M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou poslanci Frešo a Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na tú časť, kde predrečník hovoril, že pána premiéra pri poslednom otvorení druhého piliera poslúchlo 6 % ľudí. Chcel by som upozorniť na to, že zhruba polovica z týchto ľudí neposlúchla, polovica z týchto ľudí bola vyhnaná vďaka tomu, že bola umelo predĺžená povinná doba sporenia z 10 na 15 rokov, a tým pádom títo ľudia z toho piliera museli odísť preto, lebo by jednoducho nedostali dôchodok. Nie je to poslúchnutie, je to vyhnanie a myslím si, že táto vládna koalícia k podobnému kroku pristúpi aj pri tomto druhom otvorení druhého piliera.

Ten dôvod, prečo si to myslím, je, že keď počúvam diskusiu ohľadne rozpočtu, aj príspevok pána ministra, aj príspevky v médiách, čo sa týka aj pána premiéra, aj vlády ako takej, tak vidím, že sú plné demagógie, a keď ide o skutočné čísla, ktoré tu už viacerí predrečníci ukázali, tak táto vláda ani vládna koalícia nemá záujem diskutovať. Nemá záujem diskutovať, namiesto toho lepí na tento rozpočet rôzne prívlastky ako najsociálnejší a podobne, avšak treba povedať, že tento rozpočet je sčasti financovaný z úspor budúcich dôchodcov, to znamená, že dnes vlastne táto vládna koalícia sa uchyľuje k tomu, že jednotlivých ľudí, znamená to 1,5 milióna ľudí straší tak, aby časť z nich odišla z druhého piliera, aby táto vláda, ktorá nedokáže ušetriť, nedokáže Slovensko priviesť k hospodárskemu rastu, presný opak robí, mohla naplniť svoj mocenský vlastne pud a pokračovať ďalej. Celé je to o tom, že táto ľavicová vláda chce pokračovať ďalej aj za peniaze budúcich dôchodcov, a to je hanba.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, ja by som chcel nadviazať na kolegu Brocku v tej časti, ktorá sa týka druhého piliera a toho, že rozpočet obsahuje 10 miliárd, počíta s tým, že 150-tisíc ľudí z druhého piliera odíde. Vláda často hovorí, že ten druhý pilier vlastne je otvorený, a tým rozširuje slobodu ľudí sa rozhodnúť a ono to na prvé počutie znie zaujímavo, že človek môže rozhodnúť, buď si bude sporiť sám, alebo to nechá na štát a ten za neho rozhodnutie o dôchodku vybaví a rozhodne.

Je to asi podobné, keby niekto povedal, viete čo, my rozšírime slobodu ľudí rozhodovať sa o vstupe do manželstva tak, že zriadime štátnu agentúru, ktorá vyberie partnera. Rozširujeme slobodu, každý si môže vybrať aj sám, ale zriadime aj štátnu agentúru, ktorá keby niekto chcel, tak to vyberie štátna agentúra. Je to úplne absurdný argument povedať, že takéto rozšírenie možnosti je rozširovaním slobody. Je to absolútne chybný argument, pretože je založený na podceňovaní rozumnosti rozhodovania našich občanov. Naši občania sa lepšie rozhodujú aj o svojich dôchodkoch, aj o svojich rodinách, ako to robí táto vláda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán rečník nechce s faktickou poznámkou reagovať. Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

M. Fronc, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrhom tohto štátneho rozpočtu dáva vláda odkaz občanom Slovenska. Zabudnite, že vláde záleží na vzdelaní, zabudnite, že vláde záleží na mládeži, zabudnite, milí pedagógovia, rodičia a žiaci na reformu školstva. A to, čo som povedal, dokumentujem na číslach. Pre lepšiu orientáciu budem hovoriť len čísla v slovenských korunách, pretože to si ľudia ešte dnes vedia porovnať.

Predpokladaný hrubý domáci produkt pre rok 2009 je skoro dvetisíc miliárd Sk. A na vzdelanie očistené od financií z európskych fondov, ktoré, mimochodom, sa slabo čerpajú a ktoré raz skončia, je v skutočnosti 58,8 miliardy korún, čo nerobí ani 3 % z hrubého domáceho produktu. Keď to očistíme, ani nie 3 % z hrubého domáceho produktu! Programové vyhlásenie vlády hovorilo o 5 %.

Vážení kolegovia z vládnej koalície, ak skončia fondy, tak aby ste ako-tak udržali ten rozpočet v kapitole školstva pre vzdelanie, budete zrazu potrebovať 80 miliárd Sk. To som veľmi zvedavý, kde ich chcete nájsť.

Povedal som, rodičia, pedagógovia, žiaci, zabudnite na reformu. Skutočný nárast v kapitole školstva je 6 %, keď to očistím od fondov. To znamená 3,3 miliardy korún. Len pre porovnanie. V oveľa horšej situácii v roku 2006 bol nárast 4,2 miliardy korún. Tento nárast pokryje jedine avizované úpravy platov. Na nič iné nebude stačiť. A nakoniec v rozpise kapitoly ministerstva školstva je to názorne aj ukázané.

Priatelia, program Rozvoj regionálneho školstva? Lebo však keď je reforma, treba tam mnohé veci zmeniť. Nulapercentný nárast. Chceme mať pedagógov, ktorí budú inak učiť? Treba ich na to pripraviť. Treba ich vzdelávať. No ale program Rozvoj pedagógov znamená mínus 15,7 milióna korún, čo je viac ako 13 % menej. Takže ako tých pedagógov budeme vzdelávať? A to tu stále počúvame o príprave návrhu zákona, o kariérovom raste pedagógov. Kde to je v rozpočte? A program transformácie regionálneho školstva, aj ten vymenujem, ten má nárast slabých 5 %. No a pre zaujímavosť, aby to stálo zato, pretože však keď chceme po novom učiť, potrebujeme mať aj nové učebnice. Rozpočet na učebnice je 256 miliónov korún, čo je nárast biednych 9 miliónov. A tých 9 miliónov pokojne pán minister Mikolaj minie na svoje politické šantenie a experimentovanie s učebnicami pre menšiny. Také, ako urobil.

Ďalší odkaz v tomto rozpočte je - mládež je vláde absolútne ľahostajná. A nemá o ňu záujem. Viete, hovoríme o tom, že máme s ňou problémy, že treba bojovať proti drogám a iným návykom, ktoré sú nevhodné. No, podpora mládeže klesla oproti lanskému roku o 7,5 milióna, čo je skoro 6,5 %. A viete, čo robili títo mládežníci? Že celé leto organizovali rôzne akcie, stretnutia pre talentované deti, pre deti, ktoré sú z detských domovov. Aspoň trochu, aby si užili tieto deti. Tých akcií boli desiatky, stovky. Z čoho to bude, neviem, keď klesajú tieto hodnoty.

A posledný odkaz, to je odkaz pre kolegov v prvom rade zo strany z SNS. Premiér zobral ministrovi kompetencie v oblasti športu. Podľa kompetenčného zákona patrí táto kompetencia ministrovi školstva a premiér si buduje ihriská a popularitu, takže, samozrejme, navýšil sa rozpočet Úradu vlády, ale program, cez ktorý bolo možné vybavovať naše ihriská a budovať aj ihriská pre deti, to je program materiálneho turistického zabezpečenie v kapitole klesol o 68 miliónov, to je o 30 %. Peniaze si jednoducho zhrabol de facto premiér a môže chodiť a otvárať ihriská.

Mohol by som tých čísiel hovoriť, kolegovia a kolegyne, viacej, ale posledné číslo, ktoré bude dôkazom toho, aký je záujem tejto vlády o našu mládež, o budúcnosť, o vzdelanie, je toto. Na jedného žiaka máme približne 35-tisíc korún na rok. Na jedného vysokoškoláka okolo 70-tisíc. A na jedného väzňa pol milióna korún. Toto sú náklady, ktoré vynakladáme.

Dámy a páni, ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, pripraví sa pán poslanec Štefanec.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, aj podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozpočtu. Trošku rozčlením môj príhovor. Vyjadrím sa trochu k príjmom a trochu k výdavkom a, samozrejme, aj z celkového pohľadu na rozpočet.

Už vlani pri prerokovávaní vtedajšieho rozpočtu verejnej správy som upozorňoval, že príjmy štátneho rozpočtu za ostatné roky sú napäté. Dnes pri prerokúvaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 to platí možno dvojnásobne. Hoci pri očakávaní vývoja v roku 2008 vláda pri nominálnom raste hrubého domáceho produktu vo výške 9,1 % predpokladala rast daňových príjmov 8,3 %, na rok 2009 túto koreláciu znížila pri nominálnom raste HDP o 11,4 %, zvýšenie daňových príjmov iba o 7,1 %. Trvám teda na tom, že v prognózovaní daňových príjmov rastie napätosť. Dôvodom je nadhodnotenie budúcoročného hospodárskeho rastu a predpokladané zníženie ziskovosti firiem.

Minulý týždeň v koaličnej rade bolo dohodnuté, že sa urobí rezerva v príjmoch štátneho rozpočtu a deficit štátneho rozpočtu sa zvýši na 2,08 %. Predpokladám, že bude pozmeňujúci návrh. Napriek tomu trvám na tom, čo som povedal. Keby vláda trochu viac počúvala podnikateľov, musela by si uvedomiť, aké riziko jej hrozí v budúcom roku.

Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska z konca októbra možno očakávať nepriaznivý dopad svetovej finančnej krízy aj na Slovensku, pretože z odpovedí vyše dvoch stoviek podnikov vyplynulo, že tento rok zaznamenajú firmy pre finančnú krízu tržby takmer 9 % nižšie oproti plánovanej úrovni. To sa odrazí na zníženej ziskovosti, ktorá klesne oproti plánom o 11 %. Vážne varovanie, keď si uvedomíme, že budúci rok sa ráta s daňovými príjmami právnických osôb na úrovni 2,4 miliardy eur, čo je takmer 20 % všetkých daňových príjmov. Zneistenie pätiny všetkých daňových príjmov štátu je vážne upozornenie a potvrdenie varovaní, že podnikateľské prostredie na Slovensku, ktoré sa zhoršuje už tretí rok po sebe nemožno ignorovať. Iste, vláda môže zakontrovať, že to všetko prišlo zvonku. Áno, prišlo, ale našlo nás nepripravených, veď v podnikateľskom prostredí sa posledné roky takmer nič neudialo z pozitívneho pohľadu.

Aj ďalšie varovanie vyplýva z uvedeného prieskumu. Respondenti avizovali prepúšťanie, čo sa už naozaj deje. Vyčíslili ho na 3,5 % z celkovej súčasnej zamestnanosti. Finančná kríza sa prejaví na mzdovej úrovni, ktorá bude stagnovať. Viac ako polovica firiem očakáva úsporné opatrenia v mzdovej oblasti. Čo to teda znamená. Je ohrozená ďalšia položka príjmov, a to je daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a sprostredkovania aj z podnikania.

Pritom nespomínam, aký vplyv to bude mať na ostatné zložky verejného sektora závisiace od odvodových príjmov Sociálnou poisťovňou a zdravotnej poisťovne. Daň z príjmu fyzických osôb je na budúci rok projektovaná vo výške 2 miliárd eur, čo má takmer pri 11-percentnom medziročnom raste pokryť 16 % všetkých daňových príjmov. Tu si musia neistú pozíciu uvedomiť najmä samosprávy, pretože ich príjem je závislý práve od výberu tejto dane.

Čo bude robiť vláda, keď budúci rok župy a obce zaplačú a budú od nej pýtať ďalšie peniaze. Podľa minulotýždňového rozhodnutia koaličnej rady pravdepodobne ten príjem bude nižší o 1,1 miliardy korún. Vláda povedala, že obce budú mať o 1,1 miliardu korún menej a budú sa s tým musieť vysporiadať samy. Štátny rozpočet bude mať možno menej, tak sa zvýši deficit na 2,08 %.

V oblasti daní by som mohol ísť ďalej. Všetci vieme, že výber dane z pridanej hodnoty, ktorá už tradične napĺňa daňové príjmy štátu takmer polovicou je podstatná výška spotreby obyvateľstva. A tá budúci rok strmo rásť určite nebude, ak sa bude ďalej prepúšťať a mzdy budú stagnovať. Pritom sa projektuje medziročný výber tejto dane vyšší o takmer pol miliardy eur.

