I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Anny Szögedi. Chcel by som zdôrazniť, že obsahuje len legislatívnotechnické úpravy.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu ako o celku. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 102 za, 11 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Tento návrh sme schválili.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne. Ako posledný v rozprave vystúpil pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška a podal pozmeňujúci návrh.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto podanom návrhu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie) 125 prítomných, 109 za, 12 proti, 4 sa zdržali.
Tento návrh sme schválili.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem. Tým sme hlasovali o všetkých podaných návrhoch. Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce návrhy, predkladám návrh na skrátené lehoty na postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie) 124 prítomných, 105 za, 13 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Môžeme hlasovať o postúpení do tretieho čítania.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca, ešte dajte hlasovať o postúpení do..., lebo ste žiadali, síce podľa mňa sme nemuseli, ale hlasovali sme o skrátení lehoty. Teraz budeme musieť hlasovať o postúpení do tretieho čítania.
I. Andruskó, poslanec: Áno, tak prosím, dajte o tom hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Takže hlasujeme, dámy a páni, teraz o postúpení do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) 122 prítomných, 105 za, 12 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, dámy a páni, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
I. Andruskó, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predseda, Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 124 prítomných, 107 za, 13 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ďakujem pekne.
I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne. Máme tu ešte jeden návrh, pán predseda, keď dovolíte. Ešte jeden návrh.
P. Paška, predseda NR SR: Prepáčte, ešte pán Jaroslav Paška podal návrh uznesenia.
I. Andruskó, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Zostáva nám hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu zákona, ktoré podal pán poslanec Jaroslav Paška, ktorý máte rozdaný pred sebou.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme. Myslím, že vzhľadom na to, že sme schválili novelu zákona je, ale hlasujeme. Dobre, hlasujeme, dámy a páni.
I. Andruskó, poslanec: Áno, viem, že máte pravdu, ale to podal.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 106 prítomných, 5 bolo za, 4 proti, 88 sa zdržalo, 9 nehlasovali.
Tento návrh uznesenia sme neschválili.
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dámy a páni, tak ako som vás informoval, pani poslankyňa Laššáková návrh.
J. Laššáková, poslankyňa: Nechcem dávať žiaden procedurálny návrh, ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme dneska výbor a autobus bude pristavený pod schodmi o štvrť na jednu. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Glenda? Asi nie. Takže, dámy a páni, pristúpime teraz k opakovanej voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Chcem pripomenúť, že treba navoliť ešte dvoch členov rady, ktorí neboli pri prvej voľbe zvolení. Na základe výsledkov tajného hlasovania postúpili pani Valéria Agócz, Jozef Brázdil, Pavol Dinka a Peter Škultéty.
Chcem vás upozorniť a požiadať, keďže sa opakovane vyskytuje veľa chybných lístkov, aby ste alternatívu za uviedli len u dvoch kandidátov. U ďalších dvoch, ktorí nemôžu byť zvolení, uviedli alternatívu buď zdržal sa, alebo proti. Takže teraz pristúpime k tajnému hlasovaniu. Poprosím overovateľov.
(Akt tajného hlasovania.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o trošku pozornosti. Pýtam sa vás, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať? Pokiaľ áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a vyhlasujem prestávku vzhľadom na 12.17 hodinu do 14.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 12.18 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní podľa schváleného programu, prosím poverenú overovateľku pani Moniku Smolkovú, aby informovala Národnú radu o výsledkoch tajného hlasovania. Nech sa páči.
M. Smolková, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesla zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 3. decembra 2008 v opakovanej voľbe.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 118 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu nikto z poslancov neodovzdal hlasovacie lístky. Zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 116 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za pani Valériu Agócs hlasovalo za 39 poslancov, proti 52, zdržalo sa hlasovania 25.
Za pána Jozefa Brázdila za hlasovalo 30 poslancov, proti 59, zdržalo sa 27.
Za pána Pavla Dinku hlasovalo za 64 poslancov, proti 32, zdržalo sa 20.
Za pána Petra Škultétyho hlasovalo za 69, proti 28 a zdržalo sa 19.
Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na šesťročné funkčné obdobie zvolení pán Peter Škultéty a pán Pavol Dinka s tým, že na základe žrebovania, ktoré vykonali overovatelia ihneď po zistení výsledkov, Petrovi Škultétymu začína plynúť funkčné obdobie 17. decembra 2008 a Pavlovi Dinkovi funkčné obdobie začne plynúť dňom 14. januára 2009. Overovatelia sú podpísaní na zápisnici. To je všetko, pani podpredsedníčka, skončila som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila Pavla Dinku a Petra Škultétyho za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalej budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 793).
Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a tiež spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcu.
Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci pani Katarína Tóthová a pán Daniel Lipšic. Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Pani poslankyňa nie je prítomná, čiže stráca poradie. Slovo má pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať na úvod pár takých skôr všeobecných konštatovaní o trestnej kodifikácii a potom by som sa vyjadril k jednotlivým ustanoveniam.
Chcem povedať, že keď sme v parlamente v roku 2005 schvaľovali nové trestné kódexy, tak už vtedy bol predpoklad, že bude potrebné v praxi po jednom roku niektoré nové prvky odskúšať a eventuálne doladiť. Trestné kódexy sú dnes už určené takmer roky. Čiže je najvyšší čas, že taká stručná novela prichádza a ja sa priznám, že v nej nevidím takmer žiadne problémy. Pár spomeniem. Mnohé veci sa dajú podporiť, niektoré, žiaľ, vyplývajú z judikatúry Ústavného súdu, hovorím žiaľ a vyjadrím sa k tomu, prečo hovorím žiaľ.
Čiže niektoré veci potrebné sú, niektoré veci potrebné zrejme nie sú. My sme včera rokovali a dnes aj schválili zákon pána ministra Kaliňáka o prevencii kriminality. Keď som povedal v pléne, že ide o vážny problém, ale zákon, ktorý sám osebe nič nerieši. Proste mali by sme už konečne prísť k záveru, že nie vždy najlepším riešením je nový zákon.
Pripomína mi to trochu jeden šot, ktorý bol pred niekoľkými rokmi v Slovenskej televízii, ešte tam bol tuším ten pán redaktor Maťašovský, ktorý riešil pôdohospodárstvo, a keď robil šot niekde v družstve v kravíne a pýtal sa tam zamestnanca, aké sú problémy, tak povedal, v zásade žiadne. No a taký najväčší? Tak najväčší, a vyšiel v tých gumákoch, hovorí, asi v tej legislatíve. Proste je to moderný trend, že problém je v legislatíve, pričom problém je niekedy v úplne niečom inom. To sa týka jednej časti Trestného poriadku, o ktorej budem tiež hovoriť.
Chcem oceniť vládu, ale keďže poverený člen vlády nepočúva, tak to môžem asi preskočiť, že veľká novela Trestného poriadku a Trestného zákona sú vo vláde zablokovaná. Oceňujem to, pretože to, čo v jej návrhu, čosi, čo sa vyskytlo v tom návrhu, snaha znižovať trestné sadzby, snaha skôr podmienečne prepúšťať osoby odsúdené za najzávažnejšie zločiny, snaha zmierniť postih recidivistov, snaha nevyužívať alebo zablokovať možnosť využívania korunných svedkov v trestnom procese, kľúčového inštitútu, ktorý je využívaný v takmer každom jednom prípade organizovaného zločinu, snaha obmedziť využívanie agentov - to sú všetko návrhy, ktoré by výrazne skomplikovali boj proti kriminalite. Som preto rád, že tieto návrhy, vláda prerušila o nich konanie formálne a že prichádza s rozumnou verziou novely Trestného poriadku. Čiže to oceňujem. Aj keď musím povedať, a znova verejne, opozičný poslanec by mohol byť rád, keby vláda prišla s takýmto návrhom do parlamentu, lebo ho nemôže vyhrať vo verejnej diskusii. Ale pre mňa nie je dôležité, kto tú diskusiu vyhrá. Pokiaľ ide o násilný zločin, pre mňa sú dôležité výsledky. Nech si pripíše kredit ktokoľvek, mne je to jedno.
A tieto údaje, ktoré som si sem len na ukážku priniesol, sa týkajú výrazného poklesu všetkých násilných zločinov od roku 2003, teda keď bola schválená veľká novela Trestného zákona a potom v roku 2006, keď nadobudol účinnosť aj samotný nový Trestný zákon.
Len na porovnanie. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných viac ako 15-tisíc násilných trestných činov. V roku 2007 došlo k poklesu na 9 600. Teda za posledných pár rokov došlo k poklesu kriminality, násilnej kriminality o 36 %. V princípe pri nezmenenej úrovne celkovej kriminality a pri zásade rovnakej úrovni objasnenosti násilnej kriminality, ktorá je pomerne vysoká pri násilnej kriminalite.
Rovnako, keď to rozmeníme na jednotlivé trestné činy, pri vraždách došlo k poklesu o 39 %, dnes sme na najnižšej úrovni od roku 1990. Pri lúpežiach o 25 %, pri znásilnení o 25 %. Teraz, sú to možno štatistiky, sú vyjadrené aj v tomto grafe, pri násilnej kriminalite a potom osobitne pri vraždách, ale keďže hovoríme o násilnom zločine, tak za každým jedným číslom tejto štatistiky je nejaký ľudský príbeh. Je príbeh utrpenia, je príbeh bolesti, je príbeh strateného pocitu bezpečia. A preto si myslím, že nemeňte to.
Proste dlhodobo izolovať páchateľov najzávažnejších zločinov, to, že im neumožňujeme sa vrátiť naspäť na ulicu a pokračovať v páchaní trestnej činnosti, to, že by sa nemali opakovať prípady, ktoré by som tu mohol dlho hovoriť aj konkrétne, keď ľudia, ktorí boli za vraždu odsúdení na smiešne tresty, po dvoch tretinách výkonu trestu išli von a po mesiaci, možno po roku sa dopúšťali ďalších brutálnych vrážd. Také prípady by sa už nemali opakovať. A preto som rád, že vláda nejde cestou zmeny a že sa obmedzila naozaj na pomerne stručnú novelizáciu Trestného poriadku, ktorá sčasti, možno z veľkej časti je aj potrebná.
Teraz sa budem snažiť konkrétne vyjadriť k jednotlivým ustanoveniam novelizácie Trestného poriadku. V § 32 sa rieši námietka zaujatosti, ale v zásade sa nerieši žiadna zmena, len sa jeden judikát Najvyššieho súdu inkorporuje do Trestného poriadku, teda judikát, že neodkladným úkonom nie je rozhodnutie vo veci samej. V poriadku, ale to nie je žiadna, samozrejme že, zmena. Podľa mňa to ani nie je také potrebné do Trestného poriadku dávať, keďže existuje jasný judikát, ale nie je to ani na škodu.
Sú tu dve zmeny, ktoré by som označil za významnejšie a pri nich sa trošku aj zastavím. Jedna sa týka zmeny posudzovania dĺžky väzby v prípravnom konaní, ktorá sa akoby predlžuje o jeden mesiac, aby sa dal súdu priestor po podaní obžaloby ešte v lehote väzby pre prípravné konanie rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby. Tieto návrhy v novelizácii vychádzajú z niekoľkých rozhodnutí senátov Ústavného súdu, najznámejším z nich bolo rozhodnutie v kauze Okoličány z rozhodnutí, ktoré považujem za nesprávne. Poviem prečo.
Prvé rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci bolo urobené v roku 2003, potom boli ďalšie rozhodnutia až do roku 2006 a bolo ich niekoľko, kde Ústavný súd prišiel k záveru, že podanie obžaloby samotnej neznamená ex lege, že sa predlžuje väzba. Oprel sa Ústavný súd v tomto prípade o prípad pred Európskym súdom pre ľudské práva o dva prípady, pričom tieto dva prípady týkajúce sa pobaltských štátov mali úplne iné právne okolnosti a prípad, ktorý mal identické právne okolnosti, týkal sa Slovenska, prípad Pavlík proti Slovensku, tento prípad Ústavný súd do úvahy nevzal.
Nechcem vás zaťažovať citáciou rozhodnutí Ústavného súdu a polemikou s týmito rozhodnutiami, ale by som vás možno upriamil na jedno veľmi zaujímavé rozhodnutie Najvyššieho súdu práve v kauze Okoličány, ktoré síce muselo rešpektovať nález Ústavného súdu v tejto veci, ale musím povedať, že veľmi presvedčivo to rozhodnutie, uznesenie pod spisovou značkou 1TOŠ/322007, veľmi presvedčivo analyzovalo judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a prišlo k záveru, že rozhodnutie Ústavného súdu nie je opreté o dohovor a rozhodne nie ani o našu ústavu. Toto je problém dlhodobejší, musím povedať, keď Ústavný súd nad rámec textu našej ústavy, nad rámec textu dohovoru a nad rámec judikatúry Štrasburského súdu posilňuje práva obvinených v trestnom konaní.
A teraz prídem k druhej veci, ktorá je v spoločnej správe a ktorá tiež vyplýva z nálezov Ústavného súdu. Veľa ich teda nie je, ale to nie je také podstatné. Týka sa to kolúznej väzby. Ministerstvo a vláda navrhuje, aby aj v prípade kolúznej väzby bola možná náhrada. To znamená, buď vo forme peňažnej kaucie, alebo inej náhrady. Odvoláva sa vláda na rozhodnutie Ústavného súdu, najmä na jedno rozhodnutie jedného senátu, ktoré bolo publikované pod spisovou značkou US100/04. Ústavný súd tu zaviedol pravidlo, podľa ktorého ani pri obave z kolúzneho konania nie je možné zabrániť, alebo znemožniť náhradu väzby napríklad peňažnou kauciou. Odvolá sa pritom na rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Cabalero proti Spojenému kráľovstvu a vo veci SBC proti Spojenému kráľovstvu. Ani jedno z týchto rozhodnutí sa však kolúznej väzby netýka. Týka sa niečoho celkom iného.
