Úterý 25. listopadu 2008

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Klára Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán predseda Halecký, ja chcem reagovať na to, na tú otázku, ktorú ste dali, že koľkých matiek sa to bude asi týkať alebo koľkí využijú tento príspevok. Ja som sa na toto spýtala na výbore pre sociálne veci a bývanie, tam mi bolo povedané, že sa bude týkať asi 11-tisíc. Takže hovoríme o malom kvante, zrejme 11-tisíc detí, ktoré to budú využívať, a preto my upozorňujeme na tie veci. My nemáme žiaden problém s príspevkom na starostlivosť o dieťa. Ale keď už dávame tento príspevok, tak prečo nedať možnosť, aby rodič si vybral, komu a do akej opatery to svoje dieťa zverí. Pretože, ešte raz zdôrazňujem, môžu nastať také situácie, kde inú možnosť alebo inú voľbu nemôže mať. A nesúvisí to celkom s týmto zákonom, ale my upozorňujeme na tieto veci, pretože máme na to mnohokrát iný pohľad alebo máme iné skúsenosti.

Keď sme hovorili o tom, keď sme pri zákone o zamestnanosti menili okrem iného aj príspevok na mobilitu, alebo mobilitu pracovnej sily, aj vtedy sme upozorňovali, boli tu pozmeňujúce návrhy. Nakoniec sa z tých pozmeňujúcich návrhov prijal jeden, ktorý vylepšoval ten zákon.

Pred dvoma týždňami sme na výbore mali pána generálneho riaditeľa Sihelského. Vyslovene sme sa ho, ja osobne som sa ho na tento príspevok pýtala. Nevedel mi povedať ešte štatistické údaje, pretože tento zákon sa aplikuje od 1. mája, ale jedno povedal: "Vyzerá to tak, že tento príspevok nepriniesol tie úspechy, ktoré sme od neho očakávali." My pri tých podnikateľoch starých rodičoch upozorňujeme na to isté. Prečo nemôžeme skúsiť z opačnej strany? Dať možnosť každému, aby to využil a potom budeme vidieť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Halecký. Má slovo.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa, za poznámky, pripomienky. Ja myslím, že môžeme byť spokojní a radi, že tento príspevok bude využívať zhruba 10 % matiek, to znamená, že 90 % matiek, keď to otočíme, bežnú fyzickú individuálnu a osobnú starostlivosť o dieťa považuje za prednosť, čo je dobré. Pokiaľ tých 10 % žien chce sa rozhodnúť, aby pokračovali vo svojej atraktívnej osobnej kariére alebo v nutnosti privyrobiť si financie, myslím si, že je potrebné to rozvíjať a je potrebné to nejako začať.

Osobne predpokladám, že budú aj v ďalšom období, či už pred voľbami, alebo v povolebnom období, práve v tejto sociálnej sfére starostlivosti o rodinu, o matku a dieťa sa vymýšľať rôzne alternatívy a varianty, ktoré budú prinášať riešenia, by som povedal, pestrejšie a hlavne príťažlivejšie pre matku. Pokiaľ zvýšime finančnú situáciu v starostlivosti o matku a dieťa, príjem matky a pokiaľ jej uľahčíme možnosť, flexibilitu umiestniť dieťa do škôlky, do jaslí v blízkosti, dá sa povedať, v dobe, ktorú ona požaduje, prípadne zabezpečíme aj inú formu aj cez ten živnostenský list, myslím si, že bude možnosť si vybrať a to je dôležité.

Ešte chcem pripomenúť, že nie je definitívne ten zákon uzatvorený na dlhú dobu. Je to štart v starostlivosti o matku a dieťa a pracovný trh a predpokladám, že v krátkej dobe budú diskusie, varianty a možnože aj úvahy o vylepšení aj zo strany ministerstva.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, pani ministerka chce zaujať stanovisko, má slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zase zareagovať len na pripomienky, ktoré tu odzneli, a hneď v úvode pripomínam, starý rodič v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine má dokonca povinnosť, vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim vnúčatám.

A 1 195 korún, ktoré sme určili, sme vychádzali z predpokladaných nákladov, ktoré sme kvantifikovali, dopadov zvýšenia nákladov starých rodičov, pokiaľ by sa staral o jedno dieťa. Pokiaľ tu diskutujeme o živnostníčke starej mame alebo otcovi, ktorý takúto činnosť môže vykonávať, ja sa vôbec nebránim tomu, aby starí rodičia, ktorí, a teraz budem úprimne hovoriť, pretože zamestnateľnosť ženy 55-ročnej, keď stratí zamestnanie, ale nechcem hovoriť o 55-ročnej, ale môžem hovoriť o 50-ročnej, dokonca 45-ročnej, je veľmi problematická a je tu možnosť aj takejto zárobkovej činnosti. A v tom prípade, ak takúto činnosť bude vykonávať, určite nebude opatrovať jedno dieťa, ale môže opatrovať viacero detí.

Pripomínam, že takýto príspevok pri starostlivosti o dieťa v zmysle tohto zákona dávame na každé dieťa do troch rokov veku. Doteraz môže dostať matka jeden a poviem príklad. Napríklad má dvojičky a dostane len jedenkrát rodičovský príspevok. Ak chce ísť pracovať a bude pracovať, tak na každé dieťa, ak dá dieťa do predškolského zariadenia alebo zverí ho opatrovateľke, má nárok na takýto príspevok vo výške 4 780 korún na každé dieťa. To už nehovorím o trojčatách, štvorčatách trenčianskych a podobne.

A v tejto súvislosti by som zdôraznila, že má nárok na takýto príspevok vrátane dieťaťa, ak má do šesť rokov veku, dieťaťa so zdravotným postihnutím. Nechcem hovoriť o službách v zariadeniach sociálnych služieb, kde taktiež sa prepláca tento príspevok. Pripomínam, že tento príspevok je viazaný iba na trvalý pracovný pomer rodičov, pretože takýto rodič, ktorý poberá rodičovský príspevok, bude môcť vykonávať dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študenta. Čiže vlastne absolútne sme zvoľnili podmienky a je možné to robiť.

Pokiaľ ide o Zákonník práce, ja len pripomínam aj pre tých, ktorí tu hovorili o sprísnení podmienok, žiadne podmienky sa v tomto prípade nesprísnili v Zákonníku práce, ba práve naopak, rozšírili sme ich prospech v prospech rodičov.

Tá zamestnateľnosť, a najmä budem hovoriť o ženách, nie je, samozrejme, vo veku a budem hovoriť 45 rokov, 50, 55 rokov, nie je zanedbateľné riešiť.

Dotknem sa toho, nebola to žiadna štatistika, ktorú sme robili, ja som tu presne citovala výskum, o ktorý išlo, ktorý jednoznačne povedal, že zo strany rodičov je záujem na prvom mieste, aby sa starala matka, na druhom mieste sú to predškolské zariadenia, na treťom mieste to bola kvalifikovaná opatrovateľka a až na štvrtom mieste to boli starí rodičia. A záujem zo strany starých rodičov sa pohyboval na úrovni 4,4 %. Takže, poprosím, asi toto by bolo dôležité, pokiaľ ide o tie deti, určite je to 11-tisíc rodičov, ktorých by sa to dotýkalo.

Pripomínam, že ten príspevok je možné poskytnúť viacerým deťom. A ešte v tejto súvislosti zdôrazňujem, že je možné, aby sa rodič vrátil z tejto formy príspevku, ak by napríklad stratil prácu, vrátil sa do režimu poberania rodičovského príspevku.

Pokiaľ ide o hmotnú núdzu, v týchto prípadoch, ak dovolíte, áno, sme vo vláde tretí rok a ja v tejto súvislosti poviem, že sme výrazne zmenili pomoc v hmotnej núdzi. A ja len tak pre zaujímavosť odcitujem, lebo najviac znevýhodnené sú neúplné rodiny s deťmi, teda hovorím napríklad, pokiaľ sa matka sama stará o dve deti, pomáhame, 27 150 korún sme pridali, to je viac ako 2-tisíc korún na mesiac. A v tejto súvislosti len pred chvíľou zákon, ktorý som tu hovorila, pomáhame na každé dieťa, v tomto prípade sú dve deti, mesačne ďalšou tisíckou a to je za rok 12-tisíc korún. Ale poviem aj rodinu s dvomi deťmi, tam sme pridali 29 100 korún. A, samozrejme, obdobne, ak je v hmotnej núdzi, tak na každé dieťa schválených 500 korún nie je maličkosťou a je to riadne zvýšenie.

V tejto súvislosti, čiže ešte by som pripomenula, pokiaľ ide o tú pomoc rodičom, to nie je len pomoc v hmotnej núdzi. My sme nesmierne pomohli aj tým rodičom, ktorí sú invalidní rodičia, ktorí nemali nárok na daňový bonus. Od 1. januára tohto roku sme ich nahradili osobitnou dávkou, na každé dieťa 300 korún. To je mesačne, keď sú to dve deti, znovu vyberám tu neúplnú rodinu s deťmi, ktoré sú najviac ohrozené, je to ďalších 600 korún.

Môžem takisto hovoriť, že sme riešili aj ďalšiu skupinu, pretože tých sociálnych prípadov, a ten život nie je o číslach a nie je o údajoch, ale ten život je skutočne zo skutočných ľudských príbehov, čiže my sme zvažovali, či sa jedná o invalidných rodičov alebo či sa jedná o jedného rodiča, ktorý ovdovel alebo ovdovela a deti zostali sirotami, nevznikol im nárok na sirotský dôchodok. A v rámci tohto sirotského dôchodku od 1. júla tohto roku nahrádzame osobitnou dávkou, a to príspevkom, ktorý nahrádza teda sirotský dôchodok vo výške 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Ak toto všetko napočítate a dáte dohromady, tak zistíte, že vlastne skutočne nie na úkor jednej skupiny pomáhame inej skupine občanom. Nie, riešime prípad z prípadu. Doslova sa zaoberáme systémom tak, že do komplexného systému zasúvame jednotlivé zásuvky tam, kde chýbajú, a tam, kde je problém.

Pokiaľ ide o nariadenie Rady 1408, pani poslankyňa Sárközyová, nie 1 400, ale 1 408 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nebudeme ho určite rozširovať, prílohu, o túto novú dávku, lebo nie je bežná ani v iných členských štátoch, aby táto dávka podliehala koordinácii. Takže poprosím takto.

A pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, musím povedať, že toto sme konzultovali doslova s Úradom na ochranu osobných údajov a neboli k tomu pripomienky. Čiže toľko.

Vrátim sa jednou vetou k motivačnému štipendiu. Pani Sárközyová, motivačný príspevok, motivačné štipendium patrí do iného zákona a iné riešenie. A určite nie na základnú školu. A ja hovorím o pomoci rodičom, ktorí sa starajú o deti, ktorí chodia, navštevujú povinnú školskú dochádzku. A je to úplne niečo iné.

Vrátim sa k tomu, nikdy, nikdy som nepovedala, že starí rodičia sa nevedia postarať o svoje vnúčatá. Nikdy ani to nepoviem. A taktiež pokiaľ tie pofidérne štatistiky, citovala som konkrétny výskum pri prvom čítaní a už som sa o tom zmienila, čiže akékoľvek zavádzanie a skresľovanie a dávanie zmyslu, iného zmyslu vypovedanému celku považujem za totálnu úbohosť a chudobnosť duchom.

Čiže toľkoto len k môjmu vystúpeniu. Myslím si, že som povedala to najpodstatnejšie. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Spýtam sa teraz spoločnej spravodajkyne, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať budeme tak, ako sme si schválili, o 17.00 hodine.

Teraz nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 790 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 790a.

Pani ministerka, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, máte predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti a viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, kde sa navrhuje rozšíriť poskytovanie jednorazového príplatku k príspevku pri narodení druhého i tretieho dieťaťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní, a to v rovnakej sume 20 440 korún (678,49 eur) ako aj pri narodení prvého dieťaťa.

V záujme využívania finančných prostriedkov v prospech rodiny s deťmi sa navrhuje vylúčiť poskytovanie príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, ak v období pred narodením druhého alebo tretieho dieťaťa bola staršiemu dieťaťu alebo deťom súdom nariadená ústavná výchova alebo náhradná starostlivosť alebo ak boli deti osvojené.

V 2. čl. sa zvyšuje suma prídavku na dieťa o 100 korún a zároveň sa navrhuje ustanoviť valorizáciu, ktorá umožní každoročne s účinnosťou od 1. januára upraviť sumy prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa v závislosti od úpravy súm životného minima.

V 3. a 4. čl. sa navrhujú zmeny zákona o náhradnom výživnom a v zákone o životnom minime v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci a dámy a páni.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

A teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Martu Damborskú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

M. Damborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegynky, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 790), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "gestorský výbor") , podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1062 z 22. októbra 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 508 z 18. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 408 z 19. novembra 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 201 z 11. novembra 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 172 z 18. novembra 2008. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrené v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť.

Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Martu Damborskú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Po prvé na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Po druhé predložiť návrhy podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 211 z 24. novembra 2008.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, máte procedurálny? (Reakcia poslanca.) No ja musím najskôr otvoriť rozpravu. Potom musím dať priestor tým, čo sú písomne prihlásení, a až potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Ivety Radičovej, ktorá sa prihlásila za poslanecký klub SDKÚ - DS. Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach potom bude možné sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

I. Radičová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážená pani ministerka, budem naozaj veľmi stručná. Napriek tomu, že jednorazové príspevky pri narodení prvého, druhého, tretieho dieťaťa či ďalších detí v poradí nepovažujem za systémový prístup pri riešení rodinnej politiky, keďže už máme takýto návrh na stole a každá finančná pomoc je vítaná, druhá vec je, ako by sa tieto finančné prostriedky dali použiť iným spôsobom, dovoľte mi v rámci existujúceho predloženého návrhu doplniť pozmeňujúci návrh, a to pre rodičov, ktorí si deti adoptujú.

My týmto rodičom ponúkame, dávame, majú nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, čiže v tomto smere ich zrovnoprávňujeme, ale nemajú nárok na príplatok k príspevku. Rodičom, ktorým je dieťa zverené rovno z nemocnice alebo krátko po pôrode, však vznikajú rovnako zvýšené náklady ako rodičom, ktorým sa dieťa narodí. Tí rodičia sú v úplne rovnakej situácii. Preto sa naozaj na vás obraciam o podporu toho, aby sme nerozlišovali v tomto prípade medzi biologickým rodičom a rodičom, ktorý je sociálnym rodičom, ktorý si berie deti do osvojenia a ktorý im poskytne lásku a rodinné prostredie.

Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúci návrh.

K čl. I za bod 3 sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: 4. V § 2 ods. 2 sa dopĺňa nové písm. c), ktoré znie: "c) osoba, ktorá prevzala dieťa podľa § 1 ods. 3 do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu.". Nasledujúce novelizačné body sa prečíslujú.

Odôvodnenie: Navrhuje sa rozšíriť možnosť poberania príplatku pri narodení dieťaťa aj na rodičov, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. V súčasnosti totiž títo rodičia majú nárok na príspevok pri narodení 4 560 korún, resp. 151,37 eur, ale nemajú nárok na príplatok k príspevku. Rodičom, ktorým je dieťa zverené rovno z nemocnice alebo krátko po pôrode, však vznikajú rovnako zvýšené náklady ako rodičom, ktorým sa dieťa narodí.

Poprosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pani poslankyne nehlási nik, a pretože ona bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy písomne, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Róbert Madej, ďalej pán poslanec Jozef Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo má pán poslanec Róbert Madej, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v čl. III sa novelizuje zákon o náhradnom výživnom, ja by som si chcel dovoliť predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by mal zlepšiť a zefektívniť aplikáciu tohto zákona v praxi.

Ide o novelu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý sa vzhľadom na to, že s tým úzko súvisí, navrhuje vložiť ako čl. IV a jeho podstatou je, aby exekútori boli oprávnení a mohli podávať správy o exekučnom konaní úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vymáhania výživného pre účely konania o náhradnom výživnom a poskytovaní náhradného výživného, pretože v súčasnosti podľa súčasne platného právneho stavu je s takýmto poskytovaním informácií príslušným orgánom veľký problém. To je jediná úloha tohto pozmeňujúceho návrhu a vzhľadom na to, že priamo súvisí s jedným z novelizačných článkov, prosím o jeho podporu.

Súčasne si dovolím ho navrhnúť a predniesť vo forme, v akej vyžaduje rokovací poriadok. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: IV. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákonov, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení tohto pozmeňujúceho návrhu, sa dopĺňa takto: v § 32 sa ods. 3 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: "e) orgánu štátnej správy na účely potvrdenia o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie podľa osobitného predpisu3i).".

Poznámka pod čiarou k odkazu 3i) znie: "3i) § 12 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného pod č. 615/2006 Z. z."

Doterajšie čl. IV a V sa označujú ako čl. V a VI.

Ešte si dovolím priblížiť odôvodnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou vládneho návrhu zákona je aj táto novela, je potrebné okrem príslušných zmien v súvislosti so zvedením eura odstrániť aj tento problém, ktorý už bol spomenutý, nakoľko podľa zákona o náhradnom výživnom je okrem iných subjektov aj exekútor na výzvu úradu práce povinný predložiť potvrdenie o priebehu exekučného konania a o stave exekúcie na účely prehodnotenia trvania nároku na náhradné výživné. Takéto ustanovenie odbremeňuje klientov, teda žiadateľov o náhradné výživné, ale na druhej strane podľa Exekučného poriadku exekútor má taxatívne vymedzené možnosti oprávnenia, aké informácie môže poskytnúť, a súčasne je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti. To znamená, že medzi výnimky, ktoré ustanovuje zákon o súdnych exekútoroch, nie je zaradený orgán štátnej správy, ktorý poskytuje náhradné výživné podľa tohto zákona, a tým pádom sa navrhuje, aby v rámci tohto návrhu zákona bol oprávnený exekútor poskytnúť tieto informácie aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje náhradné výživné.

Prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásila pani poslankyňa Klára Sárközy ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pani poslankyňa, nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, dovoľte mi jednu poznámku k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré ste predložili.

Po prvé nepriamo meníte zákon, to robíte nepriamou novelou.

A po druhé pred chvíľou ste sa vy vyjadrili, keď pani poslankyňa Radičová predkladala pozmeňujúce návrhy, že tieto mohla spraviť na výbore pre sociálne veci a bývanie. Ako člen výboru bola by som rada, keby ste tieto pozmeňujúce návrhy v budúcnosti najprv predložili na výbor, aby sme sa s tým mohli bližšie zaoberať a hlavne kvôli tomu, že vy ste to hovorili takže, pardon, som sa ozvala, takže keď to platí na jedného, platí to aj na druhého. A pani poslankyňa Radičová bola nútená predkladať tieto pozmeňujúce návrhy, lebo vo výbore to neprešlo, pretože koalícia za to nehlasovala. Myslím si, že koaličný poslanec takéto problémy nemá.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať, skúste tlačidlo č. 3 zapnúť. Reagovať na vaše vystúpenie vo faktickej poznámke bude pán poslanec Madej. Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja som v predchádzajúcej diskusii, myslím si, že nepovedal nič ohľadne predkladania na sociálnom výbore, samozrejme, je vhodné, keď vážne a náročné pozmeňujúce návrhy sa predkladajú najprv na výboroch, aby sa o tom mohlo diskutovať odborne, vecne a efektívne v rámci aj odborných výborov, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, ale dneska to z mojich úst podľa môjho názoru neodznelo.

Ja som vyčítal pani poslankyni Radičovej vo vzťahu k jednému pozmeňujúcemu návrhu nesúlad s nariadením Európskej komisie, ktoré nadobudne účinnosť 1. januára 2009 a aj vzhľadom na to problém, ktorý by vznikol v prípade, ak by Národná rada ten pozmeňujúci návrh prijala. To boli moje hlavné výhrady v mojom dnešnom vystúpení vo vzťahu k pani poslankyni.

Čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu, je to priamo nadväzujúce na zákon o náhradnom výživnom, je to súvisiace s tým, že je potrebné odstrániť tento aplikačný problém, ktorý vznikol v praxi, a je to pozmeňujúci návrh veľmi, veľmi krátky. Je to jedno písmeno s niekoľkými slovami, ktoré ale má vážne dôsledky, pretože chceme odbremeniť poberateľov a žiadateľov o náhradné výživné, aby štátne orgány si s exekútormi vykonzultovali všetky podmienky a potrebné záležitosti. A preto si myslím, že tento pozmeňujúci návrh je dobrý a určite aj na prospech občanov z hľadiska toho, aby sme v praxi mohli náhradné výživné efektívne, rýchlo a v prospech občanov poskytovať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Posledným prihláseným do rozpravy k tejto problematike je pán poslanec Jozef Halecký. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

J. Halecký, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, pokiaľ by som mal zhodnotiť význam a účinnosť tohto príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, je potrebné len sloganovo povedať, že štát bude platiť v podstate na prvé, druhé a tretie dieťa pri narodení po 25-tisíc, čo nie je málo pri štarte do života aj dieťaťa, aj rodiny, pretože tie základné finančné problémy sa pri každom dieťati aspoň sčasti vykryjú. Že nie je to len populistické opatrenie, ale je to opatrenie propopulačné, perspektívne a opakované, to zdôrazňovať netreba. A v tejto súvislosti je vhodné, aby sme len pripomenuli, že je to opatrenie, ktoré bude každoročne štátnu kasu stáť zhruba 0,5 mld., teda 500 mil. korún, čo nie je málo. Je to opatrenie, ktoré by malo mať svoj stimulačný, minimálne, charakter a nie je to len opatrenie, ktoré je charakterizované ako populistické. Pokiaľ je účinné, pokiaľ je žiadané a pokiaľ je efektívne, tak ťažko to volať len populistické opatrenie.

Chcem pripomenúť, že starostlivosť o ženu, o matku, o dieťa je v programovom vyhlásení vlády opakovane zdôrazňované a je to dokumentované aj, môžem to dokumentovať aj tým, že pri prídavku na dieťa sa postupovalo spôsobom, ktorý je účinný, a to z toho dôvodu, že možnože zdá sa, že navýšenie z 540 korún na 640 korún nie je nejaké výrazné a nie je významné, ale chcem len pripomenúť, že zákonné, podľa uzákoneného spôsobu valorizácie to navýšenie by bolo podstatne niekoľkonásobne menšie, zhruba okolo tých 15 korún, maximálne 30 korún. Takže pokiaľ je to trojnásobok, štvornásobok, nie je to len príspevok na 2-3 obedy do mesiaca, ale je to príspevok v sume celkovej, ročne, myslím, že okolo 7 mld. Sú to dosť výrazné financie pre starostlivosť o dieťa.

Takže aj tento príplatok k príspevku pri narodení nielen prvého, ale aj druhého, tretieho dieťaťa považujem za významný prvok plnenia programového vyhlásenia vlády a významný príspevok pre finančnú stabilizáciu rodiny pri narodení dieťaťa. Preto tento príplatok vítam a podporíme ho takisto pri hlasovaní.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Halecký bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pani ministerka, či chcete reagovať.

Nech sa páči.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi iba uviesť, pokiaľ ide o návrh pani poslankyne Radičovej, ja len pripomínam, že jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je síce nižší ako príplatok, ale je tu opakovaný mesačný príspevok dieťaťu.

V tejto súvislosti by som si dovolila uviesť jednu vec, bola možnosť súčasnej opozície osem rokov riešiť rodinnú politiku akýmkoľvek spôsobom, neurobili ste tak. Ja sa spytujem, bolo potrebné decimovať rodiny s deťmi, tak ako ste to urobili v roku 2004? Samozrejme, pozitívne hodnotím akékoľvek riešenie aj v náhradnej rodinnej starostlivosti. Ale privítala by som, keby sa tu ozývalo viacej návrhov predovšetkým pomôcť biologickej rodine, aby deti vyrastali v biologickej rodine a aby nebola menšia pomoc biologickej rodine, pokiaľ rodina je schopná plniť svoju funkciu, ako je pomoc do náhradnej rodinnej starostlivosti.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, skončila som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete využiť právo záverečného slova? Áno? Nie. Prerušuje rozpravu o tomto bode programu a budeme hlasovať taktiež o 17.00 hodine.

Teraz pristúpime k

vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 801 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 801a.

Vítam na rokovaní Národnej rady ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Richarda Rašiho a teraz ho žiadam, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, je tu priestor na vaše úvodne slovo, nech sa páči.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni kolegovia, dobrý deň, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde sa zavádza pre zdravotné poisťovne ďalšia povinnosť, a to predkladať do vlády na schválenie rozpočet.

Návrh zákona upravuje ďalej kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rozhodovacej oblasti. Najzávažnejšie problémy v aplikačnej praxi, ktoré úradu spôsobuje striktné vedenie konania podľa správneho poriadku, sa navrhuje riešiť osobitnou úpravou správneho konania pre oblasť vydávania platobných výmerov. Touto osobitnou úpravou správneho konania sa v zákone vylúči uplatnenie niektorých inštitútov alebo úkonov, ktoré v súčasnosti spomaľujú a sťažujú priebeh správneho konania vedeného úradom.

Ďalej sa upravuje prerozdeľovací mechanizmus, preukazovanie platobnej schopnosti zdravotných poisťovní a zavádzajú sa ďalšie úpravy, ktorými sa nemení systém verejného zdravotného poistenia, ale sa zosúlaďujú zákony upravujúce verejné zdravotné poistenie s existujúcou platnou legislatívou.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Valocký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu ako poverený spravodajca gestorským výborom výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prerokovali jednotlivé výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor, a aj odporučili, odporúčanie výboru je predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorých je 1 až 22.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu predmetného zákona odporúča schváliť s odporúčajúcimi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 22 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 4, 6, 7, 10 až 13, 15 až 22 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 5, 9 osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 8, 14 osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

Poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému zákonu o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004, č. 95/2002, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, gestorský výbor, schváliť.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona, konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne hlásia nasledovní poslanci a poslankyne: pán poslanec Viliam Novotný ako prvý, ďalej pán poslanec Ján Zvonár, pán poslanec Milan Urbáni, pani poslankyňa Mária Sabolová... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ja vás registrujem. Pán poslanec Anton Bobrík a ako posledný pán poslanec Štefan Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, čiže konštatujem celkovo šesť poslancov.

Slovo má teraz pán poslanec Viliam Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní predstúpil a vystúpil k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení.

Dámy a páni, vo svojom vystúpení v prvom čítaní som povedal moje hlavné výhrady k predmetnej novele zákona. Väčšinou je zvykom v druhom čítaní predkladať konkrétne pozmeňujúce návrhy, v prípade tohto zákona tak ani ja, ani moji kolegovia z SDKÚ - DS neurobíme. Prečo? Preto, lebo podľa nášho názoru je celá táto novela zlá. Filozofia sa úpravami ani pozmeňujúcimi návrhmi nedá zmeniť. Som lekár, a preto použijem lekársku terminológiu.

Slovenské zdravotníctvo dnes má problémy, príznaky už vidia aj laici, občania a pacienti. Od vlády a predovšetkým od ministra zdravotníctva sa očakáva, že určí presnú diagnózu a navrhne adekvátnu liečbu. Žiaľ, vláda Slovenskej republiky sa niekedy na jeseň 2006 pomýlila v diagnóze. Príčinou problémov slovenského zdravotníctva nie je súkromné vlastníctvo zdravotníckych zariadení a už vôbec nie súkromné zdravotné poisťovne. Navrhnutá liečba je predpísaná a recept sa volá: Uznesenie vlády č. 462 z 23. 5. 2007, v ktorom sa píše: "Dosiahnuť maximálne využitie finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia takými legislatívnymi, inštitucionálnymi a ekonomickými nástrojmi, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne." Zlá diagnóza a ešte horšia liečba! Jasné, že pacientovi, slovenskému zdravotníctvu, sa stav nezlepšuje. Vláda ale neprehodnocuje diagnózu a liečbu, ale pridáva ďalšie medikamenty na nesprávnu diagnózu.

Dámy a páni, toto s tým pacientom nedopadne dobre. Najprv tu bol návrh na prepoistenie poistencov štátu, potom návrh na vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní. Ešte si všetci pamätáme, ako sme nakoniec v decembri minulého roku v dusnej atmosfére v tejto snemovni aj v spoločnosti prerokovali a nakoniec, žiaľ, schválili obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Vytesňovanie súkromných zdravotných poisťovní a útok na pluralitu verejného zdravotného poistenia touto novelou pokračuje ďalej.

Predloženým návrhom zákona dochádza k zmene prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Miera prerozdeľovania poistného sa má z doterajších 85 % predpísaného poistného zvýšiť na 95 % predpísaného poistného. Odôvodnenie je vágne: zvýšenie solidarity vo verejnom zdravotnom poistení, zvýšenie solidarity medzi zdravotnými poisťovňami a ich poistencami.

Dámy a páni, som o tom presvedčený a myslím, že nikto v tejto snemovni nebude mať veľmi odlišný názor, keď poviem, že verejné zdravotné poistenie je a musí zostať solidárnym. Bohatí platia viac, chudobní menej a všetci čerpajú rovnako podľa potreby. Len všetko má svoju mieru. Ak je solidarita vysoká, zdravotné poisťovne strácajú motiváciu ponúkať lepšie a kvalitnejšie služby svojim poistencom ako konkurencia. Ak je prerozdeľovanie nízke, sú ohrození tzv. drahí poistenci, nikto ich nebude chcieť mať v poistnom kmeni. 85 : 15 bolo tak akurát. Solidarizovali poisťovne s lepším kmeňom s tými s drahším kmeňom, ale bola zachovaná súťaž a motivácia. Schválením prerozdelenia na 95 : 5 % sa dostávame tam, kde sme zdravotné poisťovne nasmerovali obmedzením použitia zisku, teda k strate motivácie súťažiť s konkurenciou. Týmto návrhom dôjde tiež alebo môže dôjsť tiež k zníženiu motivácie zdravotných poisťovní na výber poistného, čo v konečnom dôsledku prinesie celkový pokles finančných zdrojov na financovanie zdravotnej starostlivosti.

Dámy a páni, ale srdcom novely zákona o zdravotných poisťovniach je ustanovenie, ktoré zavádza povinnosť zdravotnej poisťovne predkladať do vlády Slovenskej republiky na schválenie návrh svojho rozpočtu, a to aj v prípade, ak v danej zdravotnej poisťovni nevystupuje ako akcionár štát zastúpený príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

Ministerstvo zdravotníctva to v dôvodovej správe zdôvodňuje nasledovne: "Všetky zdravotné poisťovne hospodária s verejnými financiami, a preto je namieste, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen tých, v ktorých má majetkovú účasť štát." Koniec citátu.

Navrhovaná zmena, podľa ktorej má vláda Slovenskej republiky schvaľovať rozpočty súkromných spoločností, je podľa môjho názoru a podľa názoru mojich kolegov z SDKÚ - DS neprijateľný zásah do súkromného podnikania. Zásah, ktorý je v rozpore so základnými pravidlami a zásadami vlastníctva a vlastníckeho práva, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky a ktorý je v príkrom rozpore so zásadou právneho štátu.

Ministerstvo zdravotníctva pri zdôvodňovaní svojho návrhu argumentuje potrebou, aby verejnosť poznala rozpočty všetkých zdravotných poisťovní, nielen tých, v ktorých má majetkovú účasť štát. Tento argument neobstojí. Zákon č. 581/2004 Z. z. určuje zdravotným poisťovniam povinnosť predkladať ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu financií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh svojho rozpočtu a obchodnofinančného plánu. Z uvedenej skutočnosti je preto bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že verejnosť, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctva odvoláva, má informácie o rozpočtoch a obchodnofinančných plánoch zdravotných poisťovní. Takže rozpočty zdravotných poisťovní sú aj v súčasnosti pod verejnou kontrolou.

Predložený návrh zákona však berie predstavenstvu zdravotnej poisťovne ako štatutárnemu orgánu akciovej spoločnosti jeden zo základných ekonomických nástrojov obchodného vedenia spoločnosti. Vláda Slovenskej republiky chce schvaľovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní, v ktorých nevykonáva žiadne akcionárske práva, pričom za jeho realizáciu nebude niesť žiadnu zodpovednosť.

Schvaľovaním rozpočtov všetkých zdravotných poisťovní sa vláda Slovenskej republiky zároveň dostane do konfliktu záujmov, keďže v dvoch zdravotných poisťovniach, a to vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v Spoločnej zdravotnej poisťovni, a. s., vykonáva akcionárske práva ministerstvo zdravotníctva, resp. ministerstvo obrany, vnútra a dopravy. Dostávame sa do absurdnej situácie, keď vláda Slovenskej republiky a prostredníctvom nej akcionári dvoch zdravotných poisťovní, menovaní ministri, by schvaľovali rozpočty svojich konkurentov.

Pôvodný návrh nerieši otázku zodpovednostných vzťahov vzhľadom na to, že neobsahuje návrhy riešení pre prípad, že napríklad vláda Slovenskej republiky predložený rozpočet neschváli, resp. schválený rozpočet bude pre danú zdravotnú poisťovňu nerealizovateľný alebo nevyvážený. Tento problém však iniciatívne rieši pozmeňujúci návrh schválený na výbore pre zdravotníctvo, ktorý je v spoločnej správe pod číslom 5, ktorý je vyňatý na osobitné hlasovanie a ktorý odporúčam neschváliť. Riešenie sa teda za chodu našlo, volá sa rozpočtové provizórium. Voľne parafrázujem, ak rozpočet zdravotnej poisťovne na nasledujúci rok neschváli vláda do 31. decembra, zdravotná poisťovňa je povinná hospodáriť tak, aby mesačné náklady neprekročili jednu dvanástinu nákladov predchádzajúceho roka, teda bude hospodáriť s dvanásť krát jednou dvanástinou rozpočtu predchádzajúceho roka.

Viete, to je taký hlúpy návrh, vláda schvaľuje rozpočty zdravotných poisťovní, v podstate absurdná situácia a legitímna otázka, čo bude, ak neschváli? Samozrejme, ešte horší návrh riešenia - rozpočtové provizórium.

Ide o návrh namierený proti súkromným zdravotným poisťovniam v zmysle uznesenia vlády č. 462 z 23. mája, ktoré som už citoval. Teda také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. O tom som presvedčený. Neverím, že je to namierené voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Neverím, že je to namierené voči Spoločnej zdravotnej poisťovni. Myslím si, že je to namierené voči súkromných zdravotným poisťovniam. Rozpočtové provizórium a neschválenie rozpočtu určite.

Teda ako to môže vyzerať? Pokúsme sa trošku modelovať situáciu. Vláda neschváli rozpočet súkromnej zdravotnej poisťovne, asi aj viem ktorej alebo ktorých, ale nechcem byť dnes nepríjemný a osobný, naozaj myslím si, že viem, aj ktorých asi neschváli. Súkromná zdravotná poisťovňa bude v rozpočtovom provizórium. Bude môcť míňať len toľko ako minulý rok. Keďže disponibilné zdroje všetkých zdravotných poisťovní z roka na rok narastajú z dôvodu rastu miezd v národnom hospodárstve a rastu zamestnanosti, zdravotná poisťovňa však bude musieť hospodáriť s rozpočtom ako v minulom roku. Logicky teda nebude môcť poskytovateľom navýšiť platby za zdravotnú starostlivosť, akurát jej narastie zisk, lebo bude mať viacej peňazí, ale míňať bude len toľko ako minulý rok. Čiže bude mať väčší zisk v danom roku. Neviem, či to bol cieľ, alebo nedomyslený cieľ navrhovateľov.

Návrh nehovorí o tom, ako dlho môže byť alebo bude zdravotná poisťovňa v provizóriu, ani dôvody, prečo môže vláda a koľkokrát môže vláda neschváliť rozpočet zdravotnej poisťovni. Čo ak bude aj nasledujúci rok znovu v provizóriu? Lebo vláde sa opäť nebude páčiť jej rozpočet, iný dôvod totižto neexistuje, len že vláde sa nebude páčiť jej rozpočet.

Moja otázka je, dámy a páni, neviete náhodou, ako v druhom roku rozpočtového provizória vráti zisk za predchádzajúci rok do systému? Novelu zákona o tom, že v nasledujúcom roku treba zisk vrátiť do zdravotnej starostlivosti, toto plénum schválilo. Ale ak bude druhý rok zdravotná poisťovňa v provizóriu, čo sa môže stať, zákon nehovorí, že nemôže byť druhý rok v provizóriu, ani pozmeňujúci návrh nehovorí, ako vráti zisk. To ju prinútime iným zákonom alebo inou novelizáciu porušiť predtým novelizovaný zákon? Teda jedno ustanovenie porušuje druhé ustanovenie toho istého zákona?

Dámy a páni, toto je už kocúrkovo! Kocúrkovo v podaní vlády a ministerstva zdravotníctva, keď chcete, v podaní strany SMER. Cieľ je jasný: znevýhodniť súkromné zdravotné poisťovne v konkurenčnom boji so štátnymi poisťovňami. Áno, vláda si v zmysle tohto uznesenia zadefinovala tento cieľ touto novelou zákona a týmto pozmeňujúcim návrhom. Zopakujem: znevýhodniť súkromné zdravotné poisťovne v konkurenčnom boji so štátnymi poisťovňami.

Súkromné zdravotné poisťovne, ktoré budú v provizóriu, nebudú vedieť platiť poskytovateľom toľko ako ich štátni konkurenti. Budú mať platby z minulého roku, teda nižšie ako štátne zdravotné poisťovne. Logicky ich poistenci budú menej vítaní v zdravotníckych zariadeniach. Paradoxom je, že v skutočnosti tento návrh potrestá tých, ktorí za to naozaj nemôžu. Skutočnými obeťami tohto zákona budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a pacienti. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaplatia poisťovne, ako som už argumentoval a vysvetľoval, v provizóriu menej, ako by mohli, a pacienti sa stanú trochu ich rukojemníkmi, za ktorých bude poisťovňa v provizóriu platiť menej, ako by vedela a chcela. A oni budú akurát počúvať ponosy lekárov, ktorí budú hovoriť, viete, tá vaša poisťovňa mi platí menej, to nie je veľmi dobrá tá vaša poisťovňa, viete, no už všetci zvýšili platby, len vaša poisťovňa nie. Poznáte to z ambulancií. Akurát tí nešťastní poistenci pacienti s tým nebudú vedieť nič urobiť. No ale to už sme sa znovu veľkou okľukou dostali k uzneseniu vlády č. 462 z 23. mája 2007, teda k takým legislatívnym, inštitucionálnym a ekonomických nástrojom, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.

Tieto riešenia sú absurdné. O to viac, že znovu vyvstávajú ďalšie otázky. Je zámerom tejto vlády vyhnať poistencov súkromných zdravotných poisťovní v najbližšom prestupovom termíne do štátnych zdravotných poisťovní? Bude to pre nich nevýhodné tam zostať, pretože lekári sa budú ponosovať, že za nich ich poisťovňa, ktorá bude v provizóriu, nie preto, že má zlý obchodnofinančný plán, nie preto, že má zlý rozpočet, len preto, že jej rozpočet sa nepáčil vláde, platiť menej - to je skutočným cieľom tento novely? Ja sa pýtam.

Ale ako som povedal, tieto riešenia znovu otvárajú ďalšie a ďalšie otázky.

Legitímnou otázkou je, nakoľko bude rozpočet schválený vládnou Slovenskej republiky pre zdravotné poisťovne záväzný? Uznesenie vlády Slovenskej republiky nie je normatívnym právnym aktom, ale ide o kolektívne rozhodnutie exekutívneho orgánu, ktorý smerom k súkromnej akciovej spoločnosti nemá žiaden dosah na jej riadenie. Asi treba ďalší pozmeňujúci návrh. Na základe akého právneho titulu bude vláda Slovenskej republiky ukladať štatutárnemu orgánu akciovej spoločnosti, zdravotnej poisťovni, u ktorej nevystupuje žiaden ústredný orgán štátnej správy ako jej akcionár, úlohu prepracovať jej rozpočet a tento následne opätovne predložiť vláde Slovenskej republiky na schválenie? Ani na túto otázku nemáme odpoveď.

Dámy a páni, z dôvodov, ktoré som tu už uviedol, nepodávame žiadne pozmeňujúce návrhy, lebo celá filozofia tejto novely zákona o zdravotných poisťovniach je zlá a je namierená proti súkromným zdravotným poisťovniam a jej cieľom je vytláčať súkromné zdravotné poisťovne zo zdravotníckeho trhu alebo, keď chcete, zo zdravotníctva. Preto poslanecký klub SDKÚ - DS ani v druhom čítaní novelu tohto zákona nepodporí.

Ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP