Siedmy deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. mája 2008 o 9.00 hodine
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 7. rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem vám, samozrejme, príjemný deň.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: pani Milada Belásová, pán Ľuboš Micheľ, pani Iveta Radičová a pani Beata Sániová.
Chcem vás informovať o záveroch včerajšieho poslaneckého grémia, na ktorom sme sa dohodli, že dnes dopoludnia prerokujeme dva body programu. Ide o tlač 595 a 534. Akokoľvek a kedykoľvek tieto body skončia, myslím, ak skončia skôr, tak hlasovať budeme o 11.00 hodine a o 14.00 hodine bude potom hodina otázok, po nej písomné odpovede členov vlády a interpelácie.
No a teraz už pristúpime k rokovaniu v súlade s programom.
Ďalším bodom je
správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. 2. 2008 evidovanej pod č. IV/1GPT 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu ste dostali ako tlač 595.
Prosím teraz predsedníčku mandátového a imunitného výboru poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby správu uviedla.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som predložila správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. februára 2008 evidovanej pod č. IV/1 Generálna prokuratúra 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom č. IV/1GPT 477/07-11 zo dňa 20. 2. 2008, príloha č. 3 v súlade s ustanovením § 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Sergeja Chelemendika a súčasne zaslal túto žiadosť spolu s jej odôvodnením, príloha č. IV. Súčasťou tejto žiadosti bol vyšetrovací spis, ktorý sa priamo týka podozrenia voči poslancovi Sergejovi Chelemendikovi zo spáchania trestného činu uvedeného v tomto spise.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 563 z 26. februára 2008 pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú žiadosť na 12. schôdzi výboru dňa 2. apríla 2008. Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru podľa § 57 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zúčastnil generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Dobroslav Trnka, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Sergeja Chelemendika.
Na úvod rokovania výboru uviedol generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Dobroslav Trnka, že sa pridŕža písomného podania zo dňa 20. februára 2008 a nemá k veci viac čo dodať.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov umožnil poslancovi Sergejovi Chelemendikovi účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Poslanec Sergej Chelemendik túto možnosť nevyužil. Prítomní členovia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozprave predniesli otázky na predkladateľa. Otázky smerovali k situácii v mimosúdnom odškodnení poškodených pri predmetnej dopravnej nehode, ktorá je predmetom trestného stíhania poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo však, samozrejme, nemá dopad na prípadné trestné stíhanie.
Členovia výboru mali možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, ktorý Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky poskytla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Následne bola rozprava uzavretá a predsedníčka Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predniesla návrh uznesenia v súlade s návrhom uvedeným v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 20. februára 2008, t. j. hlasovať pozitívne o vydaní súhlasu na trestné stíhanie.
Uvedený návrh bol mandátovým a imunitným výborom schválený ako jeho uznesenie č. 18. Výbor súčasne uložil predsedníčke výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku zistení mandátového a imunitného výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu predkladám Národnej rade Slovenskej republiky nasledovný návrh uznesenia s tým, že v zmysle uvedeného uznesenia mandátového a imunitného výboru č. 18 výbor odporúča predmetné uznesenie schváliť.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. februára 2008 evidovanej pod č. IV/1 Generálna prokuratúra 477/07-11 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 595: "Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f ) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Sergeja Chelemendika na základe žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 20. februára 2008, evidovanej pod č. IV/1 Generálna prokuratúra 477/07-11."
Skončila som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomnú prihlášku do rozpravy som od poslancov alebo poslankýň nedostal žiadnu. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť k tomuto bodu do rozpravy ústne.
Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že budeme hlasovať o 11.00 hodine.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 534 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 534a.
Dávam teraz slovo poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby návrh zákona odôvodnila.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila v druhom čítaní krátku novelu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, účelom ktorej je reagovať na problém, ktorý sa vyskytuje v praxi v územnom konaní pri vydávaní územného rozhodnutia.
Predmetná zmena stavebného zákona reaguje na aktuálne problémy v povoľovacom procese v oblasti územného konania a rieši nejednoznačnosť výkladu. Uvedená novela rieši tie aktuálne otázky a problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a ktoré v každodennej aplikácii spôsobujú vážne problémy všetkým subjektom zúčastňujúcich sa povoľovacieho procesu pri vydávaní rozhodnutí o umiestnení stavby.