Jednou poznámkou sa zastavím aj pri nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu, pri kapitálových príjmoch. Budúci rok hodlá vláda získať predajom kapitálových aktív pozemkov a nehmotných aktív 144 miliónov eur. A toto hoci z hľadiska celkových príjmov nejde o podstatnú časť, zhruba o 1 %, dôležité je, že vláda predala, to znamená privatizuje. Takže reči o odmietaní privatizácie z úst predsedu vlády netreba brať vážne. Napríklad v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa predpokladá odpredaj nadbytočného nehnuteľného majetku v sume 21 576-tisíc eur. Ktovie, či týmito avizovanými predajmi budú aj lukratívne pozemky, ktoré vznikli po reorganizácii nemocníc, napríklad Vojenskej nemocnice sídliacej v lukratívnej časti Bratislavy. Nevravím alebo nehovorím, že predaj štátneho majetku je zlo. Problém je v tom, že peniaze z predaja majetku sa na budúci rok prejedia. Neodkladajú sa na riešenie napríklad dôchodkového systému alebo krytie štátneho dlhu, ako to bolo za predchádzajúcej vlády.

Teraz k výdavkom. Sledovať výdavky štátneho rozpočtu je už niekoľko rokov, teda za tejto vlády to isté. Mrhanie peniazmi, chýbajúce programové rozpočtovanie, slabá kontrola, absencia akýchkoľvek priorít. Už o tom hovorili aj moji predrečníci. Predseda vlády síce proklamoval, že predkladá najsociálnejší rozpočet v histórii Slovenskej republiky. Ak tým pri hospodárskej konjunktúre myslí mrhanie výdavkami, tak potom asi áno. Tradične sa plytvá prostriedkami v rezortoch pôdohospodárstva či obrany. Investuje sa málo alebo nerozumne, napríklad aj na cestnú sieť. Nič sa nerobí v predraženom verejnom obstarávaní. Vysokým školám sa pridá, školám v regiónoch uberie. Na vedu ide žalostne málo prostriedkov. Peniaze sa prejedajú, ako som už aj spomenul.

Aby sa situácia aspoň čiastočne zlepšila, vraciam sa k svojmu vlaňajšiemu návrhu. Pomohla by povinnosť pravidelne uverejňovať podrobné informácie o nakladaní s prostriedkami na internetových stránkach jednotlivých ministerstiev. Napokon vôbec nejde o nejakú prehnanú požiadavku. SMER vo svojom volebnom programe sľúbil, citujem, "zvýšiť transparentnosť poskytovania štátnej pomoci centrálnym zverejňovaním jej príjemcov", koniec citátu. Nič také sa však nedeje. A pritom nejde len o štátnu pomoc. Jednotlivé kapitoly majú obrovské sumy, ktoré sú v rozpočte stanovené niekedy jedným číslom. Niekedy veľavravným.

Nechcem hovoriť o budovaní informatizačných technológií. Tie sumy sú veľmi vysoké na to, že budeme čeliť hospodárskej kríze, možno ešte o tom bude reč.

Myslím si však, že vo výdavkovej časti rozpočet je v zmysle prejedania a míňania neslušný. Napríklad v kapitole ministerstva vnútra v položke riadiaca metodická a kontrolná činnosť Prezídia Policajného zboru je výdavok 64,5 milióna eur. Nebolo by na tom nič podivné, keby v roku 2010 nebolo plánovaných 19,5 milióna a v roku 2011 - 20,9.

Rozpočet je aj nehospodárny. Pomôžem si z kapitoly ministerstva hospodárstva rozvoj priemyslu a podpora podnikania. V položke rozvoj zahraničná spolupráca obchodu a investícií 42 miliónov eur. Opäť na tom by nič nebolo, keby na návrhu rozpočtu na rok 2010 nebolo 2,6, na rok 2011 - 2,8.

Neviem, či sa tu má na mysli zahraničná spolupráca na obraz riaditeľa Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, ktorý si v roku 2008 urobil z úradu cestovnú kanceláriu na služobné cesty do Číny, Vietnamu, na Kubu, Nový Zéland a mohol by som pokračovať ďalej. Napriek tomu nárast kapitoly alebo objem prostriedkov pre tento úrad okrem cyklotrónu má nárast do 9,5 % na budúci rok.

A myslím si, že rozpočet je aj nekultúrny. Pomôžem si z ministerstva kultúry. V položke koncepcia kultúrnej politiky riadenie a koordinácia programov 38 miliónov eur. Opäť nič nehovoriace číslo, keby na rok 2010 nebolo 7,1, na rok 2011 7,85. Informatizácia kultúry 9,8. Na ďalšie roky nič. Stratégia rozvoja múzeí a galérií do roku 2011 päť miliónov eur. Na ďalšie roky nič. Stratégia rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 - 2013 tri milióny eur. Na ďalšie roky nič.

Vybral som si také príklady, aby som nehovoril dlho, ktoré sú do očí bijúce vo výdavkovej časti práve na budúci rok. Na budúci rok, ktorý by mal byť trošku šetriaci nielen z toho pohľadu, že nás môže ohroziť finančná hospodárska kríza.

Ako som spomínal v návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý sa na Slovensku stále pokladá za zákon roka, napriek tomu, že nás je tu málo, za účasti len jedného ministra, ktorý tu musí sedieť, chýbajú mi odpovede na vážne otázky.

Stručne opíšem, prosím? (Hlas v sále.) Stručne opíšem ešte jednu veľmi dôležitú a možno dnes vysoko aktuálnu. Už tu tiež o nej bola reč. Vôbec nie je jasný už tretí rok v rade postoj vlády k dôchodkovej reforme. Celý čas, ako je vláda Roberta Fica pri moci, počúvame všakovaké protichodné vyhlásenia. Najskôr o potrebe podrobiť reformu revízii, potom o otváraní druhého piliera, o menení sadzieb odvodov na sporenie, o otváraní štátnych dôchodkových sporiacich systémov, potom o nemenení sadzieb, potom druhé otvorenie a tento chaos myslím si, dokonca som presvedčený o tom nikomu neprospieva. Zneisťuje občanov, zneisťuje kapitálový trh a vážne ovplyvňuje pohľad podnikateľskej sféry aj na dôveryhodnosť vlády. To nie je zanedbateľná vec, veď štátny rozpočet a rozpočty samospráv žijú z daní.

