A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša - pán poslanec Bárdos. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami a pán poslanec Bárodos má slovo.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo. Ja patrím do skupiny poslancov, ktorá bola prítomná, keď sa prijal návrh, ktorý inicioval v prvom rade pán Ján Langoš a viem, že to bol malý zázrak, keď v Národnej rade sme mohli prijať túto právnu normu. Nikto tomu neveril, ale zhodou okolností bolo tu málo poslancov a bolo tu viac tých, ktorí chceli zahlasovať za ten zákon a, chvalabohu, sme prijali veľmi dobrý návrh zákona.
Pán minister, nemáme žiaden problém s tým, keď chceme rozšíriť okruh a pôsobnosť informácií, ale my sa obávame toho, že vždy, keď sa otvárala, alebo keď sa robila novelizácia a bola tu snaha urobiť nejaké zmeny v tomto zákone, tak vždy tam boli tie bočné snahy, ktoré išli iným smerom.
A preto sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo a bol by som veľmi rád, keby ste, pán minister Harabin, vo svojom záverečnom slove povedali alebo dali verejný prísľub, že keď budú takéto snahy tu, v Národnej rade počas druhého čítania alebo vo výboroch, tak stiahnete tento návrh zákona. A bolo by dobré, keby ste dali verejný prístup, že vy budete garantom toho, že v takomto smere Národná rada neprijme zákon a takýmto spôsobom môžeme zabrániť tomu, aby sme zhoršili súčasný stav. Som veľmi rád, že tento zákon je na svete a myslím si, že Národná rada by mala robiť všetko pre to, aby sme vylepšili súčasný stav a v žiadnom prípade, aby sme to nezhoršili. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Frešo bude reagovať na faktickú poznámku.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, ja vnímam tiež tento návrh zákona, že je vlastne akýmsi testom, kde sa tá úroveň vzťahu k slobodnému prístupu k informáciám nachádza, nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale aj medzi jednotlivými stranami vzájomne v rámci tohto parlamentu. A bol by som rád, keby tento parlament dosiahol aspoň tú úroveň, ktorá bola pred spomínanými dvoma volebnými obdobiami. A takisto, keď ide o tú výzvu pánu ministrovi, asi by som možno adresoval ako prosbu, nech osvetlí tento svoj postoj, nech vieme a je to skutočne naozaj o tom, akým spôsobom sa on ako garant, a to pokračovania tohto zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko to spadá pod jeho rezort, k tomu postaví a akým spôsobom postaví ďalšie základy, na ktorých táto spoločnosť bude stáť aj v ďalších volebných obdobiach v oblasti zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
To by som rád upozornil, že tento zákon sa naozaj vždy ťažko novelizuje, pretože tých bočných úmyslov alebo rôznych predstáv je tam vždy veľa. Čiže možno je to jedna z takých viac unikátnych šancí, ako urobiť niečo viac pre občana, pre jeho informovanosť aj zoči-voči tomu, že dnes sme v dobe, kedy naozaj je tých informácií stále viacej. Je tu aj prebytok informácií, a preto aj priame informácie od inštitúcií, ktoré vlastne sú svojím spôsobom autorizované, sú na vyžiadanie, majú veľmi hlboký zmysel pre poznanie ľudí. Šetrí im to v mnohom prípade čas, v mnohom prípade rôzne dohady, ktoré sa dajú vlastne vysvetliť jednoduchou otázkou, na ktorú príde v zákonom danej lehote odpoveď.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Keďže v rozprave vystúpili všetci rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, môžem zareagovať aj separátne, ale v podstate zhrniem to, čo bolo apelované na moju adresu do takej komplexnejšej odpovede, a potom aj na jednotlivé výstupy.
Predovšetkým chcem poukázať na to, že predkladanie tejto legislatívnej novely nebola moja iniciatíva, ani iniciatíva nášho ministerstva. Tu ide o plnenie Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života za rok 2005. Teda to je dedičstvo predchádzajúcej vlády, ktoré nebolo legislatívne vo vzťahu ku kategóriám občanov so zdravotným postihnutím dotiahnuté do legislatívnej roviny. Čiže nepredkladali sme tento materiál z vlastnej iniciatívy, ale sme museli plniť úlohu, ktorá bola prijatá. Čiže vo vzťahu k tomu, aby bolo úplne jasné, ako sa tento materiál rodil.
Pokiaľ ide o pána poslanca, pán poslanec Ivančo hovoril o tom, čo mal povedať pán Mamojka pre TASR, že sme rokovali a že som mu povedal, že ja novelu stiahnem, pokiaľ poslanecké návrhy budú nad rámec našich predpokladaných zámerov. Ja som také niečo nikdy nepovedal a môžem ísť aj do konfrontácie s pánom Branislavom Mamojkom a viem, že ani pán Mamojka to nepovedal pre TASR. Totižto o čo ide? Predsa ja by som nikdy nemohol povedať niečo, čo nemôžem urobiť, pretože návrh, ktorý predkladá vláda, môže stiahnuť len vláda. Čiže tu je odpoveď aj vo vzťahu k ďalším poslancom, ktorí apelujú na mňa ako na osobu v tom smere, že by som zagarantoval to, že materiál stiahnem. Všetci vieme, aký je rokovací poriadok vlády. Materiál, ktorý je predložený, keď som ho ja predkladal do vlády, ale keď už je v parlamente, je možné ho stiahnuť len osobitným uznesením vlády.
Pokiaľ ide o moju osobu, dotiahnem to do konca. Onoho času sa robila mediálna anketa v Novom čase, pokiaľ ide aj o mediálne otázky, ale aj o informačné otázky zo strany médií. Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením zo všetkých ministerstiev má najkratšiu limitáž na odpoveď. Dokonca to tam bolo rátané na hodinu a nejakých desať minúť, neviem to ale presne. Čiže ja osobne a moje ministerstvo nemá problém s poskytovaním informácií. Je pravdou aj to, že naše ministerstvo vedie jeden spor, pokiaľ ide o požiadavku na informovanie, ale tam sme sa dostali do právneho interpretačného konfliktu so žiadateľom v tom smere, že žiadal od nás informáciu, ktorú sme neboli schopní vyrobiť a v tomto smere sme iniciovali konanie na Ústavnom súde, či v tejto časti je to v poriadku. Čiže postupovali sme spôsobom predpokladaným v našom právnom poriadku, aby v prípade našich pochybností o súladnosti určitej časti zákona s ústavou rozhodol Ústavný súd.
Ja osobne sa nebránim žiadnym návrhom alebo podnetom, aké tu odzneli zo strany pani kolegyne Žitňanskej v tom smere, že by sa vylepšila vymožiteľnosť práva na informácie. Som prístupný všetkým pozitívnym návrhom a iniciatívam.
Nemôžem rozhodne súhlasiť s konštatáciou pána poslanca Šimka vo vzťahu k tomu, čo prezentoval ZMOS. Vy ste tu správne interpretovali, čo prezentoval ZMOS, že ZMOS nemá na to finančné prostriedky, aby mohol realizovať zvýšený nápor na ich rozpočet v súvislosti s poskytovaním informácií. Ja si myslím, že ZMOS tie prostriedky musí nájsť, pretože ide o ich občanov, ide o ich voličov a ide o také nepatrné finančné prostriedky, ktoré sa skutočne ani nedajú vyčísliť. To je tak, ako keby som ja v rozpočte pre rezort spravodlivosti žiadal navýšenie finančných prostriedkov pre náš rezort a pre súdy len z toho titulu, že budeme musieť platiť tlmočníkom tlmočné. To tiež nemôžeme dopredu odhadnúť, lebo nevieme, aká vznikne potreba pribratia tlmočníkov do konania. Čiže z toho titulu sa to nedá vyčísliť. Preto aj pri rokovaniach so ZMOS-om, kde sa prerušilo rokovanie o tomto bode a kde sa vstúpilo ešte na vyjasnenie si postojov so ZMOS-om, sme tieto otázky vysvetlili a potom z ich strany bola akceptácia. A pokiaľ by došlo v budúcnosti k problémom v tomto smere, tak nie je vylúčené rozpočtové prekrytie týchto nákladov. Ja v podstate len toľko. Podporím všetko, čo bude pozitívne. Problémy s informovanosťou nemám, takže z mojej strany toľko.
Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, v krátkosti by som zareagoval len na jednu vec, na ktorú možno chcel reagovať aj pán minister a to konkrétne na pána poslanca Šimka, kde pán poslanec Šimko uviedol, že žiadosť o sprístupnenie informácií sa predlžuje z 8 na 15 dní s tým dodatkom, že ide o diskrimináciu. Pán poslanec, tu by som absolútne nemohol súhlasiť s týmto vyjadrením, že ide o diskrimináciu hlavne v tom zmysle, že presne § 17 ods. 1 definuje vlastne, za akých okolností sa táto doba môže predĺžiť. Tam nie je písané, že sa automaticky predlžuje tá doba z 8 na 15 dní. Môže sa predĺžiť, samozrejme, v prípade, ak ide o osobu nevidiacu, kde ten preklad si, samozrejme, vyžaduje aj určité technické opatrenia. Takže tu by som chcel upozorniť a apelovať na to, že v žiadnom prípade nejde o diskrimináciu. Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať
informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2008.
Tento materiál ste dostali ako tlač 542.
Prosím znovu pána ministra spravodlivosti a podpredsedu vlády, pána Harabina, aby tento materiál uviedol.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni poslanci, vážené dámy poslankyne, dovolím si na dnešné rokovanie predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2008. Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády. Uvedené ustanovenie ukladá vláde pravidelne polročne informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda prijala a bolo publikovaných 30 aproximačných nariadení vlády, ktoré sú uvedené v prílohe 1. V prílohe 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2008. Spolu ide o 18 aproximačných nariadení vlády.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády aj nad rámec tohto zámeru. V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov má Národná rada možnosť požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Ku koncu februára boli publikované v Zbierke zákonov 4 aproximačné nariadenia vlády. Prijatie troch z nich predložená správa predpokladá v zámere prijímania aproximačných nariadení v I. polroku 2008 v bodoch 1, 2 a 3. Aproximačné nariadenie vlády č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky, boli prijaté nad rámec tejto informácie. Informácia v predloženom znení bola schválená vládou 16. januára 2008, uznesenie č. 29.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ďakujem za slovo.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo poverenej členke ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, aby podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podala informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2008.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 29. januára 2008 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda je povinná v polročných intervaloch písomne informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. V hodnotenom období, ako už spomínal predkladateľ, bolo prijatých 30 aproximačných nariadení. Je predpoklad, že v I. polroku kalendárneho roku bude prijatých ďalších 18 nariadení daného druhu. Väčšina z nich bude prijímaná z oblasti pôdohospodárstva, dopravy a technických predpisov.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 18. marca 2008 na svojej 44. schôdzi a uznesením č. 356 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.
Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy k tomuto bodu neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu bude prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 441/2001 Z. z. o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 557. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 571.
Prosím pána ministra obrany Slovenskej republiky, pána Jaroslava Bašku, aby v zastúpení ministra vnútra tento vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Baška, minister obrany SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženej novely je v čl. I úprava viacerých ustanovení zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v súvislosti so skúsenosťami získanými v praxi po prechode evidencie trvalého pobytu občanov na orgány územnej samosprávy v Bratislave, ako aj ďalšie skúsenosti získané z uplatňovaných potrieb občanov pri riešení ich životných podmienok.
Novela odstraňuje ďalšie administratívne bremeno pre občanov. Naďalej nebudú musieť predkladať list vlastníctva, ktorého časovú platnosť na účely hlásenia pobytu občanov vyžadoval zákon. Súčasný stav na úseku evidencie nehnuteľností, ako aj možnosti overovať údaje o vlastníctve nehnuteľností totiž umožňujú, aby spomínané doklady nemuseli byť predkladané. Tým občan usporí aj na poplatkoch, ktoré by musel zaplatiť za vydanie nového listu vlastníctva.
Ďalej sa upravujú viaceré ustanovenia v súvislosti s ponechaním časti agendy týkajúcej sa registra obyvateľov na orgánoch Policajného zboru, čo súvisí s technologickým zabezpečením ohlasovní a ich komunikačným prepojením s registrom obyvateľstva. Technologická vybavenosť útvarov Policajného zboru, nepripojenie prevažnej väčšiny ohlasovní na register obyvateľov a nedostatočné materiálno-technické i personálne vybudovanie pracovísk v obvodných úradoch pre výkon predmetnej agendy determinujú nutnosť riešenia ponechať niektoré činnosti na okresných riaditeľstvách Policajného zboru.
V čl. II sa navrhuje upraviť nadobudnutie účinnosti niektorých ustanovení zákona o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na orgány verejnej správy v súvislosti s prípravou nového zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Schválením zákona budú tieto pôsobnosti vykonávať naďalej okresné riaditeľstvá a krajské riaditeľstvá Policajného zboru.
Vážená pani predsedajúca, vážení pani poslanci, pani poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.
Zo znenia tohto vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika tohto vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2008 č. 571 ako aj podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.
Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.
Preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abrhan. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A pán poslanec Abrhan má slovo. Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, uvažoval som, či vystúpiť, alebo nie, ale neodpustím si predsa len dve krátke poznámky.
Text vládneho návrhu zákona hovorí, že je to novela o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady. Vykonaním tejto novely príde nie k presunu z Policajného zboru na okresné a krajské úrady, ale práve naopak. Príde k presunu z okresných úradov a krajských úradov na Policajný zbor. To je jedna poznámka, ktorú som si neodpustil.
Teda povedať tým, že sa vypúšťa v § 27 ods. 2 a ods. 3, ktoré znejú: "Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí ku dňu účinnosti tohto zákona vykonávali činnosť na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov na príslušných útvaroch Policajného zboru, prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona na obvodné úrady v sídle kraja, v ktorých územnom obvode mali útvary Policajného zboru sídlo."
A tretí odsek: "Práva a povinnosti z finančných, majetkových a iných vzťahov vzniknuté z pôsobnosti útvarov Policajného zboru na úseku hlásenia pobytu občanov a vedenia evidencie pobytu občanov prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona na obvodné úrady v sídle kraja, v ktorých územnom obvode mali útvary Policajného zboru sídlo. Na obvodné úrady v sídle kraja prechádza dňom účinnosti tohto zákona aj v správach hnuteľného majetku, ktorý slúžil na výkon uvedenej pôsobnosti útvarom Policajného zboru."
Čiže pôvodný zákon hovoril o tom, ako prejdú tieto pôsobnosti z Policajného zboru na obvodné a krajské úrady alebo na obvodné úrady v sídle kraja. Tým, že toto rušíme, tak vlastne budú prechádzať alebo budú zostávať v rámci útvaru Policajného zboru. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka sa týka čl. 2 a to je účinnosť, kde sa hovorí, že v čl. 7 sa slová "1. júla 2008" nahrádzajú slovami "1. januára 2010". Aj v minulom volebnom období sme viackrát už predlžovali účinnosť tohto zákona, ale vždy sa pamätám, aké diskusie boli okolo toho. A práve opozícia, strana SMER predkladala, prečo musíme stále toto odkladať a prečo vládna koalícia nemôže naplniť tento návrh zákona. Je preto pre mňa prekvapením - škoda, že tu nie je pán minister vnútra, ktorý by možno na to odpovedal -, prečo sa to takýmto spôsobom znovu odkladá, keď to práve SMER v minulom volebnom období kritizoval.
Druhé, čo je pre mňa v rámci tejto novely zarážajúce, je to, že sa odkladá až na rok 2010. Nepredpokladám, že by si vo volebnom roku vládna koalícia trúfla prijať takúto zákonnú úpravu. Predpokladám, že v roku 2010 vo volebnom roku to znovu odložíme na ďalšie volebné obdobie a tým sa tohto presunu vlastne vládna koalícia zbaví pre toto volebné obdobie a odsunie to na ďalšiu časť, až na ďalšie volebné obdobie.
Ak už chcela, tak možno, dobre, ak sa to nedá k 1. júlu 2008, prečo nie je ten návrh na 1. júl 2009? Budete prijímať štátny rozpočet, ak to súvisí a treba zabezpečiť technické alebo iné záležitosti, tak je možné to vykryť a pripraviť v štátnom rozpočte a je možné proste tento presun už v tomto volebnom období vyriešiť, keď tak vehementne to SMER tvrdil v predchádzajúcom volebnom období.
Toľko moje otázky, ktoré by smerovali skôr na pána ministra vnútra. Keďže ho zastupuje pán minister Baška, ani nečakám, že by na ne odpovedal. Keď sa o to pokúsi, budem len rád. Ale aj týmto chcem zdôvodniť, že z týchto dôvodov, ktoré som povedal, nepodporím novelu tohto zákona do druhého čítania. Nepredkladám žiadny procedurálny návrh, lebo už teraz viem, ako by prípadný predložený procedurálny návrh dopadol.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
A keďže pán poslanec Abrhan bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k tomu príspevku. Nech sa páči, pán minister.
J. Baška, minister obrany SR: Len v krátkosti. Vážený pán poslanec, tá prvá pripomienka, ktorá sa týkala viac-menej názvu zákona č. 441/2001, zákon nemôžeme zmeniť. Ten zákon je o presune niektorých pôsobností z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov. Je to názov zákona a vychádza to vlastne zo skúseností, ktoré boli aj v tom úvodnom slove, ktoré som spomínal, na samospráve mesta Bratislava, preto niektoré tieto kompetencie naďalej ostanú v Policajnom zbore Slovenskej republiky.
Čo sa týka článku 2, prečo sa tam posúva termín platnosti alebo prechodu týchto kompetencií na krajské, na obvodné úrady od 1. januára 2010, je to presne rok a pol. Neviem, prečo sa tak ministerstvo vnútra rozhodlo, prečo práve ten rok a pol, ale aj v tom úvodnom slove bolo to zdôvodnené tým, že sa pripravuje komplet nový zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Možno práve z toho pripravovaného zákona budú určité navrhované zmeny, ktoré si asi potrebuje ministerstvo vnútra najskôr doladiť v Policajnom zbore, až následne potom previesť tieto kompetencie na obvodné úrady.
Toľko asi k týmto pripomienkam. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja svojmu kolegovi z výboru chcem len povedať, že tým, že budeme hlasovať, aby sme to posunuli do druhého čítania, tým bude priestor, aby sme si tie veci vydiskutovali, pretože v tomto parlamente sme sa zaoberali, myslím, polroka dozadu, skutkovým stavom situácie vo verejnej správe a ak zoberieme tie závery, ktoré tam boli, tie odporúčania, tie práve korešpondujú s termínom, prečo 1. január 2010, kde by mala vlastne táto etapa byť ukončená a prečo aj takýmto spôsobom by sa malo k tomu pristupovať.
Samozrejme, vychádzajúc z toho, že návrh zákona už nezmeníme a keďže v našom výbore sme sa niekoľkokrát už tou otázkou zaoberali, verím, že tento raz sa nám ten termín podarí splniť, aby skutočne došlo k odbremeneniu niektorých vecí, ktoré nepatria do Policajného zboru, ale aby sme ich dostali do civilného úseku. A, samozrejme, keďže nejakú chvíľu sme v tejto oblasti robili, už aj ten posun je v tom, že medzitým došlo k zmene, zanikli nám okresné úrady. Medzitým zanikli krajské úrady. Preto je ten posun v tom usporiadaní taký, aký je. Myslím si, že v rámci výboru si tieto veci dodiskutujeme a verím, že aj v pléne potom nájdeme podporu aj u kolegov z opozície tak, aby toto mohlo byť prijaté.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z.
Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 558, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 566. Ako som bola informovaná, prepáčte, pán minister školstva pán Mikolaj informoval pána predsedu Národnej rady pána Pašku, že má pracovné rokovanie vo Viedni a nebude môcť byť prítomný.
Ja som myslela, že tá informácia už bola pri poobednom rokovaní, takže dobre. Je súhlas s tým, aby sme pokračovali týmto návrhom zákona? Ďakujem. Takže budeme pokračovať týmto zákonom a prosím preto pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky je riešenie problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v súčasnosti platného zákona o náhradnom výživnom a zohľadnenie odstránenia dualizmu medzi súdnym výkonom rozhodnutia a exekúciou podľa novely Občianskeho súdneho poriadku v právnej úprave náhradného výživného.
Vládny návrh zákona mení formu doteraz poskytovaného náhradného výživného ako bežnej sociálnej dávky na preddavkovú formu poskytovania a zavádza polročné prehodnocovanie poskytovania náhradného výživného. Návrh zákona zároveň odbremeňuje poberateľa o pravidelné dokladovanie skutočností rozhodujúcich na nárok na náhradné výživné, a to tým, že ukladá Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, aby si doklady potrebné na preskúmavanie trvania nároku zabezpečil sám v rámci dokazovania. V záujme predchádzania stavu hmotnej núdze detí návrh zákona rozširuje okruh osôb o siroty, ktorých výška sirotských dôchodkov nedosahuje sumu minimálneho výživného podľa zákona o rodine, alebo ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Výraznou navrhovanou zmenou oproti súčasnému stavu je zmena v úprave zániku návrhu nároku na náhradné výživné.
Podľa súčasnej právnej úpravy na zastavenie poskytovania náhradného výživného postačuje úhrada akejkoľvek sumy povinným a následne oprávnená osoba sa musí opätovne domáhať plnenia vyživovacej povinnosti. Tento spôsob je nevyhovujúci na riešenie situácie oprávnenej osoby. Vládny návrh zákona nenavrhuje ukladanie penále pri splácaní náhradného výživného, a to z dôvodu takmer nulovej vymožiteľnosti pohľadávky, pretože vo väčšine prípadov ide o občanov bez finančných prostriedkov alebo o poberateľov dávky v hmotnej núdzi alebo ide o cudzích štátnych príslušníkov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky a vymáhanie výživného z cudziny je prakticky nemožné. Vzhľadom na veľký rozsah zmien a doplnení súčasnej právnej úpravy sa prekladá návrh nového zákona o náhradnom výživnom.
Ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánu poslancovi Róbertovi Madejovi. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 28. schôdzi. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Predkladaný návrh sleduje odstránenie interpretačných a aplikačných problémov posudzovania nárokov na náhradné výživné, vrátane posudzovania nároku na náhradné výživné v prípade, ak sa povinná osoba zdržiava v zahraničí, ako aj mnohé ďalšie veci.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 566 z 29. februára 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. mája 2008 a gestorský výbor do 7. mája 2008.
Pani predsedajúca, ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.
Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej by sme mali pokračovať v schválenom programe bodom 18. Vzhľadom na to, že sa blíži 19.00 hodina a vzhľadom aj na to, že tu nemáme predkladateľov tohto zákona, ani spravodajcu, prerušujem rokovanie 20. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny ráno.
Chcem upozorniť, že podľa schváleného programu, zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať bodmi 31 a 32 schváleného programu.
Prajem všetkým ešte príjemný večer. Dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.)