A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a pán poslanec Mikuš má slovo. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tak ako každý rok, aj teraz schvaľujeme návrh štátneho záverečného účtu za minulý rok. Sme optimisti, lebo Slovensko úspešne splnilo maastrichtské kritériá a s plnou váhou sa chystá na prijatie eura od 1. januára 2009. Predkladatelia záverečného účtu sa môžu hrdiť tým, že výsledok hospodárenia verejného sektora je ešte lepší, ako plánovali a schodok sa vlani zastavil na 2,2 % hrubého domáceho produktu. Takže by sme sa mohli tešiť, ekonomike sa darí. Slovensko ako prvá krajina Vyšehradskej štvorky vstupuje do eurozóny a máme predpoklady rýchlo dobiehať vyspelé štáty Európskej únie. Môžeme však byť úplne spokojní? Na niekoľkých postrehoch z predloženého štátneho záverečného účtu vysvetlím, že s optimizmom to netreba preháňať. Začnem od štátneho rozpočtu.

Práve štátny rozpočet prispel minulý rok k tomu, že deficit verejných financií je lepší, než sa očakával. Príspevok priaznivejšieho štátneho rozpočtu do spoločnej kasy verejných financií bol vyše 17 miliárd korún. Keď sa však pozrieme na čísla bližšie, zistíme, že rozpočet nedokázal kopírovať robustný rast celej ekonomiky. Príjmy štátneho rozpočtu rástli medziročne tempom 10,3 %, kým výkonnosť ekonomiky v bežných cenách zaznamenala takmer o 3-percentné body viac.

Keď zaostríme na hlavné zložky príjmov štátneho rozpočtu, zistíme, že chabo rástol štandardne najvyšší prispievateľ, a to daň z pridanej hodnoty. Medziročné tempo bolo necelých 6 %, čo je iba necelá polovica nárastu hrubého domáceho produktu. Daňové príjmy celkovo zaostávali za vývojom ekonomiky. Zaostávanie nevysvetlí ani zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky, či oželenie časti spotrebných daní za pridávanie biopalív.

Na tomto postrehu chcem ukázať, že vláda by mala venovať väčšiu pozornosť výberu daní. Zdá sa, že daňových únikov je stále dosť a existuje priestor na vyšší výber daní. A čo je najdôležitejšie alebo dôležitejšie, existuje veľký priestor na zvýšenie disciplíny a triedenie poctivých platiteľov daní od nepoctivých.

Ďalší postreh. Fond národného majetku. Už viackrát som z tohto miesta hovoril, že túto inštitúciu treba zrušiť a jej agendu presunúť na ministerstvo financií či ďalšie vládne inštitúcie. Vlani mal Fond národného majetku príjmy o štyri pätiny vyššie, ako plánoval a výdavky prekročili rozpočet o vyše 20 %. Takýto vývoj nemá porovnanie so žiadnou inou štátnou inštitúciou. Ak sa však niekto teší, že fondu abnormálne vzrástli príjmy a výdavky iba mierne a že hospodárenie bude priaznivejšie, mýli sa. Fond dostal do vienka superdividendu zo Slovenského plynárenského priemyslu z precenenia majetku, ktorá ho paradoxne stiahla do hlbokého schodku v celkovej hodnote 7,1 miliardy korún. Toto je príspevok Fondu národného majetku schodku verejných financií v roku 2007. Ak by výsledok hospodárenia Fondu národného majetku bol aspoň vyrovnaný, celkový schodok verejných financií by už vlani klesol pod 2 % HDP.

Ďalším problémom pre verejné financie začínajú byť samosprávy. Župy, mestá a obce dnes vďaka fiškálnej decentralizácii hospodária s nepoznanými peniazmi. Asi to ich napĺňa prehnaným optimizmom a smelými plánmi. Samosprávy sa začínajú nebezpečne zadlžovať. Podľa údajov zo štátneho záverečného účtu vyskočili vlani čisté pôžičky slovenských miest, obcí a žúp na 3,2 miliardy korún, čo je trojnásobok pôvodného predpokladu ministerstva financií. To ešte nie je žiadna tragédia, veď je to len polovica vlaňajšej sekery Fondu národného majetku, ale čo bude v nasledujúcich rokoch? Kto udrží disciplínu, ak pôžičky budú pribúdať strmým tempom ďalej? Toto je veľká výzva pre ministerstvo financií. Možno už v blízkej budúcnosti budú slovenské samosprávy robiť verejným financiám väčšie problémy ako štátny rozpočet.

