Čtvrtek 10. dubna 2008

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, je 11.00 hodín, predpokladám, že vaše vystúpenie ešte bude, sú tam aj faktické, neprerušíme ho s tým, že by ste pokračovali po hlasovaní?

J. Ivančo, poslanec: Nebudem už dlho vás unavovať.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, budete pokračovať vo svojom vystúpení po hlasovaní, je 11.00 hodín, lebo sú aj na vás prihlásení poslanci s faktickými poznámkami. Tak hneď po odhlasovaní môžete pokračovať. Dobre?

J. Ivančo, poslanec: Dobre.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za porozumenie.

A vyhlasujem 5-minútovú prestávku a potom sa sústredíme na hlasovanie.

Poprosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v parlamente, aby sa vrátili do rokovacej sály, budeme o štyri minúty hlasovať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o zaujatie miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní, a pristúpime k hlasovaniu.

Poprosím pána poslanca Juraja Horvátha, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

Je to tlač 562. Pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie vyhodnotenie zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2007.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 81 za, 34 proti, 24 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007.

Teraz pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Zala uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

Je to tlač 563.

B. Zala, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave zaznel jeden návrh. Je to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uznaniu vplyvu kresťanského dedičstva Európy na európsku integráciu. Bol prednesený pánom poslancom Froncom. Najprv budeme teda hlasovať o tomto návrhu, aj keď by som teda rád poznamenal, že myslím, že toto je nad rámec prerokovávaného bodu programu. Ale keďže pán minister nevystúpil k tejto otázke, tak si myslím, že by sme k tomu mali pristúpiť formou hlasovania. Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o návrhu tohto uznesenia, ktorý máte všetci v lavici.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 62 za, 23 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Tento návrh uznesenia sme neprijali.

B. Zala, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 82 za, 10 proti, 50 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k materiálu Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2008.

Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie

informáciu ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii slovenskej menšiny v obci Mlynky v Maďarskej republike po rozhodnutí obecného zastupiteľstva vysťahovať slovenské menšinové orgány a národnostné i záujmové organizácie z priestorov Slovenského domu v Mlynkoch.

Poprosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali, že berieme na vedomie informáciu.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 121 za, 20 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.

Dámy a páni, chcem vás ešte požiadať o súhlas, aby sme pristúpili k

návrhu na zmenu v zložení osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Ide o výmenu za pána poslanca Kuruca na pani poslankyňu Rosovú.

Chce sa niekto, kolegyne, kolegovia, vyjadriť k tomuto návrhu zmeny? Nie, budeme sa prezentovať a hlasovať.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 137 za, 5 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie a pani poslankyňa Rosová nahradí pána poslanca Kuruca v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.

Ešte mi dovoľte, dámy a páni, v mene troch poslaneckých klubov požiadať o súhlas so zaradením bodu programu na hlasovanie o Lisabonskej zmluve v treťom čítaní dnes na 17.00 hodinu. Je všeobecný súhlas? Nie je, budeme hlasovať.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 86 za, 37 proti, 15 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

O 17.00 hodine budeme pri ostatných hlasovaniach hlasovať aj v treťom čítaní o návrhu uznesenia o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy.

Ešte, dámy a páni, chcem vás informovať, že po dohode na rozšírenom poslaneckom grémiu sťahujem svoj návrh zákona o poslancoch. Došlo k dohode, že spracujeme nový návrh zákona za účasti všetkých parlamentných klubov a budeme návrh predkladať tak, aby sme harmonizovali našu činnosť s novým zákonom. Ďakujem pekne. (Hlas v sále.)

Pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov, Smeru - sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany - HZDS navrhujem, aby sme preložili bod programu č. 44 (návrh poslancov Národnej rady Renáty Zmajkovičovej a Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, ktorý je tlač ako 534) na rokovanie Národnej rady v mesiaci máj. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Je s tým všeobecný súhlas? (Hlasy v sále.) Ďakujem pekne, takže o tomto bode budeme rokovať až na programe májovej schôdze. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, poprosím navrhovateľa aj spravodajkyňu, aby zaujali svoje miesta, v rokovaní o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nech sa páči, pán poslanec. (Ruch v sále.)

J. Ivančo, poslanec: Môžem už hovoriť, pán predseda?

P. Paška, predseda NR SR: Skúsime ešte raz poprosiť kolegyne, kolegov o pokoj. Dámy a páni, budeme pokračovať v rozprave.

J. Ivančo, poslanec: Pôvodne na radu kolegu Dubravaya som chcel po rusínsky rozprávať, ale budem pokračovať po slovensky.

P. Paška, predseda NR SR: Nikto by ti nerozumel.

J. Ivančo, poslanec: Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som uzavrel svoje vystúpenie k predloženému návrhu pána poslanca Fronca.

Súčasne mi nedá krátko nezareagovať aj na poznámku, ktorá zaznela od pani poslankyne Smolkovej neverejne, že hovorím viac o vládnom návrhu. Myslím si, že sa nedá nehovoriť o vládnom aj o poslaneckom návrhu, ak obidva sa týkajú tej istej témy. A obidva, ako som to povedal v úvode, sú ešte prerokúvané na tej istej schôdzi.

Takže uvediem posledný ideový rozdiel, ako som to povedal, medzi jedným a druhým návrhom. Jedným z tých posledných pre mňa okrem už spomínanej Kurikulárnej rady takým vážnym je ponímanie hodnotenia žiakov. Myslím si, že celá rodičovská, ale aj odborná, teda pedagogická verejnosť očakávala, a chcem podotknúť, že návrh pána poslanca Fronca to umožňuje, že hodnotenie žiakov dostane väčší priestor vo forme slovného hodnotenia. Ja som mal svojho času aj pripravené, ale ako som to povedal, som nemohol vystúpiť pri vládnom návrhu, vzor hodnotenia alebo jedno hodnotenie žiaka z anglickej primary school, teda takej základnej školy. Žiaľ, nemám ho tu teraz so sebou. Ale by ste určite všetci povedali, ako je to hodnotenie čitateľné a zrozumiteľné pre rodiča hlavne, pretože dnešné hodnotenie, ktoré sa príliš taxatívne a príliš prísne vo vládnom návrhu objavuje na základe známok a na základe "dobrý" a tak ďalej, nedáva skutočne základnú vypovedaciu hodnotu hlavne pre rodiča, ale netreba zabúdať ani na žiaka, pretože ten žiak šiesteho, siedmeho alebo ôsmeho, deviateho ročníka už pozná svoje reálne možnosti, ako pozná alebo nepozná učivo. Navrhnutý vládny model, keď zavádzame, ako som povedal, prísne hodnotenie známkovaním alebo necháva sa istá voľnosť len v prvom až štvrtom ročníku, je podľa môjho názoru veľmi málo na zmenu, o ktorej sa hovorí. Preto podporujem návrh pána poslanca Fronca, kde práve systém hodnotenia je upravený voľnejšie a umožňuje väčšiu zmenu.

Chcem povedať záverečné vety k tomu, že myslím si, že návrh pána poslanca Fronca je podľa mňa koncipovaný teda ako základný legislatívny rámec, ale je skutočne reformným, reformným zákonom. A od základu vytvára priestor pre zmenu celého vzdelávacieho systému. A bude mu dávať modernú a flexibilnú podobu.

No ale čo je najdôležitejšie. Návrh zákona približuje projektované zmeny k už uskutočneným legislatívnym zmenám v decentralizácii štátnej správy, v zmenách vo financovaní, ale aj v zmenách v riadiacich kompetenciách a v zmenách v tom, že rada školy bola v minulom období posilnená ako skutočný samosprávny orgán. Budete sa hnevať, kolegovia z koalície, ale poviem, že návrh pána ministra Mikolaja zavádza do rád škôl štátny dirigizmus.

A čo je šokujúce len pri jednej téme. A to je pri výbere riaditeľa. Ale práve samosprávnosť je postavená na vzťahu rodič, žiak, učiteľ a zriaďovateľ, nie na tom, že tam príde niekto zo Štátnej školskej inšpekcie alebo zo školského úradu a bude hovoriť týmto ľuďom, koho majú vybrať za riaditeľa, lebo má rozhodujúci hlas. Myslím si, že toto je jasným príkladom toho, keď sa posilňuje kompetencia štátu a zasahuje sa do výkonu samosprávnosti na školách.

Na záver si dovolím povedať, že z uvedených dôvodov a z porovnania medzi vládnym a poslaneckým návrhom zákona, ktorý rešpektuje nám blízke princípy subsidiarity, slobody a konkurencie, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, jej poslanecký klub, podporí návrh pána poslanca Fronca a v druhom čítaní budeme diskutovať a predkladať pozmeňujúce návrh pri vládnom návrhu a dúfame, že aj prejdú. Takže ďakujem vám pekne za to, že ste ma počúvali.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky majú pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči, pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem poďakovať môjmu kolegovi pánovi poslancovi Ivančovi, že vyzdvihol to, čo prerokúvaný návrh prináša nové a dobré jednak oproti súčasnosti a jednak oproti tomu návrhu zákona, ktorý sme z pera ministerstva školstva prerokúvali tento týždeň.

Tento návrh, ktorý predložil pán poslanec Fronc, nie je nový. Poznáme ho už dlhšie. A o to smutnejšie je, že vláda vo svojom návrhu odmietla prevziať aj také riešenia, ktoré sú jednoznačne lepšie a ktoré sú napokon aj omnoho väčšmi v súlade s deklarovanými cieľmi vládnej reformy než samotný návrh, ktorý predložila vláda.