Spomeniem index podnikateľského prostredia, ktorý od začiatku roka 2006 stále klesá a dnes je na úrovni konca roka 2004. Dôchodková reforma doslova hýbe verejnými financiami, schodok rozpočtu verejnej správy je výrazne závislý od kondície Sociálnej poisťovne, preto nie div, že vláda sa jej snaží prilepšovať najľahšie tým, že bude poštátňovať druhý pilier. Obchádza fakt, že pre zlý demografický vývoj je vláda nútená zásadne riešiť súčasný penzijný systém, ak sa neprikláňa k scenáru svojej predchodkyne a snaží sa vrátiť do východiskového bodu, potom musí prísť s iným návrhom, inak len prehlbuje dlh, ktorý vznikol v priebežnom systéme a prikladá pod kotol problémov, ktorý raz bude musieť vybuchnúť.

Teraz nemyslím len stav, keď vláda naozaj bude musieť povedať zásadné stanovisko, ako udržať dôchodky, a to buď ďalším plošným predĺžením veku odchodu do dôchodku, znížením vyplácaných dávok, alebo zvýšením daní a ich prerozdeľovaním na dôchodkové dávky. Kým tento rok a budúci sú ešte prostriedky na platenie dlhu dôchodkového systému z predchádzajúcej privatizácie, v roku 2010 sa minú. Kým ročne ide na vykrývanie dlhu viac ako 0,5 miliardy eur, na rok 2010 vyrátali tvorcovia štátneho rozpočtu potrebu 711 miliónov eur a z toho posledné privatizačné peniaze budú stačiť len dve tretiny - 265 miliónov eur bude musieť dodať Sociálnej poisťovni štátny rozpočet. Ešte horšie to bude v roku 2011, keď štátny rozpočet s prázdnou privatizačnou kasou bude musieť vydať na penzijný dlh 730 miliónov eur. A vôbec nejde o malé peniaze, ide o 5 % všetkých výdavkov.

Postoj k dôchodkovej reforme, v ktorej sa musí pokračovať, na tom sa, predpokladám, zhodnú všetci, okato ilustruje všeobecný prístup vlády k riešeniu problémov, odkladať ich a zaliepať si oči verejnou demagógiou. To sa však môže vypomstiť pred voľbami. Doteraz mohla svoju neschopnosť a nekoncepčnosť skrývať v opare nebývalých príjmov štátu vyplývajúcich z hospodárskej prosperity naštartovanej reformami svojej predchodkyne. Budúci rok sa situácia však môže zásadne zmeniť a cisár sa môže objaviť nahý. Nielen na škodu svoju, ale na škodu celej krajiny. Po premrhaných úrodných rokoch sa korektúry budú vykonávať veľmi bolestivo. Doma už nebude možné nájsť nepriateľa, možno ešte vonku, ale to bude pre vládne politické strany slabá útecha. SDKÚ - DS prichádza s vlastnými návrhmi na riešenie očakávaných problémov budúceho roka a uvedomujeme si, že štátny rozpočet nemôže ošetriť všetky vplyvy z vonkajšieho prostredia, najmä čoraz viac sa prehlbujúcu už hospodársku krízu. Snažíme sa hľadať odpovede na otázky, aké kroky podniknúť. Vychádza stále to isté, čo tvrdíme už niekoľko rokov. Najlepšou medicínou pre slovenskú ekonomiku, a to v každom čase je zlepšovanie podnikateľského prostredia. Len vyššie ekonomické aktivity podnikateľov prinášajú krajine hospodársky rast a zvyšovanie hmotného blahobytu občanov. Podnikateľské prostredie je široký pojem.

Vrátim sa ešte k októbrovému prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, kde viac ako polovica firiem v ňom uviedla, že prehodnocujú výšku nových investícií. V priemere by mali investície podnikov poklesnúť o 16,5 % oproti pôvodne plánovaným objemom. A tu by som chcel niečo povedať k téme, ku ktorej sa vyjadrujem dosť často, a to sú investičné stimuly.

Jedným z hlavných nástrojov vlády pre podporu nových investícií sú totiž investičné stimuly. Právne prostredie, v ktorom sa dnes tieto investičné stimuly poskytujú, je nevyhovujúce. Hlavné nedostatky sú v zameranosti na veľké, predovšetkým zahraničné investície, veľkej subjektívnosti pri prideľovaní investícií, v administratívnej náročnosti procesu, nenárokovateľnosti udelenia investičnej pomoci, ťažkej kontrolovateľnosti, neefektívnosti použitia, poškodzovaní konkurenčného prostredia a, napokon, aj v neplnení zámerov podpory zaostalých regiónov.

Pozrieme sa teda, ako vláda používa tento svoj nástroj za ostatné dva, tri roky. V roku 2006 v decembri vláda pridelila investičný stimul vo výške 9,75 miliardy korún 45 podnikom. Na západné Slovensko 68 %, na stredné 19 a na východné 13. Čo je ale horšie, začínali sa tu investičné stimuly robiť formou daňových úľav a napätosť v daňových príjmoch možno budeme cítiť v budúcnosti aj z tohto dôvodu.

V polovici júla 2007 dva podniky dostali 541 miliónov korún. Jedna na východe, jedna na západe. Najhoršie na tom je, že jedna z tých firiem bola veľmi nesofistikovaná, alebo nazvem inak - výroba tehál. V decembri roku 2007 bolo pridelených 3,4 miliardy korún 15 podnikom, z ktorých 3 boli napojené na KIU, kde východné Slovensko dostalo 31 %, stredné 11 a západné 58. Na rok 2009 sú naprogramované investičné stimuly vo výške 50,5 milióna eur, v rozpočte je 8 firiem, z ktorých len jedna jediná je mimo bratislavského regiónu.

Takže ako vláda plní svoje programové vyhlásenie, kde sa zaviazala stierať regionálne rozdiely, keď hlavný nástroj podpory, respektíve rozvoja regiónov, ktorý má, investičné stimuly rozdeľuje takýmto spôsobom.