Na záver by som si nechal posledný postreh - verejné vysoké školy. Vlani hospodárili so súhrnnými príjmami 18,2 miliardy Sk, čo je skoro o 3,5 miliardy viac, ako sa očakávalo. Avšak mýli sa ten, čo si myslí, že v tučných rokoch im pomohla vláda. Školy si zvýšené príjmy zaobstarali vlastnou aktivitou, keďže ich výdavky rástli miernejším tempom ako príjmy. Vysoké školy prispeli do kasy verejných financií prebytkom 1,4 miliardy Sk. Hocikde inde by som čakal prebytok, ale na vysokých školách. Ak nás majú v eurozóne zachraňovať prebytky vysokých škôl, je to veľmi smutné. Nie som zástancom deficitného hospodárenia, ale ak by som niekde prižmúril oko, bolo by to práve v školstve. Slovensko nutne potrebuje zlepšiť vzdelávanie. Musí konečne nielen slovami, ale hlavne skutkami podporovať znalostnú ekonomiku. Darmo nám budú ambiciózne plány na papieri ako "Program Slovensko 21", keď skutočnosť je iná.

Aj situácia v školstve a chabé investície do znalostnej ekonomiky dokazujú, že Slovensko prejedá svoje úrodné roky. Vláda nemyslí na budúcnosť, občanov opája dôsledkami ekonomickej konjunktúry, neuvažuje, ako umne investovať, aby sme sa mali dobre aj v budúcnosti. Takže nehľadajte u mňa optimizmus. Som realista a viem, že by mohlo byť oveľa lepšie. Plytvať a nemyslieť na budúcnosť je krátkozraké a nezodpovedné, či už to je v korunách, alebo v eurách. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Galbavý, chceli ste sa prihlásiť? Čo máte problémy? (Smiech v sále.) Takže zapnite zariadenie pánovi poslancovi. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie rečníka a pán poslanec Galbavý má slovo. Nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pani predsedajúca, je pravda, že mám problémy, ale poprosím vás, aby ste to takto otvorene nehovorili. Mám problémy aj s vami tak trošku, ale chcel som, počúval som veľmi pozorne môjho kolegu Jožka Mikuša. Chcem oceniť jeho vystúpenie, bolo vecné od samého začiatku až do konca. Konečne tu niekto povedal to, čo pán minister zrejme nepočúval, to ma veľmi mrzí, do budúcnosti, aby ste si z toho mohli zobrať ponaučenie. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikuš, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Pán poslanec Mikuš bol vlastne jediný, ktorý vystúpil v rámci rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu štyroch bodov programu, ktorých spoločným predkladateľom je pán minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek. Teraz pristúpime k rokovaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 635, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 648.

Nech sa páči, pán minister, uveďte vládny návrh tohto zákona.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, poslankyne, dovoľte mi predložiť vám v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie.

Navrhovanou právnou úpravou sa vytvára rámec pre dôslednú transpozíciu novej smernice Rady 2006/117/Euratom z 20. 11. 2006 do právneho poriadku Slovenskej republiky tak, že postup pri povoľovaní cezhraničných prepráv rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva je upravený priamo v návrhu zákona.

Pokiaľ ide o používanie predpísaných štandardných tlačív, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy v § 16 a v prílohe č. 3 súčasného znenia atómového zákona, v ktorých sú vzory tlačív priamo uvedené, predkladaný návrh zákona v súlade so smernicou Rady 2006/117/Euratom odkazuje na tieto tlačivá priamo odkazom na rozhodnutie Komisie č. 2008/312/Euratom.

Predkladaný návrh zákona oproti doterajšiemu právnemu stavu obsiahnutému v § 16 a v prílohe č. 3 atómového zákona predstavuje len legislatívnotechnickú úpravu a vecné rozšírenie pôsobnosti aj o vyhoreté jadrové palivo. O uvedených prepravách aj v súčasnosti rozhoduje Úrad jadrového dozoru, čiže jeho kompetencia zostáva zachovaná.

Pokiaľ ide o prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, kompetencia zostáva zachovaná pre Úrad verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Keďže predkladaný návrh zákona je návrhom právneho predpisu, ktorý v zmysle čl. 33 ods. 1 zmluvy Euratom obsahuje ustanovenia týkajúce sa základných noriem podľa čl. 30 zmluvy Euratom, podľa čl. 33 ods. 3 zmluvy Euratom podlieha notifikačnej povinnosti voči Európskej komisii.

Vzhľadom na novelizáciu veľkého množstva predpisov súvisiacich s atómovým zákonom, na ktoré sa vyskytuje viackrát odkaz v texte atómového zákona, návrh zákona obsahuje aj legislatívnotechnickú úpravu množstva poznámok pod čiarou. Aktualizácia odkazov je v záujme prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vitajte pán minister, ste normálny vytrvalec, že ste tu s nami s VIP z parlamentu zostali.