Týka sa situácie, keď Európsky súd povedal, že nie je možné obmedziť právo na kauciu, alebo nahradiť väzbu kauciou len kvôli tomu, že obvinený je stíhaný pre nejaký obzvlášť závažný zločin. Napríklad pre vraždu. A z toho dôvodu pri novej kodifikácii, ktorej oponentúru robil doktor Repík, navrhol aj on vo svojom oponentskom posudku, aby sme v tomto vyšli v ústrety judikatúre a obmedzili možnosti kaucie pri obzvlášť závažných zločinoch len na výnimočné prípady, v minulosti tam bola tiež kaucia vylúčená. To sme aj urobili. Ale to sa, samozrejme, nijako netýka kolúznej väzby a podľa mojej mienky ani nemôže. V prípade kolúznej väzby je obava, že obvinený bude mariť trestné stíhanie tým, že bude ovplyvňovať spoluobžalovaných alebo svedkov. Ak by v takomto prípade bola možnosť nahradiť väzbu kauciou a potom by sa kolúzne konanie vykonalo, to znamená, obžalovaný by ovplyvnil svedkov alebo spoluobžalovaných, tak by už nemalo žiaden význam už vziať naspäť obvineného do väzby, pretože už by vlastne trestné konanie bolo zmarené.
Preto si myslím, že je potrebné podľa mojej mienky trvať na tom, čo je dnes v Trestnom poriadku, a myslím si, že ak s tým majú všeobecné súdy problém, tak je na to procedúra, ktorá sa týka pléna Ústavného súdu, nech prerušia konanie a nech dajú do plenárneho rozhodnutia súlad tohto textu Trestného poriadku s ústavou, a nie že sa opierajú o jeden nález senátu Ústavného súdu, ktorý podľa mojej mienky bol nálezom zlým.
A teraz ja nehovorím, že ho netreba rešpektovať, ale proste podľa mojej mienky bol zlým a mohol by som citovať aj mnohú odbornú literatúru, ktorá tento názor zastáva. Čiže preto by som vás chcel požiadať, aby ste podporili v spoločnej správe to, ako bolo vo výbore vypustenie týchto ustanovení z Trestného poriadku.
Posledná moja poznámka sa týka ochranného liečenia, kde sú nové ustanovenia, ktoré umožnia efektívnejší výkon ochranného liečenia. Nemám s tým problém a som ochotný to podporiť. Ale je to trošku tiež príbeh toho, že už aj platná legislatíva umožňuje vydanie zatykača v prípade, keď niekto nenastúpi na ochranné liečenie. Čiže znovu riešime neschopnosť v konkrétnom prípade realizovať zákon, riešime to zmenou celého zákona, čo nie je vždy úplne najlepšie riešenie, ale opakujem, nemám nejaké vážne výhrady.
Podporujem aj návrhy pána poslanca Miššíka s výnimkou toho jedného návrhu, ktorý sa týka väzby. Ja si myslím, že to, k čomu vláda prišla pri riešení väzby v prípravnom konaní, je s ohľadom na judikatúru, aj keď nesprávnu, Ústavného súdu riešenie, ktoré podľa mojej mienky je akceptovateľné.
Posledná poznámka. Nenavrhujem žiaden pozmeňujúci návrh, ale moja posledná poznámka sa týka prípadu, ktorý je pod bodom 17, keď súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok. V takom prípade je podľa návrhu novely Trestného poriadku potrebné na základe príkazu predsedu senátu bezodkladne obvineného prepustiť z väzby. A nie je tam možno ani sťažnosť, ktorá by mala odkladný účinok, ako to je napríklad dnes.
Tiež sa vláda odvoláva na judikatúru Európskeho súdu, v tomto prípade na judikatúru, ktorá je správna. Áno, že už neexistuje po prvostupňovom oslobodzujúcom rozsudku, aj keď neprávoplatnom, ďalší titul, právny titul na pokračovanie väzby. To je pravda. Ale potom urobme zmenu komplexnejšiu. Pretože Európsky súd zároveň hovorí, že lehotu väzby počíta, keď je odsudzujúce rozhodnutie prvostupňové, aj keď neprávoplatné len do prvostupňového rozhodnutia.
