M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Damborskej sa prihlásili pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Valentín Švidroň a pán poslanec Jaroslav Paška, pardon, ešte pán poslanec Miroslav Kotian. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A slovo má pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel poukázať, pani poslankyňa, na jednu dôležitú okolnosť, a to tú, že v otázkach jazyka, národa a národností, pokiaľ chce sa dosiahnuť nejaký pokrok a nejaký výsledok, musí byť komunikácia, musí byť dialóg a nakoniec, samozrejme, že aj nejaká dohoda a zmluva.
Pokiaľ z jednej strany tu padajú argumenty, dôvody, obavy, emócie určité a pokiaľ z druhej strany je neprítomnosť poslancov, ktorí by si to vypočuli, prípadne aby argumentovali svojimi argumentmi a dôvodmi, nemožno predpokladať, že je to dobrá cesta riešenia týchto otázok. Čo možno potom očakávať na úrovni ešte vyššej, na úrovni predsedov vlád, prezidentov, pokiaľ v parlamente nevieme si sadnúť, rokovať, argumentovať a nakoniec sa aj dohodnúť?
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou, nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem za možnosť reagovať. Správne bolo poukázané v troch rovinách na problémové body, ktoré sú veľmi vážneho charakteru.
Ten prvý je nedodržiavanie alebo neakceptovanie Trianonskej zmluvy ako mierového usporiadania po 1. svetovej vojne, čoho dôkazom môže byť napríklad organizovanie tzv. Národného dňa trianonskej traumy pri 85. výročí v Bátorových Kosihách za účasti významných politikov a poslancov za SMK aj štátnych tajomníkov, čiže členov vlády Slovenskej republiky. Bohužiaľ, bez nejakých konzekvencií, pretože v tom čase bola Strana maďarskej koalície vo vláde Slovenskej republiky a na podnet Slovenskej národnej strany príslušné orgány nereagovali.
Druhým problémom, ktorý otvorila pani poslankyňa, je základná zmluva. Ja si myslím, že tu je veľmi jednoznačné riešenie a východisko, buď ju otvoriť, alebo vypovedať, pokiaľ nie je vôľa ju plniť, pokiaľ sa nestretáva zmiešaná slovensko-maďarská komisia a pokiaľ sa nevyhodnocuje a nie sú nástroje na jej plnenie.
Tretí najzávažnejší problém je autonómia. Nuž pokiaľ europoslanec Csaba Tabajdi povie v Bruseli, že vyriešiť problém menšín bez autonómie nie je možné, pokiaľ predseda SMK vyhlási, že údajne väčšina autonómii nerozumie, pokiaľ poslanec Duray už v roku 1992 vyhlásil, že najvyšším cieľom Maďarov je celková autonómia, pokiaľ to potvrdil ďalší europoslanec Árpád Duka-Zólyomi na prvej strane v denníku Pravda v roku 1995, tak je tu naozaj legitímna výzva smerom k SMK a k orgánom činným trestnom konaní, aby prehodnotili činnosť tejto strany.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň, nech sa páči.
V. Švidroň, poslanec: Pani poslankyňa, veľmi presne ste vystihli jeden moment, keď ste sa zamysleli nad príčinou rôzneho prístupu Rakúska a napríklad Maďarska k usporiadaniu po 2. svetovej vojne. Totiž skutočne Maďari tu do Európy prišli ako cudzí element a tak aj doteraz ostali, tak sa aj chovajú. Nerozumejú si jednoducho so žiadnym zo svojich susedov. Ani jazykovo a nič preto nechcú robiť.
Preto napríklad s Rakúskom vieme nájsť spoločnú reč aj v oblasti vzdelávania. Veľmi plodné výsledky rokovaní v oblasti školstva vznikajú na poli povedzme školskej inšpekcie a podobne, tých som sa mal možnosť zúčastniť.
Z týchto nenaplnených ambícií potom vznikajú komplexy, ktoré sú zdrojom ďalších konfliktov, ktoré traumatizujú celú Európu. Nakoniec sme to videli v jadrnej podobe včera v televízii, keď mnohí mali už pomaly krvavé oči, a toto celé vyhovuje niekoľkým politikom, ktorí toto majú ako politikum preto, aby mali dôvod fungovať na politickej scéne.
Takže toľko asi na doplnenie. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Máte pravdu, pani poslankyňa, naozaj problém medziľudských vzťahov nie je problémom medzi občanmi Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podľa národnosti, je to problém niektorých politikov, ktorí tieto konflikty umelo vyvolávajú s cieľom dosiahnuť nejaké zmeny, o ktorých si myslia, že by boli v prospech veľkouhorského projektu.
Problém pre nás je práve v tom, že za týmito ich aktivitami je ohrozenie pokojného života našich spoluobčanov. Je to hra o zdravie a životy našich občanov, pretože ak sa rozdúchajú národnostné konflikty na južnom Slovensku, v Maďarsku, prípadne v iných krajinách, tak na to doplatia práve tí ľudia, ktorí v týchto teritóriách žijú. Našou povinnosťou je odhaľovať tieto praktiky a tieto iniciatívy a tieto projekty nezodpovedných politikov z Budapešti a tých politikov, ktorí na Slovensku týmto aktivitám napomáhajú.
Preto si myslím, že sa treba tejto téme zodpovedne venovať v parlamente, ale aj vo vláde a otvorene o týchto problémoch hovoriť, aby sme predišli zhoršeniu vzťahov medzi občanmi, aby sme predišli národnostnej nenávisti.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Miroslav Kotian. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja myslím, že ste veľmi dobre poukázali na problémy, ktoré sú zo strany národnostnej menšiny, maďarskej národnostnej menšiny. Podstata veci je nám veľmi jasná. Cieľ politickej Strany maďarskej koalície je autonómia južného Slovenska. Všetko tomuto od začiatku vzniku tejto strany nasvedčuje. Pochopiteľne sú tu rôzne rafinované zahmlievacie kroky, ktoré tieto veci dávajú do inej polohy, ale sme si vedomí toho, že tie kroky, postupné kroky, ktoré robí Strana maďarskej koalície, k tomu nasledujú.
Za minulej vlády bola taká taktika - tzv. salámová metóda. Vždy, keď sa potreboval schváliť v parlamente v rámci koalície nejaký zákon, Strana maďarskej koalície vytvorila nejaký priestor na tlak, aby si zasa odšklbla nejakú časť, nejakú možnosť, ako diskriminovať Slovákov na juhu Slovenska. Bol to určitý systém, ktorý sa prejavil až v takej polohe, že došlo nakoniec aj k rozpadu koalície ako takej.
Ale v každom prípade by som chcel povedať, že kroky, ktoré robí maďarská koalícia a jej politika, sú pre Slovensko veľmi, veľmi nebezpečné. Ja si osobne myslím, že aj vláda Slovenskej republiky v tomto smere robí málo pre to, aby sa táto aktivita a iniciatíva maďarských politikov zastavila. Ja si osobne myslím, že už je, dá sa povedať, čas začať rozprávať o zmene volebného zákona. A toto je tiež... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Juraj Horváth, ktorý je posledný prihlásený poslanec do rozpravy ústne. Nech sa páči.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi v tejto chvíli sústrediť našu pozornosť na ústrednú tému, na tému, ktorá sa týka rozhodnutia Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.
