Desiaty deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

10. apríla 2008 o 9.03 hodine

M. Číž, podpredseda NR SR: Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby všetci, ktorí sa chcú zúčastniť prvej časti dnešného rokovacieho dňa, zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

V zmysle mojich povinností podľa rokovacieho poriadku vám chcem oznámiť, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Ferdinand Devínsky, Jozef Ďuračka, Tibor Mikuš a László Nagy.

Takže v zmysle schváleného programu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

informácii ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o situácii slovenskej menšiny v obci Mlynky v Maďarskej republike po rozhodnutí obecného zastupiteľstva vysťahovať slovenské menšinové orgány a národnostné i záujmové organizácie z priestorov Slovenského domu v Mlynkoch.

Dávam preto slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Jánovi Kubišovi, aby túto informáciu podal. Máte slovo, pán minister.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád využívam túto príležitosť, aby som informoval o vývoji situácie v Mlynkoch, súčasnom stave, ako aj o krokoch, ktoré podnikla, resp. podniká vláda a slovenská diplomacia, ktoré od samého počiatku venovali sústredenú veľkú pozornosť tomuto problému.

Uvedený problém má rozmer národnostný, etický, politický, ale aj právny. Preto aj náš postoj k tejto otázke sa opieral najmä o Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou ako o medzinárodné právo, Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, v zmysle ktorých je povinnosťou domácej krajiny poskytovať všestrannú pomoc a podporu príslušníkom národnostných menšín. Politický rozmer vidíme najmä v skutočnosti, že problém okolo Mlynkov sa udial v dobe, kedy intenzívne pripravujeme s maďarskou stranou stretnutie premiérov oboch krajín.

Hlásime sa k Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, kde je vytvorených 12 zmiešaných komisií vrátane zmiešanej komisie pre záležitosti národnostných menšín, ktorá hľadá cesty pri riešení problémov, resp. hľadá cesty ku zvyšovaniu štandardov práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Tento konkrétny konflikt akoby tieto mechanizmy aspoň spočiatku ignoroval. A aj toto bol dôvod, prečo si slovenská vláda pokladala za povinnosť na uvedený problém verejne poukázať.

Od samotného začiatku sa vláda a Ministerstvo zahraničia SR aktívne venovali problému Mlynkov. O vývoji situácie bol priebežne informovaný predseda vlády a podpredseda vlády pán Čaplovič, veľvyslanec Slovenska v Maďarsku pán Migaš na základe pokynov ministerstva zahraničných vecí, ešte pred prijatím kontroverzného rozhodnutia mal stretnutia v Mlynkoch. Upozornil na citlivosť sporu a požiadal samosprávu o prehodnotenie zámeru. Bezprostredne po rozhodnutí samosprávy podpredseda vlády pán Čaplovič vyzval obe strany na ďalšie rokovania. Svoje znepokojenie okamžite vyjadrilo prostredníctvom hovorcu aj ministerstvo zahraničia. Následne reagovala vláda ostrým protestom proti rozhodnutiu. Na ministerstvo zahraničných vecí bol pozvaný chargé d‘affaires veľvyslanectva Maďarska. Predseda slovenskej časti zmiešanej komisie pre otázky národnostných menšín zaslal list svojmu maďarskému partnerovi. Vzhľadom na podstatu problému, ale aj preto, že v niektorých reakciách maďarskej strany k riešeniu problému bolo možné pozorovať snahu o skresľovaní situácie (napr. výroky o údajnom uznaní kolektívnych práv menšín slovenskou stranou, voči čomu sa MZV SR výrazne ohradilo), slovenská strana považovala za správne aktívne informovať o probléme aj medzinárodné organizácie - OBSE, Radu Európy a tiež Európsky parlament. Aktívne pracovali aj vedúci našich zastupiteľských úradov v zahraničí a europoslanci za Smer a Ľudovú stranu - HZDS.

Otázka Mlynkov bola súčasťou agendy aj počas stretnutia podpredsedu vlády pána Čaploviča s jeho maďarským kolegom pánom Kissom v pondelok 7. apríla.

Spor o Slovenský dom v maďarskej obci Mlynky nechápeme ako ojedinelý prípad. Predstavuje iba vrchol ľadovca. Veď rozhodnutie o vysťahovaní dvoch slovenských menšinových organizácií nasledovalo po odstúpení obecnej samosprávy od vydávania dvojjazyčného obecného časopisu, po zmene profilu káblovej televízie v neprospech menšinového vysielania či znížení národnostného príplatku slovenských pedagógov v obci. Podľa nášho názoru v Mlynkoch sa rozhoduje o osude, resp. úrovni ochrany práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku. Úmerne tomu reagovala aj slovenská vláda.

Ministerstvo zahraničných vecí SR vidí nebezpečnosť konania miestnej samosprávy a zastupiteľstva obce Mlynky predovšetkým v tom, že systematicky narušuje existujúci stav úrovne práv príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny v danom prostredí, čomu spočiatku naši maďarskí partneri nevenovali pozornosť. Rozhodnutie o vyhostení naviac obsahuje potenciál vyvolávania ďalších sporov, resp. rozhodnutí poškodzujúcich menšinu.

Takéto kroky je nutné označiť za porušenie existujúceho status quo a za znižovanie existujúcej úrovne práv a postavenia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Idú proti duchu zmierenia a proti proklamovaným snahám o pozitívny vývoj vzájomnej spolupráce medzi našimi dvoma štátmi.

Vyznieva preto viac než rozporuplne, ak jeden z najvyšších ústavných činiteľov Maďarska vyhlásil, že v Mlynkoch prebehlo všetko v súlade so zákonom, a deň na to ombudsman Maďarska skonštatoval, že postup samosprávy obce Mlynky, keď samospráva obce chcela vypovedať slovenské organizácie zo Slovenského domu, bol protiprávny. Ombudsman tiež potvrdil, že ide o národnostný spor, čo predtým niektorí vysokí predstavitelia Maďarska tiež popierali.

Na kroky aktívne podniknuté slovenskou stranou reagovalo svojím vyhlásením aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Slovenskej strane sa vyčíta, že nebol použitý mechanizmus zmiešanej komisie pre otázky národnostných menšín, že problém bol neprimerane medializovaný a hlavne postúpený medzinárodným organizáciám. Aký paradox, veď v tomto prípade maďarská strana kritizuje vlastne to, čo v prípade akýchkoľvek otázok, ktoré mohla dať do súvislosti s maďarskou menšinou na Slovensku, v minulosti praktizovala, ale za čo kritizovala vládu Slovenska, a to aj v prípadoch na hranici irelevantnosti (napr. zverejnenie antimaďarského videa na serveri v USA). Maďarská strana ako pravidlo nielenže tieto otázky okamžite medializovala, ale obchádzala využitie systému zmiešaných komisií a priamo sa obracala na rôzne medzinárodné inštitúcie a najmä Európsky parlament, kde unisono pôsobili poslanci maďarskej národnosti zo štátov EÚ celej Karpatskej kotliny. Prostredníctvom týchto koordinovaných kampaní, lobingu a okamžitej internacionalizácie často dochádzalo k neodôvodnenému očierňovaniu Slovenska. V uvedenom vyhlásení teda Ministerstvo zahraničia Maďarskej republiky zrazu kritizuje postup Slovenska v tejto odôvodnenej otázke a naraz "objavuje" mechanizmus zmiešaných komisií, t. j. postup, ktorý slovenská strana vždy presadzovala.

Spor v Mlynkoch však vidíme aj v širšom kontexte rastu prejavov nacionalizmu, a to aj v štátoch Európskej únie vrátane Maďarska. Obavy napr. vzbudzuje, že maďarské inštitúcie doteraz neprijali opatrenia na zamedzenie činnosti Maďarskej gardy, ktorá sa otvorene hlási k extrémizmu a revizionizmu, hľadá vonkajšieho nepriateľa v susedných štátoch, vykonáva konkrétne aktivity namierené najmä voči rómskym občanom a príslušníkom iných národností a hrozí ich prenesením na územie susedných štátov. So znepokojením sledujeme snahy o iniciovanie diskusie o otázke autonómie "národných" menšín na medzinárodných fórach. Znepokojuje nás vytvorenie Fóra poslancov Karpatskej kotliny, ako aj autonomistické snahy maďarských spoločenstiev a kreovanie Rady maďarskej autonómie Karpatskej kotliny, rady, ktorá sa o. i. obrátila listom na summit NATO v Bukurešti, kde sa vyhrážala, že ak nebudú v Karpatskej kotline budované autonómie na základe kolektívnych práv menšín, povedie to k vzniku závažných bezpečnostných hrozieb.

Chcel by som však tiež zdôrazniť, že nielen registrujeme, ale i pozitívne hodnotíme bezprostredné reakcie predstaviteľov vládnych orgánov Maďarskej republiky na spor v Mlynkoch a opatrenia zainteresovaných vládnych inštitúcií Maďarskej republiky, ako aj ich snahu o zmenu rozhodnutia. Takisto vysoko hodnotíme aktívny prístup ombudsmana. Maďarská strana aj na ostatnom mimoriadnom zasadaní predsedov zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, ktoré iniciovala slovenská strana, potvrdila, že otázka Mlynkov je nielen právny, ale aj národnostný problém, ktorý je potrebné riešiť.

Slovenská strana nevníma svoje aktivity smerujúce k riešeniu, resp. k hľadaniu ciest riešenia problému v Mlynkoch konfrontačne. Našou snahou je riešiť a vyriešiť problém v úzkej súčinnosti s maďarskými partnermi v súlade s medzinárodnými normami, s maďarským právnym poriadkom a v duchu Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi SR a MR.

Vláda Slovenska očakáva, že vláda Maďarska sa bude s plnou vážnosťou naďalej venovať tejto situácii a využije všetky jej dostupné prostriedky, aby nedošlo k porušovaniu status quo v situácii slovenskej menšiny v Maďarsku.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záverom vás chcem ubezpečiť, že uvedenému problému sme venovali a budeme aj naďalej venovať veľkú pozornosť a v prípade potreby budeme primerane reagovať. Problém v Mlynkoch bude možné považovať za vyriešený, ak nielenže obe slovenské menšinové organizácie spolu s miestnou samosprávou uspokojivo vyriešia otázku zotrvania dvoch slovenských menšinových organizácií v slovenskom dome, a tu je pripravená vláda Slovenskej republiky takisto prispieť, ale aj sa opätovne pristúpi k vydávaniu dvojjazyčného obecného časopisu, upraví sa profil káblovej televízie v prospech menšinového vysielania a vráti sa národnostný príplatok slovenských pedagógov v obci na pôvodnú úroveň. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku a doterajšej praxe budeme rokovaní o informácii postupovať tak, že poslanec položí otázku, príp. pripomienku zo svojho miesta v rozsahu dvoch minút.

Pýtam sa teraz, či má niekto z poslancov otázku k tejto informácii. Sú to pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Berényi, pán poslanec Kovarčík. Ešte niekto chce položiť otázku k tejto informácii? Nie. Uzatváram teda možnosť položiť otázku.

A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jarjabkovi.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja sa skôr chcem poďakovať za informáciu. A som presvedčený, že tento problém budeme ďalej sledovať a eventuálne sa k nemu vrátime aj na tejto pôde. Mrzí ma však, že teraz nepočúvajú tí, ktorí vám včera dávali, resp. chceli dávať lekcie zo zahraničnej politiky s patričným hereckým pátosom. No a vzhľadom na to, že tu dnes nie sú, je jasne vidieť, ako ich táto problematika zaujíma, a hlavne teda pre mňa čo je profesionálne hrané a čo je v tejto problematike myslené úprimne. Ešte raz ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Chcete zaujať stanovisko k tomuto názoru, pán minister? Nie. Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Berényi.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Najprv poviem niekoľko pripomienok k celej téme. Rád by som aj teraz vyjadril solidaritu so slovenskou menšinou v Mlynkoch aj v mene ostatných poslancov Strany maďarskej koalície.

Chcel by som taktiež konštatovať, že rozhodnutie miestnej samosprávy nebolo správne a nebolo šťastné, aj keď sa to týka sťahovanie slovenskej samosprávy len z jednej kancelárie budovy, ktorá patrí k miestnej samospráve. Totižto priestorové problémy miestna samospráva nepochybne má a treba ich aj riešiť, ale, samozrejme, nemá to riešiť Slovenská republika a nemá sa to riešiť na úkor slovenskej menšiny.

Začiatok popisu situácie od pána ministra bol celkom objektívny až na to, že rád by som pripomenul, že zrušenie časopisu možnože je trošku komplikovaná vec, nakoľko tam došlo k zrušeniu podľa mojich informácií na základe dohody oboch strán. Nakoľko ten časopis, ktorý vydávala miestna samospráva, písali aj v slovenskom, aj v maďarskom jazyku a s iným obsahom a obsah bol niekedy úplne iný, došlo k zrušeniu časopisu a zároveň k obnoveniu najprv časopisu slovenskej menšiny za štátne peniaze.

Nezabudnime taktiež na to, že aj na Slovensku naďalej existuje pospolitosť, aj keď je to len občianske združenie. Takže takéto extrémistické skupiny musíme riešiť spoločne.

A zároveň chcel by som pripomenúť to, že nemiešajme veci, nemiešajme vyhlásenia rôznych maďarských organizácií za hranicami Maďarska a problematiky Mlynky. To sú dve odlišné veci.

A úplne na záver ako návrhy a otázky. Pán minister, viete si predstaviť zintenzívnenie stretnutí zmiešanej slovensko-maďarskej komisie a kúpy nehnuteľností pre... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Bohužiaľ, uplynul čas, pán poslanec.

Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, áno, viem si predstaviť zintenzívnenie práce nielen jednej podkomisie, ale vôbec celého mechanizmu, ktorý je vytvorený v rámci tejto veľkej zmluvy. Naopak, je to veľmi potrebné a my sme k tomuto prizývali vlastne od samého začiatku. Ja na prvom rokovaní, ktoré som mal v Budapešti, som vyzýval maďarskú stranu, aby všetky otázky, ktoré vznikajú vo vzťahoch a ktoré sa objavovali vlastne na celom začiatku, a niekedy to boli kritické pripomienky, ktoré sme považovali aj skutočne za nepodstatné, sme riešili práve prostredníctvom veľmi aktívnej činnosti tých dvanástich podkomisií. A nechceli sme, aby, ako vravím, raketovo pri obchádzaní týchto mechanizmov sa veci okamžite internacionalizovali. Preto ja túto kauzu Mlynky, keď sa na ňu pozriem z hľadiska mechanizmov a z hľadiska postojov maďarskej strany, vítam, pretože vlastne slúži ako určitý katalyzátor toho, že aj maďarská strana dnes, dúfajme, bude podstatne aktívnejšie pristupovať k využitiu týchto mechanizmov a nebude okamžite každú otázku, ako som vravel, niektorú hraničiacu s irelevantnosťou, prenášať na medzinárodné fóra a vyvolávať okolo toho kampaň, tak ako to nechceme robiť my a nerobíme to my. Je to jedine v takýchto prípadoch, ktoré naozaj presahujú rámec únosnosti a ktoré zďaleka sa netýkajú len jedného prípadu, ale sú určitým signálnym prípadom, čo považujeme za určitú charakteristiku procesov, ku ktorým môže, pokiaľ sa nezastavia, dochádzať v Maďarsku a ktoré môžu obmedzovať status quo, pokiaľ ide o slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku.

Pokiaľ ide o financovanie, my dúfame, že sa nájde riešenie, ktoré nebude vynucovať z našej strany podobný krok. Ale v prípade, že sa nenájde, vláda Slovenskej republiky je pripravená hľadať aj takouto formou prostriedky a cesty, aby pomohla pri riešení tejto situácie.

Ja som rád takisto, že na podnet niektorých z koaličných strán sa tiež už uskutočňujú kroky vrátane finančnej zbierky, ktoré by mohli pomôcť.

Ja som takisto rád, že, pokiaľ sa nemýlim, aj na maďarskej strane zo strany maďarskej vlády zaznela indikácia, že v prípade, že sa nepodarí dohodnúť riešenie na úrovni samosprávy, aj toto je jedna z ciest, ktorá je možná a nevylučuje sa ani zo strany maďarskej vlády. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz má právo položiť otázku pán poslanec Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Ja by som začal s tým, že som rád, že vznikol tento problém. Ja som rád, že vznikol problém v Mlynkoch hlavne z toho dôvodu, že sme podceňovali ten vzťah Slovenskej republiky a Maďarskej republiky a mnohokrát sme prenechávali vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom na národnostnú menšinu, na menšinu maďarskú. Vlastne tá vytvárala vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom. A nebol to ten pravý vzťah Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Takže myslím si, že po tomto prípade vznikne celkom iný vzťah a iný kvalitatívny vzťah medzi Slovenskom a Maďarskom.

Ja som rád, že sa to dostalo až na parlamentnú pôdu, že sme žiadali túto informáciu. A som presvedčený o tom, že keby sme raz za pol roka sa venovali tomuto problému v parlamente, určite tie vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom by boli na inej úrovni.

Ja som mal tú možnosť navštíviť Mlynky, bol som tam. Boli sme tam s pánom poslancom Urbánim, boli sme tam s europoslankyňou Belohorskou, kde sme sa podozvedali mnohé zaujímavé informácie, o. i. napr. to, že slovenský jazyk sa učí štyri hodiny v týždni na škole ako cudzí jazyk. Ako môžu tie deti slovenskej národnosti ovládať slovenčinu, keď sa ju vlastne učia len štyri hodiny v týždni.

Čo sa týka finančnej podpory, som presvedčený o tom, že nemôže byť finančná podpora našej menšiny len na úrovni Matice slovenskej, že tu musí byť určite iný vzťah a iná možnosť finančne podporovať naše menšiny, či už v Maďarsku alebo aj inde na svete.

Takže ešte raz hovorím budem pravdepodobne iniciovať to, aby sme minimálne raz za pol roka alebo raz, povedzme, za rok sa zaoberali problematikou slovensko-maďarských vzťahov.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko, odpovedať na otázku? Nech sa páči, máte slovo.

J. Kubiš, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len súhlasím s tým, aby, pokiaľ to vy zvážite, sa o otázkach našich vzájomných vzťahov diskutovalo pravidelnejšie na tomto fóre. Ja som to nebral ako otázku, ale ako výzvu určitú, preto trošku to zaváhanie, či chcem odpovedať, ale ako reakciu, pokiaľ sa pýtate na môj osobný názor, pretože rozhodnutie je vaše. Tak iste takéto veci nemôžu uškodiť. Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali obsah tohto programového bodu.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A ďakujem pánovi ministrovi za podanie informácie a zodpovedanie otázok poslancov.

Ďalším bodom, vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu bude prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 577 a návrh na jeho prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 589.

Pán poslanec Fronc, máte slovo a uveďte tento návrh zákona.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vidím, že školstvo stále nemá veľký záujem. Ale aj tak pokladám za dôležité povedať čosi o tom, ako to školstvo naše by malo vôbec fungovať.

Chcem hovoriť o návrhu zákona, ktorý tuná v Národnej rade je tretíkrát. A zatiaľ dvakrát bez akejkoľvek diskusie bol zhodený zo stola. Dúfam, že dnes sa to nebude opakovať a že bude ochota aj vládnej koalície jednoducho diskutovať aj podrobnejšie o tom, ako má náš vzdelávací systém v budúcnosti fungovať a čo má prinášať.

Budem hovoriť o návrhu zákona, ktorý je založený na princípoch rovnoprávneho prístupu ku vzdelávaniu a zohľadňovaniu vzdelávacích potrieb každého jednotlivca, slobodnej voľby vzdelávacej cesty, a nielen deklarovanej, a rovnakého prístupu, čo sa týka právneho postavenia škôl bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom takej školy, či je to štát, súkromná alebo právnická osoba. Jednoducho myslím si, že rovnosť v tomto má byť dodržaná a nemôžu byť školy, ktoré budú mať výhody a ktoré budú postihované, ako je to v návrhu zákona, ktorý sme nedávno posunuli do druhého čítania.

Chcem hovoriť o návrhu zákona, ktorý vytvorí skutočné reformné, legislatívne prostredie pre naše deti, vytvorí súťaživé prostredie medzi žiakmi, ale aj medzi školami, dá naozaj priestor pre žiakov, študentov a pedagógov na tvorivosť, a tým aj podstatne obmedzí bifľovanie. V neposlednom rade posilní spoluúčasť rodičov, zamestnávateľov, ale aj miestnej komunity na tom, čo bude obsahom vzdelávania. A umožní školám, aby jednoducho dobrí žiaci boli motivovaní a mohli rýchlejšie napredovať vo svojom vzdelávaní primerane svojim schopnostiam.

Tento návrh zákona určite dáva len základné rámce tak, ako som presvedčený, že zákon ich má dávať, nemá určovať podrobné pravidlá, nemá viesť pedagógov a žiakov za ručičku a byť kuchárkou. Totiž ak je tak postavený zákon, tak už vo svojej samotnej konštrukcii potom obmedzuje tvorivosť a jednoducho zabraňuje samostatnosti a tvorivej práci učiteľov.

Aby nevzniklo nedorozumenie, zákon nespadol z neba, preto aj uvediem, čo všetko predchádzalo tomu, pokiaľ návrh tohto zákona vznikol.

Čo pokladám za dôležité, prvé, čo bolo urobené, bola analýza vybraných školských zákonov v krajinách OECD. A táto analýza bola verejne dostupná. Na základe takejto analýzy, aby sme mohli vidieť, ako fungujú vzdelávacie systémy v úspešných krajinách, boli definované tézy zákona, teda filozofia ako bude fungovať a čo tam vidíme za podstatné. A tieto tézy boli zverejnené. A bolo k tomu rozsiahle pripomienkovanie a diskusia. To boli stovky a stovky pripomienok, na základe ktorých sa tieto tézy upravili.

Dôležitý krok, aby mohlo dôjsť k reforme, bolo zavedenie objektívnych meraní výsledkov práce žiakov a škôl. A to bola maturita aj s tými problémami, ktoré mala, to bol Monitor 9. Medzitým bolo spustené väčšie množstvo rôznych experimentálnych, výskumných projektov, ktoré takéto typy vzdelávania pripravovali. Pripravovali ich a jednoducho sa pokúšali aj overovať spôsob iného systému vzdelávania ako ten, ktorý je u nás tradičný. Nechcem ho znova opakovať, aby som tu nezdržoval.

Veľmi dôležité, čo bolo treba urobiť predtým, pokiaľ sa skutočne spustí reforma vzdelávania, to je, aby sme boli schopní poskytnúť aj naozaj objektívne informácie o výsledkoch škôl verejnosti, najmä teda rodičom, ktorí ak majú mať šancu si vyberať školu, ktorá najlepšie vyhovuje ich dieťaťu, školu, ktorá poskytuje vzdelávací program taký, o akom si myslia, že je potrebný práve pre ich dieťa, tak musia mať aj informácie. A to bolo napr. povinné zavedenie výročných správ škôl s povinnou štruktúrou, kde škola dáva informáciu prakticky, čo všetko robí, ako má zabezpečené vzdelávanie a aké výsledky dosahuje, aj priestor na to, ak urobila niečo mimoriadne, aby sa tým mohla pochváliť.

Samozrejme, reformu neurobí žiaden zákon. Reformu jednoducho môžu urobiť len pedagógovia. Ale aby sa to dalo urobiť, treba v prvom rade vytvoriť reformné prostredie. A tú skúsenosť napr. spomeniem z Čiech, kde zákon istým spôsobom bol predsa len oproti tradičnej škole iný. A posunul to síce menej, ale posunul to. Ale výsledok bol, že vlastne dochádza len a došlo viac-menej k preklopeniu toho, čo bolo predtým v tom školskom systéme. Tá reforma sa skutočne nenaštartovala. A dôležité je to preto, že reformné prostredie znamená, že tí učitelia, ktorí skutočne tú reformu budú robiť, musia mať motiváciu. Tá motivácia znamená minimálne to, že jednoducho čosi je tam, čo ich k tomu vedie, aby robili viac, aby robili inak, ako robili doteraz, pretože ako je známe, zvyk je železná košeľa, zvyk zväzuje každého. Ak niekto dvadsať rokov robí nejakú prácu istým spôsobom, veľmi ťažko ho presvedčíte, aby sa zmenil. Ale jedna cesta je práve cez tú motiváciu. A preto bola vypísaná výzva za skoro 470 mil. Sk z Európskeho sociálneho fondu práve na to, aby školy vytvárali si vlastné školské vzdelávacie programy, experimentálne ich overovali a dostali aj na to povzbudenie, teda aj isté finančné prostriedky.

No v neposlednom rade čo pokladám ja naozaj za veľmi dôležité, je to, aby sme o týchto veciach diskutovali na každom fóre, s verejnosťou, s pedagógmi. Musím povedať, že prešiel som Slovensko s takýmto návrhom zákona celé od východu, v Prešove som bol, môžem spomenúť ďalšie miesta, kde som bol, Žilinu, Bratislavu, tých miest by som mohol veľa vymenovať, práve preto, aby jednoducho človek diskutoval s pedagógmi, počúval ich názory a obhajoval aj tú víziu. No hovorím to preto, že pri návrhu zákona z dielne pána ministra s týmto som sa nestretol.

A teraz by som chcel povedať, čo tento návrh zákona skutočne prináša.

Znova zopakujem to, čo som povedal predtým, čo je podstatné. Ak chceme, aby škola bola tvorivá, aby žiaci a pedagógovia boli tvoriví, musíme dať školám slobodu. A sloboda znamená to, aby mohli naozaj oni, myslím teraz pedagógov, ovplyvňovať to, čo sa v školách bude učiť, ale nielen to, čo sa bude učiť, ale aj to, ako sa bude učiť. A to je podstata, pretože som presvedčený, že redukcia učiva alebo nahradenie jednej časti učiva iným učivom nie je v skutočnosti reforma. Reforma je, ak zmeníme spôsob vzdelávania, ak jednoducho vytvoríme tento priestor. A nie je to o tom, že bude tu absolútny liberalizmus, ako tu v minulosti zaznieval v porovnávaniach, v kritike. Celkom iste musí byť stanovené národné kurikulum alebo povinné minimum, čo musí v danom ročníku na danej škole tá-ktorá škola zabezpečiť, veď to je aj to, aby sa dali istým spôsobom výsledky škôl aj porovnávať.

Ale čo pokladám za dôležité, je naozaj, aby aj žiak mal priestor si voliť svoju vzdelávaciu cestu. A voliť si svoju vzdelávaciu cestu znamená to, že aspoň sčasti si bude môcť vyberať učivo, ktoré bude študovať v oveľa väčšej miere. A jednoducho vytvoríme tým aj priestor na to, aby ten, ktorý má schopnosť, mohol rýchlejšie napredovať. Tí, ktorí poznajú náš vzdelávací systém, vedia, že je snaha postupovať rovnako. To znamená, v škole, v triede sa čaká, pokiaľ sa všetci dostanú ďalej a pochopia tú látku aspoň ako tak, aby mohli ísť ďalej. A často sa stáva, že tí, ktorí majú nadanie, sú tvoriví, sú mimoriadne brzdení. No a potom z toho vznikajú nielen problémy pedagogické, ale aj osobnostné. A niekedy tieto deti práve preto, že jednoducho sa nudia, robia veci, ktoré sú nepatričné, by som to tak povedal.

Vec, ktorú pokladám za dôležitú pre fungovanie takého systému, je, aby bol istý tím ľudí, ktorým dáme zodpovednosť za to, aký bude obsah vzdelávania, ako to bude fungovať. To je Kurikulárna rada. Kurikulárnu radu nie je jednoduché vytvoriť. Ale mala by byť to naozaj inštitúcia, orgán, ktorý bude zodpovedný z toho nadhľadu trochu širšie, čo bude vlastne Národný vzdelávací program a ako tvorba školských vzdelávacích programov prebieha. Kvôli tomu pod dohľadom takejto Kurikulárnej rady musí byť aj sieť expertov, ľudí, ktorí budú posudzovať školské vzdelávacie programy. Ja uznávam, že schváliť školský vzdelávací program musí nejaká inštitúcia v závere. Takisto, a by som to uviedol ako príklad, rektora alebo profesora menuje prezident. Ale prezident nezabezpečuje inauguračné konanie profesora, posúdenie vedeckými radami a tak ďalej. To je tá inštitúcia, ale tam musí byť niekto, kto naozaj to vie odborne posúdiť. To je tá sieť expertov, ktorá musí byť, aby sa nám nestávalo, že budú školské vzdelávacie programy a následne niekto príde zo školskej inšpekcie a po dvoch rokoch zistí, že bola katastrofa taký školský vzdelávací program, pričom ale zatiaľ sa stala neuveriteľná škoda pre študentov a žiakov takejto školy. Ja som presvedčený, že ak bude takto vytvorený priestor pre schvaľovanie školských vzdelávacích programov, pri príprave ktorých budú mať spoluúčasť a možnosť do toho hovoriť aj rodičia, aj miestna komunita, tak sa iste vytvorí oveľa väčší priestor aj pre to, aby sa žiaci, študenti väčšmi dokázali uplatniť po absolvovaní školy v praxi.

Tu bol často diskutovaný problém trhu s učebnicami, čo sa stane, keď príde učebnica: "A vy to navrhujete tak liberálne, že si tam príde nejaká učebnica, ktorú tam bude dávať nejaká sekta a podobne." Prosím vás, tento prístup, že všetko schváli najprv ministerstvo, je prístup, ktorý svedčí o nedôvere k pedagógom, občanom. Ja si myslím, že ten prístup musí byť opačný. Samozrejme, v prvom kroku sú učebnice, ktoré pripraví, garantuje štát, ktoré ponúkne, aby každá škola mala ponuku učebnice. Ale potom škola nech sa rozhodne a si vyberie v súlade so školským vzdelávacím programom, kde to je aj schválené, povedzme, aj inú učebnicu. A nie ministerstvo bude dávať doložku, ale naopak, ak sa stane prípad, že tá škola nebude v súlade so zásadami tolerancie, humanizmu a školským vzdelávacím programom, tak vtedy tam vstúpi a zakáže takúto učebnicu. Ja si myslím, že tvorivosť a voľnosť musí súvisieť so slobodou a dôverou k pedagógom a pedagogickým pracovníkom.

Tento návrh zákona, samozrejme, robí harmonizáciu s medzinárodnou klasifikáciou. Iste preto sú tam aj rovnakým spôsobom rozdelené stupne. Zmena je jedna, ktorá, si myslím, je podstatná, že prvý stupeň sa v tomto návrhu mení na prvý až piaty ročník základnej školy.

Čiže toto sú základné myšlienky tohto zákona.

Ja nechcem ísť do detailov, ale som pripravený diskutovať s kolegami, ktorí majú o to záujem, skutočný záujem, ako to má fungovať.

Ja nechcem, aby tento zákon bol, poviem to, v rovnakej polohe ako zákon, ktorý sme posunuli do druhého čítania, o ktorom som presvedčený, že je len hra s verejnosťou na predstieranie reformy. Áno, sú tam prebraté niektoré veci, ktoré sme robili v minulosti. Je tam použitá aktuálna moderná terminológia, terminológia, ktorá hovorí formálne o rovnakom spôsobe tvorenia štátnych vzdelávacích programov, tak sa tam nazývajú, čo, musím povedať, sa mi veľmi nepáči. Oveľa lepší názov je rámcový vzdelávací program, pretože zase jednoducho vyvoláva pocit implikácie silnej ruky štátu štátny vzdelávací program. Ale "budiž", to nie je to podstatné. Ale tá podstatná vec je, že celý ten systém, tak ako je nastavený, povedie k tomu, že sa jednoducho len preklopia súčasné vzdelávacie programy s maličkými zmenami a takto to bude fungovať. Čiže nedôjde k ničomu inému, len sa vytvorí znova priestor na pokračovanie jednotnej školy. A ja poviem veľmi otvorenie, kolegyne a kolegovia, jednotná škola je pre nás neprijateľná. My chceme pluralitu škôl, my chceme rôzne školské vzdelávacie programy, my chceme aby jestvovala súťaživosť, samozrejme, nie neobmedzene, ale istá súťaživosť a takto sa vytvorila šanca na to, aby ten náš vzdelávací systém rástol na kvalite.

A poviem ešte jednu vec v súvislosti s týmto školským zákonom, keď sa tu vravelo, prečo ho dávame teraz, že sme neboli schopní ho prijať. Ja som hovoril vtedy, keď ja som bol ministrom a keď som tento zákon chcel predložiť s predstaviteľom Smeru, ktorý mal na starosti školstvo, s pánom Čaplovičom osobne. A osobne som ho požiadal, aby sme sa pokúsili dohodnúť na tom, čo sú vaše požiadavky, a aby sme sa to pokúsili zosúladiť s tým, aká je naša predstava, a aspoň to minimum urobili a posunuli to, čo sa dá, ako školský zákon ďalej. Ale, žiaľbohu, nestalo sa tak. A nestalo sa tak, pretože v konečnom dôsledku, aj keď som to mal sľúbené, nedostal som vaše predstavy. A jednoducho preto sa to neposunulo.

Čiže na záver chcem povedať, som ochotný diskutovať, som pripravený na to, aby sme hľadali riešenia. A som znova predložil návrh tohto zákona aj preto, aby bol priestor na diskusiu - nerobiac si ilúzie vzhľadom na to, ako funguje v tomto volebnom období Národná rada, ako sa schvaľujú zákony, ako sa všetky dobré veci odmietajú -, aj preto, aby sme diskutovali a aspoň sa pokúsili teda v tomto duchu zmeniť zákon, ktorý je predložený vami ako vládny zákon, aby to naozaj bolo v prospech vzdelávacieho systému na Slovensku a v prospech našich detí. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrh zákona.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládeže, vedu a šport, pani poslankyni Smolkovej, aby uviedla spravodajskú správu.

M. Smolková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako určená spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 84 z 26. marca 2008 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

Poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 577. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 589 z 11. marca 2008 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S týmto jeho konštatovaním sa stotožňujem.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla sa na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určeného v citovanom rozhodnutí odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v 30. deň odo dňa jeho pridelenia a gestorský výbor v 31. deň odo dňa jeho pridelenia na prerokovanie.

Pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Prirodzene, v zmysle rokovacieho poriadku vám udelím slovo kedykoľvek, keď sa prihlásite.

Takže otváram rozpravu. Chcem oznámiť, že písomne sa v mene klubu SMK prihlásil pán poslanec László Szigeti.

Takže, vážená pani poslankyňa Smolková, máte slovo a môžete vystúpiť v rozprave.

M. Smolková, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, celý návrh zákona je poznačený mnohými legislatívnotechnickými nedostatkami. A našla som tam aj gramatické chyby, ale tým ja sa venovať nebudem, určite na tie upozorní možno pani poslankyňa Vášáryová, ja sa necítim byť odborník na to, ale našla som ich. Ale keď dovolíte, tak poviem niektoré pripomienky k tomuto zákonu.

Niektoré definície pojmov sa mi zdajú dosť diskutabilné, nakoľko odborná pedagogická literatúra uvádza iné definície, ale na to, myslím si, predkladateľ má právo. Takže neberiem mu to, pripúšťam to.

V § 6 ods. 2 sa uvádza, že za diskrimináciu sa nepovažuje osobitný spôsob prijímania žiakov cirkevných škôl upravený vnútornými predpismi školy, ktorý celkom alebo sčasti uprednostňuje prijímanie žiakov určitého vierovyznania. Toto ustanovenie je podľa môjho názoru diskriminačné, a to z dôvodu, že cirkevné školy sú financované tak ako školy štátne, podľa normatívu a zo štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu ministerstva školstva, čo bola aj podmienka vatikánskej zmluvy so Slovenskou republikou. A mali by byť prístupné všetkým záujemcom bez rozdielu vierovyznania ako školy verejné. Týmto krokom je nerovnovážne postavenie medzi školami štátnymi a cirkevnými.

V § 7 ods. 1 sa uvádza možnosť plnenia povinnej školskej dochádzky až do 18 roku veku. Ustanovenie však tento problém ďalej nerieši. Predkladateľ si neuvedomuje čo by to s výchovou a vzdelávaním spravilo v bežnej triede, kde by boli žiaci 14- a 18-roční?

V § 12 sa uvádza Národný program vzdelávania a stanovuje sa mu dĺžka 7 rokov. Myslím si, že je namieste otázka: Ak príde zmena v obsahu vzdelávania v tomto ročnom cykle, musí sa vypracovať nový? Ako sa zabezpečí kontinuálne vzdelávanie? Považujeme tento program za nadbytočný, nakoľko máme schválený Národný program výchovy a vzdelávania, Milénium na 15 až 20 rokov. Tento časový cyklus je dostatočný na prípravu a realizáciu obsahových zmien.

V § 13 ods. 4 sa uvádza, rámcové a školské vzdelávacie programu vychádzajú z Národného programu vzdelávania. Pýtam sa, či tento program má silu všeobecne záväzného predpisu, ak ho schvaľuje vláda. Asi ju nemá. Preto rámcové a školské vzdelávacie programy musia vychádzať z cieľov a princípov stanovených zákonom. Z nich sa odvíja aj obsah výchovy a vzdelávania. Programy by mali iba naplánovať možný rozvoj vzdelávania, a nie stanovovať normy vzdelávania.

V § 18 ods. 4 sa uvádza, že "pre vzdelávanie sa môžu používať aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktoré neobsahujú osvedčenie o súlade". To znamená, že na školách sa môžu používať učebnice, aké ich chce riaditeľ a pedagogickí zamestnanci. Potom sú zbytočné predchádzajúce tri odseky. Ako sa, ďalej, zabezpečí kontinuálne vzdelávanie žiaka, ktorý sa presťahuje napr. z Košíc do Bratislavy? Učebnica je základná učebná pomôcka, ktorá musí obsahovať základy jednotného učiva pre všetkých žiakov príslušného ročníka.

V § 19 sa objavuje termín vzdelávací expert na posudzovanie školského vzdelávacieho programu. Kto bude zodpovedný za chyby v školskom programe, ktoré schválil expert, pričom ten po schválení programu na druhý deň už nemusí byť expert? Školstvo bolo od nepamäti štátne "politikum", t. j., štát musí byť garantom kvality výchovy a vzdelávania, a nie jedinec. Podľa predloženého návrhu do tejto rady si minister školstva ani "neškrtne", ale pritom on je zodpovedný za dianie v rezorte. Preto považujem ustanovenie Kurikulárnej rady vládou za možno nereálne.

V § 25 sa uvádza organizácia školského roka, pritom v § 60 Zrušovacie ustanovenia sa platná vyhláška o organizácii školského roka neruší.

V § 28 ods. 1 sú chyby v dosiahnutých stupňoch vzdelania. Predprimárne vzdelanie poskytuje len materská škola, a nie základná škola. Primárne vzdelanie poskytuje nie základná škola, ale prvý stupeň základnej školy.

V § 31 sa uvádza materská škola vyňatá zo zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach. To je, myslím si, v poriadku. Prečo ale bola základná umelecká škola vrátená do školských zariadení? Požiadavky praxe sú za to, aby základné umelecké školy, jazykové školy boli v sústave škôl, nakoľko už z pomenovania sú to školy.

V § 32 Základná škola navrhuje sa zmena na prvý až piaty ročník prvý stupeň a šiesty až deviaty ročník druhý stupeň základnej školy. Predkladateľ si neuvedomuje zložitosť tohto kroku, ktorý v ďalších častiach návrhu zákona nerieši, náklady na vzdelávanie učiteľov, vzťah ku kvalifikovanosti, priestory školy, najmä málotriednych škôl a podobne.

V § 39 sa uvádzajú školy Zboru väzenskej a justičnej stráže a vojenské školy. Tieto školy už neexistujú.

Paragrafy 43 až 56 riešia pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. Tento problém je riešený podľa mňa dosť povrchne a nedosahuje kvalitu platnej vyhlášky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov. V praxi by tento nedostatok vyvolal zmätok. Objavili sa tam študijné odbory pre materské školy a základné školy, ktoré svojím zameraním zodpovedajú päťdesiatym rokom minulého storočia. Konkrétne, v súčasnosti sa študuje samostatný odbor vzdelávania učiteľov základných škôl pre prvý stupeň základných škôl, kde sa učia metodiky všetkých vyučovacích predmetov. O toto samostatné vysokoškolské vzdelávanie bojovali učitelia základných škôl od dvadsiatych rokov minulého storočia. Nie je možné spájať toto vzdelávanie so vzdelávaním učiteliek materských škôl, kde sú úplne iné metódy, formy práce s deťmi do 6 rokov. Toto štúdium je dnes magisterské, ale ako samostatné, zároveň sa študuje aj na stredných školách.

Ďalej, v § 48 pri kategorizácii pedagogických zamestnancov mi absentuje, aj potom v celom zákone mi to absentuje, kde chcete zaradiť majstrov, ktorí doteraz ako pedagogickí zamestnanci figurujú.

Aj pre tieto pripomienky, ktoré som v krátkosti predniesla, pán predkladateľ, som ako spravodajkyňa navrhla, aby sa v rokovaní o návrhu zákona ďalej nerokovalo. Ďakujem.