To znamená, že nám Európsky súd umožňuje, aby sme povedali, že lehota väzby, ktorá môže byť maximálne štvorročná pri obzvlášť závažných zločinoch, sa počíta len do rozhodnutia prvostupňového súdu, aj keď neprávoplatného a všetko, čo je následne sa už opiera o titul súdneho rozhodnutia. Aj keď neprávoplatného. Lebo v niektorých iných krajinách už to je vlastne výkon trestu, aj keď nejde ešte o právoplatné rozhodnutie. Čiže potom to robme takpovediac systémovo. Nielenže urobíme tú zmenu, ktorá je v prospech obžalovaných, keď sú oslobodení na prvom stupni, tak to vykonáme, ale zmenu, ktorá by mohla byť v prospech takpovediac štátu v niektorých závažných prípadoch, tak tú nevykonáme. A to sa mi nezdá, že je úplne fér. Že to proste nie je vybalansované. Že ako by sa vláda v niektorých prípadoch pozerala na trestný proces len očami toho obžalovaného. Teraz obžalovaný má mnohé ústavné práva. To je v poriadku. A musia byť chránené. A väčšinou obžalovaní a mnohí z tých vplyvnejších majú aj dobrých advokátov, ktorí sa o ich ústavné práva starajú.
Ubezpečujem vás veľmi dobre, niektorí aj nadštandardne dobre. Niektorí aj mimo zákona dobre. Ale proste, kto bude chrániť záujem štátu na postihu tých najzávažnejších zločinov. To by mala byť vláda. Exekutíva, určite aj parlament. Čiže ono by to vyžadovalo systémovejšiu zmenu, ktorá sa nedá urobiť v pozmeňujúcom návrhu, aby to bol zásah do systematiky vôbec trvania väzby, ktorá by sa končila nie právoplatným rozsudkom, ale by sa končila už odsudzujúcim rozsudkom na prvom stupni.
Mrzí ma, že keď vláda ide do takéhoto zásahu pri väzbe, tak to robí trochu jednostranne. Ale inak nemám vážnejšie výhrady k novele Trestného poriadku a ešte raz oceňujem, že vláda sa rozhodla nepredložiť do parlamentu veľkú novelu a poviem ešte jednu poznámku. Keď sa na jar tohto roku prerušili rokovania o veľkých novelách trestných kódexov, tak to bolo zdôvodnené, už vtedy to bolo zvláštne tým, že sa musí počkať na rozhodnutie Ústavného súdu vo veci Špeciálneho súdu a nemôžeme novelizovať veľmi často trestné kódexy.
Dnes sa ukazuje, že to bola našťastie, samozrejme, len zámienka formálna, lebo novela do parlamentu nakoniec prišla pred rozhodnutím Ústavného súdu a tam žiadna súvislosť samozrejme, že nie je, pretože ani novela Trestného zákona, ani novela Trestného poriadku úpravu Špeciálneho súdu neobsahuje. Takže ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že tento návrh by mohol získať podporu, ak by boli podporené niektoré návrhy pána poslanca Miššíka naprieč politickým spektrom. Ďakujem, pani predsedajúca.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Miššík, máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Musím oceniť, že pán poslanec Lipšic spomenul to, čo som spomínal aj ja vo svojom vystúpení v rozprave, keď som podával ten pozmeňujúci návrh a čo sa týkalo tej dohody o bodoch 2, 3 spoločnej správy, kde sme v ústavnoprávnom výbore zhodnotili tú možnosť kolúznej väzby, že jednoducho odtiaľ prepúšťať na kauciu, to by bola hrubá a veľká chyba. Som veľmi rád, že k tomuto zaujala rovnaké stanovisko vo výbore aj pani poslankyňa Tóthová, ale predpokladám, že bude o tom hovoriť, keď bude vystupovať o chvíľku v rozprave.
Polemizovať sa nedá v tých ostatných otázkach, lebo pán poslanec Lipšic povedal, že podporí všetky moje pozmeňujúce návrhy plus spoločnú správu, ale má výhradu voči tomu môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý nesúhlasí s rozšírením väzby v prípravnom konaní o ten jeden mesiac - zo šiestich na sedem mesiacov.
Ja teraz nejdem do odbornej polemiky, dám možno len jednu otázku, ktorú som položil aj pánovi ministrovi v prvom čítaní, a tak sa spýtam aj pána poslanca, že mne sa nezdá systémové, keď niečo predlžujem o mesiac. Ja mám obavu a dám otázku. Čo v prípade, že sa nebude stíhať ani sedemmesačná lehota. Znova ju budeme predlžovať? Ja viem, že tá otázka možno znie celkom ináč. Ale právom si ju kladiem, lebo je logická. Tak by som ťa poprosil na to, Daniel, odpovedať. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcete reagovať na faktickú poznámku, pán poslanec?
D. Lipšic, poslanec: Áno. Tá lehota je o mesiac dlhšia preto, aby vlastne v lehote šesťmesačnej, alebo teda predĺženej, dajme tomu ročnej, podľa právnej kvalifikácie mohol prokurátor podať obžalobu a ten mesiac má súd na rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby. Čiže ono sa striktne vzaté väzba v prípravnom konaní nepredĺži, ale doteraz musela byť akoby skrátená, pretože prokurátor nemohol využiť celú dĺžku väzby v prípravnom konaní, pretože musel už vopred minimálne niekoľko týždňov podávať obžalobu. Čiže podľa mojej mienky ten návrh je v zásade dobrý, opakujem ešte raz, berúc do úvahy judikatúru Ústavného súdu, ktorá je podľa mojej mienky zlá pri všetkej úcte.
Druhá poznámka ešte k tým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Miššíka. Je tam návrh, aby sa v zásade ponechal ten režim vyhotovovania rýchlopisného záznamu, čo ja považujem tiež za správne. A teraz poviem jednu vec. Keď sme trestné kódexy schvaľovali, ony sa schválili niekedy v lete 2005 a boli účinné od 1. 1. 2006, tak boli tlaky, že tak urobme výberové konanie na tie rýchlopisné záznamy, že časový stres je a proste aby sme to stihli. Ja som vtedy povedal, že nie. Radšej nech to počká pár mesiacov, ale urobme transparentný tender, proste žiadne podprahové, neviem aké priame, časová tieseň.
Ale dneska už sú naozaj tri roky, odkedy sú trestné kódexy účinné a bolo dosť času na to, aby ten rýchlopisný záznam sa mohol realizovať všade, nielen niekde, a myslím, že je to lepšie. Uľahčuje to objektívnosť, uľahčuje to samotné konanie hlavného pojednávania a jeho aj objektívnosť a nezaťažuje to ani sudcov pri diktovaní zápisnice, takže je to podľa mojej mienky systém, ktorý je správny a bolo by lepšie ho ponechať, a nie umožňovať ešte aj ďalšie mnohé alternatívy. Takže v tomto s tým, čo pán poslanec predniesol, ja nemám problém.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručná, nebudem rozvádzať myšlienku kolúznej väzby, len chcem potvrdiť, že áno, je pravda, v ústavnoprávnom výbore sme sa všetci zhodli, že nahradiť kolúznu väzbu, t. j. takú väzbu, ktorá má chrániť, teda má odčleniť z možného voľného pohybu podozrivú osobu, teda zhoršiť jej kontakt s prípadnými svedkami a ich ovplyvňovaním, že vymeniť takúto kolúznu väzbu na základe kaucie a prepustiť osobu z kolúznej väzby nie je rozumné, nie je dobré a nemožno podporiť.
Dôvodov by tu bolo viac. Pred chvíľou pán poslanec Lipšic uviedol dôvody, ktoré v ústavnoprávnom výbore sme všetci považovali za dôvod, ktorý trošku deformuje ten návrh z iného pohľadu. Tam sú argumenty a iné vývody a dôvody boli z príslušných aktov vyvodené, než mali byť. Preto sa nebudem hlbšie z časového hľadiska s týmto zaoberať.
K čomu sa chcem, a to aj stručne, vyjadriť, to sú záznamy pojednávania v trestných veciach. Dnes je právny stav taký, že buď sa robí stenografický záznam, alebo absolútny zvukový záznam, ktorý je neskôr prepísaný do určitej písomnej podoby vrátane existencie diskety, kde je skutočne každé slovo podchytené. Ja nemám nič proti tomu, aby bol na disketách podchytený celý priebeh trestného konania. Ale považujem za rozumné, tak ako je to vo vládnom návrhu, ísť popri tomto aj cestou možnosti nadiktovať podstatu problému sudcov do technického záznamu a táto podstata by mala byť pretavená do písomnej podoby, ktorá, samozrejme, je dôkazom o priebehu celého konania.
