V. Jasaň, poslanec: Ďakujem. Ja len jednu krátku poznámku na tú časť, keď hneď na začiatku hovoril pán kolega Pado, že koalícia nevie spracovať pripomienky a podobne. Ja si myslím, že to nie je o tom, pán kolega. Naopak, oceňujem, že tak predkladateľ, ako aj spravodajca veľmi pozorne počúvali diskusiu na rôznych úrovniach a dokázali reagovať na tú veľmi širokú diskusiu tým, že pripomienky spracovali tak, aby boli takmer všetci spokojní, a pritom nebola narušená ani filozofia tohto zákona. Ja si myslím, že za to si všetci, ktorí tento zákon pripravujú, zaslúžia ocenenie. Ďakujem všetko.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ. Má slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský, hneď vás pustím. Ja budem len veľmi stručný. To, že sme boli a sme stále otvorení k tomu, aby sme brali vecné pripomienky, neznamená, že zoberieme veci, ktoré naozaj celý systém zákona primárne rozbíjajú a hlavne sú pripravované na tlaky viacerých lobistických skupín. To nie je možné. Nedá sa upravovať zákon podľa toho, čo sa niekomu hodí a ktorý si prispôsobí niekoľko ustanovení vo svoj prospech, teda na výhodu menšiny na úkor väčšiny.
Vrátim sa k absolútnej prednosti v jazde. To nie je absolútna prednosť v jazde, ten paragraf si treba prečítať. To vymysleli presne tí, ktorí sa snažia, ktorým vadí, že taký paragraf tam je. Ale vysvetlím. Iste si pamätáte, že ste mali k dispozícii dopravnú nehodu napríklad pána bývalého riaditeľa Ústavu pamäti národa pána Langoša, kde zrazu pre prítomnosť asi, teraz preženiem, prepáčte, iba preháňam, 80 znalcov sme sa dopracovali k systému, že ten, ktorý nedal prednosť v jazde na vine nie je vôbec, a ten, ktorý išiel neprimeranou rýchlosťou, je v celej celosti na vine. A to len preto, pretože takýmito ustanoveniami sa nedá priestor, len aby namiesto štandardného posudzovania a toho, že máme vec, ktorá sa volá hlavná cesta a máme značku, ktorá sa volá Daj prednosť v jazde, dáme celý systém dopravy do rúk znalcom, čo schvaľujem, ale má tam byť pomer vín, ktoré sú zosúladené v tomto prípade.
Ak máme raz mať značku Daj prednosť v jazde, má znamenať, že dáva prednosť v jazde tomu, kto ide po hlavnej. A to je zásadný problém. Ak to má byť inak, zrušme túto značku a dajme si, dajme tomu, právo pravej ruky. Dajme to iným spôsobom. Ale nemôžeme zásadne meniť systém, ktorý tu máme len preto, pretože potrebujeme, aby niekde bolo viacej práce. S tým absolútne nesúhlasím.
Poľnohospodárska technika. Viackrát sme to vysvetľovali. Problém je v tom, a ešte sa vrátim k okrídlenej vete, mne sa páči, že prečo ste za osem rokov neurobili tento zákon, keď tak strašne dlho mešká, keď tak strašne neskoro prichádza. Osem rokov ste mali ministerstvo vnútra, osem rokov ste zákon mohli predložiť, osem rokov ste to mohli spraviť. Osem rokov ste mohli škrtať všetkých, ktorí majú právo v prednosti v jazde, neviem, čo všetko. To všetko sa dalo urobiť. To znamená, kritizovať nás v čase, kedy ste boli pri tom a vy, pán poslanec, štyri roky ste boli vo vedení ministerstva vnútra, mi príde ako proste nie úprimné, nie úprimné. Ale beriem, aj my sme úmyselne dali dlhý priestor na pripomienkovanie a počas toho polroka sa nikto z poľnohospodárov neozval napríklad, hoci platí pravidlo.
A teraz by som rád povedal pre všetkých poľnohospodárov. Ministerstvo vnútra udelí výnimku na požiadanie každého podnikateľa v oblasti poľnohospodárstva alebo špeciálnej techniky na používanie úsekov ciest prvej triedy a druhej triedy. Ale cesta prvej triedy nie je určená na jazdu špeciálnych vozidiel. Je to rýchlostná komunikácia. A jednoducho pravidelné využívanie ťažkou technikou túto cestu poškodzuje. Čiže má len povolenie na vymedzenom úseku predovšetkým z dôvodu, že sa nevie tento mechanizmus dostať na miesto svojho určenia inak ako po časti úseku, napríklad cesty I. triedy. A už vôbec nemajú byť na rýchlostných komunikáciách.
Minule som stretol na R1 štyri kombajny. Jeden dokonca s lištou. Viete si predstaviť tú absolútnu ignoráciu pravidiel cestnej premávky? Ten kombajn išiel 20-kilometrovou rýchlosťou. Zoberte si, že niekto ide povolenou rýchlosťou 130 km za hodinu v noci neosvetlený bez majáku, bez ničoho oranžového, teda myslím výstražného svetla. To je taká nezodpovednosť zo strany niektorých prevádzkovateľov špeciálnej techniky, že inak ako serióznou úpravou cestných povolení sa to robiť nedá. Jednoducho, ak máme mať plynulú cestnú premávku, musia platiť pravidlá pre všetkých.
Ministerstvo vnútra vydá povolenie každému, predovšetkým okresné riaditeľstvá, pretože budú poznať miestnu situáciu, aká tam je, príde podnikateľ, požiada si, že s týmito strojmi chcem jazdiť tým a tým smerom v tomto úseku cesty I. triedy a je vybavené. Len v tom musí byť poriadok. Pretože viac ako 50 % špeciálnych vozidiel ani nie je registrovaných. Ani u podnikateľa, nikde, lebo ani nemusia mať štátnu poznávaciu značku. De facto teoreticky bez povolenia môžu jazdiť po lese, kadekoľvek. Zrazu vám príde takýto človek na cestu I. triedy. To zase si uvážme, že akým spôsobom máme rozdelené komunikácie a bezpečnosť na cestách.
Pravostranné riadenie. Áno, veď to isté platí na Slovensku. To si stačí len pozrieť. Keď mu vyprší poistka, ktorá platí v danej krajine a nemá ju, tak takisto mu bude zobratý technický preukaz a auto bude vyradené z prevádzky. To platí aj u nás, ak sa nemýlim ibaže. Ale bavili sme sa o tom, že platí to pravidlo, že musíme ho mať u nás poistené, ale to, že má pravostranné riadenie, nie je na prekážku samotného auta. To len tak na okraj.
Čiže chcem sa vrátiť k tomu, že všetky vecné pripomienky pripúšťame. Len rád by som upozornil, že si tu pán poslanec vybavoval účty s niektorými ústavnými činiteľmi cestou ich prednosti v jazde. Nuž, sú tam aj tie osoby, ktoré majú povinnú ochranu zo zákona ako chránené osoby, pán poslanec, to ste si možno nevšimli. Takže budeme ich teda voziť, proste nech chodia svojím autom. Zákon, ktorý hovorí o povinnej ochrane týchto osôb, tak proste ako zmeníme, lebo sa to pánovi poslancovi nepáči, že sú tu nejakí ústavní činitelia, ktorí sú na pomerne vysokom mieste, ako predsedníčku Ústavného súdu, keď s vaším rozhodnutím máme vyčleniť z ochrany, tak ju vaším rozhodnutím z ochrany vyčleníme. Stačí naozaj povedať. Ja si myslím, že to chce nejakú racionalitu.
Súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec, čo sa týka županov. Náš návrh na ten zoznam súvisel s tým, že sú to ľudia, ktorí sa zúčastňujú na krízovom riadení počas nepredvídaných situácií. Ale ak je ten návrh iný, ja hovorím, my s tým nemáme problém. Toto je v rukách poslancov. Len sa mi to zdalo naozaj trochu nie vecné, keď to tak poviem.
Pán poslanec, za môjho ministrovania sme nevydali povolenie žiadnej SBS-ke. Takže ak nejaká majáky má, tak to má za vášho ministrovania, povedal by som to jednoducho. Čiže mohli ste pred svojím odchodom zrušiť tie povolenia, ktoré ste dali, nemuseli ste to navrhovať do tohto zákona. My sme žiadnej SBS-ke povolenie na majáky nedali. To, čo rušíme, sú dokonca aj špeciálne značky, ktoré ich zbytočne zvýhodňovali a to naozaj sme videli tie klasické iksové značky už na rôznych druhoch áut.
Inak za ostatné návrhy, samozrejme, ďakujeme. Mnohé sú naozaj vylepšujúce, čiže vlastne tie, ktoré sú vecné a časť z nich rozhodne bola, upravíme ostatné, si myslím, že naozaj uprednostňovali menšinu pred väčšinou, čo si myslím, že v prípade cestnej premávky nie je vhodné ani zdravé. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Pado. Teraz sa pýtam, s reakciou na predchádzajúce alebo na vystúpenia pána ministra aj pána Pelegriniho? Dobre, má slovo pán poslanec Pado.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne. No, pán minister, nechcel som to vo svojom vystúpení hovoriť, ale očakával som presne to, čo sa stalo. Donekonečna sa budeme vracať k tomu, prečo sme my takýto zákon nedokázali schváliť. Fajn, nedokázali sme, to je pravda, mňa to veľmi mrzí, to som povedal už nie raz a poviem to aj stýkrát, keď vám to urobí dobre. Len nechápem, prečo sa nepáči vám, pán minister, keď vám pripomínam, že s týmto zákonom meškáte. Ja neviem, prečo sa vám to nepáči. A okrem toho prispeli ste aj vy k tomu, že tento zákon v minulosti schválený nebol.
Pán minister, ja som nehovoril o rýchlostných komunikáciách, keď hovoríme o tej inej technike špeciálnej. Nehovoril som o R-kách, dobre?
No, a to pravostranné riadenie. Nie keď vyprší poistka, pán minister, nie keď vyprší poistka. Pravostranné riadenie alebo ľavostranné riadenie, ktoré sa používa, vozidlo s ľavostranným riadením, ktoré sa používajú v Anglicku, darmo, že majú zelenú kartu, darmo, že majú doma poistenie na dvanásť mesiacov. V Anglicku je možné používať so zelenou kartou s poistkou doma maximálne do pol roka. Po polroku je povinný každý jeden urobiť povinné zmluvné poistenie v Anglicku, či mu vypršalo, alebo nevypršalo.
Ja hovorím o tom, že tento princíp som po vás chcel, aby ste zaviedli v návrhu tohto zákona. Preto som o ňom rozprával, nevymýšľal som si nič iné. A nebudem komentovať tie veci ohľadom tých, no, práv a prednosti v jazde, to je názor váš, to, čo som predniesol, bol názor môj, pán minister, takže mi ho neberte. Čo som urobil v minulosti, to som urobil, čo som neurobil, to sa za to budem zodpovedať, ak niekto bude chcieť a to isté platí pre vás, pán minister. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktickú poznámku pán minister.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ja len reakciu. Pán poslanec, ale pri tých poľnohospodárskych strojoch. Im zakazujeme len na rýchlostných komunikáciách jazdiť. (Hlasy v sále.) Však. A cesta prvej triedy je čo? (Hlasy v sále.) O. K. (Reakcie z pléna.) Cesta prvej triedy je rýchlostná komunikácia. (Hlasy v sále.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Nediskutovať, prosím.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Viete čo? Dobre, tak si tu môžeme zavolať pána ministra dopravy, aby nám vysvetlil proste, kde sú komunikácie rýchlostné, ktoré sú obslužné, aby sme sa tu nebavili o štvorprúdových a dvojprúdových. Aj dvojprúdová cesta je rýchlostná komunikácia.
Páni poslanci, nechcem sa s vami o tom hádať, v každom prípade pre cesty, ktoré sú dôležité ako tranzitné pre Slovensko, tam poľnohospodárska technika naozaj nemá čo robiť. Nemá čo robiť a ak, tak na výnimku, ak nie, môžeme sa dostať na miesto určenia iným spôsobom a tú výnimku ministerstvo rado udelí, len v tom musí byť poriadok, pretože pod registráciou týchto podnikateľov, ja som ich nazval družstvá, bol som opravený, že to je teda nesprávne, tak poľnohospodárskych podnikateľov, nie je viac ako 60 % tejto techniky. Zvyšok 40 % sa vždy motal po týchto cestách spôsobom absolútne neriadeným. A toto je vec, ktorú potrebujem odstrániť práve kvôli plynulosti cestnej premávky. A to, že som spomenul kombajn na R1. Áno, to už je na ceste, ktorá je štvorprúdová, to už je úplne iný prípad, tam už vôbec nikdy by nemali byť, tam ani povolenie nemôže ísť. Ale to už bolo len ako teda mimo toho. (Reakcie z pléna.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Teraz v rozprave za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Hrušovský.
P. Hrušovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia poslanci, ak sa niektorý zo zákonov, ktorý prerokovávame, bezprostredne týka najväčšej skupiny poslancov Národnej rady, tak to je asi práve zákon, ktorý predkladá pán minister vnútra - zákon o premávke na pozemných komunikáciách.