Správny poriadok je v zmysle stavebného zákona len subsidiárny právny predpis, ktorý sa použije len, ak stavebný zákon neurčuje inak, a preto uvedený návrh, ktorý rieši zmenu špeciálneho zákona, nemôže byť v rozpore so Správnym poriadkom ani jeho zásadami. Zároveň chcem upozorniť, že je možné súhlasiť s tým, že proces obstarávania návrhu územného plánu je náročný proces, ktorý sa skladá z viacerých etáp a práve z toho dôvodu nie je možné určiť, či vlastne niekedy príde k jeho schváleniu a vyhláseniu a či už vôbec nie je možné určiť ani predvídať časový rámec jeho schválenia a vyhlásenia. Sú známe prípady, kedy proces obstarávania, obstarania a prerokovania územného plánu trval viac ako 10 rokov.
Z toho dôvodu pri príprave a vypracovaní projektovej dokumentácie a predkladaní všetkých potrebných podkladov pre úplnú žiadosť o vydanie územného rozhodnutia sa žiadateľ dostáva do situácie, že nevie určiť, podľa ktorého územného plánu sa má riadiť, či podľa schváleného a vyhláseného alebo podľa pripravovaného a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že nevie ovplyvniť proces obstarania a prerokovania územného plánu, ktorý sa pohybuje v rozpätí viac ako 10 rokov a tak nevie reálne ovplyvňovať dĺžku správneho konania.
Na základe uvedeného je preto nevyhnutne potrebné vniesť do územného konania prvok právnej istoty účastníkov konania, ako aj dotknutých orgánov a to stanovením momentu posudzovania návrhu na vydanie rozhodnutia s konkrétnym podkladom, to znamená so schváleným a vyhláseným územným plánom, a nie podkladom, ktorého proces obstarávania v prerokovaní nie je možné nijakým spôsobom predvídať.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že podporíte tento návrh zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Györgovi Juhászovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, tlač č. 534.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 735 z 12. februára 2008 pridelila návrh poslancov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 355 z 18. marca 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 303 z 18. marca 2008.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú účinnosti. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch nasledovne: o bode 1 hlasovať s odporúčaním schváliť a o bode 2 hlasovať s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov v druhom čítaní bola schválená v gestorskom výbore uznesením č. 310 z 26. marca 2008. Súčasne výbor poveril spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa sám hlásim.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže otváram rozpravu k tomuto bodu. Pre poriadok uvádzam pán spravodajca, že písomne sa do rozpravy prihlásili za poslanecký klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a ďalej písomne prihlásený je pán poslanec Viliam Novotný.
Teraz máte ako prvý prihlásený slovo v rozprave. Nech sa páči.
Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená Národná rada, rokujeme už v druhom čítaní o poslaneckom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je doplniť ustanovenia upravujúce vydanie územného rozhodnutia, pričom sa poukazuje na skúsenosti z aplikačnej praxe. Musím povedať, že ak si prečítame konkrétne situácie, ktoré sú opísané v dôvodovej správe, tak by sme mohli aj pouvažovať, že naozaj je tu určitý problém, ktorý by sa mal riešiť. Mal by sa riešiť, ale nie takýmto nesystémovým spôsobom.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja miest a obcí, pri tvorbe ktorej sa môžu vyjadriť jednotlivé dotknuté subjekty. Územný plán miest a obcí sa neprijíma zo dňa na deň, predchádza tomu dlhodobá projektová príprava, konzultácie a prerokovanie, ako som už spomenul, s dotknutými subjektmi a orgánmi štátnej správy a, samozrejme, celý tento proces je verejný, každý sa k tomu môže vyjadriť, až potom môžu samosprávne orgány pristúpiť k schvaľovaniu tejto dokumentácie.
Takto prijatá územnoplánovacia dokumentácia je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 stavebného zákona východiskovým podkladom na vydanie územného rozhodnutia. To, čo je navrhnuté v tejto novele, je ale absolútne proti samosprávnemu princípu. Zavádza právnu neistotu a je, samozrejme, ako som už spomínal, nesystémovým riešením. V súčasnosti je pripravená celková veľká novela stavebného zákona na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, preto, ako to aj vyplynulo z rozpravy z prvého čítania, je ťažko pochopiteľné, prečo sa predkladá takáto novela zákona.
Strana maďarskej koalície - MKP ctí samosprávny princíp, kde táto novela aj podľa stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska by obmedzila jednu zo základných funkcií samosprávy, a to usmerňovanie výstavby na území obce, preto tento návrh určite nepodporíme. Žiadam o to aj kolegov z vládnej koalície, ktorým tento princíp je tiež blízky, aby mysleli na starostov a primátorov zo svojich materských strán a pouvažovali nad tým, do akej pozície ich dostane táto novela zákona, keď by sa investor alebo iný stavebník na území obce mohol vybrať, či sa bude riadiť novým platným alebo starým, už neplatným územným plánom. Obmedzí sa tým, samozrejme, priestor samosprávy pri výkone svojej funkcie a celý proces územného konania sa stane neprehľadným. Preto, vážení kolegovia, tento návrh zákona určite nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Páni poslanci Dubravay, Paška, chcete s faktickou? Alebo? (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Do rozpravy sa budete môcť prihlásiť až vtedy, keď skončia tí, ktorí boli písomne prihlásení. Tak sa teraz pýtam, kto sa chce vyjadriť k predrečníkovi s faktickou poznámkou. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A slovo dávam teraz pani poslankyni Jarmile Tkáčovej, ktorá vystúpi za poslanecký klub SDKÚ - DS. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prajem vám príjemný dobrý deň.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som v mene poslaneckého klubu SDKÚ - DS vyjadrila zásadný nesúhlas s touto poslaneckou novelou. Považujeme tento návrh zákona za účelový a lobistický. Pani predkladateľka sa v úvode vyjadrila, že rieši nejednoznačné ustanovenia v zákone, nejednoznačnosť výkladu, že reaguje na aplikačnú prax. Pani kolegyňa, možno, že reagujete na aplikačnú prax, v tom s vami súhlasím, ale nie vyčistením prípadných problémov, ale vnášaním ďalšieho chaosu do tohto zákona.
Môj kolega poslanec predrečník už poukázal na stanovisko ZMOS-u, ktoré považuje tento návrh, váš návrh, za nesystémové riešenie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v stavebnom zákone: a to prvok voľnej úvahy - vnáša doňho prvok voľnej úvahy, ale nie pre štátny orgán, ale práve pre toho, kto o územné rozhodnutie žiada. To je v zásadnom rozpore s princípmi právneho štátnu.
Prijatie zákona by zablokovalo uplatňovanie nového územného plánu a obmedzilo by aj jednu zo základných funkcií samosprávy, usmerňovanie výstavby na území obce. Ale čo ja považujem za najväčší paradox tohto zákona, je to, že ho predkladajú poslanci strany, ktorá sústavne povyšuje verejný záujem nad súkromný záujem. Len včera sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pelegriniho, kde takisto v záujme, vo verejnom záujme okliešťujeme vlastnícke práva, zrovnoprávňujeme v okliešťovaní vlastníckych práv majiteľov poľnohospodárskej pôdy, aj lesnej pôdy.
Toto ja považujem za paradox, že poslanci tej istej strany prichádzajú s návrhom zákona, ktorá v nebývalej miere uprednostňuje individuálny konkrétny záujem, a to záujem podnikateľského subjektu. Je to dvojkoľajnosť v slovách a v činoch, kolegovia. Ja to považujem za pokrytectvo. Ale rozumiem tomu. Jednoducho povedané, ide o lobizmus a účelovosť. A rozumiem tomu po všetkých peripetiách, ktoré zažívajú obyvatelia Pezinka. Preukázalo sa, že štátny orgán porušoval zákon, preukázalo sa, že územný plán mesta je platný, hoci bol spochybňovaný a na základe toho nemôže byť vydané platné integrované stavebné povolenie na skládku, a napriek tomu stavebné mechanizmy na skládke pracujú. Mám tu už výsledky štátneho stavebného dozoru, ktoré jednoznačne preukázali, že sa stavebné práce vykonávajú, dokonca nad rámec stavebného povolenia, ktoré ešte nie je platné. Takže, kolegovia, rozumiem týmto návrhom.