Kolegyne, kolegovia, výbor pre hospodársku politiku ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona (tlač 635). Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu v prvom čítaní vyplývajú a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon bol postúpený do druhého čítania a aby bol prerokovaný vo výboroch pre hospodársku politiku, výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj a vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodársku politiku.

Všetko, pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 649, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 657.

Znovu odovzdávam slovo pánovi ministrovi hospodárstva, pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

Panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o ochrane spotrebiteľa predkladám za účelom docieliť precíznejšiu úpravu práv a povinností vo vzťahu podnikateľ - spotrebiteľ, odstrániť niektoré legislatívnotechnické nedostatky a dosiahnuť také znenie implementácie smernice 2001/1995/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré by v Európskej komisii nevzbudzovalo pochybnosti o správnosti a úplnosti zákona.

Najproblematickejšou časťou doteraz platného zákona o ochrane spotrebiteľa bol § 18, ktorý upravuje postup pri vybavovaní reklamácií. Na základe nového znenia § 18 sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vykonávať odborné posúdenie výrobkov podliehajúcich reklamácii o osoby oprávnené výrobcom na vykonávanie záručných opráv.

Novela tiež rieši otázku uplatňovania nárokov na úhradu za vyhotovanie odborných posudkov, upravuje lehoty na posúdenie a vybavenie reklamácií a zabezpečuje sa ňou zvýšená ochrana práv spotrebiteľa, ktoré vyplývajú z § 622 a § 623 Občianskeho zákonníka.

Novelou sa zároveň implementuje aj smernica 98/6/ES o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi.

Z dôvodu zvýšenia úrovne ochrany spotrebiteľa v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike sa novelou rozširujú práva spotrebiteľa a ukladajú sa nové povinnosti predávajúcim, ako nezvyšovanie cien v dôsledku zavedenia meny euro, dôsledná aplikácia pravidiel duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt, predkladanie cenovej evidencie a cenovej kalkulácie orgánom dozoru pri výkone kontroly zameranej na zabránenie špekulatívneho zvyšovania cien a poskytnutie súčinnosti pri realizácii projektu monitorovania vývoja spotrebiteľských cien v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

Zavedením explicitnej povinnosti pre predávajúcich priamo v tomto zákone sa zabezpečí jednoznačná vymožiteľnosť práv spotrebiteľa a postihnuteľnosť predávajúcich konajúcich v rozpore s týmto zákonom. Právna úprava bude pôsobiť súbežne s ustanoveniami zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a umožní orgánom dozoru, hlavne Slovenskej obchodnej inšpekcii ukladať pokuty za porušenie zákona nielen podľa svojho kompetenčného zákona, ale aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

Takýto sprísnený režim bude na trhu pôsobiť dostatočne preventívne a vo významnej miere uľahčí aj aplikáciu iných mechanizmov zameraných na sledovanie vývoja cien v procese zavedenia meny euro a na sledovanie dopadu tohto procesu na jednotlivé subjekty na trhu.

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, keďže ide o užitočné a nevyhnutné zmeny zákona o ochrane spotrebiteľa, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 362 z 10. júna 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 649).

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli predloženého návrhu zákona v súlade s návrhom zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet a nebude mať dopad na životné prostredie a na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 657 z 2. júna 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2008 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2008.

Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán spravodajca. Ešte niekto sa chce prihlásiť so rozpravy? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas (hlas zo sály), ale opýtam sa pre formu, že dokončí pán spravodajca svoje vystúpenie a dokončíme tento zákon, a tým skončíme dnešné zasadnutie. Je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas.) Je.

Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Len krátko chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Keďže v dôvodovej správe a aj teraz v úvode pán minister uvádzal, že vlastne tomuto zákonu ide o precíznosť a dôvodová správa tam ešte rozširuje tieto veci na odstránenie nejednoznačnosti, neurčitosti, respektíve viaczmyselného výkladu tak, že je potrebné tento zákon upraviť, že je tam aj implementácia rôznych smerníc Rady alebo Európskeho parlamentu a zároveň v tom zákone je aj úprava pôsobnosti správneho poriadku.

Takže ja len pár vecí chcem dať do pozornosti predkladateľa z tohto zákona, lebo sa mi zdá, že tam bude absentovať dosiahnutie toho zamýšľaného výsledku, napríklad v bode 23. Ja kladne beriem, že keď si výrobca nesplní svoju povinnosť, tak má výrobok za povinnosť označiť dovozca alebo dodávateľ, ale je tam slovo dovozca, prípadne dodávateľ, tak asi by tam možno bolo potrebné jednoznačne stanoviť túto povinnosť jednému aj druhému, aby sa nevyhovárali jeden na druhého.