Najvyšší normotvorný orgán, najvyšší zákonodarný orgán v Maďarsku, nositeľ suverenity v Maďarsku, ktorému zodpovedá aj vláda Maďarskej republiky, prijal politické rozhodnutie. Politické rozhodnutie, ktoré prináša signál, že došlo k omylu, a ktorý prináša signál o politickom riziku v dvojstrannej relácii - v slovensko-maďarských vzťahoch.
V čom spočíva tento omyl a v čom spočíva teda aj politické riziko v dvojstranných vzťahoch? Je to výklad, je to interpretácia európskej integrácie. Interpretácia pojmu "hranice v rámci Európskej únie".
Európska interpretácia, európsky výklad pojmu "hranice" spočíva v tom, že považuje za potrebné búrať, samozrejme, závory, rampy, zábrany, všetky brány, ktoré majú zatvárať hranice, zatvárať štáty a zatvárať komunikáciu medzi jednotlivými štátmi v rámci Európskej únie.
Interpretácia Európskej únie spočíva v tom, že hranice sa považujú za, už dnes, za styčné miesta. Za styčné miesta, teda miesta, kde prichádza k slobodnej výmene informácií, k slobodnej výmene prejavov kultúry, slobodnej výmene a pohybu osôb, tovarov, služieb, teda miesta, kde sa niečo nezatvára, ale otvára.
Maďarská interpretácia pojmu "hraníc", tak ako sme dostali signál z Budapešti, v kontraste s touto interpretáciou spočíva v niečom inom. Maďarská interpretácia hraníc hovorí o popieraní pojmu "štátne hranice". Teda pojmu, ktorý je súčasťou medzinárodného práva. Klasického medzinárodného práva uznávaného celým svetovým spoločenstvom a celou komunitou medzinárodných juristov, ktorí sa stretávajú a ktorí kodifikovali medzinárodné právo. Prichádza maďarský výklad pojmu štátne hranice, prichádza s výkladom popierania funkcie, základnej funkcie štátnych hraníc a jej podstaty. Teda popiera vymedzenie štátneho územia štátnou hranicou na území, v ktorom konkrétny štát uplatňuje aj jurisdikciu nad týmto územím, nad obyvateľstvom, na území ktorého vykonáva svoju suverenitu.
V tomto spočíva interpretačný rozdiel medzi Európskou úniou a Maďarskom alebo teda európskou interpretáciou a maďarským výkladom hranice.
Zdá sa, vážené dámy, vážení páni, zdá sa, že Národné zhromaždenie Maďarskej republiky si vzalo príklad, aspoň tak to vyzerá, vzalo si príklad z bruselského parlamentu, teda z parlamentu Európskej únie, z Európskeho parlamentu. Zdá sa, že maďarský parlament je inšpirovaný týmto vzorom - a vysvetlím v čom.
V Európskom parlamente sú zastúpené všetky regióny Európy. V Európskom parlamente sú zástupcovia obyvateľov z Európy. Európsky parlament prijíma opatrenia vzťahujúce sa na územia a obyvateľov štátov Európy.
V kontraste s týmto alebo v porovnaní s týmto maďarský parlament akoby chcel na svojej pôde tiež dosiahnuť zastúpenie území iných štátov, teda konkrétne susedných štátov. Zdá sa, že maďarský parlament chce, aby sa na jeho pôde zhromažďovali a pôsobili tu zástupcovia obyvateľov iných susedných štátov. Maďarský parlament, zdá sa, že chce prijímať opatrenia na svojej pôde, ktoré majú smerovať k obyvateľstvu a k územiam susedných štátov.
Treba v tejto chvíli povedať, že maďarský parlament, ak to myslí takto, ak sa nechal inšpirovať týmto vzorom, tak to robí zle. Robí to v rozpore s medzinárodným právom, so základnými princípmi medzinárodného práva. Totižto parlament v Budapešti nemôže sa ani podobať, ani rovnať svojimi funkciami a svojou štruktúrou, podstatou tohto Európskemu parlamentu v Bruseli.
Aký je rozdiel medzi maďarským parlamentom a Európskym parlamentom?
No Európsky parlament vznikol so súhlasom európskych štátov. Vznikol tak, že ho tieto európske štáty spoločne vytvorili. Spoločne vytvorili na zmluvnom základe a podľa prísnej ratifikačnej procedúry. Európsky parlament získal mandát od týchto zakladajúcich členských štátov Európskej únie prijímať opatrenia, ktoré smerujú alebo ktoré sa vzťahujú na obyvateľov a územia členských štátov Európskej únie. Jednotlivé európske štáty vysielajú zvolených zástupcov, svojich zvolených zástupcov do Európskeho parlamentu na to, aby sa podieľali v tom Európskom parlamente na prijímaní opatrení, ktoré sa vzťahujú zase na jednotlivé územia týchto členských štátov.
V kontraste s týmto maďarský parlament kreoval svoj orgán, o ktorom hovoríme, svoj parlamentný orgán, ktorý má byť súčasťou alebo je súčasťou už Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, bez súhlasu susedných štátov. Maďarský parlament tento orgán nevytvoril v spolupráci a spoločne so susednými štátmi, nevytvoril ho na zmluvnom základe a už vôbec nie podľa prísnej ratifikačnej procedúry. Maďarský parlament nezískal mandát susedných štátov na to, aby maďarský parlament mohol prijímať opatrenia, ktoré by mali čo i len teoreticky smerovať k obyvateľstvu a územiam susedných štátov. Maďarský parlament nezískal ani len súhlas susedných štátov, nieto ešte mandát, a tobôž už vôbec nie, nestalo sa ani len to, aby maďarský parlament čo len pýtal o takýto súhlas. Maďarský parlament, Národné zhromaždenie Maďarskej republiky, spolupracuje síce so zvolenými zástupcami susedných štátov, ktorí ale boli zvolení za iným účelom, oni boli volení do najvyššieho zákonodarného orgánu susedného štátu. Spolupracuje s nimi a títo ale neboli vysielaní susednými štátmi do Maďarskej republiky.
V tomto sú zásadné, ale zásadné - či už politické, alebo aj právne - rozdiely medzi Európskym parlamentom a maďarským parlamentom.
Čo teda urobil maďarský parlament, aby účelovo použil myšlienku toho ducha Európskeho parlamentu vo svoj prospech?
Maďarský parlament postupoval tak, že sa neobťažoval s dodržiavaním medzinárodného práva, zjednodušil si prácu. Zjednodušil ju ale tak, že v susedných štátoch zverboval do maďarských služieb príslušníkov maďarskej menšiny, ktorých vyselektoval tak, že vybral tých príslušníkov maďarskej menšiny, ktorí pôsobia ako ústavní činitelia v príslušnom susednom štáte, ktorí majú, samozrejme, príslušný, patričný prístup k informáciám, majú patričný politický vplyv, ale sú rezidentmi v susedných štátoch.
Na toto maďarský denník Magyar Nemzet, ako je už známe, napísal, že podľa poslanca Európskeho parlamentu za EPP Csabu Sógora, ktorý je príslušníkom maďarskej menšiny v Rumunsku, "týmto sa Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny stalo Hornou snemovňou maďarstva". Na to Katalin Szili, predsedníčka Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v podstate potvrdila tento výrok, pravdivosť tohto výroku tým, že uviedla, že budúci rok sa zasadnutie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny uskutoční práve v zasadačke Hornej snemovne parlamentu v Maďarskej republike.
Čo teraz na to povedať? No, slovenský parlament na takéto počínanie našich kolegov v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky má pravdepodobne odpoveď nie, nesúhlasíme s takýmto počínaním. Ja si dovolím preto v tejto chvíli navrhnúť a požiadať znovu o podporu všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby podporili návrh uznesenia, s ktorým prišiel predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška, ktorý takto reagoval na krok kolegov v Maďarsku.
Úplne na záver treba povedať, že treba rokovať s každým partnerom, aj s Maďarskou republikou, a to je jedno, či na úrovni exekutívy, alebo na úrovni parlamentov, treba rokovať. Ako príklad uvediem, ale to len ako príklad, ilustratívne uvediem: Keď sa otvorila diskusia na Slovensku a v tomto parlamente o tom, ako majú vyzerať učebnice, ako majú byť písané učebnice pre žiakov, ktorí sa majú učiť to, čo je dôležité, došlo k tomu, že sme posunuli návrh kolegov z SMK do druhého čítania. Posunuli sme ho preto, aby mohla byť diskusia, to znamená diskusia kuloárna, to je prirodzené, to je samozrejmé, tá neverejná, ale aj verejná, to znamená, aby bola zase táto diskusia aj dostatočne transparentná. To znamená, že kolegovia z SMK dostali v podstate jeden mesiac. Jeden kalendárny mesiac na to, týmto procesným úkonom, teda nie substantívnym, ale veľmi jasne procesným úkonom na to, aby zvážili svoje krajné riešenie, ktoré navrhli. S tým, že dostali, samozrejme, informáciu, že je nepriechodné toto riešenie a majú dostatočný čas na to, aby boli kreatívni, aby vyjednávali, aby rozmýšľali, aby obrusovali spoločne, samozrejme, s ostatnými politickými stranami hrany, aby sa našlo riešenie.
Toto je obraz o tom, že treba rokovať. A uvádzam tento príklad len ako ilustratívny príklad, pretože sa držím stále témy rozhodnutia, ktoré prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky. Aj s Maďarskou republikou, aj s inými štátmi treba rokovať, treba hľadať riešenia, aj keď sa to niekedy zdá komplikované, ťažké, aj keď sa neplnia zmluvy, ale treba rokovať.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Horvátha sa prihlásil pán poslanec Valentín Švidroň, pán poslanec Miroslav Kotian, pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Jaroslav Paška a pán poslanec Emil Vestenický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Valentín Švidroň, nech sa páči.
V. Švidroň, poslanec: Pán poslanec, veľmi presne, fundovane a so znalosťou veci ste rozobrali princíp tvorenia hraníc v Európe a ich chápanie ako niečo, čo má spájať a nie rozdeľovať. Ja snáď trošku doplním o historický aspekt tvorby alebo vzniku tej topografickej hranice, ktorá bola na južnom Slovensku, teda medzi Maďarskom a Slovenskom, to aj v reakcii na včerajšie televízne vysielanie, kde volajú po akýchsi etnických hraniciach.
Táto hranica po 1. svetovej vojne bola presne podľa možností vedená stredom etnického územia, vtedajšieho, to znamená, rovnako bolo na Slovensku Maďarov ako Slovákov v Maďarsku. A dokonca ešte, to je historicky známe, že ponuka víťazných veľmocí Benešovi bola taká, že južná hranica Československa na Slovensku mala viesť oveľa, oveľa, snáď 100 km nižšie, južnejšie. Vtedy to Beneš neprijal, pretože usúdil, že takýto štát by sa ťažko ovládal, že by pripomínal činky.
Tak toľko k tým krikľúňom s červenými krvavými očami vo včerajšom vysielaní spred veľvyslanectva v Budapešti, slovenského veľvyslanectva v Budapešti.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Kotian, nech sa páči.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, dobre ste poukázali na stav, ktorý je, resp. kde sú problémy vo vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom, resp. kde sú problémy, čo sa týka maďarskej národnostnej menšiny.
Je na škodu veci, že dnes v tejto sále nie sú prítomní aj zástupcovia maďarskej koalície, poslanci tejto politickej strany, aby si tieto argumenty vypočuli, dá sa povedať, aj reagovali na tie pripomienky, aby reagovali na ten stav, ktorý v tejto snemovni je. Ja sa pamätám, že v II. volebnom období, keď začalo rokovanie parlamentu, pán poslanec Jarjabek vystúpil s procedurálnym návrhom a povedal, aby sme si uctili tých, ktorí zahynuli v Malej vojne, minútou ticha. Predstavte si reakciu maďarských poslancov, všetci do jedného sa vyparili z tejto sály. A to som považoval za určitý hyenizmus, resp. som to považoval za to, že oni nechceli potvrdiť tým, že tú minútu ticha tu s nami budú, že nechceli tým potvrdiť, že útok zo strany maďarských šovinistov bol neadekvátny.
Takže ja by som chcel poukázať ešte aj na to, čo sa týka toho zápasu Dunajská Streda - Slovan, ja som prekvapený, dve slovenské mužstvá a na jednom štadióne sú maďarské zástavy, maďarské trikolóry, je tam napísaný "Felvídek" a ďalšie, mapa veľkého Uhorska. Prosím vás, kde sme to? Tu musí aj futbalový zväz spraviť poriadok a zastaviť činnosť tomuto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel tiež zdôrazniť, ako ste hovorili, pán poslanec, že jadrom celého tohto sporu alebo problému je to, že Fórum poslancov Karpatskej kotliny je fórom maďarského parlamentu, takže rokujeme o niečom, čoho súčasťou sú naši poslanci. Teda Fórum je v Maďarsku a poslanci sú naši, je to rozpor, ktorý skutočne musí sa objasniť a musí sa k tomu zaujať stanovisko, a tak ako bolo už opakovane zdôraznené, je chybou, že nie sú tu tí, ktorých sa to dotýka, poslanci Strany maďarskej koalície, aby objasnili zmysel, význam, poslanie, limity tohto Fóra, ich účasť, ich povinnosti, ich záväzky, ktoré majú, alebo okolnosti, na ktoré by boli tu kladené otázky.
