A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som vám predložil spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka v prvom čítaní.
Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.
Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku § 72 ods., t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďalej všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje túto informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky so zákonmi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade, o vplyve na štátny rozpočet, rozpočtu obcí a vyšších územných celkov, o finančnom, ekonomickom a environmentálnom vplyve, o vplyve na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. augusta 2008 č. 722 a podľa § 71 rokovacieho poriadku, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu k danej problematike. Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci. Za klub KDH pán poslanec Pavol Hrušovský, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Pavol Kubovič. Ďalej sa písomne prihlásil pán poslanec Martin Fronc a pán poslanec Pavol Minárik.
Ako prvý má slovo za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Pavol Hrušovský. Nech sa páči.
P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu zákona skupiny predkladateľov na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka.
Nebudem sa vracať k obsahu preto, lebo pán navrhovateľ veľmi dôrazne predstavil, prečo by mal Alexander Dubček byť poctený takýmito zásluhami a mať umiestnenú bustu v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo sa zaslúžil o budovanie slobody, demokracie a ľudských práv.
Priznám sa, že je veľmi aj pre mňa ťažké hovoriť o človeku a kriticky a vyjadriť svoj názor na jeho politické pôsobenie o to viac, že som sa s Alexandrom Dubčekom mal možnosť osobne poznať. Bol mojím predsedom vo Federálnom zhromaždení po novembri 1989 a často som mal príležitosť s ním diskutovať aj o vážnych politických otázkach. Ale tie mi zase dali možnosť poznať jeho rozmýšľanie, jeho duch a názor na politiku. A preto mi dovoľte, aby som v takejto otvorenosti aj vyjadril svoj názor na Alexandra Dubčeka.
Formulácia, že sa Alexander Dubček mimoriadne zaslúžil o demokraciu a slobodu slovenského národa a o ľudské práva nielenže kríva na obe nohy, ale, dámy a páni, je číra mystifikácia. Ako každý mýtus, aj Dubčekov mýtus žije svojím životom bez ohľadu na reálne dejiny a historické fakty.
Alexander Dubček sa, samozrejme, nezaslúžil o demokraciu. A to by som chcel zdôrazniť, ale v roku 1968 o demokratizáciu komunizmu, čo bolo samo osebe síce možno pozitívne, ale predsa len nešlo o skutočnú demokraciu. A neskôr sa ukázalo, že problém bol vtedy, ale aj neskôr takouto metodikou nemožno riešiť.
Dubček nechcel skutočnú demokraciu, ale isté demokratizovanie komunistickej totality. Nechcel, nedajbože, pluralitu strán, dokonca ani sociálnu demokraciu, do čela ktorej sa pred tragickou smrťou postavil.
Dubček bol celý svoj aktívny život až na posledné vyše dva roky komunista. To nie je nič v zlom, to je len konštatovanie veci. Veril v komunizmus, možno, že veril aj v to, že ho možno vylepšiť, aj preto dvadsaťročie od roku 1969 až do roku 1989, keď bol z politiky vyradený, proti komunizmu vôbec nebojoval, ani aktívne, ani pasívne, v podstate sa pridal k mase a chcel prežiť.
Môj názor na to pôsobenie Alexandra Dubčeka v tomto období by som nazval, že bol hrdinom oportunizmu. Keby bol Alexander Dubček v rokoch 1969 až 1989 proti komunizmu bojoval, bol by, dámy a páni, hrdinom nasledovaniahodným, takto však zostal možno dobrým človekom, ale smutnou postavou dejín, čo sa však ich aktérom často stáva. Zhodou domácich okolností, ale v zahraničí najmä za pomoci talianskych a francúzskych komunistov sa Dubčekovo meno stalo nositeľom celého demokratizačného procesu a neskôr sa transformovalo do mýtu, ktorý začal svoju vlastnú, na faktoch nezávislú pozemskú púť. Toľko, panie poslankyne, páni poslanci, o Dubčekovi ako o demokratovi.
Pokiaľ ide o jeho zásluhy o slobodu slovenského národa, teda federalizáciu, mal na nej svoje zásluhy, aj keď si osobne myslím, že jej otcom, fundátorom a hýbateľom bol nepochybne Gustáv Husák, ktorému srdce tiež nepišťalo za demokraciu, hoci o nej niečo vedel ešte z Prvej republiky. Oklieštenie federácie po roku 1968 zavinili isto nielen Brežnevove tanky, ale aj nepreklenuteľný český unitarizmus.
Dubček, panie poslankyne, páni poslanci, bol až do smrti federalista. Sám to vyjadril, odporúčam vám prečítať si knihu Rudolfa Chmela Moja maďarská otázka, keď Alexander Dubček v čase, keď bol predsedom Federálneho zhromaždenia navštívil Maďarskú republiku a Rudo Chmel práve v tejto svojej knihe opisuje názory a postoje Alexandra Dubčeka aj na otázku slovenskej štátnosti.
A v neposlednom rade, páni predkladatelia, mi nedá nespomenúť zásluhy Alexandra Dubčeka o ľudské práva. Myslím, že to, čo som povedal na jeho adresu, platí aj o zásluhách Alexandra Dubčeka o ľudské práva. Dubček bol predovšetkým komunista so všetkými limitmi a hovorím to, dámy a páni, nie s nejakou nevraživosťou alebo s nenávisťou, ale je to tak a nemožno túto pravdu otvorene tu nepovedať.
Bol komunistickým funkcionárom, keď komunistická strana flagrante porušovala ľudské práva. Dokonca aj vtedy, keď bol Gustáv Husák zatvorený vo väzení. Jeho boj s diktatúrou bol veľmi mäkký. V roku 1968 bol skôr vlečený Alexander Dubček dejinami, ako sa to neraz ľuďom stáva, keď sa nie celkom svojou vinou dostanú do centra ich diania.
Dubček nikdy, treba to zopakovať, nevystúpil proti komunizmu. Neurobil v tejto veci absolútne žiadnu sebareflexiu proti komunizmu, nebojoval ani vtedy, keď to už bolo dovolené. Keby Alexander Dubček bol bojoval, bol by hrdinom. Dubček je podľa môjho názoru premárnená šanca človeka, ktorý sa však napriek tomu stal mýtom. Bývajú v dejinách také prípady, len ich netreba uzákoňovať.
Dámy a páni, z tohto dôvodu si myslím, že by sme nemali prijímať zákon o zásluhách Alexandra Dubčeka. Mne osobne stačí, ak námestie, na ktorom je postavená a rokuje Národná rada Slovenskej republiky je pomenované po Alexandrovi Dubčekovi, a stačí mi aj to, keď pred touto budovou stojí busta Alexandra Dubčeka. Preto poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia návrh zákona v takomto znení, ako je predložený, nepodporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hrušovského. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Zároveň, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium hneď, teda prerušujem rokovanie a vyhlasujem prestávku do času ukončenia politického grémia.
(Prerušenie rokovania o 10.05 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 10.30 hodine.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Zalu a Oľgy Nachtmannovej na vydanie zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka. Prosím teraz navrhovateľa pána Zalu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako pána poslanca Dušana Jarjabka, ktorý je gestorským výborom pre kultúru a médiá navrhnutý ako spravodajca k tomuto zákonu. Nech sa páči, páni kolegovia, zaujmite miesta.
Skôr ako dám slovo druhému, ktorý je prihlásený do rozpravy písomne za poslanecký klub SDKÚ - DS pán poslanec Kubovič, poprosím jeden oznam. Pani poslankyni Vášáryovej sa tu niekde v sále stratil telefón, ak ho niekto omylom, pretože má podobný, zobral, poprosím, pomôžte jej ho nájsť. Ďakujem za porozumenie.
A teraz poprosím o pokoj v rokovacej sále. Pokračujeme v rozprave vystúpením pána poslanca Pavla Kuboviča.
Pán poslanec, nech sa páči.
Kolegyne, kolegovia, poprosím naozaj, strašne sa to tu ozýva smerom k rečníckemu pultu, skúsme byť tolerantní voči tomu, ktorý vystupuje. Ďakujem pekne.
P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený predkladateľ, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po prečítaní predloženého návrhu zákona som nadobudol pocit, že v Národnej rade Slovenskej republiky sa nám začínajú množiť návrhy zákonov, ktorými Národná rada chce nahrádzať úlohu historikov a niekedy mám pocit, že dokonca aj sudcov.
Kladiem si pritom základnú otázku, či vlastne týmito krokmi v Národnej rade nedevalvujeme i históriu Slovenska. Každý zodpovedný človek necháva tieto skutočnosti posudzovať tým, ktorým daná úloha jasne prináleží a podľa mňa v tomto prípade sú to celkom určite historici.
Príkladom toho, že Národná rada chce nahrádzať úlohu historikov sme na tejto pôde svedkami takých hlasovaní, v ktorých môžeme vidieť, že ľavičiari hlasujú za Andreja Hlinku a národniari za Alexandra Dubčeka.
Nemôžem si tiež nevšimnúť fakt, že sa stalo módnym trendom vládnych strán zanechať po sebe v slovenskej histórii akýsi pomníček v podobe zákona o osobnosti, ktorá je im blízka. Pritom je úplne logické, že každá politická strana má svoj vzor v niektorej osobnosti zo slovenskej histórie. Otázka je, či je nutné všetkým týmto osobnostiam v Národnej rade schvaľovať zákony.
Alexandra Dubčeka si za svoj vzor vybrala politická strana SMER - sociálna demokracia. Ak si ho ako osobnosť ocenia na straníckej pôde, zjazde, či dajú do loga svojej strany, nemáme nič proti takýmto krokom a sme presvedčení, že to je vecou politickej strany. Ak politická strana SMER - sociálna demokracia chce, môže dať cenu aj podľa slov predsedu SMER - sociálna demokracia pána Fica špičkovému vodcovi povstania, teda Gustávovi Husákovi. Je to podľa jeho slov.
Nazdávame sa, že na hodnotenie osobnosti Alexandra Dubčeka je príliš skoro. Je nám všetkým jasné, že bol osobou, ktorá bola vo verejnosti vnímaná pozitívne, ale ak si prečítame niekoľko postojov historikov, môžeme ho hodnotiť ako rozporuplnú osobnosť. Bol významným predstaviteľom Pražskej jari v roku 1968 a bol tvárou, ktorá prispela k vzbudeniu nádeje na demokratizáciu Československa. Po prvýkrát v histórii Československa si vysoký komunistický predstaviteľ získal prirodzenú dôveru obyvateľstva a vyvolal veľkú nádej na zmenu totalitného režimu. Táto nádej sa však nikdy nenaplnila, keďže komunizmus ako myšlienka je nereformovateľná. Alexander Dubček bol človek, ktorý vzbudil veľkú nádej obyvateľov, ale táto nádej rýchlo zhasla. Ale Alexander Dubček bol aj prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Práve tej komunistickej strany, ktorej činnosť odsúdila táto Národná rada dokonca zákonom, zákonom č. 125/1996 o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu.
Pri hodnotení osobnosti Alexandra Dubčeka istí historici taktiež uvádzajú, že bol človekom, ktorý podpísal takzvaný obuškový zákon, ktorý jeho nástupcovia používali proti ľuďom, proti slobode a proti demokracii. A ten určite nebol príspevkom socializmu s ľudskou tvárou.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj na týchto pár faktoch vidno, že hodnotenie osobnosti Alexandra Dubčeka politikmi je dnes ešte unáhlené. Ešte na to nedozrel čas.
Pred pár mesiacmi sme tu na návrh poslancov Slovenskej národnej strany schválili zákon o zásluhách Andreja Hlinku. Dnes rokujeme o návrhu zákona poslancov ďalšej koaličnej strany, strany SMER - sociálna demokracia o zásluhách Alexandra Dubčeka. V tomto kontexte si nemôžem odpustiť poznámku, s akým zákonom a o koho zásluhách prídu poslanci Ľudovej strany - HZDS. Nedivil by som sa, keby to bol návrh zákona o zásluhách zakladateľa samostatnej Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, na základe uvedených súvislostí a krokov Národnej rady sa poslanecký klub SDKÚ - Demokratická strana nebude podieľať na nahrádzaní funkcie historikov politikmi a schvaľovaní zákonov, ktoré sú pomníkmi politických strán. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem Pavlovi Kubovičovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto.
Skôr ako dám slovo ďalšiemu prihlásenému písomne, ktorým je pán poslanec Martin Fronc, chcem vás informovať, že pôvodne v návrhu programu, v spresnenom návrhu programu mala byť o 10.50 hodine časť nášho programu o schválení vyhlásenia k 160. výročiu vzniku Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na skutočnosť, že v grémiu nedošlo k dohode o texte tohto vyhlásenia, tak sa ten bod teraz realizovať a riešiť tu v pléne nebude, odkladá sa neurčito.
V tejto chvíli dávam slovo pánovi Martinovi Froncovi, nech sa páči. Martin Fronc nie je prítomný v sále. Znamená, že stráca poradie. Ďalší prihlásený pán poslanec Pavol Minárik, nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení, Alexander Dubček sa zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva. A to dokonca mimoriadne. Tak skazal nám Boris Zala a z nejakého pre mňa dosť nepochopiteľného dôvodu ešte aj poslankyňa Nachtmannová. Ibaže by to bolo dané tou ukončenou bieloruskou štátnou univerzitou.
Moja úvodná veta je podstata prerokovávaného návrhu a potom nasleduje už len povinná jazda o umiestnení busty do budovy Národnej rady. Upozorňujem, že bustu už Národná rada umiestňovala pred budovu v súvislosti s premenovaním priestoru pred parlamentom na Námestí Alexandra Dubčeka. Takže toto meno je dnes na každej adrese do Národnej rady. To však nestačí. Prišiel aj návrh zákona. Zdá sa, že tu preukázal navrhovateľ po prakticky úplne rovnakom návrhu na Andreja Hlinku dosť málo fantázie. Na odôvodnenie návrhu však bolo tej fantázie treba oveľa viac.
Skôr ako sa vyjadrím k odôvodneniu, malú odbočku. Na podporu návrhu, aj keď to zrejme asi tak nebolo pôvodne zamýšľané, máme vo foyer tejto budovy inštalovanú výstavu výtvarných diel, téma jediná Alexander Dubček.
Nuž dovoľte mi, aby som sa krátko vyjadril k obom súčasne, teda k zákonu i k výstave. Dubček sa zaslúžil o demokraciu, slobodu a ľudské práva na Slovensku rovnako ako táto výstava o pozdvihnutie výtvarného umenia a kultúrnej úrovne Slovenska.
Vážení, ja k Dubčekovi neprechovávam žiaden vzťah, ale tú výstavu, to ste mu nemali urobiť. Ja by som mu to určite nebol vykonal.
Skúsme sa teraz pozrieť na dôvodovú správu. S prvou vetou sa dá súhlasiť, lebo aj nešťastné počiny a hlboké omyly, ak pomôžu ukázať veľkú pravdu, môžu mať obrovský význam. Potom už môžem súhlasiť len s výhradami. Je nespochybniteľné, že Dubček nemal inú víziu, ako nasadiť vtedajšiemu režimu inú, hovorilo sa ľudskú tvár. O zmene režimu ani slova. O inej ústave ako tej, ktorá obsahovala čl. 4 ani slovo. Veď ešte po novembri 1989 ho museli prehovárať, aby nehovoril o socializme s ľudskou tvárou. Teda nie demokraciu, nie slobodu a ľudské práva, ale demokratickejší, slobodnejší komunizmus. A to, samozrejme, je nezmieriteľný vnútorný rozpor, a teda iná ľudská tvár mohla byť len maskou pre komunizmus. Tretia veta je aspoň v prvej časti celkom pravdivá. Hovorí, že Dubček sa dostáva na čelo a tak ďalej. Je pravdivá hlavne v tom, že je formulovaná trpne. On naozaj nebol bojovníkom - presadzovateľom, on bol skôr usmievavý a verím, že aj osobne ľudský a príjemný Saša. Dobrý komunista a poctivý funkcionár.
Aj o tú nefunkčnú, formálnu komunistickú federalizáciu Československa, aj o to, že Bratislava dostala prídomok hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa asi viac zasadil iný komunista Gustáv Husák ako Alexander Dubček.
Mimochodom, vieme povedať, kde bol Alexander Dubček, keď Gustáv Husák šliapal ako buržoázny nacionalista v ryžových sandáloch s ostrým svetlom do očí celé noci basu? Nebol náhodou vysokým funkcionárom tej komunistickej strany, ktorá to organizovala? Dokonca v Trenčíne bol i funkcionárom komunistickým najvyšším. A nechcem vzdávať hold Gustávovi Husákovi. Tak kedy sa zaslúžil o tú demokraciu? V 50. rokoch, v 60., však sami v dôvodovej správe píšete, že v 60. zlatých rokoch to bola len cesta k demokracii, ktorú zahatali tanky. Snáď sa o ňu nezaslúžil v Moskve, keď nebol schopný rokovať alebo po návrate na poste predsedu Federálneho zhromaždenia, keď podpisoval obuškový zákon. Určite sa o ňu nezaslúžil po roku 1989, ku ktorému bol skôr prizvaný, ako by bol stál na jeho čele.
Jedno, čo mu nemožno uprieť, je jeho tvrdošijnosť, s akou sa držal tézy socializmu s ľudskou tvárou a toho, že bol dobrý komunista. Medzi nami, čo mu ostávalo, keď tej komunistickej strane určitý čas velil ako najvyšší. Vtedy sa to nevolalo predseda. Po sovietskom vzore to bol generálny alebo prvý tajomník. Čo mu ostávalo, keď sa na strmej zostupnej trajektórii šéf KSČ, predseda Federálneho zhromaždenia nezachytil ani na ankarskej ambasáde a skončil v štátnych lesoch.
Áno, Alexander Dubček sa na určitý čas stal najznámejších človek na Slovensku a najznámejší človek zo Slovenska. A stal sa aj symbol, ako píšete v dôvodovej správe. Hlavne pre západných súdruhov v Taliansku, Francúzsku, v Bologni. Symbol, ktorý si pestovali, aby uľavili svojmu svedomiu po vytriezvení z opojenia komunizmu. Niektorým sa to podarilo už po auguste 1968, niektorým až v 70. rokoch a mnohým sa to však nepodarilo vôbec.
M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste rešpektovali, že vystupuje poslanec v rozprave. Skúste si, prosím vás, tie debatné krúžky vybaviť mimo sály. Ďakujem pekne.
P. Minárik, poslanec: Nepodarilo sa im to ani vtedy, keď ich Maxim Gorkij sprevádzal po Solovkách, aby videli ruskú inteligenciu - čítať noviny hore nohami - a nepodarilo sa im vytriezvieť z komunizmu mnohým ani po auguste 1968. Najznámejší, vážení, nie je automaticky najlepší. Symbol neznamená, že je to zároveň morálna autorita. Bola Slovenská socialistická republika stelesnením slobody slovenského národa? Pre niekoho možno. Pre ľudí, ktorí rehabilitujú Mináča a Clementisa tabuľami a bustami a Dubčeka zákonom asi áno. Pre Fica, Zalu, Kubiša, Pašku áno. Pre mňa určite nie.
Pripomenutím mien Mináča, Clementisa, Dubčeka sa dostávame aj k súčasnosti, aj k budúcnosti. Každá doba stojí zoči-voči definovaniu seba a koncepcie dejín, o ktorú sa opiera. Čistý historizmus neexistuje. A pokiaľ áno, tak je to určite parketa pre historikov. Každý jeden z nás však stojíme pred tým, ako sa postavíme k dejinným faktom, a tým zadefinujeme seba.
Tento parlament nedávno dokázal zmietnuť môj návrh na svätého Štefana, Máriu Teréziu, Bela, Chatama Sofera. Dokázal umiestniť na svoju budovu tabuľu s Mináčovým citátom. Tento parlament zatiaľ povýšil na piedestál zákona tri osobnosti. Pred rokom Andreja Hlinku, dávnejšie Milana Rastislava Štefánika, a tým, že ho nezmietol zdedil aj Tomáša Garriqua Masaryka.
Pozrime sa, ako do tohto panteónu zapadne Alexander Dubček. Keby žil Dubček so svojimi ideálmi v sovietskom Rusku o nejakých 20 rokov skôr, bolo by reálne možné, žeby na seba so Štefánikom strieľali. A keby nie reálne, tak aspoň ideologicky určite. Na jednej strane by bol generál, organizátor československých légií, ktoré aktívne bojovali proti červeným, na druhej strane komsomolec, interhelpista, aparátčik.
Hlinka. Hlinka detto. Hlinkov životný postoj vo vzťahu k postoju Dubčeka vystihuje najlepšie jeho túžba mať Slovensko biele, nie Slovensko červené.
Masaryk, demokrat telom i dušou, Dubček prvý tajomník ÚV KSČ. Tej strany, ktorú aj tento parlament už zákonom odsúdil. Čo týchto troch ľudí spája s Dubčekom? Čo dáva predpoklady, aby boli rovnako ocenení? Podľa mňa nič. Títo ľudia predstavujú dva rozličné, úplne opačné svety.
Čo teda vedie k predloženiu návrhu na Alexandra Dubčeka? Podľa môjho názoru je to komplex, komplex ľudí z ideologického prúdu, ktorí sa prvý raz od roku 1920 dostali na Slovensku k väčšine. A nemajú koho navrhnúť. Známych ľudí majú len v komunistoch.
Ja úprimne verím, že aj ľavicovo orientovaní ľudia sú hodní úcty, ale slovenská ľavica nevyprodukovala okrem čechoslovakistov, ktorí sa dnes nenosia, a komunistov prakticky nikoho. Preto Mináč, preto Clementis a preto dneska Dubček.
Ale Dubček, ten sa aspoň usmieval. Bol to milý Saša, ktorý dokázal pred fotoaparátmi skákať do vody. Ináč ja tomu komplexu rozumiem, ale nehodlám sa pridať k jeho liečeniu. Ani Dubčekom. To totiž nebol žiaden martýr ani demokrat. Nebol to hrdina, bol to aparátčik, karierista, ktorého doba vyniesla na vrchol a aj zmietla. A kým to stihla, stihol sa prejaviť aj ako riadny oportunista napríklad v tom obuškovom zákone. Aj keď treba uznať, že Vladimíra Mečiara celkom dobre prečítal. To však určite na zákon nestačí.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán kolega, len sa chcem spýtať pre poriadok, ešte dlho máte pripravené vystúpenie? Krátko? Ďakujem pekne. Tak necháme pána kolegu dohovoriť.
P. Minárik, poslanec: Naopak, ja si myslím, že tento návrh je nevkus. Rovnaký nevkus ako Harabin vo vláde, ako Mečiar vo vládnej koalícii, ako Slotov podpis Rafajovou rukou na prezenčnej listine tohto parlamentu, Mináčov citát na budove Národnej rady. Nevkus oveľa väčší ako výstava vo foyer tejto budovy. Po uvidení tejto výstavy sa nemôžeme čudovať nikomu, kto po návšteve 1. septembra, dňa otvorených dverí si vo svojej záhrade vystaví gypsového trpaslíka.
Dámy a páni, je jasné, že ja a konzervatívni demokrati Slovenska nemôžu takýto nevkus podporiť, a preto budeme hlasovať proti takémuto návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk).
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmanová a končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. A slovo dávam pani Oľge Nachtmannovej. Nech sa páči.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, čudujete sa, prečo som spoluautorkou tohto návrhu zákona. Keby ste si boli lepšie naštudovali moje curriculum vitae, tak by ste pochopili prečo. Som jedna z obnovujúcich členiek Sociálnej demokracie na Slovensku. Toto je ten základný dôvod a osobnosť Alexandra Dubčeka si vysoko vážim a som na to hrdá. Rovnako sa s hrdosťou hlásim aj ku svojmu štúdiu. To, že ste sa ho tu snažili znevážiť, vypovedá len a len o vašej úbohosti. (Potlesk).
M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na predrečníčku s faktickou poznámkou chce pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Pani Nachtmannová, ja vám neberiem hrdosť na to, kde ste študovali. Ja som sa najprv začudoval, ale potom som si aj našiel dôvod, prečo asi tento návrh podpisujete, a našiel som ho práve v mieste, kde ste to štúdium uskutočnili. To je všetko. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Prerušujem rozpravu o tomto bode. Budeme hlasovať. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a prosím všetkých, aby sa dostavili do rokovacej siene. Nech sa páči. Po hlasovaní bude vystupovať pán poslanec Fronc, ktorému raz prepadlo poradie, a potom bude pokračovať rozprava prihlásením sa rečníkov ústne.
(Prestávka).
(Po prestávke).
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Poprosím vás, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu. Teraz poprosím pána poslanca Madeja, aby v prvom čítaní uvádzal hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v znení a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 732.
R. Madej, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 126 prítomných, 94 za, 2 proti, 28 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
R. Madej, poslanec: Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, ďalej odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s vaším rozhodnutím prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a navrhujem, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona týmto výborom.
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 131 prítomných, 122 za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty.
Pani poslankyňa Vaľová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 733.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 131 prítomných, 109 za, 22 sa zdržalo.
Návrh sme posunuli do druhého čítania.
J. Vaľová, poslankyňa: Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu zákona výborom.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie). 131 prítomných, 128 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pekne. Teraz ešte, pani poslankyňa, uveďte v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Je to tlač 740.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave podala poslankyňa Sabolová návrh, aby návrh zákona bol pridelený aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a lehota na prerokovanie vo výboroch aby bola 60 dní.
Pán predsedajúci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.
(Hlasovanie). 131 prítomných, 100 za, 31 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
J. Vaľová, poslankyňa: Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na návrh poslankyne Sabolovej.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: A lehoty ešte vás poprosím.
J. Vaľová, poslankyňa: Lehoty, tam bola zmena u pani Sabolovej. Musíme dať hlasovať na 60 dní či áno, alebo nie.
P. Paška, predseda NR SR: Ešte raz, pani spravodajkyňa. Len sme rozšírili rozsah výborov, ktoré budú.
J. Vaľová, poslankyňa: Áno a potom lehoty. Lebo ona dala návrh na 60 dní lehoty. Takže musíme hlasovať. Áno, však aj lehoty budeme hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: No však nemusíme výbory, povedzte lehoty. Naraz to odhlasujeme.
J. Vaľová, poslankyňa: Dobre. Teraz budeme hlasovať. Nemôžeme naraz, 60 dní dala.
P. Paška, predseda NR SR: Dobre, tak hlasujeme.
J. Vaľová, poslankyňa: Len výbory hlasujeme teraz momentálne. Lehoty pôjdu ešte raz.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme podľa toho, ako uviedla spravodajkyňa o pridelení do výborov.
(Hlasovanie). 124 prítomných, 119 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Pridelili sme návrh zákona do výborov a teraz budeme samostatne hlasovať o lehotách.
J. Vaľová, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o lehote, ako navrhla pani poslankyňa Sabolová, 60 dní na prerokovanie výborom, ktorú navrhla poslankyňa Sabolová.
Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o lehote navrhnutej pani poslankyňou Sabolovou. Šesťdesiat dní ste dali.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasovanie.) 129 prítomných, 52 za, 62 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh na túto lehotu sme neschválili.
Budeme hlasovať o lehotách.
J. Vaľová, poslankyňa: Teraz budeme hlasovať o tom, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o pridelení návrhu výborom.
Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu lehoty hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem pekne, skončila som.
P. Paška, predseda NR SR: (Hlasujeme.) 132 prítomných, 84 za, 1 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.
Pán poslanec Bačík bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Jána Zvonára, Rafaela Rafaja a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a je to tlač 708.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Keďže ani jeden z nich nepodal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 78 za, 35 proti, 19 sa zdržalo.
Návrh sme postúpili do druhého čítania.
B. Bačík, poslanec: Áno. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 20. októbra 2008 a gestorský výbor do 21. októbra 2008.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 97 za, 5 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec Martinák uvedie v prvom čítaní hlasovania o návrhu poslancov Národnej rady Jarmily Tkáčovej a Mikuláša Dzurindu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (tlač 710).