M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predsedajúci, pán minister, pár kolegýň a kolegov, pokračujeme teda, začíname pokračovať v debate o Audiovizuálnom fonde.

Je to ďalšie pomerne dlho ohlasované dieťa ministra kultúry Marka Maďariča, ale treba povedať, že nielen na prvý, ale aj na druhý pohľad musím skonštatovať, ako keby mu pán minister sám nevenoval takú veľkú pozornosť, ako proklamoval. Zákon totiž prichádza do Národnej rady stále ešte s niektorými nevyriešenými problémami. Napríklad návrh na jednej strane deklaruje, že ide o verejnoprávnu inštitúciu, a pritom pri tvorbe rozpočtu sa vychádza zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Nie je jasne stanovený ani vzťah medzi Filmovým ústavom, ktorý existuje, a fondom, nehovoriac o stále pokračujúcich protestoch tých, ktorí by mali do fondu prispievať.

Takže dnes v prvom čítaní musíme uvažovať, či máme pred sebou, tak ako o tom hovoril veľmi krátko a stručne pán minister na začiatku, či máme pred sebou systémový, dlhodobo udržateľný, s korupciou bojujúci a na európsky muster modelovaný zákon, alebo ide len o krátkodobý, konjunkturálny a na novely, hneď po svojom schválení, vytvorený zákon. Dokonca niektorí odborníci, ako som čítala, ho nazvali dokonca "pascou". Ja sa v tomto prvom čítaní tohto návrhu zákona pokúsim analyzovať zákon pod vzhľadom štyroch kritérií, o dvoch, myslím, hovoril aj sám pán minister vo svojom krátkom úvode.

Prvá otázka moja je: Je teda tento zákon systémovým prvkom medzi nielen našimi zákonmi, ale aj medzi krokmi, ktorými riešime financovanie slovenskej kultúry, alebo kultúry Slovenskej republiky? Ja si musím odpovedať na túto otázku, že nie je. Je totiž, keď si pozriete financovanie a spočítate si to, je viac ako 50 %, možno povedať, niekedy 60 % závislý od štátneho rozpočtu. Na druhej strane je časť jeho financií založená na ochote vysielateľov z licencie, to znamená hlavne TV JOJ a Televízie Markíza, zaplatiť do fondu po 35 mil. korún ročne, spoločne 70. Vzhľadom na to, že by si títo vysielatelia mali do troch rokov rozdeliť medzi seba niekoľko stomiliónový balík reklamy Slovenskej televízie, niekoľko stomiliónový, dovolím si vysloviť podozrenie, že možno len preto súhlasili s touto smiešnou platbou do fondu. Preto akákoľvek zmena reklamného balíka inštitútu verejnej služby, teda Slovenskej televízie, spôsobí, že tento návrh zákona bude len krátkodobou záležitosťou. Lebo musíme si položiť otázku, či tento, mne to pripadá, skôr až súkromný dohovor ministra s TV JOJ a Markíza asi pravdepodobne nebude trvácnym zdrojom financií pre fond. Do fondu majú platiť aj prevádzkovatelia retransmisie a multiplexov 35 mil. Ich argumenty, prečo by nemali platiť do fondu, sú tiež veľmi logické. Tri milióny by mali zaplatiť prevádzkovatelia slovenských kín. Ale keď sa pozriete na rozpočet, počíta s 230 až 246 mil. korún pre fond ročne. Pýtate sa: Ak súkromní vysielatelia prispejú 70 miliónmi, kde sa zoberú tie ostatné milióny? No 30 mil. by mala zaplatiť verejnoprávna televízia, to znamená občania tejto republiky, ktorí nesvietia sviečkami.

Dovoľte mi odcitovať zo srdcervúceho listu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, ktorý mi poslal ako výkonnej podpredsedníčke výboru pre kultúru a médiá. Píše tu, je to z 20. 8. 2008: "Vážená pani podpredsedníčka," a tak ďalej, "niektoré ustanovenia tohto zákona stavajú rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby na úkor slovenskej televíznej tvorby na pôde STV. Pokles príjmov STV o cca 300 mil. Sk, zníženie objemu pôvodnej televíznej tvorby, ústup od zámerov vytvoriť zo Slovenskej televízie silného partnera komerčným televíziám v slovenskom mediálnom prostredí" atď. a tak ďalej. V tomto liste generálny riaditeľ STV pán Nižňanský navrhuje, aby parlament vypustil všetky ustanovenia čl. 3, t. j. znižovanie reklamy v Slovenskej televízii.

Pýtajme sa teda znovu pána ministra: Odkiaľ sa teda zoberie tých 240 mil. ročne? A ak viete čítať drobné písmenká, tak sa dočítate, tými najdrobnejšími, že je tam medzi 100 až 200 mil. zo štátneho rozpočtu.

Ak by som chcela byť krátka, povedala by som, že týmto návrhom zákona jedna verejnoprávna inštitúcia likviduje druhú verejnoprávnu inštitúciu. To považujem za neudržateľné. A keď sa pozrieme, ak teda občania platia verejnoprávnu televíziu, to znamená, budú platiť aj do tohto fondu, prevádzkovatelia kín budú odvádzať korunu zo vstupenky, je to vyčíslené na 0,09 centa. Kto bude mať drahšie vstupenky do kina? Občan.

Takže systémová zmena vo financovaní Slovenskej filmovej tvorby podľa Ministerstva kultúry Slovenskej republiky znamená, že slovenský daňový poplatník zaplatí cez štátny rozpočet medzi 100 až 200 mil., toto nie je konštatované, do fondu, ktorý, mimochodom, hneď 10 mil. ročne stroví na svoju činnosť, potom zaplatí dnes ešte nevedno akú sumu cez zmluvu so štátom pre Slovenskú televíziu, aby televízia mohla vôbec fungovať, keď ju tento zákon podľa listu pána generálneho riaditeľa pripraví o 300 mil. korún.

Dovoľte, aby som pri tejto príležitosti oznámila úplne najčerstvejšiu správu, podľa návrhu rozpočtu na rok 2008 televízie bude výber koncesií podľa vami, koalíciou schváleného tzv. zástrčkového zákona o 150 mil. korún pre Slovenskú televíziu nižší ako predtým, než platil normálny koncesionársky zákon. Dokonca v prílohe č. 8 je už aj pre radu pripravená redukcia rozpočtu, to znamená, oznamuje sa tu možná platobná neschopnosť STV na prelome rokov. To je, prosím, z materiálov vášho vedenia STV.

Potom ešte občan zaplatí produkty prevádzkovateľov retransmisie, pretože tie si príspevok do fondu započítajú do svojich nákladov, a tak aj toto zaplatí daňový poplatník. Miesto toho, aby sme jasne priznali, že nebudeme podporovať filmovú tvorbu z grantového systému, ale vytvoríme, ja neviem, štátny fond alebo aký, miesto toho, aby sme povedali, že sa to musí nejakým spôsobom inak riešiť, vytvoríme 10, 15, 20 pracovných miest a tí budú potom rozdeľovať peniaze zo štátneho rozpočtu. Koľko ich bude, ako hovorím, nevedno. Vážení priatelia, toto nie je fond, o ktorom by sme mohli tu seriózne rozprávať, toto je ďalší mačkopes, o ktorom hovorím, ktorý máme predložený.

Druhá otázka: Je tento zákon udržateľný? Podľa mňa nie. Uvediem niekoľko argumentov. Správnu radu fondu vymenúva minister a na návrhy nešpecifikovaných subjektov. Táto správna rada vyprodukuje, citujem, "návrhy strategických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v SR", ale o tom, kto dostane financie, budú rozhodovať odborné komisie. Takže pýtam sa, kto bude niesť zodpovednosť za kvalitu, ktorú pomocou daňových poplatníkov vyprodukuje slovenský filmový priemysel? Minister nie, pretože on na to vymenoval radu. A rada nie, pretože o tom budú rozhodovať odborné komisie. A všetci budú zároveň platení z rozpočtu fondu.

Predstavte si, príde nový minister, bude chcieť mať, samozrejme, v rade svojich ľudí, všetkých, lebo ich všetkých vymenúva, tí dajú iných ľudí do komisií. Zodpovednosť sa typicky rozloží na všetkých, a teda na nikoho. Je takýto stav udržateľný? Podľa mňa nie.

Tretia otázka. Grantový systém ministerstva kultúry je často kritizovaný a tí, ktorí protestujú, namietajú, že v grantových komisiách sedávajú ľudia blízki ministrovi a koalícii, rôznym záujmovým skupinám, dnes dokonca z dôb Mečiarovho režimu. A nakoniec, že si aj tak tvorcovia, ktorí sedávajú v týchto komisiách, prehadzujú peniaze systémom, dovoľte český citát, "já na bráchu, brácha na mne". Rieši fond túto nezdravú situáciu? Podľa mňa nie. Zákon, ktorý máme pred sebou, obsahuje veľké množstvo podrobností, ale podmienky na čerpanie financií sú formulované mimoriadne vágne. Len slovne. Budú rozhodovať nestranne, budú nepolitickí, apolitickí, v súlade s dobrými mravmi, citujem, "na prospech národnej kultúry" atď. a tak ďalej - ale to sú slová, slová, slová.

Ak si myslíte, že fond by mohla ustrážiť dozorná komisia, zabudnite na to. Dozorná komisia má troch členov a z toho dvaja sú vymenúvaní a odvolávaní ministrom. Teda podľa znenia zákona by mal minister vymenúvať len jedného. Ale ak si dáte tú prácu a pozriete si vysvetlivky, tam sa zrejme nedohodli úradníci s pánom ministrom, tam vidíte, že vymenúva minister dvoch členov dozornej rady. Alebo sa možno predpokladá, že vysvetlivky nečítame.

Štvrtá otázka: Je tento zákon v súlade s modernými trendmi v Európe? Keďže je to ministrovi, tým, že vymenúva správnu radu, a teda politikovi podriadený fond a nikto nebude vlastne zodpovedný za kvalitu vyprodukovaných diel, ani tí, a prosím, uvedomte si, ktorí budú mať úspech so svojimi dielami s pomocou fondu, ale oni nebudú platiť žiadne peniaze do fondu späť. Svojou filozofiou teda ide o riešenie z obdobia centrálne riadeného kultúrneho fondu. Členovia rád nie sú ako v českom štátnom fonde verejní funkcionári, ktorí si považujú za česť byť v rade a kresliť stratégie. Budú vyplácaní mesačnou odmenou dve tretiny z mesačnej priemernej mzdy na Slovensku. A pritom v rade môžu sedieť dvakrát šesť rokov. Šesť rokov. To znamená, že ak pán minister, či už tento, alebo iný, bude mať rovnako zlý vkus pri vyberaní, ako napríklad môžeme konštatovať pre televíznu radu a rozhlasovú radu, fond bude odmietať zásadne ambiciózne moderné dielka až 12 rokov a dožijeme sa určite nielen Pribinov, ale aj starých Slovákov a to všetko na úkor moderných a zaujímavých filmov. Toto nie je forma modernej inštitúcie európskeho štandardu.

Keď som si ho prečítala asi tretíkrát, položila som si otázku, načo toľko slov? Dozviete sa všetko o spôsobilosti kandidátov v rade na právne úkony v plnom rozsahu, ale nedozviete sa, aké diela bude preferovať, za akých podmienok, v akej kvalite prípravných prác a koľko ročne. Už len taký fakt, že riaditeľ má 60 dní na to, aby odporučil správnej rade o pridelení prostriedkov, ale už sa nedozviete, ako rýchlo musí to byť zverejnené na internetovej stránke. To, čo robí napríklad vyšehradský medzinárodný fond taký čitateľný. To sa nedozviete. Štrnásť dokladov musí predložiť žiadateľ v origináloch alebo v kópiách nie starších ako tri mesiace, a pritom fond má právo žiadať ešte aj iné všelijaké doklady a materiály. Toto tiež nie je európska norma.

Fond má 30 dní, aby doručil žiadateľovi návrh zmluvy a rada ďalších 30 dní, či zmluvu prijme, alebo nie. To znamená, ak niekto podá žiadosť na dotáciu pre film, tak bude mať veľké šťastie, keď do roka a do dňa sa niečoho dožije. Ale to, že má rada 30 dní, znamená, že rada bude zasadať každý mesiac? Ale potom, pán minister, rada nebude zložená zo skutočných odborníkov, lebo skutočných odborníkov si budete môcť žiadať, aby tam zasadali dvakrát do roka a určite nie každý mesiac.

A ešte jedna antieurópskosť, ak dovolíte. Prijímateľ finančných prostriedkov podľa § 22 č. 8 "má predložiť vlastné zhodnotenie prínosu projektu po jeho realizácii". Ja si kladiem otázku, či má napísať na seba sám niečo na spôsob, že dielo prispeje k zvýšeniu socialistického vedomia alebo národného povedomia, alebo k šíreniu historicky dôležitých okamihov triedneho boja. Ja to viem, pretože keď som ja žila a bola som mladá, takéto veci sa museli písať. Na svoje vlastné diela si ľudia museli písať takéto hodnotenia. Toto tvorcovia museli spisovať.

Pán minister, navrhujem vám, keby bolo tam napísané, že predložený scenár alebo predložený projekt musí byť podporený vlastnoručne podpísaným jedným alebo dvoma listami osobností, ktoré nemajú s fondom nič spoločného a nie sú závislé na jeho hodnotení, napríklad aj ľudí z cudziny, to by bolo podľa mňa lepšie, ako keby si mali písať tvorcovia hodnotenie, čo chcú dielom povedať.

Nedozviete sa z tohto návrhu ani takú podstatnú záležitosť, aspoň ja som to tam nenašla, či fond bude mať nejaké čiastkové autorské práva na filmy, ktoré spolufinancuje. To, čo rieši český zákon, v tomto zákone neriešite. Tak ako ani výnosy z diel, ktoré fond spolufinancoval. Ak to je fond, mal by teda s tými dielami aj mať možnosť podnikať. Dokonca podľa § 31 sa Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky hotuje vymáhať nesplatené príspevky do fondu pomocou slovenských súdov. Koľko je teraz priemerný čas súdneho konania, pán minister? Prečo to neriešite pokutami, ako to rieši český zákon? Pokuta je predsa len ľahšie vymáhateľná, ako keď pôjdete len súdnou cestou. Naozaj fond bude vymáhať úroky z omeškania, a prepáčte, má to byť niečo na spôsob pani Hilda Gajdošová v rozhlase? V koncesionárskych poplatkoch?

Niekedy som si pomyslela, že sa týmto fondom aj zbytočne zaoberáme, pretože fond by mal vlastne začať pracovať koncom roku 2010, a kým budú prvé výsledky, však kým sa filmy zrodia atď., to bude trvať tri roky. A ktovie, čo bude dovtedy so štátnym rozpočtom Slovenskej republiky? Koľko sa bude dať zo štátneho rozpočtu do tohto fondu? A čo bude vlastne so Slovenskou televíziou a podobne?

Ale vystupujem tu kvôli tomu, pretože si všetci, pán minister, my tu všetci, čo tu sedíme, nepochybne prajeme, aby okrem dobrých divadelných hier a predstavení, krásnych obrazov, úžasných hudobných produkcií, mimoriadnych architektonických diel mala slovenská kultúra každý rok aspoň jeden-dva významnejšie, svetovou kritikou oceňované, ale najmä slovenským publikom navštevované filmy.

Preto si dovolím tak ako pri zástrčkovom zákone, keď som tu stála a predpovedala som budúcnosť tohto zákona, trošku predpovedať budúcnosť aj tohto zákona, pán minister. Pri zástrčkovom som vtedy povedala, vy máte veľmi dobrú pamäť, určite si to pamätáte, že váš zástrčkový zákon nerieši financovanie verejnoprávnych médií, naopak, oberie STV a Slovenský rozhlas o časť finančných prostriedkov. A keď dnes čítam, že "tento zákon zlyhal", to je citát, že nastala dramatická negatívna zmena vo financovaní verejnoprávnych médií, ktorú vraj treba urýchlene riešiť a že vláda doteraz nezaujala relevantné stanovisko, práve preto, že mám pocit, že som vtedy mala pravdu, dovolím si vysloviť ďalšiu veštbu: tento zákon neprežije v tejto podobe budúce volebné obdobie.

Preto podľa čl. 73 ods. 3 písm. b) dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Inak sa teším, pán minister, že ste vo svojej úvodnej reči povedali, že ostatné veci odpoviete v rozprave, to znamená, že porušíte svoje zvyklosti a budete s nami diskutovať? Veľmi sa na to teším.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa neprihlásil nikto. Ďalej. Prosím vás, pán poslanec Senko sa hlási. Pán poslanec Senko jediný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec, nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, my sme si už zvykli na vaše čierne videnie všetkého, čo vznikne v dielni súčasného ministerstva kultúry. Prax však vždy ukazuje, že to nie je tak a že vaše strašenie je zbytočné. Týka sa to aj úhrad za služby verejnoprávnych médií. Nehovorili ste pravdu. Zrejme zle máte naštudovanú správu príslušnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá výberom týchto úhrad. Navrhoval by som vám, keby ste si to lepšie naštudovali, pretože táto správa hovorí o úplne niečom inom. Takže, prosím vás, nezavádzajte parlament.

M. Hort, podpredseda NR SR: Chcete reagovať? Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať vo faktickej poznámke.

M. Vášáryová, poslankyňa: Áno. Bohužiaľ, musím reagovať, pretože pán ctený kolega si zrejme neprečítal, dovolím si mu citovať z materiálu Slovenskej televízie pripraveného pre radu: "Účinok týchto opatrení je však časovo veľmi obmedzený a neúplný, systémovo nijako nerieši negatívny dopad z výberu úhrad za poskytované služby v príjmovej časti rozpočtu televízie v objeme 150 mil. korún v roku 2008". To je citát, to som nenapísala ja, milý pán kolega.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej ako druhý a posledný prihlásený do rozpravy písomne je pán poslanec Tomáš Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

T. Galbavý, poslanec: Áno, veľmi pekne ďakujem. Pán predsedajúci, vážený pán minister, členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vyslovil niekoľko výhrad k zákonu o Audiovizuálnom fonde.

Vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý pán minister a vôbec vláda pripravila zrejme s dobrým úmyslom pomôcť audiovizuálnej tvorbe, čiže slovenskej pôvodnej filmovej tvorbe. Pretože sme v prvom čítaní, nebudem sa zaoberať jednotlivými článkami zákona, skúsim poukázať na pozitíva, ale predovšetkým na negatíva filozofie predloženého návrhu.

Budem úprimný a na úvod poviem, že idea, ktorú predkladá pán minister kultúry, nie je nová. Dokonca by som povedal, že je dosť stará. Podobný zákon totiž pripravovalo ministerstvo kultúry už v roku 2003, nenašiel však podporu vo vláde aj preto, že sme neboli zástancami trendu vytvárania grandových fondov na podporu nielen v oblasti kultúry, ale aj v iných oblastiach. Dalo by sa povedať, že návrh ministerstvo našlo v zásuvke, oprášilo ho a predkladá nám ho do parlamentu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podstatou návrhu je zriadenie fondu, ktorý bude podporovať produkciu nových slovenských audiovizuálnych diel, prispieva na obnovu a rozvoj technologickej základne určenej na výrobu a šírenie audiovizuálnych diel a na uskutočnenie verejných kultúrnych podujatí v oblasti audiovizuálnej kultúry. Fond bude tiež poskytovať štipendiá pre fyzické osoby, ktoré sa tvorivo alebo výskumne podieľajú na rozvoji audiovizuálnej kultúry, priemyslu v Slovenskej republike. Na prvé počutie myšlienka, zámer relatívne dobrý, nemôžem mať výhrady, ale prostriedky, teda financie na túto činnosť má fond získavať od subjektov, ktoré majú zisk z využívania audiovizuálnych diel, teda televízie, distribútori, požičovne a predajne nahrávok, prevádzkovatelia retransmisie, káblových rozvodov a majitelia kín.

Ctené kolegyne, kolegovia, toto sú hlavné body navrhovaného zákona. Dovoľte mi, aby som ich teraz rozobral podrobnejšie, a tak trochu z historického hľadiska, nepôjdem hlboko do histórie, vrátim sa, alebo stačí sa vrátiť k mesiacu február tohto roku, vtedy sa totiž objavil návrh, ktorý začal svoju púť v pripomienkovom konaní. To vygenerovalo veľmi veľké množstvo zaujímavých zmien. Začnem tými, ktoré považujem za menej dôležité aspoň z dlhodobého hľadiska.

Prvé sa týkajú zloženia Rady Audiovizuálneho fondu, ktorá je určite veľmi dôležitá. Vymenúvať ju bude minister kultúry na návrh osôb, ktoré pôsobia v audiovizuálnej sfére. Pôvodný návrh predpokladal nasledovné obsadenie rady: štyria členovia rady vzídu na základe návrhov subjektov z oblasti tvorby slovenských audiovizuálnych diel, jedného navrhnú nezávislí producenti v audiovízii, jedného distributéri audiovizuálnych diel, predajcovia a požičovne videonahrávok a dévedéčok, jedného člena rady navrhnú prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení, teda majitelia kín, a ďalšieho vysielateľ zriadený zákonom - STV, a posledného navrhnú zástupcovia vysielatelia oprávnení vysielať na základe licencie, teda súkromné televízie. Opakujem, úmyselne som citoval pôvodný návrh.

Toto zloženie sa po pripomienkovom konaní zmenilo. Podľa terajšieho návrhu sa oslabí a viditeľne sa oslabí pozícia tvorcov audiovizuálnych diel, v rade majú mať len dvoch zástupcov. O jedného zástupcu v rade sa budú musieť podeliť zástupcovia kín a videopožičovní. Na úkor tvorcov sa posilní pozícia producentov, tí budú po novom navrhovať dvoch členov rady. Svojho zástupcu v rade získajú subjekty z oblasti retransmisie, teda káblových alebo iných rozvodov signálu. Ešte chýba posledný člen rady. To sleduje doterajšie snahy vlády dostať pod kontrolu všetko, čo sa dá, už asi tušíte, kto ho bude navrhovať. Áno, bude to pán minister.

V tejto súvislosti sa musím dotknúť dvoch vecí. Ako som už povedal, do fondu majú prispievať všetky subjekty, ktoré profitujú zo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Podľa prvého textu návrhu prispievať mali dokonca aj umelci, ktorí v tých dielach hrali. Našťastie toto absurdné ustanovenie v pripomienkovom konaní vypadlo.

Predsa však ostala jedna skupina subjektov, ktoré sa do zoznamu prispievateľov nedostali, hoci nepochybne svoju činnosť nevykonávajú ako charitu. Vážené dámy a páni, sú to producenti. Tí neboli povinní prispievať ani podľa starého návrhu, ani podľa tohto, ktorý máme pred sebou, a to napriek tomu, že si posilnili zastúpenie v rade fondu, a teda sa zvýši ich vplyv na rozdeľovanie peňazí, do ktorých oni sami neprispeli. Neviem, podľa akej logiky sa toto stalo. Čiže producenti posilnia svoje postavenie aj napriek tomu, že do fondu neprispievajú. Naozaj veľmi zvláštne.

Druhá pripomienka. V pôvodnom texte zákona bolo ministerstvo kultúry povinné prispievať do Audiovizuálneho fondu, a to najmenej vo výške 20 a najviac 50 % objemu príspevkov, ktoré sa vyberú od ostatných prispievateľov. Stručne: ak všetci ostatní vyzbierajú 100 mil., ministerstvo muselo dať najmenej 20 a najviac 50 mil. Nový text už túto povinnosť ministerstvu nedáva. Návrh mu ukladá, budem citovať, "prispievať v rámci schválených limitov ministerstva na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu Slovenskej republiky schválených ministerstvom", koniec citátu. Teda teoreticky štát nemusí prispieť ani korunou, neukladá mu to zákon. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, prečo má mať minister svojho zástupcu v orgáne, do ktorého nemusí prispievať ani šestákom?

Navyše treba povedať, že ministerstvo posilní aj svoju pozíciu v trojčlennej dozornej rade fondu, už to spomínala pani kolegyňa poslankyňa Vášáryová, kým v pôvodnom návrhu v nej malo mať len jedného zástupcu, teraz v nej má mať zástupcov dvoch. Menej skúsený sa pýta, prečo sa vykonali tieto zmeny? Samozrejme, jedno vysvetlenie tu je. Došlo totiž aj k zmene postavenia rady a riaditeľa fondu. Posilnila sa pozícia riaditeľa, ten sa zo štatutárneho orgánu stal orgánom výkonným. Bude to napríklad on, kto bude rozhodovať o prideľovaní prostriedkov z fondu. Preto je veľmi dôležité, kto bude mať koľko zástupcov v rade fondu, pretože tá bude voliť riaditeľa.

Toto všetko boli zmeny, ktoré sú významné, ale nie kľúčové. Tá najväčšia zmena však spočíva vo výške poplatkov, teda v tom, kto akou čiastkou bude do fondu prispievať. V porovnaní s pôvodným návrhom totiž v mnohých prípadoch príde k zníženiu poplatkov, dokonca k významnému zníženiu. To, samozrejme, negatívne ovplyvní množstvo peňazí, ktoré do fondu budú plynúť. Kým pôvodný návrh predpokladal, že fond bude ročne hospodáriť s 200 mil. korún a táto čiastka sa mala postupne zvyšovať, teraz v predloženej dôvodovej správe už žiadna suma nie je uverejnená. Asi pre istotu a možno aj preto, aby nedráždila. Znížený objem peňazí, ktorý bude fond dostávať, bude mať, samozrejme, odraz vo výške čiastky, ktorou môže fond podporiť jednotlivé audiovizuálne diela. Z relatívne štedrých súm to budú skôr odrobinky.

Za vážnejší dôsledok však považujem skutočnosť, že vzrastie tlak na orgány fondu, teda na riaditeľa a radu, aby sa tá trocha peňazí, ktorá vo fonde bude, pridelila tým správnym projektom a tým správnym uchádzačom, teda tým, ktorí budú v priazni ministerstva a napojení na príslušné autorské a producentské klany. O to hlbší bude predklon, ktorý budú musieť zaujať uchádzači, ktorí nepatria do hŕstky vopred vyvolených. V konečnom dôsledku fond skončí rovnako ako tá povestná šibenica v Malackách: "Bude enem pro nás a pro naše dítka." (Potlesk a smiech.)

Vážené kolegyne a kolegovia, nejde však len o samotné zníženie objemu peňazí, ktoré do fondu budú prúdiť. Ešte zvláštnejšia je štruktúra tohto zníženia. Začnem tými menšími čiastkami. Je správne, že sa znížilo percento, ktorým budú do fondu prispievať kiná. Predpokladaných približne 10 korún z každej vstupenky by mohlo ekonomicky doraziť aj zvyšok malých kín, ktoré existujú. A preto ešte raz opakujem, toto rozhodnutie je správne.

Tá skutočne vážna zmena je v sadzbe poplatkov STV a komerčných televízií. Podľa pôvodného návrhu mali do fondu prispievať najmä tieto subjekty, a to odvodené od výšky príjmov z reklamy. STV mala do fondu platiť 15 % príjmov, súkromné televízie 3 %. Tieto čísla sa zmenili na 5 % v prípade STV a na 2 % v prípade komerčných televízií. Platiť budú len tie súkromné televízie, u ktorých audiovizuálna tvorba, teda najmä filmy a filmové dokumenty, tvorí viac ako 15 % vysielacieho času. To znamená, že napríklad spravodajské televízie, v súčasnosti TA 3, prispievať nebudú. Musím povedať, že je to opäť správne rozhodnutie, pretože táto televízia slovenskú audiovizuálnu tvorbu nevyužíva.

Ctené kolegyne, kolegovia, chcem zdôrazniť, zaujímavá je zmena percentuálnej platby STV a súkromných, teda komerčných televíznych staníc. Zníženie platieb STV z 15 na 5 % nemá logiku. Z hľadiska obsahovej skladby vysielania STV je totiž zrejmé, že práve táto televízia by mala byť hlavným odberateľom slovenskej audiovizuálnej produkcie, a to v rámci plnenia svojej funkcie verejnoprávneho média. Predsa to jej ukladá zákon. Obávam sa, že pre komerčné televízie táto tvorba nebude až taká zaujímavá, možno len s výnimkou predpokladaných trhákov, Jakubiskov film Bathory. Zníženie platieb STV však má logiku z ekonomického hľadiska. Príjmy z reklamy sú pre STV zaujímavé a odčerpávanie 15 % ich objemu do Audiovizuálneho fondu by STV isteže postihlo, negatívne postihlo. Takže opäť ide o správny krok.

Vážené kolegyne a kolegovia, to by si povedal každý, kto zákon prečíta len potiaľto. Lenže on má aj istý koniec. Zákonom o Audiovizuálnom fonde sa totiž novelizuje zákon o vysielaní a retransmisii. To považujem za veľmi rafinovaný ťah, možno aj ťah, ktorého základným cieľom je zapáčiť sa komerčným elektronickým médiám. To už nechám na úvahu a pevne verím, že skutočnosť a realita bude iná. A to je to, čo je naozaj vážne a čo bude mať dlhodobé a významné dôsledky.

Podľa tejto novely a prechodných ustanovení sa postupne razantne zúži objem vysielacieho času, ktorý smie vysielateľ zo zákona, teda STV, obsadiť reklamou. Teda Slovenská televízia bude mať menej reklamy, kým doteraz to boli 3 %, po novom to má byť len 0,5 % z vysielacieho času. Pre objektivitu musím povedať, že k zníženiu dôjde postupne, v roku 2009 to budú 2 %, v roku 2010 má byť pokles na 1,5 % a v roku 2011 na 1 %. Teda k definitívnemu zníženiu na cieľovú úroveň 0,5 % dôjde v roku 2012.

Ctené kolegyne, kolegovia, to je naozaj úprimný záujem postaviť sa za záujmy verejnoprávnej televízie, naozaj zvláštny spôsob. Zníženie objemu reklamy negatívne ovplyvní ekonomiku STV, to predsa nikto z nás nemôže spochybniť. Uvádza sa to aj v dokumente, ktorý predložil poslancom riaditeľ STV pán Nižňanský. Ako konštatuje, "každé zníženie percenta času, ktorý môže STV vysielať reklamu, bude znamenať stratu 300 mil. Sk". Preboha živého! Na jednej strane ste sa snažili prostredníctvom zlého zákona o koncesionárskych poplatkoch, tak ste argumentovali, že chcete zabezpečiť financie pre verejnoprávnu televíziu, aby sa stala naozaj verejnoprávnou, a cez iný zákon ju pripravujete o 600 mil. Sk. Naozaj šarmantné!

Ak porovnávame terajší podiel reklamy s cieľovým stavom, bude to znamenať, že v roku 2012 bude STV mať k dispozícii minimálne o 600 mil. Sk menej, ako má teraz. K poklesu príde v čase, kedy sa má STV v súlade so zámermi jej vedenia stále vo väčšej miere sústreďovať na plnenie svojich verejnoprávnych úloh a medzi ne patrí práve zvýšená tvorba vlastnej produkcie a vysielanie diel, ktoré sú komerčne menej zaujímavé, zato majú vysokú umeleckú hodnotu. Nuž nechcel by som byť v koži riaditeľa STV, ktorý sa s týmto problémom bude musieť vysporiadať. Tento výpadok financií bude treba STV nejakým spôsobom nahradiť, aby dokázala plniť svoje úlohy. Ak sa nechceme spoliehať na zázraky, tak sú v podstate len dve možnosti, alebo sa zvýšia koncesionárske poplatky, teda zaťažia sa domácnosti, alebo sa na to pôjde okľukou cez pripravované zmluvy so štátom, čo v konečnom dôsledku zaplatia občania z daní, navyše sa tým zvýši závislosť STV od ľubovôle ministerstva kultúry. Keď hovorím, že sa zvýši závislosť, tak som o tom presvedčený, že viem, o čom hovorím. Dúfam, že nám pán minister povie, ktorú cestu si zvolí, či zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, alebo cestu druhú.

A je tu ešte ďalší dôsledok, reklamný priestor, ktorý uvoľní STV, neostane prázdny, predsa si ho prerozdelia súčasné komerčné televízie. To, čo uhradia do Audiovizuálneho fondu, si hravo vynahradia na zvýšených príjmoch z reklamy. Navyše posilnia svoje postavenie na televíznom trhu práve v čase, kedy sa chystá prechod na digitálne vysielanie.

A ešte niečo, praktické vynulovanie reklamy z STV bude znamenať, že verejnoprávna televízia bude do Audiovizuálneho fondu prispievať skôr len symbolicky. Komerčné televízie, ktoré obsadia reklamný trh, budú prispievať do fondu nie 5 % z reklamných príjmov, ako sa to predpokladá u STV, ale len 2 %, to znamená, že Audiovizuálny fond bude dostávať v podstate menej peňazí, ako by dostával, keby nedošlo k zmene zákona o vysielaní a retransmisii. Otázne je, či v takejto konštelácii bude mať Audiovizuálny fond vôbec nejaký zmysel, či nevznikne len ďalšia viac-menej dekoratívna ustanovizeň na úschovu prebytočných úradníkov. Myslím, že toto všetko by sme mali verejnosti otvorene povedať.

Ctené kolegyne, kolegovia, som za to, aby štát podporoval slovenskú audiovizuálnu tvorbu, patrí do našej kultúry a kultúra je to jediné, čím sa vo svete obchodných a fast-foodových reťazcov budeme odlišovať od ostatných národov. Lenže som proti tomu, aby sa tvoril fond na podporu vybraných jednotlivcov a skupín a aby sa pritom poškodila verejnoprávna televízia. A najmä som proti tomu, aby si to všetko napokon finančne, ale aj kultúrne odniesol slovenský občan. Preto vás, pán minister kultúry, vyzývam, aby ste zákon stiahli a kompletne prepracovali.

Ďakujem, z mojej strany je to všetko. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Galbavému. A vzhľadom na skutočnosť, že sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, pretože on bol posledný prihlásený do rozpravy písomne, teraz sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu vládneho zákona prihlásiť do rozpravy ústne? Konštatujem, pán poslanec Rafael Rafaj ako spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jediný je pán poslanec Rafaj.

Pán poslanec, nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, začnem kladením niektorých zásadných otázok, na ktoré by sme si mali všetci odpovedať, a súčasne predostriem, že budem aj za a súčasne znesiem aj isté systémové výhrady, ktoré predpokladám, že by sa mohli uskutočniť v druhom čítaní tak, aby tento zákon slúžil presne svojim účelom.

Teda pýtam sa, chceme alebo nechceme riešiť stav, v akom sa slovenská audiovizuálna tvorba nachádza? Ak ho chceme, no tak ho musíme riešiť. Alebo sa uspokojíme s tým, že vlastne nejakú audiovizuálnu tvorbu nemáme? Že slovenská audiovizuálna tvorba je ako Yeti, všetci o ňom hovoria, ale nikto ju nevidel? Ak teda hovoríme, že áno, tak musíme priznať aj krízový stav, v ktorom sa nachádzame. Predsa len máme istú tradíciu, a preto ma mrzí, keď moji predrečníci skôr kvôli akémusi im vlastnému videniu trošku inak zafarbenej vody by chceli z tej vaničky vyliať aj dieťa, pretože nepočul som alternatívne riešenie. Boli to len kritiky, pripomienky, pochybnosti, ale zatiaľ som nevidel riešenie.

Slovenská národná strana je národná aj tým, že má na zreteli tvorbu duchovného dedičstva, ktoré by sme nemali len dediť, ale mali by sme ho predovšetkým tvoriť a zanechať zasa potom tým ďalším generáciám. Takže ja som presvedčený o tom, že tento zámer tvoriť ďalej slovenské kultúrne národné dedičstvo sa týmto mechanizmom môže opäť naštartovať. Alebo sme spokojní s tou povedzme neštandardnou formou alebo neformálnou formou v rôznych finančných donorov, koprodukcií, ako bola Bathoryčka, kde si finančný sponzor zabezpečí istý významný historický aj názvoslovný posun filmu? To nám stačí, že je tam údajne slovenský režisér, s tým máme byť spokojní? Toto je slovenská národná tvorba?

My Slovenská národná strana s tým nie sme spokojní, ani ja osobne, s takýmto ponímaním, a preto ako člen vládnej koalície sa snažíme hľadať aj systémové riešenia, práve aby neboli možno aj takéto deformácie. Preto musím oceniť, že sa zriaďuje fond ako verejnoprávna inštitúcia, pretože verejnoprávne inštitúcie, pravdepodobne to bude budúci trend, ktorý zachytí aj slovenské zákonodarstvo. Súčasne máme zákon o tlačovej agentúre a myslím, že pribudnú aj ďalšie inštitucionalizovania, a tým pádom sa zmierni aj akási pochybnosť opozičná k verejnoprávnym inštitúciám.

Musíme si tiež položiť otázku, ako chceme ako malý národ tvoriť nie malú kultúru, ale kultúru, ktorá bude reprezentovať národ a štát v zahraničí, pretože, bohužiaľ, je to už 22 rokov, čo existuje istá správa analytického domu Friedenhaus, ktorá hovorí o šírení tzv. svetovej kultúry, a tam sa konštatuje, že tzv. globálnu svetovú kultúru - čiže keď to pretlmočíme na aktuálnu tému, americkú filmovú tvorbu povedzme a s ňou spojené obsahové posolstvá - je nutné vo svete šíriť, nebudem hovoriť, kvôli čomu to Friedenhaus uvádza, ale podstatné je pre našu diskusiu konštatovanie analytika, ktorý povedal, že áno, bohužiaľ, má to za následok to, že sa ničia pôvodné autochtónne národné kultúry. Prirodzene ako prvé zanikajú tie pôvodné kultúry malých národov, medzi ktoré, bohužiaľ, Slovensko patrí. A preto je lepšie robiť niečo, ako nerobiť nič a čakať s holými rukami na sponzorov alebo koproducentov a falšovať si svoju vlastnú históriu alebo dokonca nemať nič tak ako v stave, v ktorom sa nachádzame.

Čiže toto je to áno, ktoré hovorím v prospech tohto zákona, a teraz, ak dovolíte, si dovolím aj povedať isté výhrady, ktoré sú, samozrejme, prirodzené, keďže tento zákon sa dotkne aj hospodárenia, resp. fungovania verejnoprávnej Slovenskej televízie.

Som prekvapený akýmsi posunom kolegov z kultúrneho výboru v ich vzťahu aktuálnemu k Slovenskej televízii, pretože doteraz som mal pocit, že všetky kroky, ktoré mali smerovať k podpore tejto verejnoprávnej inštitúcie, akoby u nich nenachádzali až takú mieru podpory. Čiže chcem povedať, že áno, ja osobne mám na zreteli aj budúci osud verejnoprávnej Slovenskej televízie, ktorá má svoje postavenie dané priamo zo zákona, je to štandardné postavenie, a mám pocit, že ten systém, ktorý nastavilo ministerstvo v postupnom znižovaní objemu reklamy, by mohol ohroziť fungovanie verejnoprávnej televízie aj v kontexte prijatého digitálneho zákona a povinnosti verejnoprávnej televízie vysielať na viacerých okruhoch, v súčasnosti už na troch, perspektívne až na štyroch, za predpokladanej redukcie jedného zo zdrojov financovania Slovenskej televízie, ak by sa povedzme z akýchkoľvek dôvodov nepodarilo uzatvoriť zmluvu medzi štátom a Slovenskou televíziou. Pretože ja predpokladám, že toto by mohol byť istý kompenzačný mechanizmus, ale otázne je vôbec, či a kedy dôjde k takejto zmluve a v akej výške prostriedkov sa rozhodneme kompenzovať Slovenskej televízii ten bagged, ktorý má na vysielanie dané priamo zo zákona v rámci verejnej služby.

Takže ja by som videl schodnosť cesty v tom, že v druhom čítaní by sme sa pokúsili nájsť isté optimum v časových posunoch a poprípade aj v nejakých percentuálnych kalkuláciách na to, aby keď už teda čistíme tento audiovizuálny priestor, tak aby bolo vôbec čo vidieť, lebo zahmlené sklo neposkytuje výhľad. Tak aby sme pri tej podpore jedného segmentu tvorenia kultúry nezabudli na šíriteľa, prirodzeného šíriteľa týchto audiovizuálnych diel.

Pokiaľ sa pani Vášáryová tak trošku rehoce, tak obrátim pozornosť svoju aj ku nej, ak dovolíte, a spomínali ste akúsi európskosť. No ja nepoznám európske filmové dielo, poznám európsku filmovú tvorbu, a ak nebudeme my tvoriť slovenskú národnú kultúru aj v tomto segmente, no tak ochudobnieme prirodzeným spôsobom aj európsku filmovú tvorbu, ktorá je zložená z jednotlivých národných diel alebo jazykových mutácií, aspoň keby sme chceli hovoriť. Takže je to aj štandardný mechanizmus, ak dovolíte, pretože aj v samotnej dôvodovej správe ste si mohli prečítať, že existuje Fond Rady Európy, ku ktorému vlastne je výzva od roku 1996, aby národné štáty podporovali takýmito mechanizmami svoju vlastnú národnú tvorbu. Možno problém je v tom, že síce mali sme za ostatných osem rokov, ak odrátam tieto dva, tak desať, aby sme si porozumeli, možno, že sme malý štát, ale pochybujem, či sme mali aj nejakú národnú tvorbu. Takže toto sú podľa mňa predpoklady, ktoré by mohli posunúť Slovensko tam, kde by sme mohli byť, ak by sme sa chceli porovnávať povedzme s porovnateľným Dánskom, ktoré napríklad zhodou okolností takýto mechanizmus rovnako využíva.

A posledná taká poznámočka ku kolegom. Pokiaľ chceme ako poslanci hovoriť k veci, tak by sme mali zákony uvádzať do praxe aj ich presným názvom a nepoužívať rôzne zástrčkové metafory, tie si tak môžeme niekde strčiť, viete, ale každý zákon má presné, presné znenie, takže nedehonestujme zákony, ktoré sme sami prijímali, či už sme za ne hlasovali, alebo sme boli proti, ale sme členovia jednej snemovne, a preto by sme mali rešpektovať to, čo z nej vzíde.

Takže, ak dovolíte, pán minister, očakávam, že budeme viesť nejaký dialóg vo veciach, ktoré som naznačil, pričom ja na rozdiel od mojich kolegov predpokladám, že zákon páni poslanci posunú do druhého čítania.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca chcú reagovať s faktickými poznámkami títo poslanci: poslanec Miššík, poslankyňa Vášáryová, poslanec Novotný, poslanec Senko. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, ja som pôvodne nechcel k tomuto bodu vystupovať ani faktickou poznámkou, ale chcel by som upozorniť, že vy ste mojim kolegom z nášho poslaneckého klubu vytýkali, že vystupovali a akým spôsobom vystupovali. No právo vystúpiť majú a dupľom, keď je to prvé čítanie. A vy ste im zároveň vytkli, že síce majú tam nejaké nápady, ale neponúkajú žiadne riešenia. Tie riešenia, s tým riešením prišiel pán minister a vláda Slovenskej republiky a moji kolegovia určite budú, ak to prejde do druhého čítania, mať možnosť vylepšiť tento návrh zákona pozmeňujúcimi návrhmi.

No ale v druhej časti mojej faktickej by som sa chcel dotknúť jednej veci a to je váš slovník. Už včera sme hovorili o tom, čo sa tu deje, a dnes myslím, že absolútnou perlou alebo šľahačkou na tortičke bude váš výraz zahúlené sklo a následne na to, že si to môžeme niekam strčiť. Tento výraz ste použili. Áno. (Reakcia poslanca.) No ja som počul veľmi dobre. (Reakcia poslanca.) Dobre. A myslím si, že sme to počuli viacerí a ja osobne si myslím, že takéto výrazy sem nepatria.

Ďakujem.