P. Paška, predseda NR SR: Vážení páni poslanci, skúste pre výmenu svojich názorov používať rámec zákona o rokovacom poriadku. Poprosím aj vás, pán poslanec, aj predsedu klubu SNS o pokoj Dobre? Nech sa páči, pán poslanec, má slovo. Budete mať faktické poznámky alebo sa prihláste, pán predseda. Pokračujeme.
P. Kubovič, poslanec: Takže ak chceme robiť dobrý zákon, tak by mal byť so súhlasom celého politického spektra a nemal by byť so súhlasom sedemnástich starostov a jedného primátora. O tom som presvedčený a potom môžeme dospieť k dohode.
A teraz k tomu podstatnému, o čom si myslím, že aj v klube starostov sa o tom dalo kedysi diskutovať, pretože keď chceme zmeniť a chceme zefektívniť fungovanie v tomto meste, nie je to podľa mňa len zníženie počtu poslancov či už v mestských častiach alebo v meste, ale to je to, čo asi najviac bolí, zníženie počtu mestských častí. Ja som presvedčený, že iná cesta neexistuje. (Hlasy z pléna.) Ale veď, áno, tak sa dohodnime a urobme ho a spýtajme sa celej Bratislavy, akú má o tom predstavu. Dneska tu ráno, keď sme sa stretli, sme presne na túto tému hovorili. Ale treba povedať aj potom B, treba povedať, že zníženie počtu samosprávnych celkov ako mestských častí neznamená zmenu počtu úradovní. Treba povedať, že to nebude ďalej od občana, ale že ten občan bude mať takú rovnakú vzdialenosť, akú ju má. Je nehovorím o znížení počtu úradovní, ja hovorím o znížení počtu mestských častí. Viete, paradox je napr. také Staré Mesto. Ste na Hviezdoslavovom námestí a upratať po vás má starosta Starého Mesta. Ste na Hlavnom námestí, ale už musíte ísť kvôli tomu za primátorom. Je to normálne? Podľa mňa to nie je normálne. A nikdy som sa s tým nestotožnil. Som presvedčený o tom, že sa dá nájsť model, ktorý aj tento problém Bratislavčana a návštevníka Bratislavy dokáže vyriešiť. Ale treba mať odvahu, treba hľadať cestu konsenzu, a nie predkladať účelové novely zákonov, tak ako sme tomu svedkami v tomto volebnom období už po druhý raz.
Takže, páni predkladatelia, ak je dobrá vôľa a je záujem, ja si myslím, že by bolo najrozumnejšie, aby ste tento návrh novely, ktorý tu je predložený, aj napriek tomu, pán starosta, že máte záväzok od šestnástich starostov z mestských častí, túto novelu v tejto chvíli buď stiahli, alebo prerušili, alebo ja neviem našli si cestu kulantnú, ktorá dospeje k tomu, že sa tu nebudeme takýmto spôsobom handrkovať a že budeme hľadať dobré riešenia pre Bratislavu a Bratislavčanov, pretože ja som presvedčený, že Bratislava je len jedna. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca majú páni poslanci Jarjabek, Mikloško, Rafaj, Kahanec, Žitňanská, Halecký, Jasaň, Bauer, Zvonár. Ešte je tam niečo ďalej, technika? Ak nie, ukážte mi to, tak končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. No ja preto, že nie som v tej komunálnej politike, len žasnem nad tým, ako sa tuná vybíjajú bývalí starostovia so súčasnými starostami a ako nám poodhaľujú, ako sa to naozaj v tej komunálnej politike len robí. Pán poslanec, vy ste povedali veľmi veľa, možno aj viacej, ako ste povedať chceli. A ja len žasnem nad tým. Keby sme tento vrchol ľadovca, ktorý ste vy poodkryli, poodhalili viacej, čo všetko sa na tom komunále deje, aké zmluvy a zmluvičky a výhodné a neviem aké ste popodpisovali vy a nielen vy, ale možno viacerí tí, ktorí sa v tej komunálnej politike pohybujú nesmierne zručne. Čiže vy ste nám tu poodhalili asi to, na čo vlastne som zvedavý, čo budete hovoriť v druhom čítaní, lebo to bude iste ešte zaujímavejšie. A iste sa dozvieme aj ďalšie veci, čo všetko sa v rámci tej komunálnej politiky deje. A mňa by v tomto zmysle zaujímalo, kde vlastne vo vašich očiach stojí ten obyčajný občan, v tomto prípade občan Bratislavy, ktorý o tom vôbec nevie. Čiže vlastne vy minulí so súčasnými si vlastne vybavujete akési účty. Opäť je to len o tej vašej urazenosti. A nehovorili by ste tak, keby ste tým starostom boli.
No a potom ma zarazilo to, ako ste hovorili, že primátor bol kdesi hodený do kúta, že nemal inú možnosť, ako sa teda vyjadrovať k danej problematike. No ja som videl jeho veľmi sebavedomé vystúpenie v niektorých z jeho televízií a vôbec som nemal pocit, že je v kúte, práve naopak, som mal pocit, ako víta takúto iniciatívu, že konečne sa niečo deje. Takže asi ste pozerali inú televíziu ako ja. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Ja by som chcel len upozorniť teda, že je to zákon o hlavnom meste krajiny. Slovensko má 5,3 mil. a toto je hlavné mesto krajiny, protokolárne postavené na úroveň vlády. Aký názor má na to vláda, veď podstatným spôsobom by sa mala k tomu vyjadriť vláda Slovenskej republiky.
A po ďalšie. No predstavme si, že na zákonoch, ktoré sa týkajú celého Slovenska, by sa mali dohadovať VÚC-ky. Takisto je mi trošku podozrivé, že na zákone o hlavnom meste krajiny dohadujú starostovia, ktorí, samozrejme, majú eminentný záujem, aby si budovali svoje časti. Čiže, prosím vás, rád by som vás upozornil, že tuná je vec, ktorá sa týka celej krajiny, krajiny, ktorá je členom Európskej únie a podobne. Čiže majte trošku pohľad zhora, nie zdola, zo svojich mestských častí.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.
R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec, chcem vás ubezpečiť, že nielen predkladatelia, ale aj, povedzme, to koaličné spektrum sa naozaj pozerá na Bratislavu ako na hlavné mesto Slovenskej republiky, štátu. Je to možno o pochopení princípu unitas multiplex, jednota v mnohosti, jednota v pohľade na hlavné mesto, ale v rámci efektívneho fungovania, tak ako to je v každom inom hlavnom meste. A zvyknime si, že Bratislava je hlavným mestom suverénneho štátu. A pozrite sa na Budapešť, Prahu, Viedeň, Paríž, všade máte prefektúry, obvody, mestské časti podľa konkrétneho názvoslovia. Ide aj o princíp subsidiarity a istej zhody, pretože ten občan má bližšie k problémom tam, kde žije. Samozrejme, Bratislava, jej magistrát musí zabezpečovať tú vrchnú úroveň, koncepčnú, dopravné prepojenia ap., rozumné územné plánovanie, veď o tom nikto nepochybuje. Ale, preboha, chcem vás poprosiť, nepleťte do toho politiku. Keby som ja začal vyťahovať politiku, tak sa opýtam, prečo ste obetovali Bratislavu aj v rámci čerpania fondov napr. Takúto Pandorinu skrinku chcete tu otvárať? (Reakcia z pléna.) Choďte sa pozrieť na niektoré školy v Bratislave, ako vyzerajú, a porovnajte si to školami niektorých iných miest, ako vyzerajú, a uvidíte úbohosť, úbohosť.
Takže pokiaľ my nebudeme riešiť konkrétne veci, tak tu budeme len sedieť a tárať. A to by vám asi najviac vyhovovalo. Ale my tie veci chceme riešiť, páni.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Kubovič v mnohých veciach trafil klinec po hlavičke. A myslím si, že už sme sa mohli v tejto snemovni x razy presvedčiť o účelových poslaneckých novelách. A nechcem to tu teraz spomínať, lebo ten zoznam by bol veľmi dlhý, ale každopádne týkalo sa to napr. vašich personálnych záujmov pri zmenách či už v ÚRSO, Úrade na dohľad, Eurojuste, STV-čke a mnohých iných. A takisto sú to účelové novely, ktoré súviseli napr. s pezinskou skládkou, alebo aj také novely, ktoré dávali iné rozdelenie právomocí do samosprávy. Nie tak dávno to bola zasa novela o vyšších územných celkoch, kde ste dali napr. právomoc županom rozhodovať o organizačnej štruktúre. Toto sú tie principiálne zmeny? Pýtam sa.
Keď hovoríme o demokracii a o nejakej úrovni v rámci samospráv, mali by sme im tú úroveň nechávať bez ohľadu na to, či je jedna alebo druhá strana v koalícii vládnej, a mali by sme to dávať do principiálnej polohy. Avšak tie veci, ktoré sa tu spomínajú, len potvrdzujú, že aj táto novela je, ja som teda s tým takisto stotožnený, okrem toho, čo má pozitívne, opäť riešením problémov vašich ľudí. Tak ako ste to riešili pre vašich predsedov VÚC-ok, že ste im zvyšovali právomoci a dávali nové kompetencie a obmedzovali poslancov, tak teraz si riešite problémy niektorých vašich starostov, lebo odvolávanie sa, že ide o starostov mestských častí, je to najjednoduchšie odvolanie. Ale keby sme prišli do detailov, tak zistíme, zásadný problém je, že Bratislava je mesto, Bratislava nie sú iba... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som chcel zdôrazniť, že tento zákon o Bratislave je dosť pozorne sledovaný nielen poslancami, ale aj v širšom merítku, pretože je určitým predobrazom aj pre zákony o obecnom zriadení, o vyšších územných celkoch a hlavne o koordinácii, o nadväznosti nielen funkčnej, ale aj finančnej. Takže myslím si, že zrejme asi to, aby sa k tomuto zákonu pristupovalo z nejakých osobných, personálnych dôvodov alebo z dôvodov rozdeľovania prostriedkov z Európskej únie, by bolo málo. Takže vidím v tom po tých dlhých rokoch skutočne asi potrebu novelizácie.
Mňa najviac však zaujíma súčinnosť, nadväznosť, koordinácia, spolupráca medzi mestom Bratislava ako celkom a jednotlivými mestskými časťami, pretože toto je alfa a omega dobrého zákona, aby boli presnejšie vymedzené povinnosti, práva. A hlavne dôležitá je aj koordinácia pri rôznych ekologických a celobratislavských problémoch.
Bolo spomínané, že je dobré a dôležité, že je samostatná alebo nejaká kapitola v štátnom rozpočte. Predpokladám, že samostatná kapitola asi ťažko bude. To by sa hneď mohli ozvať aj Košice ap., ale, samozrejme, pre celoslovenské merítka tá potreba je diskutovaná.
Čo sa týka počtu poslancov, počúvam, že je to skoro na tej dolnej hranici únosnosti, pretože nepriamo to môže ovplyvňovať aj počty poslancov v ďalších mestách, menších, v obciach a tam niekedy veľmi nízky počet nie je vždycky efektívny a dôležitý. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jasaň.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Kubovič presne trafil, len trošku opačným smerom. Urvať peniaze a silové metódy, veď to doteraz dva kluby v zastupiteľstvách v meste predsa tak robili. Koľkokrát sa, pán kolega, stalo, že odborné komisie zložené z poslancov a odborníkov na úrovni mesta sa dohodli na niečom spoločne, konsenzuálne a prišlo zastupiteľstvo, stretli sa dva silné kluby a povedalo sa, že budeme hlasovať úplne ináč? A to boli tí istí poslanci, ktorí sedeli v tých kluboch. Je to naozaj o tom.
Druhá poznámka. A vy si myslíte, že keď budú rozkvitať alebo keď budú dobre vyzerať mestské časti, to tomuto mestu neprospeje? Práve o to ide, aby aj mestské časti mali peniaze na to, aby mohli tie diery na cestách zalátať, aby mohli kosiť a aby mohli vykonávať aj ony svoje funkcie.
A posledná poznámka. Je to zaujímavé, ako teraz rodení Bratislavčania bojujete za to, aby o tomto zákone hovorili Bratislavčania. A doteraz sa nikto neobrátil alebo nepýtal, prečo nemá Bratislava hlavného architekta. A pozrite sa, ako vyzerá výstavba v meste. Ide o sklo, betón, o to, rýchlo a lacno postaviť a draho prenajať alebo predať. Ale architekt nechýbal. A to isté sa týka hlavného kontrolóra. Prečo dlhé roky nebol hlavný kontrolór v tomto meste? Čo myslíte, prečo asi chýbal? Nebola politická zhoda. Ale koho zhoda to nebola? Dvoch najsilnejších poslaneckých klubov. Je to len o tom. Máte pravdu, ale vy ste to takto doteraz vždy robili a my sa to snažíme aspoň nejakým spôsobom zmeniť v prospech mestských častí. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Bauer.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem. Chcel by som sa vecne vyjadriť k dvom otázkam, ktoré pán poslanec Kubovič zaujímavo otvoril.
Po prvé, počet mestských častí. A chcem pripomenúť, že zámer tvorcov zákona, lebo je rovnaký zákon aj o Košiciach, aj o Bratislave, bol, že postupne ten počet sa bude znižovať, že vnútornou dohodou sa dospeje v Košiciach z dvadsiatich dvoch k cieľovému stavu, štyrom až piatim mestským častiam. Ukázalo sa, že to pri tomto dvojúrovňovom systéme, tak ako je ten zákon postavený, nie je reálne a vlastne k žiadnej nejakej zmene za tie roky nedošlo. V zahraničí keď sa pýtajú, koľko máme mestských častí, tak sú prekvapení odpoveďou, že ich majú Košice 22, Bratislava 17. Chcem len povedať, že nie je zriedkavý systém takýto dvojúrovňový systém rozdelenia mesta vo svete.
Po druhé. Myslím si, že predpoklady na to, aby dvojúrovňová samospráva dobre fungovala, sú nasledovné. Po prvé, celomestské funkcie musia byť zabezpečené na prvom mieste. Po druhé, občan nesmie pociťovať dve úrovne. Nemôže sa stať, že z mestskej časti ho pošlú, že choďte na magistrát alebo opačne, že to nie je náš problém, ale problém mestskej časti. Po tretie, mestské časti podľa mňa musia mať subsidiárne delegované niektoré funkcie, ktoré je výhodnejšie riešiť na úrovni mestskej časti. Sú bližšie k občanom. Čiže niektoré funkcie riešiť takýmto spôsobom je lepšie. A po štvrté, celý tento systém nesmie byť drahší alebo teda výrazne drahší ako jednoúrovňový systém. Toto je podstatné pre dlhodobý rozvoj mesta, toto je veľmi kľúčové, veľmi podstatné.
A na záver. Mesto ani Bratislava, ani Košice ako zväzok mestských častí nemôžu dlhodobo a dobre fungovať a rozvíjať sa. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Zvonár.
J. Zvonár, poslanec: Pán poslanec, som rád, že ste vystúpili. Vy aspoň viete, o čom hovoríte, pretože ste dlhé roky pracovali v komunálnej politike. Ale to, čo hovoríte, hovoríte účelovo, aby ste zapôsobili.
Vy voláte po konsenze. Hľadali ste ho 10 rokov, hľadáte ho doteraz. Hovoríte, že existuje alebo že určite sa dá nájsť nejaký model. Prečo ste ho nenašli? Vám vyhovuje tento stav, tento stav, keď sa majú konať majstrovstvá sveta v hokeji v Bratislave, aby sa vymieňali niekoľkokrát pozemky, predávali pozemky, aby naďalej zastupiteľstvo sa zaoberalo najmä rozpredávaním mestského majetku.
Chceli ste nás presvedčiť, že ste svoju politiku komunálnu robili dobre. Občania si to nemyslia. Občania vám túto dôveru nedali, občania vás nezvolili. Takže sa snažíte presvedčiť aspoň poslancov, že ste to robili dobre. Myslím, že sa vám to nemôže podariť.
A ja by som bol veľmi rád, keby som mal tú moc, ktorú ste mi pričlenili, ako som zahnal primátora do kúta. Je to určite jedna nekonečná hlúposť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Kubovič, reakcia na faktické poznámky.
P. Kubovič, poslanec: Budem reagovať najprv na pána Zvonára. Pán Zvonár, ja som tam bol dve volebné obdobia, keď budete vy tam dve volebné obdobia a budete tam druhýkrát zvolený, tak potom si môžete dovoliť povedať to, čo ste povedali. To je prvá vec.
Druhá vec. Ja som prehral pri 8 000 hlasov o 300 hlasov. Keď prehráte a budete mať len o toľko menej, keď vás druhýkrát budú voliť, tak ešte ako-tak sa môžeme o tom baviť. Dobre? Takže prestaňte s týmito urážkami a nezmyslami, ktoré tu trúsite, a choďte sa tam pozrieť, ako to tam dnes vyzerá pod vaším vedením.
A ešte jedna poznámka. Nám tento stav absolútne nevyhovuje a keď sa obraciate na tých, ktorí schvaľovali zámeny pozemkov pri zimnom štadióne, nech sa páči, obráťte sa na iných poslancov, teda tých poslancov, ktorí medzi nami už dávno nie sú. Hej? Prípadne tu môžete pokomunikovať s pánom Kurucom. (Reakcia z pléna.)
Čo sa týka pána Jarjabka. Pán Jarjabek, zmluvy a zmluvičky už ten, čo je tam po mne, dávno prekontroloval, takže môžete byť kľudný.
Čo sa týka pána Rafaja. Pán Rafaj, nie je tu, pravidlá pre čerpanie fondov pre Bratislavu neurčovala Bratislava ani vláda, ale Európska únia. Takže preto nemôže Bratislava čerpať tieto finančné prostriedky.
Pán poslanec Halecký, hovorili ste o počte poslancov. No ak si pozriete tento návrh, tak uvidíte, že Bratislava má 17 mestských častí. A vlastne bude to tak, že 8 zo 17 mestských častí bude mať v meste len jedného poslanca. Ja nehovorím, či to má byť viac, menej, ja len hovorím, že sa stráca význam voleného poslanca v tom, že na jednej strane bude poslanec v meste, ktorému stačí 500 hlasov na zvolenie, lebo nemá väčší obvod, a potom bude poslanec, ktorý potrebuje 10 000 hlasov. O tom hovorím. Je to nepomer. Je to nepomer a nie je to namieste, a preto treba prejsť k tomu, čo som naznačoval, a zvážiť, či nemá význam meniť počet mestských častí, ktorý by vedel aj túto vec a túto disproporciu vlastne pri voľbe poslancov do mestského zastupiteľstva... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči, dámy a páni, dávam možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásia sa páni poslanci Minárik a Bauer. Končím možnosť sa prihlásiť.
Ale požiadal o slovo pán podpredseda Miroslav Číž, potom vystúpi pán Minárik.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať iba niekoľko slov k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov, ktorí teda tu dominujú, poslancov Smeru.
Chcem len na úvod teda veľmi krátko povedať, že spôsoby, ktoré vážení kolegovia začali používať, naznačujú, že vystúpiť v tejto rozprave znamená okamžité vystavenie minimálne nekorektným osobným útokom zo strany vážených pánov poslancov, ale, nech sa páči, napriek tomu budeme teda musieť niečo k tomuto povedať aj v širšej polohe.
Je faktom, že niekedy v marci požiadala skupina bratislavských poslancov vedenie klubu o to, aby získalo podporu pre predloženie návrhu zákona o Bratislave vzhľadom na to, že ide naozaj o súbor problémov, ktoré sa v podstate za 18 rokov nepodarilo v Bratislave vyriešiť, a že je situácia v Bratislave, že je možné dospieť k istému relatívne širokému konsenzu, ktorý doteraz nebol, s tým teda, že bolo by dobré, keby ten konsenzus, pokiaľ teda dosiahnutý bude, bol, aby sa tento návrh zákona predložil do Národnej rady.
Faktom je, že vo vedení klubu sme prediskutovali všetky otázky vrátane tých, či nie je v tomto smere príslušná vláda predložiť tento návrh zákona. Samozrejme, zvažovali sme aj možné politické prijatie tohto zákona aj váženými kolegami z opozície, kde sme predpokladali, že nech sa stane čokoľvek, tak bude problém. (Hlasy v sále.) Ferko Mikloško, teda dovolím si zareagovať. Keby vláda predložila tento návrh, presne viem, čo by sme tu počúvali, že vláda vnucuje Bratislavčanom zákon, nerešpektuje neviem čo všetko a tak ďalej. Ferko, došlo k nebývalej situácii. V Bratislave sa dohodli mestské časti s primátorom. Našli konsenzus pri správe mestského majetku s tým, že veľmi dlho a veľmi obsažne diskutovali o tom, aké sú úlohy mestskej časti a aké sú úlohy mesta.
Ja sa bez dlhého mučenia priznám, že som presvedčený, že naozaj Bratislavu, ako aj každé mesto je veľmi problematické federalizovať, že to jednoducho mesto potrebuje vzhľadom na veľké úlohy, predovšetkým infraštruktúrne, jednotnú logiku, pre územný plán a podobne. Na druhej strane musí pri relatívne širokom prechode kompetencií doriešiť kompetenčné otázky a, samozrejme, vybaviť mestské časti aj príslušným majetkovým substrátom, pretože potom tá samospráva mestskej časti stráca zmysel. To znamená, že treba udržať logiku vertikálnej koordinácie činností v rámci mesta a, samozrejme, aj v horizontálnej rovine.
Myslím si, že tento návrh, keďže sme skúmali jednotlivé faktory, ktoré sú v ňom, minimálne spĺňa kritérium korektného podkladu pre diskusiu o Bratislave. Ak tá úroveň je dneska taká, že 14 šéfov mestských častí, ktorí sú, samozrejme, volení naprieč volebným spektrom, ktoré je v Bratislave, došlo ku konsenzu, potom akékoľvek poznámky typu, že ide o nejaký mandát Rače alebo neviem koho, uzurpovanie čohosi, sú hlboko nezmyselné a jednostranne urážlivé. A už vôbec nie sú základom pre akúkoľvek diskusiu a už vôbec nie pre zmysluplnú. V tom je ten celý problém.
Veľmi korektne teda predkladáme návrh o Bratislave, kde Bratislava a jej samospráva sa v primeranej možnej miere zhodla na základnom obsahu. Nepochybne práve parlament je tu na to, na ten vrcholový moment, že Bratislava je hlavným mestom Slovenska a že je tu teda aj ten celoslovenský prvok, ktorý treba zvažovať. Na to je tu parlament. Poďme o tom diskutovať. Je druhé čítanie.
Chcem za náš klub povedať, že budeme veľmi empatickí a veľmi pozorne počúvať všetky rozumné a trošku zmysluplné návrhy v tom zmysle, že naozaj ide o dobro, že nejde o primitívny prvoplánový politický akcent pri týchto otázkach. To je celý problém, vážené kolegyne, kolegovia. Takže ja naozaj chcem povedať za náš klub, že my budeme veľmi pozorne počúvať a budeme veľmi empatickí v tejto diskusii. Je úplne samozrejmé, že na rokovanie výboru, minimálne gestorského, budú všetci aktéri prizvaní. Budeme veľmi radi počuť ich autentické názory. Samozrejme, veľmi radi si vypočujeme všetky názory, povedzme, z oblasti štátnej správy, z oblasti iných dôležitých otázok, ktoré treba posúdiť, osobností. A budeme veľmi otvorení preto, aby títo ľudia ten názor mohli vysloviť. Z toho, čo viem, mám konzultácie s predsedom výboru, je, že predseda výboru je pripravený vytvárať aj prípadné iné inštitucionálne prostredie pre túto diskusiu na to, aby sme prijali Bratislavu naozaj konsenzuálne.
Chcem povedať, že toto mohla byť výkladná skriňa konsenzu a spôsobu, aké jednotlivé strany ponúkajú spôsoby a nástroje na riešenie základných politických otázok. Bohužiaľ, síce rešpektujem vystúpenie pani poslankyne, prvé, bolo naozaj vecné, my plne rešpektujeme aj politické pohľady, ktoré sú v ňom obsiahnuté, ale to, čo začal demonštrovať pán Kubovič a následne aj čiastočne pán Minárik, nehnevajte sa, na diskusiu nie je. Ale napriek tomu si všetky názory pozorne vypočujeme. Ďakujeme za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.
Ďalší ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, vzhľadom na to, že pán kolega Rafaj ako jeden z predkladateľov obmedzil svoje zásadné vystúpenie na faktické poznámky, predtým, ako začnem, si dovolím niekoľko mojich poznámok, pretože to je jediná technika, ako sa dá na neho reagovať.
Pán poslanec v reakcii na vystúpenie pani Žitňanskej hovoril o tom, ako sa Bratislava dostala do neuveriteľného chaosu vrátane dopravného schválením územného plánu. Áno, Bratislava má dopravné problémy, má veľké dopravné problémy, ale nevyplývajú zo schváleného územného plánu. Kebyže vyplývali z neho, vaši kolegovia na samosprávnej úrovni, myslím tým teraz kolegov koaličných poslancov, by mali na tom rovnakú vinu ako všetci ostatní poslanci mestského zastupiteľstva, pretože tak ako bol schvaľovaný posledný územný plán takto konsenzuálne, to bola ukážka, ukážka toho, že ak tu nie je možnosť, že niekto arbitrárne rozhodne zvonku v môj prospech, vieme sa dohodnúť. Je to tak, pán Zvonár? Bol schvaľovaný konsenzuálne? A boli tam aj fakticky okrem nejakých drobností z mestských častí aj prakticky súhlasy z mestských častí? Boli. Samozrejme, dopravný problém v Bratislave je. Ale vyplýva z niečoho iného. Sú tu veľké geografické bariéry, Malé Karpaty, Dunaj. Sú tu obrovské problémy ekonomické, pretože napriek tomu, že Bratislava je vysoko nad priemerom Európskej únie, ekonomika Slovenska je relatívne slabá a miera prerozdelenia, teda miera solidarity s ostatnou samosprávou na Slovensku je veľmi vysoká, prakticky stopercentná.
K pánovi poslancovi Kubovičovi sa pán poslanec Rafaj, ale aj pán poslanec Jarjabek vyjadrovali nie veľmi lichotivo. A pritom musím povedať, že pán poslanec Kubovič predstavuje vzácny prípad, keď sa vyjadruje k mestu rovnako, či je na mestskej úrovni alebo na úrovni mestskej časti. Toto nie je bežná záležitosť. Musím povedať, že aj súčasný primátor mal zásadne odlišný postoj k mestu, keď bol na Starom Meste, a má iný pohľad dnes. A u pána Kuboviča takýto kotrmelec som nevidel. Okrem toho, pán poslanec Jarjabek, neodhalil nič nekalé. Poodhalil len praktiky, ktoré sú zakódované v súčasnom stave. Jednoducho ak máme tak vygenerovanú dvojúrovňovú samosprávu, ako ju máme, tieto boje tu jednoducho sú zakódované v tom systéme a nikdy ich neodstránime. Ak nemalo iný význam vystúpenie pána Kuboviča, tak to bolo v tej obrovskej úprimnosti, v ktorej sme sa dozvedeli, keď hovoril o tom, že dokedy tu budú účelovky. A pán poslanec Ďuračka, aby sa to dostalo na záznam, zakričal: "Dokedy budeme pri vláde." Toto bola úžasná úprimnosť a zaslúži si, aby bola v análoch Národnej rady zaznamenaná.
Teraz k môjmu vystúpeniu.
Zásadná vec je, že Bratislava je len jedna. Bratislava nepotrebuje nový zákon, ak nebude zásadný konsenzus na zásadnej koncepčnej zmene, ak nepríde k pochopeniu, že fungovanie s mestskými časťami v plnej organizačnej výbave obcí je proste neprekonateľný problém, ak nepochopíme, že toto kóduje problém a vôbec to nezávisí od toho, skadiaľ tí ľudia sú navolení. Ak niekto má možnosť bojovať o väčšiu moc, tak to tí malí satrapovia vždy urobia a budú proti tomu väčšiemu satrapovi bojovať. Bratislava, pokiaľ nepríde k takému zásadnému konsenzu na zmene pohľadu na mesto ako jeden živý organizmus, nepotrebuje žiadne zmeny. Dovtedy Bratislava bude potrebovať len pokoj. Pred štyrmi mesiacmi, keď ste boli prvýkrát na mestskom zastupiteľstve s predlohou vtedy zákona o Bratislave, predchodcom toho, čo predkladáte dnes, pán Zvonár, som povedal na zastupiteľstve, parafrázujúc známy výrok známeho doručovateľa: "Považujte to za schválené." Naozaj, keď ste sa rozhodli, je to prakticky dnes schválené. Bola to x-tá verzia návrhu zákona o Bratislave, resp. jeho novely od starostov mestských častí. A treba povedať, že nejaké novely tu boli aj od mesta. Aj vtedy, keď bol primátorom pán Moravčík a ja som bol jeho prvým námestníkom, my sme takú novelu pripravili. Práve vďaka tomuto vyvažovaniu - návrh, protinávrh - nikdy nehrozilo, že sa nejaká novela uplatní. A to bolo dobré, možno nie ideálne v takom právnom prostredí, v akom mesto fungovalo a funguje. Možno to naozaj nie je dokonalé prostredie, ale toto prostredie je voči samospráve mimoriadne žičlivé. Takéto prostredie mohlo vzniknúť snáď len v prvom roku po novembri 1989 a vtedy aj vzniklo. Ak nevieme urobiť zásadnú zmenu, radšej to nechajme tak. Mesto sa totižto vysporiadalo s nie príliš šťastným modelom dvoch nezávislých samospráv na jednom území a v jednom priestore. Bola tu nutnosť dohovoriť sa bez nádeje na nejakú skorú arbitráž z vrchu, zvonku. A ukázalo sa, že vo vzájomnej konfrontácii a diskusii sa dá nájsť modus vivendi, dajú sa nájsť pravidlá koexistencie, a síce nie plne uspokojivé, nie uspokojivé pre všetkých, ale myslím si, že Bratislava fungovala a fungovala dobre. Myslím, že o Bratislave nik nepochybuje, že to je veľmi progresívne mesto, nielen na území Slovenska, v celom priestore tohto stredného Podunajska. Že to bolo možné dosiahnuť v ťažkých diskusiách, ukazuje, ako sa dohadoval štatút. A posunuli sa aj veľké peniaze a posunuli sa aj dôležité kompetencie.
Dnes máte na mestských častiach školstvo, dnes máte na mestských častiach aj to, čoho ste sa najviac dožadovali, stavebné úrady. Ja som bol zásadne proti tomu, pretože to funguje neuveriteľne neefektívne. Starostovia svätosväte sľubovali na mestskom zastupiteľstve, keď sa to prijímalo, že spravia spoločné úradovne. Ale malý satrapa sa nevzdá, nevzdá sa svojej kompetencie, svojej možnosti. Dnes na území mesta funguje 14 stavebných úradov. Len zadunajské mestské časti sa dohodli s Petržalkou. Tam ten rozdiel tých 120 000 voči 1 000, 1 200 asi predsa len zafungoval. Ale aj Devín má stavebný úrad. Jednoducho ten Paczelt to chcel mať. Tak to funguje vlastne veľmi neefektívne, ale konsenzuálne. Aj posledný dodatok štatútu sa schvaľoval, myslím, šesťdesiatimi dvoma alebo šesťdesiatimi troma zo šesťdesiatich piatich prítomných poslancov. A to tam sedelo viac starostov mestských častí, ako je delta, teda rozdiel týchto dvoch čísiel, ktoré som uviedol. To znamená, že aj oni museli za ten dodatok štatútu hlasovať. Ak však môžeš mať viac, prečo by si nebral? Tak by som charakterizoval starostovský postup, vždy doteraz a najmä dnes, keď väčšina z týchto starostov má koaličné parlamentné krytie a keď jeden z týchto starostov je v tomto parlamente a prináleží k vládnej koalícii. A ako poslanec Národnej rady, samozrejme, má zákonodarnú iniciatívu. A keď má krytie Smeru, tak má krytie aj osemdesiatpäťky. Toto je pre zásadnú, nezásadnú, skoro žiadnu zmenu výborná kvalifikácia. Takú nevyužiť nebolo možné. Preto to moje považujte za schválené, ktoré doteraz, verím, je platné. A neohrozí ho zrejme ani štrajkujúci Mečiar. Napriek tomu moje vtedajšie vystúpenie pred tými štyrmi mesiacmi považujem za veľký úspech.
Predkladateľ, pán starosta, ja vám ďakujem, že ste počkali cez tieto prázdniny, pretože počas toho obdobia to doznalo obrovskú zmenu, obrovskú zmenu k lepšiemu. Z nového zákona o hlavnom meste, medzi nami, to, čo sa tam píše, to vôbec nie je o hlavnom meste, okrem tých pár viet o prezidentovi, sa stala iba novela existujúceho a vypadlo z toho to najproblematickejšie. Vypadlo z toho, že aj mesto, aj mestské časti sa uchádzajú o status obce. A to nie je možné, inak to by bol schizofrenický stav, to by nebolo rozpoltenie napoly, to by nebolo rozpoltenie živého mesta na akési osobnosti, to by bola fragmentácia na osemnásť. A schizofrénia je pre každý živý organizmus zničujúca, so všetkými dôsledkami, ktoré so sebou nesie, s bludnými predstavami, s rozhovormi samého so sebou a hovorením si o tom, aký som dobrý oproti tej druhej mojej osobe, ale aj s tými paranojami, ktoré k tomu patria. Dnes bol tento bod odstránený. A preto hovorím, predloha doznala veľký a zásadný pokrok. Môžeme sa donekonečna sporiť, či dať viac peňazí mestu či starostom alebo aké kompetencie a či výlučné kompetencie dať mestským častiam, koľko má byť poslancov, či obmedzovať počty funkcionárov na mestských častiach a na meste, či to určovať presne, myslím tým teraz tých námestníkov primátora a zástupcov starostov, príp. či zo zákona mať v hlavnom meste hlavného architekta a s akými kompetenciami by mal tento architekt fungovať. Medzi nami, hlavný architekt žiadneho mesta nemôže určiť, či bude v meste sklo a betón a ako bude vyzerať fasáda, to nie je úloha hlavného architekta. Môžeme sa o tomto dohadovať. Môže sa to dostať aj do zákona, jedni budú vrčať, druhí sa budú tešiť, ale s týmto všetkým sa dá žiť. Preto hovorím, že to doznalo veľkú zmenu k lepšiemu.
Dnes, keď je už vyriešený problém statusu mesta ako obce a jeho schopnosť prijímať akokoľvek krkolomne, ale predsa len vo vlastnej kompetencii svoj základný poriadok fungovania, štatút, dá sa s tým žiť. Ak bude chcieť niekto mať viac funkcionárov, nuž obíde to, tak ako to doteraz samospráva obchádzala. Koniec koncov mesto má štyroch námestníkov, ale má uvoľneného poslanca pre riešenie dopravy. Keď nebude chcieť mať viacej funkcionárov, ako predpisujete, nuž nenavolí ich. Kto by k tomu tú samosprávu donútil? Ak nebude hlavný architekt, nebude. Čo sa stane? Ak nebude plniť svoje úlohy zo zákona, a ani ich nemôže plniť, pretože, tak ako je to napísané, nie je na to kompetenčne vybavený, čo sa stane? Ak bude čokoľvek, čo nie je preneseným výkonom štátnej správy, plniť mesto v rámci svojich samosprávnych kompetencií a bude to určenou kompetenciou mestskej časti, čo sa stane? No nič. Ak to ostane v školstve, tak ako je to napísané, čo sa stane? Nič, akurát pár rodičov bude frflať, pretože budú problémy so ZUŠ-kami, ale pán starosta Ftáčnik povedal, že to koniec koncov vyriešite. Ak bude mesto naďalej ingerovať do športu napriek tomu, že je to tam napísané ako výlučná kompetencia mestských častí, bude mať STARZ a prevádzkovať Zlaté piesky, Zimný štadión Ondreja Nepelu, čo sa stane? Nič, bude to robiť v rámci svojich samosprávnych funkcií. Ale môže sa stať, že sa napr. vykašle vzhľadom na to, že je to výlučná kompetencia mestských častí, na cyklistické trasy. Medzi nami, okrem Nového Mesta asi žiadna cyklistická trasa nie je veľmi zmysluplná, aby ju robila len mestská časť. Všetky zmysluplné trasy prekrývajú tie mestské časti. Ale mesto môže povedať, že si umýva ruky ako Pilát. A nechcem si predstaviť tú medzinárodnú srandu, keď primátor povie Širokému a Ficovi, že, viete, majstrovstvá sveta v hokeji, šport je výlučná kompetencia mestských častí, choďte za Frimmelom alebo za Zvonárom, príp. Ftáčnikom do Petržalky. A najväčšia komédia by bola, keď ich pošle za Kolkovou do Devína. To by bola veľká sranda. A STARZ bude fungovať tak ako doteraz, rovnako ako bude fungovať bez ohľadu na to, či prímestská doprava je v zákone alebo nie je v zákone, tak ako linka bude do Hainburgu alebo bude fungovať cez Čiernu Vodu do Grobu, mimo mesta.
Dámy a páni, preto so všetkým, čo v tom zákone je napísané, sa dá žiť a keďže predpokladám, že vzhľadom na stanovisko ministerstva financií k tej pomerne nešťastnej časti o kapitole pre Bratislavu sa to vyrieši tým, že to v druhom čítaní vypadne, nebude tam nejaký zásadný problém. To je naozaj veľmi nesystémová záležitosť. A zavádza do financovania štátu nesystémový prvok. Áno, je možné posielať na mestá prostriedky, ale určite nie je vhodné, aby to bolo cez kapitolu. Koniec koncov pár rokov dozadu, tri, štyri, päť, šesť rokov, môžem ísť ešte viacej dozadu, Bratislava dostávala takéto prostriedky na obnovu národnej kultúrnej pamiatky Devín, na Slavín. A nebol v tom problém. Ale mať kapitolu a nemať zadefinované, ako sa naplní, to dobré nie je. A to sa ani zadefinovať nedá. Máme tu už na to dobré príklady. Skúsilo sa to napr. s fondom Pro Slovakia. Ale jednoducho to nejde inde, iba každoročne v zákone o štátnom rozpočte. A ak to necháme teda na každoročné handrkovanie sa, tak Bratislava bude každoročne predmetom akejsi politickej hry. A toto bude vnášať prvok závislosti a oklieštenia, slobody v rozhodovaní samosprávnych orgánov mesta. Takáto závislosť pre samosprávu dobrá určite nie je. A naviac už aj vzhľadom na súslednosť volieb parlamentných, komunálnych to bude aj ovplyvňovať podľa výsledku parlamentných volieb rozhodovanie u voličov vo voľbách komunálnych. A to už vôbec nie je dobré.
Na zlepšenie financovania mesta, o ktoré asi išlo, existuje obrovské množstvo jednoduchších techník, napr. technika prehodnotenia miery solidarity, ktorá je medzi Bratislavou a ostatnými mestami Slovenska. A tá je dnes prakticky stopercentná. A je jasné, že nároky Bratislavy sú podstatne vyššie ako priemerného mesta na Slovensku, ale aj produkcia v Bratislave je úplne iná. O tom, že ide vlastne vždy iba o peniaze, poviem taký malý príkladík. Ja som bol námestník pre financie. Vy ste tam ešte vtedy neboli, lebo vy ste v samospráve dohromady poldruha roka? Ja som navrhol starostom, keď boli obrovské nerovnováhy vo výbere dane z nehnuteľností, tuná napr. v Ružinove vyberali za celý Slovnaft, ktorý do Ružinova spadol len takou administratívnou záležitosťou, aby dali 5 % z výberu dane z nehnuteľností do akéhosi prerozdeľovacieho fondu, ktorý bude vyrovnávať tie veľké nerovnováhy, ktoré medzi mestskými časťami sú, a my z mesta pridáme toľko alebo raz toľko. To ste mali vidieť, čo so mnou tí starostovia urobili, pričom bolo jedno, či to boli starostovia, ktorí mi politicky blízki boli alebo nie. To je zakódované v tom, že majú všetky kompetencie, ktoré ich ale nie moc k ničomu nezaväzujú, že majú orgány, že sa tvária ako obec a že je dobré šklbať z toho mesta, pretože všetko, čo si ušklbnú, pomôže v ich budúcom zvolení. A je to prirodzené. A vôbec to nezávisí od politickej orientácie. Ale ani na piatich percentách sa neboli schopní dohodnúť medzi sebou, aby sami sebe pomohli, hoci mesto by bolo prispelo rovnakým podielom alebo dvojnásobným podielom.
Keď už sme pri financiách. Samozrejme, je tu veľký problém, pretože aj keď dočasne, ale mimo štatútu tento návrh hovorí o prerozdelení financií. Vy ste si formálne splnili nič nehovoriace dopady na štátny rozpočet, ale pre prípad, že by ten štatút dlhšie nefungoval, že by sa nenašiel ten konsenzus ho prijať po tejto novele, aké budú toky medzi mestom a mestskými časťami? To sú zásadné finančné dopady, o ktorých by sme mali vedieť. Dúfam, že exekutíva mesta do času druhého čítania tento problém odstráni a vyčísli nám aj to, aké by boli finančné toky medzi mestom a mestskými časťami.
Ale, ešte raz hovorím, so všetkým sa dá žiť a novela je dobrá, lebo už neobsahuje ten zásadný problém, že aj mesto aj mestské časti by boli obcami. Novela je dobrá, pretože za danej politickej konštelácie, za prítomnosti jedného zo starostov v tomto parlamente, a naviac takého poslanca, ktorý má krytie takej vládnej koalície, ktorá tu bačuje takým spôsobom ako tu bačuje, napr. že "účelovky budú dovtedy, dokedy budeme vládnuť". Je to najistejšia cesta, ako eliminovať horšie návrhy. Novela je dobrá, lebo niečo prijaté musí byť a s týmto sa dá žiť. Ešte si na túto tému určite zarečníme, tu, na mestskom zastupiteľstve, pri druhom čítaní ešte sa ukáže odborná spôsobilosť račianskej exekutívy, ešte sa trošku vytríbia vzťahy medzi jedným a druhým klubom SDKÚ na meste aj na mestských častiach, uspokoja sa niektorí poslanci tým, že sa budú môcť trošku predviesť, akí sú dobrí Bratislavčania, napr. aj ja že som taký. Ale za takéhoto stavu si nemôžeme nič viac priať, len aby bolo prijaté niečo takto neškodné, lebo s týmto sa dá žiť. Ale to je trošku málo na to, aby som to podporil ja. Toto si budete musieť, vážení kolegovia z koalície, schváliť sami. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Páni poslanci Kubovič, Rafaj a Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Kubovič.
P. Kubovič, poslanec: Ďakujem. S mnohými vecami, ktoré pán poslanec Minárik povedal, samozrejme, súhlasím. Rád by som sa akurát vyjadril k trom veciam.
Čo sa týka stavebných úradov, ak si on dobre pamätá, vie, že bol som jedným zo sedemnástich, možno sme boli dvaja, traja, ktorí sme nemali záujem, aby na mestské časti šiel stavebný úrad. A vedeli sme, prečo je to tak. Treba povedať aj dnes, a pán starosta Zvonár to veľmi dobre vie, že mesto vydáva záväzné stanovisko. Keď ho vydá on ako štátny orgán, na ktorého je prenesený výkon stavebného úradu, už veľa variantov nemá. A, samozrejme, tým pádom má problém so všetkými protestmi ku ktorýmkoľvek výstavbám. To je fakt. To je fakt, ktorý sa, samozrejme, ale nerieši zákon o Bratislave. Je logické ale podľa mňa, že mesto vydáva záväzné stanoviská. A preto by malo aj niesť zodpovednosť kompletne za celú stavbu, o tom som presvedčený, pretože potom sú starostovia mestských častí obviňovaní, ako to mohli dovoliť. A kľúč je úplne niekde inde. Pán Minárik dobre povedal, pán starosta Zvonár s jeho odborným úradom bude mať možnosť prejaviť svoje schopnosti práve pri stavebnom úrade, pretože aj pre mňa sa stalo niečo absolútne nelogické, keď stavebným úradom pre výstavbu v dvoch mestských častiach, a to v Starom Meste a v Ružinove, sa práve stal stavebný úrad v Rači. Som zvedavý, ako bude zastávať záujmy práve týchto dvoch mestských častí, ale však na to si počkajme.
Pán Minárik, jedna poznámka, moja taká trefná a aktuálna k tomu, čo ste povedali ohľadne tých daní z nehnuteľností. No mestská časť Ružinov mala síce Slovnaft (dane), ale je zriaďovateľom ako jediná mestská časť zo sedemnástich dvoch domovov dôchodcov, ktoré presne stoja toľko, koľko vtedy v tom čase tie dane boli.
A, samozrejme, v tomto návrhu zákona je jedna veľká záludnosť, a to, že mestské časti zrazu vystupujú niekedy ako obce, a pritom nikde v našej legislatíve nie sú definované ako obce, čo to vlastne mestská časť je. Takže aj nad týmto by bolo treba... (Vystúpenie prerušené časomierou.)