Za chybu považujem aj to, že pri vytvorení tohto Fóra Maďarská republika neinformovala okolité krajiny o zmysle tohto Fóra, neinformovala, na čo má slúžiť, pretože ináč je to prekvapením pre okolité krajiny a vždy je takým zdrojom podozrenia, že môžu sa tam vyvíjať aktivity, ktoré môžu destabilizovať národnú, národnostnú politiku v susedných krajinách a vyvolávať minimálne tie nepriaznivé atmosféry medzi občanmi. A zaiste, myslím, že každý uzná, že občania nepotrebujú tieto rozpory, tieto reči, tieto problémy, občania potrebujú žiť normálnym, bežným životom, aby sme sa starali o ich ekonomickú situáciu, finančnú situáciu v tejto dobe a toto je rozhodujúce, čo pre svoj život v každodennej praxi potrebujú.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rafael Rafaj s faktickou poznámkou, nech sa páči.
R. Rafaj, poslanec: Ja si dovolím oceniť poukázanie na rôzny uhol pohľadu na hranice medzi nielen Slovenskom a Maďarskom, ale medzi Maďarskom a okolitými štátmi.
Len na margo toho neprítomného poslanca, opäť, Duraya, ktorý vyhlásil oficiálne, že južná hranica ubližuje Maďarom. Pán poslanec hovoril alebo snažil sa nám predstaviť rozdiely medzi európskym a maďarským vnímaním. Nuž ja chcem len rozšíriť tento pohľad na to, že európska spolupatričnosť je postavená na úplne iných hodnotách, nie ako Maďarsko a maďarská spolupatričnosť, ktorá podľa stratégie Fóra je označovaná, citujem, "ako spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice".
A keďže toto už má rozmer právnej exteritoriality, čo je aj v Európskej únii neprijateľné, je potrebné s plnou vážnosťou prijať text uznesenia Národnej rady, ktorý takéto zasahovanie susedného štátu jednoznačne odmieta. Treba tiež odmietnuť scestné právo na sebaurčenie národnostných menšín, ktoré je mimo rámca akýchkoľvek medzinárodných zmlúv a medzinárodného úzu, ale aj napr. Bolzanských odporúčaní, ktoré tu už boli citované.
No a na margo slovnej hračky medzi anglickým "border" (spelovaním "bód") spejeme k tomu, aby sme zabránili situácii, keď sa tu vytvorí stredoeurópsky hraničný "bordel" práve vďaka politike Maďarskej republiky.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jaroslav Paška, nech sa páči.
J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Áno, pán poslanec, máte pravdu, veľmi dôležitou vecou je rokovať a snažiť sa o rokovanie, ale obávam sa, že v tejto situácii sa vo vzťahu k maďarskej administratíve dostávame do situácie, keď oni veľmi nechcú rokovať. Oni sa tomu rokovaniu vyhýbajú, pretože majú svoj cieľ, ktorý je iný, ako dosiahnuť vyvážené medzinárodné vzťahy.
A preto som aj spomenul toho vizionára veľkého Nemecka, ktorý narobil Európe aj svetu obrovské problémy, pretože to bola podobná filozofia. Tiež sa vyhýbal rokovaniu, mal svoj cieľ, svoje hry politické a za tými išiel aj cez krv.
Obávam sa, že sa musíme pripraviť na to, že sa nebudú chcieť rozumne a vecne rozprávať a že si budú hrať svoje hry. A nám nezostáva nič iné, len aby diplomacia túto hru odhaľovala, aby na to poukazovala a v spolupráci s okolitými krajinami eliminovala tieto snahy, pretože sú škodlivé nielen nám, ale aj občanom Maďarskej republiky, aj občanom okolitých štátov.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Emil Vestenický, nech sa páči.
E. Vestenický, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Horváth, ja vám za vaše vystúpenie veľmi pekne ďakujem. Podotýkam len, že je zvláštnym a pozoruhodným javom, keď v zákonodarných a normotvorných štruktúrach Slovenskej republiky pôsobí také množstvo propagátorov politiky maďarského štátu.
Problém maďarského štátu a jeho vysoko demokratického spôsobu vládnutia svojho času, ako aj mimoriadnu ústretovosť jeho národnostnej politiky mali možnosť poznať na vlastnej koži naši dedovia a myslím si, že aj väčšina generácie dedov celej Európy. Toto všetko už dávno vyriešil Trianon. Ten, kto sa domáha a chce jeho revíziu, volá po nenávisti, a to v plnom rozsahu jej možných následkov. Nejaký futbal, si myslím, že je len maličká zneužiteľná príležitosť.
Základný nástroj, ktorý sa tuná používa z ich strany a v ich demagogickej propagande a agitácii, ktorý maďarskí iredentisti využívajú, je lož a klamstvo. Spoliehajú na nechuť ľudí zúčastniť sa konfliktov, spoliehajú na krátku ľudskú pamäť. Verím, že takejto karnevalovej demagógii nik vnímavý z našich maďarských spoluobčanov nepodľahne.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na vystúpenie poslancov vo faktickej poznámke chce teraz pán poslanec Juraj Horváth, nech sa páči.
J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Ďakujem, vážení kolegovia, za vaše podnety a reakcie. Dovoľte mi teda len stručne sa vyjadriť k rokovaniam a k diplomatickým rokovaniam v rámci bilaterálnej relácie.
V prvom rade mi dovoľte v tejto chvíli oceniť prístup pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý sa angažuje mimoriadne v týchto veciach a ktorý naozaj prináša množstvo informácií z ďalších a z ďalších rokovaní, ktoré absolvuje a o ktoré sa snaží, usiluje a ktoré vie dohodnúť na svojej úrovni.
K rokovaniam ako takým. Samozrejme, že treba vnímať a veľmi pozorne vnímať aj situáciu, ktorá je vnútroštátnou situáciou v Maďarskej republike. No veď ak predseda vlády Maďarskej republiky musí doviezť do Maďarska tých neskutočných 25 mld. dolárov, ktoré si požičiava Maďarská republika na to, aby sanovala hospodárstvo, tak už len toto je jeden z mnohých, ale vážnych signálov hovoriaci o tom, v akom stave je Maďarsko a čo musí Maďarsko riešiť dnes, v súčasnosti. To znamená, a to je bežné, to nie je žiadna novinka. Každý štát robí podobné opatrenia v zahraničnej politike, že použije schému export - import. Vyveziem nejakú tému a doveziem tému, ktorú potrebujem. To znamená, že aj Maďarsko môže uvažovať tak, tak ako každý iný štát, že vyvezie tému týkajúcu sa území, pojmu hraníc, národnostných menšín atď., nejakých konfliktov a dovezie pokoj do vnútorných radov, nejakú clonu, ktorá prikryje iné problémy na území Maďarska.