A aby sme nehovorili len o Pezinku, povedzme si o ďalšej takejto stavbe, ktorá nesie tieto znaky, že ju odmietajú občania a napriek tomu ju štátne úrady pretláčajú a je to plánovaná výstavba nového energetického zdroja v Trebišove. Deväťtisíc občanov podpísalo petíciu, že v meste novú elektráreň nechce, že si ju tam neželá. Mestské zastupiteľstvo hlasovalo proti tomu, územný plán mesta neobsahuje žiadny takýto investičný zámer, a napriek tomu, alebo možno práve preto si Krajský stavebný úrad v Košiciach vyhradil právo podľa § 123 rozhodnúť o umiestnení stavby na prvom stupni ako prvá inštancia. Úradníci sa už nechali počuť, že vydajú územné rozhodnutie, napriek nesúhlasu mesta, napriek nesúhlasu občanov tohto mesta. A čuduj sa svete, zrazu sa objavil aj nový návrh územného plánu mesta, v ktorom sa, nikto nevie odkiaľ, zobrala aj elektráreň v intraviláne mesta. Nie je náhoda, vážení predkladatelia, že iba čistou náhodou vy predkladáte návrh, aby sa do úvahy musel zobrať ten územný plán, ktorý je pre podnikateľa výhodnejší? Nie, veru to nie je náhoda a ja tomu neverím.
Preto, aj keď mi je tento procedurálny postup nie celkom príjemný, prichádzame 18 poslanci s návrhom upraviť § 123 tak, aby sa konania pri technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie, pri ktorých si právomoc stavebného úradu vyhradí krajský stavebný úrad, aby sa na tomto konaní mohli zúčastniť aj združenia občanov dotknutých obcí.
Dovoľte, aby som predniesla tento pozmeňujúci návrh.
Bod 1. Za novelizačný bod 1 sa vkladá novelizačný bod 2, ktorý znie: "2. V § 123 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: "V takomto prípade sa účastníkmi konania môžu stať občianske združenia občanov dotknutých obcí." Odkaz pod čiarou. Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: "Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov."."
Bod 2. "Za pôvodný novelizačný bod 2 sa vkladá nový novelizačný bod číslo 4, ktorý znie: "Za paragraf 142a sa vkladá nový paragraf 142b, ktorý znie: "Prechodné ustanovenia k zmenám účinným," - a tam vás poprosím, si opravte - "od 1. júla 2008. Konania podľa § 123, ktoré sa začali pred 1. júlom 2008, sa dokončia podľa znenia zákona platného ku dňu začatia konania."."
Teda, aby sme vniesli poriadok aj s prechodnými ustanoveniami.
Odôvodnenie k bodom 1 a 2. Navrhujeme, aby sa účastníkmi konania mohli stať občianske združenia občanov dotknutých obcí a to v záujme sprehľadnenia konania a zabezpečenia možnosti nezávislého posúdenia súdmi v prípade možného porušenia práv účastníkov konania.