Napr. aj samotný návrh na akreditovaných vzdelávacích expertov, o ktorých tu už bola reč, by riešil mnohé z toho, čo sme vládnemu návrhu vyčítali. Tu sa pristavím pri tom, o čom sa hovorilo doposiaľ, či to je alebo nie je zodpovedný prístup a dostatočná garancia štátu. Ak niekto hovorí, že problém je v tom, že akreditovaný vzdelávací expert ním na druhý deň nemusí byť, chcem pripomenúť, že rovnako ani minister školstva nemusí na druhý deň byť ministrom. To ešte ale neznamená, že sa mení školská politika štátu.

Myslím ale, že pán Ivančo poukázal na to, že je tu zásadný rozdiel aj v odlišnosti ideovej až ideologickej, povedala by som, že je tu rozdiel medzi prístupom, ktorý verí v schopnosti, v tvorivosť, v profesionalitu a v dobrú vôľu samospráv, a prístupom, ktorý verí len v reguláciu a v príkazy. A na druhej strane to, čo som hovorila predtým, že vláda nič z toho, čo sú jednoznačne dobré návrhy a nesúvisia s nejakým... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Smolková.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ivančo, keďže ste ma citovali, resp. oslovili pri tom, ako som kritizovala paragrafy 43 až 56, ktoré riešia pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl, že tento problém je riešený veľmi povrchne a nedosahuje kvalitu platnej vyhlášky č. 41/1996 Z. z., tak ste asi potom nepočúvali to zdôvodnenie, ktoré som hovorila, pretože vy ste zdupľovali, že tak to má byť v zákone, resp. že tak to predkladateľ zrejme chcel, tak chcem vám len povedať, že v praxi by tento nedostatok vyvolal veľký zmätok. A ja som aj povedala, prečo by to tak bolo. Ja vám to zopakujem. Objavili sa tam študijné odbory pre materské a základné školy, ktoré svojím zameraním zodpovedajú päťdesiatym rokom minulého storočia. Konkrétne v súčasnosti sa študuje samostatný odbor vzdelávania učiteľov základných škôl pre prvý stupeň základných škôl, kde sa učia metodiky všetkých vyučovacích predmetov. O toto samostatné vysokoškolské vzdelávanie bojovali učitelia základných škôl od dvadsiatych rokov minulého storočia. Nie je možné spájať toto vzdelávanie so vzdelávaním učiteliek materských škôl, kde sú úplne iné metódy formy práce s deťmi do šiestich rokov. Toto štúdium je dnes magisterské, ale ako samostatné. Zároveň sa študuje aj na stredných školách. To je všetko, čo som hovorila k vyhláške č. 41/1996 Z. z. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ivančo, reakcia.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať kolegyni Rosovej za podporu, ktorú uviedla vo faktickej poznámke.

K pani kolegyni Smolkovej. Myslím si, že sa opakujú argumenty zo strany koalície, ktoré boli hovorené už pri prvom predkladaní tohto poslaneckého návrhu. A aj keď sú tam niektoré legislatívnotechnické chyby, a my to pripúšťame, a ak sa tento zákon posunie do druhého čítania, myslím si, že na 90 % vašich pripomienok, ktoré majú, ako som to povedal, legislatívnotechnický charakter, sa dá odstrániť v druhom čítaní.

Čo sa týka vyhlášky č. 41/1996 Z. z. a predloženého návrhu. Ja som len chcel upozorniť na to, že my chápeme tento návrh ako rámcový. A k nemu bude, samozrejme, vykonávací predpis, aj čo sa týka vzdelávania odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, predpokladám. Ale, chcem zdôrazniť, rámcovo chápeme zákon a vykonávací predpis príde. A ten by mal reagovať na to, čo je načrtnuté v zákone. A mal by byť vyššej kvality, ako je terajšia vyhláška č. 41/1996 Z. z. Naproti tomu ale váš návrh, a si neodpustím zopakovať svoju poznámku, alebo návrh vlády je tak široko koncipovaný obsahovo, že tých 35 noriem nižšej právnej sily, 2 zákony tam jednoducho implementovala mechanicky, je pospájaných v texte a kombinuje niektoré nové prvky so starými. A to sa nám zdá horšie ako predložený návrh zákona. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalší v rozprave je pán poslanec Dubravay.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predseda parlamentu. Vážené panie poslankyne, poslanci, budem stručný. Tak ako hovoril pán poslanec Fronc ráno o deviatej, o školskú problematiku je minimálny záujem. A tým, ktorí tu sedia, zrejme je v podstate všetko jasné. Rád by som diskutoval s odborníkmi na školstvo, pretože sám v školstve som strávil obrovské množstvo rokov. Ale čas beží, čas sú peniaze a je nám poslancom veľmi vzácny. Preto, pán predseda, návrh nového školského zákona, ktorý ministerstvo školstva predložilo minulý týždeň, ktorý sme prerokúvali minulý týždeň, v zásadných otázkach obsahuje to, čo predkladá vo svojom návrhu pán poslanec Fronc. Verím, že učitelia, riaditelia škôl a odborníci na školskú problematiku už možno pripravujú pozmeňujúce návrhy, ktorými tento zákon vycibrili do veľmi solídnej podoby.

Preto, pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa o predkladanom návrhu zákona pána poslanca Fronca nehlasovalo a bol stiahnutý z rokovania 20. schôdze Národnej rady. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktickú poznámku má pán poslanec Ivančo. Končím možnosť sa prihlásiť.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dubravay, nie som celkom presvedčený o tom, že takýto návrh môže zaznieť v rozprave, lebo podľa môjho názoru môže zaznieť návrh nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona alebo vrátiť ho predkladateľovi.

A čo sa týka tých zásadných otázok, ktoré akože rieši vládny návrh a sú obsiahnuté aj v predloženom poslaneckom návrhu, tak vám uvediem jeden príklad, keď to nie je pravda. Kľúčovou zmenou, a v tom sa zhodneme, reformy je zavedenie školských vzdelávacích programov. A zásadným rozdielom medzi vládnym návrhom a návrhom pána poslanca je napr. to, kto bude posudzovať školské vzdelávacie programy. Pán poslanec Fronc tu navrhuje vzdelávacích expertov. Vy navrhujete to, že to bude kontrolovať, zdôrazňujem, kontrolovať Štátna školská inšpekcia. A ja som vo svojom vystúpení uviedol, že to je pre nás zásadný a ideový rozdiel medzi vládnym a predloženým návrhom. Preto musím nesúhlasiť s vaším návrhom, ktorý, ako som to uviedol v úvode, podľa mňa je aj mimo rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec, využite svoje právo a zareagujte, prosím vás, z miesta a upresnite to. Som presvedčený, že ste navrhli v zmysle § 73, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o návrhu.

P. Dubravay, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Žiadam, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o navrhovanom zákone.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Goga ešte vystúpi v rozprave.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, dúfam, že nebudem dlho rozprávať. Ja som si nepripravil dlhý príhovor aj vzhľadom na to, že som sa k tomuto návrhu zákona vyjadroval už v predchádzajúcom období, teda v septembri, keď ste ho prvýkrát podali. A tak mi dovoľte naozaj len niekoľko slov povedať.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď som v septembri minulého roka vystúpil k návrhu školského zákona, ktorý ste, pán poslanec, podali do Národnej rady spolu s pánom Szigetim a pánom Devínskym, poukázal som z môjho pohľadu na niektoré nedostatky, ktoré vyplynuli z textu uvedeného návrhu. Chcem ešte povedať, že ste v úvode povedali, že tento zákon nespadol z neba. Ja si myslím tiež, že nespadol z neba, ale vám asi spadol do lona, pretože tento zákon bol pripravovaný asi pred tromi, možno štyrmi rokmi. A myslím si, že už je neaktuálny, pretože už sme dva roky tuná my v Národnej rade a tento istý text sa objavil opätovne aj teraz. Musím povedať, pán poslanec, že ste podali ten istý návrh iba s minimálnymi kozmetickými úpravami. Dokonca i formálna stránka je tá istá. To, čo bolo v počítači, sa opäť takmer bez zásahu dostalo do vášho návrhu. Takže aj moje dnešné vystúpenie bude obsahovo podobné, hoci kratšie ako septembri 2007. A to je zároveň aj reakcia na pána Ivanča, ktorý hovoril, že sa objavujú niektoré argumenty podobné aj z minulého obdobia. No, samozrejme, veď keď ten zákon je ten istý, tak asi tie argumenty musia byť aj rovnaké.

Musím povedať na úvod ďalej, že tento poslanecký návrh nespĺňa to, čo sa od takéhoto zákona očakáva, zákona o výchove a vzdelávaní, ani svojím obsahovým zameraním, ani výstavbou. A preto by som vám chcel navrhnúť, aby ste v súvislosti s tým, že bol posunutý do druhého čítania vládny návrh školského zákona, stiahli tento návrh z rokovania. Takže to už nie je ani odporúčanie rokovať o ňom, ale stiahnuť ho z vášho osobného postoja.

Vo vašom návrhu školského zákona sa objavilo niekoľko nejasností, ktoré ste nevysvetlili. Sú diskutabilné alebo sa odbornou verejnosťou vysvetľujú inak. Doplnil by som tým aj pani Smolkovú o niekoľko nezrozumiteľných paragrafov aspoň z môjho pohľadu.

Už v § 2 hovoríte o kultúrnych nástrojoch, avšak nie je mi jasné o akých kultúrnych nástrojoch hovoríte.

Takisto nevysvetľujete ani to, čo znamená slovné spojenie "od prvého do posledného ročníka". Nehovoríte, o ktorý posledný ročník ide. Ide o jednotlivé stupne základných škôl alebo prvý až deviaty ročník základných škôl? Z čoho potom majú vychádzať tvorcovia vzdelávacích programov. Mám na mysli vašu definíciu a pojem vzdelávací cyklus.

Z vášho návrhu nie je ani jasné hodnotenie, hodnotenie detí a žiakov. Z vašich definícií a pojmov "dieťa a žiak" mi vychádza, že sa bude hodnotiť aj v materskej škôlke. Ale ako to bude? Z textu a jednotlivých odvolávaní sa na paragrafové znenia mám dojem, že sa bude hodnotiť známkou aj v materských škôlkach. Ale veď v materských školách, tam sa hodnotí iba slovne, príp. pochvalou. Už z predchádzajúcej poznámky mi jasne vyplýva, že ste v návrhu zabudli na definovanie hodnotenia žiakov známkou čiže klasickou formou alebo slovným hodnotením. Zákon musí presne definovať, čo je hodnotenie, čo sa hodnotí a ako sa hodnotí. Ponechať to na ľubovôľu riaditeľov škôl a prostredníctvom školských vzdelávacích programov je nesystémové a zavádzajúce. Neumožňuje to komplexné hodnotenie vedomostnej úrovne žiakov. Dnes je tento zmätočný stav napr. v slovnom hodnotení, kde nie sú presne stanovené hranice pre jednotlivé stupne známok, pre určenie vedomostných žiakov. A tak to komplikuje hodnotenie vedomostí v jednotlivých školách, každá škola v podstate akoby hodnotila inak. Vykonávací predpis v hodnotení žiakov, konkrétne ich klasifikáciu nemôže riešiť. To môže podľa ústavného čl. 2 ods. 2 iba zákon.

Osobne ma zaujal aj § 6 ods. 2, ktorý sa týka prijímania žiakov na cirkevné školy. Ale už tuná, myslím, pani kolegyňa Smolková o tom hovorila, ja sa k tomu vracať nebudem.

Nebudem sa ani vo svojom vystúpení venovať ďalším nezrovnalostiam, ktoré sú vo vašom návrhu, aj preto, že by som musel sa vrátiť k môjmu vystúpeniu zo septembra 2007. A to by som sa viackrát opakoval. Poukážem na to, že ste si aj po mojom vtedajšom upozornení nedali pozor na čl. IV, ktorý má názov Účinnosť. Uvádzate v ňom § 61, ktorý sa v navrhovanom zákone nenachádza. Takže naozaj neviem, o aký paragraf ide a na ktorý paragraf sa odvolávate.

Zákon, ktorý bude riešiť výchovu a vzdelávanie, musí byť jednoduchý, jasný a dynamický vo svojom obsahu, musí zabezpečovať určitý systém nielen v obsahu vzdelávania, ale aj v riadení výchovy a vzdelávania, v hodnotení dosiahnutých vedomostí, ale aj kontroly zo strany štátu.

Je možné súhlasiť so zavedením obsahovej prestavby, ktorá však musí vidieť v prvom rade žiaka, pre ktorého túto prestavbu urobíme. Musíme mu vytvoriť také podmienky, aby sa vzdelával v tom, čo potrebuje pre svoj život, ďalší osobnostný rast a potreby celej spoločnosti. A pritom sa štát nesmie zbavovať povinností a musí jasne povedať, čo si má žiak osvojiť aj s ohľadom na jeho psychickú a fyzickú vyspelosť. A zároveň musí byť tým, ktorý kontroluje, či sa výchova a vzdelávanie jeho občana uskutočňuje v súlade so základnými princípmi a cieľmi demokratickej spoločnosti. Ďakujem za vypočutie.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou pán poslanec Ivančo, nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne. Krátka reakcia na vystúpenie pána poslanca Gogu týkajúca sa istej podľa jeho, ale aj názoru iných jeho kolegov diskriminácie, ktorá je navrhovaná v tomto poslaneckom návrhu, čo sa týka prijímania na cirkevné školy. Som prekvapený vehemenciou kritiky a vehemenciou deklarácie o diskriminácii. A pritom pri vládnom návrhu je ustanovenie, že keď súkromná škola poruší zákon, bude mať znížený objem finančných prostriedkov normatívnych o 15 %. Podotýkam, týka sa to len súkromnej školy. Chcem sa spýtať kolegov, či toto nechápu ako diskrimináciu, pretože to obhajovali. Ak hovoríme o rovnosti zriaďovateľov, o rovnosti postavenia škôl, tak potom ak niekto poruší zákon, tak tá sankcia by sa mala týkať rovnako cirkevnej, súkromnej, ale aj verejnej základnej a strednej školy, nielen súkromnej. A ak túto argumentáciu alebo kritiku teraz dávame na predložený návrh pána poslanca Fronca pri prijímaní, tak potom pre objektivitu treba povedať, že mali by ste kritizovať aj toto ustanovenie, ktoré som spomínal vo vládnom návrhu zákona, lebo je to tiež diskriminácia. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Fronc, vy chcete vystúpiť ako s faktickou? (Odpoveď z pléna.) No nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, pán kolega, ja som pozorne počúval, čo ste minule vraveli. A ja som povedal, že som ochotný o tom diskutovať s vami, ale niektoré veci, ktoré ste povedali, ja nechcem meniť. A nechcem ich meniť preto, pretože som presvedčený, že sú správne. A líšime sa naozaj, tak ako to povedal kolega Ivančo, vo filozofii. Jednoducho vy sa tu dožadujete presných preskripcií pravidiel do detailov a ja hovorím, že takto to nie je dobré, pretože to nevytvára priestor na slobodu a tvorivosť pedagógov. Líšime sa v tom ako v pohľade na vec. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec, nechcete reagovať. Boli ste posledný v rozprave.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Niektoré veci sa opakujú a ja takisto zopakujem v prvom rade, že chcem poďakovať tým, ktorí vôbec sú ochotní diskutovať o tom a počúvať, čo treba robiť v školstve a ako sa má naše školstvo meniť. Jednoducho je mi ľúto a je mi mimoriadne ľúto, že takýto nezáujem o budúcnosť, o vzdelanie je nielen tu v parlamente, lebo je to dôkaz presne toho, aký nezáujem je aj v spoločnosti. Keď sa o školstve hovorí, často sa to len deklaruje, ako je to dôležité, dá sa to do vyhlásení, do programového vyhlásenia a potom to skončí kdesi úplne na dne. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka v mojom záverečnom vystúpení je, že chcel by som poďakovať za vystúpenia a zvlášť by som chcel poďakovať za dve vystúpenia, poviem to veľmi priamo, tak ako som to vnímal.