Z toho, čo som povedal je zrejmé, že nastáva čas, keď je veľmi dôležité uskromniť sa nielen so štátnymi príjmami, ale hlavne so štátnymi výdavkami. Som presvedčený, že by stačilo, keby sa rezortní ministri pozreli trošku kritickejším okom na vlastné navrhované čísla. Ak sa rozpočet bude prejedať aj budúci rok v čase svetovej finančnej krízy, budem to považovať za nezodpovednosť a neschopnosť tejto vlády starať sa o svojich občanov. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Petrák. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, v podstate ja chcem zareagovať asi len na jeden okruh problémov, ktorý sa týkal tvojej poznámky - obce budú mať menej, nech sa s tým vyrovnajú a štát bude šafáriť ďalej. No ja som starostom piate volebné obdobie, čiže môžem zodpovedne monitorovať a financovanie samospráv od roku 1990 a musím ti povedať, že príjmy, ktoré majú v posledných dvoch rokoch obce a mestá sú ďaleko najvyššie za celé obdobie predchádzajúcich takmer 20 rokov. Ak hovoríme o financovaní, kde boli najväčšie problémy? Najväčšie problémy boli na prelome rokov 2004 až 2005, keď prebiehala fiškálna decentralizácia a treba povedať, že vtedy bol ten systém nastavený tak, že krvácali všetky samosprávy. Ja osobne tejto poznámke, ktorá bola vyslovená, absolútne nerozumiem a myslím si, že nebola namieste.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Pán kolega, samozrejme, ja nenapádam, dokonca si myslím, že reforma verejnej správy bola jedna z tých najúspešnejších, ktoré predchádzajúca vláda urobila. Bola dosť myslím prekonzultovaná aj so ZMOS-om, respektíve so zástupcami iných miest a obcí, ktorí nie sú v ZMOS-e a bola dobre pripravená a práve preto tie príjmy, ktoré boli naviazané na dane z fyzických osôb a práve preto boli na dane z fyzických osôb, lebo daňová reforma predpokladala, že táto daň bude rásť najviac.

Je dosť neseriózne od tejto vlády, že siaha na príjmy obcí aj niektorými inými opatreniami. Napríklad nedávno sme prijímali zákony v sociálnej oblasti, kde vláda prijala zákon, kde obce budú musieť vykonávať určité sociálne služby bez toho, aby vláda kompenzovala ich výdavky. Ja netvrdím, že to je dobré, alebo nie je dobré. Je to jednoducho určitý zásah do fungovania samosprávy a miezd dnes a vláda robí aj sociálny program cez financie, ktoré neobhospodaruje ona. A v tom mojom príhovore, keď som povedal, že áno, bude, je možné, že bude v budúcom roku napnutý rozpočet obcí a miest v tom zmysle, že samotné ministerstvo financií vo výbore pri prehodnotení schodku na budúci rok priznalo, že príjem obcí a miest bude nižší o 1,1 miliardy korún na budúci rok. A dôvod, ako sa to vyrovná, obce sa s tým musia vysporiadať samy. Znížením alebo zvýšením schodku, respektíve znížením príjmov na budúci rok v rámci štátu si štát necháva rezervu v tom, že nekráti výdavky, ktoré obce budú musieť krátiť, ak tie príjmy budú mať nižšie, ale zvyšuje schodok. Budete o tom hlasovať, predpokladám, zajtra v návrhu, ktorý vám dá predseda výboru pre financie.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni, pán minister, milí hostia, návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 považujem za doteraz najhorší, aký bol prerokovaný počas tohto funkčného obdobia súčasnej vlády. Najmä preto, lebo vláda sa ani náznakom nepokúsila škrtať výdavky a zracionalizovať vôbec svoje hospodárenie. Vieme, že na budúci rok predpokladala rast 6,5 %, čo je mimochodom už druhý pokles rastu na Slovensku po sebe a vplyvom krízy zohľadňuje rast 4,6 % a výpadok na úrovni 10 miliárd. Naproti tomu, že zohľadnila výpadok príjmov, ani korunou sa tento výpadok neprejavil vo výdavkoch. Nevidíme žiadnu snahu racionalizovať, bohužiaľ len míňať, a to nepovažujem za správny trend.

Za správny trend nepovažujem ani skutočnosť, že štátny rozpočet neposkytuje impulz pre rozvoj hospodárstva tak potrebný najmä v súčasných časoch, keď na Slovensko v roku 2009 bude doliehať svetová finančná kríza. Verím, že práve návrhy, ktoré sme pripravili a ktoré sme predpokladali, sú takýmto impulzom a o to viac ma mrzí, že aj dnes táto snemovňa odmietla tri návrhy, ktoré boli zakomponované v zákone o dani z príjmov. Išlo o zníženie rovnej dane na 16 %, išlo o zvýšenie zdaniteľného minima a o to, aby do daňovej prémie boli zahrnutí aj živnostníci.

Len pre ilustráciu dovolím si vám povedať, že pokiaľ by tieto návrhy prešli, tak by mala z toho osoh najmä stredná vrstva a najmä nízkopríjmové skupiny. Ľudia do 12 500 korún mesačného príjmu by neplatili žiadne dane a na priemernom plate by to pocítil každý občan Slovenska sumou 560 korún mesačne, čo je ročne 6 720 korún a v prípade, že by rodina mala dvoch zamestnaných živiteľov s priemerným platom je to suma takmer 13,5-tisíca korún ročne. To sú teda sumy, ktoré ste odmietli a ktoré podľa môjho názoru najlepšie svedčali o návrhoch, ktoré by zabezpečili sociálnu spravodlivosť, pretože nepovažujem za sociálne spravodlivé väčšie prerozdeľovanie, nepovažujem za sociálne spravodlivé, ak niekto chce ľuďom viac brať a rozhodovať, že niekomu dá a niekomu nie, ale za sociálne spravodlivé považujem systémy, ktoré umožňujú vytvárať rovnaké predpoklady a o tom je práve znižovanie daní.