Ako som už povedala, nie som celkom stotožnená s tou procedúrou a nemám ani ilúzie, že podporíte tento návrh zákona. Napriek tomu som idealistka a stále verím, že sa veci môžu zmeniť k lepšiemu, preto si vás dovoľujem požiadať, vážení kolegovia, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásil Martin Pado ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo mám pán poslanec Pado. Nech sa páči.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel poďakovať kolegyni Tkáčovej za jej vystúpenie, pretože na veľmi dobrých príkladoch poukázala, prečo vlastne je záujem takúto novelu zákona realizovať. Ja len chcem rozšíriť informáciu. Je to problém nielen v Trebišove, ale v dnešnej dobe sa takéto iniciatívy objavujú aj v ďalších mestách na východnom Slovensku. V meste Strážske je záujem postaviť dvojblokovú tepelnú elektráreň 2x300 MgW. No nie som presvedčený, že spaľovanie uhlia v dnešnom období je to najlepšie, čo nás čaká, zvlášť kvôli tomu, že vo Vojanoch ide tepelná elektráreň na 30 % výkonu a už dnes vieme, že podobná aktivita sa chystá aj v meste Humenné. Takže ja som zvedavý, koľko takých aktivít ešte bude. A nie je to kvôli iným veciam, ale práve preto, aby sa dalo nekontrolovaným spôsobom realizovať, aby sa dali realizovať takéto výstavby, ktoré nejdú, nie sú kvôli ekonomike, nie sú kvôli rozvoju prostredia, ale sú preto, aby si niekto napratal vrecká. No ak toto je záujem občanov danej lokality, tak sa hlboko mýlite, pani predkladateľka, a vy všetci, ktorí sa chystáte túto novelu podporiť. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, nebýva zvykom, aby som vystupoval k iným ako zdravotníckym zákonom a zdravotníckej problematike, ale táto poslanecká novela zákona ma oslovila v tom negatívnom zmysle slova a budem sa možno trošku venovať problematike Trebišova, keďže toto mesto leží v Košickom samosprávnom kraji. Ja som Košičan, dokonca mám v Trebišove aj svoju poslaneckú kanceláriu.
Dovoľte mi, aby som teda povedal svoj názor a svoj pohľad na túto poslaneckú novelu zákona. Cieľom navrhovanej novely je doplniť stavebný zákon o ustanovenie týkajúce sa územného konania a vydávania územného rozhodnutia stavebným úradom, podľa ktorého, ak sa v správnom konaní podľa stavebného zákona vyžaduje preukázať súlad s územným plánom, a ak v čase od podania žiadosti dôjde k schváleniu nového územného plánu, prípadne k zmene alebo doplneniu územného plánu, podkladom pre správne konanie je územný plán, ktorý platil v čase podania žiadosti, ak je to pre navrhovateľa priaznivejšie. S navrhovanou novelou nesúhlasím, lebo ju považujem za nesystémové a hlavne lobistické riešenie, ktoré výrazne znevýhodňuje samosprávu a výrazne zvýhodňuje investora, ktorý má záujem stavať. Zvýhodňuje ho pred občanmi a zvýhodňuje ho pred ich volenými zástupcami v samospráve.
Záporné stanovisko k predmetnej novele vydalo aj Združenie miest a obcí Slovenska. Dovolím si z neho kúsok zacitovať: "Územné rozhodovanie sa vykonáva podľa zákona č. 71/1976 o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Poslanecký návrh je v rozpore s ustanovením § 46 správneho poriadku, podľa ktorého musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie je zákonné, ak je vydané v súlade s právnou úpravou účinnou v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. To návrh zákona nerešpektuje a vnáša do stavebného zákona prvok voľnej úvahy, nie však správneho orgánu obce, ale vlastného rozhodnutia žiadateľa o územné rozhodnutie. To môže mať vplyv na špekulatívne predkladanie žiadostí, aj neúplných, o vydanie územného rozhodnutia pred konkrétnym pripravovaným schvaľovaním návrhu územného plánu a môže vniesť do tohto konania nežiaducu anarchiu." Toľko stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska.
Dámy a páni, výsledkom schválenia tejto novely v navrhovanom znení by bola možnosť investorov špekulatívne obchádzať platný územný plán mesta alebo obce na základe vlastného rozhodnutia. Tak napríklad dovolím si ilustratívny príklad. V roku 2006 platil územný plán mesta, ktorý hovoril o tom, že príslušná zóna je priemyselná. Žiadateľ v tom čase podal žiadosť na stavebný úrad vo veci vydania územného rozhodnutia, lebo v predmetnej lokalite chce stavať napríklad továreň alebo sklady. V roku 2007 mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu alebo doplnok k platnému územnému plánu a rozhodlo sa, že v predmetnej lokalite bude oddychová zóna s parkom a jazierkom, lebo je v bezprostrednej blízkosti obytnej zóny a občania, ktorí zvolili poslancov obecného zastupiteľstva a primátora, si to prajú.