Dlho som rozmýšľal, či k tomuto návrhu zákona predložím, alebo nepredložím pozmeňujúci návrh, ktorý sa znovu týka v prvom rade nás poslancov Národnej rady viacej ako ostatných držiteľov akéhokoľvek druhu a stupňa vodičských oprávnení.
Po tom, ako som však mal rôzne stretnutia a diskusie s občanmi Slovenskej republiky, tak mi viackrát pripomínali, že ľahko sa vám schvaľuje nový zákon a zvyšujú pokuty za dopravné priestupky, aj keď pán minister pri úvodnom slove povedal, že sa to vzťahuje iba na pirátov, tak som dospel k záveru, že asi by sme neboli dostatočne zodpovední, keby sme práve pri tomto zákone využívali isté výhody, ktoré vytvárajú nerovnosť občanov pred zákonom a požívali poslaneckú imunitu za dopravné priestupky.
Už trikrát v tomto volebnom období bol do Národnej rady predložený vždy v inej podobe, raz dokonca návrh ústavného zákona o zrušení poslaneckej imunity a priznám sa, že nie som tým, ktorý je zástancom absolútneho zrušenia a odňatia poslaneckej imunity ústavným činiteľom. Považujem však za slušné a zodpovedné, aby sme tu v tomto prípade naozaj odstránili nerovnosť občana pred zákonom za porušovanie dopravných priestupkov a dopravných predpisov.
Asi pred štyrmi rokmi v tejto Národnej rade vznikla otázka a neskôr vážna diskusia o tom, či vôbec na poslancov Národnej rady sa vzťahuje priestupková imunita za dopravné priestupky. Vzhľadom na nejasnosť a právnu úpravu, ktorá vtedy vychádzala len z nariadenia ministra vnútra, vtedy pán poslanec Minárik predložil návrh novely priestupkového zákona, ktorým zúžil a vlastne priznal, že priestupková imunita sa vzťahuje aj na poslancov Národnej rady. Túto imunitu len na imunitu ostatnú ako priestupky, ktoré spáchame pri požití alkoholických nápojov a iných psychotronických látok. Nemôžem hlasovať za taký návrh zákona, ktorým na jednej strane zvyšujem sankcie iným ako sám sebe, a preto som sa rozhodol, kolegyne, kolegovia, predložiť v mene skupiny poslancov pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o cestnej premávke. Najskôr ho uvediem.
V čl. III navrhovaného zákona za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: V § 9 ods. 2 navrhujem toto znenie: "Podľa tohto zákona možno prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 a priestupkom na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. f) a g) alebo h)."
Ostatné body po prijatí tohto návrhu sa primerane prečíslujú. Týmto návrhom sa rozširuje okruh konaní poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré možno prejednať ako priestupok podľa tohto zákona na všetky konania, ktoré sú priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22. Táto právna úprava priamo súvisí so zákonom o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon.
Vzhľadom na potrebu zachovania doterajšieho rozsahu osobnej pôsobnosti tohto zákona na konanie poslanca Národnej rady aj po schválení navrhovanej novely odkazujem na konkrétne skutkové podstaty priestupkov, na ktoré dopadá súčasné znenie § 9 ods. 2 zákona, ale na ktoré by sa nevzťahovalo, ak by odkazovalo výlučne na úpravu § 22.
Panie poslankyne, páni poslanci, naozaj ja nechcem spolitizovávať tento návrh. Myslím to veľmi zodpovedne. Ak niekedy nemám, a stáva sa to iste aj vám často, že nás prichytia príslušníci polície pri rôznych dopravných priestupkoch, mám istý problém preto, lebo pozerajú na mňa zvláštne, pozerajú na mňa čudne a my si trúfneme dovoliť na tých cestách všetko možné, len nie to, aby sme dodržiavali zákon len preto, lebo sme si vedomí, že požívame poslaneckú imunitu, že na nás sa napríklad porušenie rýchlosti nevzťahuje, že na nás sa nevzťahujú ďalšie ostatné priestupky tak ako na bežných a radových občanov.
Páni, ak máte s tým problém, prosím, zahlasujte. Ale potom nehrajme tu divadlo. Naozaj tu nehrajme divadlo a postavme sa k veci veľmi zodpovedne aj politicky. Aj politicky, tak ako to každý cítime. Ja vám len odcitujem časť textu predkladacej správy z návrhu ústavného zákona na zrušenie poslaneckej imunity.
"Dôvodom na zrušenie poslaneckej imunity je zrovnoprávnenie poslancov s ostatnými občanmi Slovenskej republiky vo všetkých ohľadoch. Návrh vychádza z predpokladu, že základným výdobytkom demokracie je nahradenie slova niekoľkí slovom všetci. Rovnosť pred zákonom pre všetkých občanov je esenciálnym princípom demokracie a akékoľvek oslabenie tohto fundamentu demokracie môže ohroziť nielen samotné demokratické mechanizmy v krajiny, ale aj demokratickú kultúru, demokratické prostredie a demokratický étos, ktorý sa udomácňuje v slovenskej spoločnosti. Hrozí možnosť vytvorenia atmosféry, v ktorej sú predstavitelia štátu považovaní za niečo viac, ako sú občania. Takáto atmosféra protirečí občianskemu princípu modernej parlamentnej demokracie a vytvára nebezpečnú pôdu pre existenciu neprimeraného etatizmu."
Predpokladaný návrh však vychádza z presvedčenia, že demokracia má byť v prvom rade o rovnosti všetkých občanov a túto rovnosť by v demokratickej krajine nemal zahmlievať žiadny právny inštitút. Bez ohľadu na to, či tento inštitút de iure chráni parlament ako celok. De facto totiž chráni konkrétnych poslancov, ktorí môžu tento inštitút zneužívať.
Návrh zároveň reflektuje požiadavku slovenskej verejnosti, ktorá vo väčšine považuje inštitút imunity poslancov za neprimeraný nástroj ochrany parlamentu. Pokiaľ chceme naozaj zvýšiť dôveryhodnosť slovenského parlamentu, verejnosti by mal byť poslaný jasný dôkaz, že poslanci sú ochotní vzdať sa svojich nelegitímnych výhod a že sú odhodlaní dôsledne sa zasadzovať za rovnosť všetkých občanov pred zákonom. Verejnosť nemôže mať pocit, že v politike vládne korupcia, na ktorú navyše nemôže dosiahnuť ruka zákona. Aj keby nedochádzalo k zneužívaniu poslaneckej imunity, samotná možnosť využiť poslaneckú imunitu privádza občanov k názoru, že v parlamente existuje priestor pre zneužívanie poslaneckých výsad. To je priestor pre korupčné správanie.
Toto je názor, kolegyne, kolegovia, asi dvoch tretín občanov Slovenskej republiky. Môžete si pozrieť všetky prieskumy agentúr, ktorým môžete a nemusíte dôverovať.
Chcem upozorniť, že čoraz viac demokratických krajín v posledných rokoch znižuje rozsah poslaneckej imunity a opodstatnenosť poslaneckých privilégií je čoraz častejšie terčom oprávnenej kritiky zo strany občanov, médií, ale aj samotných politikov.
Ešte raz, kolegyne, kolegovia, tak ako som povedal na začiatok, nie som zástancom úplného zrušenia poslaneckej imunity. Som si vedomý aj zodpovednosti za výkon svojho poslaneckého mandátu a som zodpovedný aj za to, že tento výkon často vyžaduje istú zvýšenú ochranu ústavného činiteľa. Ale v tomto konkrétnom prípade som na 100 % presvedčený, že poslanecká imunita za dopravné priestupky je neprimeraný nárok ústavných činiteľov, ktorý odmietam a navrhujem, aby sme prijali predložený pozmeňujúci návrh, priatelia, a naozaj vytvorili rovnosť občanov pred zákonom a začali niekde tam, kde pán predseda Národnej rady skončil. Návrhom ústavného zákona na úplne zrušenie poslaneckej imunity. Tu je začiatok a môžeme diskutovať a pokračovať ďalej. Dúfam, že tento môj dôvod vás dostatočne presvedčí o tom a pozmeňujúci návrh podporíte. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Monika Smolková, pán poslanec Vladimír Jánoš, pán poslanec Viliam Jasaň, pán poslanec Kahanec Stanislav. Pán spravodajca, ak sa chcete... Pán spravodajca, chcete vo faktickej poznámke reagovať? Áno? Skúste sa prihlásiť, ak by sa dalo. Takže ešte tam zapíšte, prosím vás, pána spravodajcu na tabuľu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani poslankyňa Monika Smolková.
M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste sa veľmi rozhorčili a mne vadí len jedno. Nie vaše rozhorčenie na nejednotný meter, ale to, že ste hovorili za nás za všetkých, že porušujeme dopravné predpisy. Prosím vás, ja neporušujem a za volant nikdy nesadnem, keď si vypijem. Takže, prosím vás, za mňa hovoriť nemusíte. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Vladimír Jánoš.
V. Jánoš, poslanec: Pán poslanec, takisto ma veľmi zamrzelo to, čo ste tu skonštatovali a takpovediac ste obvinili všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že tu porušujú zákony o cestnej premávke a ako keby pravidelne tu snáď si dovoľovali také veci, ako je sadnúť si za volant pod vplyvom alkoholu, nedodržiavať pravidelne rýchlosť alebo niečo podobné. Nemôžete takto konštatovať vo svojom spolitizovanom príspevku to, že poslanci Národnej rady nedodržujú zákony a snáď zákon o cestnej premávke.
Myslím si, že takéto konštatovanie nepatrí predsedovi Kresťanskodemokratického hnutia do úst a vnímam toto vaše vystúpenie ako totálne politické divadielko. Poviem aj prečo ja aj moji kolegovia, ak sa stane, že nás zastaví policajná hliadka a sme kontrolovaní, nikto z nás si nedovolí nijakým spôsobom zneužívať poslaneckú imunitu ani niečo podobné. Aj mne osobne sa stalo, že som porušil pravidlá, ale nemám s tým problém. Nemám problém ani zaplatiť pokutu. Možno sa ani nebudem legitimovať poslaneckým preukazom. Tak prečo tu obviňujete poslancov Národnej rady a pozeráte sa sem medzi nás a konštatujete, že je to pravidlo alebo niečo podobné. Je to z vašej strany len politické divadielko, pán poslanec. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Viliam Jasaň. Nech sa páči.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Hrušovský, ktovie, prečo je to, že vám akože neverím tomu vášmu vystúpeniu. Ktovie, čím to je. Viete, kolegovia to už povedali, hodiť všetkých do jedného vreca je veľmi ľahké. Ja si osobne myslím, že dôveryhodnosť poslanca, dôveryhodnosť parlamentu sa nezvýši ani nezníži prijatím akéhokoľvek zákona, ale tým, ako sa správam. A ja vždy, keď ma policajt zastaví, a stáva sa to často, lebo veľa jazdím, nemám problém ani fúkať, a ak urobím dopravný priestupok, tak mu vždy poviem, ak si myslíte, že mám zaplatiť pokutu, tak ju zaplatím. Viete, skrývať sa za taký či za onaký zákon je veľmi jednoduché, ale naučme sa, ak to vy vravíte, že treba zrušiť imunitu, naučme sa slušne správať a potom aj tá dôveryhodnosť stúpne. A mali ste možnosť zrušiť alebo pridať sa k tým, ktorí sme chceli zrušiť komplet celú imunitu. A nehrajte nám tu nejaké divadielka. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že pán poslanec Hrušovský teraz narazil na nejaké také reakcie. Trošku mi to pripomínalo ako nejaké trafené husi, ale nechcem sa dotýkať tých, ktorí vystúpili. Ale principiálne sa dotknem a dovolím si dotknúť koaličnej väčšiny. Lebo keď koalícia hovorí, že sú potrebné úprimné slová pri mnohých veciach, tak ako máme chápať úprimnosť koaličných poslancov, keď majú rozhodujúcu väčšinu, keď ich vlastný predseda navrhuje úplné zrušenie imunity a keď sa viackrát tu opakovane presadzuje zrušenie aspoň priestupkovej imunity a nechcú túto priestupkovú imunitu zrušiť. Veď slová iba o tom, že mali by sme byť takí alebo onakí, to je trochu málo.
Tak ako tu bolo povedané pánom poslancom Hrušovským, mal by byť pred zákonom každý rovný, všetci občania. A ak chceme byť rovní práve v priestore priestupkovej imunity pri dopravných priestupkoch, tak teraz máte šancu ako koalícia a máte na to dosť hlasov, aby ste túto priestupkovú imunitu poslancov zrušili. A keď ju nechcete zrušiť, tak sa to prejaví tým, že nebudete hlasovať za tento návrh pána poslanca Hrušovského. Ak svoje slová, ktoré rozprávate, že nemáte s tým problém, myslíte úprimne a vážne, tak potom nemáte problém ani zatlačiť tlačidlá, aby sme zrušili priestupkovú imunitu poslancov v rámci cestného zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou chce reagovať pán spravodajca Ján Richter. Nech sa páči.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrušovský, priznám sa, že som mal záujem vo svojom záverečnom vystúpení ako spravodajcu poďakovať všetkým kolegom z parlamentu za veľmi vecné rokovanie, čo sa týka akýchkoľvek pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú tohto cestného zákona. Bez ohľadu na to či z opozície, alebo z koalície. Mnohokrát sme sa nezhodli, ale sme o veci komunikovali, konzultovali, hľadali mieru kompromisu. Možno sa sporili aj s predkladateľom. Viackrát sme si nechali poradiť od odborníkov z tretej strany od zväzov. Ja som sa dokonca v jednom prípade obrátil priamo na stanovisko na generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Ešte raz hovorím, veľmi si vážim vecný prístup. O to som viac prekvapený, pán poslanec, že s týmto návrhom do tej vecnej diskusie veľmi tvrdo vnášate politiku a tvrdý populizmus. Je mi to ľúto, a preto by som chcel aj z tohto miesta vyzvať, pokračujme v tom vecnom tóne pri hľadaní optimálneho paragrafového znenia tohto cestného zákona. A ja len znovu chcem pripomenúť, 8. apríla sa v tejto miestnosti hlasovalo. Vy ste nepodporili návrh, ktorý predkladal predseda parlamentu. Štyridsaťosem prítomných poslancov klubu strany SMER - sociálna demokracia tento návrh podporili. My si stojíme za tým, ale nie je možné, aby ste túto tému, ktorú zhodou okolností tvoj kolega pán poslanec Lipšic drží už niekoľko rokov, neustále pri každom inom vecnom návrhu zákona vracali do polohy do tohto parlamentu a všetkých nás pokladali za korupčných porušovateľov zákonov a vy ste sa stavali vždy len do nejakej roly svätých a čistých. Bolo sa možnosť prejaviť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.) (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na vystúpenie predrečníkov s faktickými poznámkami bude teraz pán poslanec... (Hlas zo sály a reakcie z pléna.) Pán minister, ja som ukončil, áno, ale musí najskôr Hrušovský reagovať podľa rokovacieho poriadku.
Pán minister, musíme dokončiť faktické poznámky a potom. Pán minister, musíte počkať, lebo ukončíme faktické poznámky reakciou pána Hrušovského a potom. Nie, pán minister, to máte zle vysvetlené. Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský bude reagovať a potom do rozpravy sa prihlásil pán minister. Nech sa páči.
P. Hrušovský, poslanec: Nechápem tú precitlivenosť pri reakciách na moje vystúpenie. Vôbec som, kolegyne, kolegovia, nechcel poňať tento pozmeňujúci návrh ako politické vystúpenie a odmietam túto argumentáciu. Urobte si poriadok sami so sebou. Ja som len upozornil na jedno, prepáč, že nepovažujem za morálne a z našej strany za nezodpovedné zvyšovať neprimerane pokuty vodičom iným ako poslancom Národnej rady. Ja som chcel piráti, to je termín, ktorý v právnom poriadku nie je uzákonený, takže nepoužívajte niečo ľudové v takej vážnej veci. Ja chcem odstrániť nerovnosť pred zákonom poslancov Národnej rady a ostatných občanov vodičov. Tam smeruje môj návrh.
A spravte si poriadok s tými, pán spoločný spravodajca, ktorí boli predkladateľmi návrhu na zrušenie imunity a nehlasovali za ňu, napríklad pán poslanec Mamojka, predseda ústavnoprávneho výboru. Takže len do tejto roviny smeruje môj návrh. A hlasovaním sa postavme k tomuto návrhu. (Hlasy v sále.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím aj pán spravodajca, aj ostatní, máte možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, veď nebuďme zase takí úzkostliví, keď niekto hovorí to, čo sa nám nepáči. Ďakujem. Teraz do rozpravy je prihlásený pán podpredseda vlády a minister vnútra. Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručný. Predovšetkým toto je naozaj záležitosť parlamentu, ako minister do toho vstupovať nechcem vzhľadom na to, že ministri imunitu nemajú, čiže rád by som nechal, aby táto rozprava ostala medzi poslancami. Ale upozornil by som rád na dve veci.
Predovšetkým bezpochyby ako poslanec má možno pán poslanec väčšie práva, ako mal ako predseda parlamentu. Bolo by to úprimné vystúpenie, pán predseda parlamentu, keby napríklad namiesto vystúpenia kvôli Vatikánskej zmluve ste podmienili zotrvanie v koalícii týmto zásadným postojom v uplynulom volebnom období. Bezpochyby, lebo tak to bolo zásadné vystúpenie, ktoré morálne odzrkadľovalo celý charakter KDH, že sa mohol za to postaviť aj pán Kahanec.
Pán Kahanec, spomeňme si, kto tu mal naozaj zásadné problémy s priestupkovým zákonom. Čiže vždy platí to slovo, že pozri, kto to hovorí a ako konal predtým. Ak by predtým konal spôsobom, že postavil to na najvyššiu úroveň, mohli by sme sa o tom baviť. Osem rokov ste viedli parlament.
A poslednú vec, čo chcem k tomu povedať, že toto nie je priestupkový zákon, pán poslanec. Vybavte to osobitným návrhom, pobavte sa o tom, ja som len proti tomu, aby v rámci zákona o pravidlách cestnej premávky ste pomaly menili ústavu. Ako na to máte pravidlá, tu je otvorený v tomto zákone priestupkový zákon z iného dôvodu. Z môjho pohľadu vybavte si to medzi poslancami, prosím pekne. Je to naozaj váš problém. Akurát sa čudujem, že ste schopný tak vehementne vystupovať po tom, čo ste boli predsedom parlamentu dlhé roky a že ste to nepostavili vtedy ako kardinálnu otázku. To sa čudujem. Preto to vyzerá neúprimne a nikto tomu nemôže uveriť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister vystúpil v rozprave. Reakcie pán poslanec Hrušovský vo faktickej poznámke a pán poslanec Kahanec.
Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský.
P. Hrušovský, poslanec: Pán minister, legislatívne je tento návrh v súlade s legislatívnymi pravidlami a s rokovacím poriadkom. Návrh, ktorý predkladáte v čl. III vstupuje do platného zákona o priestupkoch. Ja len podávam pozmeňujúci návrh k základnému návrhu, ktorý ste vy predniesli.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, vy nás vyzývate, aby sme sa postavili principiálne a podobne. Vy nám nemáte dôvod ani žiadny argument vyčítať to, že my sme niečo hrali. My sme totiž za tú imunitu vždy hlasovali na rozdiel od niektorých vašich poslancov a na rozdiel napríklad od vášho súčasného predsedu parlamentu. Tak kto si má urobiť poriadok ? Komu majú ľudia veriť? Vám, pán minister, keď ste pred časom ešte v minulom období takisto boli pri niektorých snímaniach a fotkách prezentovaný, ako porušujete dopravné priestupky.
Pán poslanec Hrušovský nepopieral, že sa stane, že urobíme dopravné priestupky. Ale vy na jednej strane nepripúšťate, že niečo také robíte, a na druhej strane máte problém zahlasovať za zrušenie priestupkovej imunity. Tak kto tu klame národ, pán minister?
M. Hort, podpredseda NR SR: Dve minúty pre pána ministra v reakcii.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Pán poslanec Kahanec, nevidel som väčšieho pokrytca, ako ste vy. (Smiech v sále a potlesk.) Ja som nikdy nemal problém hlasovať, ale ja sa tu nestaviam do polohy morálneho poučiteľa, chápete. V tom je ten rozdiel medzi nami. My sme to nikdy nepovedali. Ja sa za všetky svoje skutky zodpovedám, ale nekážem cudzím. Rozumiete. V tom je rozdiel medzi nami. Ja proste nekážem vodu a nepijem víno na rozdiel od vás, pán poslanec. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz pristúpime k vystúpeniam v rozprave poslancov, ktorí sa prihlásili už nie za kluby, ale tiež písomne. Ako prvý je pán poslanec Jozef Šimko z KDH. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor v rozprave.
Môžem konštatujem, že ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Farkas, pán poslanec Pavol Abrhan sa vzdal svojho vystúpenia v rozprave a potom nasleduje Rafael Rafaj. Po týchto prihlásených sa bude možné prihlásiť do rozpravy ešte ústne. Nech sa páči.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, prerokúvame veľmi dôležitý zákon, ktorý myslím, že môžeme povedať, že sa týka takmer každého občana Slovenskej republiky.
Úvodom mi dovoľte pripomenúť a možno aj odraziť sa do tejto diskusie v rozprave. Aké je vlastne postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti cestnej premávky a čo sa od Slovenskej republiky čaká.
Vieme, že Európska komisia požaduje od členských štátov EÚ, aby do roku 2010 znížili počet mŕtvych na cestách na polovicu oproti roku 2001. V roku 2001 predstavoval počet mŕtvych v EÚ v dôsledku dopravných nehôd viac ako 50-tisíc ľudí. Na slovenských cestách v roku 2001 zahynulo 614 ľudí, v roku 2006 bolo mŕtvych v dôsledku dopravných nehôd viac ako 560. V prvom štvrťroku 2007 zaevidovala slovenská polícia navyše o takmer 50 obetí dopravných nehôd viac ako v roku 2006. Slovensko má v prieskume Európskej únie ôsme najnebezpečnejšie cesty. Podľa štatistiky najhoršie sú na tom Gréci, nasledujú Poliaci, Belgičania, Slovinci a Maďari. Najbezpečnejšie cesty, naopak, majú v Holandsku, potom nasleduje Nórsko, Švédsko.
U nás na Slovensku najnebezpečnejšie sú okrem centier miest najnehodovejšie miesta, hlavne diaľničné ťahy najmä medzi Bratislavou a Sencom, cesta okolo Žiliny, Popradu. Každý rok je na týchto úsekoch vyše 12 nehôd na 1 km.
Komisár EÚ Barraud odporúča novým členským krajinám prijať najmä dve účinné opatrenia, a to sprísniť tresty pre nezodpovedných vodičov a zintenzívniť výstavbu bezpečnejších ciest. Za príklad sa nám dáva krajina Francúzsko, kde sa podarilo od roku 2001 do roku 2005 znížiť počet úmrtí na cestách o 42 %. Pomohli neľútostné kontroly, sankcie. Úspech Francúzov sa pripisuje predovšetkým šikovnému využitiu radarov skutočných i falošných a nulovej tolerancie polície k vodičom, ktorí sa previnili. Takže toto som si dovolil konštatovať na úvod a myslím si, že v takomto kontexte treba aj pristupovať pri schvaľovaní tohto zákona.
No a teraz mi dovoľte, dámy a páni, aby som prešiel priamo k zákonu. Napriek širokej odbornej a politickej diskusii ostalo v tomto zákone, ktorý môže skutočne po rôznych úpravách prispieť k bezpečnosti cestnej premávky, ešte stále, myslím si, dosť hluchých a nepresných miest.
Preto chcem byť vecný a dovolím si na niektoré z nich poukázať a dám aj niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré by nielen podľa môjho názoru, ale najmä podľa názoru niekoľkých odborníkov na dopravu, s ktorými som tento zákon prediskutoval, ho mohli ešte vylepšiť.
Prvým vážnym problémom sú spomínané už niekoľkokrát zimné pneumatiky, ktoré sú spomínané v § 38. Súhlasím s tým, aby nákladné vozidla a autobusy mali pevne stanovené obdobie, počas ktorého musia mať obuté zimné pneumatiky. S čím ale ťažko súhlasiť sú nejednoznačne definované povinnosti použitia zimných pneumatík pre osobné automobily.
Možno by stálo pouvažovať, hovorím do budúcnosti, nepriamo tlačiť napríklad aj cez jednotlivé poisťovne, ktoré by mohli pri uzavieraní poistky znížiť poistné vodičovi, ktorý má zimné pneumatiky, alebo pri nehodách bude takémuto vodičovi uhradená väčšia suma za spôsobenú škodu. Myslím si, že takýto model by bol výhodný pre všetkých, pretože tí, ktorí menej jazdia, by nemuseli prezúvať, a tí, ktorí jazdia veľa a ďaleko, pre tých sú kvalitné zimné pneumatiky nutnosťou, by mali určité výhody úsporou na poistnom. Lebo ozaj neviem si ináč predstaviť, kto bude určovať, aká je kde vrstva snehu a, samozrejme, aj ďalšie tie skutočnosti.
Podobne ako v prvom čítaní, aj teraz chcem poukázať na § 71, ktorý dáva policajtom možnosť zobrať vodičský preukaz, ak vodič nemá pri sebe dostatočnú hotovosť, ale chybu si priznáva a je ochotný ju zaplatiť. Prečo tento zákon zlepšuje vymáhanie pokút, aj keď bolo tvrdené, že bude v prvom rade preventívny. Na mňa pôsobí skôr veľmi represívne a čo je možno aj jeho najväčšia chyba. No a s tým súvisia aj, zdá sa mi, premrštené výšky pokút, ktoré podporujú a zvyšujú korupciu.
Stále neviem pochopiť jednu vec a zatiaľ mi to nikto ani nevedel vysvetliť, prečo pri tejto príležitosti, keď máme na stole novelu zákona, nezavedieme pri výbere pokút iné pravidlo. Napríklad, že policajti nebudú vyberať priamo hotovosť, ale len rozdávať poukazy na zaplatenie pokuty. Veď dobré skúsenosti majú v Spojených štátoch amerických, Kanade a podobne. Výsledok by bol okamžitý. Menej úplatkov alebo iná možnosť mobilný platobný terminál, ako majú rakúski policajti. Zníži sa možnosť výhovorky nemám pri sebe toľko peňazí a radikálne by sa aj znížila možnosť, že policajt môže, trebárs, vybrať niečo aj do svojho vačku.
Ja som mal pripravený aj pozmeňujúci návrh ohľadom tej výšky pokút, pretože možno by bolo dobre konkrétnejšie hovoriť práve o výške pokút, ktorá sa udeľuje za priestupok v prípade prekročenia rýchlosti. Čiže viete za prekročenie rýchlosti o 10 km v obci 2-tisíc korún, mimo obce 1-tisíc korún. Za prekročenie o 40 km v obci 5-tisíc plus zadržanie vodičského oprávnenia na rok. A tak ďalej by to išlo. A za každé ďalšie prekročenie o 10 km v obci zvýšenie pokuty o 2-tisíc korún a tam už aj zvýšenie doby zadržania vodičského oprávnenia o jeden rok. Čiže to len je na zamyslenie. Nedávam to ako pozmeňujúci návrh, ale možno, aby sme sa v budúcnosti zaoberali trošku viac aj touto problematikou.
Môj ďalší podnet sa týka nehody a poistných udalostí. Predstavte si takú fiktívnu udalosť. Auto s vystrelenými airbagmi v strede diaľnice, druhé s pokrčenými plechmi v priekope, vystresovaní, ale našťastie nezranení vodiči stoja pri krajnici a hádajú výšku škody. Po opadnutí strachu usúdia, že škoda nepresiahla 120-tisíc korún. A tak podľa tohto návrhu by nemuseli volať policajtov. Situáciu však neskôr bude skúmať poisťovňa vinníka.
Poisťovňa na rozdiel od účastníkov nehody zistí, že škoda je vyššia, no nie je o tom policajný záznam, policajná správa, a tak sa vinník môže chytať za hlavu, lebo ho čakajú pekné peripetie, aby získal odškodnenie z poisťovne, ktorá bude premýšľať, komu teraz veriť. A tak napriek tomu, že viem, že tento zákon má okrem iného prispieť k tomu, aby odbremenil policajtov v časti, ktorá sa týka tohto problému, prispeje skôr k zjednodušeniu práce poistným podvodníkom.
Vo všeobecnosti bude totiž oveľa zložitejšie zistiť, kto bol v danom prípade vinník a kto poškodený. Poistné udalosti nebudú dostatočne zdokumentované, bude chýbať policajný zápis o udalosti. A na čo chcem obzvlášť upozorniť je to, že nebude možné zistiť napríklad, či niektorí z účastníkov nehody bol pod vplyvom alkoholu, alebo nie. Dokonca sa môže stať aj to, že účastníci nehody by si na druhý deň rozmysleli, ako to vlastne bolo a zmenia, kto je vinník a kto poškodený.
Dámy a páni, policajná správa o nehode slúži poisťovni ako hodnoverný doklad, na základe ktorého poisťovňa rozhoduje o výške či vyplatení poistnej sumy. V prípade, že účastníci nehody políciu nezavolajú, riskujú dlhšie vybavovanie plnenia poistného, jeho zníženia či dokonca nevyplatenie.
Predpokladám, že naozaj každý z vás vie, že poisťovne takmer v každom prípade požadujú od vodičov dôkladne vypísanú správu o dopravnej nehode, ktorú pribaľujú pri uzatvorení poistky. Preto tiež by bolo možné uvažovať o zmene v prvej hlave dopravnej nehody v § 66 povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti, tam doplniť ešte text zavolať políciu.
Som presvedčený, že keď ľudia zistia, že poisťovne nebudú akceptovať ich dokumenty, sami opäť začnú volať k nehodám policajtov. Zákon totiž nie je čarovný prútik. A naopak, policajná správa je hodnoverný podklad, ktorý nik nespochybňuje. Správy vypracované účastníkmi nehody poisťovne často spochybnia, najmä ak dôjde človek, ktorý má, povedzme, tri nehody.
Ja chcem ešte upozorniť pri tomto bode, že ak skutočne chceme zrýchliť záznamy a prácu policajtov, a pritom nepoškodiť účastníkov nehôd, tak by sme sa mali snažiť zakomponovať do návrhu druhú možnosť uzavrieť dohodu o priebehu nehody.
V Rakúsku sa takto vybaví 90 % nehôd a do zákona to plánujú dať aj v Českej republike. Aj samotná Európska asociácia poisťovní už dávnejšie pripravila štandardizovaný formulár takejto dohody, ktorá, keď je dôkladne vyplnená, slúži namiesto policajnej správy. Pán minister povedal, že som poistný agent, ale ja nedávam pozmeňujúci návrh. Upozorňujem na riešenie do budúcnosti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa teraz vyjadril ešte k ďalším bodom tohto zákona. Súčasne, pán spravodajca, bude to súvisieť aj s pozmeňujúcimi návrhmi, čiže ktoré sú označené, som predložil ako rímska jednotka, rímska dva za tým nasleduje.
Čiže návrh predkladaného zákona zasahuje podľa mojej mienky aj nešťastným spôsobom do obmedzovania ľudských práv, konkrétne práva na informácie a nechráni iných účastníkov pred zneužitím technológie. To, že je zakázané ovplyvňovať zariadenie polície je v poriadku, ale to, že je zakázané pasívne počúvať spektrum frekvencie okolo vozidla je nesprávne. Nesprávne je to, že nie je zakázané ovplyvňovať zariadenie správcu komunikácie a ani zariadenia v iných vozidlách. Napríklad radar inteligentného tempomatu v inom vozidle alebo ovplyvňovať detektor v križovatke, ktorý zisťuje hustotu premávky a podľa nej upravuje cyklus svetelnej signalizácie a podobne.
Z tohto dôvodu navrhujem zmenu predmetných ustanovení zákona v tom, že sa vypustí text "odhalenie" a doplniť "zákaz ovplyvňovania zariadení iných vozidiel a správcu komunikácie". Čiže to je môj prvý pozmeňujúci návrh k čl. I § 3, ktorý znie. V § 3 sa navrhuje nové znenie ods. 3. Čiže § 3 ods. 3. "Používanie technických prostriedkov a zariadení, ktorých činnosť umožňuje ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky alebo ich umiestnenie vo vozidle spôsobom, ktorý umožňuje ich použitie, je zakázané. Tento zákaz platí aj v prípade, ak také technické prostriedky používajú iné oprávnené osoby alebo sú štandardom pre riadenie dopravy."
Bod č. 2 k čl. I § 6. V § 6 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa slovo "odhalenie". Tam by som poprosil, tam je chyba v tom prvom teda vyškrtnúť alebo áno. Čiže to je v prvej vete. Poprosím potom aj hlasovať o týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch spolu.
Ďalší návrh, ktorý predkladám k čl. I § 10. V § 10 sa navrhuje vložiť nový ods. 9, ktorý znie. Čiže ods. 9. "V obci sa nepovažuje za predbiehanie, keď vozidlá v jednom jazdnom pruhu idú rýchlejšie ako v inom jazdnom pruhu." Následne sa odseky prečíslujú. Odôvodnenie: V obci, najmä v úsekoch, kde sú križovatky husto za sebou, je potrebné sa radiť do správneho jazdného pruhu už niekoľko križovatiek vopred. Pritom nemusí ísť o odbočenie z jazdného pruhu, ale o súbežné jazdné pruhy rovno, ktorých sa cieľová trasa rozdelí až neskôr.
V prípade, že by ľavý jazdný pruh bol plný a pomalý už o križovatku skôr a pravý jazdný pruh bol prázdny, tak samostatné vozidlo, hoci jeho smer je voľný, by nesmelo pokračovať v jazde v pravom jazdnom pruhu, lebo sa to bude považovať za nedovolené predbiehanie z pravej strany.
Ďalej ďalšia moja poznámka alebo ďalší návrh 4. V § 22 ods. 4 sa dopĺňa nové písm. g), ktoré znie. Teda g). "Otáčať sa cez električkový a stredný pás je dovolené na neriadenej križovatke, pokiaľ to nezakazuje dopravná značka." Odôvodnenie: Otáčanie cez električkový alebo trávnatý pás je väčšinou realizované ako neriadená križovatka. V takýchto križovatkách nie je žiadne špeciálne dopravné značenie, ktoré by oznamovalo, že ide o miesto na otáčanie. Zavedením zákazu otáčania bez prechodného obdobia a získania investícií na realizáciu dopravného značenia, ktoré doteraz nebolo potrebné, dôjde k výraznému zhoršeniu dopravnej situácie a vzniku dopravných zápch.
Ďalej k bodu 5. Vážení kolegovia, určite ste možno boli svedkami nehody, pri ktorej sa chodec postavil na kraj chodníka pri priechode pre chodcov z iného dôvodu než prechodu cez cestu. Vodiči veľakrát zastavia a chodcov púšťajú cez priechod pre chodcov. Lenže neraz chodec neprešiel cez vozovku z dôvodu, lebo tam na niekoho čaká, rozprával sa alebo telefonoval. Ak vodič získa viacero takýchto skúseností, začne ignorovať chodcov stojacich pri priechodoch pre chodcov, čo následne vedie k nehodám chodcov.
Preto navrhujem v bode 5 ďalšiu zmenu. Čiže k čl. I v § 53 sa dopĺňa nový odsek 5, ktorý znie. Odsek 5. "Chodcom je zakázané zdržiavať sa pri priechode pre chodcov, ak ho nemajú v úmysle bezprostredne použiť. Ak chodec potrebuje zdržiavať sa pri priechode pre chodcov, musí od neho odstúpiť do takej vzdialenosti, aby neuvádzal vodičov do omylu, že má záujem priechod pre chodcov použiť."
Ďalej. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v doterajšom ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) zákona SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii sa umožňovalo obecnej polícii ukladať blokové pokuty tiež za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami. Ináč povedané, v súčasnej dobe môžu riešiť všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami. Môžu riešiť i priestupky, ktorých sa dopustia vodiči motorových vozidiel prekročením povolenej rýchlosti stanovenej dopravnou značku B27a, zákazovou dopravnou značkou najvyššia dovolená rýchlosť.
V pripravovanej novele je táto právomoc obecných polícií zrušená, konkrétne v čl. V bod 1 a bod 2, kde sa umožňuje obecnej polícii objasňovať priestupky, ak tak ustanovuje osobitný zákon prejednávať v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. i), zákon o priestupkoch, spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky, zákaz zastavenia, zákaz státia. Nebudem všetko menovať, ale ináč povedané, podľa tohto návrhu nebudú môcť obecné polície riešiť priestupky, ktorých sa dopustia vodiči motorových vozidiel prekročením rýchlosti ustanovenej zákazovou dopravnou značkou najvyššia dovolená rýchlosť.
Ja si myslím, že meraním rýchlosti v obciach prispievajú obecné polície k zaisteniu poriadku v obciach, bezpečnosti osôb, majetku obyvateľov, k ochrane zdravia a životov občanov, účastníkov cestnej premávky s dôrazom na deti aj v blízkosti škôl. Dopravná polícia myslím si, že nemá dostatok prostriedkov a možností na dôsledné riešenie priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Čiže na jednej strane štát v mnohých prípadoch odovzdáva svoje kompetencie do rúk samosprávy, no na druhej strane jej zároveň aj odoberá právomoci. Za miestne komunikácie sú zodpovedné obce, ale priestupky na nich spôsobené vodičmi motorových vozidiel nemôže riešiť.
Preto mám pocit, že po prijatí navrhovaného znenia novely tohto zákona zostane príslušníkom obecných polícií sa len prizerať na mnohé priestupky na úseku dopravy, poprípade oznamovať zistené priestupky na Dopravnom inšpektoráte Policajného zboru, čím zanikne bezprostrednosť riešenia dopravných priestupkov na miestnych komunikáciách. Zostaním na oprávnené požiadavky obyvateľov riešiť tieto priestupky len odpovedá, že riešenie týchto priestupkov je v kompetencii dopravnej polície, poprípade konštatovať, že obecné polície v týchto prípadoch majú len oznamovaciu povinnosť takisto ako občania.
Takže dovoľte mi ďalší, to je päťka, pozmeňujúci návrh. Pardon, šestka. Čiže k článku V v prvom bode v § 3 ods. 1 písm. f) sa za prvý bod vkladá nový bod, ktorý znie: "2. Z dopravnej značky najvyššia dovolená rýchlosť v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne."
Ďalšou skutočnosťou, na ktorú chcem poukázať, hodnou zamyslenia sa, je možnosť odpracovať si pokutu nad 2-tisíc korún formou verejnoprospešných prác v § 88a. Považujem to za veľmi dobrý nápad, najmä pre menej majetných spoluobčanov. Ja sa však zároveň bojím, že táto možnosť bude zneužívaná najmä vodičmi, ktorí majú známych medzi starostami a primátormi, prípadne to niekto bude zneužívať tak, že nebude platiť a bude mať stále ten istý priestupok a vždy si ho odpracuje. Máme jeden taký príklad aj v Českej republike, keď starosta bol kamarát a namiesto prospešných prác mu kamarát akože dohovoril, sa dohodli. Preto jednou z foriem, ako obmedziť takýchto špekulantov by bolo aplikovanie do zákona, že ak niekto spraví ten istý priestupok dva a viackrát, už si ho nebude môcť odpracovať, ale bude musieť zaplatiť pokutu v plnej výške. Preto pozmeňujúci návrh. To je... (Prerušenia vystúpenia predsedajúcim.)