V § 14b ods. 3 je tam navrhované, že nesmú sa zvyšovať ceny v súvislosti so zavedením meny euro. Tu si takisto myslím, že je správny odsek, akurát zrejme bude veľmi záležať na tom, ako bude vykonávaná kontrola jednotlivých subjektov, aby tie ceny v súvislosti so zavedením eura nezmenili popri iných veciach. Čiže len na to chcem zvlášť upozorniť.

V ods. 4 tohto istého § 14b je zavedená povinnosť pre združenia, aby splnomocnené osoby mohli vstúpiť do priestoru prevádzkarní prístupných spotrebiteľovi za účelom zdokumentovania vývoja cien. Tak ten termín "sprístupniť združeniam" si myslím, že nie je celkom jasne zadefinovaný. Takže asi by ho tiež bolo treba jasnejšie precizovať.

V ďalšom paragrafe, a to je bod 29 § 15 ide o problémy, keď sa zruší prevádzkareň. Sú tam povinnosti jednak informovať o zrušení prevádzkarne, a jednak, kde si môže spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu. Neviem si celkom dobre predstaviť, či tento paragraf, ktorý má jednoznačne dobrý úmysel, ale či sa bude dať naplňovať aj v praxi? Lebo problém pri zrušení hocijakých subjektov sa stále presúva do polohy, že buď zostanú nevybavené reklamácie, alebo pohľadávky, alebo iné veci z hľadiska subjektov, čiže možno by som chcel počuť, akým spôsobom sa to zabezpečí, aby sa to aj naplnilo. Lebo je to pekné, len či to bude reálne.

Takisto je tam v § 18 tiež dobré ustanovenie, že zabezpečiť nepretržitú prítomnosť poverenej osoby oprávnenej vybavovať reklamácie po celý čas zájazdu. Takže jednak tam absentuje, že kde má byť tá nepretržitá prítomnosť. Asi by to tam bolo treba upresniť a zadefinovať, že buď v mieste zájazdu, alebo neviem, ako sa tam zadefinuje tento pojem, ale každopádne je to problém, ktorý je dobré riešiť, lebo máme s tým, myslím si, že veľmi veľa skúseností negatívnych, keď je problém komunikovať s tou poverenou osobou, ktorá by mala tieto reklamácie vybavovať.

No a tiež si neviem celkom dobre predstaviť, to je § 18 bod 4, keď predávajúci, respektíve ním poverení zamestnanci sú povinní poučiť spotrebiteľa o jeho právach. Tiež je to pekné, ale sa mi zdá, že v praxi nerealizovateľné. Skôr sa mi vidí, že by sme mali dať spotrebiteľovi pre jeho ochranu nejaké to smerovanie, že kam sa má obrátiť, aby si tieto práva mohol uplatniť a pridať ešte k tomu aj osvetu, ktorá v určitom rozsahu aj v súčasnosti beží, ale každopádne dať spotrebiteľovi jasnú možnosť, kam má ísť a kde sa obrátiť, aby si toto riešil, lebo nečakám nejakú super ústretovosť pri vybavovaní reklamácií. Nechcem tým uraziť tých predávajúcich, ktorí reklamácie vybavujú promptne. Aj takí sú.

No a sporným sa mi zdá aj § 18 ods. 6, respektíve aj nasledujúci odsek, keď sa tam uvádza, že bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov. Pri jednoduchých veciach si myslím, že to je oprávnené. Ale ak pôjde o náročný spôsob posudzovania a nákladný spôsob posudzovania, a ak sa to bude zo strany spotrebiteľa zneužívať, tak si myslím, že toto by bolo treba nejakým spôsobom rozlíšiť, ako tieto veci urobiť.

No a úplne na záver chcem povedať, že do tohto zákona bola v čl. III vsunutá aj novelizácia zákona č. 92/2008 Z. z. o komunitnej burze, ktorá len nedávno bola cez zákon schvaľovaná. Tak sa chcem vlastne spýtať, že prečo sa to zasa rieši v tomto zákone o ochrane spotrebiteľa, či to bolo nutné dávať do tohto zákona. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenia pána poslanca Kahanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Veľmi krátko. Ja oceňujem pripomienky pána poslanca Kahanca. Skôr mi to pripadá ako technická, lepšia špecifikácia pojmov. Budeme sa tým zaoberať a skontaktujeme sa. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca? Pán poslanec Kahanec? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zároveň prerušujem rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny. Budeme pokračovať bodom 19 schváleného programu, to je tlač 650. Príjemný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)