Treba aj toto vnímať, treba sa na to pozerať reálnymi očami, takýto je svet, takto to funguje, ale... (Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Horváth bol posledný prihlásený do rozpravy ústne. A teraz ešte v súlade s § 28 rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani podpredsedníčka, pani Anna Belousovová.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny, chcem povedať hneď v úvode, že nechápem ani ja, ani nikto zo Slovenskej národnej strany, ani žiaden z logicky rozmýšľajúcich ľudí za nejaký náhodný, ojedinelý krok. Chcem hneď v úvode zdôrazniť, a predložím aj dôkazy, že je to súčasť dlhodobej a cielenej stratégie Maďarskej republiky, a preto je nutné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky, a nielen ona, ale aj vláda Slovenskej republiky, aj príslušné orgány Európskej únie nielen venovali mimoriadnu pozornosť všetkému tomu, čo sa v Maďarskej republike deje, kde vlastne aj tieto iniciatívy, ktoré z Maďarska vychádzajú, destabilizujú situáciu v Európe, zhoršujú vzťahy so susedmi a zvyšujú napätie medzi Maďarskou republikou, Slovenskou republikou, ale zvyšujú napätie aj v celom tomto európskom regióne. Chcem jednoducho povedať, že ohrozujú nielen Slovensko, ale aj Európu. Venujme preto spoločne pozornosť analýze tejto, ako som v úvode povedala, dlhodobej stratégie Maďarskej republiky, oficiálnej stratégie Maďarskej republiky, do ktorej zapadá vytvorenie a činnosť Fóra poslancov Karpatskej kotliny.
V podstate o čo ide?
Ide o to, že maďarské ústavné a štátne orgány, politické strany a časť občianskych iniciatív sa snažia využiť fakt, že Slovensko je súčasťou Európskej únie, že sme súčasťou Schengenského priestoru, tiež im nahráva precedens Kosova na to, aby začali napĺňať svoje dlhodobé strategické ciele. A tento cieľ spočíva v snahe vytvoriť cez najskôr autonómie v okolitých štátoch veľké Uhorsko, a tým anulovať alebo aspoň obísť Trianon.
V podstate chcem vašu pozornosť teraz zamerať na túto dlhodobú činnosť maďarskej vlády a politickej reprezentácie, na tieto dlhodobé ciele, ktoré napĺňajú cez štyri stratégie.
- Tá prvá stratégia je stratégia politická, ktorou je vytvorenie fakticky politického združenia poslancov maďarskej národnosti, ktorí sú členmi parlamentov okolitých štátov, čiže vlastne do tejto stratégie zapadá aj vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny a programovo týchto poslancov potrebujú orientovať na ciele určované parlamentom Maďarskej republiky. Čiže vlastne vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny je v súlade s tým, ako politicky orientovať poslancov všetkých okolitých štátov maďarskej národnosti.
- Tá druhá rovina, cez ktorú napĺňajú svoje ciele, je rovina hospodárskej stratégie, ktorá má za úlohu hospodársky zjednocovať územia s maďarským obyvateľstvom v okolitých štátoch s Maďarskom. Pozrite sa na juh Slovenska a myslím si, že štatistiky hovoria jednoznačne. V ďalších štátoch je to takisto.
- Tretia stratégia, ktorú tiež nesmieme zanedbávať, je duchovno-kultúrna stratégia, ktorá spočíva vo vytváraní rôznych kultúrnych a duchovných inštitúcií v okolitých krajinách a majú za cieľ kultúrne, duchovné zjednotenie Maďarov k vlastnej štátnosti. Čiže Maďarov, ktorí žijú mimo hraníc Maďarskej republiky.
- Tá štvrtá stratégia je stratégia, ktorej úlohou je vytvárať aj vo väzbe na precedens Kosova tlak na medzinárodné spoločenstvo v záujme uplatnenia snáh Maďarov po vytvorení autonómií v okolitých štátoch, kde žijú maďarské menšiny. Aj preto napríklad na jednej schôdzi Združenia poslancov Karpatského regiónu a maďarského parlamentu bol schválený návrh, ako priniesla aj tlač, na vytvorenie kancelárie združenia v Bruseli. Ak bude čas, môžeme sa k tomu ešte podrobnejšie vrátiť. Čiže mať svoje pôsobisko aj tam, kde môžu ovplyvňovať medzinárodnú mienku medzinárodného spoločenstva, kde sa bude môcť stále vykrikovať o tom, akí sú ubližovaní, ako sa deje útlak maďarskej národnostnej menšiny.
Slovenská národná strana dlhodobo upozorňovala a upozorňuje znova na realitu, že politici a politické orgány Maďarskej republiky spolu s politikmi maďarských politických subjektov v okolitých štátoch dlhodobo a cieľavedome usilujú o vytvorenie autonómie na územiach iných štátov, kde žije obyvateľstvo maďarskej národnosti. To je reálny cieľ. Jedná sa predovšetkým o Rumunsko, Srbsko, Slovensko a v menšej miere aj Chorvátsko a Slovinsko. Treba jednoznačne povedať, že ide, a znovu sa to nebojím zdôrazniť, o integrovanú a koordinovanú maďarskú politiku. To znamená nie nejakých poslancov len SMK, ktorí tu nie sú, ale o oficiálnu politiku Maďarskej republiky, nášho južného suseda.
Teda, tak ako som v úvode povedala, vznik Fóra poslancov Karpatskej kotliny nie je jav náhodný, ale je to jeden z konkrétnych krokov v duchu oficiálnej politiky Maďarskej republiky.
Pritom maďarská politika autonómie dnes už dostáva organizovanú a sofistikovanú podobu riadenú maďarskými politickými inštitúciami FIDESZ, JOBBIK a ďalšie a oficiálne podporovanú právnymi aktmi zákonodarnej a výkonnej moci maďarskej republiky. Lepší dôkaz netreba ani hľadať, pretože vlastne Fórum poslancov Karpatskej kotliny, o ktorom tu už niekoľko dní rozprávame, je vlastne podštruktúrou maďarského parlamentu. Takto to bolo vytvorené.
Tieto štyri stratégie, ktoré som v úvode uvádzala, dostali svoju oficiálnu podobu na septembrovom zhromaždení Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Maďarská republika vlastne vznikom tohto Fóra už absolútne jednoznačne vyložila pred všetkými karty na stôl, pretože toto Fórum sa zorganizovalo a bude sa ďalej uskutočňovať pod priamou organizačnou a politickou záštitou maďarského parlamentu. Čo je nebezpečné, je to, že toto Fórum sa stáva a stalo stálou inštitúciou maďarského parlamentu. Tomuto Fóru predsedá predseda maďarského Národného zhromaždenia, finančne je jeho činnosť zabezpečovaná v rámci maďarského štátneho rozpočtu Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktoré zároveň bude vykonávať aj normotvornú činnosť týkajúcu sa maďarských zahraničných menšín. To vlastne znamená, že je vlastne toto Fórum predĺžená ruka maďarského parlamentu, cez ktoré budú priamo zasahovať do vnútorných záležitostí krajín, kde žijú maďarské menšiny a ktorých poslanci sa tam zúčastňujú. Čiže je to bezprecedentný zásah do vnútorných záležitostí okolitých krajín. Deje sa to v Európe v 21. storočí a je to a absolútne to visí vo vzduchoprázdne mimo nejakých medzinárodných právnych noriem.