Vážení, v trestnom konaní, a to každý, kto bol na súde vie, že neraz je opakovaný balast, že sú veci uvádzané trikrát, štyrikrát. A obdobne vieme, že trestné konanie nekončí v prvej inštancii, ale je odvolacie konanie, poprípade ešte mimoriadne opravné prostriedky a podobne. Prokurátori potom študujú spisy. No, tie spisy sú nesmierne s početnými stranami a niekedy podstata uniká. Preto ja si osobne myslím, nech je priebeh na diskete, ale v nadiktovanej podobe podstata. A že je nadiktovaný sudcom priebeh, čo tu už zaznelo a nie sú tam niektoré vážne skutočnosti alebo slovo, ktoré môže byť rozhodujúce pre posúdenie veci, vážení, veď je tam prokurátor a obvinený má advokáta.
Tí advokáti tam nesedia len tak, tí sú povinní sledovať priebeh a poprípade majú nielen právo, ale aj povinnosť upozorniť, že záznam treba o toto a toto doplniť. Veď dokonca štát vynakladá nemalé prostriedky na to, keď si obvinený nezvolí advokáta, že ex offo je mu advokát určený a štátom platený. Takže nemám obavu.
Mám obavu z toho, na čo poukazujú viacerí sudcovia z praxe, že zo spisov sa stávajú veľké buchle a niekedy potom pri preštudovávaní materiálov sa sám sudca nevyzná a niekedy nevystihne podstatu. A nehovorím už, v odvolacom konaní máme potom spisy na tisícky strán. Tak ja by som podporila znenie, ktoré je vo vládnom návrhu, aby bola daná tretia alternatíva a podľa závažnosti prípadu, možnosti priebehu, množstva vypočutých svedkov a ďalších okolností vždy bude mať príslušný senát možnosť rozhodnúť, ktorý spôsob záznamu si zrealizuje. Buďme, prosím vás, pri tvorbe zákonov jedným okom nad textom zákona, ale druhým okom sledujme, aj čo to donesie pre prax a aké problémy z dnešnej platnej právnej úpravy prax má, preto opätovne podporujem tú alternatívu, ktorá je v novele Trestného poriadku upravená. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec, máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja sa už možno budem viackrát opakovať, ale pokúsim sa byť stručný. Pani profesorka, podľa dnes platného Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu opatrením o tom, že si vyberie jedno z dvoch možností, teda buď rýchlopis, čo je zaznamenanie od slova do slova, takisto ako záznamové zariadenie. Ja som si osobne myslel, že tým, o čom hovoril aj pán poslanec Lipšic, že bude nakúpený dostatok kvalitných záznamových zariadení, tak určite to veci pomôže, pretože aj záznamy zo zariadenia sa archivujú a kedykoľvek je ich možné vytiahnuť a tá zápisnica je presnejšia.
Prečo to hovorím? Hovorím to napriek tomu, že váš návrh možno vyzerá tak, že to zrýchli konanie. Tak som to pochopil. Váš návrh dovolí predsedovi senátu, aby si vybral, či bude diktovať do zápisnice, alebo použije obidva tieto spôsoby, ktoré sú dnes upravené v Trestnom poriadku. No len diktovanie to nezrýchli. Ja mám trošku obavy z toho, že naozaj, aj keď je tam tá námietka, aj zostane námietka v prípade, ak by nebol spokojný obhajca alebo prokurátor s tým, ako sudca diktuje do zápisnice. Problém je v tom, že tých námietok bude toľko, že môže trikrát predĺžiť toto hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie súdu.
V konečnom dôsledku chcem spomenúť poslednú vec. Celý Trestný poriadok a celá rekodifikácia, na ktorej má teda nespornú zásluhu minulý minister spravodlivosti, vychádzala zo zásady kontradiktórnosti v trestnom konaní a základom kontradiktórnosti je predsa práve to, o čom hovoríme, aby bolo čo možné najpresnejšie zaznamenanie všetkých úkonov, ktoré sú na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí súdu. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Miššík, pokiaľ vy pod diktovaním rozumiete, že v pojednávacej miestnosti bude sedieť pisárka, ktorá pracuje systémom, kto hľadá, ten nájde, tak to máte pozri víziu 20 rokov dozadu. Veď predsa ten predseda senátu môže nadiktovať na techniku, zúžiť to, podstatu nadiktuje na techniku a vedľa existuje disketa, kde máte nahratý celý priebeh. Čiže tam je absolútne zdokladované všetko, poprípade aj zakašľanie prokurátora alebo obžalovaného. Tak v čom je problém?
