Piaty deň rokovania
16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
4. decembra 2007 o 9.00 hodine
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ránko, vážené kolegyne, kolegovia, príjemný deň. Poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave o
vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.
Do rozpravy sú ešte prihlásení ústne poslanci, ktorých máme na tabuli.
Takže budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Rafaela Rafaja, pripraví sa pán poslanec Petrák.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, mám tú česť či povinnosť otvoriť rozpravu, ako vidíme, posledného dňa k zákonu roka. Vypočuli sme si už množstvo rečníkov a množstvo rôznych názorov, pričom tá primárna otázka vždy bola, aký je rozpočet a o čom je. Keby som povedal na začiatok, že je o troch grošoch, opozícia, nech mi to kolegovia odpustia, by túto paralelu hneď poňala negativisticky či kvantitatívne, hoci ja mám na mysli predovšetkým ten vnútorný systémotvorný pohľad presnej tej v duchu rozprávkovej časopásmovej pointy, ktorá má svoju prirodzenú kontinuitu v presahu minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Tiež by som mohol povedať, že v zdravom rozpočte by mal byť aj zdravý duch. Túto paralelu som si zvolil, aby som vysvetlil a obhájil optimálnosť rozpočtu na rok 2008, zdôrazňujem, optimálnu, nie ideálnu úroveň, ku ktorej sa zrejme len stále blížime. Všetci vieme, že Tyršovo heslo vyzdvihuje telo nad ducha. A rovnako vieme, že práve duch, a dokazujú to mnohé životné príbehu ľudí, je v prevažnej miere nad tým telom, teda nad tým kvantitatívnym a hmotným. Chcem tým povedať, že systém rozpočtu a jeho videnie v trojročnom horizonte a súčasne uvedomovanie si záťaže z minulosti sú určujúce pri jeho hodnotení, a to nielen v absolútnych číslach, ktoré sú tak či tak v komparácii s inými hodnotami vo svojom dosahu a význame v konečnom dôsledku len čísla relatívne. Podstatné je, že ekonomika je zdravá a že toto ekonomické zdravie by sa malo premietnuť primerane do vo väčšine orgánov spoločenského organizmu a v jednotlivých kapitolách rozpočtu. Štátne politiky však nie sú založené len na peniazoch. To by sme inak skĺzli do vulgárneho finančného materializmu indukujúceho neschopnosť spoločnosti generovať vnútorné zdroje cez systémové riešenia.
Hneď na úvod mi dovoľte preto pripomenúť fakt, že ostatné dve vlády mali výrazné a nadštandardné mimorozpočtové privatizačné a pôžičkové infúzie, ktoré môžem potom zhrnúť neskôr, pokiaľ by bol záujem si pripomenúť niektoré veci.
Na úvod chcem tiež oceniť, že tento rozpočet počíta s valorizáciou dôchodkov v predpokladanej výške 4,3 % až 4,7 %, pretože v istých častiach spoločnosti a, bohužiaľ, aj v politickom spektre sa na sociodemografickú skupinu dôchodcov pozerá ako na slepé črevo v spoločnosti. Táto vláda teda myslí aj ten prvý groš z minulosti, na rodičov, starých rodičov, ktorým musíme vracať to, čo oni vložili do spoločnosti cez dôchodky.
Dámy a páni, ak sa na návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 pozrieme ako na hlavný nástroj fiškálnej politiky vlády, potom ho môžeme označiť za strategický kľúčový na prijatie eura. Keďže plnenie týchto prísnych kritérií nám generuje aj presné limity, môžeme tento rozpočet nazvať aj ďalším prívlastkom, že je zodpovedný. Nástroj je v tomto prípade aj cestou, po ktorej sa dá bezpečne prejsť. Je to cesta prísnej rozpočtovej disciplíny, keď je viditeľne nízky deficit, to znamená rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sume 31,98 mld. korún, čo vo vzťahu k HDP predstavuje len 2,3 %. Týmto Slovensko spĺňa požadované kritériá nášho vstupu do eurozóny. Od vstupu Slovenska do NATO, do Európskej únie je to ďalšia významná integračná méta, na ktorej by sa mali zhodnúť všetky politické strany naprieč celým politickým spektrom. A predpokladám, že by mali aj chápať práve takto nastavené priority.
Oproti roku 2005 sa však zvýšili príjmy už o viac ako 35 %, výdavky však len o 19 %. Čiže aj na tomto porovnaní spred dvoch rokov vidíme, že rozpočet je zodpovedný, šetriaci, pričom keby nebolo negatívneho vplyvu kapitalizačného piliera na rozpočet, bol by deficit vyjadrený v percentách len 1,1 % hrubého domáceho produktu, čo sa doteraz nepodarilo, pokiaľ viem, nijakej vláde. Rozpočtový schodok teda v kvantitatívnom vyjadrení s týmto rokom klesne o 6,4 mld. korún.
Napriek pozitívnemu ekonomickému vývoju sa ozývajú z Bruselu isté negatívne hlasy o trvalej udržateľnosti konvergenčných kritérií zavedenia euromeny u nás, pričom sa očakáva pritvrdenie podmienok vstupu ďalších krajín. Aj toto je dôvod na prísnu fiškálnu disciplínu rozpočtu, ktorá sa prejaví o. i. aj v tom, že nebudeme zaťažovať budúce generácie. Aj odhady inflácie, ktoré by sa mohli pohybovať v rozmedzí 1,8 % až 2,4 %, sú pozitívne pre rozpočet na nasledujúci rok 2008.
Je pravda, že najvýraznejšie, bolo to tu mnohokrát kritizované, si oproti minulému roku prilepšil rezort pôdohospodárstva, ktorý dostane 29 mld., ale to len kvôli zvýšeniu priamych platieb z 50 % na 80 %, ale, a to chcem zdôrazniť, najviac z rozpočtu dostane kapitola školstva, viac ako 55 mld. korún.
Výrazne viac dostane aj ministerstvo životného prostredia, namiesto tohtoročných 3,5 mld. to bude takmer 8 mld. korún. Jednou z priorít štátnej environmentálnej politiky sa totiž stáva zabezpečenie ochrany života ľudí a majetku občanov pred povodňami. Na rok 2008 by sa malo na tento účel vyčleniť z rozpočtu asi 1,6 mld. korún. Keď si uvedomíme záťaže z minulosti a deficit výdavkov k roku 2005 na protipovodňové opatrenia v sume približne 7,5 mld. korún, tak opäť vidíme zodpovednosť súčasnej vlády a prístupu k rozpočtu v tom, že musíme najskôr naozaj sanovať dlhy z minulosti, či už environmentálne alebo rozpočtové, a jednoducho musíme investovať do environmentálnej politiky a predovšetkým do protipovodňovej ochrany. Práve z kapitoly výdavkov v sume 1,13 mld. korún sa budú realizovať spomenuté protipovodňové opatrenia, ktoré boli rozostavané už v roku 2007. Tým chcem zdôrazniť, že v rámci operačného programu Životné prostredie na roky 2007 až 2013 boli z fondu Európskej únie vyčlenené práve na protipovodňovú ochranu ďalšie 4 mld. korún, pričom finančne najnáročnejšie stavby budú realizované v intravilánoch krajských miest. Keď si porovnáme túto sumu s minulým obdobím programovým, tak z prostriedkov Európskej únie išlo 264 mil., keď zdôrazním tú sumu 4 mld. Z peňazí na ochranu pred vodným živlom, ktoré na rok 2008 vláda vyčlenila, dostane viac ako 40 % východ Slovenska, kde je situácia doslova kritická.
Dovoľte mi, aby som spomenul aj budovanie eGovernmentu. Európska komisia Slovensku v septembri oficiálne schválila operačný program Informatizácia spoločnosti. Na základe toho nám Únia poskytne prostredníctvom štrukturálnych fondov v nasledujúcom období viac ako 993 mil. eur, čo spolu s príjmami zo štátneho rozpočtu bude tvoriť pre informatizáciu 1,22 mld. eur, to znamená približne 40 mld. Sk. Práve oblasť informatizácie je veľmi dôležitá pre novú úroveň slovenského hospodárstva a vôbec dynamiku spoločnosti, o čom iste nik z nás nepochybuje.
Príjmy kapitoly ministerstva zdravotníctva v roku 2008 by mali byť 587,3 mil. korún a jej výdavky by mali byť 33,9 mld., pričom disponibilné zdroje v zdravotníctve presiahnu viac než 100 mld. korún, kým v tomto roku v porovnaní to bolo až 86,9 mld. Takže opäť tu vidíme dosť výrazný nárast pre tak citlivý rezort, akým je nepochybne zdravotníctvo.
Stali sme sa členským štátom NATO. A pri tejto príležitosti som dosť nechápal niektorých predrečníkov, ktorí kritizovali pomer výdavkov pre kapitolu rezortu obrany a pre ozbrojené sily Slovenskej republiky. Je to v prepočte na hrubý domáci produkt len 1,6 %, hoci tie trvalé záväzky a odporúčania centrály hovoria o minimálne 2 % HDP. Avšak v porovnaní s výdavkami na rok 2007 je to pre rezort obrany viac o 2,7 mld. korún, čo, samozrejme, nepokrýva všetky potreby a požiadavky rezortu aj z dôvodu tých optimálnych 2 % HDP, o ktorých som hovoril.
Slovenská národná strana prevzala aj istú zodpovednosť v rámci rezortu dopravy, predovšetkým, kde sa realizuje program výstavby diaľnic. Chcem len povedať, že tento diaľničný program je primerane ambiciózny. Môžeme preto hovoriť aj o investičnom rozpočte, keďže ministerstvo dopravy predpokladá do roku 2010 odovzdanie 162 kilometrov diaľnic a 76 kilometrov rýchlostných ciest.
Chcem tiež oceniť, že rezort dopravy si stanovil za cieľ znížiť finančnú náročnosť predkladaného programu pre štátny rozpočet a iné formy financovania zhruba o 20 % z dôvodu súčasných vysokých obstarávacích cien. Čiže aj tu vidíme, že nie je všetko len o peniazoch, ale je dôležitý aj istý systém, akým sa miliardy alebo peniaze daňových poplatníkov prerozdeľujú a súčasne akým spôsobom sa vedia aj šetriť. Práve tu sa ukazujú vnútorné, kvalitatívne a systémové rezervy spoločnosti, ktoré dokazujú, ako som povedal, že nie všetko je len o tých peniazoch.
Na začiatku som spomenul ten príbeh o troch grošoch. A tak by sme mohli spomenúť aj v skratke minulosť, prítomnosť budúcnosť.
Minulosť, tá nás zaťažuje predovšetkým environmentálnymi záťažami, nedoriešenými reformami v niektorých rezortoch. Musíme dobiehať optimálny pomer výstavby nájomných alebo, ak chcete, štartovacích bytov, spomenul som nedostavané diaľnice, musíme naďalej uplatňovať verejný záujem v železničnej a cestnej doprave.
Naozaj len v skratke. Prítomnosť nás zaťažuje ešte stálou politikou vyrovnávania regionálnych rozdielov. Tam som spomenul tých 40 % na protipovodňové opatrenia, na východ ktoré pôjdu. Prítomnosť to je aj udržanie štandardu a status quo v podpore školstva, vedy a výskumu, ale aj súzvuk medzi dotáciami a žiadosťami.
A budúcnosť podľa programového vyhlásenia sa realizuje zlepšením prístupu k bytovému fondu, najmä mladým rodinám, pričom sa vytvárajú podmienky nielen na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny, ale aj podmienky na zvýšenie obnovy a revitalizácie bytového fondu. To je tá druhá pomerne skrývaná záťaž z minulosti, že náš bytový fond má priemerne v panelových domoch viac ako 30 rokov. A začínajú sa nám otvárať časové míny, ktoré práve chce riešiť aj súčasný rozpočet, a to predovšetkým v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a prostredníctvom Štátneho rozvoja fondu rozvoja bývania a nastavenia nových politík práve zvýhodnenia pre mladé rodiny do 35 rokov s nižšími príjmami na sanáciu týchto energetických záťaží alebo opotrebovanosti bytového fondu. Intenzitou bytovej výstavby s hodnotou 2,68 dokončených bytov na tisíc obyvateľov máme takmer rovnaký úväzok ako v susednej Českej republike, kde to je 2,7. Rovnako pozitívny je podiel začatých bytov, myslím tým rok 2006, v obecnom vlastníctve vo výške objemu 16 %, čím sa zvyšuje podiel nájomných bytov o 1,54 %. V segmente podpory bývania je dôležitým nástrojom aj štátna bonifikácia hypotekárnych úverov a štátna prémia v stavebnom sporení, ktorú táto vládna koalícia upravila v zákone. A umožňuje ju čerpať aj fyzickým osobám a vlastníkom bytov práve na riešenie zatepľovania a odstraňovania chýb predovšetkým v panelových typoch domov, čím sa vlastne aj zrovnoprávňujú občania, ktorí žijú v panelových domoch, s občanmi, ktorí žijú v rodinných domoch. Taktiež oceňujem, že táto vláda myslí na budúcnosť aj cez stavebné úvery s využitím cielenej podpory na alternatívne zdroje energií.
Budúcnosť, samozrejme, myslím tým budúcnosť národa, ovplyvní aj pôrodnosť. A tam sú kľúčom príspevky pri narodení predovšetkým prvého dieťaťa. To tiež bolo v tejto sále dosť kritizované. A preto sa pri tejto problematike zastavím. A pripravil som si aj niektoré grafy na ilustráciu.
Bohužiaľ, na rozdiel od veku súťažiacich v Superstar, kde sa priemerný vek znižuje, tak vek priemerný prvorodičiek nám dramaticky stúpa. Nemôže nás uspokojovať, že sme v tomto stále najlepší v Európe s priemerom 27 rokov, pretože celková krivka natality pre slovenský národ je veľmi hrozivá. V kvantitatívnych číslach za posledných 15 rokov sme klesli z 90 000 detí ročne len na 55 000. Je to možné aj z toho dôvodu, že sa odkladá vek prvorodičiek, a tým nám vzniká stále viac jednodetných rodín. A tak už by sme zase otvorili celý kolotoč súvisiacich problémov aj napr. v dôchodkovej reforme, postaveniu priebežného a 2. piliera a tak ďalej. Čiže práve táto motivácia ľudí aj cez rozpočet a isté benefity práve na prvorodičky, to znamená, aby sme docielili spätný chod a aby čo najviac žien sa vracalo k tomu najideálnejšiemu reprodukčnému veku po dvadsiatke, práve to je jedným z možných cieľov, ako dosiahnuť aj viacdetné rodiny. A tým nástrojom je zvýšenie príspevku z 11 000 na prvé dieťa na 20 440 korún, čo s celkovým príspevkom na prvonarodené dieťa bude činiť 25 000 korún.
Urobil som si jednu tabuľku veku prvorodičiek v danej kategórii. Zatiaľ čo v roku 1997 v kategórii 20- až 24-ročných, a tu vám ukážem graf, bolo 53 % prvorodičiek, v roku 2004 to bolo 58 %. Ale v kategórii 25- až 29-ročných, to je tá druhá, zatiaľ čo v roku 1997 bolo 27 %, v roku 2004 bol už tento objem 44 %. To znamená, v tejto vekovej kategórii bolo až 44 % prvorodičiek, teda žien, ktoré prvýkrát rodili v tejto vekovej kategórii. No a v kategórii, o ktorej som už hovoril, kde tykajú biologické hodiny, 30- až 34-ročných, to je tretí stĺpec, to oproti 15 % už tvorilo 27 %. Čiže toto sú alarmujúce čísla. A zodpovedná vláda by mala riešiť tento problém akútne, aj keď on na celkové vyriešenie bude určite dlhodobý.
Práve z analýzy tohto grafu nám vyplýva, že nám klesá nielen pôrodnosť, ale že sa rodí aj menej detí, keďže sa odďaľuje priemerný vstupný a reprodukčný vek rodičiek. To znamená, že znižuje sa šanca, ale aj sa zvyšuje psychologická bariéra pre to, aby rodiny chceli mať viac detí. Preto oceňujem, že v štátnom rozpočte je systémový prístup tejto vládnej koalície práve na riešenie toho primárneho, ktorým, keď sa vyrieši, a to zníženie priemerného veku prvorodičiek, práve motiváciou cez prvonarodené dieťa môžeme naštartovať potom špirálu ďalej a potom, samozrejme, môžeme aj v budúcnosti uvažovať o ďalších benefitoch rodinnej politiky.
Ako členovi výboru pre kultúru a médiá mi dovoľte pristaviť sa aj pri tejto citlivej kapitole. A chcem tiež oceniť, že rezort kultúry stúpne v rozpočte oproti minulému roku o 1,1 mld. korún, aj keď je pravda, že tieto zdroje budú prevažne použité na investičné a rekonštrukčné zámery, ale, bohužiaľ, kultúra sa nerobí na uliciach, kultúra si vyžaduje aj kultúrne priestory, čím sa rozpočet zvýši na celkový objem 5,1 mld. Sk v rezorte kultúry. Môžeme hneď oceniť, že od januára sa počíta v rozpočte v objeme 137 mil. Sk s dopadmi zo schválenej zníženej dane z pridanej hodnoty na knihy z 19 % na 10 %. Rovnako sa udržiava tradičné status quo rozpočtové pre cirkvi, kde pôjde 1 mld. korún, hoci prieskum agentúry TNS hovorí, že 42 % občanov je proti tomu, aby štát naďalej prispieval na cirkvi. Chcem oceniť tiež, že sa udržiava status quo pre Maticu slovenskú vo výške 40 mil. korún. Ústav pamäti národa si polepší o 5 mil. korún. No a menšiny dostanú na národnostnú kultúru 87,6 mil. korún.
V tejto súvislosti by som tiež rád ukázal jeden výrečný graf. Fialový stĺpec predstavuje výdavky na kultúru národnostných menšín za roky 2002, 2003, 2004 a toto je rok 2006. A tu vidíme nárast, pričom ten žltý predstavuje výdavky na Maticu slovenskú. Myslím, že tiež je to veľmi čitateľný graf.
V piatok sme otvorili aj problematiku financovania médií. Predovšetkým tu rezonovala otázka 45 mil. pre stredné vlny, na ktorých vysiela Slovenský rozhlas v súčasnosti, piaty okruh Rádia Patria. Treba povedať, že opäť sú tu isté záťaže z minulosti. A sú aj pri Slovenskej televízii, kde za ostatné 4 roky boli dávané z vlády dotácie z rôznych dôvodov na činnosť. A týka sa to aj Slovenského rozhlasu, kde došlo k zmene vedenia s tým, že nové vedenie garantovalo vyrovnaný rozpočet pri tých podmienkach, o ktorých vedelo. Bohužiaľ, presunom programovej štruktúry, s ktorou bol veľký problém vôbec v Rade pre rozhlasové vysielanie, ktorá zo zákona schvaľuje takéto programové zmeny, došlo aj k tej situácii, že Rádio Patria vysiela na stredných vlnách. Odmietam preto akúsi vydieračskú politiku vedenia Slovenského rozhlasu, ktoré sa dožaduje zo štátneho rozpočtu ďalších zdrojov bez toho, že by si najskôr urobilo vnútorný poriadok a kooperovalo aj v zmysle rozhodnutí rozhlasovej rady. Tu treba tiež polemizovať, či to bol správny krok. Ale musíme si uvedomiť, že Rádio Patria je podľa vyjadrenia generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu počúvanou stanicou cirka pre 0, 5 % obyvateľov Slovenska, ktorí ho stabilne počúvajú v tej najsilnejšej kategórii, to znamená nad 50 rokov. Ale Rádio Patria nie je len o vysielaní v maďarskom jazyku, je o vysielaní v ďalších siedmich jazykoch.
V tejto súvislosti je tiež dôležité uvedomiť si záťaže súdnej privatizácie v minulosti, keď s privatizáciou Slovenských telekomunikácií pre iného štátneho giganta Deutsche Telekom sa dostali aj Rádiokomunikácie do tohto segmentu. A systém 49 ku 51 asi ťažko umožňuje vláde alebo štátu získať späť, ako to bolo nedávno ešte vo vládnom zámere, Rádiokomunikácie pod kontrolu štátu. Tu nie je podstatné, či k nejakému predaju došlo v marci alebo v máji tohto roku, pretože tento proces sa dlhodobo pripravoval. Podstatné je, ako to bolo v minulosti nastavené. Samozrejme, nový vlastník, TBDS spoločnosť, nástupca Rádiokomunikácií, by sumou, ktorú by sme vyčlenili ako rozpočet pre stredné vlny, teda vo výške 45,4 mil., si len znížil dlh, ktorý si uplatňuje voči Slovenskému rozhlasu, zo 180 mil., tak ako sa vyjadrili, na 135 mil. korún. A že táto problematika nebola vyriešená v minulosti, dokazuje aj odpoveď exministra Fronca z januára 2004 v rámci interpelácie poslanca, ktorý hovoril, že otázka spôsobu a rozsahu vysielania Slovenského rozhlasu je v kompetencii generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. A súčasne danému poslancovi odporučil obrátiť sa so svojou otázkou na bližšie vysvetlenie práve na vedenie Slovenského rozhlasu a na rozhlasovú radu. Takže tento horúci zemiak so strednými vlnami a vôbec s verejnoprávnymi médiami si tu politici pohadzujú už podstatne dlhšie.
Už v roku 2002 boli plány na predaj Rádiotelekomunikácií. A ich hovorkyňa sa práve v apríli 2002 vyjadrila, že pôjde o odpredaj dvom súkromným spoločnostiam. Čiže bolo to pred piatimi rokmi. Už vtedy sa vedelo, že dve spoločnosti s ručením obmedzeným sa následne predajú investorovi. A čo je na tom zaujímavé a paradoxné, je, že súčasnými vlastníkmi Rádioletekomunikácií, samozrejme tam je istý holding troch spoločností, ale hovorme o tom kľúčovom, ktorý to pripravil a získal, to sú bývalí zamestnanci, bývalí zamestnanci tých Rádiotelekomunikácií, štátneho podniku, ktorý sa dostal v privatizácii pod Deutsche Telekom a potom sa po piatich rokoch zrazu zázračnou krivkou ocitne v manažmente súkromnej spoločnosti, ktorá v súčasnosti strategický podnik Rádiotelekomunikácie vlastní. A čo je najväčší paradox, je, a to bolo vyjadrenie generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva Telekomu, slovenského, ktorý povedal, že tento náš gigant vraj nebude mať dostatok zdrojov na investovanie do Rádiotelekomunikácií. Ale súkromná spoločnosť vytvorená z bývalého manažmentu zrazu tieto zdroje našla.
Čiže naozaj by bolo dobré niekedy si oprášiť tu minulosť a v prípade keď kritizujeme, aby sme zohľadnili naozaj aj vlastnú mieru zodpovednosti z minulosti za stav, ktorý, samozrejme, nás všetkých trápi. Ale je naozaj potrebné si najskôr vytiahnuť to brvno z vlastného oka a potom poukazovať, povedzme, aj na SNS, že chce likvidovať nejaké stredné vlny alebo vysielanie pre menšiny. Čiže ak to niekto bude chcieť, dá sa to veľmi detailne, lenže to by bolo na podstatne dlhšie objasnenie celej genézy, ktorá viedla k súčasnému stavu, a to možno aj práve preto, že nás čaká digitalizácia a stredné vlhy sú naozaj strategické pre umiestnenie vrstiev v jednotlivých allotmentoch. A, samozrejme, sú strategické aj svojím európskym rozsahom, len tu mi zas nedá nespomenúť bývalého ministra bývalej vlády, od ktorého na priamu otázku bývalého vedenia Slovenského rozhlasu, či štát potrebuje a bude potrebovať stredné vlny, došla odpoveď, nie, štát nebude potrebovať stredné vlny.
Čiže toto je asi ten naozaj veľmi stručný sumár problémov so strednými vlnami a o tom, či máme znížiť dlh pre súkromnú spoločnosť, dotácie o 45 mil., alebo nie alebo je to povinnosť vedenia rozhlasu v rámci rozsiahlych reforiem, napr. aj čo sa týka hromadného prepúšťania v orchestri, znižovaním úväzkov, platov, prepúšťaním redaktorov, čo sme riešili už na začiatku roka tou vyžiadanou štruktúrou prepúšťaných zamestnancov. Tak sa pýtam, kam idú tie peniaze, keď sa šetrí a stále nie je dosť. Pritom paradoxne vedenie Slovenského rozhlasu odmietlo zverejniť výšku platov a odmien manažmentu, lebo by to bol vraj zásah do integrity ich práv.
Pokiaľ sa týka financovania menšín, tak opäť som si pozrel výrečnú tabuľku výdavkov na národnostné menšiny. A videl som v rezorte ministerstva kultúry, že zatiaľ čo v roku 2004 tam išlo 80 mil., v roku 2005 to bolo 99 mil., v roku 2006, čiže vo volebnom roku, aj z dôvodu účelovej dotácie 45 mil. pre Slovenský rozhlas to už vyskočilo na 183 mil. Tento rok to činilo 107 mil., ale čo je podstatné, je, na budúci rok je to 188 mil. korún. Opäť mám k tomu graf, ktorý to veľmi transparentne ukazuje, že tu nedochádza k nijakému obmedzovaniu dotácií pre menšiny žijúce v Slovenskej republiky.
Čo chcem však zdôrazniť, je, že konečne sa aj v rozpočtových kapitolách počíta s druhou najsilnejšou menšinou, ale aj s ďalšími menšinami, tou druhou myslím rómsku menšinu, pričom celkové výdavky, toto som spomenul len kapitolu ministerstva kultúry, pre menšiny narástli, keď to porovnám s rokom 2004, zo 155 mil. na rozpočtovaných na budúci rok 250,36 mil. Je to plus cirka 100 mil. korún za 4 roky. Myslím, že je to celkom slušný nárast a dôkaz toho, že minimálne status quo, keď nie nárast, táto vláda v starostlivosti o všetkých občanov aj dodržiava.
Hovoril som o financovaní cirkví a takisto môžeme hovoriť, že je tu nielen status quo, ale aj trvalý nárast, trvalý nárast financovania, pričom v roku 2000 ak to bolo 519 mil., v tomto roku je to 928 mil. korún. Čiže oproti roku 1999 tu bol indexový nárast o 98 % v priemere. Pritom ak si pozriete jednotlivé položky jednotlivých 18 cirkví a náboženských spoločností, nenájdete tam nejaké výraznejšie rozdiely. Index má evanjelická cirkev 102, reformovaná 110, rímskokatolícka 95. Takže opäť je tu zodpovedný prístup tak, aby každý dostal primerane toľko, koľko mu aj patrí.
Chcem sa vyjadriť, keďže reprezentujem poslanecký klub Slovenskej národnej strany, aj k rozpočtu v rezorte školstva a vôbec ku kapitole Veda a výskum.
Nárast 4,1 mld. korún oproti minulému roku, čo je nárast o 8 % z tohtoročných 51,36 % na 55, 5 % v budúcom roku, je z môjho pohľadu optimálny, pretože musíme počítať aj s rozpočtovaním príjmov z európskych fondov, kde sú rôzne odhady, ale to minimum zdrojov je 1,7 mld. Regionálne školstvo zaznamenalo nárast, v hrubom objeme 1,6 mld., čo je 1,8-percentný medziročný nárast, v samotnej kapitole školstva predstavuje tento nárast 4,4 %. Priemerná mzda pedagógov v regionálnom školstve je odhadovaná alebo rozpočtovaná, plánovaná, alebo ako to chcete, na 20 700 korún. Nárast pre vysoké školy robí plus 900 mil. korún. A je to adresné predovšetkým na nárast platov učiteľov, ktorí sú tým dôležitým kľúčovým medzistupňom k vzdelávaniu, pretože stále ešte platí, ako motivovaný, ako kvalitný a dobrý učiteľ, tak kvalitný žiak, a na doktorandské vzdelávanie, pretože v minulosti sme, bohužiaľ, zanedbali podporu vzdelávania a motivovania doktorandov, čo nám vyčítali viaceré organizácie, keď len spomeniem tak OECD. Saldo hospodárenia verejných vysokých škôl na rok 2008 predpokladá prebytok plus 55,5 mil. korún. A v nasledujúcich rokoch je to už potom neskôr rozpočet ako vyrovnaný, pričom tu opäť ešte nemáme zahrnutú možnosť čerpania z prostriedkov Európskej únie a taktiež možné príjmy, možné príjmy, zdôrazňujem, od externých študentov podľa schválenej novely vysokoškolského zákona.
Keď sa pozrieme na tabuľku miezd v celkovom objeme v rezorte školstva, tak vidíme, že v roku 2007, teda v tomto roku, to je 6,246 mld., na budúci rok to bude 7,462 mld., v roku 2009 to bude 7,831 mld. a v roku 2010 to bude 8,012 mld. Čiže vidíme jasný nárast. Pritom keď si pozrieme toľko zdôrazňovaný, najmä zo strany opozície, podiel nie v hrubom objeme, ale v percentách na hrubý domáci produkt, sú tu takéto posuny: z 2,98 % na súčasných 2,81 %, no a na budúcoročných 2,79 %. Čiže sú to naozaj minimálne posuny. V tom hrubom objeme, čo pôjde do školstva, je tento graf za roky 2006, 2007, 2008. Myslím, že tiež graf je úplne jasný a zrozumiteľný. A platy pre nepedagogických pracovníkov sa jednoznačne zvyšujú o 7,5 %, pričom u pedagogických sa dostávajú na úroveň 21 397 korún oproti tohtoročným 19 642 korún.
Treba tiež vyzdvihnúť kapitolu Agentúry pre vedu a výskum, z ktorej pôjdu peniaze predovšetkým na vedu a výskum. Ale súčasne budú sa cez ňu prelievať aj peniaze z európskych fondov, pričom v rozpočte navyše dostáva táto agentúra 150 mil. korún. A dostáva sa tak v podpore na úroveň 1 mld. korún. V minulosti to bolo pritom len 600 mil. Čiže je to nárast približne o 40 %.
Veda a výskum teda dostali alebo by mali dostať celkovo 8,7 mld. A v samotnej kapitole školstva je to 4,1 mld. na vedu a výskum. V tejto kapitole z citovanej Agentúry pre vedu a výskum by to malo byť 122 mil. korún, ktoré by sa mali predovšetkým použiť na verejných vysokých školách.
A tiež treba zahrnúť do celkových rozpočtov aj Slovenskú akadémiu vied, ktorá ma na rok 2008 rozpočtovaných 1,8 mld. korún a v ostatných kapitolách ďalej vyčlenených 1,1 mld. korún práve na kapitolu Veda a výskum, pričom podľa odhadov okrem týchto uvedených zdrojov by mal byť prílev zo štrukturálnych fondov na vedu a výskum v objeme ďalších 1,3 mld. korún.
A teraz mi dovoľte uviesť jeden príklad z minulosti pre súčasnosť o tom, čo sme mohli robiť lepšie a čo sme neurobili. A je to príklad, ktorý je nám bytostne blízky, pretože ide o spôsob privatizácie a spôsob nakladania s peniazmi z privatizácie. Práve včera Francúzsko predalo malý podiel v elektrárenskom koncerne Electricité de France. Z príjmu však, čo je podstatné, chce financovať plán na modernizáciu univerzít. Celková hodnota investícií do univerzít z privatizácie ich energetického giganta by mala dosiahnuť 5 mld. eur, čo je 165 mld. Sk. To je polovička nášho rozpočtu. A je to len z 2,5 % predaja akcií, pričom, čo je kľúčové, Francúzi boli tak múdri, že si schválili zákon, že minimálna výška, ktorú si štát ponecháva v Elektricité de France, je 70 %. Pod túto hranicu podľa zákona sa nesmie ísť. Ale Francúzi to robia rozumne. Ponúkli 2,5 % akcií, majú 5 mld. eur práve na vysoké školy. A dokonca uvažujú, že ak bude záujem, môžu ísť až na úroveň 3,7 % zo svojho podniku. Ešte stále Francúzom zostáva vo vlastníctve 83,6 % akcií v Elektricité de France. Ja sa pýtam: Kam išli peniaze zo 66 % predaja Slovenských elektrární, koľko ich išlo do vysokoškolského vzdelávania, toľko kritizovaného alebo oplakávaného? Ako sme my použili okrem tých 60 mld. odložených približne na tri roky z privatizácie zo Slovenského plynárenského priemyslu? Bohužiaľ, toto už je, áno, plač nad hrobom mŕtveho, pretože táto vláda sa jednak zaviazala neprivatizovať, no a, po druhé, povedzme si, čo by ešte sa vlastne aj dalo privatizovať. A ja verím, že tie peniaze pôjdu podľa vzoru Francúzov tam, kam by mali ísť, a nie na prejedanie a rozplytvanie peňazí z privatizácie.
Dámy a páni, chcem ešte sa dotknúť kapitoly rezortu výstavby a regionálneho rozvoja, kde Slovenská národná strana má svojho ministra a môže cez tento rezort realizovať nielen svoju, ale aj vládnu politiku z programového vyhlásenia vlády v podpore bytov, resp. lepšieho naštartovania bytov nájomných alebo sociálnych, ako chcete, obecných, pre mladé rodiny, kde existuje, ako som už v predchádzajúcom hovoril, celý rad podporných politík, či už cez jednotlivé zákony alebo ďalšie segmenty, napr. cez Štátny fond rozvoja bývania, alebo v zákone o stavebnom sporení. Kvalitné a dostupné bývanie pre občanov Slovenskej republiky má tri prioritné nástroje. Je to Štátny fond rozvoja bývania, štátna prémia k stavebnému sporeniu a štátny príspevok k hypotekárnym úverom. Na podporu bývania na rok 2008 sa vynaložia verejné výdavky vo výške 7,9 mld., z toho predstavuje Štátny fond rozvoja bývania 1,9 mld. plus transfer ďalších 2,2 mld. korún. Na výstavbu bytového fondu teda pôjdu prostriedky aj v sume 1,7 mld. korún, na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu to bude 1,4 mld. a na bonifikáciu hypoúverov to bude 0,75 mld. korún. Oceňujem, že stavebné sporenie prináša zjednodušenie administratívnej náročnosti poskytovania bankových služieb klientom a tiež spresnenie vybraných ustanovení na základe poznatkov z praxe, pričom táto nová úprava, čerstvá, má dosah na štátny rozpočet v odhadovanej výške 150 mil. korún ročne čiže, opäť hovorím, aj skĺbi adresnosť zdrojov a cielených politík s rozumným prístupom systémových a štrukturálnych zmien. Na regionálny rozvoj pôjde 4,4 mld. korún, pričom SNS sa podarilo navýšiť 0,5 mld. korún na podporu bytovej politiky oproti pôvodnému návrhu vlády. Takže je vidieť, že táto priorita SNS má podporu aj ďalších členov vládnej koalície, pretože hovoril som o minulosti, prítomnosti, budúcnosti, hovoril som o podpore pre rodiny na naštartovanie zvýšenej krivky pôrodnosti. A, samozrejme, musíme vytvoriť aj podmienky, ak sa to A primárne podarí, aby sme boli pripravení aj na B, aby mladé rodiny a ich deti mali aj kde bývať. Práve preto je kľúčová aj podpora bytovej politiky. Keď si pozrieme štruktúru nájomných bytov, tak vidíme, že sú to na našom trhu predovšetkým malé byty a garsónky, ktoré sú výsadou skôr ľudí, ktorí žijú osamote, alebo starších občanov. A preto nedostatočne sú motivované pre rodiny s malými deťmi a prevládajúce sú dvoj- a trojizbové byty. Mala by smerovať k týmto metrážam aj podpora štátnej politiky. Podobné parametre dosahujú v podstate iba byty v Luxembursku a vo Švédsku, keď ich porovnáme so Slovenskom.
Dámy a páni, na záver ešte mi dovoľte, aby som interpretoval jednu tabuľku, ktorú som si spravil. A je to porovnanie vybraných rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu v rokoch 2006, ktoré rozpočtovala minulá vláda, 2007 a 2008. Je to celkový objem financií v miliardách, ktorý ide pre jednotlivé rezorty. A potom tam je aj tá tabuľka, ktorú si viac všíma naša opozícia. A to je podiel na hrubom domácom produkte. Iba v troch rezortoch je nárast v zvýšenom podiele HDP. Je to ministerstvo pôdohospodárstva, je to ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií. Ak sme hovorili, že je tu viac ako 30-miliardový nárast, tak potom vidíme, že operovanie len touto kategóriou informačnou, je relatívne, je relatívne najmä ak si porovnáme, povedzme, toľko kritizovanú kapitolu pôdohospodárstva a jej nárast, Len pre objektívnosť, pretože tomuto rezortu alebo segmentu sa ja osobne príliš nevenujem, uvediem, že v roku 2006 podiel na hrubom domácom produkte 1,3 % klesol v tomto roku na 0,99 %. A znova sa vracia mierne nad úroveň spred roka na 1,46 %.
Takže aj tu vidno, že môžeme mať rôzne pohľady. A je to aj prirodzené, či pohár povestný je poloprázdny alebo poloplný. To podstatné, čo by nám však nemalo uniknúť, je, že ten pohár tu je, že je v ňom čistá voda, ktorá má slúžiť na zvýšenie životnej úrovne a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. A keďže tento rozpočet to aj napĺňa, dámy a páni, ja osobne a aj poslanci za Slovenskú národnú stranu budú hlasovať za tento rozpočet.
A keďže vláda požiadala o spojenie hlasovania s vyslovením dôvery, koaličná Slovenská národná strana, ja osobne takisto jednoznačne vyjadríme podporu nielen tomuto rozpočtu, ale aj tejto vláde, pretože aj cez rozpočet, jeho kapitoly, štruktúru je podstatné to, že napráva záťaže alebo nevyrovnanosti či krivdy z minulosti, že udržiava minimálne status quo vo všetkých segmentoch rozpočtu a rezortoch, že robí cielenú politiku podpory vybraných kľúčových politík s jasným zámerom, s podporou legislatívnych opatrení, že tento rozpočet teda má svoju hlavu, má svoje opodstatnenie, má svoju jasnú víziu, a preto má aj našu podporu. Ja vám ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Laššáková, Sárközy, Slabý, Fronc, Belásová, Szigeti László, Biró Ágnes, Senko Ján. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pozorne som počúvala vystúpenie pána poslanca a chcem ho oceniť. Naozaj podrobne sa vyjadril k všetkým podstatným kapitolám štátneho rozpočtu a zdôraznil ich pozitíva. Aj podľa môjho názoru je rozpočet vyvážený, kladie dôraz na priority, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení. Ale čo je najpodstatnejšie, najpodstatnejšie je to, že spĺňa kritériá aj pre zavedenie eura v roku 2009. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dostane slovo pani poslankyňa Sárközy Klára.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, na začiatku vášho príspevku ste hovorili o tom, ako táto dobrá vláda, ktorá robí všetko len pre blaho ľudu tejto krajiny, myslí aj na valorizáciu dôchodkov. No pevne verím, že ste si vedomý toho, že valorizačný mechanizmus do zákona o sociálnom poistení zaviedla druhá Dzurindova vláda, je to ten tzv. švajčiarsky model, takže s tým sa nič neudialo, neboli tam potrebné žiadne legislatívne zmeny.
Potom ste sa dotkli aj príspevku pri narodení prvého dieťaťa. Myslím si, že dobrú rodinnú politiku robí vláda vtedy, keď myslí nielen na prvé, ale aj na druhé, tretie a na štvrté dieťa a keď robí všetko preto, aby rodiny sa cítili bezpečne. Myslím si, že je chorá tá spoločnosť, ktorá dáva peniaze len preto prvonarodenému dieťaťu, aby sa rodilo viac detí. Myslím si, že toto je niečo o morálke, ale na to asi 2 minúty sú málo.
Potom ste sa dotkli aj doktorandov. No ja mám taký dojem, že okrem pána ministra nikto si nemyslí, že tie zmeny, ktoré sa udiali či v zákone o sociálnom poistení alebo aj čo sa týka štipendií pre doktorandov, sú v prospech tých, ktorých sa to týka, pretože sa ozývali jednak doktorandi a napr. všetci poslanci dostali pri prerokúvaní tohto zákona list od podpredsedu Slovenskej akadémie vied, ktorý práve hovoril, že tie zmeny, ktoré prijali poslanci v zákone o sociálnom poistení, budú znamenať odliv mozgov do zahraničia. Ďakujem pekne.
A ešte jedna poznámka. Keby Slovensko sa nedostalo do Európskej únie a do NATO, kde sa nedostalo vtedy, keď ste boli vo vládnej koalícii, tak asi takýto rozpočet by vláda nemohla pripraviť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slabý.
J. Slabý, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolíte, chcem priblížiť oblasť protipovodňových opatrení a význam 1,6 mld. korún, ktoré vláda v prospech práve týchto opatrení v rozpočte uvoľnila. Je pravda, že povodne sa nám na Slovensku akosi nevyhýbajú. Len za posledných desať rokov nebolo vlastne jediného roka, v ktorom by sme nezaznamenali zvýšenú povodňovú aktivitu na našich tokoch. Na vodohospodárskom majetku štátu vznikli škody za viac než 5 mld. korún a povodne za toto obdobie priniesli aj smrť 51 ľuďom. Ak dovolíte, zopakujem, zomrelo 51 ľudí. Tu sa teda, myslím, nebavíme o ekonomických teóriách, tu je priamy dopad na život ľudí.
Je síce pravda, že predchádzajúca vláda v roku 2000 prijala Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010, no ten sa vôbec neplnil najmä pre nedostatok finančných prostriedkov. V roku 2002 sa protipovodňový program aktualizoval, ale vláda ho len vzala na vedomie a naďalej zostával iba na papieri. Deficit v plnení protipovodňového programu ku koncu roka 2006 dosiahol viac, než, ako uvádzal aj pán kolega Rafaj, 7,5 mld. korún.
Rovnaký osud postihol aj Koncepciu vodohospodárskej politiky SR do roku 2015, ktorú bývalá vláda uznesením č. 117 z 15. februára 2006 neprijala, ale len vzala na vedomie a odporučila predsedom samosprávnych krajov a starostom obcí zabezpečiť jej realizáciu. No a vidíme, ako to v praxi dopadlo. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz, prosím, bude pokračovať s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Zapnite mu, prosím, mikrofón.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som povedal, že toto je rozpočet pre školstvo premárnenej šance a že vzdelanie stojí na samom kraji záujmu Ficovej vlády, a preto rodičia, pedagógovia a študenti môžu mať len hlavu v smútku. Je to preto premárnené, že pri takomto raste HDP sa dalo podstatne viac investovať do budúcnosti tejto krajiny a do budúcnosti národa. Vy môžete hovoriť o tom, že je navýšenie také a také. Hrať s číslami sa dá, ale treba hrať s nimi poctivo. Treba porovnávať tie čísla, už som vás minule na to upozornil, ktoré idú zo štátnej kasy, mimo peňazí, ktoré idú z európskych zdrojov. A tam to navýšenie je ani nie polovičné oproti tomu, čo my sme urobili pre rok 2006.
Keď hovoríte o platoch. Viete, sľuby, platy, zníženie počtu žiakov v triedach ap., to sa ľahko dáva, ale realita je iná. Pozrite si priamo návrh zákona o štátnom rozpočte. Pokiaľ my sme dosiahli v roku 2006 priemerný plat učiteľov na úroveň platov v národnom hospodárstve, to bolo okolo 18 200 korún, teraz vidíte, že už ten plat je o 624 korún nižší u učiteľov, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. A poklesne to.
Čo sa týka toho, čo ste povedali, že pôjde 900 mil. na vysoké školy, najmä na platy. No neviem, kto vám to nahovoril. Zákon o vysokých školách je iný. Vysoké školy sú verejné, takýmto spôsobom sa to nedá určovať. To vôbec takto sa neudeje. Treba si pozrieť zákon.
Ale čo je podstatné. Vy hovoríte a hovorili ste stále o 5 % z HDP pre školstvo. No viete, koľko by ste to museli zvýšiť dnes? No museli by ste viac ako zdvojnásobiť to, čo sa dáva, a museli by ste navýšiť rozpočet o 60 mld. rezortu školstva. Čiže odíďte z ríše Alenky divov a z podobných bájok.