Dvanásty deň rokovania

19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

15. februára 2008 o 9.00 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ránko, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme postupne zaujali miesta v poslaneckej sále. Vzhľadom na to, že uplynula 9. hodina, budeme pokračovať v 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi otvoriť dvanásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte v zmysle rokovacieho poriadku, aby som vás informoval, o ospravedlnenej neúčasti na dnešnom rokovaní 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali títo poslanci: Rudolf Bauer, Jozef Burian, Jozef Ďuračka, Gábor Gál, Maroš Kondrót, Ľuboš Micheľ, Tibor Mikuš, Martin Pado, Anna Szögedi, Katarína Tóthová, Viliam Veteška. Tiež chcem upozorniť, že na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Pavol Frešo a Beata Sániová.

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 439).

Pán minister kultúry už zaujal miesto pre navrhovateľa a pán poslanec Senko miesto pre spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá.

Do rozpravy je ešte prihlásená pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, takže jej odovzdávam slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začala trochu osobne. Dočítala som sa dnes ráno v novinách, že pán Rasmussen včera povedal, že európski socialisti budú naďalej monitorovať stranu SMER v jej správaní sa, a preto by som chcela povedať, pán minister, že mi je veľmi ľúto, že musím povedať, že vy sa správate v parlamente nedemokraticky. Vy s nami nediskutujete, vy nevystupujete v rozprave, aby ste nám umožnili na vás reagovať. Vy len potom vystúpite, keď už my nemôžeme reagovať, a obviníte nás zo všetkého možného. To nie je v dobrých tradíciách parlamentarizmu. To som chcela povedať na začiatku, lebo to je vraj monitorované.

Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie a členská krajina Rady Európy sa zaviazala, že - zaviazala, no, nie sme celkom zaviazaní týmto rozhodnutím, ale patríme medzi tie krajiny, kde sa asi všetci naprieč celým politickým spektrom zhodneme na tom, že potrebujeme verejnoprávne médiá. Potrebujeme verejnoprávnu televíziu a potrebujeme verejnoprávny rozhlas. Nie som si taká istá, či potrebujeme verejnoprávnu TASR, ale o tom bude diskusia pri inom návrhu zákona, to by som chcela povedať na začiatku.

Dnes, teda ráno o deviatej, končíme diskusiu o tom, akým spôsobom zabezpečiť financie dvoch verejnoprávnych médií, a to Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Moji kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou, už dali tomuto zákonu niekoľko mien. Jeden z tých najznámejších je, že toto je "zástrčkový" zákon. Toto meno vymyslela Iveta Radičová a zdá sa, že sa ujalo. Včera pán predseda výboru pre kultúru a médiá nazval tento zákon trošku ešte inak: "Čo som našiel v zásuvke." Ja by som doplnila: "Čo som našiel v zásuvke a čo moji predchodcovia, ktorí ho nechali pripraviť, odhodili."

Ja by som mala ešte niekoľko mien pre tento zákon, napríklad, pretože nie je doriešené vlastne, ako to bude fungovať, ako to bude organizované, ako včera upozornil pán Minárik veľmi presne na to, že nemožno počítať s peniazmi, ja si myslím dokonca ani skoro ani do konca tohto roku, ale tieto peniaze už sú rozdelené v rozpočte verejnoprávnej televízie, čo je zvláštne. A preto by som nazvala tento zákon takou typicky slovenskou vetou: "Však sa to dáko." Hlavná vec, aby sme to schválili a potom sa to už "dáko". Všimnite si, že slovenčina je tak úžasná reč, že nepotrebuje ani sloveso ako všetky ostatné európske jazyky, aby sme vyjadrili, čo chceme povedať.

Ale najmä tento zákon je o novej dani pre stranícke médiá a to už dnes tu môžeme jasne povedať. Po voľbe, po voľbách, ktoré sme absolvovali - teda ako kto, aspoň teda poslanci vládnej koalície -, do televíznej rady a do rozhlasovej rady, už dnes vieme, že sen niektorých ľudí sa naplní, budú to stranícke médiá. A možno v konečnom dôsledku sa naplní aj sen pán prezidenta, že to budú vládne médiá, ale na to si môžeme počkať. Ako som povedala, určite sa zhodneme na jednej veci a to je, že verejnoprávne médiá potrebujeme.

My používame preklad z nemčiny, to znamená "recht-öffentliche Medien" a nemáme dostatočne jasný preklad z toho anglického "public media", ktoré by boli asi lepším vyjadrením, akú úlohu majú verejnoprávne médiá hrať v živote verejnosti. Možno by sme sa mohli zhodnúť ešte na jednej veci všetci naprieč politickým spektrom a to je, čo sú tri najzákladnejšie slová, ktoré charakterizujú alebo by mali charakterizovať verejnoprávne médiá. Tieto tri slová sú:

Po prvé nezávislosť. To znamená nezávislosť od politických turbulencií, od výmeny politickej moci a všetkého toho, čo chápeme rovnako pod pojmom "nezávislosť". Tento zákon nerieši nezávislosť médií, aj keď sa to niektorí predrečníci snažili snáď takýmto spôsobom obhajovať, nerieši nezávislosť, pretože nezávislosť médií rieši spôsob riadenia verejnoprávnych médií a u nás je to dané zákonom, to znamená radami, či už televíznou, alebo rozhlasovou, a o tom sme už hovorili.

Druhé slovo, na ktorom by sme sa mohli zhodnúť, je kvalita. Verejnoprávne médiá by mali byť kvalitné, to znamená, mali by prinášať niečo iné, než prinášajú komerčné médiá, ktorým ide, ako normálne v obchode, o zisk. To znamená, že ony môžu, samozrejme, nevylučuje sa to, môžu urobiť nejakú charitatívnu akciu, ale v prvom rade im ide o zisk. Kvalita. Nuž aká je to kvalita našej verejnoprávnej televízie, keď to, čo je vždy absolútne diamantom každej verejnoprávnej televízie, a to je spravodajstvo, dnes vlastne pozerá len sedem Slovákov zo sto. A to je ten zásadný problém, ktorý máme. Ale toto... (Reakcia z pléna.)

Pán predkladateľ, veď vy môžete hovoriť, kedy chcete, povedzte si to vtedy, dobre? Ja nie že by som nebola zvyknutá, že ma niekto vyrušuje, ale buďte taký láskavý už z úcty k vašim šedinám. Ďakujem pekne.

A tretím slovom, na ktorom sa určite zhodneme... (Reakcie z pléna.) Ja vám to vysvetlím potom, dobre? ... je invencia. Verejnoprávne médiá by mali dávať mimoriadny priestor na tvorivosť, to znamená niečo, čo si komerčné televízie, pokiaľ by im nemala táto tvorivosť zabezpečiť sledovanosť, nemôžu dovoliť. Ale verejnoprávne médiá by mali otvoriť priestor pre tvorivosť a invenciu slovenských občanov, teda umelcov a tvorcov.

Takže to sú tieto tri slová, na ktorých by sme sa mohli zhodnúť: nezávislosť, kvalita a invencia. Ale tento zákon o týchto veciach nehovorí a ani nerieši a ani nemôže riešiť. Tu hovoríme len o tom, ako vôbec udržať, aby sme tie verejnoprávne médiá dáko ufinancovali. Takže to na úvod.

My sme tento návrh hneď už v prvom čítaní odmietli a predložili sme svoj, o ktorom si dodnes po dlhom premýšľaní a diskusiách stále myslím, že bol lepší, bol solidárnejší, bol sociálnejší a zabezpečoval lepšie nezávislosť. Samozrejme, ten zákon, ktorý sme predložili, by bol potreboval ešte ďalšie legislatívne kroky, aby sa to dalo naozaj, naozaj zabezpečiť. Napr. iným spôsobom menovanú televíznu radu. Veď nie všade sú televízne rady volené politikmi, televíznu radu priamo delegujú skupiny občanov alebo organizácie svojich zástupcov.

Tento zákon, ktorý predkladá pán minister, zaťažuje občanov, podnikateľskú sféru. A hlavne, a čo je najdôležitejšie, to, čo mal tento zákon vyriešiť, to znamená skutočne dofinancovanie verejnoprávnych médií, tento zákon nerieši. Aj keby hneď sa podarilo vybrať 90 % z tých peňazí, s ktorými počíta zástrčkový zákon, neznamená to, že verejnoprávne médiá budú mať dostatok peňazí, na čom sa zase všetci zhodneme. Pretože pán minister to povedal, niektorí to povedali v diskusiách, na výbore sme si to povedali. Tento zákon toto nerieši. Je to teda prechodné opatrenie a to je, myslím, okrem zástrčky meno tohto zákona, prechodné opatrenie, pretože sme to našli na stole, my sme to odhodili a vy ste to zdvihli.

Citát z dôvodovej správy: "Nakoľko ide o platbu, ktorá má osobitný charakter, zavádza sa namiesto doterajšieho názvu koncesionársky poplatok nový pojem úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom." Teda koncesionárske poplatky sa rušia, takže akékoľvek používanie slova poplatky je nenáležité. Po schválení tohto zákona budeme mať novú daň. Keďže rozhodujúcou podmienkou pre vznik povinnosti platiť je elektrická prípojka, je to ten zástrčkový zákon. Nie je to teda zmena princípu platby úplne iným spôsobom, len zavedenie novej dane, ktoré postihne nielen domácnosti, ale aj všetky podniky, ktoré majú viac ako troch zamestnancov. Možno sa budem s niektorými mojimi predrečníkmi opakovať, ale vzhľadom na to, že začíname dnes ráno a máme nových divákov, možnože to pre nich bude dobré takéto pripomenutie.

Nechápem preto naozaj, a musím to znovu zdôrazniť, zdôvodnenie v dôvodovej správe, že tento zákon je solidárny. A s kým je solidárny? Rodina na hranici hmotnej núdze bude platiť rovnako ako multimilionár. V čom je to solidárne? Multimilionár sediaci na svojom ranči s piatimi plazmovými obrazovkami zaplatí toľko ako rodina nad hranicou hmotnej núdze. Ak by sme mohli v tejto súvislosti hovoriť o solidárnosti, tak len so značnou dávkou irónie možno o solidarite ľudí, ktorí Slovenskú televíziu nesledujú, a s jej divákmi, ktorí tvoria, najmä pri niektorých reláciách, marginálnu menšinu. Hovorila som už o spravodajstve verejnej právnej televízie, ktorú v týchto dňoch sleduje zo sto Slovákov len sedem. Je to naozaj, myslím si, že rarita, pretože nepoznám v Európe verejnoprávnu televíziu, ktorej spravodajstvo by sledovalo tak málo občanov.

Položili ste si už otázku, prečo niektorí ľudia nechcú platiť a prečo nemajú tým pádom záujem o túto vašu novú službu verejnoprávnej televízie? Nebude to náhodou aj tým, že ľudia nechcú pozerať verejnoprávnu televíziu a že jej asi možno niektorí aj neveria? Za stav, v ktorom sa dnes nachádza verejnoprávna televízia, ste ale už zodpovední vy. Vaši ľudia v Rade STV aj vďaka účelovej novele jedného z vašich poslancov, vďaka ktorej mohli dosadiť veľmi rýchlo do funkcie generálneho riaditeľa Radima Hrehu. Výsledok je žalostný. (Reakcia spravodajcu.)

Vy máte pocit, že nemáte právo hovoriť, pán spravodajca? Ale veď vy máte, ako spravodajca môžete hovoriť, koľko chcete.

Minister Maďarič asi teda patrí medzi veľkých optimistov, lebo očakáva, že výber tejto dane bude ideálny a že sa mu občania poskladajú na 3,1 mld. Sk. Ja si myslím, že výber bude nižší nielen preto, že treba počítať s tými ľuďmi, ktorí aj dnes neplatia za elektrinu, ale preto, lebo táto nová daň a výnimky, ktoré tento zákon v sebe má, povzbudí tých, ktorí budú kombinovať, a o tom som hovorila aj pri prvom čítaní, a hľadať cesty, ako platenie tejto novej dane obísť, napríklad tým, že napíšu odber elektriny na starších rodinných príslušníkov.

Kým občania by mali zaplatiť pre verejnoprávne médiá, kde verejnoprávnu televíziu, znovu opakujem, pozerá sedem zo sto, počíta vláda aj od zamestnávateľov s 500 mil. Sk. A čo keby sme mohli začať uvažovať o tom, že niektorí zamestnávatelia, ktorí sú tesne na hranici zamestnávania, znížia jednoducho počet svojich zamestnancov napr. tým, že budú pracovať títo zamestnanci na zmluvu, a tým sa vyhnú plateniu novej dane. Ale to už ste si asi pravdepodobne vy na ministerstve aj na straníckych grémiách a koaličnej rade vyriešili, dúfam.

Verejnoprávne médiá očakávajú, že dostanú trochu viacej peňazí v duchu hesla, keď netečie, aspoň kvapká. Ako teda chce pán minister riešiť dofinancovanie médií? Zatiaľ vieme len to, že zase z daní obyvateľstva, to znamená dofinancovaním zo štátneho rozpočtu, kam všetci prispievame. To znamená, občan bude platiť zo zástrčky, jeho zamestnávateľ v práci a ešte aj zo štátneho rozpočtu dofinancovávaním niektorých vybraných projektov, ktoré budú politicky vyhovovať, to si treba povedať jasne.

Pán minister priznáva, pardon, o tom som už hovorila, o televízii.

Ja si myslím, že zákon je diskriminačný voči malým podnikom a o tom sa tu hovorilo málo. Máme viac než 80-tisíc malých a stredných podnikateľov vrátane živnostníkov, ktorí sa budú musieť poskladať podľa mojich výpočtov na 430 mil. Sk ročne tejto novej dane, 80-tisíc malých a stredných podnikateľov. Združenie podnikateľov Slovenska zásadne nesúhlasí s týmto návrhom zákona, tak ako bol schválený. Tento návrh považuje Združenie podnikateľov Slovenska za účelový, s jediným cieľom zaviesť dodatočne zdanenie, teraz citujem z ich vyhlásenia, "podnikateľských subjektov na Slovensku". Protestuje proti tomu, aby "vláda financovala svoje programy na úkor podnikateľských subjektov a aby zavádzala tieto dodatočné formy zdanenia".

Drvivá väčšina teda toho vyššieho zaťaženia z titulu prijatia zákona dopadne na úplne tie najmenšie podniky a, samozrejme, domácnosti. Teda na jednej strane slovenská vláda odstraňuje niektoré platby, ktorých regulačný účinok na ekonomiku bol jednoznačne pozitívny a ktoré zavádzajú aj teraz štáty ako Maďarsko alebo Česká republika, to znamená platby, tzv. zdravotnícke poplatky a na druhej strane vlastne tie isté rovnaké peniaze vytiahne z vrecák občanov cez vyššie dane za televízne a rozhlasové prijímače.

Združenie podnikateľov Slovenska zároveň zásadne nesúhlasí, aby túto daň platili zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Napr. výška poplatku v podniku s tromi zamestnancami je určená ako 560 Sk na jedného zamestnanca takéhoto podniku. V podniku so 49 zamestnancami je to však už len 137 Sk na jedného zamestnanca a v podniku s 15-tisíc pracujúcimi je to už len 11 Sk na zamestnanca. V čom je to spravodlivé? Znovu opakujem, že zákon tak negatívne postihne 80-tisíc malých a stredných podnikov, lebo tých veľkých 11 Sk na zamestnanca, prosím.

Takže iba odložíme riešenie časovo, v čase posunieme. Myslím si, že tieto argumenty, to znamená žiadna orientácia tohto zákona do budúcnosti, nevyriešenie základného problému dostatočného financovania verejnoprávnych inštitúcií a v podstate v súvislosti s tým ani nedefinovanie, čo si vlastne predstavujeme, že by verejnoprávne inštitúcie mali poskytovať, sú dostatočným dôvodom, prečo ja odmietnem tento zákon. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že toto je ďalší zo zákonov, ktorý je krátkodychý, a to je, myslím si, aj strata času, aby sme sa ďalej týmto zaoberali.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa...

M. Vášáryová, poslankyňa: Prepáčte, prepáčte, pán predsedajúci, ešte by som... Mohla by som? Prosím ešte, prepáčte. Chcela by som poprosiť pána spravodajcu, ktorý už v druhej polovici nehovoril simultánne so mnou, keby bol taký láskavý a dovolil, aby sme aj bod 17 mohli vybrať na osobitné hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni za vystúpenie. S faktickými poznámkami poslanci Jarjabek, Sabolová, Jasaň, Rafaj, Štefanec, Senko, pani poslankyňa Biró a pán poslanec Kvorka. Pokiaľ sú na tabuli všetci, ktorí požiadali o faktickú poznámku, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Registrujem, že pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať na faktické poznámky.

Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jarjabkovi.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, rád by som, samozrejme, reagoval dlhšie na vaše vystúpenie, ale môžem len dve minúty, tak len veľmi v krátkosti. Zákon, o ktorom ste hovorili, ktorý ste predkladali, jeho najväčšou chybou bolo to, že bol nerealizovateľný. On bol naozaj nerealizovateľný a hovorili sme o tom mnoho ráz, môžete hovoriť stále to isté, proste ten zákon sa nedal zrealizovať. Ten váš diskusný príspevok, ktorý bol v poradí už neviem koľký, či v médiách, alebo tu, no, ono je to naozaj tak, ako keby tie diskusné príspevky písal jeden asistent s jednými informáciami a rovnako zle preto, lebo mnohé, čo ste povedali, naozaj nie je pravda.

Ďalej ma zarazila tá vec o straníckosti alebo nadstraníckosti v radách Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. No, viete, ono ani tak nie je dôležité, že či tie rady sú stranícke alebo nestranícke, lebo na tom sa asi nikdy nezhodneme, ako na tom, či tie rady fungujú, alebo nefungujú. A dovolím si tvrdiť, že tie rady, ktoré sme tu mali doteraz, fungovali zle, samozrejme, aj vďaka zákonu, ale fungovali zle preto, lebo neplnili si svoje povinnosti.

No a k tým jednotlivým menám, ja tu mám pred sebou napr. Mgr. Hlucháňovú, ktorá bola poradkyňou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pre vnútornú politiku. Ona je tzv. nezávislá členka, nadstranícka členka Rady Slovenského rozhlasu? Tu je jej vizitka, prosím pekne. Takto to fungovalo, keď bol predseda Hrušovský predsedom parlamentu, Národnej rady. Kolega Balún, člen KDH, ktorý takisto pracuje v Rade Slovenského rozhlasu, kolega Grešo, ktorý dokonca kandidoval na župana. No a o pánovi Zahradníkovi, ktorý robil v manažmente, ktorý nás dnes presviedča o tom, že netreba plynové autobusy... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani poslankyňa Sabolová s faktickou poznámkou na vystúpenie pani Vášáryovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať za širší exkurz pani poslankyni Vášáryovej, chcem len povedať krátko, že tento zákon je nespravodlivý, v žiadnom prípade nie je taký veľkorysý, ako je o ňom počuť z vládnej koalície.

Pán minister, veď ste mohli za 3 či 4 mesiace, odkedy je zákon otvorený, oveľa viac komunikovať a diskutovať s odborníkmi a počúvať trošku možno názory aj z opozície. Vy ste to nevyužili a aj tak ste veľmi radi, že ten zákon rýchlo prejde v parlamente, aby sa snáď o ňom veľa nediskutovalo, som rada, že došlo aspoň na dnešný deň, kedy to sú schopné počúvať aj médiá, aj občania. On v žiadnom prípade nie je solidárny, ako sa snažíte v zákone aj v dôvodovej správe hovoriť, lebo je nevyvážený a o tom hovorila aj pani poslankyňa už trebárs v tých veciach malých a veľkých podnikov, kde skutočne to je vôbec nie solidárne a ekonomiky nerieši vôbec verejnoprávnu ani televíziu, ani rozhlas, a preto aj Kresťanskodemokratické hnutie takýto návrh zákona nepodporuje.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, obsah a forma vašich vystúpení je takmer vždy rovnaká. Vy veľmi rada poučujete, hovoríte, ako by to, ako si to nepredstavujete, že to je. Dali ste aj tomuto zákonu rôzne prívlastky, ale mne čo chýba, ja totižto keď niekoho alebo niečo kritizujem, tak nielen to poviem, že sa mi to nepáči, je to zlé, je to také, je onaké, ale poviem aj, ako si to ja predstavujem, že by to malo byť. A to mi tam chýbalo, vy ste to tam nepovedali. A použijúc vaše slová, "však dáko ste to povedali". Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pani poslankyňa, ja verím, že úprimne chcete riešiť situáciu vo verejnoprávnych médiách, ale, bohužiaľ, aj tu bude stále platiť tá základná trojčlenka na akékoľvek riešenie na Slovensku a to sú "peniaze, peňeži a peníze" ako základný predpoklad riešenia aj kvality, to iste uznáte.

A pokiaľ sa v tejto snemovni hovorí o zástrčkovom zákone, je to naozaj nedôstojné používať takéto metafory, pretože v tom prípade by sme mohli o súčasne platnom zákone hovoriť o anténovom, tanierovom alebo obrazovkovom zákone a občania by určite nesúhlasili s tým, keď svojho času chodili agenti po uliciach a sledovali, či náhodou neplatič nemá na streche namontovaný satelitný tanier alebo televíznu anténu, a určite by ani tí multimilionári nesúhlasili, aby ste im vstupovali do domácností a odsledovali, odkontrolovali, či vlastnia štyri alebo päť prijímačov, a donútili ich podľa súčasného zákona platiť aj za ďalšie.

A pokiaľ hovoríte o spravodajstve verejnoprávnej televízie, je dôležité rozlišovať, či hovoríme o sher alebo o podiele, v tom jednom máte pravdu, je to 7 %, ale v tom druhom, sher, je, myslím, 15 až 20 %. V každom prípade nie je to ideálny stav, ale treba si uvedomiť, že v tomto prípade nie je dôležitá kvantita, ale dôveryhodnosť. A keby sme urobili podiel dôveryhodnosti spravodajstva verejnoprávnej televízie, tak by nám vyšli oveľa, oveľa vyššie čísla než tie kvantitatívne súkromných komerčných televízií. A podobný princíp zvolila aj BBC. A myslím, že pokiaľ pôjde týmto smerom Slovenská televízia, bude to na prospech občanov aj nás.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Vášáryová veľmi pekne vysvetlila, prečo je tento zákon nesolidárny a, bohužiaľ, prečo znamená dodatočné daňové zaťaženie najmä pre podnikateľov, lebo pre nich je to nová daň. Bohužiaľ, tým systémom, ako o ňom hovorila aj pani poslankyňa, sa dôjde ku stavu, kedy budú percentuálne viac zaťažení malí a strední podnikatelia. Je to v priamom rozpore so zdravou logikou, ale aj s deklarovanou snahou vlády podporovať malé a stredné podnikanie. Vláda jednoznačne od svojho nástupu zhoršuje podnikateľské prostredie a tento zákon znamená, bohužiaľ, pre ľudí dodatočné zdanenie.

Keď hovoríme o zdrojoch, dovolím si pripomenúť, že v roku 2006 bolo v štátnom rozpočte vybratých na daniach o 20 mld. Sk viac, ako bolo rozpočtovaných, a v minulom roku to bolo o 12 mld. viac. Aj to boli dôvody, prečo my navrhujeme rušenie koncesionárskych poplatkov, lebo myslím, že toto je jediné spravodlivé aj solidárne riešenie do budúcnosti. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Senko ako spravodajca s faktickou.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa má jedno šťastie, že médiá sú na jej strane a určite bude celé mesiace opäť pozitívne prezentovaná, dokonca aj v baníckej uniforme. Dúfam, že to využije a bude naďalej hovoriť o tom, že akým spôsobom sa zaslúžila o vznik Slovenskej republiky, keď robila veľvyslankyňu v Rakúsku.

Ale nie o tom som chcel hovoriť, pretože jedno nešťastie jej bolo, že včera bolo štrnásteho a nedostala Svarovského kryštáliky ako niektoré panie poslankyne z SDKÚ. A dokonca to dostali na celej jednej strane aj v médiách a pozitívne ich tam opisovali, že čo jednoducho tu robia.

Prečo takto hovorím? Pretože celý ten exkurz, pani poslankyňa, ktorý ste urobili do tohto zákona, bol veľmi zlý a neoplatí sa ani na to reagovať. Reagujem iba na to a chcem vás upozorniť, že moje šediny som si vypestoval rokmi života a nie je to prelivová farba a som rád, že sa vám páčia. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja som chcela pani poslankyňu pôvodne pochváliť, lebo mala som dojem, že tak krásne a zrozumiteľne rozprávala, že porozumejú jej aj tí, ktorí obľubujú legendy a rozprávky, ale teda nie je to tak. Ja osobne súhlasím s novou identifikáciou platcov. Čo mi však vadí, je nový okruh poplatníkov, teda spôsob určenia nového okruhu poplatníkov, ktorý považujem za nespravodlivý a falošný. A takisto mám výhrady voči novému spôsobu výberu tejto úhrady, ktorý považujem za prebyrokratizovaný, drahý a nebezpečný. Ja si myslím, že všetci, ktorí vystúpili v rozprave, v podstate hovorili o tom, že je potrebné alebo je potrebný nový výber poplatkov, ktorý by viedol k finančnej stabilite a nezávislosti verejnoprávnych médií. S tým, čím nesúhlasíme, je falošná solidarita a nespravodlivosť tohto zákona, ktorý prejednávame. Ja si osobne myslím, že presúvame bremeno na plece práve sociálne slabých ľudí, tých, ktorí tieto služby ani nevedia využiť, žiadame od nich falošnú solidaritu. A takisto trestáme aj podnikateľov, od ktorých žiadame aj to, aby platili aj za tých, ktorých minie táto platba alebo táto povinnosť, avšak budú mať výnosy zo služieb, ktoré poskytujú verejnoprávne médiá.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej ma absolútne neprekvapilo. Ja si myslím, že už sme si na jej vystúpenia tuná zvykli, však v konečnom dôsledku každý máme právo na svoj spôsob vystupovania.

Po druhé by som chcel povedať, že celé to vystúpenie bolo, začiatok úplne mimo témy, starosť o SMER. Ja som nevedel, pani poslankyňa, že vy ste taká prívrženkyňa SMER-u a že vás tak zaujíma, čo sa u nás deje, a že nám chcete radiť, čo máme robiť, aby sa nám dačo zase nestalo, čo by ste vy rada chceli, aby sa nám stalo.

Čo sa týka vášho vystúpenia, no ja som počas vášho vystúpenia ozaj mal pocit, akože som posunutý v čase. Počúval som kadejako, ale akosi som nemohol prísť na koreň toho, čo rozprávate.

A čo sa týka samotného zákona, je potrebné povedať, že zákon je dobre pripravený, zákon je vyvážený a myslím si, že pravý opak, zákon je aj solidárny.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za podporné príspevky.

Chcela by som odpovedať tomu človeku, ktorý naozaj niečo k tomu povedal, a to je pán Jasaň. Vy ste sa pýtali, že tu len kritizujeme, no, viete, my sme teraz v opozícii, takže to je vlastne aj našou úlohou. A že nepredkladáme riešenie? My sme predložili riešenie, pán Jasaň. My sme predložili riešenie, naše znenie zákona. To znamená, parlament by sa raz a navždy, teda navždy, no, na veľmi dlhý čas uzniesol, že verejnoprávne médiá dostanú financie v percentuálnom vyjadrení z hrubého domáceho produktu. To znamená, že by mali verejnoprávne médiá dostatok peňazí, mali by aj valorizované, to znamená, že by dostávali stále viacej a viacej, lebo môžeme počítať s tým, že ekonomika Slovenska bude aj naďalej rásť, to znamená, nemuseli by sme si robiť starosti s tým, ako budeme mať o dva, tri roky, že budeme musieť zvyšovať koncesionárske poplatky, lebo jednoducho inflácia nepustí. Takže v tomto zmysle my sme naozaj, pán Jasaň, predložili riešenie. Môžete s ním súhlasiť, nesúhlasiť, ale predložili sme ho.

Ale pre mňa je znovu veľmi zaujímavé, že pán minister nediskutuje. On neobhajuje svoje veci, on nepovie, on ako minister, vtedy, keď môžeme naňho reagovať a môžeme mu vyvrátiť jeho tvrdenia, alebo aspoň minimálne ho upozorniť na niektoré chyby, ale teraz vystúpi a vynadá nám tak, ako to bolo v predošlom zákone, však, pán minister? Takže v tomto vás obviňujem znovu, pán minister, že... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ.

Pán minister, máte slovo.

M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, všetko sa dá spolitizovať, aj zákon, ktorý rieši financovanie verejnoprávnych médií. Mohol by som aj ja reagovať týmto spôsobom a hovoriť o bývalých riaditeľoch Slovenskej televízie, ktorí vyrástli v politických stranách súčasnej opozície alebo boli vrcholnými funkcionármi súčasných opozičných strán. Niečo naznačil vo faktickej poznámke pán poslanec Jarjabek. Alebo by sme mohli rozoberať meno po mene tú absolútnu prevahu, doterajšiu, v radách Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ľudí veľmi blízkych alebo aj stranícky zviazaných so stranami súčasnej opozície.

Ale tento zákon o tom nie je, hoci sa to snažil navodiť včera pán poslanec Galbavý a dnes pani poslankyňa Vášáryová. Keď som ich dvoch zmienil, nedá mi nepovedať, že vidím tu predsa len aj nejaký rozdiel. Pri pánovi poslancovi Galbavom, hoci politizoval, mi je jasné, že pokiaľ vecne hovoril o problematike, ktorú rieši tento zákon, tak zdá sa, že tomu aj rozumie, vedel, o čom hovorí. Pani Vášáryová tu dnes opäť predviedla, že neveľmi rozumie tomu, o čom hovorí. A, páni poslanci z koalície, ja by som si želal, aby sme mali čím viac takýchto "zdatných" politických protivníkov ako pani poslankyňa.

Návrh zákona jednoznačne vychádza zo zlej situácie, v ktorej sa nachádzajú verejnoprávne médiá na Slovensku. Každému, kto sa tým zaoberá, je jasné, že nedostatočné financovanie verejnoprávnych médií vzhľadom na úlohy, ktoré im ukladá zákon a ktoré od nich očakáva verejnosť, je absolútne nedostatočné a roky sa pohybujeme v začarovanom kruhu. Ceny, vstupy, náklady rastú, aj divácke a poslucháčske očakávania rastú, no ekonomicko-finančné podmienky, ktoré sú zlé, redukujú kvantitu aj kvalitu programu, čo vyvoláva oprávnenú nespokojnosť divákov a poslucháčov a, samozrejme, aj klesajúcu ochotu podieľať sa na financovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Takže bez zmien vo financovaní verejnoprávnych médií tento trend nielenže nezvrátime, ale bude viesť ku kolapsu a možno aj zániku verejnoprávneho vysielania. Preto sme sa tým seriózne zaoberali a návrh zákona, ktorý predkladám, je súčasťou viacerých logických krokov. Za ním by mal nasledovať zákon, ktorý bude upravovať podmienky zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi médiami tak, aby sa táto zmluva klenula nad striedajúcimi sa vládnucimi garnitúrami, aby ani striedanie vlád neobralo Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas o istotu prostriedkov vyjednaných v transparentom a odôvodnenom schvaľovacom procese. A súčasťou týchto systémových opatrení je aj výstavba novej spoločnej budovy pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, čo pomôže výrazne znížiť neúmerné prevádzkové náklady týchto inštitúcií a dobehnúť ich technologické zaostávanie.

V tomto kontexte sa treba pozerať aj na zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Nie opatrenie momentálne, nie opatrenie prechodné, ale logické prvé opatrenie, na ktoré nadväzujú ďalšie opatrenia, aby sme tak malý štát, tak malý početne národ zvládli financovanie verejnoprávnych médií, ktoré je možné, a väčšinou to vo svete býva s výnimkou možno veľkých štátov, ako je Veľká Británia, že tie zdroje financovania sú aj zo štátneho rozpočtu, sú aj z verejnosti zloženej z právnických a fyzických osôb a sú v istej miere aj z reklamy. Je to úplne normálne, štandardné a je našou povinnosťou nájsť vyváženosť týchto troch zdrojov financovania a dať im istý systém.

Teraz mierim najmä na tú zmluvu, ktorá dnes má svoju obdobu, ale je to absolútne na svojvôli a dobrej vôli, áno, vlády, ministra financií. Raz sa podarí vyjednať verejnoprávnym médiám nejakú štátnu dotáciu, raz sa to nepodarí. Nemá to žiadny systém. A tento systém funguje osvedčene vo Francúzsku, v Taliansku, v Škandinávii. Napokon aj samotné BBC je riadené na základe zmluvy medzi vládou a touto najkvalitnejšou verejnoprávnou vysielacou spoločnosťou.

Zaznelo tu, že táto vláda, včera to povedal pán Galbavý, nezvyšuje súčasnú platbu a necháva toto opatrenie, nepopulárne opatrenie na budúcu vládu. No mne sa tak trochu zdá, že pravicoví politici si ani nevedia predstaviť iné riešenie ako zvyšovanie poplatkov. No my sme v situácii takého vysokého podielu neplatičov, zvýšenie poplatkov by malo za následok len to, že by viac platili tí poctiví a neplatiči by sa ďalej viezli. To znamená, toto určite v tejto chvíli by nebol správny krok.

Skutočnosť vysokého podielu neplatičov nám ale umožnila, ba priam nám dala povinnosť vyriešiť najprv problém efektívnejšieho výberu poplatkov. A hovorím otvorene, až keď svojím programom verejnoprávne médiá presvedčia v dostatočnej miere občanov o svojej užitočnosti a kvalite, potom môžu pomýšľať na zvyšovanie poplatkov. To však určite nejaký rok potrvá. Takže tých 23 euro, rakúskych, je naozaj len snom, ale aj to si treba povedať. Tie poplatky 140 korún sú naozaj v porovnaní s Európou mimoriadne nízke. Napriek tomu sme si to nemohli dovoliť, lebo prvotný problém je vysoký podiel neplatičov. Neplatičov aj preto, lebo niektorí politici zviazaní so súčasnou opozíciou vyzývali ľudí, aby neplatili koncesionárske poplatky. Ale, samozrejme, ako som už spomenul, ten problém spočíva aj v tom, ako hodnotia ľudia kvalitu verejnoprávnych médií.

Zaznelo tu aj viacero zavádzajúcich tvrdení, aké je nespravodlivé, že každá domácnosť bude platiť rovnako. A vari dnes neplatí rovnako? Vari dnes rodina milionára platí viac ako rodina učiteľa? No neplatí viac. No neplatí viac. Alebo že nový zákon je trest pre podnikateľov. A vari dnes nemajú podnikatelia povinnosť platiť? A tých najmenších živnostníkov sme dokonca oslobodili od tejto úhrady. A v rokovaní s Republikovou úniou zamestnávateľov, určite nie organizáciou naklonenou súčasnej vládnej koalícii, sme preukázali zástupcom podnikateľov, že po novom budú väčšinou platiť menej, ako platia dnes, alebo by platili, keby rešpektovali súčasný zákon.

A keď tu bola tá dojemná starostlivosť a je tu stále dojemná starostlivosť, lebo teda domnieva sa opozícia, že toto je taká naša slabina, keď budú hovoriť o solidarite tohto zákona. Aj platby právnických osôb sú vyjadrením solidarity. Keby neplatili právnické osoby, bol by to výpadok vyše pol miliardy a o toľko by musel sa pomerne zvýšiť poplatok pre fyzické osoby. A to už nehovorím o širokom oslobodení pre ťažko zdravotne postihnutých alebo úľavách pre dôchodcov a pre domácnosti v hmotnej núdzi.

No včera tu zazneli aj také argumenty, že systém je ťažkopádny a každému sa môže stať, že nezaplatí úhradu. No tak zrušme všetky platby v tomto štáte, všetky povinnosti z obavy, že sa môže stať, že občan nezaplatí úhradu. Na druhej strane som rád, že pán poslanec Galbavý korektne poznamenal, že nový zákon už nepozná úroky z omeškania. A naozaj nikomu nebudú hroziť astronomické penále.

Vzhľadom na to, že aj pán poslanec Galbavý načrtol aj možnú alternatívu financovania verejnoprávnych médií priamo zo štátneho rozpočtu, v krátkosti ju okomentujem. Takýto návrh sa chce tváriť, akoby po prvé občanov nič nestál. Nuž ale peniaze zo štátneho rozpočtu sú tiež peniaze ľudí, ktoré, ak sa dajú na STV a SRo, nedajú sa na cesty, na školy, nemocnice alebo kdekoľvek inde, kde to občania takisto potrebujú. Po druhé takáto platba cez rozpočet uberie všetkým, aj tým, ktorí sú dnes oslobodení od poplatkov, resp. v budúcnosti od úhrady. Ale aj tým, ktorí v rámci domácností neplatia, pretože akokoľvek je domácnosť početná, platí 140 korún alebo bude platiť len raz.

Úvaha naviazať Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas na štátny rozpočet je zvrátená aj vzhľadom na to, že sme ich po roku 1989 odštátnili. A ironicky poviem, neviem teraz, ako sa s týmto spätným procesom zoštátnenia zlučujú tie hrozivé opozičné obavy o demokraciu na Slovensku. Tak dokonca som tu počul, že aj ekonomike sa bude dariť. To je tiež taká nejaká zmena. Raz je ekonomika pred absolútnym krachom a bude tu potopa, no ale keď sa to hodí, tak sa povie, že ekonomike sa bude aj v ďalších rokoch dariť. No samozrejme, že sa bude, pretože naša aj ekonomická politika je zodpovedná a hlavne ľudia na Slovensku sú natoľko pracovití a invenční, že potiahnu ekonomiku, ktorú oživili zahraničné investície. Proti naviazaniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na štátny rozpočet sú napokon aj samotné verejnoprávne médiá.

A dodám ešte jeden zaujímavý fakt. V Európe je pár štátov, kde sa rozhodli financovať médiá verejné služby zo štátneho rozpočtu. Dôsledkom je však aj to, že nutnou súčasťou takto financovaných médií je vysoký rast podielu reklamy v ich vysielaní, niekde až 20 %, pretože vlády týchto štátov nie sú v konečnom dôsledku ochotné zaplatiť kompletné rozpočty verejnoprávnych médií, a tak im dávajú možnosť pomáhať si reklamou v neprimeranom rozsahu. Ja si však myslím, že trend by mal byť opačný a po krokoch posilňujúcich financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu by sme mali rozmýšľať skôr o redukcii reklamy v nich. No a napokon, škoda, že s takýmto ľahkým a geniálnym riešením dámy a páni, najmä z SDKÚ, neprišli za celých osem rokov, kedy boli pri moci. S jediným, s čím vedela prísť súčasná opozícia, bolo zvyšovanie poplatkov za ich vládnutia. (Potlesk.)

Dámy a páni, návrh zákona je prvým z krokov, ktoré majú dostať verejnoprávne médiá z opakujúcej sa finančnej krízy, čo bude základom pre ich programové skvalitnenie. A keďže sme našli dieru v efektivite výberu poplatkov, mohli sme v tomto štádiu navrhnúť krok, ktorý podstatne zvýši vybranú sumu bez toho, aby sme museli zvýšiť úhradu samotnú. Nejde už pritom o úhradu za vlastníctvo televízneho alebo rozhlasového prijímača či iného zariadenia umožňujúceho príjem televízneho a rozhlasového vysielania, preto už nejde o koncesionársky poplatok. A nejde ani o úhradu za byt alebo elektrickú zástrčku. Ide o úhradu za služby verejnosti, ktoré jej verejnoprávne médiá poskytujú a o ktorých prospešnosti pre verejnosť, pre kultúru, pre menšiny, pre cirkvi, pre deti a mládež, pre šport, pre vzdelávanie a vôbec pre demokraciu ako takú som presvedčený.

Ďakujem vám za pozornosť a aj za podporu pri hlasovaní. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem ministrovi za záverečné stanovisko. Pýtam sa spravodajcu. Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.