M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zároveň vás prosím, aby ste si odovzdali ako spravodajcovi tento návrh písomne, áno, v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Štefanec, Mečiar. To je všetko. Pýtam sa, či ešte niekto sa hlási s faktickou poznámkou. Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Pavlisa.

Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Štefancovi.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Pavlis, pripadá mi veľmi naivné porovnávať hodnotu aktív v roku 2006 s hodnotou v roku 2002. Situácia, vieme, že bola diametrálne iná. V roku 2006 sme predsa boli členskou krajinou Európskej únie, boli iné ceny ropy, a tým aj iné ceny plynu vo svete, takisto iné strategické rozloženie síl vo svete, iná majetková štruktúra SPP a jednoducho tá situácia sa v čase vyvíja.

Ja si veľmi vážim pána ministra aj minimálne za to, že tu počúva na rozdiel od iných členov vlády a že aj reaguje, ja by som bol rád, keby sa vyjadril na túto tému, lebo podľa mňa aj tento pozmeňujúci návrh ide proti návrhu uznesenia, ktorý schválila vláda. Čiže zaujímalo by ma, aký má na to názor vláda. A myslím si, že tento návrh ide nielen proti vláde, ale aj proti zdravej logike.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Je mi ľúto tých, ktorí čestne obhajujú stranícke zástavy vtedy, keď tie stranícke zástavy sú špinavé. Tú stranícku zástavu "naciapaním" novej špiny nevyčistíte.

Pokiaľ ide o otázky pohybu kapitálového počítaním metód, ktoré sa použili pri privatizácii podniku, tak vedome boli čísla skresľované, vedome boli údaje podhodnotené a vedome bol podnik vedený k tomu, aby vykazoval všetky nižšie náklady a nižšie položky, ktoré mali vplyv na cenu. To nebolo len toto. To bolo presne urobené aj vo výnosoch a vo všetkom ostatnom. Takže hovoriť dneska o tom, že ako to bolo dobré, nemožno. To isté porovnávanie s českou stranou, ktoré sa stále robí, nemožno. Slovenská časť bola podstatne drahšia.

Ďalej. Pokiaľ ide o rast ceny alebo hodnoty plynu - a koľkože sa nainvestovalo? Je to cena v dôsledku čoho? Investícií? Veď neboli. V dôsledku zlepšenej údržby prevádzky? Veď nebola. Je to len jeden velikánsky obchod, ktorý zaplatili občania tohto štátu a straty na plyne a privatizácii plynu, súhrnne iba táto jedna položka, predstavujú väčšiu sumu ako súhrn všetkých Miklošom vymyslených strát za doby privatizácie vo všetkých troch mojich vládach.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pavlis. Nech sa páči, máte slovo.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Štefanec, myslím, že pán Mečiar vám dal vyčerpávajúcu odpoveď, ale naozaj ten rozdiel medzi rokom 2002 a 2004 pri žiadnych investíciách nebol dôvod na to, aby tá hodnota toho majetku vzrástla. Absolútne nie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec, predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka. Pripraví sa pán poslanec Daniel Lipšic.

M. Mamojka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zvyšok kolegýň a kolegov, dovoľte, aby som sa trošku pohral s niektorými právnymi faktami, ktoré napriek tomu, že som nemal tú česť mať zatiaľ v rukách zmluvy, ktoré sú zatiaľ dôverné, ale tie fakty, ktoré som z tej správy vyčítal alebo som vypočul aj v rozprave, mi stačia na isté závery alebo minimálne názory, na ktoré si dovolím dať jednu hlavu, ktorú mám.

Nebudem, samozrejme, čítať. Na začiatku budem trošku čítať, lebo ako právnik sa mám snažiť byť presný, tak zacitujem jeden nález Ústavného súdu. Naša ústava ako právny predpis najvyššej právnej sily má okrem iného aj čl. 55 ods. 1, kde je povedané, že hospodárstvo Slovenskej republiky je postavené na sociálnych a ekologických princípoch trhovej ekonomiky. Vo väzbe na to je okrem iného aj jeden nález Ústavného súdu, ktorý konštatuje, nebudem ho, samozrejme, čítať celý. "Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v procese privatizácie nie je dôležité len vydanie rozhodnutia o tom, ktoré odvetvia štátneho hospodárstva sa budú privatizovať a v akom rozsahu. Rozvoj ekonomiky v súlade s čl. 55 ods. 1 ústavy", ktorý som citoval, "predstavuje privatizácia náročný a zložitý proces, kde aj subjekty súkromného práva musia pôsobiť tak, aby pôsobili v intenciách ekonomickej politiky štátu a dbali o napĺňanie sociálnej a ekologickej funkcie trhového hospodárstva."

Vo väzbe na to, prosím vás pekne, zmluva, každá zmluva, nebojte sa, nebudem robiť dlhú prednášku, to nie je len právny dokument, to je umenie taktiky, psychológie, ekonomiky, trpezlivosti... To je umenie, ak má byť dobrá. Tu sa vytŕha otrasným spôsobom z kontextu jeden moment. Strategické postavenie zmluvných partnerov a sila ich postavenia v čase uzatvárania zmluvy a vo väzbe na to, čo sa predáva. Však Slovenská republika nebola v pozícii úbožiaka, ktorý sa chce zbaviť krachujúcej eseročky, ktorá otravuje ekonomiku a chceme sa jej zbaviť. Sám pán poslanec Mikloš, citujem ho, škoda, nie je tu, povedal, že "to bola najdôležitejšia transakcia, obchod", presne takto to povedal, ale nepovedal, v akej etape. Isto minimálne počas trvania Slovenskej republiky, ale možno aj transakcia storočia. Sám to povedal. Súhlasím. Keď nie špičkové advokátske kancelárie, ale priemerný koncipient robí zmluvu, kde predávam takýto podnik, tak nemôžem urobiť nie že chybu, nemôžem urobiť náznak chyby, pretože ho zastrelím, toho koncipienta alebo takéhoto asistenta. A tu nešlo o predaj eseročky XY.

Prečo to hovorím? (Ruch v sále.) Strategická iniciatíva - pani kolegyňa, o práve niečo viem, ak dovolíte. Strategická iniciatíva v tomto prípade bola jednoznačne a mala byť na strane Slovenskej republiky. Od toho sa odvíja charakter a duch zmluvných dokumentov. Ja viem, že obchodné právo je postavené na princípoch zmluvnej slobody, rovnocennosti, rovnoprávnosti subjektov. Nechcem povedať, že Slovenská republika mala zneužiť svoje postavenie. Nie. Pripraviť a sformulovať korektnú, vyváženú, ekvivalentnú zmluvu, resp. zmluvy.

Opakujem, mne je strašne ľúto a oficiálnym, legálnym spôsobom sa pokúsim, ak to bude trochu možné, tie dokumenty prečítať, ale ja si dovolím tvrdiť, že tento zmluvný dokument, resp. obidva zmluvné dokumenty, zmluva o predaji a kúpe akcií, tá akcionárska zmluva, je servilnou právnou nahrávkou na smeč nadobúdateľa. Inak zmienka, len taký detail, drobný, tú prvú stranu ten nadpis aj v správe sa uvádza názov zmluvy, mala to byť zmluva, to je formálna právna hlúposť, ale nie o kúpe a predaji akcií, ale o predaji a kúpe akcií. Najsamprv je predaj a potom je kúpa. Nie kúpa a predaj. To vie posledný koncipient takisto. Ale poďme k vecným otázkam.

Veľmi často sa tu pertraktuje kurzový vzťah alebo vzťah kurzu, kurzov slovenskej koruny tým, som šokovaný, ešte keď pán poslanec Mikloš vystupoval svojho času v televízii niekoľkokrát o privatizácii SPP, mňa mrvilo doma na foteli, lebo stále spomínal, že nie je možné zabezpečiť nejakú kurzovú stabilitu v takejto zmluve, poistenie je drahé. Nikto nehovoril o poistení. Ja nerád tento príklad používam, ale teraz ho výnimočne použijem.

Poslucháč 3. semestra Právnickej fakulty, lebo záverečné ustanovenia Obchodného zákonníka sa prednášajú v 3., 4. semestri, vie, že je nejaké ustanovenie § 744, pán poslanec, Obchodného zákonníka, kde je menová doložka. Obchodný zákonník aj anglosaské právo vychádza z princípu zmluvnej slobody, to znamená, či sa to nazve menová doložka, inflačná klauzula, nejde o pojem, ja môžem tam dať proste zabezpečujúcu a zabezpečovanú menu a menová doložka podľa ustanovenia § 744 kryje takéto výkyvy.

Dosť s počudovaním som počúval, "ja nie som futurológ, ja nie som veštec", no tak ale takúto zmluvu pripravujú, predpokladám, špičkoví právnici a špičkoví národohospodári a špičkoví ekonómovia, to znamená, asi sa môžem aj musím odvážiť predpokladať, aký bude vývoj kurzu. A keď tam dá menovú doložku napríklad, áno, je to riziko obidvoch zmluvných partnerov. Ale podľa toho, či je riziko také alebo oné, tak ju tam dám alebo nedám, ale nemôžem to stavať tak, že nie je žiadny právny inštitút, ktorý by to pokryl. Je, čo by nebol.

Pani poslankyňa Žitňanská, ktorú si ako kolegyňu aj dobrú obchodnú právničku vážim, to ona vie, to nie je nahrávka na smeč, spomínala tiež počet akcií, väčšinový, menšinový akcionár, tých 49 a 51 %. Áno, ja som si vedomý toho a dám zas hlavu na to, že tie zmluvné dokumenty sú v súlade s právom, dovolím si tvrdiť, pozor, vrátim sa k tomu, s obchodným právom, súkromným právom. Sú zrejme pomerne elegantne formulované, ale predsa len, sama si spomínala, pani kolegyňa, že je v Občianskom zákonníku § 39, ktorý hovorí o právnych úkonoch vykonaných nielen contra legem, ale aj praeter legem, to znamená právnych úkonov, ktoré obchádzajú zákon a ktoré sú v súlade s právom. Sú v súlade so zákonom. Ale ich elegantne obchádzajú a sú trebárs v rozpore s naším § 265 Obchodného zákonníka, ktorý má zakotvený princíp poctivého obchodného styku, etiky, slušnosti a podobne, ale sú v súlade s právom.

No, neviem, keď ja predávam strategický podnik iste strategickému investorovi, ale mňa trošku tie argumenty, ktoré pán poslanec udával, aj keď ja tu rád hovorím predovšetkým vecne, odborne, racionálne, že to je obvyklé, to je štandardné, to neznamená, že keď je niečo obvyklé a štandardné, že musím na to skočiť. Keď mám strategickú iniciatívu a ja môžem, zas pozitívne to myslím, jemne prezentovať aj vlastné názory výhodné pre slovenskú stranu. Nie zneužívať, opakujem, využiť.

Pani poslankyňa Žitňanská, ty si spomínala, že tie majetkové práva nie sú nejako dotknuté napriek tomu, že 49 %, 51 %, no len sú majetkové práva, sú personálne práva, sú ostatné práva, zmiešané práva spoločníkov a majetkové práva, áno, tie dajme tomu nie sú dotknuté, alebo nie sú, dajme tomu vypustím, ale predsa nie je možné, nemalo by byť, či je to štandardné, alebo neštandardné, aby som zafixoval zmluvne počet členov predstavenstva sedem, budiž, a v rámci počtu sedem štyroch musí mať kupujúci, ktorý má 49 %, len troch, teda menšinu má predávajúci, ktorý má 51 % - áno, súhlasím s tebou, je to istá fixácia istoty pri hlasovaní na valnom zhromaždení, že mne stačí 51 %, beriem. No ale môže byť, prečo je to len, prečo je to tých 52, áno, môže byť, ale 52, prečo predstavenstvo navrhuje generálneho riaditeľa, samozrejme, predstavenstvo, kde je to 4 : 3 v prospech kupujúceho, ktorý je menšinovým akcionárom, celý top manažment navrhuje predstavenstvo, kde naši traja sú štatisti, kde sa 99 % rozhodnutí prijíma obyčajnou väčšinou 4 : 3, to znamená, ani keby sme tam neboli.

A to chcem povedať s tým § 39, áno, je to možno možné, ale tu si dovolím tvrdiť na pôde parlamentu, kde je sloboda názorov a možno trochu akademicky, ale možno nielen úplne akademicky, že je to minimálne pol na pol, že či takýto prenos personálneho ovládania spoločnosti cez akcionársku zmluvu nekoketuje s porušením § 39, teda s absolútnou neplatnosťou takejto zmluvy do takejto časti zmluvy, a keďže takáto časť zmluvy je kardinálnou časťou zmluvného dokumentu a je neoddeliteľná od celého dokumentu ako celku, či zmluva nie je absolútne neplatná ako celok. Úvaha možno akademická.

Čo sa týka, čo mám informácie, prevodu akcií. Akcie boli prevedené pred účinnosťou zmluvy. Či anglosaský systém práva alebo kontinentálny, tak vieme poniektorí, že zmluva je platná, uzatvorená alebo vznikla, čo je synonymum, keď je podpísaná a potom je účinná. To znamená, účinná je vtedy, keď je povinnosť ju plniť a plnenie je prípadne aj vymáhateľné súdom. Ja prevediem akcie pred účinnosťou zmluvy a viažem účinnosť zmluvy už na prevod akcií? Prevod akcií bol urobený pred účinnosťou zmluvy. A účinnosť je podmienená až prevodom akcií. Neviem.

Doklady, to je len taká rutinná poznámka. Advokátik, keď ide zastupovať do Humenného z Bratislavy na nejaký spor a má klienta na základe mandátnej zmluvy normálneho, tak veľmi často sa pochopiteľne stáva, že ten mandant sa opýta, že, pán doktor, a museli ste ísť autom? Nemohli ste ísť druhou triedou alebo InterCity, je to lacnejšie, museli ste dať 8-tisíc alebo koľko na nocľah v 5-hviezdičkovom hoteli, keď ste mohli mať troj-, pri všetkej úcte k vašej povesti? No neviem, či, vychádzam zo správy, či náklady 5 700-tisíc dolárov na základe mandátnej zmluvy by som si sakramentsky nežiadal zdokladovať a či by som nežiadal zdokladovať, či boli účelne a hospodárne vynaložené. To je nie 5,50, ale keby aj to bolo 5,50. Účelnosť a hospodárnosť podľa všetkého tam nijako zrejme dokladovaná ani preukázaná nebola.

Vôbec doklady, tu bol spomínaný, neviem, či pánom poslancom Miklošom, alebo niekým iným, absencia dokladov, dokumentov, však sme právnici, sme starí byrokrati a úradníci. Nie je možné, aby som drobnú faktúrku na 12,50 nemal sedem rokov minimálne uloženú kvôli daňovému priznaniu. To znamená, tu išlo o doklady transakcie nenapodobiteľné, tak budem skartovať aj nad rámec zákona o archívnictve alebo zákona o skartovaní, presne nepoviem, ospravedlňujem sa, a budem ich mať v troch železných trezoroch, keď sa nemám čoho obávať, nie aby som dal dôvod na akékoľvek podozrenie, že to mi chýba, ono mi chýba. No nesmie chýbať nič! Ani ako dýchal notár, keď otváral obálky.

V závere, čo som zachytil od pána poslanca Pelegriniho nejaké ustanovenie, že sa vzdávam dopredu, neviem presne čoho, obmedzenia, obmedzenie predávajúceho, 18 či 19 obmedzení. No podľa toho už ten predávajúci nemohol nič, bol horšie na tom, ako keď je v konkurznom konaní firma. Vzdanie sa, nejaká formulácia, že sa vzdávam dopredu alebo nejako dopredu vyhlasujem, že neporušujem právny poriadok a neporušujem zmluvy, záväzky, však keď som dobrý, tak načo mám takéto platonické vety tam dávať, aj keď sa dohodlo anglosaské právo, ale nárok na náhradu škody je zákonná otázka, nie zmluvná. Takže prečo mám dopredu robiť zo seba pápežskejšieho človeka ako pápež, keď si verím, že nič neporuším? Tak tam budem dávať ustanovenia, ktoré sú možno zbytočné, ale dopredu žiadne porušenie nebolo, nebude - no kto vie?

A prosím vás na záver, tým som vlastne mal začať. Viete, pán poslanec Mikloš to povedal, že no prečo by sme nemohli dať anglosaské právo, resp. anglické právo, čo je vari horšie ako európske? No tak horší alebo dobrý a zlý môže byť maďarský guláš, ten môže byť dobrý, horší, zlý, ja ho mám inak celkom rád. To nie je právo, to je právny systém. Je anglosaský, kontinentálny, je sharia, sú odnože kontinentálneho práva, škandinávske je trošku iné atď. No tak ja nehovorím, že je horšie, tento právny systém, no ale kontinentálne, ktoré sa vyvíja 3 000 rokov a z hľadiska rímskeho práva je neprekonateľné precízne pojmovo i formálne. A anglosaské sa vyvíja 400-500, poznám trošku jeho dejiny. Ale to je debata trošku o ničom, čo je lepšie, čo je horšie?

Keď ja mám strategickú iniciatívu v rukách, tak si nedohodnem anglosaské právo. Keď nadobúdateľom sú firmy, ktoré majú sídlo vo Francúzsku, Nemecku, sú kontinentálnymi firmami. Ja chápem prečo. Bol som dlhé roky rozhodcovským sudcom Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, som rozhodcovským sudcom Českej priemyselnej komory, ukrajinskej a niektorých ďalších, rozhodoval som desiatky sporov arbitrážnych a arbitrážne konanie neformálne, samozrejme, je komunikatívnejšie, na úrovni prakticky bývalého arbitrážneho konania. Mne sa osobne páči, lebo sa neformálne objasní skutkový právny stav, nie je tam zbytočná tréma a tak ďalej a tak ďalej.

No, len keď ja mám strategickú iniciatívu, opakujem ešte raz, nezvolím anglické právo, ktoré je pojmovo širšie, ktoré je pojmovo iné ako kontinentálny právny poriadok. Dáva, ako to aj z tej správy vyplýva, možnosť výkladu niektorých pojmov v zmluve aj z kontextu toho pojmu, budiž, kontext môže byť niekedy rôzny. Klasická advokátska formulácia, anglická verzia zmlúv je prioritná, tak minimálne dám to, čo je rovnocenné a ekvivalentné, o tom je každý zmluvný dokument. Obidve jazykové mutácie, obidva jazykové exempláre v tom a tom jazyku sú rovnocenné a v prípade interpretácie z aplikačného problému trebárs, budiž, bude prioritná anglická verzia. Ja by som dal slovenskú verziu, napríklad. Tá voľba tých troch rozhodcov v Londýne podľa anglosaského práva, už som povedal na to svoj názor, myslím si o tom svoje a nikto ma nepresvedčí o opaku a viem, prečo je to takto.

Takže na záver. Ja urobím všetko, aby som tie dokumenty prečítal, lebo pokiaľ to bude možné, to iste bude zmluvne "nádherná četba", a pretože tie obvyklé, štandardné "aj inde je to tak", to ako na starého právnika na mňa dosť čudne pôsobí, s tým, že keď pán poslanec Mikloš povedal, no veď ale išlo o strategickú kauzu, išlo o strategických investorov. No to znamená, že keď sa ja zaľúbim do krásnej nevesty a milujem ju strašným spôsobom a nádherne, to neznamená, že 35 rokov v manželstve budem pod papučou zato, že je to moja strategická nevesta. Tak asi budem žiť rovnocenným, korektným spôsobom a ponúknem jej podmienky na spolužitie, ktoré sú rovnocenné, korektné a rovnovážne. Možnože títo kupujúci boli isto strategickou nevestou, a to neznamená, že sa musím plaziť v prachu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mamojku sa prihlásila pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Fronc, pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Najskôr ťa tá nevesta musí chcieť, pán predseda, to je vždycky dohoda, aj dohoda o podmienkach. Ale možno je dobré, že sa tá debata posúva tam, kam má, pretože, pán predseda, ty si hovoril a začal si hovoriť, čo je lepšie a čo je horšie. A to je v poriadku, ako môžeme sa baviť o tom, čo je lepšie a čo je horšie. Čo je problém tejto správy, že ona sa nechce baviť o tom, čo je lepšie, čo je horšie, ona chce povedať, čo je právne a čo je neprávne - a to je problém. My sme sa zhodli na tom a ja som vo svojom vystúpení povedala, že obchádzanie zákona je predsa riadny právny inštitút. Ale o tom nerozhodne ani táto Národná rada, o tom nerozhodne ani generálny prokurátor, o tom môže rozhodnúť len súd. Na to sú predsa štandardné postupy. Myslím, že sme sa zhodli. Takže OK, bavme sa o tom, čo je lepšie, čo je horšie. Ale táto správa sa snaží povedať, že je to neprávne. A s tým mám vážny problém.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega, ja s vami nejdem polemizovať, vy ste profesor na Právnickej fakulte a som rád, že ste posunuli túto debatu do debaty skôr vecnej, právnej ako politickej. Ale predsa len mám na vás len otázku. Ak vidíte takéto nedostatky v tom, čo ste vraveli, sa vás chcem opýtať, čo hovoríte na uznesenie Národnej rady v bode B, ktorá konštatuje porušenie zákona atď., a čo hovoríte potom na právne vedomie predkladateľa pána ministra hospodárstva a vlády Slovenskej republiky? Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Posledná faktická poznámka - pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Neviem, o čom je táto diskusia. Či o vine terajšej vlády, že si vôbec dovolila na tento problém poukázať, alebo zahmlievanie pravdy, ktoré sa reálne stalo. Otázka právnej polohy je, či je platná celá zmluva, alebo neplatná celá zmluva, alebo neplatná jej časť. Pretože dokonca je v rozpore so zákonom tak evidentným, že referenti podniku zahraničného obchodu alebo sekretárky by tak hrubé chyby nerobili, ako tu schvaľovala celá vláda, členovia vlády a odborné orgány vlády. Buď boli hlupáci, alebo darebáci, môžu si vybrať. Majú len tieto dve šance podľa toho, čo podpísali a schválili.

Ďalej. Pokiaľ ide o tvorbu ceny a ostatné, súťaž a podobne, pamätám si ešte, ako pred záverom súťaže pán Mikloš, vtedajší podpredseda vlády, vyskakoval a hovoril, že len trh je spravodlivé meradlo, ktoré nám v súťaži vygeneruje, kto bude a aká bude cena. Ale veď žiadna súťaž nebola. Ako jedno konzorcium povedalo, sme tu len my, súťaž nie a bude to za toľko peňazí. A vtedy ten privatizačný poradca, na ktorého tak nadávame, poslal predstaviteľom vlády dokument, neprivatizujte, súťaž nebola. A predstavitelia vlády sa predsa len rozhodli, že nebudú na toho poradcu dbať a privatizovali a naskakovali im zadočky, tak ako transvestitom v parížskom lokáli, len aby to bolo čím skôr a za akúkoľvek cenu, a bolo im jedno, čo spravia so štátom, a bolo im jedno, akú cenu ten štát za to zaplatí aj v budúcnosti aké problémy z tohto vzniknú.

Pokiaľ ide o vlastnú tvorbu ceny, budem o tom ešte hovoriť, bolo tam niekoľko hrubých vedomých a úmyselných podvodov. A z hľadiska vykonateľnosti je to otázka... (Prerušenie vystúpenia časomierou a potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Mamojka, nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Veď rozumieme si, pani poslankyňa, veď aj na tom sa stavalo isto, že je tu princíp relatívnej neplatnosti právnych úkonov, veď tomu ja všetkému rozumiem, v tom je nádherné súkromné právo, že platí princíp zmluvnej slobody a v rámci tohto princípu ja zašijem do zmluvy, čo chcem. Ale zašiť, čo chcem, tam môžem vtedy, keď ide o drobnú eseročku, opakujem, aj vtedy sa nepatrí, nie o takýto podnik.

Čo hovorí pán poslanec Fronc, ja bez mučenia hovorím, ja som bol tiež jeden z tých, ktorý upozornil na to v dobrom zmysle slova, že asi nie, a preto aj pán poslanec, myslím, Pelegrini dal návrh, ktorý zmení, že je tam, myslím, dôvodné podozrenie z porušenia. Súhlasím s vami. Právom ako Národná rada Slovenskej republiky zrejme celkom nie takto, ale tam je návrh na opravu uznesenia a verím, že to bude tak, ako to bola tá oprava navrhnutá.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic nie je prítomný, preto stráca poradie. A ďalší je pán poslanec Petrák. Po ňom sa pripraví pani poslankyňa Nachtmannová.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja mám v tejto chvíli relatívne dobrý pocit z tejto rozpravy a hovorím to "v tejto chvíli", lebo je tu v tejto sále pár ľudí a mám taký dojem, že sú to tí, ktorým skutočne ide o to, aby sa odkryla pravda, a preto tá rozprava nadobúda trošku iný charakter.

Vážené dámy, vážení páni, rozprávame už druhý deň či tretí deň o privatizácii Slovenského plynárenského podniku, ktorý bol a je jedným z najvýznamnejších, ak nie vôbec najvýznamnejší podnik v Slovenskej republike. Ja by som sa pozastavil pri tom, aké boli motívy privatizácie tohto podniku a vôbec kto od tej privatizácie čo očakával.

Očakávania SPP nie je jednoduché zdokumentovať, lebo predstavitelia SPP boli vymenovaní vládou, to znamená, de facto mohli hovoriť len to, čo hovorila vláda. Ale ja som si vybral názor jedného z predstaviteľov SPP, ktorý bol publikovaný v podnikovom časopise Slovgast č. 5, 6 z roku 2002, kde sa hovorí, predstavitelia SPP, že základnými ich cieľmi privatizácie sú najmä "zabezpečenie posilnenia ekonomického rozvoja, rozšírenie exportných možností, diverzifikácia zdrojov, formovanie konkurenčného prostredia". Ja sa vás pýtam - a k čomu došlo? Toto boli predstavy predstaviteľov Slovenského plynárenského podniku v roku 2002, z ktorých nebol naplnený ani jeden.

Postavím otázku možno trošku inak. Prečo chcela vláda Mikuláša Dzurindu za každú cenu predať Slovenský plynárenský podnik? Citujem z vystúpenia Ivana Mikloša z 9. marca 2002, ktoré odznelo v Slovenskom rozhlase: "Najdôležitejší dôvod, prečo SPP chceme predať, vôbec nesúvisí so stavom verejných financií, ale súvisí s tým, že tento podnik potrebuje silného investora, ktorý ho zapojí do týchto medzinárodných štruktúr a zabezpečí do budúcna, aby veľa plynu tieklo cez Slovenskú republiku." Ak žiadne ekonomické záujmy Slovenskej republiky, a ja sa spýtam, ako bol zabezpečený, aj zmluvne zabezpečený hlavný dôvod, prečo vláda chcela podľa slov pána poslanca Mikloša privatizovať Slovenský plynárenský podnik? Ja si pomôžem tabuľkou a porovnám len štyri čísla. Zvýšenie objemu tranzitu plynu, rok 1999 88,3 mld. metrov kubických, rok 2006 73,8 mld. metrov kubických. Bol zabezpečený hlavný cieľ privatizácie zo strany vlády? Poďme na domáci predaj. Rok 1999 7 mld. metrov kubických, rok 2006 6,3 mld. metra kubického. No absolútne žiaden. Ak toto bol hlavný dôvod, prečo sa privatizovalo SPP, tak asi to malo byť aj nejako zmluvne ošetrené a podchytené.

Ale vrátim sa k finančnej otázke. Ja si myslím, že po týchto číslach ako reakcia na vystúpenie pána Mikloša v rozhlase môžem úplne kľudne si dovoliť aj druhé tvrdenie. Dôvodom privatizácie bolo pre vládu Mikuláša Dzurindu možno hlboké presvedčenie, že trh vyrieši všetko, ale hovorím len "možno" a hovorím, nech si dá na túto otázku odpoveď každý obyvateľ Slovenskej republiky sám. Určite nebudem polemizovať o tom, že nespornou prednosťou trhu je, že v konkurencii viacerých subjektov môže predávajúci dosiahnuť lepšiu tému, a o tomto hovoril aj pán Mikloš pred privatizáciou. 26. 10. 2001 povedal: "Absolútne nevyhnutným predpokladom pre privatizáciu SPP je skutočná konkurencia minimálne dvoch serióznych a finančne silných záujemcov až do konca súťaže." Áno, vážená opozícia, toto je ten jediný a rozhodujúci predpoklad hospodárskej súťaže, že je tam viacej záujemcov. Ak by ste mali, a tu hovorím o pánovi poslancovi Dzurindovi, ktorý tu nie je, a hovorím o pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý tu v súčasnosti nie je, ak by ste vy dvaja mali chrbtovú kosť, tak by ste sa podľa týchto tvrdení aj riadili a privatizácia SPP s jedným záujemcom by sa nebola uskutočnila.

Ak hovoríte, že to bolo nemožné, no ja poviem, ak argumentujete inými príkladmi z Českej republiky, ja si pomôžem tiež. Privatizácia ČEZ. Ak bol jeden záujemca a ponúkol cenu, ktorá bola, alebo ak bola ponúknutá cena, ktorá nezodpovedala predstavám vlády českej, no privatizácia sa neuskutočnila a dneska je ČEZ jeden z najvýznamnejších energetických podnikov v Európe. Aký problém s tým máte?

Ak dovolíte, prejdem k privatizačnému poradcovi niekoľkými slovami. O odmene tu bolo povedané už toho veľa, ale skúsim to dať do trošku iného kontextu. Prečo nebol vybratý ten, kto ohraničil svoju odmenu 18 mil. amerických dolárov? Pán Mikloš povedal, "pretože každé ohraničenie nie je motivujúce pre poradcu". Prosím vás a čo toto má znamenať? Zoberiem si kalkulačný vzorec a dám to do kontextu s týmto tvrdením. Podľa kalkulačného vzorca, ktorý ste použili pre odmenu privatizačnému poradcovi, zopakujem, aby to nebolo mylne interpretované, podľa ktorého bola vyplatená odmena privatizačnému poradcovi, by bola predajná cena, ktorá by bola nevýhodnejšia, alebo by bola odmena poradcovi, ktorá by bola nevýhodnejšia ako odmena druhého v poradí, 1,911 mil. amerických dolárov. A ja sa chcem spýtať, vy ste chceli podľa vlastných pravidiel, ktoré ste potom použili, privatizovať Slovenský plynárenský podnik za cenu nižšiu, ako je 1 911-tisíc amerických dolárov, teda 1 911 miliónov? Ako to nemyslíte vážne?! Vy ste chceli takto hlboko pod cenu predať Slovenský plynárenský podnik?

A postavme otázku horného ohraničenia alebo kalkulačného vzorca pre výpočet ceny alebo odmeny privatizačného poradcu aj z inej strany. Vy považujete degresívnu maržu nad dvojmiliardovú cenu predaja za motivačnú? Ak by ste chceli motivovať, ak by bola skutočne vaším cieľom motivácia privatizačného poradcu, tak by tá marža bola progresívna až do konca a nebola by v závere degresívna. Páni, toto hovorí o jednom jedinom, že to, čo ste tu spomínali veľakrát, že metódou, že pracovnou metódou je lož, áno, pracovnou metódou je lož, ale je to vaša pracovná metóda, a nie pracovná metóda tejto vlády. (Potlesk.)

Dámy a páni, poďme k cene predaja a už iba niekoľko poznámok. Bolo tu už spomínané, že základné imanie SPP predstavovalo pred privatizáciou 52,2 mld. Sk. Podnik plánoval dosiahnuť v roku 2002 výnosy 77,7 mld. korún a zisk pred zdanením 11,8 mld. korún. V ďalších rokoch sa predpokladal ďalší nárast zisku, hlavne v dôsledku zvýšenia tranzitu a rastu cien plynu, čo bolo povedané aj v privatizačných zámeroch, takže boli predpoklady pre dosiahnutie dobrých hospodárskych výsledkov aj v ďalších rokoch a boli vytvorené dobré predpoklady pre dobrú predajnú cenu. Ak máte takéto východiská, ja sa pýtam, na základe čoho ste stanovovali takú nízku predajnú cenu a na základe čoho ste boli ochotní pristúpiť na takú nízku predajnú cenu?

Jedno z vašich tvrdení, ktoré odznelo v procese privatizácie, bolo aj to, že SPP potrebuje know-how a odporúčal to aj váš slávny privatizačný poradca. Citujem: "Investor z oblasti plynárenstva zvýši hodnotu aj zvyšnej časti SPP vo vlastníctve štátu prostredníctvom transferu know-how a manažérskych zručností." Ja podčiarknem formuláciu "manažérskych zručností", lebo sa k nim vrátim. "Zákazníci SPP budú profitovať z kvalitnejších služieb, ktoré budú poskytované ako výsledok transferu know-how." Ale ja sa spýtam, kvôli akému know-how bolo potrebné privatizovať SPP?

Inžinier Kazimír Kmeť, ktorý bol v tom období riaditeľom úseku pre techniku SPP, v roku 2002 tvrdil znovu z časopise Slovgast: "SPP má potenciálnu výhodu, dlhoročné skúsenosti s prepravou zemného plynu, vyspelé prepravné technológie, kompresorové stanice, tranzitné trasy. V SPP je dlhodobo dobrá technická a prevádzková úroveň riadenia." Páni, potreboval SPP know-how, keď toto tvrdili čelní predstavitelia tohto podniku, ktorí boli vymenovaní vládou Mikuláša Dzurindu? To snáď nemyslíte vážne?!

Poďme ďalej. Čo si myslel o know-how a transfere a jeho podiele na cene pán exminister Nemcsics? Povedal, že "dôvod na nízku cenu za SPP bol, že strategický partner prinesie do firmy know-how", citát pokračuje, "nikto nehovoril o tom, že za reštrukturalizačné know-how bude treba zaplatiť ešte raz a k tomu sa dostaneme znovu". Tu dodám, že zaplatiť po privatizácii.

Dámy a páni, ako o čom bola táto privatizácia? O akom prenose know-how do Slovenského plynárenského podniku? Ale tu pieseň nekončí a nadviažem na to. Čo bolo potrebné zmeniť privatizáciou, a to odznelo aj v tejto sále, zaznieva to opakovane z rôznych úst a dá sa s tým stotožniť, citujem: "To, čo je potrebné v našej firme zmeniť, je etika podnikania a myslím, že nielen v SPP, ale v celej spoločnosti." Toto boli slová jedného z predstaviteľov Slovenského plynárenského podniku. Chceli meniť etiku podnikania, lebo nebola dobrá. Poďme sa pozrieť na to, ako sa to udialo.

V Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2003 sa píše, a budem citovať: "SIS upozornila na pokračujúce tunelovanie štátnych spoločností a rozpočtových organizácií ich manažmentom. Na nevýhodnú privatizáciu štátneho majetku či na tunelovanie spoločností v konkurznom konaní." Pokračuje správa ďalej: "SIS informovala napríklad o prípadoch tunelovania strategických energetických podnikov, v ktorých je majoritným vlastníkom štát." O čom hovorila správa SIS? Lebo mám dojem, že z tých krokov, ktoré následne urobila vláda, dodnes možno neviete, o čom hovorila.

Ja vám osviežim troška pamäť. Nebolo to náhodou o konzultačných službách v hodnote 1,2 mld., ktoré si menšinový akcionár vďaka delegovaným manažérskym právomociam, alebo neboli to náhodou manažérske zručnosti, o ktorých hovoril privatizačný poradca, si vyplatil túto odmenu, ktorú si objednal u materských spoločností bez informovania a súhlasu dozornej rady. Ej, toto je nová etika podnikania! Hovorkyňa SPP Dana Kršáková vtedy povedala, že "konzultačné služby majú pripraviť podnik na úplnú liberalizáciu trhu v roku 2007". A opätovne Robert Nemcsics, citát, ktorý som už použil: "Nikto nehovoril o tom, že za reštrukturalizačné know-how bude treba zaplatiť." Veď to malo byť procesom privatizácie. Tak sa vás pýtam, čo ste vlastne chceli procesom privatizácie získať? Zámery boli iné, cena bola minimálna a celé to bolo jeden, pravdepodobne, kolosálny podvod.

Skúsme sa pozrieť na to inými očami, aby ste nepovedali, že ja ako koaličný poslanec, ktorý je v opozícii vám, mám na to trošku zlý pohľad. Slová Transparency International, pani Emília Sičáková-Beblavá: "Otvára to otázku, ako si štát chráni svoje záujmy. Považujem to za zlyhanie ochrany verejného záujmu, ak štát nemá dosť ošetrený svoj vplyv v privatizovaných podnikoch alebo ho dostatočne nepresadzuje." A tu, páni a dámy, ťažko povedať, že manželka vášho bývalého štátneho tajomníka by hovorila slová opozície alebo to, čo si myslí opozícia. (Potlesk a reakcia z pléna.)

Pani poslankyňa, vy si tiež nepleťte dojmy s pojmami, ako to, že ste sa zúčastnili v roku 2002 nejakej debaty s veľvyslancami o privatizácii Slovenského plynárenského podniku, ešte neznamená, že viete, o čom sa tam hovorilo. (Smiech v sále.)

Pán poslanec Štefanec, žiaľ, tu nie je, ale ja sa ho napriek tomu spýtam. Ako ste to mysleli s tvrdením vo vašom vystúpení, že dôvodom privatizácie je, aby sa ďalej nekradlo. A čo sa dialo v roku 2003, na čo upozorňovala Slovenská informačná služba? Vy mi chcete povedať svojím tvrdením, že v roku 2003 sa nekradlo? Tak si prečítajte správu Slovenskej informačnej služby a dobové zdroje.

Národná rada Slovenskej republiky schválila 18. 6. 2004 uznesenia k zabezpečeniu hospodárskych záujmov Slovenskej republiky pri privatizácii podnikov s charakterom prirodzeného monopolu alebo majetkovej účasti štátu na podnikaní uvedených právnických osôb. V správe vlády o plnení opatrení na zabezpečenie uznesenia Národnej rady vláda uvádza, budem citovať: "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako vykonávateľ akcionárskych práv dbá o presadenie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky v jednotlivých podnikoch charakteru prirodzeného monopolu cez zástupcov štátu v orgánoch jednotlivých spoločností. Dozorná rada je tvorená majoritou štátnych zástupcov, čo by malo zaručovať, že v spoločnosti nebudú schválené žiadne rozhodnutia, ktoré by mali strategický charakter a ktoré by boli v rozpore s hospodárskymi záujmami Slovenskej republiky." Dámy a páni, malo by to zaručovať, ale pod vašou taktovkou to nezaručovalo. V tom je ten problém.

Po týchto citátoch sa musím vrátiť k tomu, čo som povedal na začiatku tejto témy. Išlo o tunelovanie strategického podniku, v ktorom je majoritný vlastník štát, a musím dodať, za asistencie vlády, ktorá bola nečinná. A tu je jediná otázka, ktorú môžem v tejto chvíli vysloviť: Kde vy beriete tú drzosť sa postaviť pred tento poslanecký zbor a pred občanov Slovenskej republiky a moralizovať a obviňovať súčasnú vládu z nečinnosti pri rôznych iných veciach, keď promptne reaguje? Kde beriete tú drzosť?

Ctené kolegyne, kolegovia, ešte jeden citát zo správy vlády Mikuláša Dzurinda o plnení opatrení na zabezpečenie uznesenia Národnej rady. Tentokrát k prijatiu opatrení v procese privatizácie zamedzujúcich opakovane skutočností opísaných v správe o plnení úloh SIS za rok 2003. "Správa SIS za rok 2003 neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na konkrétne porušenie právnych predpisov v doterajšom procese privatizácie." Vážená opozícia, ako a to je čo? To je zametenie problému pod koberec? Ako inak tento skutok nemôžem vôbec definovať.

Ak hľadáte príklady arogancie vládnej moci, tak si spomeňte na toto vládne uznesenie, ako reagoval na uznesenie parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je arogancia vládnej moci, čo ste predviedli v roku 2004. Zaznievalo tu opakovane, desiatky krát, podľa komunikačnej príručky SDKÚ, veľa poznámok o dymovej clone. No ja vám musím povedať, že ak hľadáte dymovú clonu, tak hľadajte ju vo vašich vystúpeniach. Tou dymovou clonou je to, aby ste prekryli, mediálne prekryli tému SPP, ste ochotní zobrať si ako rukojemníkov prostredníctvom Lisabonskej zmluvy aj všetkých občanov Európskej únie. Na čo môžete byť skutočne hrdí.

Pán Mikloš a pán Dzurinda, ktorí tu v tejto chvíli nie sú, a musím spomenúť ich mená, lebo to boli dvaja hlavní aktéri privatizácie SPP a to okolie, ten komparz menili podľa toho, či im vychádzal v ústrety, alebo nevychádzal v ústrety, takže preto je to adresované predovšetkým im. Budem, teda musím povedať, že je neseriózne, ak títo dvaja páni nechávajú svojich kolegov vytvárať ďalšiu dymovú clonu, pričom im zamlčujú obsah privatizačných zmlúv. Tým, že vytvárate konštrukcie, ktoré sú odtrhnuté od reality, vytvárate pravú dymovú clonu, a myslím si, že toto nie je korektné, to, že voči nám, to ma vôbec netrápi, ale toto nie je korektné voči samotným kolegom, ktorí sedia s vami v poslaneckých laviciach.

Ale ako hovoria naši susedia, trošku juhozápadne a západne, "es kommt der Tag" a dymová clona sa rozplynie. Nepodliehajte ilúzii, priatelia z opozície, že čím viac špiny naváľate na nás, tým vy budete čistejší. Nepodliehajte ani ilúzii, že naším obviňovaním z nekompetentnosti budete vy výnimoční a najmúdrejší. Som ochotný pristúpiť na túto tézu, ale za jediného predpokladu, že táto téza vo vašom prípade bude platiť, ak tam budete sami, a možno ani vtedy nie úplne.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Petráka: pán poslanec Miššík, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ako prvý má slovo pán poslanec Miššík, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, dúfam, že si nemyslíš, že ja budem vypúšťať dymovú clonu. Ja sa pokúsim byť veľmi stručný a mojím cieľom tohto krátkeho vystúpenia a reakciou na teba bude to, že som presvedčený o tom, ako člen pravicovej strany, že štát nie je dobrý vlastník. Vysvetlím to práve na prípade SPP.

SPP pred privatizáciou v štátnych rukách nehospodáril úspešne, o tom niet pochýb. Štát privatizáciou po prvé získal obrovský balík peňazí, ktorý vynaložil účelovo na vykrytie strát, ktoré mohli vzniknúť z dôchodkovej reformy. Po druhé SPP po privatizácii produkuje pre štát a platí daň zo zisku a taktiež dividendy doteraz v hodnote od privatizácie asi 20 mld. Sk.

Takže zhrniem. Privatizácia bola výhodná pre Slovenskú republiku. A toľko ešte by som veľmi rád povedal niečo k tým kurzovým rizikám a ich poisteniu. Dnes som mal možnosť v tlači sa dočítať a je to veľmi zaujímavý názor ekonóma Tatra banky pána Róberta Pregu, ktorý potvrdil, že slovenský finančný trh nebol schopný zabezpečiť zaistenie devízového rizika v objeme 2,7 mld. dolárov, citujem, "už len informácia o snahe poisťovať riziko v takomto objeme na domácom trhu by viedla k citeľnému posilneniu kurzu koruny, a teda k vzniku kurzovej straty", povedal. To snáď hovorí za všetko.

Ďakujem pekne.