M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za vaše úvodné slovo. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov a poprosím teraz povereného člena z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor pre úvodnú informáciu.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som predložil správu o výsledku prerokovania a rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k správe o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s. (tlač 541) v druhom čítaní.
Správu o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s. (tlač 541) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 542 zo 17. januára 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že podá správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 28. januára 2008.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o správe rokoval na svojej 34. schôdzi 22. januára 2008 a uznesením č. 293 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie. Súčasne ma výbor poveril podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku rokovania spolu s návrhom uznesenia, ktoré je súčasťou správy 541a.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili k uvedenému bodu rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do rozpravy sa poslanecký klub SDKÚ - DS písomne prihlásil pán predseda klubu pán poslanec Stanislav Janiš a ďalej sa písomne prihlásili pán poslanec Pavol Prokopovič a pán poslanec Jozef Mikuš. Potom, čo vystúpia títo traja poslanci, bude možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Slovo teraz dávam pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, ktorý vystúpi za poslanecký klub SDKÚ - DS. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Úvodom trošku zareagujem na úvodné vystúpenie pána ministra len tak okrajovo, lebo bolo pomerne veľmi dlhé a hlavne bolo o minulosti. Bolo o minulosti a to vystúpenie hovorí takmer málo alebo skoro nič o budúcnosti. My sme nerozvíjali podľa pána ministra v roku 2005 žiadne aktivity Carga, len sme ho pripravovali na privatizáciu. Ja som predložil návrh tohto uznesenia preto, aby sme sa dozvedeli, čo ste s Cargom urobili vy za dva roky, ale, bohužiaľ, ani v správe, ani vo vystúpení pána ministra nič nezaznelo.
Podľa mňa je veľmi málo, ak sa povie, že my chceme a my mienime a my veríme, my musíme definovať, my musíme optimalizovať a tak ďalej. To je príliš málo za dva roky odo dňa, skoro za dva roky odo dňa ste pri vláde a to uznesenie smerovalo hlavne do budúcnosti, a nie do minulosti.
Konštatovanie, že súčasné Cargo, a. s., štátna akciová spoločnosť je rovnocenným partnerom národným dopravcom, ako to bolo konštatované, tak to je pre mňa trochu málo. Ak Cargo je rovnocenným partnerom iným národným dopravcom v Slovenskej republike, to je príliš málo. To Cargo musí mať trocha vyššie ambície vzhľadom na to, čo má a že je štátne a že má vagóny a že má lokomotívy a že je to zlaté vajce slovenskej ekonomiky. Tak príliš málo, keď je len rovnocenným partnerom ostatným národným dopravcom.
Dotknem sa jednej veci, a to mi nedá, že pri našom pláne pri privatizácii Carga bola zakomponovaná klauzula zníženie ceny prepravnej trasy. Toto tu bolo spomenuté asi dvakrát v príhovore pána ministra a ja mu iba zacitujem zo správy vlády, kde sa hovorí, že Cargo v súčasnej dobe uhrádza Železniciam Slovenskej republiky polovicu všetkých nákladov železničnej infraštruktúry. Slovenská republika má v rámci Európskej únie najvyššie sadzby za používanie železničnej infraštruktúry, preto je kritickým faktorom ďalšieho rozvoja a smerovania železničnej nákladnej prepravy a udržania jej konkurencieschopnosti voči susedným krajinám, zníženie spoplatňovania železničnej dopravnej cesty.
V čom sa toto konštatovanie v správe vlády líši od toho, čo bolo uvedené v privatizačných transakčných dokumentoch. Tam kritizujete, že sme to chceli znížiť alebo, že si kupujúci dal podmienku znížiť prepravnú trasu na úroveň ceny v ostatných európskych krajinách. To kritizujete, a pritom do vlastnej správy dávate presne to isté, že cena dopravnej cesty je neúmerne drahá. Len na margo zopár poznámok k tomu vášmu vystúpeniu, pán minister.
Ďalej by som chcel skonštatovať, že železničná doprava tak je popri, povedzme, zdravotníctve, alebo, povedzme, popri školstve jednou z najboľavejších úloh, ktoré má vláda pred sebou a s ktorou zatiaľ nepohla ani o milimeter dopredu.
Treba si uvedomiť, že Železnice Slovenskej republiky ako vlastník koľají, Cargo ako vlastník nákladných vagónov a železničná spoločnosť ako vlastník osobných vagónov sú spojené nádoby. Železnice Slovenskej republiky zo získaných tržieb za dopravnú cestu od osobných prepravcov, od nákladných prepravcov pokrývajú časť svojich nákladov na zabezpečenie a údržbu železničnej infraštruktúry. Toto sú spojené nádoby. Čím viac tovaru prepraví slovenské Cargo po slovenských koľajniciach, čím viac ton tovaru prepravia iné Cargá po slovenských koľajniciach, tým lepšie pre štátne Železnice Slovenskej republiky. A, naopak, čím menej tovaru po slovenských koľajniciach, tým horšie pre Železnice Slovenskej republiky, a tým viac výdavkov zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov, teda z peňazí občanov do Železníc Slovenskej republiky na údržbu a modernizáciu železničnej infraštruktúry.
Lebo treba si uvedomiť, že bezpečnosť a kvalita slovenských koľají a železničnej infraštruktúry musí byť zabezpečená rovnako, či prejde jeden vlak za deň, alebo prejde sto vlakov za deň, či sa prepraví jedna tona tovaru za deň, alebo sto ton tovaru za deň. Tá bezpečnosť a kvalita slovenských koľají musí byť stále na rovnakej úrovni. A toto platí, či tu vládne pravica, alebo ľavica, úplne jedno, kto tu vládne, toto platí.
Preto každé ideologické vstúpenie, každé ideologické zadanie je škodlivé pre všetkých. Je škodlivé tak pre zamestnancov všetkých troch železničných spoločností a je škodlivé aj pre všetkých občanov a daňových poplatníkov Slovenskej republiky.
Mne v tejto správe chýba to podstatné, a to je to, že ako sa chce štát, teda vláda vysporiadať s Cargom? Čo s ním zamýšľa do budúcnosti? Bude samostatné Cargo slovenské, ako pred voľbami vyhlasoval súčasný predseda vlády Robert Fico, alebo ho niekomu ponúkneme, alebo čo s ním urobíme? Tam bolo smerované uznesenie Národnej rady. Čo urobíme s Cargom? Aký plán má vláda s Cargom, železničným nákladným prepravcom Slovenskej republiky?
Toto zaujíma viac ako desaťtisíc zamestnancov Carga a toto zaujíma aj všetkých daňových poplatníkov, všetkých občanov Slovenskej republiky v súvislosti s platením Železníc Slovenskej republiky, ktoré dotuje štát. Lebo čím menej vagónov, čím menej ton na slovenských koľajniciach, tým viac bude zaťažený občan na zabezpečení štátnych koľají a štátnej infraštruktúry. A čím viac peňazí pôjde do koľají, tým menej peňazí pôjde do zdravotníctva, do školstva, do sociálnej sféry, tým menej peňazí pôjde na vedu, výskum, na školstvo, tým menej peňazí pôjde do rozumu, ktorý by nás mal v budúcnosti čím ďalej, tým viac živiť.
Aký bol stav v roku 2005 a začiatkom roku 2006 v slovenskom Cargu? Všetci vedeli, že samostatné Cargo, samostatné slovenské Cargo po liberalizácii koľají v Európe nemá šancu uspieť v konkurenčnom prostredí s väčšími európskymi prepravcami. Potrebovali sme na slovenské koľajnice dostať čo najviac ton nielen zo Slovenska, ale potrebovali sme dostať na slovenské koľajnice čo najviac ton zo zahraničia, aby slovenské koľajnice boli využívané čo najviac na medzinárodnú prepravu tovaru. Na prepravu tovaru smer východ - západ a naopak, ale aj na prepravu sever - juh a naopak juh - sever. A k tomu smerovali aj naše kroky a hľadali sme cez medzinárodný tender najvhodnejšieho partnera k slovenskému Cargu, ktorý by zabezpečil aj modernizáciu, aj optimalizáciu slovenského Carga, aj by dokázal presmerovať na slovenské koľajnice čo najviac tovaru. K tomuto smerovali našej kroky.
Uvedomovali sme si zodpovednosť za viac ako desaťtisíc ľudí, ktorí sú zamestnaní dnes v Cargu, vedeli sme, že Európa sa v nákladnej doprave bude spájať. Chápali to v tom čase dokonca aj odbory, že je potrebné pre zamestnanosť urobiť kroky k medzinárodnému posilneniu Carga. Chápali to všetci, iba opozičný SMER na čele so súčasným premiérom to akože nechápal. Vedeli sme, že samostatné slovenské Cargo bude mať problémy s konkurencieschopnosťou a v tejto správe to aj uvádzate. Len vtedy opozičný SMER a jeho líder Robert Fico tvrdil úplne niečo iné, že Cargo je zlaté vajce a my zlí pravičiari ho chceme predať. Zlaté vajce si rozumná vláda predsa nepredá. A tak privatizáciu Carga po nástupe do vlády zastavil, zrušil s tým, že zlaté vajce, teda Cargo bude znášať ľudom zamestnanie a štátnemu rozpočtu, teda občanom peniaze. Lenže až po roku akože zbadal, že Cargo nie je žiadne zlaté vajce, že Cargo neznáša žiadne zlaté vajcia, ale, naopak, Cargo pýta peniaze. V tej správe sa tu o tom píše. Štát má zaplatiť kus dopravnej cesty, teda aby neplatilo taký poplatok za trasu Cargo. To značí, že to, čo malo znášať zlaté vajce do štátneho rozpočtu, pýta peniaze zo štátneho rozpočtu. To hovoríte aj vo vašej správe. Až po roku akoby zistil, že ak sa niečo nepodnikne smerom k medzinárodnému posilneniu Carga, rozumej privatizácii, tak Cargo môže živoriť.
Panika nastala koncom roka 2007 po viac ako ročnom vládnutí tejto vlády, nastala po rozbehu privatizácie maďarského železničného prepravcu. O tej privatizácii tu bolo niečo povedané.
Socialistický alebo áno, socialistický maďarský premiér je v tomto zorientovaný a pre záchranu svojho maďarského Carga, svojich maďarských koľají Cargo sprivatizoval.
Rakúske železnice začiatkom roka informovali, že dokončili akvizíciu maďarskej nákladnej železničnej dopravy a kúpili ju za 400 mil. eur, čo je zhruba nejakých 13, 14, 12 podľa kurzu miliárd korún. Rakúšania kúpili maďarské Cargo.
Slovensku tí istí Rakúšania tiež núkali za slovenské Cargo nejako 13 alebo 14 miliárd korún. Po privatizácii maďarského Carga sa vytvára nové usporiadanie železničného prepravného trhu v strednej Európe a prichádza k prerozdelenie prepravných tokov smerovaných predovšetkým na perspektívne trhy Rumunska, Bulharska, Turecka, Chorvátska a Slovinska. Toľko sa hovorí vo vašej správe.
A ja hovorím, že je to teda výborná správa pre slovenské Cargo, že privatizáciou maďarského Carga sa vytvára úplne iná situácia usporiadania železničného trhu v strednej Európe, prichádza k prerozdeleniu, avšak ťažko by sme hľadali, že by na tomto prerozdelení nejako profitovalo slovenské Cargo. Práve naopak. Slovenské Cargo stráca.
Rakúsko-maďarské Cargo sa dostalo v nákladnej doprave do prvej ligy. V Európe sa dostalo maďarské Cargo, ktoré prezentoval pán minister ako horšie Cargo ako slovenské, maďarské Cargo sa dostalo do prvej ligy. A ja vravím, že nebyť "blbého", doslovne "blbého" politicko-ideologického rozhodnutia súčasného premiéra, mohli sme v tejto prvej lige byť my Slováci, a nie Maďari. Zatiaľ čo slabí Maďari sú v prvej lige, silní Slováci sa za prvou ligou môžu len tak obzerať.
Ďalšia panika vo vláde nastala po preniknutí úvah o ďalšom pokuse privatizovať poľské Cargo. A keď sa objavil v médiách výrok ruského ministra dopravy, že ruské železnice môžu spolu s Deutscheban podať ponuku na kúpu poľskej firmy, že by to mohli byť ruské železnice s nemeckými, ktoré by si kúpili poľské Cargo, nečudujem sa, že nastala riadna panika. Ešte väčšia.
Smer východ - západ severne od nás by tak pokrýval nemecko-rusko-poľská firma, smer východ - západ južne od nás už dnes pokrýva maďarsko-rakúska firma a prednosť budú dostávať teda po týchto úpravách v Európe koľajnice cez Rakúsko, Maďarsko a Poľsko. A čo slovenská spoločnosť Cargo a čo Železnice Slovenskej republiky ako vlastník koľají a infraštruktúry?
Pri hodnotení Carga sa opäť očakávajú pri výsledkoch hospodárenia za minulý rok červené čísla, a tak aj po týchto informáciách sa vláda Roberta Fica rozhodla zahrať hru s alternatívami. Hru. Žiadne riešenie, žiadny návrh, žiadne analýzy, žiadne výhody, nevýhody, ideme, nejdeme, ale obyčajnú hru. Opäť mediálnu hru. A prvá hra alebo prvá alternatíva bolo vybudovanie širokorozchodnej z Čiernej nad Tisou do Bratislavy a neskôr až do Viedne.
Nikto síce nevie, ako by to pomohlo Cargu a už vôbec nie, ako by to pomohlo slovenským železniciam, ktoré sú dnes vyťažené len asi na jednu tretinu. Ja to považujem za také marketingové mediálne posolstvo ľuďom, že sa aspoň niečo robí. Že je zlé, to je vedľajšie z pohľadu SMER-u. Že to je zlé pre železnice, že to je zlé pre Cargo, to je úplne vedľajšie, lebo úplne normálna logika, úplne normálna logika, na to človek nemusí byť žiaden geroj, je, že pri tretinovom vyťažení vlastných koľajníc, vlastných železníc sa maximálne snažím na tieto železnice, na tieto koľajnice dostať čo najviac, a keď mi vlastné koľajnice nestíhajú a nestačia, tak potom uvažujem o niečom inom, ako prepraviť tovary. Ale pri tretinovom využití vlastných železníc ponúknuť budovať ďalšiu železnicu z Čiernej nad Tisou do Bratislavy patrí tak do humoristickej relácie, a nie vláde Slovenskej republiky. Alebo o to, ak ste dobre sledovali návštevu predsedu vlády v Moskve u prezidenta Putina, jeden z najmedializovanejších výsledkov návštevy predsedu vlády v Moskve.
Iní šéfovia vlád, keď chodia do Moskvy a stretnú sa s prezidentom Putinom, pri návšteve vždy vybavili alebo vybavia a dohodnú niečo. Rakúšania vybavili, dohodli, že budú centrom distribúcie aj ruského plynu. Rozbočka v Baumgartene. Budú veľkým, veľkou križovatkou pre veľkú časť Európy aj ruského plynu. Maďari, tí dohodli, že budú brať plyn z Uzbekistanu, čím nabúrali plynovod Nabuko a pomohli tým Rusom, len my sme nedohodli v Moskve ani len cenu plynu, ale dohodli sme ako jediní širokorozchodnú.
O projekte širokorozchodnej sa však už dnes v tejto správe nehovorí nič. Akoby neexistovali ani debaty, ani projekty realizovateľnosti, ani stretnutia s Ukrajinou, Ruskom a neviem s kým o budovaní širokorozchodnej. Skončí sa to tak, že štát zaplatí nejaké štúdie realizovateľnosti, nejaké desiatky miliónov korún, možno viac vopred určeným firmám a tieto štúdie realizovateľnosti potvrdia to, čo zdravý rozum potvrdí aj za korunu, že budovať širokorozchodnú z Čiernej nad Tisou do Bratislavy je totálny nezmysel. No, strčíme to do šuplíka, niekomu vyplatíme desať, dvadsať, päťdesiat, sto miliónov korún. Asi takto dopadne štúdia realizovateľnosti širokorozchodnej z Čiernej nad Tisou do Bratislavy. A čo potom bude, kebyže sa to realizuje, so súčasnými slovenskými železnicami, o tom niet pochýb.
A tak je problém, ako to urobiť, ako to slovenské Cargo s niečím spojiť, ako to Cargo predať, alebo ako to Cargo zachrániť, keď jednou z hlavných predvolebných agend Roberta Fica a SMER-u bola neprivatizácia. Neprivatizácia, teda aj neprivatizácia Carga. Ako to dnes ľuďom vysvetliť, ako to vysvetliť zamestnancom Carga, že asi inej cesty, ako to Cargo predať, alebo ho s niekým sfúzovať, asi inej cesty pre slovenské Cargo niet.
Vedeli sme to už v roku 2005, vedeli to aj zamestnanci, vedeli to aj odborári v Cargu, ale podľahli sľubom dobrej ľavice a dnes zisťujú, že boli podvedení. Ako to urobiť dnes tak, aby to nevyznelo, že pred voľbami bol štát ideálny vlastník a nikoho nepotreboval a po voľbách tomu už tak nie je. Ako to vysvetliť ľuďom? A tak ako pri bratislavskom letisku sa predseda vlády pokúša o prepojenie Schwechatu a Bratislavy pod zámienkou akéhosi spoločného podniku, tak aj pri Cargu sa pokúša o akési spojenie slovenského a českého Carga. A tak po širokorozchodnej prichádza druhá alternatíva hovoriaca o vytvorení spoločného podniku s českým národným železničným dopravcom.
Tomuto, zdá sa, kľúčovému projektu slovenského Carga sa v správe venuje vláda len na šiestich riadkoch, a to len toľko, že uvažuje, že o spojení o takomto projekte a konštatuje to, že české Cargo prepraví asi deväťdesiat miliónov ton tovaru ročne. Všetko. Všetko o tomto variante, o tomto jedinom návrhu, čo so slovenským Cargom sa v tejto správe uvádza.
Politický problém je však v tom, že po spojení by sa československé Cargo predávalo, teda privatizovalo ako celok. Tak to medializovala česká strana. Spojí sa to, vytvorí sa nejaký spoločný podnik, nejaký holding, akciovka a potom sa to predá, teda sprivatizuje. Lebo debatovať sa dá aj o tom, že zlúčení nákladní železniční dopravcovia budú ako celok takým väčším sústom a takým chutnejším kúskom pre nemecký Deutscheban v prípadnej privatizácii tohto česko-slovenského Carga. Teda privatizácii aj slovenskej časti tohto česko-slovenského Carga.
Vzniká teda obava, a úplne oprávnená obava predsedu vlády, ktorý bol proti privatizácii Carga v čase, keď malo cenu, že nielenže ho sprivatizuje, že sa slovenské Cargo sprivatizuje za jeho vlády, za vlády Roberta Fica, ale ešte dostaneme zaň menej peňazí, ako sme mali dostať v roku 2006. Toto je politický problém. Toto je politický problém, nie ekonomický, nie technický. Lebo vtedy, keď maďarský kolega socialista o privatizácii svojho Carga neuvažoval, vtedy, keď o privatizácii poľského Carga nebola ani zmienka, a vtedy, keď bolo o slovenské Cargo záujem, teda malo svoju cenu, tak Robert Fico jeho predaj zastavil a ešte si na tomto predaji urobil predvolebnú kampaň.
Dnes je slovenské Cargo v úzkych a tomu bude zodpovedať aj jeho cena alebo podmienky vyjednávania napríklad pri spájaní s českým Cargom. No, to si tí Česi na vás zgustnú. To si tí Česi pri vyjednávaní na vás zgustnú. Hádajte, kde bude mať spojená firma sídlo, aký bude majetkový podiel, alebo aký bude výkon akcionárskych práv, alebo ako sa bude deliť zisk a takéto veci.
No, ako toto všetko vysvetliť občanom, ktorým predseda vlády pred voľbami sľuboval len štátne prosperujúce Cargo, štátnu spoločnosť, ktorá bude znášať zlaté vajcia, ako tieto kotrmelce vysvetliť ľuďom, to je trošku problém. A očakávam, že opäť bude vinná len a len Dzurindova vláda, tak ako tu bolo prezentované, trištvrte tvojho príhovoru, pán minister, bolo o tom, aká bola nevýhodná naša privatizácia. Štvrtina bola všeobecná, ale nič o tom, čo chcete s tým urobiť vy.
Tak znova aj táto debata zo strany vládnej koalície pravdepodobne alebo s istotou bude vedená, ako si ju načal ty, pán minister, o minulosti, čo všetko zle urobila Dzurindova vláda, lebo aj ty si, pán minister, v médiách povedal, že si uvedomuješ, že Európa sa v nákladnej doprave spája, že slovenský samostatný satelit by mohol mať v budúcnosti problém s konkurencieschopnosťou. Zacitoval som ťa, teraz nepoviem denník alebo týždenník, kde si to uviedol, ale verím, že si to takto povedal.
Slovenský samostatný satelit by mohol mať v budúcnosti problém s konkurencieschopnosťou. V roku 2005, začiatkom roka 2006 samostatný slovenský subjekt, samostatné slovenské Cargo bolo zlaté vajce, ktoré netreba predať, ktoré bude prinášať peniaze, ale v roku 2008 zrazu samostatné slovenské Cargo pod vaším štátnym vedením môže mať v budúcnosti problém s konkurencieschopnosťou. A tu je riziko. A riziko tu je ešte jedno. Že čo, ak váhanie predsedu vlády o vytvorení spoločného česko-slovenského Carga, váhanie áno, nie, výhody, nevýhody a potom, samozrejme, jeho následného predaja popoženie Čechov a české Cargo do spojenia sa s iným prepravcom. Ja neviem s Nemcami, s Rakúšanmi alebo s Poliakmi.
Tak pokojne váhajte ešte aspoň pol roka, trištvrte roka a potom uvidíte, že slovenské Cargo vám zostane tak na ocot. Som zvedavý, ako to potom odkomunikujete, ale verím, že vaši mediálni radcovia a ideológovia niečo na ľudí vymyslia. Lebo zhodneme sa na tom, že slovenský železničný dopravca, ktorý je v strate, nutne potrebuje výkony, nutne potrebuje tony tovaru. Ale kde ich vziať? A hrozba, že príde aj o to, čo dnes prepravuje, je po spojení dopravcov v Európe ešte väčšia. Riziko, že Cargo nebude mať ani taký biznis, ako má dnes po liberalizácii koľají a po fúzii silných európskych dopravcov hrozí, že to Cargo ozaj zostane len na ocot.
V tejto správe vlády sa hovorí, citujem: "Stratégiou Carga je realizovať dopravu nákladných vlakov najmä v rámci územia Slovenskej republiky." To je zo správy vlády. Teda uzatvoriť slovenské Cargo len v rámci hraníc Slovenskej republiky? Teda urobiť z Carga len v rámci Európy len regionálneho prepravcu? Toto je cieľom vlády Slovenskej republiky urobiť zo slovenského Carga? Prečítam ešte raz. To je zo správy. "Stratégiou Carga je realizovať dopravu nákladných vlakov najmä v rámci územia Slovenskej republiky." Tak ale potom sa pýtam načo nejaký spoločný podnik s Čechmi? Načo?
Ďalej sa v správe píše, že "kľúčovým faktorom pre rozvoj nákladnej železničnej dopravy v Slovenskej republike, ale aj samotného Carga je zníženie nákladov na dopravnú cestu. Ak sa znížia nákladu na dopravnú cestu", to sa píše v správe, "je slovenské Cargo schopné existovať na liberalizovanom stredoeurópskom trhu aj bez vstupu strategického investora". Tak ale potom načo sú tie "tanečky" okolo českého Carga? Aj tieto dve vety, ktoré nasledujú takmer za sebou v tej správe, si úplne odporujú. Viem, že technikom a ekonómom sa nedá vždy splniť politická, nejaká ideologická objednávka. To je nerealizovateľné, lebo matematika nepustí. A politická objednávka predsedu vlády bola neprivatizovať Cargo. A táto politická objednávka neprivatizovať Cargo začína dnes prinášať svoje prvé výsledky, a to sme iba na začiatku.
Robia sa prvé nepopulárne kroky, rušia sa opravárenské depá, prvé končia alebo už skončilo teda v Prešove, jeho činnosť sa presúva do Košíc a Humenného. A čo bude s ďalšími depami? Budú, myslím, že Cargo ich vlastní 35, ak som sa dobre dočítal. Čo s týmito ďalšími depami? Je ich tuším 35. Čo bude so zamestnancami tých dep? Budú sa tieto depá len rušiť, alebo sa budú predávať, a ak sa budú predávať, tak komu sa budú predávať? A predaj štátnych dep do zlých súkromných rúk, toto vám SMER-u vôbec nevadí? Veď to je obyčajná privatizácia. Veď to je obyčajná privatizácia. Toto vám nevadí?
Popri depách patriacich Cargu však fungujú na Slovensku tri privátne železničné opravovne a strojárne - ŽOS-ka v Trnave, ktorá sa špecializuje na nákladné vagóny, potom ŽOS-ky vo Vrútkach a vo Zvolene. Tieto budú nasledovať za týmito depami? Kto im dá zákazky? Slabé regionálne Cargo? Kto im dá zákazky? Maďari to vyriešili tak, že do obchodnej transakcie s Rakúšanmi patril aj výrobca železničných vagónov v Miškolci, a tak si maďarský výrobca nákladných vagónov prilepšil, že k 13-tisíc svojim maďarským nákladným vagónom po privatizácii pribudlo ďalších 19-tisíc rakúskych, a tak v podstate zabezpečil aj rozvoj, aj náplň práce pre svojho výrobcu a opravcu nákladných železničných vagónov.
Bude nasledovať po týchto krokovh alebo po týchto nekrokoch vlády prepúšťanie ľudí nielen v slovenskom Cargu, ale bude nasledovať aj prepúšťanie ľudí v štátnych Železniciach Slovenskej republiky? Kto sa bude skladať na prevádzku koľají, na ich zabezpečenie, výpadkom nákladnej železničnej dopravy, výpadkom Carga, výpadkom ton tovaru medzinárodnej prepravy zo slovenských koľají. Kto sa bude starať o tú prevádzku? No, samozrejme, občania, samozrejme, štát, ktorý, o čo menej tovaru pôjde po koľajniciach, o to viac bude musieť doplácať Železniciam Slovenskej republiky ako vlastníkovi koľají.
Ja mám dojem, že táto správa sa dá troška zhodnotiť, alebo treba ju čítať len z pohľadu takého vnútorného pohľadu Carga. Čo správa neobsahuje, to je postup vlády pri zabezpečovaní budúceho rozvoja. Toto správa neobsahuje. Teda, povedal by som, že pridaná hodnota ministerstva alebo vlády k tejto správe Carga je nulová. Pridaná hodnota vlády v tejto správe je nulová.
Spracovateľ tejto správy sa síce snažil decentne naznačiť úlohu ministerstva v tejto správe, ale neuspel. Naznačil veľmi jemne, že je úlohou ministerstva vytvoriť rámec pre rozvoj železničnej nákladnej dopravy. Že je úlohou ministerstva, teda vlády vytvoriť rámec pre rozvoj železničnej nákladnej dopravy. Ten rámec nie je, v správe sa nič neobjavuje. Naznačené v správe je aj dosť jasne, že je úlohou ministerstva, teda vlády definovať smerovanie Carga v rámci globálne a liberalizovaného stredoeurópskeho trhu. Ale ani toto v správe nie je. Upozornenie pravdepodobne Carga, ktoré túto správu robilo, také upozornenie, že potiaľto sú moje hranice ako Carga, ale toto je už vecou vlády a vecou ministerstva a jemne požiadal a poprosil aj v tejto správe, aby vláda tieto hranice a ďalšie smerovanie Carga, či ho predať, či ho sfúzovať, či čo s ním urobiť, že by mala, lebo to je politické rozhodnutie, vláda naznačiť, ale vláda to ani v tejto správe napriek tomu, že to mala byť správa o budúcom, nemám tu presný názov, smerovaní Carga, táto správa nie je o budúcom smerovaní, táto správa je o minulosti Carga a ešte aj nepresná.
A tak celá naša debata dnešná a zajtrajšia, debata zo strany vládnej koalície, debata zo strany SMER-u o krokoch vlády v budúcnosti bude hlavne o krokoch našich vlád, o krokoch našej vlády. Určite ponúknete výpočet podľa vás zlých rozhodnutí našej vlády, budete kritizovať kroky Dzurindovej vlády, budete kritizovať tieto kroky napriek tomu, že dnes z krokov Dzurindovej vlády naplno žijete. Nato, aby ste ponúkli niečo originálne, niečo vaše, niečo, s čím sa môžete prezentovať, niečo, čo pomôže Cargu, nato nemáte. Máte nato vládna koalícia, hlavne vládny SMER, máte nato, ako rozdávať z toho, čo ste nezasiali, ako rozdávať z toho, čo ste našli a ako si na tomto rozdávaní ešte budovať svoj vlastný politický imidž. Na toto ozaj máte. Potom máte nato, aby ste zaväzovali budúce generácie a deti našich detí splácaním vašich dnešných štátnych megaprojektov, či ide o PPP projekty na diaľniciach, alebo o veľké projekty v energetike.
Ja si kladiem takú otázku. Nezdáva sa vám to po takmer dvoch rokoch vládnutia trocha málo? Pýtam sa, že dokedy chcete z toho žiť, z tohto nagazdovaného nie vami. Dokedy chcete z tohto žiť? Dokedy sa chcete viezť na robote iného? Kedy dáte nejakú pridanú hodnotu našim rokom vládnutia? To nič neviete iné, ako len rozdávať? Veď to je úplne jednoduché. To vie každý. Ale nahospodáriť, to už nevie každý. A keď sa minú zásoby, keď miniete nagazdované inými, čo budete potom robiť? Čo, keď sa minú zásoby, plné sýpky, ktoré ste zdedili? Čo budete potom robiť? Kam to Slovensko potom bude smerovať? K uťahovaniu opaskov? Opäť? Aby nás iní predbehli znova? A znova budú bilbordy po Slovensku do Európskej únie áno, ale nie s holými zadkami? A dnes veľká reklama na takmer 400 mld. korún, ktoré vďaka tomu, že sme v Európskej únii. Nie vďaka tým vašim bilbordom sme v Európskej únii. Aj týchto 400 mld. korún idete rozdávať? Keď sa minú zásoby, keď sa minie nagazdované, neviete, čo budete robiť ďalej. Neviete to preto, lebo podľa ministerky Tomanovej nemáte krištáľovú guľu. A ja dodávam, že nemáte ani Arabelin prsteň, ale tvárite sa, ako by ste ho mali. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne predsedovi poslaneckého klubu SDKÚ - DS za jeho vystúpenie v rozprave za poslanecký klub. S faktickou poznámkou sa prihlásil na jeho vystúpenie pán poslanec Pavol Prokopovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel pristaviť pri tej časti vystúpenia pána Janiša, kde hovoril o nejakom úmysle alebo zámere vlády Slovenskej republiky stavať širokorozchodnú trať až na hranice s Rakúskom. To, že je to totálny nezmysel, pán Janiš už povedal, ale ja by som chcel dať do pozornosti ešte jednu vec, ktorá je veľmi dôležitá práve pri vôbec uvažovaní o takom niečom.
Nemajte nás za naivných, keď sme boli my pri vláde, že tiež nepadli takéto návrhy zo strany Ruskej federácie, boli sme tam ako partneri, zo strany Ukrajincov, ale páni, Čierna nad Tisou je vyťažená na 56 %. A my nemáme vyťaženú našu prekládkovú stanicu a uvažujeme vôbec stavať širokorozchodnú ďalej? Toto je vlastizrada a nie veci špekulovanie, či sme predali za vysokú cenu, či za nižšiu cenu, či sme mohli dostať viac. No, radšej sme to nepredali a nedostali sme nič, no a budeme platiť. A podobne by to bolo aj s tou širokorozchodnou. Nebuďme naivní, že nám to niekto zaplatí. Zaplatíme to sami. My všetci daňoví poplatníci. Alebo je celkom možné, ako hovoril pán kolega Janiš, že sa urobí projekt, projekty sú zhruba dve, tri percentá momentálne z hodnoty celého diela, čiže bude to o nejakých stámiliónoch korún, ktorú možno dostane projektová firma, ktorej majiteľ je členom predstavenstva. Však tak sa to robí, nie? Máme tu médiá opäť, ďalší konkrétny príklad. Takže myslím si, že celý ten virvar okolo širokorozchodnej sleduje tento jediný cieľ, lebo to nemá ináč absolútne, ale absolútne žiadnu logiku. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú poznámku predrečníka chce vystúpiť pán poslanec Janiš. Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja doplním alebo zareagujem na kolegu Prokopoviča v jednom, že keďže aj moja rozprava, aj pán minister rozprával o minulosti a povedal jeden taký zaujímavý výrok. Cena Carga je vyššia ako cena, ktorú by sme za Cargo dostali pri predaji. Cena Carga je vyššia ako cena, ktorú by sme za Cargo dostali pri predaji. A koľko je tá cena Carga? Tridsať miliárd? Päťdesiat? Ja si myslím, že cena je taká, akú pri predaji dostaneme.
Môžete si namýšľať, že máte zlaté vajce. Ja som to povedal. Nemáte žiadne zlaté vajce. To Cargo nebolo, no a teraz už vôbec nebude. Lebo v podstate vám zostávajú tri možnosti. Tri možnosti. Alebo to Cargo predať, ak sa nájde kupec, alebo to Cargo predať, alebo sa vtierať Čechom, alebo ho nechať živoriť. Tri možnosti. Viac nemáte. Ak ho chcete predať, tak je to privatizácia, ktorú vy nepripúšťate. Tak ho nepredáte. Ak sa chcete vtierať Čechom, tak sa vtierajte, ale je to tiež privatizácia. No tak čo? Necháte ho živoriť, nech skrachuje? No, teda to je krásna vyhliadka pre viac ako 10-tisíc zamestnancov Carga, krásna vyhliadka pre Železnice Slovenskej republiky. Kto bude platiť zabezpečovanie a infraštruktúru koľají, ak nie Cargo, ktoré sa dnes podieľa 50 % na týchto nákladoch? Zlikvidujte Cargo, nechajte ho živoriť a tieto peniaze preberú všetci daňoví poplatníci. A o to menej bude v zdravotníctve, školstve. Výborne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pretože je deväť sekúnd do začiatku 19.00 hodiny a do skončenia schôdze, prerušujem rozpravu k tomuto bodu. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine, pričom v súlade so schváleným programom bude ráno bod doplnenie výborov a potom bude pokračovať rokovanie v prerušenej rozprave o správe o Cargu.
Prajem všetkým príjemnú dobrú noc a dovidenia zajtra ráno.
(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)