Úterý 5. února 2008

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mečiara majú pán poslanec Palko, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Jureňa, pán poslanec Kovarčík, pani poslankyňa Tóthová. Ešte niekto sa hlásil? Pán poslanec Pado. Ešte niekto sa hlásil a má problém technický? Takže pán poslanec Pado bol posledný prihlásený s faktickou poznámkou.

A ako prvý má slovo pán poslanec Palko. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predseda Mečiar, naozaj máte môj hlboký obdiv za odvahu. Mňa zaujalo, ako ste spochybňovali tvrdenie, ktoré sme my uvádzali, že bývalé strategické podniky vo vlastníctve Slovenskej republiky boli zle spravované manažmentom, ktorý ste vy dosadzovali. Vy to spochybňujete. Tak ja by som vám pripomenul agentúru DONAR, pána Fedora Flašíka, manžela pani poslankyne Moniky Beňovej zo Smeru, ktorý vám tak tlieskal. Táto agentúra DONAR dostávala zákazky od týchto štátnych strategických podnikov. Bolo to no pomaly stovky miliónov korún. A DONAR za to robil reklamnú kampaň, aby si občania Slovenska kupovali elektrinu zo Slovenských elektrární alebo plyn z SPP, ako keby si to mohli kúpiť niekde inde. Tak čo poviete? Nebol to dobrý tunel?

Pán Mečiar, tiež vám sa nepáči, že štát predal polovicu SPP a získal za to nejakých 100 mld. alebo 130 mld. korún. Však to sú slušné peniaze, ktoré dostal štát, Slovenská republika.

Vy ste predali Slovnaft v roku 1995, ktorý mal hodnotu vtedy asi tak 5 mld. korún. Predali ste to Slovintegre asi za 100 mil. Ešte aj na to dostala úver z vašich bánk, ktoré ste ovládali. Potom to predala za miliardu MOL-u. Čiže Slovensko nemá nič a MOL majú Maďari.

Pán Mečiar, vy ste tak veľký človek, že keby bolo takých viac, tak Slovensko by to už ani neunieslo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda Mečiar, ak bol v niečom porušený zákon, konajte, proste to je vaša občianska povinnosť, ešte viac vaša poslanecká povinnosť. Ja sa pýtam, prečo ste nám tu nerozprávali aj o tom, ako poslednú noc vládnutia v apríli 1994 ste privatizovali VSŽ Košice cez firmu Manager, prečo ste nám o tom nerozprávali. Hanbíte sa za to? Ja viem, že je to nepríjemné, poslednú noc, keď už na druhý deň ste utekali, v poslednej chvíli ešte takéto niečo robiť, to sa nepatrí, toto ste nemali robiť, prepáčte.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jureňa.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, mali sme možnosť vypočuť si pripomienky, ktoré tu padli. Ja len pripomínam, že Slovenské plynárne vykazovali zisk niekde od 15 mld. do 25 mld., riešili plynofikáciu v slovenských obciach a tesne pred privatizáciou vykázali stratu. Sú to údaje, ktoré sa dajú ľahko nájsť, ľahko overiť. A myslím si, že majú určitú vypovedaciu hodnotu. Pod dáždnikom, ktorý sa volá reforma, sa zaviedol na Slovensku energetický diktát, ktorý sa týka každého občana Slovenskej republiky a každého podnikateľa, resp. každého podnikateľského zoskupenia, energetický diktát, ktorý osožil pár jednotlivcom, ktorí teraz si chodia do Švajčiarska kontrolovať svoje účty.

Zavádzanie a argumentácia k tomuto kvalitnému a dôslednému vystúpeniu typu pána Mikloška a typu pána Palka, táto argumentácia, ktorá tu hovorí úplne o niečom inom, pričom neustáva snaha o zavádzanie verejnosti do úplných iných vôd a zakryť nieže zbojníctvo, ale vlastizradu, kde 160 rokov je relatívna záležitosť, je výsmechom. Nezostali vám argumenty, ale len trpké úsmevy. A chránite tých, ktorí robili réžiu veľkého lupu na Slovensku, na ktorý doplatili všetci... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kovarčík, faktická poznámka.

J. Kovarčík, poslanec: Pán Mečiar, takmer po desiatich rokoch mala možnosť opozícia, ako aj slovenská verejnosť počuť pravdu, objektívnu pravdu o období rokov 1990 až 1998. A vyzývam tým všetkých poslancov, ktorí tu teraz sedeli, aby veľmi pozorne sledovali médiá, akým spôsobom budú podávať tento váš príhovor, tento váš príspevok v rozprave. A podľa toho sa aj budeme správať pri hodnotení a pri schvaľovaní zákona, teda mediálneho zákona. Budeme to považovať za lakmusový papierik pre médiá.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, myslím že nikto z prítomných nepochybuje o tom, čo tu bolo prednesené a hlavne prečítané z materiálov. Podľa môjho názoru sa to veľmi ťažko počúvalo, pretože je to dôkaz, že išlo o hanebné podmienky privatizácie, ak to vôbec privatizáciou môžeme nazvať, pretože je neodškriepiteľné, že vtedajšia slovenská vláda prenechala inému štátu za veľmi nepriaznivých podmienok náš spoločný majetok, našu zlatonosnicu. Obhajoba štátnych záujmov tu nebola. Vyplýva to aj zo stanoviska poradcu. Prvýkrát bola tuto zverejnená tá časť stanoviska poradcu, že poradca doslova povedal, neprivatizujte, pretože za tých podmienok privatizácia bola nevýhodná. Vážení, keď ste nepočúvali poradcu, aký bol váš motív, aký bol motív poškodenia záujmov štátu? Na to ste ešte neodpovedali. Ale ja už na to odpoveď pre seba mám, keď sa pozriem do lavíc, vidím, že chýba pán Mikloš, chýba pán Dzurinda, pretože títo poslanci zrejme na argumenty, ktoré tu zazneli, by nemali pádnu odpoveď a radšej ostali mimo. Samozrejme, v tlači a v médiách budú mať odpovede, ale tie už nemožno bezprostredne konfrontovať. A to je veľká odpoveď na... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Mečiar, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Ďakujem za faktické poznámky. Pán Palko, ja všelijakých Flašíkov nebudem obhajovať, boli to parazity na tele mojej vlády. A moja tragédia osobná je, povedzme, aj v tom, keď som sa potom, už keď sme neboli vo vláde, pýtal ľudí, prečo ste mi to nikto nikdy nepovedali, povedali, že nemali sme odvahu sa opýtať. Každý má svojich Flašíkov, mali ste ich vy a máte ich, má ich aj táto vláda a vaša vláda ich mala tiež dosť, ale my sme sa od nich dokázali dištancovať a už u nás nie sú. A nie je už žiaden z tých Flašíkov u nás. Takže bacha na malých Flašíkov v iných stranách. A robte si s nimi svoje.

Pokiaľ ide o to obdobie, kedy bolo a čo bolo a ako prebehli tieto kroky, sme pripravení viesť diskusiu o akomkoľvek probléme na Slovensku, politickom, vecnom a inom. Ale, tak ako sme dokázali dneska sa počúvať v parlamente o nepríjemnostiach, majme tieto uši vždy. To, čo ste nám za 8 rokov urobili, bolo jednostranné obviňovanie, čo všetko sme urobili zlé, čo bolo iné. Dneska je priestor pre dialóg, dialóg slobodný, voľný, demokratický.

Pokiaľ ide o otázky, čo ďalej, vyžadujú hádam viac času a úvah, ako to poskytlo iba toto jedno zasadnutie Národnej rady. A preto by bolo dobré prehodnotiť všetky rozhodujúce kroky pri privatizácii zlatého striebra Slovenskej republiky, ktorú robila Dzurindova vláda, čo sme my zakázali zákonom, pričom sme navrhli občanom v referende, aby to zastavili, kým bol čas, no, bohužiaľ, ani to referendum neprešlo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Mečiar bol posledným rečníkom v tejto rozprave, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, po štyroch dňoch tvrdej diskusie, konfrontačnej diskusie na tému privatizácie SPP je pomerne ťažké hľadať nejaké ďalšie slová, ďalšie argumenty, ktoré by objasňovali celú túto nepríjemnú vec, ale vlastne tá štvordňová diskusia ukázala, že skutočne privatizácia SPP je stále zakrytá rúškom mnohých nejasností a že táto téma traumatizuje nielen poslancov Národnej rady, ale aj občanov Slovenskej republiky.

Správa o priebehu privatizácie vznikla preto, aby sa verejnosť a aby ste sa vy, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, dozvedeli viac o pozadí tejto najväčšej privatizačnej transakcie. A možno aj odštartoval proces, ktorý nakoniec povedie k odhaleniu skutočnej pravdy. Na otázky, ktoré správa nastolila, existujú odpovede. Myslím si, časť z nich aj dal k dispozícii pán poslanec Mečiar. Z diskusie i faktických poznámok vyplynulo, že tieto odpovede môžu byť dobré, ale môžu byť aj zlé. Nie je to však také jednoduché povedať, aké budú. My totiž stále nevieme, ktoré faktory a v akom rozsahu do toho vstupovali. A preto je aj v správe navrhnuté, aby nám k objasneniu tohto pravdivého pozadia dopomohli aj Generálna prokuratúra a Najvyšší kontrolný úrad.

Privatizácia SPP bola oficiálne odštartovaná 30. augusta 2001 inzerátmi v medzinárodnej tlači. V nich vláda vyzvala svetové energetické spoločnosti na prejavenie záujmu o kúpu 49 % akcií v Slovenskom plynárenskom podniku. Do súťaže o kontrolu nad strategickým plynovodom, ktorý spája Rusko so západnou Európou, avizovali vstup energetické koncerny z Nemecka, Francúzska, Talianska, Ruska, či Spojených štátov amerických. Nakoniec 28. februára 2002 predložilo konzorcium Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom len jedinú ponuku, s ktorou vláda podpísala kúpnopredajnú zmluvu 18. marca 2002. To sú holé fakty, plus, že pri privatizačných transakciách slovenskej vláde pomáhala investičná banka ako poradca Credit Suisse First Boston.

Ale teraz konkrétne k diskusii a faktickým poznámkam.

Osobne som očakával, že hlavní aktéri tejto kauzy pán Dzurinda a pán Mikloš budú používať vecné a odborné argumenty. Namiesto toho sme sa dočkali rétoriky v politickej a právnej rovine alebo zvýrazňovania jedného nedostatku v dokumente, ku ktorému sme sa sami na začiatku priznali. Ani jeden argument nezaznel, prečo sa transakcia robila v amerických dolároch, a nie v eurách, hoci kupujúci boli zo štátov Európskej únie, kde euro bolo ich domácou menou, čiže prevody na doláre a naspäť znovu na euro nemali opodstatnenie, ďalej, prečo v archívoch chýba veľa zásadných dokumentov a najmä notárska zápisnica z otvárania predložených ponúk. Kto tu teda vytvára dymovú clonu? (Potlesk.) Autori správy alebo účastníci privatizačného procesu pod vedením pána Mikloša.

Opäť musím konštatovať, že tu prítomní autori tejto privatizácie sa ani v náznaku nepokúsili vysvetľovať skutočnosť a nespochybniteľný fakt o existencii dvoch komisií. Prečo sa zriadili dve komisie, keď poradným orgánom vlády mohla byť napr. Porada ekonomických ministrov, ktorá v tom čase fungovala a existovala? Vláda vytvorením jednej z nich poverila a určila vtedajšiu ministerku pre správu a privatizáciu národného majetku Máriu Machovú. Avšak skutočným šéfom privatizačného procesu bol šéf inej komisie, konkrétne, bývalý podpredseda vlády Ivan Mikloš, ktorý rozhodoval na základe priamych pokynov Mikuláša Dzurindu. To tu odznelo naplno v niekoľkých príspevkoch a faktických poznámkach poslancov. Táto formálna existencia dvoch komisií na koordináciu privatizácie SPP odkrýva pokrytectvo vtedajšej vlády, lebo napriek tomu, že ministerka Machová zriadila v marci 2001 Komisiu na prípravu a realizáciu privatizácie SPP podľa vtedy platného kompetenčného zákona, mala na to absolútne kompetencie, jej činnosť bola prakticky nulová, pretože táto komisia nedostávala žiadne informácie. Z opozície prijal členstvo v komisii aj Robert Fico vo viere, že bude môcť sledovať transparentnosť privatizácie najvýznamnejšieho strategického podniku. Líder strany Smer spolu so zástupcom Plynárenského odborového zväzu sa však rýchlo presvedčil, že išlo o kamufláž, a krátko na to z komisie vystúpil. Komisia mala pôvodne posudzovať ponuky žiadateľov s odôvodnením, aby návrh na nového nadobúdateľa akcií SPP nebol iba návrhom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. To je skutočne excelentný zaujímavý dôvod. Ja si myslím, že kompetenčný zákon asi bol niekde v šuplíku pána predsedu vlády. A na to nám pán expredseda vlády doteraz nedal odpoveď. Moja otázka je stále aktuálna a bol by som skutočne veľmi rád, keby mi pán Mikuláš Dzurinda odpovedal na túto otázku. Objektívnosť privatizácie SPP však nemožno garantovať členstvom v komisii, ktorá nemá právomoci ani vplyv a dokonca ani prístup k dôležitým materiálom a informáciám. Mimochodom, mnohí opoziční politici prehliadli pokrytectvo vtedajšej vlády a už skôr do tejto potemkinovskej komisie nevstúpili. O všetkom teda rozhodovala ministerská Komisia pre privatizáciu SPP, ktorú viedol vtedajší vicepremiér Mikloš.

Podľa zápisu z 26. októbra 2001 záujem o kúpu akcií SPP malo 9 spoločností. Ivan Mikloš vtedy povedal, že: "Je absolútne nevyhnutným predpokladom pre privatizáciu SPP skutočná konkurencia minimálne dvoch serióznych a finančne silných záujemcov až do konca súťaže." Podľa pána Mikloša, ako vtedy povedal, by mala byť pritom cena, ktorú navrhlo v predbežnej ponuke konzorcium Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom, minimom, za ktorú by sa mali akcie SPP predávať. Zaujímavé, že už sa nehovorilo o cene Gasfinu, ktorý ohodnotil tento majetok na 6 mld. až 8 mld., ale sa odvoláva vtedajšia vláda na indikatívnu ponuku budúceho nadobúdateľa. Čiže ten, kto vedel, že to ide kupovať, predsa nedá vysokú cenovú ponuku. Nakoniec sa pán Mikloš ešte aj pochválil aj na pôde tohto parlamentu, že veď to bolo o 40 % viac, ako bola indikatívna ponuka. Toto je skutočne excelentné. Pri podivnom otváraní obálok s ponukami to však už bolo, ako vieme, úplne inak, než bol citovaný zápis z rokovania Riadiacej komisie zo dňa 26. 10. 2001. Zrazu stačil už iba jeden záujemca. Prečo asi to tak bolo? Znovu sme doteraz nedostali odpoveď, prečo nebola zastavená privatizácia, keď sa pri privatizácii objavil len jeden záujemca. Veď potom nemožno hovoriť o výberovom konaní. Arogancia vtedajšej moci sa prejavila predovšetkým v tom, že o privatizácii rozhodovala vlastne úzka informovaná skupinka vybraných osôb.

Exminister financií vo svojom stredajšom defilé priznal, že už v slovách "strategický partner", ktorého vtedy hľadali, je dosť obsiahnuté aj to, že minoritný vlastník získa absolútnu kontrolu nad celým SPP. A ako sa ukázalo, našiel sa i spôsob, ako to urobiť, ako obísť zákon č. 92/1991 Zb. a ako obísť 51-percentnú klauzulu vytváraním rôznych zmlúv o riadení podniku, kde menšinový vlastník získa absolútnu kontrolu nad spoločnosťou. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že sa štát, ako na to poukázal jeden z vystupujúcich poslancov, zriekol svojej suverenity, keď týmito zmluvami zaväzuje ministra hospodárstva, zastupujúceho akcionára 51-percentného balíka, mlčanlivosťou v prospech súkromného subjektu, a to pod hrozbou rôznych sankcií. Pán exminister Mikloš, k tomu ste sa tiež vôbec nevyjadrovali. Prosím vás, ako vás táto formulácia vôbec mohla aj napadnúť? Dovolím si znovu dať vám otázky: Prečo ste tak konali? Prečo ste nám nedali odpoveď na tento kardinálny problém? (Potlesk.) Podobne sme sa nedočkali vecnej argumentácie a pochybností, či mohol byť proces výberu privatizačného poradcu protizákonný a či pri stanovení hodnoty SPP boli porušené zákony.

Ja si myslím, že o spoločnosti Credit Suisse Boston tu bolo povedané všeličo, kriminálne pozadie v USA, vo Švédsku, v Indii, v Japonsku, v Rusku, najnovšie v Rumunsku. Ja si myslím, že to takisto vrhá tieň a podozrenie na čistotu predaja SPP. Keď som hľadal odpoveď na to, prečo je to práve tento privatizačný poradca, nevedel som nájsť odpoveď. Tak som si pomohol jedným slovenským porekadlom, že vrana k vrane sadá.

Zazneli tu aj otázky, či poradca vláde zaistenie kurzu odporúčal alebo nie. To, čo bolo pred chvíľou deklarované z tých spisov, ktoré tu predniesol pán Mečiar, myslím si, bolo jasne deklarované. A, bohužiaľ, bolo poukázané, že aj keď to privatizačný poradca myslel s republikou dobre, vláda konala proti záujmom Slovenskej republiky. Do tohto kontextu totiž zapadajú ďalšie zistenia uvedené v správe, napr. pingpong faktúr medzi ministerstvom hospodárstva a Fondom národného majetku, ktorý ich mal preplatiť. A nakoniec ich preplatil aj bez chýbajúceho podpisu. Prečo to urobil? Prosím vás, faktúra za 26,5 mil. dolárov je preplatená bez podpisu osoby, ktorá garantuje pravdivosť preplácanej faktúry. Veď to sa nemôže urobiť ani v malej eseročke, nieto na úrovni vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.) Pýtam sa znovu, prečo sa tak stalo? "Lebo še stalo tak" či tak, ako ste to s úsmevom pán Dzurinda a Mikloš používali pri zosmiešňovaní pána poslanca Buriana v stredajšej diskusii. No asi sa tak stalo, no tak to tak bude. Ale nebude to tak. Tá pravda sa musí skutočne vyšetriť.

Na základe výsledku verejného obstarávania ministerstvo hospodárstva uzatvorilo s privatizačným poradcom mandátnu zmluvu 26. februára 2001, ktorá bola zo strany privatizačného poradcu podpísaná dňa 30. novembra 2000. To je ešte pred vyhodnotením verejnej súťaže. Táto zmluva však mala byť použitá len ako referenčná pred podpisom skutočnej zmluvy. Myslím si, že to tu bolo jasne vysvetlené. Na túto chybu upozornila v stanovisku k návrhu zmluvy aj JUDr. Anna Niku, advokátka, 21. februára 2001. Veď vám to tam jasne napísala. Neakceptovali ste to. To však nie je až také dôležité, pani poslankyňa Žitňanská, lebo vy ste sa týmto argumentom zaoberali. V tomto stanovisku sú totiž iné, oveľa dôležitejšie upozornenia na nedostatočnú úpravu náhrady účelne vynaložených nákladov pre poradcu, teda akým spôsobom tieto náklady budú ministerstvu hospodárstva preukazované a do akej maximálnej výšky môžu byť vôbec fakturované. Tieto pripomienky totiž takisto ministerstvo hospodárstva nezapracovalo do mandátnej zmluvy a znovu aj na túto chybu bolo písomne upozornené vtedajším právnym poradcom Advokátskej kancelárie Niku. Nestalo sa tak.

A už len sumár na záver. Správa, ktorú dnes prerokovávame, je zverejnená na internete na rozdiel od privatizačnej zmluvy SPP. Správa o privatizácii nebola tajná, ako ste mnohí natláčali tento názor. Bola len v režime nezverejňovať ju, lebo bola určená Národnej rade Slovenskej republiky a bolo by nevhodné, aby sa o nej poslanci dozvedeli z médií.

No naspäť ku konkrétnym zmluvám. Jediný uchádzač o privatizáciu spoločnosti pravdepodobne disponoval dostatkom informácií o neexistencii konkurenčnej ponuky. Takáto informácia je v konečnom dôsledku omnoho drahšia pre Slovenskú republiku ako pre toho, kto ju poskytol. Uzatvorenie mandátnej zmluvy bolo podľa správy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní z dôvodu rozdielu medzi ponúknutou a zmluvnou cenou.

V správe sa aj ďalej uvádza fakt z rozdielu cien, ktoré boli v konečnom dôsledku preplatené. Myslím si, že nie je potrebné, aby sme sa opakovane vracali k týmto údajom. Boli tu mnohokrát tieto čísla konštatované.

Panie poslankyne, páni poslanci, zahmlieva sa skutočnosť, že pri pohľade na zoznam vystupujúcich tu v pléne počas rozpravy a faktických poznámok zistíte, že poslanci z SMK a takisto až na malé výnimky z KDH, tí, ktorí boli v Dzurindovej vláde, sa do debaty vlastne ani nezapojili. Možno majú tiež trpký pocit, že do tejto privatizačnej kuchyne ich SDKÚ nevpustila, tak ich v tom teraz nechali pekne sa vykúpať samých. Keď písal o nejasnostiach privatizácie SPP v týždenníku Trend Karel Hirman, tak uviedol: "Je to vlastne logické, lebo dlhodobé záujmy a stratégie v energetickej politike Slovenska doteraz neboli komplexne jasne definované." Predchádzajúca vláda naozaj definovala len svoje konkrétne záujmy pri privatizácii SPP, Transpetrolu, Slovenských elektrární, Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky. Súčasná vláda však na rozdiel od tej privatizačnej už predstavila vlastnú koncepciu energetickej bezpečnosti krajiny, a to až s horizontom do roku 2030.

A teraz už úplne na záver pre pánov poslancov Mikloša a Dzurindu. Páni poslanci, táto diskusia nebola ani tak o SDKÚ, nebola o SMK a nebola ani o KDH. Táto diskusia bola predovšetkým o vás, o vašom štýle vládnutia, o vašom povýšení sa nad zákon, o vašom zneužití politickej moci a o vašej arogancii. Proces privatizácie SPP jasne ukázal, čo znamená v praxi arogancia moci, pojem, ktorý tak často používate vo svojich vystúpeniach.

A ešte k jednému pojmu, ktorý je vo vašom slovníku veľmi často používaný. Sú to slová "špinavé paprče". Páni poslanci Dzurinda a Mikloš, mali ste dobrú príležitosť, ako v diskusii pred poslancami Národnej rady navždy rozptýliť všetky pochybnosti spojené s privatizáciou Slovenského plynárenského podniku. Nevyužili ste ju. Nemali ste toľko odvahy, toľko úcty ku svojim kolegom poslancom Národnej rady, aby ste si vypočuli diskusiu a operatívne reagovali na kolegov poslancov Národnej rady a aby ste im dali správnu odpoveď. Namiesto toho ste sa zbabelo schovali s výnimkou pár minút, keď ste predpokladali, že je prítomný dostatočný počet médií a kamier, a vtedy ste veľmi razantne diskutovali. Neočistili ste sa a paprče zostali špinavé. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

A, pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, na záver už len pár slov.

Hlavným mottom všetkých vašich chabých opozičných vystúpení bolo slovíčko zahmlievanie, prečo po jeden a pol roku sme prišli s touto správou a prečo vôbec sa Národná rada touto správou zaoberá. Ak tu niekto zahmlieva, tak ste to naozaj vy, čo máte niečo dočinenia s privatizáciou SPP. Okolo tejto privatizácie je toľko zahmlievania, klamstiev a poloprávd, že už pomaly ani vy na seba nevidíte. A prečo až po roku a pol sme prišli s touto správou? No nabudúce sa vás láskavo opýtame, či vám to dnes vyhovuje a či vám to náhodou dnes neškodí, pretože pri dnešnej situácii vám to zjavne nevyhovuje.

Čo sa týka kompetencií Národnej rady, podľa čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať aj, ako sa dodržiavajú. V danej súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 29. novembra 1995 pod spisovou značkou PL. ÚS 25/95 vyslovil nasledovný právny názor: "Národná rada Slovenskej republiky v rámci svojej kontrolnej právomoci môže vykonávať také činnosti, ktoré upravuje ústava. Tieto činnosti môže uskutočňovať len prostredníctvom orgánov, ktorých zriadenie je v súlade s ústavou. Preto je opodstatnené, aby vo výboroch a v pléne parlamentu sa rokovalo aj o dodržiavaní zákonov v procese privatizácie SPP a prijalo sa adekvátne uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky."

Vo všetkých doterajších vystúpeniach terajšej opozície nás označujete za nekompetentných a za laikov a uvádzate, že len ako vy máte patent na rozum. Dámy a páni z opozície, pýtam sa, postupovali by ste takisto v prípade SPP, keby išlo o vašu súkromnú firmu? (Potlesk.) Ak tvrdíte, že áno, tak ste naozaj amatéri a diletanti. A pritom som naozaj použil slušné výrazy. Viete podnikať len za štátne, ale to je asi o inom. So štátnym a za štátne sa podniká jednoduchšie, bez zodpovednosti za ľudí a za majetok. Musím ale s vami súhlasiť v jednom, aj keď nerád, že štát je naozaj zlý vlastník, ale iba vtedy, keď sa oň starajú takí amatéri a diletanti, ako ste boli vy. A privatizácia SPP je toho príkladom. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Skôr ako budeme pokračovať ďalším bodom podľa schváleného programu, o slovo požiadal predseda Národnej rady. Máte slovo, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Dámy a páni, chcem len využiť príležitosť, aby som vás informoval, že na zajtra na 12.00 hodinu zvolávam poslanecké grémium. Zároveň chcem požiadať predsedov parlamentných politických strán, aby prijali účasť na tomto grémiu. Takže zajtra o 12.00 hodine bude poslanecké grémium rozšírené o predsedov parlamentných politických strán. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 503. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 510.

Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala prijať legislatívne opatrenia na zvýšenie ochrany spotrebiteľov a spracovateľov pred zneužitím ekonomickej sily niektorých obchodníkov.

Keďže z analýzy pôvodného zákona o obchodných reťazcoch vyplynulo, že novelizáciou sa zákon nedá upraviť tak, aby bol aplikovateľný a vykonateľný v praxi, rozhodlo sa ministerstvo hospodárstva pre vypracovanie novej právnej úpravy pod novým názvom.

Nová právna úprava reaguje na dlhodobo pretrvávajúce problémy v obchodných vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi, ktorí neustále poukazujú na neprimerané obchodné praktiky prevádzkovateľov obchodných reťazcov pri uzatváraní zmlúv. Nevyvážené obchodné vzťahy majú totiž v konečnom dôsledku negatívny dopad aj na spotrebiteľov.

Dôvodom predloženia nového zákona je tiež kritika pôvodného zákona o obchodných reťazcoch zo strany Európskej komisie odôvodňovaná tým, že tento zákon sa z celého radu podnikateľských subjektov vzťahuje len na obchodné reťazce, čo ich diskriminuje. Aj keď sa možno na prvý pohľad zdá, že sa predloženou právnou úpravou narúša zmluvná sloboda a zasahuje sa do podrobnosti zmluvných vzťahov, nie je to tak. Cieľom predloženej právnej úpravy je len zabrániť zneužívaniu ekonomicky silného postavenia jedného zo zmluvných partnerov a súčasne chrániť ich ekonomicky závislých partnerov.

Takáto ochrana nie je len špecifikom v Slovenskej republike, lebo týmto problémom sa začínajú zaoberať aj orgány Európskej únie. Európsky parlament v súčasnosti totiž požiadal orgány členských štátov Európskej únie na ochranu hospodárskej súťaže o prešetrenie dopadov vplyvu obchodných reťazcov na ich dodávateľské, najmä potravinárske podniky.

Návrh nepredpokladá dozor nad dodržiavaním zákonov, čo v praxi bude znamenať, že kontrolná alebo inšpekčná činnosť sa zo strany ministerstva pôdohospodárstva a hospodárstva vykoná len na základe podnetu alebo ak vznikne dôvodné podozrenie, že konkrétni zmluvní partneri v zmluvách používajú neprimerané podmienky. Takáto kontrola bude zameraná výlučne na zistenie a poukázanie tejto skutočnosti. Ak neprimerané podmienky zmluvných vzťahov budú zo strany kontrolných orgánov zistené, môže vecne príslušné ministerstvo uložiť podnikateľovi, ktorý má z neprimeranej podmienky prospech, pokutu až do 10 mil. Sk, pretože existencia neprimeranej podmienky v obchodnej zmluve je v návrhu považovaná za správny delikt.

Vážená pani predsedajúca a panie poslankyne, páni poslanci, snahou predloženej právnej úpravy je vyváženie obchodných vzťahov pre obidvoch účastníkov týchto vzťahov a odstránenie diskriminačného prístupu a neprimeraných obchodných praktík v týchto vzťahoch. Na základe uvedeného si dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určilo navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Miroslavovi Kotianovi. Nech sa páči, máte slovo.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 291 z 22. januára 2008 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona nebude mať vplyv na financie vrátane štátneho rozpočtu, nebude mať dopad na životné prostredie a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 510 zo 14. decembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 19. marca 2008 a v gestorskom výbore do 20. marca 2008.

Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku, písomne sa prihlásil pán poslanec Miššík. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorý momentálne prerokovávame v prvom čítaní, je výsledkom dlhodobého zámeru vlády bojovať proti obchodným reťazcom. Tento postoj vlády ničím neprekvapuje, pretože je zjavne v súlade s interným postojom vlády proti voľnému trhu a obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Návrh zákona, ktorý nám leží momentálne na stole, je toho živým dôkazom. V dôvodovej správe k návrhu tohto zákona je výslovne napísané, citujem: "Cieľom vlády Slovenskej republiky je tiež konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť poľnohospodárstva a potravinárstva, ako aj stabilita podnikania a podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov." Na prvý pohľad je to ušľachtilá myšlienka, no realita je však taká, že ide o tak neprimeraný, nesystémový zásah do hospodárskej súťaže, že nás to môže vrátiť až nebezpečne blízko k štátom riadenému hospodárstvu.

Predkladaný vládny návrh zákona má zamedziť neprimeraným obchodným podmienkam pre výrobcov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Problémom je teda cena, ktorú tieto reťazce ponúkajú prvovýrobcom. Vláda Slovenskej republiky získala ničím neodôvodnený pocit, že cena je veľmi nízka. Ja sa však pokúsim pozrieť do budúcnosti, čo sa stane, ak sa tento zákon prijme. V prvom rade sa vytratia z pultov slovenské výrobky, pretože ich obchodný reťaz nakúpi lacnejšie v zahraničí, kde mu vláda nebude prikazovať, akú má mať výrobok cenu. Táto situácia ďalej povedie k menšiemu odbytu slovenských výrobkov, na základe čoho bude musieť buď hľadať nové trhy alebo prestať jednoducho vyrábať.

Vážené dámy a páni, tento návrh zákona je tu vraj preto, aby sa zabezpečila rentabilita a konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Vážení, ale myslím si, že o tomto je podnikanie. Obchodný zákonník ho definuje veľmi presne v § 2 ods. 1 ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Zdôrazním iba dva aspekty tejto zákonnej definície. Podnikateľ vždy koná na vlastnú zodpovednosť. A zákon hovorí o účele dosiahnutia zisku, a nie povinnosti dosiahnuť zisk. Ak teda zisk niekto nedokáže vytvoriť, tak zrejme nie je úspešným podnikateľom a logicky z trhu odchádza. Považujem za veľmi nešťastné a absolútne neštandardné, ak má zákonodarca snahu takýmto spôsobom zasiahnuť do súkromnoprávnych vzťahov. Ešte absurdnejšie je to pri takom odvetví, akým je poľnohospodárstvo a potravinárstvo, kde už štát nebývalým spôsobom pomáha týmto subjektom formou priamych platieb. Ak teda ani s takouto pomocou nedokážu byť tieto subjekty na trhu konkurencieschopné, podľa môjho názoru tam nemajú potom čo hľadať.

Rovnako si myslím, že tento zákon chce postihnúť niečo, čo už v slovenskom právnom poriadku upravené je. Vážené kolegyne, kolegovia, od roku 2001 máme na Slovensku inovovaný zákon o ochrane hospodárskej súťaže. Je to zákon č. 136/2001 Z. z. Podobný právny predpis má skoro každý štát s trhovým hospodárstvom, pretože je zrejmé, že, samozrejme, trh nemôže byť všemocný, pričom logicky trpí určitými deformáciami, ktoré je nevyhnutné riešiť zákonom. Avšak práve tento právny predpis, ktorý som citoval, slúži na to, aby podobné deformácie kontroloval, naprával a postihoval. Týmto zákonom je zriadený osobitný úrad, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý je nezávislý. Predkladaný návrh zákona predpokladá, že rozhodnutia, či bol zákon porušený a či bude takéto porušenie sankcionované, budú zverené do rúk Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, teda inštitúcie, kde sú vrcholní predstavitelia, politickí nominanti, teda osoby, ktoré za žiadnych okolností nemôžeme považovať za nezávislé. Spomínaný zákon pritom podľa môjho názoru dostatočne postihuje konanie, ktorému vy chcete zabrániť. Odcitujem § 8 ods. 1 a 2 zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, odsek 1: "Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle." A odsek 2 hovorí: "Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenia výroby odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaných súťaž, d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž." Myslím si, že tu viac asi netreba ani dodať. Ak má teda nejaký poľnohospodár pocit, že pri tých všetkých dotáciách, ktoré dostáva, mu stanoví obchodný reťazec neprimerané obchodné podmienky, môže bez problémov podať podnet na Protimonopolný úrad v zmysle zákona, ktorý som tu citoval.

Vážené dámy a páni, je zrejmé, že uvedený návrh zákona tento štát nepotrebuje. Je zrejmé, že možnože ide o populizmus alebo nepochopenie celkovej myšlienky podnikania.

Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, nepodporím tento návrh zákona do druhého čítania a dúfam, že tak urobia aj moji kolegovia z poslaneckého klubu. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Miššíka má pán poslanec Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán poslanec Kužma má slovo. Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Úplne súhlasím s kolegom Miššíkom. Tento zákon nie je nič iné ako tlak lobistických skupín. A ľudovo by sme ho mohli aj nazvať zdražovací zákon, lebo bol vymyslený na to, aby tieto lobistické skupiny mohli ľuďom zdražiť svoje produkty.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, nechcete reagovať na faktickú poznámku? Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce teraz niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, hlásite sa pani poslankyňa do rozpravy? Ešte niekto sa hlási? Ústne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Juhász. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

A slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP