P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie páni poslanci Dzurinda, Fronc, Mikloš, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.
M. Dzurinda, poslanec: Áno, pán podpredseda vlády, deje sa to, čo sme predpokladali, že sa budete snažiť odpútavať pozornosť a opäť stavať veci (smiech v sále) z nôh na hlavu, zamieňať si rolu, v ktorej sa nachádzame. Pán podpredseda vlády Kaliňák, ja vám budem odpovedať vtedy na vaše otázky, keď bude v parlamente návrh na vyslovenie nedôvery mne. V takom prípade vám budem vyčerpávajúco a trpezlivo odpovedať na vaše otázky, dnes ale je na stole návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Dávajme veci na pravú mieru a táto hra sa vám nepodarí, pán podpredseda vlády Kaliňák.
Po druhé ste povedali, a ja to nebudem hodnotiť na rozdiel od vás spôsobom, akým ale ste povedali tak zľahka, že vlastne nevieme, čo chceme. Pán podpredseda vlády, ja chcem len jednu odpoveď na jednu konkrétnu otázku, ktorú si dovolím formulovať vecne a seriózne. Vy ste povedali, že Správna rada fondu a Dozorná rada fondu boli vymenované 24. januára, ale že sa ujali svojej funkcie až 16. mája.
Pán vicepremiér, prosím vás veľmi pekne, odpovedzte mi na otázku, prečo až po štyroch mesiacoch? A kto je za to zodpovedný, že štyri mesiace títo ľudia vládou schválení nevykonávali svoju funkciu? Odpovedzte mi na túto otázku?
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda vlády, ste mladý na to, aby som vás z toho upodozrieval, asi vám to prešlo nejakým činom do krvi. Odcitujem: "Opozícia chce destabilizovať činnosť orgánov výkonnej moci v citlivom období prípravy Slovenskej republiky na vstup do eurozóny." A iný citát: "Charta ´77 chce destabilizovať vládu pracujúcich v období budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti." (Smiech v sále.) Náhodná podobnosť? (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, vy ste predviedli prakticky to, na čo upozornil vo svojom príspevku pán poslanec Dzurinda. Predviedli ste opäť útoky na opozíciu. Prosím vás, už si uvedomte, že rok a pol vládnete, ste vo vláde a že povinnosťou opozície je kontrolovať, kritizovať a jednoducho posudzovať vašu činnosť kriticky. Budeme to robiť, či sa vám to bude páčiť, alebo nebude páčiť.
Čo sa týka toho, čo sa udialo počas nášho vládnutia za tých posledných osem rokov, aj vďaka tomu a najmä vďaka tomu, čo sa udialo, máte dnes 10-percentný ekonomický rast a môžete rozdávať. Vďaka tým reformám, na ktorých ste nenechali ani nitku suchú, vďaka tým reformám máte z čoho dávať a rozdávať, ale rozdávate zle. Rozdávate tak, že to ohrozuje úspešnú budúcnosť Slovenska.
Takže ten problém je naozaj v tom, že čo sa týka minulosti, politická zodpovednosť vyvodená bola. Jasne sme na to poukázali. Túto taktiku, veľmi primitívnu taktiku - asi si myslíte, že úspešnú - používate neustále. Používali ste ju pri návrhoch na odvolávanie jednotlivých ministrov, chcete ju používať aj teraz. A viete, prečo ju používate? Lebo nemáte žiaden argument. Nemáte žiaden vecný argument na tie argumenty, ktoré tu prednášame o vašej politickej zodpovednosti, o politickej zodpovednosti Roberta Fica v tomto volebnom období, keď vykonáva funkciu predsedu vlády. A keďže nemáte žiadne argumenty, nemáte žiadne protiargumenty, tak útočíte. Útok je možno najlepší spôsob obrany vo futbale, pán podpredseda vlády, ale v politike platia trochu iné pravidlá.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som doplniť predrečníka v tom, že fond nebol bez kontroly len tri, resp. štyri mesiace, fond bol bez kontroly od 9. augusta, čo činí do 16. mája deväť mesiacov. Ja, samozrejme, vnímam, že toto je zodpovednosť premiéra, nakoľko vláda má vymenovať dozornú radu a správnu radu fondu, a v tejto súvislosti ma zaráža to tvrdenie, že premiér konal bezodkladne. No ja si neviem predstaviť, čo by bolo, keby konal odkladne alebo keby predmetnú vec odložil, či by to bolo niekoľko volebných období, ktorých by sme sa dočkali, že fond nie je kontrolovaný, resp. že fond nie je riadený.
V tejto súvislosti takisto mám otázku, bola spomínaná pracovná skupina, ktorá vlastne má nejakým spôsobom navrhnúť nové fungovanie fondu. Ja ako opozičný poslanec aj ako člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nemám vedomosť o tom, z koho sa táto pracovná skupina skladá a aké sú výsledky doterajšej jej práce. Myslím si, že po všetkých tých škandáloch, ktorých sme sa dožili, a miliardových prevodoch pozemkov by bolo už načase, keby vláda začala transparentne konať a začala tieto kroky zverejňovať a oboznamovať s nimi aj opozíciu. Možno by si ušetrila aj takéto odvolávanie premiéra.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán podpredseda vlády, chcete reagovať? Technici, zapnite pána podpredsedu vlády.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda SDKÚ, ja vám chcem povedať, že áno, aj to je jedna z politických zodpovedností bývalého ministra Jureňu, že jeho realizácia uznesenia vlády, veď viete, že ministri realizujú uznesenia vlády, bola neskorá a umožnila takéto problematické prevody. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý bol odvolaný. Veď to je predsa jednoduchá, jasná odpoveď. Už sme ju niekoľkokrát hovorili.
Problémom, ktorý je u viacerých, a to platí aj u pána poslanca Mikloša, to by ste mi mohli povedať, pán poslanec, keby som tu nesedel štyri roky. Čo si ja nepamätám, čo vy ste naliali vedier špiny na HZDS? To v porovnaní s našimi útokmi, to, čo vy ste útočili na opozíciu, to je prechádzka ružovou záhradou!
My sa len snažíme pripomínať, že keď nám chcete vy kázať o morálke, tak niektorí z vás robili veci, ktoré sú podstatne horšie, ako vy tvrdíte, že sme robili. A to sme ich ani neurobili! Ja len vysvetľujem to, ja len vysvetľujem to, že máme právo povedať, čo chceme. Vy by ste boli najradšej nám povedať, že my nesmieme povedať nič a vy máte absolútne právo. Veď aj my môžeme povedať, čo si myslíme, že je pravda. A vy môžete na to reagovať. To je tá demokracia. A preto nás kritizovať za to, čo hovoríme vám, je takisto smiešne.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: O slovo požiadal pán predseda vlády Slovenskej republiky - pán Robert Fico.
R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky zaujal toto stanovisko.
Vrátil som sa možno iba pred hodinou zo zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde mi jeden zle nainštruovaný poslanec postavil túto otázku: "Prečo ste prijali v roku 2007 Benešove dekréty?" Takúto hodnotu má asi to, čo bolo povedané na adresu vlády Slovenskej republiky v návrhu na odvolanie predsedu vlády, pretože opozícia si veľmi dobre uvedomuje, že návrh, pokiaľ smeruje proti predsedovi vlády, smeruje proti celej vláde Slovenskej republiky.
Budem v tejto diskusii vystupovať len jeden jedinýkrát, a to je teraz, a odpoviem na všetky otázky, ktoré boli postavené v návrhu na vyslovenie nedôvery, pretože mám záujem, aby sa verejnosť dozvedela tieto odpovede, nehovoriac o tom, že tieto odpovede boli prezentované možno už stokrát, možno viackrát pri viacerých príležitostiach.
Nedá mi však predtým, hoci sa to nebude páčiť predkladateľom tohto návrhu, povedať niekoľko slov, niekoľko úvah a potom sa dostanem aj k otázkam, ktoré boli postavené v samotnom návrhu.
Prečo dnes napriek tomu, že v decembri najskôr Národná rada Slovenskej republiky takmer ústavnou väčšinou vyslovila dôveru vláde pri schvaľovaní rozpočtu a o pár dní na to vyslovila dôveru aj predsedovi vlády Slovenskej republiky, prečo dnes po niekoľkých týždňoch znovu na začiatku roku 2008 je podaný návrh na odvolanie predsedu vlády, keď je tu určitá matematika, je tu určitá stabilita vládnej koalície a je zrejmé, že zo strany opozície ide iba o slohové cvičenie?
Dôvod takéhoto postupu z hľadiska politológie je veľmi jednoduchý a veľmi priezračný. Možno s tým nesúhlasí opozícia, ale takto to vidíme my. Vláda a vládna koalícia sú za 18 mesiacov pôsobenia vo vláde Slovenskej republiky úspešné, určujú tému vládne strany, stavajú si výzvy a s plnou energiou sa týmto výzvam aj venujú. (Potlesk.) Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky robí aj chyby, no ale kto by v takom tempe rozhodnutí a zásadných riešení, ktoré prijímame za posledných 18 mesiacov, nespochybil?
A znovu zopakujem charakteristiku tých, ktorí dnes podali návrh na vyslovenie nedôvery niekoľko týždňov po tom, čo Národná rada dvakrát za sebou úspešne potvrdila vládu vo svojej funkcii. V skupine ľudí, ktorá dnes podáva tento návrh, sedia ľudia z politických strán, ktoré osem rokov riadili Slovensko bez toho, aby niektorá z nich vyhrala voľby. To je prvá (potlesk) charakteristika ľudí, ktorí podávajú návrh proti úspešnej vláde. (Potlesk.) Sú to ľudia z politických strán, ktoré verejnosť vo voľbách v roku 2006 právom poslala do opozície, pretože zlyhali aj morálne, aj sociálne.
Vážené dámy a páni, a my sme kupovali poslancov Národnej rady alebo vy ste kupovali poslancov Národnej rady? (Potlesk.) My sme kupovali pána Džupu?... (Potlesk.) My sme kupovali pána Džupu, pána Kolesára v čase, keď bolo evidentné, že už neexistuje parlamentná väčšina, tak sa používali akékoľvek metódy na to, len aby sa moc udržala? Urobili ste zo Slovenska krajinu, kde z hospodárskeho rastu začala profitovať iba úzka skupina ľudí, kde reformy boli jednoznačne iba na prospech najmajetnejších.
Pán poslanec Mikloš pred chvíľkou vystúpil s faktickou poznámkou a povedal, že my len profitujeme z nejakých reforiem, ktoré sme my inak nazvali správne ako antisociálne opatrenia, a máme z čoho rozdávať. Pán poslanec, v Českej republike také nezmysly zatiaľ ešte neporobili, ako ste porobili vy za osem rokov vládnutia, a majú taký istý hospodársky rast, majú také isté hospodárske výsledky ako Slovenská republika. Nie reformy určujú, či je hospodársky rast, ale je to vôľa ľudí pracovať tvrdo za nízke mzdy. Toto je úspech Slovenska, že na Slovensku je obrovský počet ľudí, ktorý dokáže pomerne pri vysokej produktivite práce podávať veľké výkony za mzdy, ktoré patria medzi najnižšie v celej Európskej únii. (Potlesk.) V tomto je základ hospodárskeho úspechu Slovenskej republiky. (Potlesk.)
A musím povedať, že toto začínajú uznávať mnohí, pretože porovnávajú krajiny, ktoré podobné antisociálne reformy neurobili, s krajinami, ktoré takéto reformy urobili, a ukazuje sa, že hospodársky rast je úplne rovnaký. Čiže zbytočne ste trápili a týrali ľudí na Slovensku, hospodársky rast by bol na tej istej úrovni teraz, ako by bol aj bez vašich reforiem.
A títo ľudia, ktorí podávajú dnes návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky, dnes sedia v opozícii a tvária sa, že my sme tie morálne autority, ktoré nemajú žiadnu históriu, my sme nič neurobili, my sme "svätí za dedinou" a my tu môžeme povedať na novú vládu, čo chceme, pretože u nás neexistuje žiadna história. Tak si ešte o tej histórii možno budeme aj chvíľku rozdávať. A naviac ešte musia čeliť aj faktu, že vláde a vládnej koalícii sa darí, čo pravdepodobne ich vzrušuje najviac, a preto prichádzajú aj s takýmito návrhmi.
V poslednom období sa, vážené dámy a páni, nahromadilo niekoľko mimoriadne dôležitých udalostí, ktoré ešte viac deklasujú týchto pánov, ktorí podali návrh na odvolanie, a doslova knokautujú túto skupinu politikov v kúte politického ringu. A potom robia až tak neuveriteľné gestá, že niektorí z nich verejne vyhlasujú, že treba k dôvodom na odvolanie predsedu vlády pripísať aj jeho výrok na adresu Jura Jánošíka. Veď to už je niečo, vážené dámy a páni, nad čím by ste sa mali vážne zamyslieť, pretože Pán Boh ochraňuj národ, ktorý si svoje symboly začína takýmto spôsobom likvidovať!
Jednoducho ste v kúte, ste demoralizovaní a nemáte inú alternatívu len tú, ktorú nám ukazujete za posledných sedem alebo osem týždňov v Národnej rade Slovenskej republiky. Nemáte žiadnu alternatívu, a aby ste zahmlili dobré správy, ktoré o Slovensku určite idú, organizujete mediálne poľovačky, organizujete mimoriadne schôdze, raz je to na odvolanie predsedu parlamentu, potom je to dvakrát na predsedu vlády a bohvie, čo príde zajtra, možno pozajtra. Nepochybujem o tom, že v krátkom čase pôjde pomerne veľa návrhov na jednotlivých ministrov vlády Slovenskej republiky, lebo nemáte čo iné momentálne ponúknuť. Ide o priehľadnú taktiku urobiť všetko pre to, aby dobré výsledky vládnutia nemali v žiadnom prípade priestor. Aby sa radšej viedli diskusie o 800 metroch štvorcových môjho vinohradu - aj k tomu sa, samozrejme, vrátim - alebo o tom, či predseda parlamentu postupoval správne pri predkladaní zmätočne schváleného zákona vďaka vám prezidentovi Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky takúto zákernú politiku odmieta a nikdy sa neznížime na jej úroveň. Prišli sme sem, budeme tu kľudne sedieť, budeme odpovedať na vaše otázky, budeme jednoducho viesť štandardný vládno-opozičný súboj, ale neznížime sa na metódy, ktoré používate proti vláde. Toto sme my v opozícii nikdy nerobili. A plne súhlasím so slovami podpredsedu vlády pána Kaliňáka, ktorý porovnal opozičné pôsobenie v čase, keď bola Mečiarova vláda, a opozičné pôsobenie, keď bola Dzurindova vláda. Neporovnateľné, absolútne neporovnateľné! Znovu sa vraciate k taktikám a metódam, ktoré ste používali voči Mečiarovej vláde. Tie isté metódy, tie isté taktiky.
Aké to boli teda udalosti v poslednom období, ktoré tak znervóznili pánov a dámy, ktorí podpísali tento návrh na vyslovenie nedôvery?
Prvá udalosť, ktorá ich mimoriadne znervóznila, bolo to, ako vládna koalícia zvládla kauzu Slovenského pozemkového fondu. Áno, pripustili sme, že v Slovenskom pozemkovom fonde sa stala chyba. Ja si nepamätám na veľa príkladov z politiky na Slovensku - a som v nej od roku 1992 -, kedy si vládna koalícia pripustila chybu, že sa niečo stalo a je s tým treba niečo robiť. A nepamätám sa v histórii slovenského politického systému ani na to, kedy by sa vládna koalícia tak do dôsledkov a s takým rizikom pre svoju vlastnú existenciu, keď disponuje veľkou podporou verejnosti, rozhodla riešiť konkrétnu kauzu. Myslím si, že ste len slepo závideli kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky postupne prijímala a prijíma. (Potlesk.)
Dovoľte mi preto, aby som povedal iba pár slov a doplnil to, čo povedal aj pán podpredseda vlády, a súčasne odpovedal na otázky pánovi predkladateľovi. Predovšetkým najpodstatnejšia vec je, že bola vyvodená politická zodpovednosť voči konkrétnemu ministrovi. Z funkcie námestníka bol odvolaný človek, u ktorého bolo podozrenie, že spôsobil najväčšie problémy na Slovenskom pozemkovom fonde. Dali sme všetky návrh na zápis pozemkov do katastra na Generálnu prokuratúru a Generálna prokuratúra konala a niektoré veci boli kompletne zastavené.
Budem pokračovať ďalej. Prijali sme uznesenie a zastavili sme akékoľvek prevody pozemkov, ktoré sa týkajú reštitúcií, a naviac padla celá Správna a Dozorná rada. Na Slovenskom pozemkovom fonde zostali iba štatutárni zástupcovia kvôli chodu inštitúcie, ale nemôžu robiť nič, pretože je tu uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré zakazuje nakladanie s pozemkami pri reštitúciách, a čaká sa na kompletnú rekonštrukciu tohto orgánu.
Prosím vám, povedzte mi jeden prípad z histórie, jeden prípad z vášho osemročného vládnutia, kedy ste takto ďaleko zašli pri vyvodzovaní zodpovednosti pri konkrétnej kauze? Takýto prípad jednoducho neexistuje. A toto vás znervózňuje, toto spôsobuje, že robíte takéto kŕčovité reakcie, akých sme dnes svedkami.
Áno, bol to minister pôdohospodárstva, voči ktorému bola vyvodená zodpovednosť za to, že od januára 2007, kedy vláda Slovenskej republiky menovala členov Dozornej a Správnej rady, mu trvalo až do mája, kedy týchto ľudí ustanovil do funkcie. Naviac treba dodať aj to, že generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu pán Šebek sa stal riaditeľom až v máji, teda po podpisoch kontroverzných zmlúv z 10. apríla 2007.
Ďalšia otázka sa týkala konfliktu záujmov. Ja sa ale s vami nehádam, samozrejme, že by to bol konflikt záujmov, keby ľudia, ktorí sedia v Slovenskom pozemkovom fonde, rozhodovali o prenájme pozemkov, ktoré dnes užívajú, alebo nebodaj by rozhodovali o predaji týchto pozemkov sebe samým. No a tak snáď nie sme na hlavu padnutí! V takomto prípade by nastúpil konflikt záujmu a títo ľudia by sa takýchto rozhodnutí nemohli zúčastniť.
Ale - a to ste nepovedali - žiadny takýto návrh nie je podaný, to znamená, nikto sa nechystá predávať pôdu súčasným nájomcom. Takáto situácia dnes neexistuje. A nepovedali ste ani to, že pán Šebek ako generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu získal tieto pozemky do prenájmu v čase, keď ani len nesníval o tom, že niekedy bude na Slovenskom pozemkovom fonde. Ako stovky a tisícky ďalších poľnohospodárov, ktorí si v súlade so zákonom prenajali pôdu niekedy v roku 2002, 2003, ja presne rok neviem, ale bolo to predtým, ako sa stal generálny riaditeľom. Ale v tom s vami súhlasím. Ak by išlo o rozhodnutie, že by si mali túto pôdu predať, alebo išlo by o rozhodnutie, že by mali predĺžiť nájom tejto pôdy, ide o štandardný konflikt záujmov a v takomto prípade nemajú na fonde čo robiť. Ale ja si nemyslím, že toto sú snáď veci, čo by ste mali vyčítať vláde Slovenskej republiky. Toľko vlastnej právnej a politickej kultúry určite máme k dispozícii.
A preto, že sme takto ďaleko zašli, a ja som odpovedal na konkrétne otázky, ktoré sa týkajú aj Slovenského pozemkového fondu, dochádza k takým atakom vlády, ako napríklad aj dnes o 19.00 hodine večer.
Viete, vážení páni a dámy, ak by dnes mala byť nejaká mimoriadna schôdza, ak by mala byť, tak napríklad aké dôsledky vyvodila predchádzajúca vláda z takých škandálov, ako bol list Mikulášovi, veď sme ho tu už citovali niekoľkokrát, telefonáty medzi podnikateľmi blízkymi tej najväčšej opozičnej strane, ktorá sa k najväčšej opozičnej strane hlási, a pokladníkom SDKÚ pánom Palackom o účtoch vo švajčiarskej banke, možno o privatizácii strategických podnikov a o ďalších a ďalších veciach.
Ďalšou udalosťou, ktorá mimoriadne znervóznila opozíciu, nepochybne bol Schengen. Schengen preto, pretože ak by dnes mala byť nejaká mimoriadna schôdza, vážené dámy a páni, tak by mala byť mimoriadna schôdza o tom, v akom stave nám predchádzajúca vláda odovzdala pripravenosť štátu na vstup do Schengenu. Hodnotiaca správa zo septembra 2006, dvetisícšesť, jednoznačne hovorí, že Slovenská republika je absolútne nepripravená a neplní žiadne kritériá. V roku 2007 Slovensko je jednou z najlepšie pripravených krajín a vstúpili sme s hrdosťou do Schengenského priestoru. (Potlesk.)
Toto vás znervózňuje, že vy ste neurobili nič, ale sedíte tu a tvárite sa, my sme morálne autority, my máme právo na všetko na svete, pretože my sme nič v živote neurobili. Ale Schengen je typickým príkladom toho, že ste mohli znervóznieť pri tomto úspechu súčasnej vlády. Toto je politika, vážení páni, toto je výkon, ktorému treba postaviť alternatívu, a nie alternatívu, že budem zvolávať na ulice ľudí, vyvolávať nepokoje alebo že budem zvolávať mimoriadne schôdze Národnej rady.
Tretia udalosť, ktorá mimoriadne znervózňuje pánov, ktorí podpísali tento návrh, je vysoká pravdepodobnosť, že Slovensko stojí pred historickým úspechom a to je úspech zavedenia eura. Nuž teda, páni a dámy, ak tvrdíte, že ste za euro, podpíšte spoločenskú deklaráciu, ktorú podpíšu všetci sociálni partneri, kde sa zaviažu, že budú robiť všetko nevyhnutné pre to, aby euro bolo na Slovensku zavedené k 1. januáru 2009, a prestaňte s médiami plašiť verejnosť, aká to bude katastrofa. To je klasická politika, ktorú robíte, a dovoľte mi ju vysvetliť. (Potlesk.)
Keby sa stalo, že v máji, kedy Európska komisia, Európska centrálna banka povedia, že Slovensko nesplnilo kritériá Maastrichtu, tak po nás vykrikujete, zmarili ste historickú šancu Slovenskej republiky, pokazili ste všetko, čo sme my ťažko osem rokov pripravovali. A dnes potichu vidíte, že držíme deficit, držíme infláciu napriek tomu, že sme vláda, ktorá má silný sociálny program, tak potichu, tak pod prahom púšťate informácie, veď nebojte sa, také zdraženie príde, veď im to tí ľudia vyžerú, keď potom príde euro. Čiže hráte situáciu nie win-win, ale stratiť, stratiť. Že je úplne jedno, aké rozhodnutie padne, či bude euro zavedené, alebo nebude, sa tešíte z toho, že bude tak či tak pre súčasnú vládu Slovenskej republiky zle. Ale ste sa prerátali! Veľmi ste sa prerátali, pretože my sme dostatočne už skúsení na to, aby sme sa s týmito situáciami vedeli vyrovnať.
Nervózni ste z toho, vážené dámy a páni, že na jednej strane plníme prísne kritériá Maastrichtu a na druhej strane robíme aj pre ľudí to, čo nám prísne Maastrichtské kritériá umožňujú. Vy sa nám smejete z vianočného dôchodku. Čo ste kedy vy dali dôchodcom navyše? Ukáže mi jeden jediný prípad, jednu korunu, kedy ste dali dôchodcom na Vianoce alebo pri inej príležitosti 100, 200, 500, 1 000, 1 500 alebo 2 500 korún? (Šum v sále.) To bolo - o niečom úplne inom teraz hovoríte. (Potlesk) Hovoríme o situácii, že už druhýkrát za sebou napriek prísnym Maastrichtským kritériám vyplácame dôchodky vianočného charakteru. (Ruch v sále.)
Môžem pokračovať ďalej. Otázka hypoték, otázka príspevku pri narodení prvého dieťaťa, veď sa blíži už k takej sume, o ktorej sa vám ani v živote nemohlo snívať, že by vláda Slovenskej republiky mohla k nemu pristúpiť.
Môžem ďalej pokračovať. Platíme za vás všetky škody, ktoré ste napáchali na invalidoch. Pani Radičová, pán Kaník, ste tak prehodnotili invalidné dôchodky, že niekoľko desaťtisíc invalidov buď prišlo úplne o invalidné dôchodky, alebo im boli znížené. (Potlesk.)
Ústavný súd povedal, že je to protiústavné, a my týmto ľuďom vraciame peniaze nielen do budúcnosti, ale my im vraciame aj spätne, aby neprišli ani o korunu, čo ste vy im protiústavne zobrali.
Kúpeľná liečba. Rozširujeme možnosť zúčastňovať sa na kúpeľnej liečbe, toto sú všetko rozhodnutia, ktoré robíme v rámci obmedzených možností, ktoré máme.
Kedy ste pracovali s takým nízkym deficitom, ako pracujeme my? Povedzte mi, kedy ste mali nastavený deficit na 2,3 % a z toho ešte 1,2 % predstavuje deficit fondov, ktoré momentálne kŕmime z peňazí, a vytvárame dieru v Sociálnej poisťovni? (Potlesk.) Toto je politika, k tomuto postavte alternatívu, a nie formou mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak by teda dnes mala byť nejaká mimoriadna schôdza, vážené dámy a páni, tak by určite mala byť o protiústavnom postupe bývalých ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny najmä v súvislosti s invalidnými dôchodkami. Ale myslím si, že dnes sa nachádzame niekde inde a chceme poukázať, prečo sa podávajú tieto návrhy v čase, keď sa vláde darí a prináša veľmi zaujímavé projekty.
Energie. Nuž so záujmom som si vypočul informáciu, že vraj nám rastú ceny energií. Druhý rok, ak si zoberieme cenu plynu, cena plynu nejde hore - a my sme nepredávali Slovenský plynárenský priemysel. My dnes musíme rokovať so súkromnými vlastníkmi o každú jednu korunu a som presvedčený, že aj vďaka tlaku, ktorý vytvára vláda Slovenskej republiky voči monopolom, držíme ceny plynu na udržateľnej úrovni. Keby sme to nerobili a pristúpili by sme na návrhy, ktoré prichádzajú zo súkromného prostredia, tak dnes ide cena plynu 10 až 15 % hore. Ale ustáli sme to!
Elektrina? O koľko išla elektrina hore v porovnaní s inými krajinami?
Takže o čom rozprávate, prosím vás, o akom zdražovaní vo vzťahu k verejnosti a k ľuďom? Toto sú výsledky, ktoré ste vy nikdy nemali. Vy ste jednoducho počkali trpezlivo na návrh, ktorý došiel zo súkromného sektora, a nechali ste ho schváliť v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví a viacej ste sa o nič nestarali. Vám to bolo úplne jedno a umyli ste si ruky ako "pontskí piláti". Takto sa ale sociálna politika nerobí! Ak máme ľudí, ktorí majú nízke príjmy, ak máme ľudí, ktorí platia podstatnú časť svojich príjmov za energie, je zodpovednosťou vlády Slovenskej republiky týmto ľuďom sa aj venovať.
Diaľničné známky. Od roku, ako sme nastúpili do vlády, sme ani raz nezvyšovali diaľničné známky. Pozrime sa, ako išli diaľničné známky u vás hore za vášho vládnutia. Každý rok ste s tým niečo robili, len aby ste napĺňali kasu. Veľmi jednoduché je napĺňať kasu tak, že sa zdvíhajú ceny a sa berú peniaze od ľudí. My to nerobíme. (Potlesk.)
A neurobíme to, a povedal som to, že to neurobíme, neurobíme to, dovtedy to neurobíme, pokiaľ nebudú postavené diaľnice. Nie je korektné vyberať od ľudí peniaze v čase, keď nie je diaľničná sieť dokončená. Potom pristúpime, samozrejme, k vyberaniu diaľničných poplatkov, bude elektronické mýto, alebo pokiaľ nebudú diaľnice, neprichádza do úvahy akékoľvek zvyšovanie diaľničných poplatkov.
Ak by teda mala byť nejaká mimoriadna schôdza, vážené dámy a páni, tak určite - a ja použijem ten výraz - o energetickej vlastizrade, ktorú ste spáchali. Páni, pozrite sa, ako ste odovzdali Gabčíkovo (potlesk), ako ste odovzdali Gabčíkovo súkromnému talianskemu investorovi zadarmo. Absolútne zadarmo. (Potlesk.)
A k tejto téme sa ešte určite vrátime, pretože, pán Mikloš, vidím, že sa už červenáte, to znamená, že triafame. (Reakcie z pléna.) V danej situácii vám hovorím, že ste odovzdali zadarmo Gabčíkovo talianskej spoločnosti Enel, ktorá na tom získava miliardové sumy. Jednoducho to sú fakty, ktoré vyplývajú zo zmlúv, ktoré sú kedykoľvek k dispozícii.
Ďalšia udalosť, ktorá znervózňuje pánov a dámy, ktoré dnes predložili tento návrh na vyslovenie nedôvery, je obrovský projekt s diaľnicami. Nech nám teda porozpráva bývalý pán minister dopravy, koľko to kilometrov odovzdávali ročne na Slovensku z hľadiska diaľnic, a najmä nech nám porozpráva o tom, v akom stave nám odovzdali pripravenosť tých úsekov, ktoré treba postaviť, že kde bolo čo vyvlastnené, ako bolo čo pripravené, a zrazu zistíme, že okrem informácií, že k niektorým zmluvám bolo 52 až 56 dodatkov a že z 800 mil. korún zrazu bola výsledná cena 2,3 mld. korún, nič špeciálne sme v oblasti diaľnic nevideli.
Ideme odvážne do projektu (reakcia z pléna), PPP projektu, veľmi dobre viete akého projektu. No a prečo ste ho neurobili? Vy sa vždycky hlásite k niečomu, čo ste neurobili. Ste to mali urobiť. My to robíme. (Smiech v sále.) My to robíme. (Potlesk.) Je to vážny projekt a verím, že sa nám podarí podstatnú časť diaľničnej siete dokončiť do roku 2010. Toto je politika, vážené dámy a páni, a nie mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky alebo nejaké mediálne poľovačky na jednotlivých členov vlády Slovenskej republiky.
Určite vás znervózňuje aj to, že vláda Slovenskej republiky má odvahu robiť kroky, ktoré vracajú občanom Slovenskej republiky vieru, že sme krajina, ktorá je suverénna a ktorá má schopnosť prijímať samostatné rozhodnutia. Vy ste niekedy zabojovali za emisné limity? Mali ste odvahu zažalovať Európsku komisiu, keď bol podobný prípad? Neurobili ste to nikdy. My sme zažalovali Európsku komisiu a na základe tejto žaloby nám bola zvýšená kvóta pre Slovenskú republiku a mohli sme uspokojiť ďalšie firmy. (Potlesk.)
My sme vrátili hrdosť ľuďom na Slovensku aj tým, že sme stiahli vojakov z Iraku. Na takéto rozhodnutie by ste vy v živote nemali, v živote, odvahu. Nakoniec, ja som nemal a ani nemám, nemal som ani nemám v kancelárii ako predseda vlády Slovenskej republiky fotografie amerického prezidenta. Ja tam mám fotografiu slovenského prezidenta, ktorý tam doteraz nevisel, v kancelárii. (Potlesk.)
A už ani nehovorím o tom, že ja som nepostavil za 200-tisíc korún atrapu krbu pre amerického prezidenta len preto, aby som sa ukázal, aký som veľký priateľ v tejto súvislosti. (Potlesk.)
Vraciame hrdosť, vraciame hrdosť ľuďom a z tohto ste vy, vážené dámy a páni, veľmi nervózni. Viete, také maličkosti. Prvýkrát sa robí systematický archeologický výskum. Nachádzajú sa veci, ktoré potvrdzujú napríklad, že kresťanstvo na Slovensku bolo skôr ako pred príchodom Cyrila a Metoda. Toto sú veci podľa mňa, ktoré ľuďom neustále predkladáme, ale to vám ani nenapadlo, čo ste vy kedy dali Slovenskej akadémii vied na archeológiu, na históriu alebo na niečo podobné. (Potlesk.)
Vraciame hrdosť slovenským občanom aj v tom, že začíname organizovať pripomienky významných historických osobností. Pripomíname si významné udalosti, pretože toto je veľmi dôležité pre Slovensko, aby sme pociťovali, že niekto sme, niečo sme a že sme tu nevznikli v 18. alebo 19. storočí, ako niektorí "pisálkovia", duchovní bezdomovci píšu po novinách. Slovensko má hlbokú históriu a my ju budeme postupne a objektívne odhaľovať pre ľudí, pretože ľudia si takýto prístup zaslúžia. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, toto je iba niekoľko príkladov z toho balíka udalostí a okolností, ktoré znervózňujú dámy a pánov, ktorí predložili návrh, samozrejme, a to všetko aj pri chybách, ktoré celkom objektívne robíme. Samozrejme, že robíme chyby - veď kto nerobí chyby? Pokúšame sa na tieto chyby aj reagovať. Áno, je chyba, ak sa objavili tie nezmysly ohľadne tendrov v rezorte ministerstva obrany, a budú padať hlavy. Pretože nie je možné, ak minister oficiálne schváli, že objem peňazí na nejakú činnosť je 120 mil. korún, a nejaký úradník, a zisťujeme jeho motívy, vyhlási tender na 1,6 mld. korún. Ako to je možné, keď oficiálne je schválený objem 120 alebo 130 mil. a úradník si dovolí ísť na sumu, ktorá prevyšuje 10- alebo 12-násobne takúto sumu? Budeme prijímať rozhodnutia, lebo priznávame, stávajú sa v takejto situácii aj chyby.
Toto všetko, vážené dámy a páni, opozíciu deklasuje, a preto nemá iné riešenie, ako organizovať deštruktívne kroky. Nemá iné riešenie, ako osobne útočiť na jednotlivých členov vlády. Opozícia dnes nepredstavuje žiadnu alternatívu a ja dnes naozaj nevidím žiadne dôvody, pre ktoré by som sa vám všetkým nemohol priamo pozerať do očí.
S úplnou statočnosťou a hrdosťou, ako aj moji kolegovia, sa vám budeme pozerať do očí, lebo sme neurobili nič také, za čo by sme sa mali hanbiť, a ak sme urobili chybu, tak sme z nej vyvodzovali zodpovednosť. Určite ešte prídu nejaké chyby, ale veľmi nám záleží na tom, aby sa z takýchto chýb aj zodpovednosť vyvodila.
Rád by som teraz veľmi stručne reagoval na veci, ktoré sa neustále opakujú v súvislosti s mojou osobou, a môžem zopakovať len fakty, ktoré sú všeobecne známe.
Byt mojej mamy. (Smiech v sále.) Dvojizbový byt kúpený v čase, keď som bol v opozícii. Moja mama ho kupovala od spoločnosti IKORES, byt stál 2,9 mil. korún. Mama je vlastníčka tohto bytu a prispel som na tento byt aj s bratom nejakou sumou. Či to bolo 400-, 500- alebo 600-tisíc korún, čo vás je do toho? Mám 400-, 500- alebo 600-tisíc korún alebo nemám legálne? Mám! Lebo mám oficiálny príjem už niekoľko rokov ako poslanec Národnej rady a už mám aj oficiálny príjem ako predseda vlády Slovenskej republiky. Prosím vás, čo je toto za kauzu? Zato, že to kúpila od firmy IKORES? To je kauza? Dobre. Ak sa budeme baviť o firme IKORES, dovoľte mi dve-tri informácie.
Moja mama kupovala byt v čase, keď ja som bol v opozícii. Nemal som žiadnym spôsobom možnosť ovplyvňovať kohokoľvek a čokoľvek, tak mi teda dovoľte, v čase, keď moja mama kupovala byt od firmy IKORES, bývalá vláda len v rezorte obrany dala firme IKORES zákazku za 1,2 mld. Sk. (Potlesk.) V čase, keď moja mama kupovala byt od IKORES-u, ja som bol v opozícii, SDKÚ, pretože tá kontrolovala aj rezort dopravy, dala IKORES-u v doprave 1,6 mld. Sk. Čiže dohromady, ak to dobre zrátam, sme niekde na úrovni 2,8 mld. korún zákazky, zákazky pre firmu IKORES. Ale ja som zlý a ja mám byť odvolaný preto, že moja mama si kúpila byt od IKORES-u, a vy ste dali 2,8 mld. zákazky tejto spoločnosti. To snáď nemyslíte vážne, vážené dámy a páni?! To sa mi zdá byť trošku prehnané. (Potlesk.)
A zdá sa mi trošku prehnané aj to, že vôbec príde na pretras, na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky byt rodinného príslušníka. To je úplne smiešne. Máme sa pozrieť na byt pána Miroslava Dzurindu? Aj ten postavila firma IKORES. Luxusný, nádherný byt, nádherný byt. Máme sa pozrieť... (Smiech v sále a potlesk.)
Máme sa pozrieť na ten presklenený výťah, ktorý ide špeciálne hore k tým bytom, kde býval v tom čase, že vraj sociálny program Slovenských železníc, aby ste teda vedeli, tak sa to presne volalo v tom čase. (Pokrik v sále a potlesk.) A to chcete od nás... (Potlesk.)
To chcete od nás, vážené dámy a páni, aby sme klesli na takúto úroveň? To chcete od nás, aby sme si takýmto spôsobom tu vyrozprávali veci, čo, prosím vás, majú rodinní príslušníci najmä v čase, keď som pôsobil v opozícii? Ale tento byt, o ktorom hovorím, bol v čase, keď pán Miroslav Dzurinda bol vysoký funkcionár na železniciach a jeho brat bol predseda vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.) A dostali 2,8 mld. korún zákazky z konkrétnych firiem. (Potlesk.)
Druhý podobný prípad, ktorý je už naozaj až absurdný, je otázka mojej vinice, 800 metrov štvorcových. (Smiech v sále.) 40 krát 20 metrov, aby som bol teda presný, 352 koreňov. (Smiech v sále.) Pokiaľ ide o tento pozemok 800 metrov štvorcových, kúpil som ho ako opozičný poslanec. Samozrejme, hneď bola zorganizovaná tlačová konferencia a na tlačovej konferencii jeden z predkladateľov návrhu na moje odvolanie povedal: "To je presne ten istý prípad ako tí lupiči v Slavkove! To je presne ten istý prípad! Som zvedavý, ako pán Fico pomenuje tento prípad kúpy 800 metrov štvorcových, lebo to je presne to isté, čo tí lupiči urobili vo Veľkom Slavkove."
Nuž ale trošku rozdiely. Ja som kúpil 800 metrov štvorcových od panej, ktorá mala tento pozemok šesť rokov na liste vlastníctva a nikdy nebola žiadnym reštituentom, ale v prípade Veľkého Slavkova sa kupovalo priamo od reštituentov a kupovalo sa viac ako milión metrov štvorcových. Tak trošku rátajme, prosím vás, a majme úctu k týmto údajom, pretože je to potom naozaj také smiešne.
A pokiaľ ide o cenu, vieme predložiť znaleckými posudkami, že hneď vedľa toho obrovského pozemku 40 krát 20 metrov, ktorý mám, sú aj ďalšie pozemky, dokonca väčšie, ktoré boli predávané ešte za nižšie sumy, ako som to kupoval aj ja. Všetkých vás pozývam na víno, pretože naozaj tam budem vyrábať víno po čase a dúfam, že vám bude z tejto vinice aj chutiť.
Ale zase, vážené dámy a páni, zase sme tu, pokiaľ ide o morálku. Tak mne niekto vyčíta, že si kúpim 800 metrov štvorcových od súkromnej osoby pozemku v Bratislave, ale potom tu máme zrazu jeden taký krásny list, Ing. Mikuláš Dzurinda, žiadosť o poskytnutie náhrady, pýtal si náhradný pozemok, že "z toho dôvodu žiadam náhradný pozemok v blízkosti mesta Spišská Nová Ves alebo mesta Bratislava". Nuž prečo nie, samozrejme, aj to je nakoniec, aj to je riešenie. (Ruch v sále a potlesk.)
Všetko je doložené, všetko je doložené. V tejto kauze, ako som avizoval, bolo podané trestné oznámenie s konkrétnymi údajmi, dôkazmi o cene, o spôsobe nadobudnutia, jednoducho to je čisté ako ľalia, nehovoriac o tom, že ide o 800 metrov štvorcových vinice, ktorá bola zakúpená v roku 2002.
Na záver, lebo myslím, že som odpovedal na všetky otázky, ktoré postavil predkladateľ, sa chcem vyjadriť k závažnému obvineniu, ktoré tu zaznelo z úst predkladateľov, a to, že útočíme proti slobode médií a útočíme proti súkromnému sektoru. Áno, v tom je podstatný rozdiel medzi nami, vážené dámy a páni z pravice, že my rešpektujeme ľudí práce, vy idete a chcete ochraňovať investorov, súkromný kapitál, je to legitímne a nikto vám to neberie.
Ale ako to je s tou slobodou médií na Slovensku a prečo má vláda Slovenskej republiky takéto výhrady k médiám? Ja sa už ani príliš nebudem opakovať, dovoľte mi, sústredím sa iba na dve veci.
Prvá vec sa stala dnes - aby sme si teda povedali, o čom sa bavíme. Dnes Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave začalo trestné stíhanie pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi v súvislosti s vyjadreniami konkrétnej poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za SMER. Trestné stíhanie vo veci. Titulok? "Začalo sa trestné stíhanie poslankyne SMER-u." Gratulujem, páni z denníka SME! Ako obyčajne ste ukázali, v čom je problém slovenských médií. Klamstvá, podvody, falšovanie! Žiadna poslankyňa SMER-u nie je obvinená z trestného činu. (Potlesk.) Toto je typický príklad. (Potlesk.)
A takýchto príkladov, takýchto príkladov sú tu stovky. Sú na každodennom poriadku. Čo s nami dorobili médiá, keď sme povedali, že máme právo používať výraz "starí Slováci"? Ponachádzali všelijakých historikov a popísali na nás, že to sme úplní idioti, keď sme použili výraz "starí Slováci". Ale potom sa stretlo 33 renomovaných archeológov, historikov, ktorí napísali otvorený list a potvrdili, že používanie výrazu "starí Slováci" je plne v súlade aj s históriou, aj s potrebami súčasnosti. Ani jedno médium to neuverejnilo! Toto je typický spôsob, pre ktorý atakujeme médiá.
My nemáme problém s tým, že nás médiá kritizujú. Ak sú pravicové médiá a kritizujú nás sprava, prosím, je to ich právo. Ak by tu boli extrémne ľavicové médiá a by nás kritizovali z pozície extrémnej ľavice, nech sa páči. Nám vadí, že namiesto takejto legitímnej kritiky sú to klamstvá, podvody, falšovanie informácií - a budeme na to reagovať. Sloboda nie je absolútna! A tak, ako majú médiá právo kontrolovať vládu Slovenskej republiky, my máme právo hovoriť o tom, že zneužívajú svoje postavenie a píšu nezmysly na adresu vlády Slovenskej republiky. A to máme byť ticho? (Potlesk.) To máme trpko trpieť to, že niekto si na našu adresu vymýšľa?
A budeme stále opakovať dookola, že by mali mať novinári nejaké profesionálne minimum. Mali by ho mať. Ja nehovorím o vzdelaní, ale nech si novinárska obec zorganizuje vnútorný život a nech si nájde spôsob, ako zabezpečí aspoň elementárne vzdelanie ľudí, ktorí chcú robiť novinárov. Keď musí mať kominár odborné skúšky, nech aj novinár na Slovensku má aspoň 5-mesačný kurz, kde ho naučia, čo to je sloboda prejavu, čo to je tlačový zákon, ako sa píšu elementárne veci a čo je rešpektovanie prezumpcie neviny, ako je tento typický príklad.
Takže, pán poslanec, o tomto je problém a nie o slobode médií. Médiá môžu písať, čo len chcú na našu adresu, my sme si už na to zvykli, len nech neklamú. Kritizovať nás môžu, koľko chcú. Tlačový zákon nebudem komentovať, vyjadrí sa k nemu, predpokladám, v diskusii ešte pán minister kultúry.
A posledná vec je, že sme si našli nepriateľa v podobe súkromného sektora. Rozdiel tu je, ja som ho predsa naznačil. Veď sa nám štandardizuje slovenská politická scéna. Na jednej strane máme silné stredoľavé hnutia a na druhej strane sa nám formuje stredopravá politická scéna. Ale veď ako sa chceme odlišovať? Odlišovať sa budeme tým, že každý bude obhajovať určité záujmy. Len tak potom môže volič si povedať, čo je pre neho atraktívne a čo pre neho atraktívne nie je. No a naviac, ak narážame na také situácie, ako napríklad sú súkromné zdravotné poisťovne, nečudujte sa, že budeme používať tvrdý slovník.
Mňa by veľmi zaujímalo, páni z opozície, ako sa Penta dostala k tým podielom v zdravotných poisťovniach? A pozrieme sa na to. Veľmi ma bude zaujímať, za koľko to získali, kto im to predával, ako to zveľaďovali, keď bez problémov dajú na vládu Slovenskej republiky list, že pýtajú len tak z brucha 15 mld. korún? Kde to vyrátali? (Potlesk.) Ide o peniaze, ktoré si chceli evidentne odtrhnúť z peňazí, ktoré im ľudia povinne musia posielať ako zdravotné poistenie. Toto chcete podporovať? Ľudia posielajú každý mesiac pár korún na zdravotné poistenie a vy chcete, aby súkromná zdravotná poisťovňa si z toho zobrala kus a povedala: "Toto je môj zisk." Aký zisk? Majú 3,5 % správny fond. Nech si hospodária z 3,5-percentným správnym fondom. A keď chcú podnikať, nech si zoberú úvery alebo svoje vlastné peniaze, nech si postavia vlastné nemocnice, lekárne, liečebné kúpele, je mi to úplne jedno. Tam nech robia zisk, ale nebudú robiť zisk z verejných zdrojov. Verejné zdroje sa musia vrátiť naspäť do zdravotníctva. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, poďte s nami súperiť, ale nie takto, ako to robíte. Postavte nám alternatívu. My sme za posledný rok a pol vytvorili finančné zdroje na 200 multifunkčných športovísk. Koľko takýchto ihrísk ste postavili vy? Napríklad, aj to je otázka, akým spôsobom ste pristupovali k podpore mládeže? Ak by ste sem prišli a povedali by ste, máme takýto projekt a my by sme to robili takto - môžeme sa o tom baviť.
Diaľnice. Povedzte, koľko ste odovzdali, ako ste pripravili a čo robíme my? Poďme súťažiť o konkrétne veci. Kto to urobí lepšie. Nech si môže vybrať volič v roku 2010, alebo kedy budú parlamentné voľby, podľa toho, čí projekt, práca, konkrétny výsledok je pre neho dôveryhodnejší alebo nie je dôveryhodnejší. Ak si ale bude volič vyberať medzi tým, čo robí táto vládna koalícia, títo ministri, a tou katastrofou, ktorú predvádzate vy, bude mať v roku 2010 veľmi ľahké riešenie.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)