M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami, pán Slota, asi nie? Ešte furt svietite na tabuli. Dobre. S faktickými poznámkami poslanci Fronc, Brocka, Mikloš, Lipšic, Sabolová, Jureňa, Kahanec. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Poslanec Abrhan ešte a kto ešte, prosím? Hrušovský Pavol. Ešte niekto? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mečiara.
Slovo má pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Mečiar, tuším ste si zabudli okuliare? Ja vám teda prečítam, o čom dnes rokujeme. O návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Štefanovi Harabinovi, poverenému riadením ministerstva spravodlivosti, a nie o vyslovenie nedôvery Danielovi Lipšicovi.
Viete, pán Mečiar, použili ste síce možno účinný, ale starý a veľmi primitívny trik. Trik, ktorým jednoducho, keď neviete jedným jediným argumentom vyvrátiť dôvody na odvolanie - ten hlavný dôvod, ktorý je tam uvedený, tak jednoducho zaútočíte na osobu a začnete spochybňovať nositeľa týchto argumentov. To je starý špinavý trik, ale myslím, že tuná už je neúčinný. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán Mečiar, vaše vystúpenie bolo dosť zmätočné a neboli ste vo forme, ako sú ľudia na vás zvyknutí, ale ten záver bol nehoráznosť.
Pán kolega, možno to je váš sen vrátiť sa do komunistického totalitného režimu, že kde si odsúhlasíte čokoľvek, aj keď je to aj proti zdravému rozumu. Ale vrátim sa aj k iným vašim reakciám vo vystúpení.
Naozaj to bolo zmätočné vystúpenie, pretože ste sa viac zaoberali spochybňovaním dôveryhodnosti predkladateľa návrhu Daniela Lipšica a menej ste hovorili o podstate. Ale chvíľočku ste hovorili a dokonca ste si položili rečnícku otázku, že čo je to mafia, a odpovedali ste si, že mafián je aj ten, kto zabíja česť, morálku.
Prosím, pán Mečiar, beriem, že aj to robí mafián. Ale to hovoríte vy? Vy, čo bývate v Elektre, a nie v dvojizbovom byte? Vy, čo sa nevozíte v korzičke? To hovoríte vy, čo neviete zdôvodniť pred verejnosťou pôvod vášho majetku, o ktorom, pán Mečiar, sa vyjadril váš koaličný partner, predseda vlády Robert Fico, citujem: "Ja som v štátnych službách od roku 1992, vy od roku 1990. Presne viem, aké majú príjmy poslanci aj predseda vlády. Musel by som žiť ako korytnačka 250 rokov, aby som v tejto službe zarobil toľko peňazí ako vy.
Pán Mečiar, ale vrátim sa k veci. Ja nechcem k veci, o ktorej rokujeme, ja nechcem, aby na čele slovenskej justície bol človek, ktorý si tyká s mafiánom. O tom teraz rokujeme. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Má slovo pán poslanec Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mečiar, vaše vystúpenie bolo dlhé, ale prázdne. Bolo prázdne preto, že ste sa 95 % svojho vystúpenia venovali osobným a dosť nízkym útokom na osobu poslanca Lipšica, pričom ste ešte stihli zdôrazniť vlastnú veľkosť, ale čo sa týka merita veci, tam ste nevyvrátili nič. Použili ste jediný argument, ktorý použil aj predseda vlády, že tie listiny nie sú obsahom trestného spisu, ale to bolo jasne vysvetlené, že nikto ani netvrdil, že sú. Potom ste spochybňovali spôsob získania týchto informácií, čo je dosť, povedal by som, pikantné práve od vás, ktorý ste zakladateľom istej tradície nachádzania spisov, ku ktorým ste sa nemali ako legálne dostať na stole.
No a zároveň ste vlastne a pre mňa to bolo zaujímavé, že vy ste potvrdili, že ten rozhovor sa stal, keď ste povedali, že len bol pred 14 rokmi. No, ak sa naozaj stal a vy to potvrdzujete a my si myslíme, že sa stal a že teda existuje tento kontakt, tak potom je úplne jedno, kedy sa ten rozhovor uskutočnil, pretože o mafii je známe aj to, že ak raz niekoho chytí, tak už ho nepustí bez ohľadu na to, kedy ten rozhovor a kedy ten kontakt je.
Takže z tohto pohľadu to vystúpenie ma nijako nepresvedčilo, pretože neobsahovalo žiaden skutočný argument, ktorý by spochybňoval to najdôležitejšie a zásadné, čo je v podaní návrhu poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, ak máte záujem hovoriť o mne, zvolajte mimoriadnu schôdzu aj niekoľko ku mne. Veľmi rád sa potom vyjadrím. Ale považujem za potrebné zareagovať. Áno. Budeme hovoriť následne aj o rozhodnutiach v mafiánskych veciach. Ako kto rozhodoval. Aj v závažných.
Prečo sme ho nevydali? To už ten argument zaznel. My sme ho vydať nemohli. Bol stíhaný na Slovensku. Švajčiarska justícia ho vydala na trestné stíhanie k nám. My nemôžeme vydávať osobu, ktorá je u nás stíhaná. Keby ho Švajčiari v deväťdesiatych rokoch nevydali nám na trestné stíhanie, potom by mohli žiadať extradíciu, mohli by sme ho vydať. Nezmysel. Vy to viete a kompromitujete sa aj ako právnik, keď hovoríte, že sme ho mohli vydať do Švajčiarska. Švajčiari ho už nestíhali, lebo sme trestné stíhanie prevzali my.
Ale úplne na záver k tomu uzneseniu. Zdá sa mi byť trošku rozporuplné. Prvá časť toho uznesenia hovorí, že je dôvodné podozrenie, že išlo o falzifikáty. A druhá časť hovorí, že unikli utajované skutočnosti a treba ich preveriť. Takže potom unikli pravdivé skutočnosti. Len vás trápi, akým spôsobom unikli z dohľadového spisu Generálnej prokuratúry. Čiže odporúčam sa trochu nad tým zamyslieť a možno ešte do konca schôdze ten návrh uznesenia vylepšiť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Nechcem konkrétne rozoberať vystúpenie pána poslanca Mečiara, lebo bolo o všetkom a o ničom. Ale najprv by som ho chcela poprosiť, keby po nás nekričal, nepokrikoval, lebo my si radi vypočujeme aj jeho názor, aj keď si myslím, že má tú istú hrošiu kožu ako minister Harabin, a preto je úplne zbytočné reagovať na vaše vykonštruované predstavy, pán Mečiar. My, ktorí sme už dlhšie v parlamente a ktorí vás poznáme systematickejšie, nielen tak ako oklamaní voliči, vám už nič neveríme a klamete nielen parlament, ale i verejnosť.
A jedna poznámka k pánu ministrovi a k téme, ktorú prerokujeme. Pán minister Harabin nikdy nevyvrátil svoj priateľský vzťah s Bakim Sadikim, o ktorom je známe, že je v spojení s mafiou, a preto by som bola veľmi rada, keby pán minister zvážil svoje zotrvanie vo funkcii, možno sa neusmieval, toto je veľmi vážna vec, aby minister tejto vlády, a čudujem sa premiérovi Ficovi, že sa s tým nevysporiadal a má rôzny meter na svojich koaličných partnerov, a mali by ste, pán minister, zvážiť a odstúpiť sám, ak si vážite túto republiku a vládu Slovenskej republiky a tento parlament. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Miroslav Jureňa.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Žijeme na Slovensku a všetci si myslím pamätáme a máme svoju pamäť a mali sme možnosť prežívať aj obdobie osem rokov vlády Mikuláša Dzurindu a to, čo sa tu stalo. A prišiel jeden mladý génius a nevieme ako, pretože on nikdy, on vždy odsudzoval takéto praktiky ako nejakého priateľstva, klientelizmu alebo rodinkárstva, ale veľmi mladý sa stal ministrom zrejme na základe svojich schopností, na základe svojho umu, na základe toho, že už niečo v živote preukázal, stal sa ministrom a začal tvoriť zákony. A máme možnosť všetci občania Slovenskej republiky tieto zákony si užívať.
Ja si myslím, že všetci, ktorí sme tu sedeli a počúvali sme Vladimíra Mečiara, sme mali možnosť osobne si každý tento prejav zhodnotiť. Pochopiteľne, že to, čo som počul v predchádzajúcich faktických poznámkach má vypovedaciu hodnotu. Je to subjektivizmus, je to subjektívny pohľad na vec. A jedno zásadné, čo v tomto je, je tá metóda, o ktorej sa tu hovorilo. O tom, akou metódou sa tu dlhodobo pracuje. A toto je teraz výsledok tejto metódy, že sa tu útočí nielen na ministra, ale, že sa tu útočí na vládu a akým spôsobom sa tu spájajú drogoví díleri s vládou Slovenskej republiky. Toto je politika kresťanského demokratického hnutia? Toto sú základné idey, toto očakávajú voliči kresťanského demokratického hnutia na slovenských dedinách? Týmto spôsobom vy chcete, ako ste preukázali, riadiť tento štát? Je to výsmech, je to hanba vaša.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Mečiar, to sa stalo prvýkrát v slovenskom parlamente, aby niekto navrhol uznesenie, že za to, že poslanci niečo dali na pôdu parlamentu, ktorá je absolútne nedotknuteľná imunitou aj všetkým, za to majú byť trestne stíhaní.
Pán Mečiar, zrejme na staré kolená sa vám začínajú vracať vaše zážitky z mladosti, najmä váš desaťmesačný pobyt v Moskve a zrejme tie boľševické spôsoby, ktoré máte v sebe, začínajú nejako ožívať. Chápem to, je to vec fyziologická, možno nás to všetkých čaká, keď budeme starí. Ale to boli spôsoby, ktoré používali komunisti v tej najbrutálnejšej dobe do roku 1948, keď trestnoprávne chceli stíhať poslancov demokratických.
Pán Mečiar, je najvyšší čas, a na budúcej schôdzi vám my znovu predložíme zrušenie vašich amnestií, a je najvyšší čas, aby sme vám tu prečítali celý trestný spis, aby sa ukázalo, čo sa dialo za vašej vlády, aby sa ukázalo, kto ste boli vy vtedy, keď ste tuná vládli Slovensku a dostali ste ho do úplnej izolácie. Najvyšší čas, aby sme vám to tu znovu prečítali, pretože vám stačia dva mesiace na to, aby ste sa znovu prestali kontrolovať a zabudli na to, čo tu už bolo.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Mečiar, najprv ste používali také bubliny, čo je za tým skryté, aby sa niekto nezvolil do Najvyššieho súdu, alebo vyhrážky a podobne. Potom ste prešli do protiútoku, že buď sa s tým niekto vysporiada, alebo to tu bude smrdieť, predpokladám, že ste mysleli tento parlament. A potom ste položili otázky, ktoré boli veľmi zaujímavé. Že toto je boj proti trestnej činnosti? No a je boj proti trestnej činnosti neustále odsúvanie návrhov zákona o preukazovaní pôvodu majetku? Kto sa bojí prijať zákon, ktorý by vyžadoval preukazovanie nadobudnutia majetku dokonca až nad 8 miliónov?! Nie sú to náhodou tí, ktorí ho majú nepreukázateľný v oveľa väčšej hodnote?
Takisto ste konštatovali, že sa tu ustálila metóda, ktorá deformuje. No áno. Ustálila sa tu metóda, čo deformuje. Deformujú sa nominácie do najvyšších orgánov v štáte a robí sa to najmä vďaka súčasnej koaličnej väčšine v tomto parlamente, či je to už Ústavný súd, alebo ďalšie nominácie a teraz aj nominácie do vlády.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Abrhan.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Mečiar, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. Myslím, že vám dali zlé podkladové materiály, lebo fakt je ten, že pokiaľ ste chceli odvolávať Daniela Lipšica, tak ste to mali v minulom volebnom období, keď bol ministrom spravodlivosti, a nie teraz, keď podáva tento návrh. To je prvá poznámka.
Druhá. Považujem za nehorázne vyhrážať sa poslancom opozície trestným stíhaním len preto, že prejavia svoj názor.
Tretia. Používať lož ako pracovnú metódu je o vás známe a zrejmé, člen vedenia KDH nikdy nebol a nikdy sme s ním nesedeli tak, aby bol odsúdený za trestnú činnosť. Buďte konkrétny a povedzte, o koho išlo, aby sme vedeli a dokázali, akým spôsobom používate lož ako pracovnú metódu.
Štvrtá poznámka. Hovoríte, že ideme súdiť Harabina, ktorý poslal dvesto mafiánov do väzenia. Pán poslanec, my dnes nesúdime, my len rozhodujeme o tom, či človek, ktorý si tyká s hlavou albánskej mafie má byť členom slovenskej vlády, alebo nie. Povedali ste, že poslal dvesto mafiánov do väzenia. Nuž, najväčším mafiánom býva ten, ktorý zlikviduje najväčší počet iných mafiánov, svoju konkurenciu. Sám ste sa to mohli dočítať v mnohých dokumentoch, ktoré existujú.
Vyčítali ste pánovi Lipšicovi, že spája vládu s mafiou, ale on o tom len rozpráva. Ten, kto tú vládu spája s mafiou, je pán minister Harabin. A pre mňa je problém, že toto vám nevadí.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Vladimír Mečiar. Má slovo.
V. Mečiar, poslanec: Neprekvapuje ma, že o mafii hovorí bývalý podpredseda vlády a bývalý minister financií. Ten vie, o čom hovorí, akurát je škoda, že vždy, keď otvorí ústa, cítiť z nich plyn a napätie elektriky.
Takisto ma neprekvapuje, že keď sa k môjmu vystúpeniu vyjadruje celý klub kresťanských demokratov, pretože ak ústava hovorí o tom, že ľudia sú si rovní v právach i v povinnostiach i v postavení a patrí im úcta, tak ak tento klub chce brať za nevyvolaný telefonický rozhovor na zodpovednosť politickú ministra spravodlivosti, tak sám seba tento klub musí vylúčiť z politiky, lebo počas jeho pôsobenia v najvyšších funkciách tohto klubu bol pán Bielik trestne stíhaný, za pôsobenia funkcionárov tohto klubu došlo k strate dokladov, bol odsúdený a všetci ste sa s ním rozprávali, všetci ste s ním sedeli. Tak ako? Jedna morálka pre jedného, druhá pre druhého?
Neprekvapujú ma stanoviská Ferka Mikloška. To je už ozaj prípad pre lekára, ja som len právnik, pretože ak zabudol, že pred dvomi mesiacmi tu o mne vyprával dokonca tri dni aj s návrhom všelijakých uznesení len preto, že som si dovolil povedať, že člen strany, ktorá neprešla voľbami, nemôže byť predsedom výboru, tak potom je mi ho ozaj strašne ľúto. Ja ho nieže nemám rád, to som ho nikdy nemal, ale je mi ho ľúto ako človeka, že takto dopadol.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz pokračujeme v rozprave, ale aj o slovo požiadal člen vlády pán minister Harabin, takže má slovo. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, ja na úvod len toľko. List a vyjadrenie generálneho prokurátora, to už bolo prezentované. Snaží sa ho spochybniť výkvet slovenských justičných skúšok, pán Lipšic, ktorý nikdy nebol na súde a hovorí, že áno, tieto zdrapy papiera, ktorými uráža parlament, uráža, potom vám neskôr poviem prečo, nie sú súčasťou trestného spisu, ale dohľadového spisu. Viete, asi keby bol na súde alebo na inej praxi, tak by vedel, že dohľadový spis je trestný spis. Trestným spisom je policajný spis, dohľadový spis súdny spis, prokurátorský spis. Viete, tá justičná skúška mu skutočne chýba. To ako to nenahradíte ničím. Ani Harvardom. To nenahradíte ani príslušnosťou k akejkoľvek tajnej službe, k ničomu. To jednoducho nejde. To sa nedá. (Smiech v sále.) Prepáčte mi to, to sa nedá. To sa nedá.
Ešte sa vrátim k exekútorovi, lebo týmto to sa začalo všetko, že som nezákonne vymenoval exekútora. Trvám na svojom stanovisku, ktoré sme dali ústavnoprávnemu výboru a ktoré tu rozobral aj pán premiér. Súdny exekútor Ondáš bol vymenovaný v súlade so zákonom bez akýchkoľvek najmenších pochybností. Ale rezort spravodlivosti pri preskúmavaní menovaní exekútorov zistil inú závažnú skutočnosť, na ktorú považujem za potrebné upozorniť. Exekútora určitého vymenoval aj pán Čarnogurský v roku 1999. O to však poslanec Lipšic, o to nemá poslanec Lipšic zjavne záujem, aj keď vie, že v tomto prípade bol porušený zákon na celej čiare. Lipšic ako vtedajší vedúci úradu o tomto prípade vedel a sám na listine videártniku uviedol, že ho neodporúča menovať, pretože nespĺňa podmienku vzdelania.
Exekútor Sanáši vyštudoval Vysokú školu Zboru národnej bezpečnosti, bol však menovaný vtedajším ministrom Čarnogurským v čase, keď to právna úprava jednoznačne nedovoľovala. Vtedy mlčanie Lipšica a dnes klamanie považujem za jednoznačné farizejstvo. Mal pripraviť jednoznačnú novelu, ktorou by stopol absolventov ZNB. On však predložil zákon, ktorý bol protiústavný, čo povedal Ústavný súd SR svojím osobitným nálezom. No pozrite, zase tá justičná skúška mu chýba. Uznáte všetci skutočne, lebo to nenahradíte ničím.
Keď tu niekto hovorí o tom, čo v parlamente nikdy nebolo, tak vy páni poslanci tridsiati, ja vás skutočne ľutujem, lebo vy ste sa podpísali, kde ste jeden z dôvodov na odvolanie člena vlády uviedli okrem iného jeho povinnosť predkladať zákony. Niečo, čo je povinnosťou člena vlády. Ako to je legislatívny proces, ktorý vyplýva z kompetenčného zákona. Toto má byť dôvodom na odvolávanie člena vlády, že si plní legislatívne povinnosti? No potom sa môžete dožiť, že vy tridsiati asi podpíšete aj to, že v budúcnosti budete niekoho zbavovať mandátu za to, že sa podpíše pod návrh na Ústavný súd SR, lebo ako tiež tam tí poslanci prejavia iný názor, ako má pán Lipšic na legislatívu, ktorú tu deformoval a my vieme ako. Veď pripravili takú legislatívu pán Lipšic a jeho kumpáni, že osem rokov kresťanskí ministri nekresťanským spôsobom nechali vyrábať z tých sociálne najslabších ľudí chudákov, bezdomovcov, dokonca na Vianoce ich vypratávali z bytov. A keď títo ľudia sa náhodou odvážili vrátiť do svojho bytu, tak ich prokurátor začal trestne stíhať pre porušovanie domovej slobody.
Páni a dámy, teda naopak, aby som neurazil dámy. Dámy a páni, toto je kresťanská politika. A potom sa dostanem aj k ostatným.
Ďakujem zatiaľ.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave. Teraz v mene klubu SDKÚ - DS (hlasy v sále), poprosím technikov. Poprosím, pán poslanec Abrhan, pokoj trošku a noblesu, snáď nemyslíte, že vám niečo robím s vaším zariadením, že. Alebo áno? No dobre. Prosím techniku. Je nejaký dôvod, prečo to nefunguje? Dobre, takže prosím faktické poznámky na vystúpenie pána ministra Harabina. Pani poslankyňa Tóthová, Sabolová, Abrhan, Fronc. Ešte niekto iný, alebo mu nefunguje zariadenie, nech zdvihne ruku, prosím. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pána ministra, kde hovoril o legislatívnej iniciatíve. Ja som sa už v ústavnoprávnom výbore bližšie k tejto otázke zmienila, než to mám možnosť v tomto krátkom čase, a chcem uviesť, že skutočne považovať snahu zrušiť špeciálne súdy za niečo, čo môže byť dôvodov pre odvolanie skutočne defekt v logike, pretože je ten návrh na Ústavnom súde. Ústavný súd rozhodne a ja osobne som hlboko presvedčená, že problém špeciálnych súdov je najmä v tom, že sa do systému súdnictva včlenil prvok tak, zdôvodňujem, takým spôsobom, že vytvoril diskrimináciu medzi sudcami, čo je ústavne neprípustné formou akejkoľvek diskriminácie. A o diskriminácii sudcov už rozhodol aj všeobecný súd. Tak toto zazlievate ministrovi spravodlivosti, že to, čo bolo včlenené do platného práva, že je protiústavné a že to treba zmeniť? To absolútne, ale absolútne nemá logiku, tak ako tu niektoré tvrdenia, že sa hovorí o predkladateľovi, keď máme v živej pamäti, že bola tu schôdza, kde sa vôbec nehovorilo o merite, len o predkladateľovi dve hodiny a ja som potom na ilustráciu, o čo ide, takýmto spôsobom vystúpila, aby som prezentovala tú nemorálnosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán minister, ešte asi potrebujete kus odvahy na to, aby ste nám vysvetlili hlavné dôvody podania na túto schôdzu, váš priateľský vzťah s Bakim Sadikim. A, pán minister, asi ste potom zle čítali tento návrh, ktorý sme podali, lebo my nebránime vašej iniciatíve, dokonca je to vaša povinnosť, ale vy dávate zákony, ktoré výrazne oslabujú boj štátu proti organizovanému zločinu a korupcii. A ja by som rada počula vašu odpoveď na tú ďalšiu zarážku, či vy dodržiavate zákony, keď menujete exekútora, ktorý nemá splnené podmienky.
Čiže, pán minister, ešte asi zrejme potrebujete chvíľočku a asi nemáte ešte odvahu sa vyjadriť, alebo možno aj nám chcete popoludní povedať, že sa vzdávate svojho ministerského postu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Abrhan.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, ja som čakal, že vo svojom vystúpení zaujmete stanovisko k predmetu a k návrhu na vaše odvolanie, čoho sa týka, a nieže sa budete vyjadrovať o predkladateľoch, preto by som vás požiadal, aby ste menej rozprávali o Danielovi Lipšicovi a o tých, čo predložili návrh a viac rozprávali o svojich telefonátoch a priateľských vzťahoch, ktoré nerobia dobrý obraz o vláde Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, keď tu poučujete predkladateľa a hovoríte o advokátskych skúškach, bolo by dobré, keby ste poučili vlastnú kolegyňu pani Tóthovú, kedy sa predkladá návrh na vyslovenie nedôvery alebo na nevyslovenie dôvery. Možno by bolo dobré, keby sa to konečne naučila a nepostupovala v minulosti v rozpore s ústavou. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem za faktické poznámky. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave.
Teraz v mene poslaneckého klubu SDKÚ vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská, má slovo.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme za sebou celkom zaujímavé a rušné dva mesiace, dva letné mesiace, počas ktorých sme sa pomerne veľa nových informácií dozvedeli o tejto koalícii a koaličných ministroch. Najskôr sme si prečítali v novinách kamarátsky rozhovor ministra spravodlivosti s Bakim Sadikim. Potom padol minister životného prostredia vraj pre rodinkárstvo, potom sme čítali, ako sa nosia dary politickej strane v igelitke, potom padala ďalšia ministerka, vraj nie pre peniaze v igelitke, ale pre miliardový tender, o ktorom nič nevedel jej stranícky šéf. Potom sme sa dočítali, ako smeráci pilotujú sociálne podniky a zatiaľ záverečnou bodkou tohto leta bolo vysvetlenie premiéra, že je rozdiel medzi rodinným a straníckym klientelizmom a ten stranícky je dobrý klientelizmus. Koho dnes po dvoch mesiacoch ešte zaujíma rozhovor ministra spravodlivosti s Bakim Sadikim. Aspoň tak ste to možno dúfali, pán minister.
Ale možno napriek tomu, alebo práve preto treba povedať, že doktor Štefan Harabin môže byť Sadikiho advokátom, ale nemôže súdy spravovať. Ale pre koho je to málo, tak dva roky je dobrá doba na to, aby sme sa pozreli na výsledky rezortu spravodlivosti pod vedením ministra Štefana Harabina, dva roky je totižto už dosť dlhá doba na to, aby sa mohli prejaviť aj opatrenia, ktoré boli už urobené touto vládou. Nebudem hovoriť o pocitoch, pokúsim sa hovoriť o výsledkoch cez čísla, pretože tie majú určitú vypovedaciu hodnotu.
Všetci vieme, že je nespokojnosť s vybavovaním súdnych prípadov, s rýchlosťou ich konania, súdy nie sú dôveryhodné. V justícii sa akékoľvek opatrenie prejavuje s odstupom určitého času a nikdy neprinesie okamžité výsledky, pretože nemožno z roka na rok vybaviť všetky nevybavené prípady. Preto je dôležité sledovať trendy a o tom by som chcela hovoriť.
V roku 2004 sa po prvýkrát od roku 1998 podarilo na súdoch vybaviť viac vecí ako predchádzajúci rok. Poviem to na štatistike. V roku 2003 bolo vybavených okolo 247-tisíc súdnych prípadov, v roku 2004 275-tisíc, v roku 2005 295-tisíc. Čiže každým rokom nárast 30- až 20-tisíc vybavených prípadov. To sú exaktné čísla.
Následne od roku 2005 súdy ročne dokážu vybaviť viac prípadov, než ročne dopadne ako nové prípady na súdy. To síce pochopiteľne neuspokojí bezprostredne tých občanov, ktorých spor leží na súde 10 rokov, ale je to nevyhnutý predpoklad na to, aby mohli tie staré spisy byť postupne vybavované a je to nevyhnutný predpoklad na to, aby sa postupne mohla skracovať dĺžka súdnych konaní. A tak sa aj stalo, pretože od roku 2005 každý rok sa vybaví viac prípadov, než aktuálne na súdy dôjde. Od roku 2005 sa znižuje počet nevybavených prípadov a od roku 2005 sa kontinuálne v drobných číslach po mesiacoch, ale trvale skracuje priemerná dĺžka konaní.
Ako je to za roky 2006 a roky 2007. Tento trend sa zastavil. V roku 2006 došlo k stagnácii, v roku 2007 vidíme, že súdy už nevybavujú viac súdnych prípadov ako predchádzajúci rok, ale naopak menej. Čiže tento pozitívny trend sa zastavil. Áno, ešte stále platí aj v roku 2007, že súdy dokážu vybaviť viac, ako na súdy aktuálne príde, ale v celkovom objeme vybavujú menej. Čo to znamená? To znamená, že namiesto, aby sa z tej haldy starých súdnych prípadov odbúdalo stále rýchlejšie, odbúda z nich pomaly pomalšie. Keď bude tento trend pokračovať, tak o rok, o dva sa vrátime späť a zase nám tie staré prípady budú narastať. To je trend posledných dvoch rokov. A pritom musím povedať, máme, aby som to zjednodušila do veľmi zrozumiteľnej polohy, pribudli súdy, pribudli sudcovia, ale celkový počet vybavených vecí je nižší ako v roku 2005. Keď to ešte zjednodušene preložím, máme viacej sudcov, ale menej robia ako v roku 2005. To sú exaktné výsledky v rezorte pod vedením Štefana Harabina.
Ja som si vedomá toho, že pozitívny trend rokov 2004, 2005, 2006 nemôže uspokojiť občanov, ktorí čakajú desať rokov na súdne rozhodnutie, ale opakujem, iba pozitívnym trendom sa môžeme dopracovať v priebehu piatich, šiestich rokov k tomu, aby mohli byť vybavené aj tie staré prípady a do budúcnosti aby ľudia nemuseli tak dlho čakať na svoje rozhodnutia.
Fungovanie justície je jednou zo základných služieb, ktoré štát musí svojim občanom poskytovať. Myslím si, že všetci sa zhodneme v tom, že súdy musia pracovať rýchlejšie a kvalitnejšie, že občan nesmie mať pocit pri vstupe do pojednávacej miestnosti, že už je rozhodnuté, pretože sa napríklad sudca pozná s advokátom. Ale rýchlosti konania ani dôveryhodnosti justície neprospeje, keď pozitívne trendy narúšané opatreniami, ktoré neprinášajú želaný efekt, budú zastavené a dôjde k stagnácii.
A preto si myslím pre tých, ktorým nestačí predchádzajúci argument, a pre tých, ktorí tvrdia, že počas posledných dvoch rokov sa v justícii zlepšili výsledky. Nie je tomu tak, a preto si myslím, že je tu ďalší dôvod na negatívne hodnotenie pôsobenia ministra Harabina vo funkcii.
Ja nie som veľmi naklonená odvolávaniu ministrov v parlamente, ale niekedy je to naozaj jediná možnosť, ako poukázať na určité problémy zo strany opozície. Viem, že dnes ministra Harabina neodvoláme, pretože koalícia ho podrží. Koalícia ministra Harabina podrží vo funkcii, pretože rezort justície a v širšie zákona o spravodlivosti patrí podľa koaličných dohôd HZDS a asi je ťažké nájsť ďalšieho človeka, ktorý tak spĺňa predstavy predsedu HZDS Mečiara o tom, aký má byť minister spravodlivosti. Poslanci za SDKÚ podporia návrh na odvolanie ministra Harabina.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Mečiar. Pýtam sa, či ešte niekto iný? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, myslím, že všetci v sále plne budeme súhlasiť s tým, čo ste uviedli, že želaním tejto spoločnosti a hlavne občanov je, aby súdy čo najrýchlejšie rozhodovali, aby skracovali konania, aby boli nezávislé a všetky ďalšie okolnosti, ktoré ste uviedli. Áno, s tým možno súhlasiť. Ale nemožno súhlasiť s tým balíkom myšlienok, ktoré by som nazvala trendy, ktoré ste nám predniesli už v tejto podobe v ústavnoprávnom výbore a vtedy som nereagovala, pretože som si myslela, že ste chceli niečo povedať k prerokovávanému materiálu.
Spomenuli ste, že určité kroky ministra a opatrenia sa neprejavia hneď, ale postupne. Spomenuli ste, že od roku 2006 do roku 2007 nevidíme už tú dynamiku, že je to horšie, že je to slabšie. Ale zabudli ste spomenúť, že výplod práce vtedajšej vládnej koalície, kde ste boli štátna tajomníčka a ministrom bol pán poslanec Lipšic, pripravili legislatívny návrh Trestného zákona a Občianskeho súdneho poriadku, ktoré nadobudli účinnosti od roku 2005, a tým pádom ste vlastne zdokumentovali, že to, čo bolo prijaté, zhoršilo právnu situáciu a že vlastne už to, čo signalizovali sudcovia, že to nie je dobrá úprava.
M. Číž, podpredseda NR SR: Čas uplynul, slovo má pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Nechcem ani v najmenšom spochybňovať odborný a ľudský profil pani poslankyne Žitňanskej. Je historickou pravdou, že do funkcie prišla tak, že nemala čas na koncepčné zmeny, že bola tam veľmi krátko, že patrí k strane, ktorá nemôže garantovať uplatnenie odborných schopností, čo sú politické fakty mimo nej, rozhodla sa pre tú cestu a v poriadku, ale nemôže zavierať oči pred tým, že keď prišla táto vláda, tak bol problém v konkurze získať kandidátov alebo občanov, ktorí by chceli byť sudcami.
Dnes na jedno sudcovské miesto neklesne počet uchádzačov pod 20. Čo sa zmenilo? Prestíž profesie a prestíž cti sudcu. Nemôže zakryť ani to, že to, čo sa tu prezentuje dneska voči Harabinovi, pán Lipšic vo funkcii ministra prezentoval, 80 % obvinení sudcov na Slovensku z kriminálnych a disciplinárnych deliktov bolo vymyslených a nepravdivých. A to ubíjala morálku aj dôveru verejnosti k súdom a to sa dneska obnovuje. Nemôže zakryť to, že napriek zákonom odmietali sudcom dať to, čo im zo zákona patrilo. Nemôžu nepoprieť ani to, že začali diferencovať medzi sudcami a diskriminovať sudcov. To tiež urobili. To je len o vzťahu k sudcom.
Pokiaľ ide o dĺžku konania na súdoch, či občianskoprávne, či trestné, čaká ešte veľká robota na to, aby tieto normy boli upravené, napriek tomu systematickou kontrolou ministra sa dosiahlo, že staré ležiaky sa riešia. Dneska, ak je na súde väčší prípad ako päť rokov, tak nastupuje disciplinárne konanie. To tiež kedysi nebývalo. Takže kroky na zlepšenie sa robia, sú očividné, netreba ich zastierať len preto, že patríte k inej strane, tak ako ja nezastieram to, že patríte k tomu lepšiemu, čo SDKÚ má.
M. Číž, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja len zopakujem fakt, ktorý som povedala vo svojom vystúpení, a síce v roku 2007, čo je čistý rok pána ministra Harabina, v ktorom už bol dostatočne dlho vo svojej funkcii, aby sa mohli prejaviť výsledky jeho práce. V roku 2007 pribudli sudcovia, ale každý jeden sudca urobil menej ako v roku 2005. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže nám vystúpili písomne prihlásení poslanci, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Gábora Gála, Minárika Pavla, Slotu Jána, Mamojku Mojmíra, Rehák Milan, Fronc Martin, Mikloško František. Je to všetko? Osem. Anton Korba. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť. Deväť, ešte Vaľová Jana. Ešte raz sa pýtam. Je to všetko? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Gábor Gál.
G. Gál, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, hneď na úvod musím povedať, že Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja návrh na odvolanie ministra spravodlivosti Štefana Harabina, vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády nepodpísala. Má na to svoje dôvody. Ale hneď musím deklarovať, že celý klub poslancov Strany maďarskej koalície bude hlasovať za vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti pánovi Harabinovi ako riadna opozičná strana, lebo sa nazdávame, že dôvody na výmenu v osobe ministra spravodlivosti tu sú.
Stačí, ak si spomenieme na programové vyhlásenie tejto vlády. Mohli sme si všimnúť, že táto vláda boj s organizovaným zločinom alebo s korupciou nemyslí až tak vážne, ako to deklarovala pred voľbami.
V kapitole, ktorá sa týkala rezortu spravodlivosti, nebol ani jeden konkrétny návrh, konkrétny inštitút, ktorý by zlepšil, išiel ďalej v tých krokoch, ktoré nastolila predchádzajúca vláda. Samozrejme, že potom ani činnosť pána ministra a celého rezortu nemohla ísť v tom smere, aby sa zlepšil stav justície, aby spravodlivosť nastolila v každom smere. Všeobecne sa dá povedať, že pán minister Národnú radu zákonodarnou iniciatívou neprehnal a kvôli tomu sa tu aj netrháme od práce. Síce sa hovorí, kto nerobí, aspoň nič nepokazí, ale ja si myslím, že Slovensko potrebuje iného ministra.
Minister, ktorý sa objavuje v médiách skrz svoje škandály pre rodinkárstvo alebo pre osobné vojny so svojimi bývalými neprajníkmi, nie je v prospech našej krajiny. Určite sa nezakladá na pravde, pán minister, že ste nič nerobili. Ale zďaleka neviem všetko zhodnotiť pozitívne. Neustále napádanie Špeciálneho súdu, podkopávanie ich práce, burcovanie ostatných sudcov proti sudcom Špeciálneho súdu nie je ničím vinným ako výrazným krokom späť.
Škandalózne vymenovanie predsedov okresných a krajských súdov, spomeniem len na predsedu Krajského súdu Nitra, bývalého, nasvedčuje o tom, že svoju funkciu nezvládate.
Pani kolegyňa Žitňanská už rozprávala o tom, že aký iný trend sa uberá v reštančných veciach. Že nám neklesajú reštančné veci, že pomaly ideme k tomu trendu, čo bolo pred rokom 1998.
Pán minister, sudcovský talár ste si síce vyzliekli, odložili na čas, kým ste vo funkcii ministra, ale tak sa mi zdá, že ministerský oblek ste zabudli obliecť, lebo v kresle ministra sa v prvom rade robia rozhodnutia, závažné rozhodnutia v prospech spravodlivosti, riadi sa rezort, hlavne pripravujú sa návrhy zákonov a všeobecných právnych noriem, a to v prospech občanov Slovenskej republiky. Vy pán minister to nerobíte. Preto tento návrh naša strana podporí. Sme za vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Má slovo.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, samozrejme nemám najmenší problém hlasovať za odvolanie ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, nominanta HZDS a ako on sám neustále pripomína sudcu Harabina. Sudcu Harabina z jeho vládnej funkcie, pretože na iné nemáme. Rovnako, ako som nemal problém podpísať tento návrh napriek tomu, že keď sme návrh na jeho odvolanie pripravovali my poslanci z KDS, kolegovia z opozície takýto problém mali.
Bez akejkoľvek pochybnosti pre mňa človek, ktorý sa dôverne, i keď na privátne témy rozpráva so Sadikim, nemá byť ministrom vlády a nemal by mať prístup k žiadnej funkcii verejnej moci. Na to, aby nebol ministrom a zvlášť ministrom spravodlivosti, vrchovate by stačilo i ďaleko menej. Napríklad jeho pôsobenie proti Špeciálnemu súdu - justičnej zložke, ktorá súdila tam, kde iný súdiť veľmi nechceli, alebo súdili veľmi pomaly. I toho Bielika nakoniec odsúdil Špeciálny súd.
Tento človek nemá problémy, aby sa jeho manželka a jeho syn vozili na aute, ktoré patrí podľa zákona k jeho náležitostiam. Vozil sa aj do Trnavy tento syn. Ako sudca, neviem si dosť dobre predstaviť, ako tento človek bude rozhodovať o platnosti či neplatnosti zmluvy na základe posudzovania jej súladu s dobrými mravmi, keď nevie posudzovať ani svoje dobré mravy. Človek, ktorý sa rozpráva so Sadikim, naozaj nemal byť ministrom a nemal by byť ani sudcom.
Tento človek by nemal byť sudcom ani preto, že po komunistickom ministrovi ako druhý navrhol, aby Ján Čarnogurský vypadol z advokátskej komory, a to za to, že Ján Čarnogurský postupoval takým spôsobom pri ochrane ľudí, ktorí mali byť zbavení bytu, ktorý nakoniec on sám preferoval a ktorý nakoniec on sám uviedol do praxe. A pritom bol taký zbabelý, že sa zakryl podpisom svojho vedúceho úradu.
Takýto človek by naozaj nemal byť ministrom, ani kebyže sa nerozprával so žiadnym mafiánom. Minister spravodlivosti by určite nemal pripravovať znižovanie tvrdosti voči najťažšiemu zločinu.
Na druhej strane je možno pre Slovensko dobré, že kolegovia z koalície ministra Harabina v jeho funkcii ponechajú pre dva dôvody. Ten prvý je, pretože je dobrý život v pravde. Je nepochybné, že úroveň tejto vlády je úroveň jej ministra spravodlivosti už len preto, ako ho premiér bránil a ako sa k nemu postavil. A je lepšie, keď je vo vláde usmievavý frajer, ktorý verejne ide na jachtu v Monaku. Je lepšie, keď je tam frajer, ktorý je ochotný zničiť život mladej ženy a roznecovať nacionalizmus len pre..., ozaj prečo vlastne? Pre vlastnú popularitu? Je lepšie, keď je vo vláde minister, ktorý trieska do stola v kravíne len preto, že musí odísť, pretože sa prevalí škandál s pozemkami. Je dobré, keď je vo vláde minister Harabin. Je to asi lepšie, ako keď je tam rovnaký, len distingvovaný Maďarič, dôstojne sa tváriaci akademik, usmievavé dámy, tichučký minister dopravy, ktorý pripravuje najväčšie zadlženie Slovenska. Je dobré, že sú tam ministri, ktorým temperament, intelekt a výchova navodia to, že ukážu, aká táto vláda skutočne je. Je dobré, že vďaka takýmto ministrom vieme, kto nám vládne.
Po druhé je dobré možno to, že keď ho neodvoláte, nevráti sa tak skoro do justície, aj keď jeho návrat zrejme nebude až tak dlho trvať. Justícia je určite najproblematickejšie obdobie moci v súčasnom štáte. Je bez korelatívu voliča tak ako parlament a vláda, aj keď tá, samozrejme, sprostredkovane cez parlament. Justícia je odkázaná len na sebaočistu a k tej sebaočiste nedošlo a so sudcami ako Harabin ani asi nikdy nedôjde.
Napriek všetkým problémom, ktoré justícia má, ak by sa do justície vrátil sudca Harabin, úroveň stavu by sa určite znížila. Takže keď ostane vo vláde, nič sa nedeje, pretože úroveň vlády znižovať nemôže. Je to dobré aspoň pre tých mladých a slušných sudcov.
Dámy a páni, som rád, že nežijem v anglosaských krajinám. Je síce vysoko nepravdepodobné, že niekedy stanem pred súdom, ale v tomto štáte nič nie je isté. Pozri návrh poslanca Mečiara, ktorý ste dostali pred chvíľou na stoly, pozri vyhrážanie sa opozícii basou. Ale mal by som veľký problém, kebyže som v anglosaskej krajine. Zoči-voči sudcovi ako Harabin a s povinnosťou oslovovať vaša ctihodnosť. Sudcovi ako Harabin, ktorý sa dôverne rozpráva so Sadikim, by mi to asi ani neprešlo cez ústa. Sudcovstvo zaväzuje a len napĺňanie takého záväzku, k akému sú sudcovia zaviazaní, oprávňuje k tomu, aby sme im hovorili honorability.