Problém je v tom, že keď niekto študuje spis, že sa môže v stručnejšej písomnej podobe zorientovať v ňom ako v množstve strán, ktoré sa neraz realizujú tak, že nie je zrejmé, čo chce niekedy obžalovaný povedať. A neraz aj advokáti pri svojich rečiach, aby urobili akosi dobrý dojem, tak trikrát opakujú to isté v tej istej variácii. Čiže v každom prípade ja si myslím, zefektívnenie spočíva v tom, vypočuté, priebeh nahratý, predseda senátu podstatu zhrnie, nahrá na ďalšiu disketu a tá ďalšia disketa sa dostane do písomnej podoby a vedľa existuje disketa, ktorá všetko zaznamenáva vrátane mnou spomenutého zakašľania. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová bola posledná, ktorá vystúpila v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister ako navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Chcete, pán minister? (Hlas pána ministra zo sály.) Pani spravodajkyňa? Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja budem len veľmi stručná. Zhodnotím rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Vystúpili traja páni poslanci a vyjadrím sa aj k bodom spoločnej správy. Vzhľadom na to, že pán minister vo svojom vystúpení nesúhlasil s bodmi 2 a 3 spoločnej správy, ale vychádzajúc z rokovania ústavnoprávneho výboru a zo všeobecnej zhody, aby tieto body boli schválené, ako aj z diskusie, ktorá tu odznela, nebudem vynímať na osobitné hlasovanie tieto body a budeme hlasovať o všetkých troch bodoch spoločne, tak ako to navrhol ústavnoprávny výbor. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady teraz pristúpime k prvému čítaniu o
Vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 861, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 868.
Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky schválila návrh na úpravu zákona č. 543/2007 Z. z., ktorého úpravou chce docieliť, aby predišla závažným ekonomickým škodám. Atypické poveternostné podmienky spôsobili, že hospodársky rok 2007 - 2008 je z hľadiska výšky produkcie najlepší po roku 2004. Bol zaznamenaný medziročný nárast úrody pšenice s indexom 118 %, jačmeňa 125 %, to je dosiahnutie produkcie cca 1 600-tisíc ton pšenice a 560-tisíc ton jačmeňa.
Predpokladaná úroda kukurice sa v tomto roku očakáva vo výške nad 7 ton z jedného hektára, čo pri zberovej ploche 148 789 ha predstavuje celkovú produkciu mierne nad 1 milión ton. Reálna potreba kukurice na domácom trhu sa pohybuje na úrovni do 700-tisíc ton. Prebytok odhadujeme vo výške nad 300-tisíc ton.
Vzhľadom na neprezieravé cenové opatrenia, ktoré boli prijímané v minulom období, klesol počet chovateľov ošípaných takmer o polovicu, a preto v súčasnej dobe nie je možné dobrú úrodu skŕmiť a, naopak, do republiky sa dováža drahé bravčové mäso. Nečinnosť príslušných orgánov by mohla mať v smere nezasahovania do riešenia nadprodukcie dopady nielen na potravinovú bezpečnosť, ale najmä vyváženosť, ale aj na vznik vysokej ekonomickej škody. Uvedené skutočnosti sťažujú speňažovanie obilnín, najmä kukurice, čo zapríčinilo, že poľnohospodári nebudú mať prostriedky, finančné prostriedky na vykrytie založenej novej úrody. Celkový pokles cien kukurice dosiahol úroveň 2 200 korún za tonu, čo nepokrýva náklady na osivá, hnojivá a pesticídy. Vyvíjajúci tlak zo strany obchodníkov na pestovateľov kukurice v súvislosti s ponúkanými cenami má za následok, že mnohí skladujú kukuricu vo svojich skladoch a mnohá kukurica je ešte momentálne na koreni na poliach.
Poľnohospodári sú v kritickej situácii tým, že nie sú schopní predať svoju úrodu, majú nedostatok finančných prostriedkov na finančné vykrytie založenej novej úrody. Je zastavený trh s obilninami, odbytová a finančná kríza hlboko zasiahla aj agropotravinársky sektor. Vývoj na trhu s kľúčovými agrárnymi komoditami môže na Slovensku vyústiť do krachu mnohých poľnohospodárskych subjektov, čo by malo negatívny dopad nielen na stabilitu pôdohospodárstva, ale aj celého slovenského vidieka a najmä vidieckej zamestnanosti v pôdohospodárstve.
Dôsledky tohtoročnej kritickej situácie na trhu budú mať vplyv aj na budúcu úrodu obilnín. Na trhu môže nastať opačná situácia. Problémy so založením novej úrody sa odrazia v nižších úrodách a vo vyššej nákupnej cene obilnín, čo sa premietne do podobnej situácie, ako bola minulý rok, keď ceny obilnín rekordne stúpli. Všetky uvedené scenáre by mali negatívny dopad na stabilitu celého slovenského vidieka a následne dopad aj na príjmy štátneho rozpočtu. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ďakujem za slovo.