M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová, Tóthová, poslanec Jarjabek, poslankyňa Smolková, poslanec Horváth, poslanec Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Pán poslanec Kukan, no, ja som šokovaná, čo rozprávate. To ako deti na piesku, že my chceme, vy nechcete, vy chcete, my chceme vás a my nechceme vás alebo nás. Ja si myslím, že tento parlament nie je o chcení. Tento parlament je o tom, že túto Lisabonskú zmluvu, ktorú máme schváliť, očakávajú občania Slovenskej republiky.

Prosím vás pekne, nehovorte nám o zodpovednosti, pretože my sa zodpovedne hlasovaním k tejto zmluve prihlásime. Potom ste ani nemali vystúpiť a nemali ste tu pätnásť minút rozprávať o tom, aká je táto zmluva potrebná, ako je potrebná pre prínos a fungovanie Európskej únie. Tak ste si porozprávali, a keďže ste si porozprávali, potom budete opačne hlasovať. Tak nerozprávajte o zodpovednosti, pretože poslanci SMER-u a celej koalície sú zodpovední a k tejto zmluve sa prihlásia hlasovaním. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán kolega, ja som bola týmto vaším vystúpením prekvapená, pretože vždy ste vynikali dobrou logikou, ale teraz ste toľkými kontra logickými myšlienkami vystúpili.

Prvé, čo ste v závere zdôraznili, že nebudete nás vládnu koalíciu podporovať. Veď, pán poslanec, tu nejde o vládny program alebo o niečo. Tu ide o medzinárodnú zmluvu. Áno, Lisabonskú zmluvu, kde máme všetci vyjadriť stanovisko k Európskej únii. Pritom ste vlastne o výhodách Európskej únie, o pozitívach tejto zmluvy tu skutočne predniesli viacero myšlienok. Opakovane ste povedali, že ste sa pozitívne k tejto zmluve vyjadrili na seminároch, sympóziách, medzinárodných konferenciách a v iných viacerých diskusiách, nato ste povedali, že nie je dialóg, ale v závere, samozrejme, viete, že túto zmluvu môžeme len podporiť tak, ako je a nemôžeme spraviť dialóg o tom, čo by sme mohli zmeniť.

Takže skutočne ja som vášmu vystúpeniu vonkoncom nerozumela a chcem povedať na to len toľko, že spájanie aj vo vašom vystúpení s tlačovým zákonom je skutočné praobyčajné politické vydieranie. To je skutočne jasný príklad.

Takže ja si myslím, kto má pozitívne stanovisko k tejto zmluve, vie, že nie je možné na jej obsahu nič zmeniť a má možnosť sa vyjadriť v priebehu iných diskusií, že bude hlasovať za. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Jarjabek s faktickou poznámkou.

D. Jarjabek, poslanec: Pán poslanec Kukan, ja tu nechcem hovoriť ani o tom, ako ste sa vy správali k opozícii za tie štyri, respektíve osem rokov. Ja tu nechcem hovoriť ani o už celoslovensky známych krvavých paprčiach toho pána, čo sedí vedľa vás po pravej strane. Naozaj to nemá význam. Ale chcem hovoriť o jednej veci, že vy ste naozaj začali vydierať. Vy ste priniesli fenomén do slovenského parlamentarizmu, ktorý tuná nebol.

Politické vydieranie na základe jedného zákona druhým, to tu ešte nebolo a zobrali ste si práve tlačový zákon. Ten tlačový zákon, ktorý je v prvom čítaní, ten tlačový zákon, o ktorom sa v prvom čítaní hovorí len ako o istej filozofii, a to paragrafové znenie sa vlastne hodnotí v druhom čítaní. Vy tu vydierate cez tlačový zákon. Čo keď začnete takto vydierať cez ostatné zákony? Robte si, čo chcete. (Smiech.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Smolková. Poprosím pokoj v sále vážených kolegov.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja mám len dve otázky na vás. Prečo si myslíte, že podporou tejto zmluvy podporujete náš záujem? Nie je to aj váš záujem, teda aj celého Slovenska?

A druhá otázka. Dnes je to tlačový zákon, ktorým podmieňujete prijatie zmluvy. Prosím vás, na budúcu schôdzu to bude aký zákon? A na ďalšiu schôdzu aký zákon? Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec Kukan, ja vás poznám dosť dlho už na to, aby som vedel, že vy osobne nemôžete za to, že opozícia teraz chystá deštrukciu Lisabonskej zmluvy. To mi je úplne jasné. Preto, prosím, berte moje poznámky nie osobne, nie sú adresované tak vám ako niekomu inému, ale reagujem na vaše vystúpenie.

Keď hovoríte o tom, že vy nebudete podporovať vládnu koalíciu. Toto tu ale ani nikto neočakáva. Bol by blázon ten, kto by to čakal. Tu sa očakáva od vás zásadná podpora dokumentu zmluvy, Lisabonskej zmluvy, ktorá sa rodila veľmi dlho, veľmi ťažko na medzinárodnom fóre, čo vy, samozrejme, viete veľmi dobre. Túto podporu očakávame všetci, a preto nehovorme o podpore vládnej koalície.

V súvislosti s SDKÚ ja už nebudem hovoriť o chlapčenskom dobrodružstve. Tu už ide o niečo úplne iné. Tu už ide o politické vydieranie, ktoré už nastúpilo po tej politickej korupcii, ktorá tu bola v minulom volebnom období. Už ide o politické vydieranie. A tých Slovákov, ktorých sme viedli postupne, obyvateľov Slovenska, ktorých sme viedli postupne k tomu, aby sa stotožňovali s inštitúciou, ktorú voláme Európska únia, s tou entitou, aby sa s ňou stotožňovali, zoznamovali, aby si ju osvojovali a pozitívne sa k nej stavali, tak tých istých obyvateľov Slovenska takýmto postojom, ktorý ste tu prezentovali za SDKÚ, odrádzame, zneisťujeme, znechucujeme a hovoríme im, že to, čo sme robili doteraz, vlastne nebola pravda. Hovorí to SDKÚ, samozrejme, ale nie vládna koalícia. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Senko faktická poznámka.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Kukan, som prekvapený z vášho vystúpenia aj z vášho postoja k tejto zmluve, ako aj z postoja diplomata, ktorý v predchádzajúcom období zastupoval Slovenskú republiku vo vzťahu ku krajinám Európy či sveta.

Tlačový zákon používate ako argument na presadzovanie svojej politickej vôle. Dali ste sa použiť, či zneužiť? Nepočuli sme ale zásadné pripomienky, na základe ktorých hovoríte, že uvedený zákon nie je dobrý. Čo je v ňom zlé? Neviem stále, o čom hovoríte. Ešte sme dokonca ani na pôde tohto parlamentu o tomto zákone nehovorili. Je to obyčajná účelová hra. Zahrávate sa s ohňom. Neviem ešte aké, alebo koho záujmy opozícia v tejto chvíli presadzuje. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S odpoveďou na faktické poznámky zapnite, prosím, pána poslanca Kukana.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Asi budem odpovedať stručne, lebo pri všetkej úcte neboli tu vyslovené také veci, ktoré by nejakým spôsobom spochybňovali moje vystúpenie.

To, že pani poslankyňa Vaľová je šokovaná a dala by prednosť, keby som nehovoril vôbec, to by možno bolo jednoduchšie pre vás, ale my hovoriť budeme, či sa vám to páči, alebo nie.

K pani poslankyni Tóthovej. No, pani poslankyňa, veď sa nejaký čas poznáme. Veď vy si hádam nemyslíte, že my chceme dialóg s vládou o tom, ako zmeniť Lisabonskú zmluvu. Preboha, to hádam si o mne nemyslíte. My chceme normálne politické rokovania, my chceme slušné správanie od vlády voči opozícii hlavne preto, že ide o taký dôležitý dokument, ktorý je dôležitý, ako tu všetci hovoríte, nie pre SDKÚ ani pre Kukana, ale pre celé Slovensko. A toto si vláda a jej predseda a SMER - sociálna demokracia mala uvedomiť a uchádzať sa normálnym spôsobom tak, ako je to v civilizovaných spoločnostiach o rokovanie a o podporu opozície. Ale čoho sme svedkami naozaj za tie ostatné mesiace? My nechceme zmeniť zmluvu, my chceme zmeniť, alebo požadujeme, aby ste vy zmenili svoje správanie. O to nám ide a potom sa bude už ľahšie rokovať. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: O slovo v zmysle rokovacieho poriadku požiadal predseda vlády Robert Fico.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky k prerokúvanej problematike.

Rozhodnutím opozičných strán bojkotovať hlasovanie o európskej reformnej zmluve boli Slovenskej republike spôsobené na medzinárodnej scéne vážne škody na jej dobrom mene. O tomto netreba pochybovať, ak sledujeme reakcie inštitúcií Európskej únie, ktoré celkom prirodzene podobne ako my nechápu, ako môže niekto v mene svojich úzkych straníckych cieľov obetovať aj budúcnosť Slovenskej republiky v Európskej únii. (Potlesk.)

Nejde len o Slovensko, ale ide predovšetkým o ľudí, ktorí tu žijú a ktorí jednoznačne považujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii za úspešný príbeh, za veľkú perspektívu. Ak nie pre nich samotných, tak určite pre ich potomkov.

Vláda Slovenskej republiky nevidí ani pri najväčšej fantázii žiadny dôvod spájať ratifikáciu životne dôležitej európskej reformnej zmluvy s návrhom tlačového zákona. Návrh tlačového zákona sa bude v Národnej rade prerokúvať iba v prvom čítaní. V štandardnom parlamentnom prostredí bude preto možnosť viesť súboj o podobu tlačového zákona, podávať k nemu vo výboroch Národnej rady, ako aj v druhom a treťom čítaní pozmeňujúce návrhy a potom o ňom aj hlasovať.

Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že je to práve návrh tlačového zákona, ktorý garantuje pluralitu názorov a objektívnosť informácií uverejňovaných v tlačových médiách. Vláda Slovenskej republiky, ako to už oznámil aj minister kultúry, je rovnako pripravená naďalej viesť odborný dialóg so všetkými zainteresovanými vrátane OBSE, kde sa chystá stretnutie príslušných predstaviteľov tejto inštitúcie na tému tlačový zákon.

Chcel by som v tejto súvislosti povedať niečo o forme a charaktere dialógu. Všetci si dobre pamätáme, vážené dámy a páni, ako sa napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovávali také zákony, ako bola transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti alebo vytvorenie druhého piliera.

Po prvé. Pred prijatím týchto zákonov v parlamente neprebiehala absolútne žiadna diskusia, absolútne žiadny dialóg. Návrhy zákonov nám boli predložené a rokovalo sa o týchto zákonoch len a len v parlamente. Pri tlačovom zákone prebieha už šesť alebo sedem mesiacov intenzívna diskusia so všetkými - s novinármi, s vydavateľmi, s profesijnými organizáciami, čiže kvalita dialógu v tomto prípade je podstatne vyššia ako pri iných dôležitých zákonoch. Rešpektovali sme to, že ste predložili veľmi náročné a ťažké návrhy zákonov do parlamentu. Bojovali sme za inú podobu týchto návrhov v parlamente, ale keďže boli iné pomery v parlamente, rešpektovali sme rozhodnutia, ktoré vtedy prijala vládna koalícia.

Ale, vážené dámy a páni, nikdy sme vás nevydierali. Nikdy sme nepovedali, že nebudeme hlasovať o tom alebo o tom, čo sa týka európskych tém, ak sa bude v Národnej rade rokovať o takej podobe zákona o zdravotných poisťovniach alebo o dôchodkových spoločnostiach. My totiž nie sme na rozdiel od vás vydierači. V tom je podstatný rozdiel. (Potlesk.) Čiže dialóg bol a my vás žiadame, keďže dialóg o tlačovom zákone prebieha niekoľko mesiacov, aby ste rešpektovali demokratické pravidlá hry. Voliči rozhodli a stanovili, aká je väčšina a aká je menšina.

Väčšina viedla dialóg, po niekoľkých mesiacoch predložila do Národnej rady Slovenskej republiky návrh tlačového zákona. Nechceme, aby sa tento zákon prijímal v skrátenom konaní ani nijako inak. V štandardnom rokovaní v prvom čítaní, v druhom čítaní, v treťom čítaní budeme o tomto zákone rozhodovať a, samozrejme, väčšina v demokratickej spoločnosti si väčšinou presadzuje svoje vlastné názory na to, ako by ten alebo onen inštitút mal fungovať.

Nedá mi, aby som nereagoval aj na výhradu, ktorú predniesol pán poslanec Mikloško.

Pán poslanec Mikloško, nie ste informovaný. Siedmeho júna 2007 som zaslal všetkým predsedom politických strán list, ktorého súčasťou bol návrh stanoviska postoja vlády Slovenskej republiky k reformnej zmluve. Išlo v podstate o mandát, ktorý sme navrhli a ktorý sme chceli s vami prediskutovať.

Pán poslanec Mikloško, nechcite, aby som teraz citoval z vašich listov, ktoré ste zaslali na adresu predsedu vlády Slovenskej republiky. Jednoducho, neposlali ste prakticky žiadne pripomienky, boli to len listy, v ktorých boli samé urážky a nič iné tam nebolo. Bol záujem, aby ste zaslali písomné stanoviská k tomuto mandátu a potom malo byť osobné rokovanie. Lenže vzhľadom na to, čo sa udialo, sa zdalo, že osobné rokovanie nemá absolútne žiadny význam. Čiže nehovoríte pravdu, ak tvrdíte, že nebol žiadny pokus. Osobné listy, ktorých prílohou bol mandát vlády Slovenskej republiky.

Zo strany opozície, vážené dámy a páni, ide o prízemné vydieranie, ktorému vládna koalícia nikdy nepodľahne a neustúpi. Ratifikácia európskej reformnej zmluvy je mimoriadne dôležitý historický akt Národnej rady, ktorým sa Slovensko prihlási k európskym hodnotám a tradíciám. Zopakujem to, čo som povedal včera. Len chorá politická myseľ môže prísť s nápadom vydierať a používať ako nástroj vydierania práve ratifikáciu európskej reformnej zmluvy, na ktorú čaká celá Európa dlhé roky.

Postoj opozície oprávnene vyvolal v Európe zdesenie a strach. Niekoľko rokov Európska únia prežívala traumu z toho, ako dosiahnuť dohodu o vnútorných pravidlách hry. A nepochybne aj predstavitelia opozície, ktorí predtým chodili do európskych inštitúcií, túto hlbokú traumu vnímali.

Európska reformná zmluva bola prijatá s veľkým zadosťučinením ako kompromis, ktorý vyhovuje všetkým členským štátom Európskej únie. Existuje v Európskej únii aj vôľa ratifikovať túto zmluvu vo všetkých členských štátoch v čo najkratšom čase. To ale Európska únia nevedela, čoho je schopná slovenská opozícia, ktorá je demoralizovaná v kúte a bez tém. (Potlesk.)

Chcel by som doplniť a dodať aj to, že návrh na ratifikáciu nebol podaný náhodne. Predsa s výnimkou Kresťanskodemokratického hnutia ja si vážim tento otvorený názor, ktorý KDH pravidelne prezentuje. Dve politické strany SMK a SDKÚ vždy tvrdili, že sú pripravení ratifikovať túto zmluvu, lebo ide o spoločný záujem Slovenskej republiky. My sme nikdy takéto niečo neurobili.

Opozícia sa rozhodla vziať ako rukojemníkov celé Slovensko. Rozhodla sa vziať ako rukojemníkov všetkých ľudí a ich ďalšiu perspektívu v európskom priestore. Keď boli politické strany súčasnej vládnej koalície v opozícii, nikdy sme nezneužili európske témy na politický boj a už vôbec nie na vydieranie. Podporili sme referendum. (Potlesk.) Podporili sme všetky rozhodnutia, ktoré boli prijímané v Národnej rade.

Súčasná opozícia sa dostala do myšlienkového skratu a my môžeme len predvídať, kto prišiel na opozičné rokovanie s týmto šialeným nápadom. Páni, ak máte iný názor na tlačový zákon, tak si to rozdajme v parlamente. Predtým ste mohli ovplyvňovať médiá, novinárov, sedem mesiacov sa o ničom inom nehovorí iba o tlačovom zákone. Čo má, preboha, tlačový zákon, ktorý bude v demokratickom prostredí prerokovávaný v Národnej rade, s ratifikáciou európskej reformnej zmluvy.

Vládna koalícia nemôže pripustiť, aby potápajúci sa opoziční politici stiahli pod hladinu celé Slovensko a uškodili mu v katastrofálnych rozmeroch. Preto trváme na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky podľa navrhnutého a dnes už aj schváleného programu.

Vydieračom a tým, ktorí si berú ako rukojemníkov ľudí, sa nikdy neustupuje. Preto budeme rokovať a verím, že budete aj hlasovať o návrhu tlačového zákona. A čo je najpodstatnejšie, 85 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky reprezentujúcich vládnu koalíciu je pripravených hlasovať o ratifikácii európskej reformnej zmluvy, kedykoľvek si opozícia uvedomí, že tak musí urobiť aj ona. Do tohto okamihu je potrebné minimalizovať všetky škody, ktoré svojím postojom opozícia napáchala na Slovensku a obraňovať dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Dzurinda, Lipšic, Fronc, Mikloško, Vášáryová, Sabolová, Horváth, Senko. To je všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. (Hlas z pléna.) Kto, prosím? Poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má prvý prihlásený, poprosím technikov, aby mi to prehodili, pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda vlády, nehovorili ste pravdu. Aj vy viete to, čo viem aj ja. Lisabonská zmluva ohrozená nie je. Ohrozená nie je preto, lebo dobre viete, že aj SDKÚ - DS, aj SMK podporuje text Lisabonskej zmluvy. Viete, čo je ohrozené? Demokracia na Slovensku. Žiadame, aby ste sa spamätali a aby ste sa z tejto cesty vrátili. Vy posielate opozíciu do väzenia. Vy nám odkazujete, že nemáme právo, morálne právo sedieť v tomto parlamente. Tak si vyberte z nás, ktorí máme právo podporiť dneska Lisabonskú zmluvu. Povyberajte z nás, ktorí majú takéto právo. (Potlesk.)

Dnes ste hovorili pekným jazykom, ale veľmi veľké lži. Veľmi dobre viete, že každodenne prijímate nedemokratické rozhodnutia, že zatvárate ústa nezávislej tlači. Toto som za celé pôsobenie v politike od roku 1991 nevidel, že o chvíľu budeme rokovať o našej privatizácii, pričom si necháte odhlasovať vládnou väčšinou, že sme porušovali zákon. Vy už nepotrebujete ani policajta, ani prokurátora, ani sudcu. Vy si necháte o chvíľu, o dve hodiny, o tri hodiny pri inom dokumente politicky odhlasovať, že my ako predchádzajúca vláda sme porušovali zákony. Kam to ženiete Slovensko? Lisabonská zmluva ohrozená nie je, pretože sa môžeme k nej kedykoľvek vrátiť a naozaj, keď vrátite najmä demokraciu tam, kde na Slovensku má byť, tak budú aj potrebné hlasy.

Druhá poznámka. My sme tú zmluvu, samozrejme, neodmietli, pán predseda vlády. Iba sme sa vzopreli diktátu. Nezatvoríte nám ústa, nezabránite slobodnej tlači a slobodným médiám hovoriť, čo si myslia a demokraciu na Slovensku jednoducho budeme chrániť a vrátime ju tam, kde treba. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Pán premiér, ja by som sa rád ohradil voči vašim výrokom aj zo včerajška, ktorými ste povedali, že neschválením Lisabonskej zmluvy pôjdeme do izolácie. Pán predseda parlamentu rozprával niečo o nových pasoch. To nie je pravda. My sme v Európskej únii. Všetky strany v parlamente podporili vstup do Európskej únie. Dnes rozhodujeme o niečom celkom inom.

A ja sa v rozprave vyjadrím, prečo si myslím, že Lisabonská zmluva nie je v prospech našich občanov, pretože strácajú svoje práva, strácajú svoje postavenie a stráca ho aj tento parlament.

Často nám odkazujete, že je väčšina, zvyknite si. A my si zvykáme. Berieme na vedomie. Na Lisabonskú zmluvu je však potrebná ústavná väčšina. Zoberte to láskavo na vedomie.

Pán premiér, pred niekoľkými rokmi bol na Slovensku politik, ktorý hovoril, že nebude chodiť robiť do Bruselu mopslíka. A mne sa to zdalo byť ako sympatické vyjadrenie. Ešte ani neuschol atrament pod Lisabonskou zmluvou a len preto, aby vaša strana bola čoskoro znovu prijatá do Socialistickej internacionály, nám v rýchlom procese predkladáte na schválenie Lisabonskú zmluvu. Myslím si, že to nie je vhodné ani vážnosti tohto textu, o ktorom rokujeme, ale ani vážnosti tejto Národnej rady. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán premiér, nehovorili ste pravdu. Kresťanskodemokratické hnutie dalo svoje stanovisko aj výhrady. U vás sme neboli. Boli sme u pána ministra zahraničných vecí, kde sme ich tlmočili a žiadali, aby boli uplatnené ešte v čase, keď sa dali uplatniť.

A druhá poznámka. Aj následne sme konali. Aj potom sme žiadali, aby aspoň pri podpise prijala Národná rada odporúčanie vláde, aby pri podpise tejto zmluvy Slovensko urobilo jednostranné vyhlásenie v tej veci, ktorá je pre Kresťanskodemokratické hnutie najcitlivejšia a najrozpornejšia, a to je príslušná Charta. Takže to, čo ste povedali, pán premiér, nebola pravda.

A druhá vec, ukázalo sa a myslím si, že to je úplne jasné, že ak boli iné krajiny schopné definovať štátnopolitický záujem ako Veľká Británia, pán minister zahraničia vám to môže ukázať, a v rámci toho presadiť aj viaceré veci, ako dokázalo Poľsko presadiť to, čo je aj v záujme Slovenska a aj v tom jednostrannom vyhlásení urobilo to nie pre Poľsko, ale pre všetky členské krajiny, myslím si, že sme to mohli dosiahnuť aj my a mohli sme hľadať lepšie riešenie. Ale bolo naozaj treba v oveľa väčšej miere komunikovať s opozíciou, a nie byť, a to musím povedať, opití mocou, máme všetko, máme dostatok hlasov. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Pán premiér, ja by som vás chcela upozorniť na tri body. Tlačový zákon kritizujeme už od momentu, keď začal vznikať na ministerstve kultúry a my sme sa dostali k jeho prvým paragrafom. Jeho dikcia je podľa mňa a podľa mnohých ľudí, s ktorými som sa radila aj v zahraničí, proti duchu aj Lisabonskej zmluvy. Ideme nesprávnym smerom.

Po druhé. Pán premiér, chcela by som vás poprosiť, my nemáme ako opozícia možnosť zmeniť zákony našimi pozmeňujúcimi návrhmi, pretože koaliční poslanci odmietajú aj naše dobré návrhy či už vo výboroch, alebo v pléne. Nemáme možnosť zasiahnuť do tohto zákona a vy to určite viete. Preto by ste museli odvolať ten zákaz, aby neprijímali vôbec žiadne naše návrhy.

A po tretie. Dnes znovu vyšlo vyhlásenie Syndikátu slovenských novinárov, v ktorom trochu znovu prekvapujúco vyjadrujú svoje pochybnosti voči zneniu tlačového zákona v niektorých bodoch. Ak bude prijatý, pán premiér, bude to veľká škoda menu Slovenska vo svete.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda vlády, nič nehrozí Slovenskej republike, ak by sme dnes neboli rokovali o tejto Lisabonskej zmluve. Kresťanskodemokratické hnutie požiadalo už začiatkom mesiaca pána predsedu parlamentu, ale je samozrejmé tak ako všetko v tomto parlamente, či grémium, či naše pozmeňujúce návrhy, či návrhy zákonov, v tomto parlamente nič neprejde. Skutočne nezavádzajte občanov, že sa s nami chcete dohodnúť v Národnej rade. Na ničom sa s nami nechcete dohodnúť. A je tu skutočne čas jedenásť mesiacov na to, aby sme mohli rokovať pokojne. Vy ste nič občanom Slovenskej republiky nepovedali, čo v tejto Lisabonskej zmluve je a čo môže byť aj pre nás ako občanov Slovenskej republiky nie dobré.

Preto si myslím, že ste zistili, a myslím, že včera ste zistili veľmi jasne, že vás je málo. A na to, aby ste mohli v niektorých veciach vládnuť, potrebujete aj opozíciu, lebo aj tá má legitímne právo vstúpiť do rozhodovania. Len vy to nechcete rešpektovať, pretože pre vás asi demokracia nič nehovorí.

A ešte možno, ak mám chvíľu čas, vy síce na jednej strane, tu sa chcem dotknúť práve tejto Európskej charty, voči ktorej máme výhrady. Vy na jednej strane deklarujete a ukazujete svoj vzťah aj k cirkevnej hierarchii, ale na druhej strane ani máčny mak vám nezáleží na tom, aké hodnoty sa do slovenskej legislatívy cez smernice môžu dostať. Čiže, pán predseda vlády, robíte demagogickú politiku. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, nadväzujúc na váš prejav a na tie slová, ktoré ste tu prezentovali, dovoľte mi reagovať, prosím, neverte SDKÚ, neverte slovám Mikuláša Dzurindu o tom, že neohrozuje zmluvu, Lisabonskú zmluvu, že neohrozuje ratifikačný proces, pretože to nie je tak. Je to práve naopak. Robí deštrukciu, robí všetky kroky preto, aby sa zablokoval celý proces, aby boli problémy s mienkou ľudí na Slovensku, ktorí sa už dostali do fázy, že si osvojujú postupne myšlienky a duch Európy. Ide tu o politické vydieranie, o politické výpalníctvo v priamom prenose. Takže som rád, že odmietate, pán predseda vlády, tento postoj a myslím, že bude jednoznačná podpora, ktorá sa dostane tomuto odmietnutiu zo strany poslancov koalície. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pán premiér, ozaj neviem, koho záujem opozícia v tejto chvíli zastáva. Či sú to občania tejto republiky, alebo sú to vydavateľské združenia, či korporácie. Nie novinári, keď sa obhajujete tlačovým zákonom, pretože účelom predloženého tlačového zákona je vyriešiť iba jednu legislatívnu dieru v prospech väčších práv jednotlivcov voči svojvôli médií. Sami dobre o tom viete. Nakoniec prijímanie rôznych ustanovení tlačového zákona v rôznych krajinách Európy presne sprevádzali takéto obštrukcie tých politických síl, ktorým nezáležalo práve na väčšej slobode médií. A myslím si, že na slobode médií nezáleží predovšetkým opozícii pod vedením SDKÚ.

Takže v prvom rade treba hovoriť, že koalícia v tejto chvíli zastáva právo na informácie, ktoré je v tomto prípade tými informáciami, ktoré by mali slúžiť verejnosti preto, aby bola objektívne informovaná. A vaša hra, ktorú ste začali hrať, je smiešna a osobne si myslím, že verejnosť ju prekukne. Čakajte na odozvu.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda vlády, vy tvrdíte, že opozícia poškodzuje dobré meno Slovenska a že stanovisko opozície spôsobuje Slovenskej republike vážne škody. Nie je to pravda. Ak niečo poškodzuje dobré meno Slovenskej republiky, a ak niečo spôsobuje škody Slovenskej republike, tak je to pošliapavanie princípov demokracie a právneho štátu vami a vašou vládou. Ak niečo poškodzovalo dobré meno Slovenska, tak to bolo najmä vládnutie vašich koaličných partnerov v rokoch 1994 - 1998 a spôsoby, akými vládli, ku ktorým ste sa vy znovu prihlásili. Až zarážajúco podobné metódy práce používate, aké používal Vladimír Mečiar a jeho vláda v tom čase.

Lož ako pracovná metóda, škandalizovanie, kriminalizovanie opozície, hľadanie vnútorných nepriateľov a boj proti nim, boj s médiami, obmedzovanie slobody slova, obmedzovanie slobody tlače. Je to až zarážajúco podobné, pán predseda vlády, a tieto veci poškodzujú dobré meno Slovenskej republiky a vytvárajú obrovské riziká.

Takže, ak chcete vedieť, čo je podľa nás omnoho dôležitejšie. Tak omnoho dôležitejšie podľa nás je obrana týchto princípov a týchto hodnôt ako to, či bude Lisabonská stratégia schválená v januári, vo februári alebo v marci. To je to kľúčové a to podstatné a najlepšie charakterizuje váš vzťah napríklad k médiám, ktoré majú nezastupiteľné miesto v demokracii, prívlastky, akými ich častujete. Vy ste povedali prívlastky - novinárske chrapúnstvo, mediálni kibici, duchovní bezdomovci, hyenizmus, slizký had, pisálkovia, špinaví hajzli. Citoval som vaše vyjadrenia na adresu novinárov. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán predseda vlády, budete reagovať?

R. Fico, predseda vlády SR: Chuderka slovenská demokracia, ak sa ju hotujú ochraňovať ľudia, za ktorých sa odpočúval nezávislý denník alebo kupovali poslanci Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Za klub SMER-u - sociálnej demokracie vystúpi v rozprave pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, členovia vlády, vážené dámy a páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v mene klubu SMER-u - sociálna demokracia zamyslel trochu aj nad problémom a obsahom Lisabonskej zmluvy v prvej časti a v druhej časti sa vyjadrím aj k stanovisku opozície, ktoré tu vyjadrila.

Myslím si, že reformná zmluva je dôvodom zamyslieť sa nad Slovenskom aj nad Európou. Po páde komunizmu sme sa pustili nielen do vnútornej demokratickej reformy štátu, inštitúcií, práv, slobôd i myslenia, ale aj do posilnenia účasti Slovenska na svetovom dianí. Zmysel demokracie znamenal aj otvorenie sa svetu a prebratie zodpovednosti za dianie vo svete. Áno, Slovensko aj naďalej musí pokračovať na tejto ceste otvorenosti novým myšlienkam, novým výzvam, investíciám, obchodu, novým ľuďom, globálnym problémom. Bez tejto otvorenosti by sme sa znovu vydali na cestu izolácie, úpadku a zaostalosti.

Pravda otvorenosť zároveň vyžaduje aj posilnenie bezpečnosti voči svetovým hrozbám. Voči terorizmu, nelegálnej migrácii, organizovanému zločinu, nukleárnym hrozbám či klimatickým zmenám. Otvorenosť a bezpečnosť sú dve výzvy a cesty, ktoré musí Slovensko absolvovať. To je však nemysliteľné bez krytia a spolupráce s inými štátmi. Slovensko sa správne na túto cestu vydalo ako člen Európskej únie. To preto, že je to jediná cesta, ako riešiť v prospech Slovenska nepomer medzi národnými možnosťami a globálnymi silami. Povedané technicky, zvládnuť riziká globalizácie tak, aby sme mali čo najväčší národný benefit je možné len ako súčasť zoskupenia, ktoré je svetovým hráčom. A takým sa Európska únia môže stať, len ak prijme reformnú zmluvu. Tí, ktorí celkom zreteľne vidia potrebu multilateralizmu vo svetovej politike, teda prekonanie jednostrannej veľmocenskej hegemónie, musia zároveň vidieť, že jedinou cestou je vytvorenie silnej a akcieschopnej Európskej únie.

Za posledné roky účasť Európskej únie na svetovom dianí výrazne stúpla. Spomeniem niektoré oblasti, pretože veľmi často sa z médií alebo aj zo správ dozvedáme len to, v čom Európska únia je neschopná.

V oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európska únia veľmi výrazne zasiahla napríklad v Kongu. Mohlo by sa nám to zdať vzdialené, ale ide o hodnoty, pretože za posledných päť rokov tam boli v občianskej vojne zabité tri milióny ľudí a zabezpečila prechod na mierovú a demokratickú transformáciu tejto krajiny. Zasiahla v Acehu, rýchlu pomoc v tsunami postihnutej oblasti, kde prispela k transformácii na mierovú oblasť. Na západnom Balkáne, v Palestíne, v Dárfúre, v Bosne a Hercegovine. Európska únia učí a rozvíja miestnu demokratickú regionálnu politiku. Pomáha formovať vojenské sily, reformuje bezpečnostný sektor, trénuje administratívu a schopnosti zavádzania právneho štátu. To, o čo sa tu usilujeme aj my všetci. Túto misiu účinne rozširuje aj v Afganistane tak, aby miestne komunity bezprostredne získavali z narastajúcej bezpečnosti a preberali zodpovednosť za právo a poriadok vo vlastnej krajine.

Európska únia sa dnes intenzívne chystá prebrať aj zodpovednosť za právny štát v Kosove. Bude to asi najväčšia civilná misia Európskej únie. To všetko však nie je možné bez prijatia reformnej zmluvy. Sťažujeme si, že Európska únia nie je aktívnejšia v mierovom procese na Blízkom východe, v riešení problémov v Sudáne, v Iráne atď. Ale zároveň musíme vidieť, že to nejde bez posilnenia jej kompetencií v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Lisabonská zmluva zavádza mechanizmy, ktoré umožnia, aby Európska únia účinne vstúpila do medzinárodnej politiky, a to ako obranca mieru, bezpečnosti, ochrany ľudských práv a rešpektu pre princípy zakotvené v Charte OSN. To je obsah politiky Európskej únie. K jej realizácii však potrebuje príslušné právomoci vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Reformná zmluva spája s touto funkciou pozíciu podpredsedu Európskej komisie, predsedu Rady pre zahraničné veci a poskytuje potrebný diplomatický a odborný servis v podobe európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Dámy a páni, iba táto reforma umožní, aby sa Európska únia stala skutočným a legitímnym aktérom na medzinárodnej scéne. Bez účasti v takejto Európskej únii nebude Slovensko nikdy schopné ovplyvniť procesy v medzinárodných organizáciách, či už je to v OSN, vo WTO, nebude schopné konkurencie vo vzťahu k takým regionálnym zoskupeniam, ako je ASEAN, či voči takým mocnostiam ako Čína, Rusko či India.

Bez reformnej zmluvy sa nevytvorí vo svete účinný multilateralizmus, po ktorom volajú všetci, ktorí si uvedomujú riziká vlády jedného svetového hegemóna. Len z tohto pohľadu je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako môže toto všetko dnešná opozícia vystaviť riziku nezmyselným spájaním schválenia reformnej zmluvy s návrhom tlačového zákona, a to v prvom čítaní. Zablokovať túto zodpovednosť Slovenska na svetovej scéne kvôli diskusii o práve na odpoveď, ktorá je diskutovaná 25 rokov v Európe, uplatňuje sa v zákonodarstve niekde v užšej podobe, niekde v širšej podobe. Je to inštitút, ktorý je veľmi flexibilný a každý európsky štát ho má usporiadaný iným spôsobom. Toto vydávať za nedemokratický prvok, pričom ide vyslovene o hľadanie citlivej rovnováhy medzi právom občana na pravdivé informácie a slobodou médií. Toto vydávať za nedemokratickosť je skutočne absurdita a skutočne sú to klapky na očiach.

Myslím si, že takéto stanovisko je stratou súdnosti, je úpadkom elementárneho rozumu. Ako vy poslanci opozície s výnimkou kresťanských demokratov, pretože sa ukazuje, že ich debata je diskusia o obsahu reformnej zmluvy, a nie k problematike mechanizmu fungovania v parlamente, teda ako vy poslanci opozície, ktorí sa hlásite a pokladáte za nositeľov myšlienok 21. storočia, pán poslanec Csáky sa tým veľmi často oháňa, môžete podľahnúť manipulácii ľudí, ktorí už konajú len v zlosti, z neschopnosti uniesť svoju politickú prehru, z úzkoprsosti bývalého premiéra, ktorý je presvedčený, že jeho reformnú smotanu zlízal niekto iný?

Pokiaľ ide o samotné rokovania. Tu práve na pôde Národnej rady z úst opozičných poslancov vyšlo najavo, že ide o to, že sú samoľúbi, že neboli pozvaní na rokovanie o tejto reformnej zmluve. Ale musím znovu zopakovať, veď v Národnej rade bola schválená ústavná zmluva s podporou SDKÚ aj s podporou SMK, preto je úplne absurdné, aby sme znovu obnovovali rokovania pri nejakom okrúhlom stole o veciach, o ktorých bola vyjadrená jasná podpora už schválením ústavnej zmluvy.

Ukazuje sa, že samoľúbosť predsedov strán je väčšia ako národné záujmy Slovenska i Európy. Je to trápne hazardovať s európskou perspektívou na základe subjektívneho výkladu toho, čo je demokratické, čo je civilizované, čo je štandardné, myslím si, že je to absurdné, pretože názory na to, ako má vyzerať demokracia, ako má vyzerať nejaká politická kultúra, ktorá tu bola spomínaná, budú predmetom permanentných diskusií a permanentných debát a nikdy sa koalícia s opozíciou, nech je to ktorákoľvek, nezhodnú, ale vydávať kvôli tomu európsku reformnú zmluvu do rizika jej neschválenia je skutočne absurdné.

Pánovi poslancovi Kukanovi jednu poznámku. Porozumel som z celého vystúpenia, že problémom nie je reformná zmluva, ale problematika vzťahu k vládnej koalícii a Robertovi Ficovi. Pre boha živého, páni poslanci a poslankyne, ale v tomto parlamente budeme hlasovať o reformnej zmluve, a nie o vašom vzťahu k vládnej koalícii a k Robertovi Ficovi. (Potlesk.) Napriek tomu všetkému apelujem na vás, páni poslanci a poslankyne z opozície, nedajte sa zviesť na šikmú plochu politického šialenstva, zachovajte si svoj individuálny rozum, svoju osobnú i poslaneckú slobodu, hlasujte za reformnú zmluvu, pretože s ňou súhlasíte, je v súlade s vaším svedomím a slobodným myslením. Ja i poslanecký klub SMER-u - sociálnej demokracie tak urobíme. Ďakujem. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zalu sa neprihlásil nikto. Končím preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hrušovský.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Hrušovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol stanovisko poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia k predloženému návrhu Lisabonskej zmluvy.

Prekvapili ma niektoré vystúpenia pánov poslancov, ale aj vás, pán minister, v úvodnej reči, kde ste strašili občanov Slovenskej republiky, že ak nebude prijatá Lisabonská zmluva, tak sa stane nejaká vážna, tragická vec nielen pre Slovensko, ale pre celú Európsku úniu. Predsa to nie je pravda. Predsa to nie je pravda, panie poslankyne, páni poslanci, a aj keď dnes existujú aj iné dôvody na to, aby Kresťanskodemokratické hnutie sa nezúčastnilo hlasovania o predloženom návrhu Lisabonskej zmluvy, chcem vám oznámiť, že aj keď k hlasovaniu príde a poslanci Kresťanskodemokratického hnutia budú prítomní na rokovaní v rokovacej sále, budeme hlasovať proti návrhu Lisabonskej zmluvy a nielen preto, že sú ohrozené demokratické práva a slobody na Slovensku, ale preto, lebo nás vedú k tomu vážne politické dôvody a obava (pán poslanec, neutekajte, veď vy ste si už odrečnili) o ďalšiu budúcnosť Slovenska v rámci Európske únie.

Chcem trošku vážnejšie. Hovoríme tu o historickom dokumente, o historickej chvíli. Nechcem sa teraz posunúť do úlohy skúšajúceho učiteľa, ale rád by som vás opýtal, koľkí z nás prečítali tento dokument, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ho dnes máme v laviciach, aby sme mu naozaj venovali náležitú historickú pozornosť takú, za aký tento dokument považujeme.

Poviem vám pravdu, že ja som si ho preštudoval možno ako jeden z mála návrhov veľmi dôkladne, ktoré do parlamentu prichádzajú. Až na naliehanie pán predseda Národnej rady zabezpečil v polovičke januára doručenie poslancom Národnej rady tohto dokumentu. A my tu hovoríme, pán minister, že chceme ponúknuť občanom na diskusiu tento dokument. Pýtam sa kedy? Keď už 150 poslancov, respektíve 90 nevyhnutných mandátov schváli v Národnej rade a možno aj proti vôli ich záujmov tento historický dokument? Toto je poctivá a korektná diskusia, poctivý a zodpovedný prístup k takej vážnej politickej téme, ako je členstvo Slovenska v Európskej únii, naše kompetencie a právomoci a všetko, čo z nej vyplýva?

Ďalej by som sa ohradil voči mnohým tvrdeniam niektorých poslancov, že kto hlasuje proti európskej, proti Lisabonskej zmluve, tak je proti Európskej únii. Priatelia, veď je to hlúposť. Ak si urobíme historický prehľad jednotlivých politických vyjadrení a stanovísk politických predstaviteľov strán, bolo to prvé Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré slovami vtedy predsedu Kresťanskodemokratického hnutia už snívalo o samostatnej stoličke a samostatnej hviezdičke v Európskej únii a vtedy predseda vlády odkazoval Čechom, že ich dokope do federácie. Ten, ktorý dnes je nadšený tým, že Slovensko ide ratifikovať Lisabonskú zmluvu. Buďme naozaj voči sebe zodpovední a poctiví a skúsme vyjadrovať aj názor na isté rozhodnutia, ktoré sa tu v minulosti udiali, pravdivo a veľmi otvorene.

Panie poslankyne, páni poslanci, 11. mája v roku 2005 v tejto rokovacej sále Národná rada prerokovávala schválenie vtedy návrhu ústavnej zmluvy pre Európsku úniu. Vtedy ako poslanec Národnej rady aj vo funkcii predsedu Národnej rady som vystúpil tiež so zásadným stanoviskom Kresťanskodemokratického hnutia a vtedy ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov som sa nebál vyjadriť politický, ale aj osobný názor, prečo budem hlasovať proti návrhu európskej ústavnej zmluvy. Teda nie zmena pozície z koaličného na opozičného ma vedie k zaujatiu podobného politického postoja, ale iné. To, že v návrhu Lisabonskej zmluvy vidím a mám tie isté dôvody na výhrady, ktoré som mal aj vtedy, keď som vyjadril nesúhlas s návrhom európskej ústavnej zmluvy, v ktorej som videl v prvom rade nedostatok demokracie, nedostatok kresťanstva a nedostatok úprimnosti, panie poslankyne, páni poslanci.

Ak by som mal robiť porovnanie medzi európskou ústavnou zmluvou a Lisabonskou zmluvou, nuž, dovoľte mi aspoň krátko porovnať niektoré ustanovenia vtedy navrhovanej európskej ústavnej zmluvy s niektorými ustanoveniami, ktoré sú obsiahnuté v Lisabonskej zmluve.

Ešte predtým mi však dovoľte vyjadriť svoj osobný pocit, aký mám, keď sa znovu dostáva na schválenie do parlamentu tento európsky dokument. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to iba jeden politický trik, ktorý predviedli európski byrokrati na to, ako ste to vy, pán minister, v úvodnom slove povedali, odblokovali zablokovaný ratifikačný proces o európskej ústavnej zmluve.

Toto je pravda, milí priatelia, preto, lebo, ak porovnám návrh zmluvy euroústavy, tak ako sme ju zvykli pomenovávať v krátkosti, tak vtedy som vyjadril názor, že euroústava by viedla k ďalšej centralizácii Európskej únie, prenášala by do Bruselu ďalšie kompetencie, rozširovala by okruh otázok, o ktorých by sa v Európskej únii nerozhodovalo konsenzom, ale hlasovaním, zmenila by systém hlasovania v prospech väčších štátov, posilňovala by prostredníctvom Charty základných práv socialistické tendencie v Európskej únii, priznávala by Európskej únii právnu subjektivitu a posúvala by ju smerom k super štátu.

V čom sa Lisabonská zmluva líši od euroústavy, pani poslankyne, páni poslanci? V spomínaných zásadných bodoch len v tom, že systém hlasovania sa nemá zmeniť okamžite, ale až po nejakom čase. Právna záväznosť Charty nemá byť zabezpečená jej začlenením do euroústavy, ale konštatovaním Lisabonskej zmluvy, že Charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy a  právnu subjektivitu nepriznáva Európskej únii čl. 1 až 7 euroústavy, tak ako sme boli toho svedkami, ale nové znenie čl. 47 zmluvy o Európskej únii.

Naozaj žiadne, pani poslankyne, páni poslanci, rozdiely medzi pôvodnou európskou ústavnou zmluvou a navrhovanou Lisabonskou zmluvou. Návrh Lisabonskej zmluvy je zatiaľ pokusom o poslednú fázu procesu, ktorý vymedzila takzvaná Laekenská deklarácia, určiac pritom nasledovné hlavné ciele inštitucionálnej reformy Únie: Redukcia demokratického deficitu, priblíženie Únie k občanom a vyššia transparentnosť jej usporiadania a fungovania. Návrh Lisabonskej zmluvy k plneniu týchto cieľov nijako neprispieva. Naopak, stráca sa aj tých málo výhod, ktoré sa vtedy s návrhom ústavnej zmluvy spájali.

V tejto súvislosti ide predovšetkým o skutočnosť, že prijatím návrhu by sa zmluvné základy Únie ešte viac znepriehľadnili, čím sa fungovanie jednotlivej inštitúcie Únie stáva nielen pre bežného občana, ale určite aj pre väčšinu poslancov ešte nedostupnejším. Platí pritom, že čím náročnejšie je pochopiť celý rozhodovací mechanizmus a dopátrať sa k zrozumiteľnej odpovedi na otázky, ktoré s tým súvisia, tým nižšia je miera, v akej adresáti mocenského pôsobenia Únie majú možnosť tento stav kontrolovať.

Inými slovami, nová zmluva obostiera fungovanie Únie ešte väčším a nepreniknuteľnejším závojom tajomstva, než akým je obostretá dnes, čo automaticky znižuje priestor pre autonómne rozhodovanie občanov členských štátov a ich volených zástupcov. Rovnako ako návrh smeruje od neprehľadnosti k ešte väčšej neprehľadnosti, smeruje tiež k nízkej participácii občanov, k ešte nižšej participácii. Tu ide najmä o to, že aj keď podstatná časť ústavnej zmluvy sa jednoducho presunula do Lisabonskej zmluvy a dopad na vzťah medzi členskými štátmi a Úniou bude v zásade úplne rovnaký, účasť občanov na rozhodovaní o tejto novej podobe Únie sa účelovou argumentáciou úplne obchádza.

Myslím si, že návrh zmluvy je napísaný naozaj byrokratickým spôsobom a na rozhodovanie občanov úplne nespôsobilý. Opäť raz je projekt integrácie projektom kabinetným a tí, ktorých sa týka najviac, sú z rozhodovania o jeho podobe účelovo vylúčení.

Pokiaľ ide o redukciu demokratického deficitu, tak ako sa tu mnohí snažili tento princíp ponúknuť ako naozaj veľkoryso akceptovaný. K návrhu Lisabonskej zmluvy chcel by som povedať, že tu návrh Lisabonskej zmluvy prináša len minimálnu, ak vôbec nejakú pozitívnu ponuku pre Slovensko.

Jej hlavným nástrojom má byť rozšírenie právomoci Európskeho parlamentu. Legitimita a sila mandátu tohto orgánu sa však nedá porovnávať s kvalitou mandátu, akým disponujú poslanci národných parlamentov. Zavádza sa síce istý priestor pre ich účasť na tvorbe úniovej politiky, je však viazaný natoľko obmedzujúcimi podmienkami, že jeho uplatnenie je v praxi prakticky neuskutočniteľné. Monopol na legislatívnu iniciatívu zostáva v rukách Komisie, ktorú tvoria členovia, ktorým priamo zo zmluvných základov vyplýva povinnosť chrániť záujmy Únie, nie členských štátov.

V celkovom pohľade tak návrh Lisabonskej zmluvy priamo popiera tie ciele, ktoré mala inštitucionálna reforma naplniť. Únia bude menej transparentnou, občanovi vzdialenejšou a o nič demokratickejšou ako doteraz. Potom otázka znie. Akú potrebu vlastne táto zmluva napĺňa? Nestačia Únii všetky tie nástroje, ktorými disponuje už dnes? Veď väčšina všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa prijímajú na vnútroštátnej úrovni, je vo väčšom či menšom rozsahu len preberaním úniových predpisov.

Aké konkrétne nebezpečenstvo hrozí, ak Únia bude ďalej pokračovať s tými rozsiahlymi kompetenčnými portfóliami, aké uplatňuje dnes a ktoré jej dokonca Súdny dvor svojimi rozhodnutiami pravidelne rozširuje?

Dámy a páni, a ešte by som chcel preto, lebo by som mohol pokračovať vo výpočte dôvodov, ktoré vedú Kresťanskodemokratické hnutie hlasovať proti návrhu Lisabonskej zmluvy, pripomenúť jednu dôležitú skutočnosť, na ktorú som sa už snažil upozorniť na začiatku, a to sú občania Slovenskej republiky.

Slovensko bolo a je jednou z krajín, v ktorej ratifikačný proces o euroústave ukončený, dámy a páni, nebol. Parlament síce vyslovil súhlas s ratifikáciou, ale prezidentovi v ratifikácii zabránilo rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť skupiny občanov v tejto veci a odložil vykonateľnosť predmetného uznesenia Národnej rady. A takmer všetky argumenty, pre ktoré bol dôvod si myslieť, že euroústava by na Slovensku nemala byť schvaľovaná iba v parlamente, ale aj referendom, platia takisto už aj  z dôvodov, ktoré sám uviedol, pre Lisabonskú zmluvu.

Dámy a páni, na záver paralelne k otázke, akú potrebu Únie napĺňa návrh Lisabonskej zmluvy, sa tak otvára otázka, a je to najdôležitejšia otázka, aký záujem má Slovensko na jej schválení? V čom konkrétne má spočívať jej prínos pre krajinu, ak jej priamym dôsledkom je oslabenie vyjednávacej pozície Slovenska vo vzťahu k väčším štátom a vyššia miera jej zraniteľnosti voči harmonizačným reguláciám Bruselu? Nuž azda len v tom, že menej slobody znamená aj menej zodpovednosti.

Chcel by som upriamiť, panie poslankyne, páni poslanci, vašu pozornosť za historickú zodpovednosť, ktorú máte nielen pred Európskou úniou, ale v prvom rade pred občanmi Slovenskej republiky, a takto sa vysporiadali aj s hlasovaním a nebrali len tak technokraticky a spôsobom z hľadiska politickej príslušnosti svoj postoj k takémuto vážnemu dokumentu. Navrhujem alternatívu a tá odpoveď a návrh je jednoduchý. Neschváľte predloženú zmluvu a umožnite pokračovať v živote Európskej únii tak, ako sme svedkami teraz. Ďakujem pekne. (Potlesk.)