A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kvorka, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.
J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Samozrejme, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Nie, nedá sa na každého zareagovať pre krátkosť času, ale na dve veci jednoducho zareagovať musím, pretože je to tu omieľané donekonečna. Donekonečna a ja už vo svojich vystúpeniach som na to upozornil a musím upozorniť ešte jedenkrát.
Vážení páni z opozície, vy nechajte predsedu vlády na pokoji. Vy si robte poriadok vo svojom košiari, lebo máte tam toho "bordelu" toľko, že to až nie je pekné. To je po prvé.
A po druhé. Musím vám povedať, že nemajte strach, nič sa tu nesfalšuje. Žiadne podpisy sa tu nesfalšujú, pretože zopakujem ešte raz, a to isté som tuná už hovoril. Na výstupnom liste sú osobné údaje, ktoré sú chránené a nie je možnosť ich zneužiť. Tým pádom som povedal všetko. Ďakujem pekne. (Reakcie a hlasy v sále.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kvorka bol posledný, ktorý vystúpil v rámci rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pani ministerky ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne som si tu vypočula všetko od lží, klamstiev, zavádzania, strašenia občanov až po skutočnosť, že opozícia komplet, tak ako je, chráni v prvom rade záujmy šiestich obchodných spoločností, dôchodkových správcovských spoločností namiesto toho, aby chránila záujmy občanov sporiteľov.
V tejto súvislosti znovu pripomeniem programové vyhlásenie vlády, od ktorého sme sa neodklonili ani na kúsok a ktorého sa držíme a povedali sme, že v tomto systéme, systéme sociálneho poistenia udržíme tri piliere, tak sa nazývajú. Ja môžem hovoriť aj o stupňoch, ak chcete, systém sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. A v týchto krokoch pokračujeme.
Pokiaľ informujeme občanov, informujeme ich skutočne len o tom, aké pravidlá platia, pretože, dotknem sa aj dedičnosti, to je jediný prvok, ktorý hovorí o tom, že je to súkromné vlastníctvo a pripomeniem, pani Sárközy, a vy by ste to mali vedieť, že občan ani len nemôže zastaviť pri prepadoch a poviem pri finančných krízach, ktoré sú, v hospodárskych krízach, ktoré sú, môžem hovoriť aj o rokoch, ale nechcem, aby sme tu boli veľmi dlho, nemôže zastaviť prepad svojich peňazí, pretože sa k nim nedostane. Vy na vašom osobnom účte sa k tým peniazom dostanete a fyzicky ich vyberiete.
A pokiaľ ide o neustále omieľané to, čo bolo v tlači, že som povedala, že sú to ich vlastné peniaze a môžu si ich kedykoľvek vybrať. Pripomínam a mám na to aj svedkov, že to je citácia novín a ja som citovala slová predchádzajúcej vlády a novinárov, ktorí v tomto hovorili, takže, prosím, pani Sárközy, necitujte mňa, na tlačovej konferencii mojej som citovala predchádzajúcu vládu a médiá z toho urobili moje vlastné slová. Takže, prosím, nezavádzajte, buďte taká láskavá, mám na to svedka, je na to aj žaloba na súde, takže uvidíme, ako sa skončí.
Okrem toho klamete aj v ďalšej veci, pani Sárközy, klamete, a to, že pán Bernátek bol konzultantom Svetovej banky. Nikdy nebol konzultantom Svetovej banky, treba si to preveriť na ministerstve práce. Bol v tíme ministerstva práce, vždy bol platený z prostriedkov ministerstva práce a viedol koordinačnú jednotku, ktorá jednak pripravovala zmluvu so Svetovou bankou o projekte sociálnej dávky, takže, prosím, aby ste aj tu nezavádzali.
Pokiaľ ide o súkromný majetok. Je to skutočne sporná otázka a v tejto chvíli povedať jednoznačne, že je to tak, alebo nie je to tak svedčí o tom, a ja som to tu už raz v parlamente citovala, odvolávala som sa aj na § 84 Občianskeho zákonníka a znovu pripomeniem, je to skutočne sporná otázka, pretože dedí iba v jednom prípade, a to vtedy, keď vie, kedy má správne zomrieť. A zomrieť musí prakticky predtým, ako si kúpi, ktorú si musí kúpiť doživotnú rentu v životnej poisťovni. Dovtedy dedí. Len čo si kúpi doživotnú rentu, nededí ani korunu, pani Sárközy.
A v tejto súvislosti by som ešte pripomenula jednu vec a je mi to ľúto, že to poviem, ale keby tu bol pán profesor Vojtech Tkáč, tak by asi do knižnice poslal viacerých poslancov, medzi nimi aj pána poslanca Freša, pani poslankyňu Vášáryovú a podobne. Prosím vás pekne, o akých rozdelených peniazoch hovorila pani Vášáryová? Prosím vás, čo hovorila o okradnutých občanoch? Čo hovorila o mestách, ak som to dobre započula a ako by sa mohli rodinní príslušníci dostať? Prosím vás pekne, aj to dedenie skutočne je také, aj vlastne životné poisťovne, ktoré budú v budúcnosti niekedy uzatvárať životné poistky teda a vyplácať doživotné renty, určite budú zvažovať, s kým tú doživotnú rentu a zmluvu podpíšu, pretože môže byť pre nich oveľa zaujímavejšie, keď to bude chorľavý človek, ktorý sa bude zle cítiť a peniaze po jeho úmrtí zostanú v životnej poisťovni, alebo, ak by to bol zdravý človek, vitálny, plný síl, kde je predpoklad, že bude žiť ešte možno 30, 40 rokov. To môžu byť veľmi zaujímavé diskusie aj na túto tému.
Pokiaľ ide o výstupné tlačivá. Pokiaľ ide o Sociálnu poisťovňu, tlačivá, ktoré sú zavesené, sú zavesené, tak ako sú, ja vám môžem prisľúbiť, pani Sárközy, že budeme akceptovať váš návrh a musím hovoriť, že sme už o tom aj hovorili, kde bude uvádzané registračné číslo zmluvy. Takže nemusíte sa obávať, že by tam neboli ďalšie údaje a že nebude, pretože, ak prejde tento návrh zákona, nebude potrebné overovať podpis a čiže toto tlačivo, to sa ani nedá hovoriť o tlačive, je to formálny návod, čo asi by tam mali byť aké údaje, ak sa občan rozhodne vystúpiť. Čiže ja v tomto prípade by som skutočne brala aj váš návrh.
Pokiaľ ide, nedá mi nezareagovať na demografickú krízu. Pani Sárközy, nevyjadrovala som sa, že nie je, tak ako to vy tu citujete, povedala som do roku 2015 žiadna demografická kríza na Slovensku nehrozí. Pokiaľ ju očakávame podľa tých ôsmich prognostických materiálov, ktoré boli súčasne aj podkladom na spracovanie koncepcie ešte pánom Kaníkom dôchodkovej reformy, tak môžem hovoriť o ôsmich variantoch a musím súčasne povedať aj to, že tam je prognózovaná demografická kríza v roku 2036, okolo roku 2036, kedy nastáva.
Nedá mi však zareagovať na slová pána poslanca Martináka, ktorý veľmi dobre povedal, čo je hmotná núdza. Ako ste nastavili hmotnú núdzu 1. januára 2004? Aké boli nepokoje a vykrádanie obchodov? Ako ste nastavili hmotnú núdzu likvidačne na rodiny s deťmi a najmä na rodiny s väčším počtom detí? Predsa dodnes platí to rozdelenie, ktoré ste urobili, my sme sa snažili posilňovať práve rodiny s deťmi, ale to rozdelenie je tak, ako ste povedali. Pre rodinu, jednotlivca s jedným dieťaťom alebo štyrmi deťmi, to je jedno, či má dve, tri, alebo štyri deti je rovnaká výška pomoci v hmotnej núdzi. A takisto je rovnaká výška pomoci pre dvojicu s počtom jeden, dva, tri, štyri deti. Obdobne pre rodičov a tak pre jednotlivca, ako aj dvojicu pre viac ako päť detí, čiže keď má rodič päť detí, šesť, desať, pätnásť detí, tak má rovnakú hmotnú pomoc stále. Takže, prosím, skúste sa zamyslieť nad tým, čo ste urobili pre rodiny s deťmi v rámci teda aj riešenia demografického vývoja.
A v tejto súvislosti už by som povedala len jedno. Prvýkrát som zažila úsmevné vystúpenie a veľmi dobre mi to padlo, že to bolo od pána poslanca Lipšica, ale neočakávala som a považujem za neprístojné hovoriť v týchto súvislostiach, ktoré sa tu prerokovávajú, o príznakoch svätosti, a to vo vzťahu ku komukoľvek. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Chcem sa opýtať ešte spravodajcu, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 537).
Poprosím pána poslanca Minárika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a pána poslanca Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
Takže vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 16.51 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní o programe 19. schôdze.
Ešte raz chcem, dámy a páni, požiadať všetkých, ktorí ešte nezaujali svoje miesto, aby tak urobili, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Ešte chvíľočku vás poprosím, dám o chvíľu hlasovať, kolegyne, kolegovia.
Pán poslanec, môžeme hlasovať, čakáme, lebo vidím, že ešte niektorí kolegovia nezaujali miesto a som presvedčený, že prídu o chvíľočku, takže, môžem dať, samozrejme, zistiť uznášaniaschopnosť, ale chcem vás poprosiť o trošku strpenia.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní a budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač pod č. 553.
Poprosím pána spravodajcu pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 75 prítomných.
Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Poprosím, dámy a páni, aby ste zaujali miesto, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spravodajca.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. (Ruch v sále.)
(Hlasovanie.) Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.
Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.
Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si dať procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní a nezdržiavali Národnú radu a hlasovali až zajtra o 11.00 hodine.
P. Paška, predseda NR SR: Budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme. (Hlasy v sále.)
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 55 za, 64 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Váš návrh sme neschválili.
Budeme pokračovať po prestávke.
(Prerušenie rokovania o 17.19 hodine.)
(Pokračovania rokovania o 17.30 hodine.)
P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, poprosím vás, budeme hlasovať. Chcem požiadať najmä kolegyne a kolegov z koaličných poslaneckých klubov, aby si riadne prekontrolovali svoju registráciu v hlasovacom zariadení, pretože neuznášaniaschopnosť bola opätovne spôsobená len tým, že niektorí kolegovia neboli zaregistrovaní, poprosím vás. (Ruch v sále.) Pán spravodajca.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 76 prítomných. Všetci boli za.
Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.
Ďalej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím ďalej, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.
Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.
P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 93 prítomných, 77 za, 12 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme si pri zmenách programu odsúhlasili, že dnes po 17.00 hodine bude pokračovať pani ministerka Kramplová, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z.
Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite vládny návrh.
Je mi ľúto, pán poslanec, máme schválený program, budeme postupovať podľa programu.
Nech sa páči, pani ministerka. (Hlasy v sále.)
Pán poslanec, poprosím vás, pani ministerka bude uvádzať vládny návrh zákona.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní vládny návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
Návrh, ktorý vláda predložila, je ako iniciatívny návrh na základe schválených zmien príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia požiadavkám týchto predpisov.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnutie súladu so smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 2006 z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb.
Predkladaný návrh vládneho zákona reaguje na pristúpenie Bulharska a Rumunska do Európskej únie v oblasti voľného pohybu osôb a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách o veterinárnom lekárstve.
Vzhľadom na potrebu vzájomného uznávania všetkých dokladov o vzdelaní obraciam sa na vás so žiadosťou o podporenie tohto návrhu zákona. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím teraz pani Magdu Košútovú, aby ako určená spravodajkyňa informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vo výboroch a odôvodnila stanovisko.
M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 558 zo dňa 17. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe časti IV.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 4 až 7, 9 až 12 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 8 a 13 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť. Keďže sme prerokovanie návrhu zákona na decembrovej schôdzi preložili na túto schôdzu, je potrebné upraviť účinnosť zákona. Preto bol bod 13 spoločnej správy navrhnutý na neschválenie a v rámci rozpravy navrhnem novú dobu účinnosti.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach v uvedených bodoch pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (tlač 444) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.
Pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Nie je písomne doručená žiadna prihláška. Preto dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa. Predtým ešte do rozpravy pani spravodajkyňa, potom vy, pán poslanec. Nech sa páči.
M. Košútová, poslankyňa: Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (tlač 444).
K čl. III. V čl. III slová "1. január 2008" nahradiť slovami "1. apríl 2008". Navrhujem nový dátum účinnosti zákona s ohľadom na čas potrebný na jeho prerokovanie a čas potrebný pre redakciu Zbierky zákonov Slovenskej republiky. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Takže teraz vy pán poslanec Simon.
Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodný predkladateľ odôvodnil túto novelu zákona potrebou transpozície dvoch smerníc Európskej únie, čo nie je úplne pravda a je to trošku tak mierny klam.
Prvá smernica 2005/36/ES, ktorá sa týka uznávania odborných kvalifikácií, už bola transponovaná prostredníctvom zákona č. 39/2007 Z. z., a to § 11 príloha č. 6 a 7 zákona.
Druhá smernica 2006/100/ES sa týka pristúpenia Rumunska a Bulharska k Európskej únii, a teda uznávania odborných kvalifikácií aj týchto štátov, tak ako to uviedla pani ministerka vo svojej úvodnej reči. Túto smernicu musíme transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Lenže táto povinnosť postačí úplne, tieto dva krátke body, t. j. Bulharsko a Rumunsko. Namiesto toho máme pred sebou novelu, ktorá má viac ako 12 strán.
Dovoľujem si pripomenúť, že zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva vo výbore uviedli, že transpozícia druhej smernice mala byť zrealizovaná prostredníctvom zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, čo sa ale nestalo. Radšej zavedieme právny chaos.
Predloženou novelou zákona sa § 11 a prílohy č. 6 a 7 vypúšťajú zo zákona o veterinárnej starostlivosti a vkladá sa ako nový § 23a a nové prílohy č. 1 a 2 do zákona o súkromných veterinárnych lekároch. Podľa môjho názoru daná novela ide nad rámec potreby transpozície, nakoľko transpozícia sa týka iba Rumunska a Bulharska, čo znamená doplnenie dvoch riadkov, tak ako som pred chvíľkou uviedol, do prílohy č. 6 a 7 zákona č. 39/2007 Z. z.
Navyše dovoľte, aby som pripomenul názov zákona, do ktorého sa táto transpozícia uvádza. Zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch. Ctená snemovňa, dovoľujem si zopakovať. O súkromných veterinárnych lekároch a o komore veterinárnych lekárov. Naproti tomu transpozícia vstupu Bulharska a Rumunska sa vzťahuje na všetkých veterinárnych lekárov a uplatňovanie celej oblasti.
Tým, že vypúšťame § 11 zákona č. 39/2007 Z. z., tým aj povinnosť vzdelávania veterinárnych lekárov sa bude vzťahovať len na súkromných veterinárnych lekárov a nie tak, ako to predpisuje Európska komisia na všetkých veterinárnych lekárov. Pretože uvedený zákon, v ktorom to riešime a do ktorého to dávame, sa vzťahuje prednostne na súkromných veterinárnych lekárov. Som presvedčený, že korektné riešenie tejto transpozície by bolo doplnením prílohy č. 7 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, kam aj patrí. Len pre mňa z nepochopiteľného dôvodu sa tak nestalo.
Vážené dámy a páni, na základe uvedeného dávam procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona predkladateľovi na jeho prepracovanie, aby sme nezaviedli právny chaos a aby transpozícia bola vykonaná tam, kde v skutočnosti patrí. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka na vaše vystúpenie nie je, takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete reagovať? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz ešte raz poprosím, pani ministerku, aby v druhom čítaní uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe.
Z. Kramplová, ministerka pôdohospodárstva SR: Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe predkladám na základe praktických skúseností z poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré sa prejavili po prvej sezóne pestovania geneticky modifikovaných rastlín v Slovenskej republike.
Cieľom navrhovaného zákona je doplniť povinnosť pre pestovateľov geneticky modifikovaných rastlín písomne informovať užívateľov okolitých pozemkov, ktoré sa nachádzajú v minimálnej izolačnej vzdialenosti, o zámere pestovať geneticky modifikované rastliny a doplniť povinnosť pre ÚKSUP poskytnúť ministerstvu poľnohospodárstva, informácie o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín, ktoré ich bude po získaní zverejňovať na svojej internetovej stránke.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a životné prostredie. Predpokladá sa pozitívny vplyv navrhovaného zákona na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda 17. októbra, prešiel čítaním v jednotlivých výboroch a požiadam vás, vážení páni poslanci a panie poslankyne, o podporu tohto zákona, len ešte dodám jednu informáciu, že kým v minulom roku sa v Slovenskej republike pestovali geneticky modifikované rastliny, konkrétne kukurica na rozlohe asi 930 ha, v tomto roku sa predpokladá, že sa bude pestovať asi na 2 500 ha. Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán poslanec Lebocký nám ako určený spravodajca poskytne informácie o prerokovaní vo výboroch.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no a, pani ministerka, dovoľte, aby som v súlade s uznesením č. 231 z 29. januára 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predniesol ako spoločný spravodajca spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe (tlač 466).
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 685 z 11. decembra 2007 pridelila na prerokovanie tento vládny návrh zákona nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 315 z 23. januára 2005 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 222 z 22. januára 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 86 z 21. januára 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z., prerokovaná parlamentná tlač č. 466, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 231 z 29. januára 2008.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka? Pravdepodobne nie je k čomu. Ani pán spravodajca. Ďakujem vám veľmi pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu pána poslanca Národnej rady Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Poprosím pána poslanca, aby zaujal miesto ako navrhovateľa a takisto pána poslanca Jarjabka ako spravodajcu. Budeme pokračovať v rozprave. Písomne posledný je do rozpravy prihlásený pán predseda KDH Hrušovský. Nech sa páči, pán poslanec. Potom dám, samozrejme, možnosť ešte tým, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy.
P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, je pre mňa naozaj cťou, že môžem vystúpiť v tejto Národnej rade k návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Minárik, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Hovorím preto o cti, lebo mi to pripomenulo obdobie 1. januára 2003 a pamätné slávnostné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky a kedy sa mi podarilo sformulovať základnú tézu o slovenskej histórii, tak ako som to vnímal ja a ako to doteraz cítim.
Návrh pána poslanca Minárika dopĺňa pamätné dni Slovenskej republiky o štyri významné jubileá. O 22. marec, ktorý je dňom výročia narodenia Mateja Bela, o 25. jún ako deň výročia korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave, o 16. august ako deň výročia úmrtia Štefana, prvého uhorského kráľa, o 3. október ako deň výročia úmrtia Chatama Sofera, ako aj o štyri významné vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, ktoré sa zapísali významným spôsobom do dejín Slovenska, našej vzdelanosti a kultúrnosti. O 12. máj ako deň výročia založenia Trnavskej univerzity, o 29. máj ako deň výročia založenia Academie Istropolitany, o 11. august ako deň výročia založenia Prešovského evanjelického kolégia a o 1. október ako deň výročia založenia Baníckej školy v Banskej Štiavnici.
Panie poslankyne, páni poslanci, pri všetkých štyroch menách, ako aj pri všetkých štyroch inštitúciách ide o významné a nespochybniteľné jubileá a inštitúcie našich dejín. Dovoľte mi však, aby som sa vo svojom vystúpení venoval najmä vnútornej logike celého predloženého návrhu.
Tak ako som už spomenul, pri 10. výročí vzniku samostatnej Slovenskej republiky som 1. januára 2003 sformuloval základnú myšlienku o historickej tvári Slovenska, v ktorej sa odráža jej charakter. Ako u človeka aj pri krajine totiž práve jej tvár najviac vypovedá o tom, aké spoločenstvo ju tvorí, čo prežilo a čím je vo svojej podstate. Tvár o podstate vypovedá viac ako samotné meno, pretože odzrkadľuje všetko dobré aj zlé, otvorené aj zabudnuté. Tvár nie je možné odňať a veľmi ťažké je nestretnúť sa s ňou. Preto je najlepším a najvernejším obrazom histórie individuálneho človeka aj krajiny.
Hovoril som vtedy o historických udalostiach, ktoré vytvárajú tvár Slovenska. Za najdôležitejšiu som považoval a považujem prijatie kresťanstva v roku 829. Medzi významné medzníky som zaradil aj vznik Uhorska v roku 1000 spojený s menom svätého Štefana, zakladateľa Uhorska, ktorý, a dovoľte mi, pristavím sa dlhšie pri tejto významnej osobnosti, vo svojom závete vyzýval svojho syna k rešpektovaniu jazykovej a etnickej znášanlivosti obyvateľov svojho kráľovstva.
Tak ako už spomenul predrečník František Mikloško, vďaka nemu takmer 800 rokov jeho nasledovníci toto prorocké odporúčanie rešpektovali a aj preto bolo Slovensko 800 rokov nie objektom, ale subjektom uhorských dejín. Práve vďaka tomu sa do tváre našej krajiny vpísala bohatá skúsenosť všetkých dôležitých udalostí, ktoré vtedy oplývali Európou.
Ďalej za významnú a historickú udalosť som označil korunováciu Márie Terézie v Bratislave v roku 1740, založenie Academie Istropolitany a Trnavskej univerzity, ktoré boli vo svojej dobe významnými centrami vzdelanosti, ale platí to rovnako aj o Prešovskom kolégiu a Banskej škole v Štiavnici.
Panie poslankyne, páni poslanci, všetky tieto významné udalosti spájajú dve základné vlastnosti, ktoré sú príznačné pre dejinnú tvár Slovenska. Všetky sú súčasťou nášho slovenského vkladu do dejín Uhorska, čím sa aj stávajú aj našimi dejinami a dejinami našej národnej hrdosti. Všetky však zároveň svedčia o tom, že v najsvetlejších chvíľach našich dejín znamenala mnohorakosť obohatenie slovenských dejín prekonávajúcich našu kultúrnu, etnickú a religióznu rozpoltenosť. Platí to nielen o spolupráci medzi vzdelancami katolíckej a evanjelickej konfesie, v ktorých sa od konca 18. storočia len pozvoľne formovala súhra pri presadzovaní slovenských národných záujmov, ktorá doznela pamätným spoločným prijatím spisovného jazyka v roku 1843 a politických vystúpením v roku 1848, ale rovnako to platí aj pre náš vzťah k uhorskej svätoštefanskej tradícii, k židovskej tradícii, ktorú na Slovensku reprezentuje v najväčšej miere práve Chatam Sofer, ale aj k našej uhorskej tradícii, ako ju stelesňuje jeden z najvýznamnejších novovekých slovenských a uhorských vzdelancov Matej Bel.
Panie poslankyne, páni poslanci, logika návrhu novely zákona o pamätných dňoch Slovenskej republiky vychádza teda, ako som už spomenul, z logiky vystúpenia a hodnotenia histórie Slovenska v roku 2003 a je jej legislatívnym ukotvením. Vychádza z presvedčenia, že pamätné dni majú odzrkadľovať historických koncept dejín Slovenska a že to má byť koncept, ktorý stelesňuje bohatstvo a rozmanitosť našich dejín. To je tvár Slovenska, ku ktorej nielen historicky odkazujeme, ale ktorú chceme vytvárať aj pre našich potomkov.
Panie poslankyne, páni poslanci, do tohto historického rámca patria, samozrejme, významné dni spojené s novodobými dejinami Slovenska, ale aj pamätné dni z obdobia našej existencie v rámci Uhorska, ktoré tým prestáva byť bielym miestom na našej kultúrnej pamäti a stáva sa súčasťou našej národnej hrdosti stelesnenej v štátnych sviatkoch a pamätných dňoch Slovenskej republiky. Som presvedčený, že poslanecký návrh pána poslanca Minárika zodpovedá v najvyššej miere tomuto záujmu, a preto ho ja aj celý poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia podporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.
F. Mikloško, poslanec: Chcem doplniť pána predsedu Hrušovského, keď hovoril o pojme tvár krajiny. Na Slovensku sa konečne začali vo väčšom opravovať pamiatky a vidíme to, keď chodíme po Slovensku, po diaľnici, ako svieti večer Trenčín, ako svieti Trenčiansky hrad, ako svieti Beckov. Proste tá krajina dostáva svoju siluetu a začína byť peknou. V tomto smere je čosi rurálne, čosi dynamického v tomto národe.
Bohužiaľ, pokiaľ ide o vnútornú tvár krajiny, vládne tu absolútny chaos. Absolútny chaos a nevieme sa na ničom dohodnúť. Všimnime si len budovanie učebnice dejepisu. My nieže sme nie schopní urobiť spoločnú slovensko-maďarskú učebnicu dejepisu, my nie sme schopní urobiť slovensko-slovenskú učebnicu dejepisu. My nevieme sami sa uchopiť svojich dejín, to sú tak antagonistické rozdelené skupiny, že v tomto smere sme len na začiatku akejkoľvek ďalšej cesty. Našťastie, začínajú o tom trošku písať printové médiá o týchto delikátnych problémoch, ale ak aj politicky k tomu nedáme isté impulzy, tak budeme stále adolescentné dieťa, ktoré nie je schopné dozrieť ako normálny zvedavý človek, ktorý sám seba je schopný si uvedomiť. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán predseda Hrušovský bol posledný písomne prihláseným. Takže teraz, dámy a páni, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Poprosím vás, aby ste sa prihlásili. Pán poslanec Bauer a pán poslanec Berényi. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Bauer, nech sa páči.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem vo svojom vystúpení podporiť návrh pána kolegu Minárika a doplniť jeho argumentáciu, prečo je jeho návrh rozšíriť náš kalendár o nové pamätné dni dobrý a odôvodnený. Na úvod mu chcem poďakovať za to, že si všimol medzeru v našej histórii na stáročia, na ktoré pamätné dni nepamätajú.
Pán poslanec Minárik navrhuje doplniť pamätné dni o štyri historické osobnosti a štyri vzdelávacie inštitúcie. Súhlasím so všetkými jeho návrhmi. Z pohľadu času najstaršou navrhovanou historickou osobnosťou je Štefan I., prvý uhorský kráľ, ktorý bol vyhlásený za svätého v roku 1083 pápežom Gregorom VII. a bol kanonizovaný aj pravoslávnou cirkvou. Nebudem túto osobnosť rozoberať z pohľadu historikov, ale chcem vám priblížiť jeho myslenie na knihe, ktorej obsah v krátkosti zhrňuje jeho celoživotný postoj, aby sa aj takto dala posúdiť vhodnosť výberu tejto historickej osobnosti.
Okrem Štefanových zákonov vyhlásených po roku zhruba 1000 a okolo roku 1009 dnes z neskorších zbierok materiálov známe ako dve knihy sa Štefanovi pripisuje aj najstaršia pamiatka v Uhorsku, takzvaná Libellus de institutione morum, Knižka mravných poučení, už tu bola dvakrát spomínaná dneska, ktorá bola určená jeho synovi a predpokladanému nástupcovi princovi Imrichovi a ktorá vznikla podľa podobných textov západných a východných vládcov v rokoch 1013 až 1015, podľa iných zdrojov 1018 až 1031.
Kniha mravných ponaučení. Tieto napomenutia sú rozdelené na desať kapitol. Prvá kapitola sa týka viery a jej dodržiavania. Štefan tu svojmu synovi okrem iného pripomína, že viera bez skutkov je mŕtva, a ak bude mať štít viery, bude mať aj prilbu spásy. Druhá kapitola sa týka udržiavania dobrého stavu cirkví. V tretej kapitole Štefan apeluje na preukazovanie úcty biskupom. Synovi hovorí, že "biskupov maj najdrahší syn v úcte ako starších a opatruj ich ako oko v hlave. Ak budeš mať ich náklonnosť, nebudeš sa báť nijakého protivníka".
V ďalšej kapitole Štefan píše: "Štvrtou ozdobou vlády je vernosť, sila, činorodosť, úslužnosť a spoľahlivosť kniežat, grófov, županov a rytierov. Tí sú baštou kráľovstva, ochrancami slabých, podmaniteľní protivníkov a rozmnožovateľmi územia. Všetkým im vládni bez hnevu, pýchy a závisti v mieri, v pokore a miernosti, stále majúc na pamäti, že všetci ľudia sú si rovní a že vyvyšuje len pokora a ponižuje iba pýcha a závisť." Všetky tieto slová sú aktuálne aj dnes po tisíc rokoch okrem snáď toho, že kniežat a rytierov nie je dnes toľko ako v jeho časoch.
V piatej kapitole Štefan hovorí o zachovávaní práva a trpezlivosti. Kráľovou cťou je láska k právu. Pre naše súčasné pomery by sme mohli povedať, prosím, aby ste to nechápali v zlom, cťou dobrej vlády a parlamentu je úcta k právu.
Šiesta kapitola hovorí o prijímaní hostií. Štefan hovorí, že Rímska ríša vzrástla a rímski králi boli povýšení a slávni preto, lebo sa tam z rozličných krajín zbiehalo mnoho urodzených mužov a mudrcov. Pretože hostia prichádzajú z rozličných krajín a končín, prinášajú so sebou aj rozličné jazyky a zvyklosti, rozličné náuky a zbrane. Veď kráľovstvo jediného jazyka, jediného mravu je slabé a krehké. Aj táto veta tu už dneska bola viackrát spomínaná. Len pre zaujímavosť, táto veta sa pokladá za základ stredovekej nadnárodnej koncepcie uhorského štátu, v ktorom boli Maďari, južní Slovania, Slováci i Nemci.
Štefan ďalej pokračuje: "Preto ti nariaďujem, syn môj, aby si prichádzajúcim v dobrej vôli poskytol zaopatrenie, aby si ich dôstojne prijímal, aby sa zdržiavali radšej u teba ako inde." Usmernenie platné aj pre súčasnosť. Dnes by sa to dalo rozvíjať tak, že vláda má povinnosť venovať pozornosť rozvoju cestovného ruchu tak, aby nielen naši ľudia chodili zo Slovenska do zahraničia, ale aj zahraniční turisti radi prichádzali k nám, aby cestovné kancelárie mali dostatok produktov ponúkajúcich krásy Slovenska, kultúrne pamiatky, hrady, zámky, jaskyne a lyžiarske strediská a podobne, aby sme sa vedeli propagovať v zahraničí, aby sme mali kvalitnú infraštruktúru, kvalitné služby a dostatok jazykovo pripravených a kompetentných ľudí pracujúcich v odvetví cestovného ruchu.
V siedmej časti hovorí o dôležitosti rady. "Teda, môj syn, neraď sa s mladíkmi a nie veľmi múdrymi ľuďmi a nežiadaj od nich radu, hľadaj ju u ľudí starších, u ktorých je táto činnosť primeraná vzhľadom na múdrosť získanú rokmi. Kto chodieva s múdrymi, bude priateľom múdrych." Na naše pomery by sa dalo povedať tak, že s tými, čo majú skúsenosť získanú rokmi vládnutia, a to platí pre každú vládu, tú minulú, súčasnú aj tú, čo príde v budúcnosti, je lepšie sa poradiť, a nie ich ignorovať alebo obviňovať.
Ôsma kapitola hovorí o nasledovaní predkov. Štefan hovorí, že "otcovia sú otcami na to, aby živili deti, a deti sú na to, aby poslúchali rodičov. Neposlušnosť je morom kráľovstva". Platné aj pre našu dobu, a ak by z tohto overeného tradičného pohľadu bola písaná Charta základných práv v Lisabonskej zmluve, určite by sa tam niektoré časti nedostali v súčasnej textácii.
Deviata kapitola opäť potvrdzuje Štefanovo očarenie a zaujatie z nadobudnutej kresťanskej viery, keď svojmu synovi odporúča vytrvalosť v modlitbe. Hovorí mu: "Tiež pros, aby od teda zapudil záhaľčivosť a malátnosť a poskytol ti podporu všetkých cností, ktorými by si premohol viditeľných aj neviditeľných nepriateľov, aby si mohol so všetkými svojimi poddanými v bezpečí a zbavený akéhokoľvek útoku nepriateľov skončiť v pokoji beh veku svojho života." Koniec citátu. Klasický konzervatívny pohľad na cnosti človeka a požiadavku na ich neustále zdokonaľovanie. Podobná je aj posledná desiata kapitola, ktorá tiež hovorí o pestovaní zbožnosti, milosrdenstva a ďalších cností.
Dámy a páni, dovolil som si tento malý exkurz do knihy, ktorej pôvodca smeruje ku kráľovi Štefanovi, aby bolo vidno, že Slováci môžu pokojne pričítať túto historickú osobnosť do svojich dejín nielen na základe jeho nadobudnutej kresťanskej viery, ale aj na základe týchto jednoduchých mravných ponaučení, ktoré sa nám po ňom zachovali. Jeho syn Imrich sa nakoniec nestal kráľom, nešťastne zahynul, ale kráľ Štefan bol vzorom nielen mnohým panovníkom, ale aj pospolitému slovenskému ľudu. Môže byť vzorom aj nám zákonodarcom, pretože svojimi zákonmi položil základy právneho štátu, samozrejme kresťanské základy. Za jeho vlády sa krajina tiež delila na kráľovské župy, ktoré tvorili vyššie administratívne celky spravované županom. To len na pripomenutie župnej terminológie, o ktorej sme v parlamente už neúspešne diskutovali.
Pripomenutie svätého Štefana v kalendári ako pamätného dňa Slovenskej republiky nám bude potvrdzovať aj úctu obyvateľov Slovenska k ďalším osobnostiam z jeho rodiny, ako aj jeho syn svätý Imrich, jeho manželka blahoslavená Gizela, ale napríklad aj svätý Ladislav či svätá Alžbeta Durínska alebo uhorská, či bratislavská, ktorej osemsté výročie narodenia sme si pripomenuli v minulom roku. Úcta k týmto osobnostiam sa prejavila aj na menách, ktoré Slováci dávajú svojim deťom celé stáročia. Mimochodom, Štefan je dnes štvrté najfrekventovanejšie meno na Slovensku. Aj z týchto dôvodov a argumentov, ktoré som uviedol, si podľa môjho názoru svätý Štefan Veľký jednoznačne zaslúži, aby sme si jeho osobu a jeho odkaz pamätným dňom v našom kalendári pripomínali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)