Tento návrh rozpočtu má ešte jednu veľkú chybu, a to je skutočnosť, že ráta s odchodom 150-tisíc ľudí z druhého piliera a minutím ich prostriedkov už v jednom roku. Nebojím sa povedať, že vláda chce ukradnúť tieto prostriedky z osobných účtov sporiteľov a minúť ich v jednom roku. Preto som už pri začiatku tejto schôdze navrhoval, aby sme schválili uznesenie, kde by Národná rada zaviazala vládu, aby peniaze ľudí, ktorí odídu z druhého piliera neboli minuté, ale aby tieto prostriedky boli vedené na špeciálnom účte v Národnej banke Slovenska. Druhý pilier je politickou témou takmer celé volebné obdobie. My sme boli veľmi aktívni a už dvakrát sme navrhovali ústavný zákon o ochrane starobných dôchodkov. Zorganizovali sme petíciu na ochranu starobných dôchodkov. V poslednom čase aj okrúhly stôl na túto tému a máme záujem zlepšiť korektnú informovanosť o tejto téme.

Dovoľte mi pripomenúť, že keď hovoríme o druhom pilieri, tak až 78 % sporiteľov malo pri vstupe do druhého piliera menej ako 44 rokov. To znamená, že veľmi dobre pochopili tento systém najmä vďaka informovanosti. Práve zavedenie kapitalizačného piliera bolo pozitívne hodnotené aj správami Európskej komisie, v ktorých sa uvádza doslova: "Slovensko sa dostalo do skupiny krajín so stredne rizikovým vývojom verejných financií práve vďaka dôchodkovej reforme. Krajiny ako Česká republika, Portugalsko, Grécko, teda krajiny, kde dôchodková reforma neprebehla, sú v skupine krajín, v ktorých hrozia vysoké a dlhodobé riziká."

Mimochodom o potrebe riešenia demografického vývoja hovorí okrem iných aj vízia Akadémie vied do roku 2030, ktorú si objednala súčasná vláda. Som presvedčený, že občania, ktorí vstupovali do druhého piliera za vopred stanovených podmienok, ktoré garantoval štát, tak majú právo domáhať sa rovnakých pravidiel. Pretože akákoľvek zmena pravidiel spôsobuje len neistotu a nestabilitu. Snaha o likvidáciu druhého piliera, ktorá ide priamo zo strany predsedu vlády, je založená len na odpore voči všetkému súkromnému a všetkému nezávislému. Aj to je dôvodom, aby sme zaznamenali výroky, ako napríklad porovnávanie DSS-iek s nebankovými subjektmi a podobné lži, ktoré boli viackrát vyvrátené. No ako som spomínal, v návrhu štátneho rozpočtu vláda počíta s týmito 10 miliardami, takže si vám dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý v prípade prijatia zabezpečí, aby prostriedky, ktoré momentálne sú na osobných účtoch sporiteľov v prípade ich odchodu z druhého piliera vláda neprejedla.

Pozmeňujúci návrh je nasledovný. V uznesení k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2009 sa záväzné ukazovatele menia takto: V bode A ods. b v riadku v základnom fonde starobného poistenia sa znižujú o 6 974-tisíc Sk. Ten údaj je v tisícoch. V bode B v riadku zdroje celkom sa znižujú o tú istú hodnotu.

Odôvodnenie. Vláda predložila do Národnej rady návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, v ktorom predpokladá návrat 150-tisíc sporiteľov späť do prvého piliera. Zároveň očakáva, že zdroje získané z prestupu týchto sporiteľov v tom istom roku spotrebuje na výplatu dôchodkov či vylepšenie deficitu. S takýmto návrhom zásadne nesúhlasíme. Navrhujeme preto vylúčiť tieto zdroje v objeme takmer 7 miliárd korún z príjmov rozpočtu Sociálnej poisťovne, a teda i z verejného rozpočtu.

Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu. Každý, kto ho podporí, tak dokáže, že chce, aby vláda neprejedla prostriedky, ktorými si ľudia zodpovedne šetria na starobu na svoju budúcnosť. Ďakujem pekne za podporu. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Halecký, Frešo, pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán poslanec Halecký, máte slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu odznel pred chvíľkou, a to z toho dôvodu, že si myslím, že je zásadný a rozhodujúci, čo sa týka aj zmien, ktoré by sa mali vykonať v štátnom rozpočte. Chcem len pripomenúť, že návrat predpokladaný, ako sa avizuje 150-tisíc, je len predpoklad. To znamená, že je to potenciálny počet, ktorý môže v budúcnosti prestúpiť do prvého piliera. Nie je to číslo, ktoré by bolo nejako exaktne určené alebo stanovené.

Čo je zásadné a rozhodujúce, chcem pripomenúť, že návrat do prvého piliera bez financií, ako sa navrhuje, aby bol vytvorený osobitný účet a tam aby boli uložené financie nie je možný, pretože by to strácalo zmysel, aby počet iks prestúpil do prvého piliera a financie boli niekde inde. Pretože nároky, ktoré tí, ktorí prestúpia do prvého piliera, budú mať také a v takom finančnom rozsahu a vyjadrení, ako keby nikdy z druhého piliera nevystúpili. To znamená, že nebudú ukrátení ani o jednu korunu a jeden halier. Takže ten svoj vklad, ktorý mali v druhom pilieri, musia dávať do prvého piliera bez nejakého zbytočného komentovania a by som povedal zdôvodňovania. Takže túto záležitosť vidím ako absolútne nepriechodnú a hovorím, tento prechod musí byť takým spôsobom, že aj s financiami.

Chcem sa vyjadriť ešte k tomu, čo bolo hovorené k ústavnému zákonu. Myslím si, že ústavný súhlas, väčšina alebo aj zákon bolo potrebné prijať na začiatku reformy. Nestačilo diskutovať pol roka, rok alebo možno rok, dva, päť, sedem tak... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. K predmetnému predloženému pozmeňujúcemu návrhu treba povedať, že skutočne triafa do čierneho. Triafa do čierneho, nakoľko Slovensko čelí demografickej kríze. Je to vec, o ktorú sa socialistická koalícia sporí s opozíciou. Pani ministerka sa stále vyjadruje veľmi hmlisto, priam až demografickú krízu popiera a v zásade len realizuje to, že keď už je druhý pilier takto veľmi atakovaný a napádaný neustále vládou, tak aby sa tieto peniaze neminuli hneď a teraz.

Inými slovami. Zhruba trojročné úspory budúcich dôchodcov chce táto vláda okamžite minúť. Okamžite minúť a tento návrh má zabrániť tomu, aby boli okamžite minuté. Tento návrh má peniaze odložiť pre budúcnosť tak, aby reagovala Sociálna poisťovňa na demografickú krízu a bola táto vláda nútená hľadať iné spôsoby, ako sanovať svoje výdavky, alebo z čoho financovať svoje výdavky. Je to veľmi zmysluplné, nakoľko táto vláda napriek tomu, že je tretí rok pri vláde nezačala šetriť, nepodporila hospodársky rast, táto vláda nie je schopná ani len 20 % úradníkov, ku ktorým sa zaviazala, prepustiť. Táto vláda skutočne dokáže len marketingovo pôsobiť a jej jediným cieľom je udržať sa pri moci aj za peniaze budúcich dôchodcov.

Tí vážení páni poslanci a poslankyne, ktorí podporíte tento pozmeňujúci návrh, dáte jasný signál, aby vláda konečne začala pracovať, a to pracovať pre Slovensko a pre všetkých občanov Slovenska. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči. A ešte prepáčte, pani poslankyňa, to je aj faktická poznámka.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý podal pred chvíľou pán poslanec Štefanec, aj som ho podpísala. Plne s ním súhlasím a keby vláda myslela vážne to, že ju nezaujímajú peniaze sporiteľov, že nie kvôli tomu otvára druhý pilier, ale kvôli finančnej kríze, tak by s týmto pozmeňujúcim návrhom súhlasila. Pretože tie peniaze sú nasporené peniaze sporiteľov v druhom pilieri a čo, keby tam tie peniaze zostali a poniektorí sporitelia by sa rozhodli, že prestúpia do prvého piliera, nič iné by nebolo potrebné, len prijať zákon, ktorý by túto situáciu v budúcnosti riešil.

A reakcia na tú otázku, teda pán poslanec Štefanec okrem iného spomínal aj ten ústavný zákon, ktorý sme podali a chceli takto riešiť. Ten ústavný zákon sa podáva v tomto volebnom období, lenže my sme ten ústavný zákon podávali aj v minulom volebnom období tesne pred vypršaním lehoty mandátu bývalej vlády alebo bývalého parlamentu. Treba povedať a podotknúť, že vtedy vláda bola v menšine. Chýbal jeden jediný hlas, aby ten zákon bol prijatý. A keby ten zákon bol prijatý, tak myslím si, že táto situácia by sa tu periodicky neopakovala už v poslednej dobe ani nie po mesiacoch, ale mám niekedy taký dojem, že po týždňoch.

A ešte jedna poznámka. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny počíta s tým, že z druhého piliera prejde od 30-tisíc do 150-tisíc ľudí. Tie peniaze sú už rozpočtované na 7 miliárd korún, ale je to veľký rozdiel, pretože či prejde 30-tisíc, alebo 150-tisíc. Tých 150-tisíc je päťkrát viac, ale to bude až k rozpočtu Sociálnej poisťovne. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Štefanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem aj kolegom za podporu týchto návrhov, aj pánovi kolegovi Haleckému za korektné pripomienky. Chcem povedať, že áno, 150-tisíc je predpoklad, ale tak ako hovorila pani kolegyňa Sárközy vždy, keď sme sa pýtali predstaviteľov vlády, prečo tam dávajú tú hornú hranicu, nikto nevedel vysvetliť. Vláda vždy komunikovala, že triafa medzi 30- a 150-tisícami sporiteľov, čo je pomerne veľký rozptyl, ale v návrhu štátneho rozpočtu vidíme, že chce minúť prostriedky všetkých 150-tisíc sporiteľov.

Preto som predložil tento návrh a cením si podporu každého poslanca, ktorý sa k nemu pridá, pretože každý, kto ho podporí, vlastne vyjadrí záujem a podporu tým, ktorí si zodpovedne šetria na svoju budúcnosť. Vôbec, keď hovoríme o druhom pilieri, tak ma mrzí, že vláda sa snaží nabúrať systém, ktorý funguje, myslím tým druhý pilier, ale nerieši to, čo nefunguje, a to je predovšetkým prvý pilier. Ja som viackrát aj v minulosti zaznamenal ústretové návrhy pána poslanca Haleckého, ktoré si takisto vážim a nemyslím si, že keď doteraz niekoľkokrát ústavný zákon neprešiel na ochranu starobných dôchodkov, že tak nemôže byť v budúcnosti. My sme takémuto jednaniu a takýmto zákonom vždy otvorený, a pokiaľ bude návrh na túto tému aj zo strany koalície, samozrejme, veľmi radi ho podporíme. Pripomínam, že už dvakrát sme počas tohto volebného obdobia takýto návrh predložili. A vieme, že zavedenie druhého piliera pomáha riešiť situáciu, ktorá je spojená s demografickým vývojom. Zatiaľ, bohužiaľ, okrem týchto útokov nevidíme žiadny iný návrh a aj návrh štátneho rozpočtu je len útokom proti druhému pilieru a ľuďom v ňom. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ako ďalší v rozprave je pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som reagoval nie na celý rozpočet, ale na rozpočet, o ktorom sa tu ešte veľa nehovorilo, a to je na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci predloženého rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011. Mimochodom na dokument, ktorý bol predložený ministerstvom obrany do výboru pre obranu a bezpečnosť reagovať nemôžem, lebo tvorí predmet utajovaných skutočností.

Aj v predchádzajúcich rokoch som sa vyjadroval k rozpočtu práve ministerstva obrany a snažil som sa vystupovať vecne, konkrétne, sústrediť sa predovšetkým na problémy z pohľadu zásad rozpočtovania a z pohľadu vládou schválenej metodiky pre plánovanie, programovanie a rozpočtovanie.

V súvislosti s predloženým rozpočtom musím hneď na začiatku konštatovať, že ministerstvo obrany ani vláda ako celok nemôže pri takto realizovanom systéme plánovania, programovania a rozpočtovania v podmienkach ministerstva obrany naplniť ciele uvedené pre výstavbu ozbrojených síl, ktoré boli odsúhlasené aj v Národnej rade Slovenskej republiky a budem citovať. "Do roku 2010 zaviesť profesionálne, efektívne, ale dostupné ozbrojené sily organizované, vyzbrojené, vycvičené v súlade s vojenskou stratégiou Slovenskej republiky, modernizované tak, aby boli interoperabilné s vojenskými organizáciami NATO."

Už sme sa neraz zmieňovali, že model ozbrojených síl 2010 bol postavený na predpoklade vyčleňovania 2 % z HDP pre rozpočet ministerstva obrany. Prax ukázala, že sa túto úroveň nikdy nepodarilo dosiahnuť. Ak je však podľa dokumentov ministerstva obrany limitom dostupnosti ozbrojených síl suma 1,89 % HDP, ako uvádza model 2010, potom je asi logický záver, že pri vyčlenenej sume 1,6 % HDP v roku 2008 a 1,4 % v roku 2009 sa stávajú ozbrojené sily podľa tohto modelu nedostupné.

Plánované rozpočty potvrdzujú trend poklesu podielu rozpočtovaných prostriedkov na obranu k HDP. Keďže, ako som spomínal, že tento pokles sa priblížil k hodnote 1,4 % HDP, je paradoxom, že požiadavky na obranu sú z pohľadu nákladov na profesionálne ozbrojené sily, plnenie úloh v NATO, EÚ, OSN, OBSE, budovanie nových spôsobilostí a budovanie expedičných ozbrojených síl extrémne vysoké. Teda trend potreby finančných zdrojov a trend výšky prideľovaných prostriedkov v ministerstve obrany sú protichodné. Myslím si, že treba objektívne hľadať aj rezervy na ministerstve obrany, skvalitňovať prácu, znižovať výdavky aj systémovými opatreniami.

Doteraz nie je vyriešený systém sankcií za nedodržiavanie plnenia schválených programov pre jednotlivých správcov programov. Tento stav potom umožňuje, že sa priority ministerstva obrany menia veľmi často a možno povedať, že niekedy aj chaoticky. Utajenie určitej časti rozpočtu tiež prispieva k nižšej kvalite parlamentnej aj občianskej kontroly využívania peňazí daňových poplatníkov. A ako som spomínal, v Národnej rade sa dnes len členovia výboru pre obranu a bezpečnosť môžu oboznamovať s podrobnejším dokumentom, ktorý uvádza komplexnejší pohľad na programy ministerstva obrany.

Zdá sa mi, že sa mení aj štruktúra programov z roka na rok. Tento fakt znižuje tiež kvalitu parlamentnej kontroly rozpočtovaných a programovaných finančných zdrojov. Ako názorný príklad som uvádzal aj v minulosti prípad zavádzania systému MOKYS - mobilný komunikačný systém. V roku 2007 bol program MOKYS uvedený pod číslom 09502. Plánované prostriedky na tento program boli rádovo miliardy korún. V rokoch 2008 a 2009 sa o programe MOKYS už nič v neutajenom dokumente nedozviete.

Pri takomto navrhovanom rozpočte treba si začať to rozmieňať aj na drobné. Už bolo aj avizované, že ozbrojené sily prejdú zmenou a zrušia sa minimálne dve veliteľstvá - spojovacie a logistiky. Hľadajú sa rezervy pri civilných zamestnancoch. K prvému februáru skončí viac ako 1 440 civilistov, čo je 25 % celkového rozpočtu a šetrenie neskončí iba pri zamestnancoch, plánujú sa zrušiť vojenské podniky a výskumné technické ústavy.

Existuje päť vojenských ústavov, tri ústavy. Dnes vieme, že o podnikoch nie je rozhodnuté, ale ústav zostane iba jeden. Pred armádou alebo ozbrojenými silami stoja veľké investície. Do konca roku by sa malo rozhodnúť, aké a za koľko peňazí nakúpia vojaci dopravné lietadlá.

Ďalším problémom je pozemná technika. Podľa dokumentov rezortu obrany v roku 2010 bude až 90 % pozemnej techniky po lehote životnosti. Ako jediná krajina z V4 sme neboli schopní nakúpiť za posledné roky žiadnu novú techniku. Samozrejme, že drvivú väčšinu peňazí v rezorte zhltnú platy a základná prevádzka. Tento rok iba 18 % z 30-miliardového rozpočtu, teda cca jednej miliardy eur išlo na rozvoj obrany a ministerstvo tvrdí, že ideálne by bolo dávať na rozvoj a modernizáciu až 30 %, čo je skoro teda o 3 až 4 miliardy viac.

Pred niekoľkými dňami ste niektorí koaliční poslanci navštívili Afganistan. Mohli ste sa presvedčiť, že Slováci, ktorí sú v Kandaháre a hľadajú míny v topánkach, čo sa po pár týždňoch rozpadávajú, ich obleky sa po vypratí zbehnú aj o pár čísel a nepriestrelné vesty vážia o niekoľko kilogramov viac ako americké či britské.

Vážené dámy, vážení páni, pri mojom štúdiu navrhovaného rozpočtu ma trošku z myšlienok vytrhlo tvrdenie predsedu vlády, ktorý po svojej návšteve na ministerstve obrany k problémom rozpočtu ministerstva obrany na rok 2009 povedal, že vláda nemá dnes peniaze na to, aby mohla okamžite a jednorazovo vydať nejakú veľkú sumu na nákup dopravných lietadiel. Tu sa treba pozastaviť a konštatovať, že nejaká snaha o skvalitnenie systému plánovania, programovania a rozpočtovania v podmienkach ministerstva obrany musí byť márna, ak sa dnes nechápe, k čomu je systém plánovania, programovania a rozpočtovania, ktorý sa ministerstvo obrany myslím, že učí používať už osem rokov, vláda päť rokov.

Dovolím si konštatovať, že tento rozpočet kapitoly ministerstva obrany považujem za najhorší za posledné roky. Je paradoxom, že v období svetovej finančnej krízy, a tým aj možného vzniku rôznych konfliktov vo svete sa dostáva ministerstvo obrany na okraj záujmu.

Preto aj na základe tohto konštatovania a podhodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 v rezorte ministerstva obrany bude moje rozhodnutie také, že tento zákon roka nebudem môcť podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)