Napríklad v rámci tohto Fóra pôsobí stály výbor, ktorý zasadá raz do roka, a v rámci neho sú štyri podvýbory. Znovu číslo 4. Je to výbor hospodársky, právny, pre kultúru a vzdelanie a pre zahraničné veci a európske záležitosti. Čiže vlastne aj vytvorením týchto štyroch výborov, stálych výborov, potvrdili to, čo som hovorila v úvode, že dlhodobá stratégia Maďarskej republiky realizuje svoje šovinistické a autonomistické požiadavky cez tie štyri spomínané stratégie, pretože teraz vytvorili v rámci Fóra poslancov Karpatskej kotliny aj presne štyri výbory, ktoré to majú realizovať a rozmieňať na drobné. Čiže vlastne celú túto činnosť riadia maďarské politické a ústavné inštitúcie. Celá táto činnosť má dlhodobý charakter, ktorý je zameraný v podstate na vytvorenie veľkého Uhorska.
Takže treba povedať všetkým, ktorí sa snažia tieto konania podceňovať a zľahčovať, zobuďme sa! Tu naozaj Maďari povedali úplne jasne, ako keby povedali doslova, že chceme obnoviť veľké Uhorsko! Čiže každý politik, aj ten na Slovensku alebo v okolitých štátoch, ktorý si pred týmto zakrýva oči, je absolútne nezodpovedný a pristupuje nezodpovedne k vykonávaniu svojho mandátu poslanca, ktorým nás občania vo voľbách poverili.
Do uvedeného rámca zapadá aj návšteva lídra maďarských radikálov z Rumunska Lászlóa Tőkésa na Slovensku dňa 27. 9. tohto roku, keď ho v Dunajskej Strede prijal dnes neprítomný Pál Csáky. Pán Tőkés tu neprišiel, upozorňujem, ako predseda nejakého združenia včelárov, pán Tőkés prišiel ani nie ako biskup, ktorým je, alebo europoslanec, ktorým tiež je, on tu prišiel ako predseda Rady autonómie Karpatskej kotliny. O autonómii na Slovensku debatoval aj s pánom Csákym, ktorý to síce opakovane popieral, t. j. klamal, ale usvedčuje ho písomný aj zvukový záznam, ktorý je k dispozícii z tohto rozhovoru. Podľa záznamu okrem iného odzneli aj slová, že "Maďari budú žiadať späť zabraté územia podľa izraelského modelu Územie za mier a na tomto území si budú uplatňovať právo na sebaurčenie podľa kosovského modelu". Tőkés v mene Rady autonómie Karpatskej kotliny a tiež v mene SMK pohrozil napríklad v otvorenom liste účastníkom samitu NATO v Bukurešti, že "neexistencia autonómie na etnickom princípe v strednej Európe je vážnym bezpečnostným rizikom, ako to údajne ukázal príklad Kosova".
To len potvrdzuje, že už v dobe konania tohto samitu, to znamená, 2. až 4. apríla tohto roku bola rozpracovaná aj stratégia, o ktorej som hovorila - stratégia tlaku na medzinárodné spoločenstvo. Sem zapadajú aj vystúpenia poslancov maďarského parlamentu a poslancov maďarskej národnosti okolitých štátov v europarlamente. Napĺňajú tým iba princíp goebbelsovskej propagandy šokovať, traumatizovať medzinárodné spoločenstvo, doslova otravovať tieto inštitúcie s tým, ako sú na Slovensku ohrozovaní na živote, ako sú potláčané ich ľudské práva a podobne, čo vôbec nie je pravda. Vzápätí po takýchto provokáciách reagujú maďarskí ústavní činitelia a inštitúcie maďarského štátu a prilievajú ešte vlastne olej do ohňa v snahe zvyšovať napätie vo vzájomných vzťahoch. Samozrejme, že vždy je obvinená tá zlá Slovenská republika, jej politici, no a predovšetkým politici a politika Slovenskej národnej strany.
Faktom však zostáva, opakujem, že už v júli tohto roku Slovenská národná strana upozorňovala na tieto štyri rozpracované stratégie, ktoré sa začínajú do písmena napĺňať. Isteže, podľa SMK a Budapešti je zodpovedná už dnes nielen SNS, ale aj celá vláda Slovenskej republiky.
Napríklad, určite si pamätáte, keď predsedníčka maďarského parlamentu poslala v takomto smere, kde obviňovala Slovenskú republiku, aj list predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Paškovi a my sme čakali po tomto liste ďalšie provokácie, aby vlastne to, čo ona tvrdí, mohlo byť potvrdené. Stalo sa. Tie provokácie boli a ďalej pokračujú. To vždy slúži a slúžilo ako zámienka aj pre reakciu maďarskej vlády napríklad v podobe prejavenia takých tvrdých gest, ako keď zavolali veľvyslanca v Maďarsku, slovenského, pána Migaša, predvolala ho ministerka zahraničných vecí pani Gönczová, aby vysvetlil nejaké provokácie zo strany Slovenska.
Ja sa úplne vážne pýtam, aké provokácie zo strany slovenských orgánov aj od slovenských politikov boli, ktoré by sme my v Budapešti mali vôbec niekedy v histórii vysvetľovať?
Pýtam sa, prečo orgány maďarského štátu aj maďarskí politici z SMK doteraz rozumným spôsobom nevysvetlili, o čom sa rokovalo na Fóre poslancov Karpatskej kotliny v maďarskom parlamente, aké právne akty tam vznikali, ako sa dotýkajú suverénnosti Slovenskej republiky a či tieto záväzky a akty sú nielen v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, ale aj s ústavným záväzkom poslancov v podobe poslaneckého sľubu?
Čiže žiadne provokácie zo strany Slovenska. Absolútne nehoráznou, najväčšou provokáciou je tu zo strany Maďarska vznik tohto Fóra poslancov Karpatskej kotliny! A je načase, aby Slovenská republika zaujala tvrdší a razantnejší postoj.
Vidíte, nie sú tu prítomní poslanci Strany maďarskej koalície, poslanci slovenského parlamentu, "akože" odmietli vysvetľovať, pretože vlastne aj týmto spôsobom, cez svoju neprítomnosť, deklarujú svoj vzťah k Slovenskej republike a k jej orgánom. Keď ich požiada Národná rada ako poslancov Národnej rady, kde je zaradený bod, ktorý sa ich týka, zareagujú neúčasťou absolútne arogantne. To ja považujem za provokáciu! Ale keď písknu z Maďarska, z Budapešti, kde nie sú ani občanmi, kde nežijú z peňazí daňových poplatníkov Maďarska, keď pískne Budapešť, na Fórum sa dostavia hneď.
Nedá mi pri tejto príležitosti tiež nezareagovať na pána poslanca Horvátha, ktorý tu hovoril o akejsi našej ústretovosti pri posunutí do druhého čítania zákona, bude sa tu hovoriť o vlastivedných názvoch školského zákona, novele školského zákona, všetci vieme, o čom hovoríme. No, viete, akože treba sa zamyslieť nad tým, rokovať - na rokovanie treba najmenej dvoch, aby ste mohli rokovať. Prejaviť ústretovosť môžeme niekomu, kto tú ústretovosť pochopí. Vy ste prejavili ako klub ústretovosť a vidíte, aká je odpoveď - tam tie prázdne lavice vzadu.
Čiže ja by som len chcela upozorniť nielen vás, ale aj vôbec ľudí na Slovensku a politikov hlavne na fakt, že naozaj niekedy Maďari sú zvyknutí si našu tú kresťanskú dobrotu a ústretovosť pliesť s naivitou a hlúposťou. Myslím si, že netreba niekomu dávať dôvod, aby si o nás myslel, že sme sprostí.
A chcela by som tiež poprosiť aj nás, lebo niekedy je to možno geneticky zakódované, politikov na Slovensku, aby sme začali razantne postupovať voči Budapešti a jej provokatívnej, šovinistickej, nebezpečnej politike, aby sme nejakým spôsobom vytlačili zo svojich duší tých poddaných z Uhorska z 19. storočia. Pretože ako keby niektorí sa naozaj nevedeli správať a stále sa správame tak, ako v tom "ručičku bozkávam, pán veľkomožný", ktorý nás tlčie po hlave stále. Tak zareagujme tvrdšie ako naozaj predstavitelia zákonodarného zboru svojprávneho, zvrchovaného štátu, slovenského štátu, ktorý sa volá Slovenská republika, a prestaňme vnútorne sa cítiť ako nejakí poddaní. Lebo niekedy sa mi zdá, že tá nesvojprávnosť a nedostatok razantnosti spočíva v takom duševnom stave.
Ja odmietam obsah aj tón vyjadrení ministersky zahraničných vecí pani Gönczovej, ktorá mimochodom veľmi často na oficiálnych rokovania v zahraničí používa namiesto Slovenska názov "Felvídek", to je to, o čom som hovorila, oni stále majú Slovensko ako Hornú zem. My nie sme Horná zem! My sme Slovensko, my nie sme ničia Horná zem! Pani ministerka povedala, že premiér Fico nesie zodpovednosť za to, aké strany má v koalícii. Je to absolútne nehorázne zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu a pani Gönczovej treba znovu zdôrazniť, že Uhorsko bolo, už nebude, ani nie je, už je Slovenská republika.
Rovnako takisto, keď sa vyjadrovala na adresu Slovenska absolútne nehorázne, ultimatívne, keď presne povedala, že týždeň čaká odpoveď a potom zváži Maďarsko ďalšie kroky. Takéto otvorené vyhrážanie je absolútne neprípustné a tvrdšie by mala reagovať aj slovenská diplomacia, nielen v bilaterálnych vzťahoch voči Maďarsku, ale aj v rámci Európskej únie. Európska únia takisto musí otvoriť oči a netváriť sa snáď, že sa tu nič nedeje. Pretože znovu história nás učí a skúsenosti tiež, že taká slušnosť a uzatváranie sa je pre Maďarsko znakom prejavu slabosti Slovenska. Znovu zdôrazním, že Slovensko aj Národná rada Slovenskej republiky musí konať jednoducho vždy razantne, vždy, a nemôže si dovoliť prejavovať slabosť!
Iste, chápeme problémy Maďarskej republiky, lebo doteraz neboli schopní stráviť problém Trianonu a vlastne Maďarsko 160 rokov je na zlej historickej ceste, teda od roku 1848. Keď len trošku načrieme do histórie, Francúzska revolúcia predsa mala tri také nosné heslá: "Sloboda, rovnosť, bratstvo", ale po celé toto obdobie Maďari tento princíp žiadali len pre seba a upierali pre iných. V podstate v tomto duchu konajú aj dnes, pretože žiadajú autonómiu na juhu Slovenska aj v iných štátoch, pričom zároveň týmto negujú práva Slovákov a iných národností, ktorí všade na tomto území žijú vo veľkej väčšine s výnimkou napríklad okresov Dunajská Streda a Komárno. To je jednoducho neprijateľné!
Druhou príčinou, prečo Maďarsko a maďarskí politici tieto otázky otvárajú, je, a na to treba tiež sa zamerať a venovať tomu pozornosť, aj situácia v Maďarsku, ktorú ja nazvem v mimoriadnej zhode s pánom poslancom Csákym, ako morálny a politický rozvrat v Maďarsku. Pretože pán Csáky to formuloval 24. septembra tohto roku v maďarskom denníku Magyar Hírlap, kde uvádza, citujem: "Pre morálno-politické prieťahy čoraz viac ľudí", ako maďarskej národnosti, "je rozčarovaných Maďarskom, a pretože už dennodenne sme svedkami morálno-politického zvíjania sa vo svojej podstate tejto krajiny a hlbokého úpadku verejného života tohto štátu tak, že už nie príliš môžeme nazerať na Maďarsko ako na štát, ktorý je nám vzorom." To znamená, že trváce rozčarovanie v duchu ľudí, to nehovorím ja, tak hodnotí politickú a spoločenskú situáciu pán poslanec Csáky.
Stručne povedané, vlastne skonštatoval, že maďarská spoločnosť je zmietaná morálno-politickou krízou, a preto maďarské inštitúcie sa snažia tieto veci riešiť navonok hľadaním - ako vždy - vonkajšieho nepriateľa.
Ďalšou príčinou je, že popularita SMK na Slovensku klesá, a preto možno pre niektorých politikov SMK je záchranou aj taký tlak na účasť vo vláde. V uvedenom rozhovore aj pán Csáky veľmi jasne uvádza: "Podpora maďarských politických strán, maďarskej vlády a parlamentu a takisto aj podpora Európy znamená naše zázemie", čiže akási ich výhoda, "ktorá nemôže byť opomenutá pri najbližších parlamentných voľbách a nemôže to opomenúť ani premiér Robert Fico." Takže už vidíte, že to šidlo z vreca sa vlastne vykľulo. Csáky ako keby v preklade hovorí, že my utlmíme svoje napádanie a požiadavky, ak po ďalších voľbách budeme členom vlády. Samozrejme, teda robia si zálusk na úkor Slovenskej národnej strany. To však znamená, že to bude alebo by to bol, teoreticky, člen vlády, ktorý už inštitucionálne spolupracuje a podlieha maďarskému parlamentu. Ja si myslím, že vlastne vytvorením Fóra poslancov Karpatskej kotliny, Strana maďarskej koalície si definitívne zatvorila dvere pre účasť do hociktorej vlády na Slovensku. Ako môže byť súčasťou... (Potlesk.)
Ako môže byť súčasťou hocijakej slovenskej vlády strana, ktorá inštitucionálne podlieha parlamentu iného štátu? Veď to je absurdné - každý, kto by ich zobral do vlády, a ja sa nedivím, že sa všetci opoziční od nich dištancujú, by vedel, že sa dopúšťa, nebojím sa povedať, vlastizrady.
Dovolím si ešte upozorniť na jeden problém, ktorý tiež naše médiá, ktoré si všímajú len to, čo chcú, alebo to, čo chcú ich majitelia, neotvorili. Stretnutie Csáky a Tőkés sa uskutočnilo počas tretieho stretnutia slovenskej a sedmohradskej reformovanej cirkvi. To nie je obyčajná cirkev. Cieľom spolupráce týchto cirkví, podľa dohody, ktorú podpísali, je "podporovať kolektívne sebaurčenie menšiny", rozumej autonómie maďarskej menšiny. To je súčasť tej duchovnej stratégie, o ktorej som tiež v úvode hovorila, zjednocovania akéhosi maďarského národa cez hranice Maďarskej republiky.
No a pre pochopenie, ako Maďari pristupujú k otázkam národnostných menšín, len jeden príklad. U nás sa dožadujú všetkých možných práv s ďalekosiahlymi cieľmi, u nás sa dožadujú a predkladajú zákon a my v tej svojej dobrote slovenskej, ktorú ja som nazvala trochu ináč, im vychádzame v ústrety, zmeny vlastivedných názvov a tak ďalej, ale v Maďarsku, a znovu nebudem hovoriť ja, aby ma niekto neobvinil, ale budem citovať maďarského parlamentného ochrancu ľudských práv Jenöho Kaltenbacha, ktorý 12. júna v minulom roku povedal, citujem, že "v Maďarsku národnostné menšiny boli prakticky úplne asimilované, akčné programy pre nich sú úplnou ilúziou" a o novele menšinového zákona povedal, že je to "štátom požehnaný podvod". Čiže vlastne obvinil maďarskú vládu z podvodu.
No klasickým príkladom je, že zatiaľ čo už u nás poslanci SMK ani nevedia, čo by žiadali, a my im vychádzame v ústrety ako pánu veľkomožnému, tak národnostná menšina slovenská je zlikvidovaná, prakticky, a nemôže si ani postaviť, aj keď peniaze zo Slovenska asi boli v týchto medializovaných Mlynkoch, Slovenský dom, lebo už im vadí asi ten názov "Slovenský".
Povedala som v úvode, že nepodceňujme situáciu, buďme zodpovednými politikmi, pretože posledné udalosti na futbalovom zápase v Dunajskej Strede znovu upozorňujú, že situáciu netreba podceňovať. Situácia v Maďarskej republike a okolo Maďarskej republiky mi už, ako povedal Jaro Paška, silne pripomína, a ja s ním súhlasím, situáciu spred viac ako 60 rokov, pretože sú tu niektoré analógie. V Nemecku vtedy bola tiež veľmi zlá ekonomická situácia a s ňou súvisiace sociálne problémy, ktoré boli a vždy sú ideálnou živnou pôdou pre politickú radikalizáciu. Táto politická radikalizácia sa prejavuje zvyčajne aj zvyšovaním nacionalizmu a šovinizmu, ktorý sa do svetovej a európskej histórie zapísal pod názvom národný socializmus. Všetci vieme, čo to bolo, čím sa to skončilo pre Európu a svet, ktorými sa prevalil hnedý mor fašizmu.
Nesmieme preto podceňovať to, čo sa deje v Maďarsku a čo robí oficiálna politika Maďarskej republiky, čo robí Maďarsko. Situácia totiž nebezpečne graduje. A treba povedať, že Maďarská republika nielenže má, ale očakáva ohromne veľké ekonomické problémy, ktoré sa budú prejavovať aj zvyšovaním problémov sociálnych. K tomu netreba zabúdať, že v Maďarsku sa blížia parlamentné voľby a dá sa očakávať, že situácia v Maďarsku sa bude ďalej radikalizovať, už sa to de facto deje, a podľa mňa aj to, čo sa udialo v Dunajskej Strede, bola jednoznačná provokácia, politická provokácia, nebojím sa to povedať, ktorá nemala absolútne nič spoločné so športom - a bola veľmi dobre zorganizovaná.
Samozrejme, že toto sú všetko, čo sme hovorili, negatívne javy. Nielen ja, ale určite všetci normálni ľudia na Slovensku si želáme, aby slovensko-maďarské vzťahy sa zlepšili, pretože my tu ostaneme stále, stále Maďarsko bude naším južným susedom, a aby tieto vzťahy zodpovedali európskym vzťahom v 21. storočí.
Neverím však, aj keď ich význam nespochybňujem, že slovensko-maďarské vzťahy môžu zlepšiť rôzne zmiešané komisie historikov, vedcov, kultúrnych pracovníkov, spisovateľov a podobne. Rovnako ani neverím a nerobím si ilúzie, že to bude rýchly proces, pretože historické povedomie všeobecne aj u Maďarov a Slovákov pretrváva veľmi dlho a mení sa pomaly.
Myslím si však, že urýchliť zlepšenie týchto vzťahov môže len politická vôľa politických elít na oboch stranách. Avšak u časti maďarských politických elít, a upozorňujem, veľkej časti, stále pretrváva pocit nadradenosti politickej štátotvornosti Maďarov v Karpatskej kotline a tlak traumy z Trianonu. Z toho vyplývajú aj ich autonomistické snaženia, aj vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny.
Nevedia si jednoducho reprezentanti v Maďarskej republike uvedomiť alebo nechcú si uvedomiť, že Uhorsko, v ktorom bolo Maďarov len 40 %, nerozbili Slováci, Rumuni, Srbi a ďalšie národy, ale samotní Maďari ho rozbili. A rozbili ho preto, lebo mali politiku, ktorá jednoznačne existenčne ohrozovala národy v Uhorsku, a preto muselo Uhorsko padnúť. Snaha pokračovať v tejto politike aj v 21. storočí môže skončiť jedine neúspechom.
V tomto smere na zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov objektívne je lepšie pripravená slovenská strana, lebo slovenská strana je omnoho konštruktívnejšia. Treba však povedať, že pripravení sme, chceme zlepšiť vzťahy, ale nie za cenu sklonenia hlavy, sebaobetovania alebo kajania sa až do nepríčetnosti, pretože naozaj treba zo seba vytlačiť toho poddaného a nemať stále pocit, že nad nami je pán veľkomožný.
Jednoducho, my sme ústretoví voči Maďarsku aj v duchu toho, čo je slovenskému národu vlastné, čiže národa, ktorý vyznáva kresťanské hodnoty a má v sebe slovenskú a slovanskú dobrosrdečnosť a pohostinnosť. Nesmieme však postupovať tak, ako som už povedala, aby si našu dobrotu naši južní susedia plietli s hlúposťou a neschopnosťou a ústupčivosťou.
Je preto nutné, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k vzniku Fóra poslancov Karpatskej kotliny a aby potom sa to neskončilo len týmto prijatím, aby razantne konala nielen naša oficiálna politická reprezentácia, ale hlavne aby otvorila oči aj Európa a orgány Európskej únie, aby si nezakrývala Európa oči pred hrozbami Maďarska, pretože sú to hrozby pre celý starý kontinent. Pretože naozaj, keď sa v škole histórie niekto dobre neučí, musí skladať reparát. A skladať reparát je veľmi ťažké, ako vieme, spred 60 rokov, to by bola veľmi ťažká škola života.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)