Stavebný úrad však v roku 2008 vydá územné rozhodnutie podľa pôvodne platného územného plánu, lebo navrhovateľ, investor sa vyjadrí, že ten pôvodný územný plán je pre neho priaznivejší. Takže dostane územné rozhodnutie na továreň a skladové priestory na území, kde mal byť park schválený mestským zastupiteľstvom v čase vydania rozhodnutia platného územného plánu. Je tu ešte malá nádej, že príslušné mesto ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva činnosť stavebného úradu a predsa nemôže ísť proti vlastným občanom. To je však omyl. Po prvé preto, lebo uznesenie mestského zastupiteľstva ako výkon samosprávnej funkcie mesta nemá súvis s činnosťou obce pri prenesenom výkone štátnej správy. A po druhé preto, lebo keby ale predsa len nejaký súvis alebo pochybnosť vznikli, stavebný zákon pamätá aj na túto komplikáciu v neprospech žiadateľa o územné rozhodnutie a krajský stavebný úrad sa pri takejto závažnej investícii, ktorú investor chce do parku umiestniť, môže samoustanoviť prvostupňovým stavebným úradom. Neveríte? Tak uvediem konkrétny príklad, ako to funguje za dnešnej sociálnej vlády smerujúcej k ľuďom.
Mesto Trebišov. Žiadateľ o územné rozhodnutie, a predpokladám, že neskôr aj o stavebné povolenie sa volá Československá energetická spoločnosť, a. s. Podobnosť s názvom ČES je len fonetická, ide o miestnych podnikateľov, ktorí zastupujú "neznámeho investora". Zámer. Výstavba tepelnej elektrárne v intraviláne mesta Trebišov v areáli bývalého cukrovaru, 200 metrov od obytnej zóny, 1 kilometer od centra mesta. Charakteristika. Štyri bloky tepelnej elektrárne, tri uhoľné na ruské uhlie, jeden blok paroplynový. Celková investícia 37 mld. Sk. Čo myslíte, súhlasia s týmto zámerom občania? Nie. Samozrejme, že nie.
Aký je ale vývoj okolo tohto zaujímavého podnikateľského zámeru? Mesto vydáva súhlas investorovi 26. mája 2006. Starý pán primátor zhodou náhod z Hnutia za demokratické Slovensko vydáva stanovisko mesta Trebišov, v ktorom píše, že: "ide o priemyselnú zónu, z uvedeného dôvodu k umiestneniu predmetnej stavby v tejto lokalite nemáme pripomienky." Po komunálnych voľbách prichádza nový primátor a nové mestské zastupiteľstvo, ktoré už pripomienky má a 28. marca 2007 píše Československej energetickej spoločnosti, že realizácia navrhovanej stavby v tejto lokalite nie je v súlade s platným územným plánom mesta. Prichádza petícia občanov, pod ktorou je podpísaných 9-tisíc podpisov, ktorí nesúhlasia s výstavbou. Je verejne prerokovaná 3. júla a vlastne len podporuje stanovisko mesta, ktoré takisto nesúhlasí s výstavbou tepelnej elektrárne v intraviláne. Mesto Trebišov píše svoje nesúhlasné stanovisko aj Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, kde píše, že nesúhlasí s výstavbou, pretože nie je jasné umiestnenie skládky, riešenie odpadových vôd, čerpanie vody z Ondavy a Trnávky, hluková a rozptylová štúdia nie je korektná a vecná, nie je riešená ochrana vtáčieho územia v predmetnej lokalite, nie sú jasné množstvá emisií a imisií vznikajúcich pri prevádzke, nie je jasný vplyv nového energetického zdroja na zdravotný stav obyvateľstva, umiestnenie stavby nie je v súlade s územným plánom mesta, dokumentácia nerieši dopady na existujúcu tokajskú oblasť, ani vplyvy na existujúce bytové domy.
Napriek tomu alebo v tom čase vydáva ministerstvu životného prostredia svoje stanovisko Košický samosprávny kraj. Zhodou okolností pán predseda Košického samosprávneho kraja, pán Trebuľa zo Smeru, verejne opakovane deklaroval, že nie je to v súlade s programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja, a preto nepodporí výstavbu tepelnej elektrárne v meste Trebišov. Napriek tomu v tomto stanovisku, ktorý vydal Úrad Košického samosprávneho kraja, sa píšu všetky negatíva tepelnej elektrárne v Trebišove a na konci napríklad aj veta, že: "Prevádzka technológie bude mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice." A na konci to končí takou zaujímavou vetou, že: "Súhlasíme s realizáciou navrhovaného variantu."
Potom prichádza stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý najprv nesúhlasí, a potom na základe osobného stretnutia s investormi už zrazu súhlasí a ponúka riešenie na výstavbu, napríklad aj také, že obytná zóna na ulici Cukrovarskej na základe jednania s jej obyvateľmi bude likvidovaná. Zbúrajú radšej domy, aby postavili elektráreň. Akurát občania na Cukrovarskej ulici o tom ešte nevedia. No a potom prichádza ochranca životného prostredia ministerstvo životného prostredia - naozaj je to zaujímavé pozrieť, ako fungujú štátne orgány v prospech a smerom k ľuďom a občanom -, ktoré vydáva záverečné stanovisko, v ktorom sa píše, že napriek všetkým negatívnym stanoviskám proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti nový energetický zdroj Trebišov aj napriek prevládajúcim negatívnym stanoviskám dotknutých a v procese zúčastnených orgánov a jednoznačnému odporu verejnosti po doplnení správy o hodnotenie o 15 špecializovaných vyžiadaných štúdií, resp. expertíz, preukázal prijateľnosť z hľadiska odbornej, legislatívnej aj procesnej stránky. Preto sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti nový energetický zdroj v Trebišove, napriek nesúhlasu všetkých zainteresovaných.
Musím povedať, že keď kritizujem štátne orgány v celom tomto procese a chcem ukázať, aká je nebezpečná táto novela zákona, ktorá znovu oslabuje postavenie samosprávy a občanov vo vzťahu k štátnej správe a k ľubovôli investora, musím povedať, že závan čerstvého vetra a zdravého rozumu v tejto kauze existuje a v tejto chvíli sa chcem poďakovať ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý jediný vydal stanovisko k danej veci, v ktorom píše: "Vzhľadom na súčasné stanovisko mesta Trebišov k navrhovanej výstavbe tepelnej elektrárne v tomto meste nepodporujem jej výstavbu." Toto je jediné pozitívne vyjadrenie v zmysle rozhodnutia mestského zastupiteľstva smerom k ľuďom, smerom k občanom, ktoré vydal štátny orgán. Na chvíľu sa všetci v Trebišove upokojili, už si tak vydýchli, že áno, však Jahnátek nesúhlasí, z toho nič nebude, ale len na chvíľu, pretože ako blesk z jasného neba do toho prišlo rozhodnutie Krajského stavebného úradu, že sa tak, ako som predpokladal, ustanovil prvostupňovým stavebným úradom, aby náhodou mesto Trebišov nezavadzalo v celom procese. Mesto Trebišov sa odvolalo a na odvolanie Krajský stavebný úrad odpisuje, že trvá na obsahu listu zo dňa 7. februára, ktorým si vyhradil právomoc prvostupňového stavebného úradu pre stavbu nový energetický zdroj v Trebišove.
Takže, dámy a páni, ak schválite túto novelu, proti ktorej, ako už povedala pani poslankyňa Tkáčová, bude hlasovať celý poslanecký klub SDKÚ - DS, mohlo by to v konkrétnom trebišovskom príklade znamenať napríklad toto. Ak navrhovateľ požiada o územné rozhodnutie v termíne medzi 26. májom 2006 a 28. marcom 2007, aj keby bolo mesto v tomto období zmenilo územný plán, čo nie je tento konkrétny príklad, lebo tu ide o výklad územného plánu predchádzajúcim a terajším primátorom a mestským zastupiteľstvom, Krajský stavebný úrad ako prvostupňový stavebný úrad si ako podklad pre správne konanie zvolí územný plán, ktorý platil v čase podania žiadosti, ak je to pre navrhovateľa priaznivejšie, čo v tomto prípade jednoznačne je. A tak stavebný úrad pokojne môže vydať územné rozhodnutie na výstavbu tepelnej elektrárne 200 metrov od obytnej zóny v intraviláne mesta Trebišov proti vôli 9-tisíc obyvateľov 18-tisícového mesta, čiže polovice populácie, rozhodnutiu primátora a mestského zastupiteľstva.
Ďakujem pekne, parafrázujúc rétoriku strany Smer, táto novela ide proti ľuďom, a preto ju nepodporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Novotného sa prihlásili pán poslanec Frešo, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Kovarčík.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Frešo. Nech sa páči.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečník hovoril o veľmi zrejmom dopade, aký bude mať táto legislatívna iniciatíva na situáciu v Trebišove. Ja by som to chcel rozšíriť aj na situáciu s pezinskou skládkou, kde je to veľmi podobné a vnímam celú túto legislatívnu iniciatívu ako výrazný podraz voči občanom, ktorí cez svojich volených zástupcov si upravili územné plány. Vnímam to ako výrazný krok v ústrety investorom a lobistom tak, aby boli legislatívne podporení a aby mohli tieto svoje stavby napriek nesúhlasu či už v Trebišove alebo v Pezinku, napriek zrejmému nesúhlasu tisícom občanom, napriek zrejmému nesúhlasu celých zastupiteľstiev aj tak postaviť proti vôli občanov len preto, aby títo lobisti dostali svoj priestor.
Chcel by som upozorniť, že Krajský stavebný úrad podobne ako v Košiciach, tak, samozrejme, aj v Bratislave, je úrad, ktorý spadá pod gesciu vlády v Bratislave, dokonca došlo ku konfliktu záujmov v súvislosti s pezinskou skládkou a celý tento prípad sme museli riešiť na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Len vďaka tomu, že výbor sa do tejto situácie opakovane, aj vďaka občanom, aj opozícii do tejto situácie opakovane sa opieral a snažil sa ju nejako riešiť a hľadať a dbať na dodržiavanie zákonnosti, tak dnes je tento proces pozastavený.
Akonáhle prijmeme túto novelu, tak si myslím, že okamžite sa ten proces spustí ďalej a nebude žiadna legislatívna zábrana pre to, aby občania Pezinka nežili v špine a smrade zo skládky, podobne ako občania Trebišova a možno aj ďalších oblastí na Slovensku. Chcel by som naozaj apelovať aj na koaličných poslancov, nech si uvedomia, že tu nezastupujú lobistov a investorov, ale zastupujú našich občanov, ktorí im dali hlasy a dôveru. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Plne sa stotožňujem so záverom pána kolegu, poslanca Novotného, že táto novela ide proti ľuďom. Zaznelo tu množstvo dôvodov a myslím si, že jednoznačne tieto dôvody potvrdzujú, že táto poslanecká novela je vyslovene účelová. A ja by som sa preto chcel spýtať, keď je taká strašná snaha zabezpečiť voľbu pre investora, čo je také dôležité, komu máme teda umožniť, nech si vyberie, čo je pre neho priaznivejšie. To by som rád počul od predkladateľa. Alebo čo je také urgentné, že nemôžeme počkať na schválenie veľkej novely stavebného zákona, ktorý je v procese prípravy. Už sme tu mali Kremnicu, máme tu Pezinok, rozprával tu teraz pred chvíľou kolega o energetickej stavbe v Trebišove, a ja sa nestačím diviť, ako sa tu násilne veci pretláčajú jednoznačne proti ľuďom. V Trebišove bola petícia 9-tisíc ľudí. Ja v podstate sa už na druhej strane ani nečudujem, že tento parlament, teda vládna koalícia to tak tlačí. Lebo mali sme tu petície, ktoré boli viac než 100-tisíc a správanie v Národnej rade zo strany koalície, teda vládnej strany, z vládnych strán bolo úplne nepochopiteľné. Ignorovali petície viac než 100-tisíc občanov tejto republiky a buď ich zaradili niekde ako nejaký odpadový posledný bod alebo ich úplne tvrdo ignorovali a vyradili. Veď to už je nepochopiteľné takéto správanie. Na čo sú tu vlastne poslanci, na čo sú samosprávy? Preto, aby presadili niektoré svoje lobistické alebo iné záujmy? Alebo sú pre ľudí?