Ku kolegovi Szigetimu. Kolega Szigeti tu naozaj hovoril, povedal by som, sine ira et studio (bez hnevu), hoci viem, že má dôvod byť nahnevaný na to, čo sa deje v reforme vzdelávania zo strany vlády a ako to pociťujú oni ako menšina. Napriek tomu tuná hovoril veľmi jasne, pokojne, uvádzal argument za argumentom, porovnával rozdiely. Ja si myslím, že tí, ktorí chceli počúvať, mohli vidieť a počuť, aký je rozdiel medzi vládnym návrhom zákona a týmto návrhom zákona.

A takisto chcem poďakovať kolegovi Ivančovi, ktorý o. i. povedal to, a povedal to veľmi priamo, úprimne, tak ako to je. Je to rozdiel naozaj ideový, rozdiel vo filozofii o tom, aká má byť naša vzdelávacia sústava, čo má robiť sa v školstve, ako má to školstvo fungovať.

A teraz k reforme vzdelávania. Ja už nebudem opakovať znova tie argumenty, nebudem opakovať znova tie dôvody, prečo si myslím, že je to lepšie, chcem len jednou poznámkou reagovať na to, čo povedala kolegyňa Smolková, a to, čo sa týka predpokladov na výkon pedagóga. No, viete, môžeme o tom diskutovať. Ale ja sa potom opýtam, prečo sme zaviedli trojstupňový systém vzdelávania na vysokých školách? Prečo existuje bakalárske štúdium, keď my ho nikde nechceme uplatniť? Mimochodom, Česi to urobili, keď sa pozriete v mojom zákone, tak, ako je to aj tu navrhované. Takže to je len na doplnenie.

A teraz k tomu, o čom si myslím, že na záver je podstatné. Pozrite sa, ja som ako minister nemal to šťastie, aby som mohol tuná v parlamente pretlačiť zákon reformný, zákon o vzdelávaní. Ja som musel, keď som nastúpil do tej funkcie, riešiť tečúce strechy a chýbajúce peniaze pre pedagógov na platy a podobne. A potom nastala politická situácia. Nechcem sa k tomu už vracať. To nie je v tejto chvíli podstatné. Podstatné je, že áno, súčasný minister Mikolaj má to šťastie, že má akúsi politickú šancu podpory 85 poslancov, aby prešiel zákon. (Ruch v sále.) A nie je pravda, že mu závidím, pán kolega Rydlo. Ja mu to prajem, ale ja mu prajem, aby prešiel zákon, o ktorom som presvedčený, že je dobrý. A nechcem, aby prešiel zákon, ktorý nič iné neurobí, len sa bude tváriť ako reformný, vyčerpá reformný potenciál ľudí, ktorí chcú tú reformu robiť, a zabetónuje jednotné školstvo. V tom sa líšime. A pokiaľ si dá povedať, bude to reformný zákon, budem cítiť, že tam naozaj dôjde k zmenám, som ochotný uvažovať aj ja nakoniec aj možno o podpore toho zákona. Ale musí to byť naozaj o reforme, tak ako ju vnímam a ako ju vnímam nielen ja, lebo myslím, že nie je tu nás málo, ako ste to videli z vystúpení, ktorí takto reformu vnímame. A chcem povedať, zase citujúc klasika, že sa budem o to pokúšať ďalej. Dal som trikrát zákon. Urobím všetko, čo budem môcť, aby sa urobila reforma podľa toho, ako si myslím, že je správna. A že to nie je márne, o tom svedčí jeden klasik, pán Rydlo ho bude poznať, Cato, ktorý povedal: "Ceterum autem censeo Carthaginem delendam esse." A ja budem rovnako postupovať. To znamená, že pokiaľ budem mať priestor aký-taký, budem sa usilovať o to, aby došlo naozaj k reforme nášho vzdelávania, aby tu nebola jednotná škola, ale naozaj škola, ktorá vytvára priestor na súťaž, tvorivosť. A to je pre mňa podstatné. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pani spravodajkyňa sa nechce vyjadriť.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pán poslanec Fronc má v prvom čítaní aj ďalší návrh a to je

návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Chcem sa spýtať, rešpektujúc názor, že aj pani poslankyňa Rosová má návrh novely, či by sme nevedeli zlúčiť rozpravu. Nie. Dobre. Tak bude každý zvlášť uvedený, aj keď hovoríme o tom istom návrhu zákona.

Nech sa páči, pán navrhovateľ.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja predkladám veľmi malú novelu vysokoškolského zákona.

Keď sme prerokovávali vládnu novelu vysokoškolského zákona, tak som sa vtedy vyjadril, že je zle pripravená, že je to paškvil a že má veľa nášľapných mín. Vládna koalícia už jednu mínu sama opravila. To bol pozmeňujúci návrh, ktorý predložil poslanec za Smer pán Mamojka. A schválili sme túto opravu. Nakoniec ja som to ako spravodajca podporil aj som za to hlasoval, pretože si myslím, že bolo to potrebné.

Ale ja navrhujem inú opravu. A najprv odcitujem z jedného listu, ktorý mi poslali, a dostal som ich viac: "Neviem, či ste si všimli § 57 ods. 7 zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení a tak ďalej v znení neskorších predpisov, ktorý diskriminuje časť vysokoškolských študentov uchádzajúcich sa o vysokoškolské štúdium druhého stupňa zdravotníckych študijných odborov oproti študentom uchádzajúcich sa o vysokoškolské štúdium druhého stupňa iných študijných odborov." O čo tam ide? Paragraf 57 ods. 7 ako podmienku pre prijatie na druhý stupeň, to znamená magisterské štúdium, vysokoškolského štúdia zdravotníckych študijných programov stanovuje jednoročnú prácu v zdravotníckych zariadeniach. Chcem povedať, že je to neuveriteľné, je to nútená práca. To nie je o praxi ako súčasti vzdelávacieho programu, pretože prax beží u rôznych študentov aj u študentov takýchto študijných programov. Je to jednoducho o riešení podľa mňa nedostatku pracovníkov stredných kádrov v zdravotníckych zariadeniach. A neviem si predstaviť, ako to mohlo vzniknúť. To je snáď nápad, ktorý mohol vzniknúť naozaj len v boľševickom mozgu. A poviem aj, že je to preto, lebo tých, ktorí tu sú predsa len trošku prv narodení, a prv narodení, myslím, majú dokonca viac ako 60 rokov, si dobre pamätajú ešte obdobie, keď dostali ste po ukončení vysokoškolského štúdia umiestenku tzv. a museli ste nastúpiť, boli ste rodák, povedzme, zo Sniny, ale v Aši na povinnú prácu. A toto je rovnaký nápad.

A dokonca si nemyslím, že to je v tomto prípade, rovno to poviem, nápad ministra Mikolaja. Poznám, ako takéto zákony vznikajú. A je to určite podľa mňa nápad ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča. A minister Mikolaj urobil chybu v tom, že jednoducho to neustrážil a nedal si pozor na to, čo mu tam podsunuli v tejto oblasti ako zrejme zásadnú pripomienku, kde vždy istým spôsobom zdravotníctvo vstupovalo do vysokoškolského zákona a vôbec do vzdelávania. A do istej miery to aj, pokiaľ to bolo rozumné, bolo rešpektované.

A tak ja vás chcem požiadať a vyzvať, aby ste naozaj podporili túto novelu vysokoškolského zákona, ktorá v druhom čítaní pomôže opraviť veci, ktoré sú nášľapnými mínami.

A to, že nehovorím do vetra, spomeniem, že včera večer nielen ja, ale všetci poslanci výboru pre vzdelanie dostali otvorený list študentov vysokých škôl proti doterajšiemu spôsobu vyberania školného. Ja som už na to upozorňoval viackrát, ale tiež som nebol braný vážne, keď som spomínal napr., že študenti, tak ako je zadefinované, že dostávajú sociálne štipendiá, niektorí dokonca prídu o sociálne štipendiá, i keď majú nárok na to, pretože spĺňajú sociálne podmienky.

Ale ja vám ten list prečítam a poviem vám o ňom aj s tým, čo tam sa ďalej píše: "Vážené poslankyne a poslanci, ministerstvo školstva, zástupcovia médií a všetci zainteresovaní, toto je iniciatíva dotknutých študentov, ktorí boli vyzvaní na zaplatenie školného v akademickom roku 2007/2008. Súhlasíme s princípom jedno štúdium zadarmo. A to, čo je navyše, nech si každý zaplatí. Zavedenie platenia školného pre študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia alebo študujú súbežne, je podľa nás vhodné a správne, ale nie výpalníckym spôsobom, ako sa to deje dnes. Väčšina vysokých škôl si nesplnila svoju zákonnú povinnosť o zverejnení výšky školného najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok, ktorá im vyplýva z § 92 o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Nemôžeme súhlasiť so zmenou podmienok štúdia v priebehu roka, keďže pri zápise a ani neskôr sme neboli dostatočne informovaní. Personál na študijných oddeleniach nebol pripravený odpovedať na naše otázky. Aj predstavitelia jednotlivých fakúlt mali vo veciach školného podobný chaos, pretože zákon je veľmi nejasný a nedá sa jednoznačne interpretovať. Je to, ako by ste bežali maratón a v polovici vám povedali, že musíte zrazu bežať na jednej nohe. Rovnako sa porušujú vnútorné predpisy vysokých škôl, v ktorých je jednoznačne stanovený spôsob a termíny splatnosti školného v rozpore s tými, ktoré nám boli písomne oznámené. Platiť školné na niektorých školách až do výšky 40 000 Sk za celý akademický rok musia aj študenti, ktorí sa len zapísali na štúdium, ale nenastúpili naň, alebo aj študenti, ktorí si v polovici akademického roka štúdium prerušili. Retroaktívne sú postihnutí aj študenti, ktorí štúdium zanechali dávno pred nadobudnutím účinnosti príslušného zákona a boli prijatí na bezplatné študijné odbory. Platenie ale postihuje aj nadaných študentov, ktorí stíhajú súčasne dve vysoké školy v plnom nasadení. A nezostáva im voľný čas na získanie finančných prostriedkov. Navyše sa mnohým študentom hrozí disciplinárnym konaním a vylúčením zo štúdia. Zvlášť sa obávajú študenti posledných ročníkov, ktorých čakajú štátnice a ktorí chcú úspešne skončiť svoje štúdium. Apelujeme týmto na všetkých kompetentných, aby si nezatvárali oči pred nespravodlivosťou, ktorá sa deje z tlaku ministerstva školstva na verejné vysoké školy, a aby sa pričinili o nápravu súčasného stavu. Prosíme, pomôžte nám vyriešiť tento problém. Dotknutí študenti."

Mnohé veci vznikli, pretože je to tam zle naformulované. A som presvedčený, že sú tam veci o sociálnych štipendiách. Keď som upozorňoval, že jednoducho keď formulujú, že externý študent aj keď má podmienky na sociálne štipendium, nemôže ho dostať, že to je zlá formulácia a jednoducho sa stane teraz, že keď niekto študuje ako vynikajúci študent dva študijné programy, na jednom z nich je externe, tak už nedostane sociálne štipendium. Napr. takéto tvrdé dopady a iné sú tam.

Nechcem to rozoberať, chcem len povedať, že toto nám poslali všetkým s tým, že nám oznamujú, že zajtra, pokiaľ to tu vidím, áno, zorganizujú tuná demonštráciu pred parlamentom.

Chcem veľmi otvorene hovoriť ku kolegom z vládnej koalície. Boli o tom informovaní, dostal to každý z nás. Ja viem, že večer o ôsmej si už obyčajne nechodíte pozerať e-maily. No ja som si e-mail pozrel. A preto chcem povedať a vyzvať kolegov z vládnej koalície, tento môj návrh naozaj je o tom, aby sme zrušili nútenú prácu. Ale ak posuniete návrh tohto vysokoškolského zákona, teda jeho novely, do druhého čítania, môžeme spolu opraviť aj tieto veci. A môžeme to potom urobiť veľmi rýchlo, pretože bude zákon v druhom čítaní. Keď sa to dá urobiť, nemusí nastávať celý proces od začiatku a môžeme jednoducho pomôcť tým študentom. Naozaj doteraz vysokoškolský zákon, tak ako bol prijatý pre študentov, neurobil nič, len im ublížil. A preto vás žiadam, aby sme sa spoločne o to pokúsili, posunuli návrh tejto malej novely do druhého čítania a spolu opravili tie veci, ktoré hrubo poškodzujú študentov. Ďakujem, pán predseda.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP