M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivan Mikloš. Zapnite, prosím, mikrofón pánu Miklošovi.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som najskôr sa vyjadriť k atmosfére, v ktorej rokujeme a v ktorej predniesol kolega poslanec Lipšic svoj príhovor. Myslím si, že je príznačné, že poslanci vládnej koalície sa tu nahrnuli len vtedy, keď sa bolo treba prihlásiť, aby natiahli čas a aby získali čas na zrejme vytvorenie nejakej dohody v rámci vládnej koalície a riešenie krízy, ktorá nastala, ale ktorú sami vyvolali, treba zároveň povedať. Zároveň ale je evidentné, že napriek desiatkam prihlásených koaličných poslancov do rozpravy o rozpočte ich tento štátny rozpočet nezaujíma vôbec. Traja poslanci teraz prišli, vítam vás, pred chvíľou tu neboli takmer žiadni koaliční poslanci. Myslím si, že je to veľmi príznačné a že to svedčí aj o tom, aký vzťah majú k tomuto najdôležitejšiemu zákonu roka, ako aj o tom, aký vzťah má vláda, keď vidíme celý deň prázdne stoličky členov vlády.
K tomu, o čom hovoril pán poslanec Lipšic, chcem doplniť, že je naozaj zaujímavé počuť, a to bola pre mňa nová informácia, to som nepostrehol, že na ministerstve spravodlivosti sa na informatizáciu dáva len 10 mil. korún. Na ministerstve financií je to 2,4 mld. korún, na ministerstve vnútra je to 1 mld. korún. Na ministerstve obrany na informačnú telekomunikačnú techniku a technológie to predstavuje 2,1 mld. korún. Zdá sa, že minister spravodlivosti nie je v správnej skupinke, 10 mil. korún oproti týmto sumám je naozaj vec smiešna a zarážajúca. Na informatizáciu, samozrejme, peniaze potrebujeme, ale aj tento nepomer, tieto čísla, myslím si, svedčia o mnohom.
M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec? Áno. Ďakujem.
Ja len teda, ak by to pomohlo, uvediem, prihlásilo sa do rozpravy 59 poslancov, z toho 25 je členov opozície, zvyšok je koalícia. Ďakujem pekne.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rudolf Bauer, pripraví sa pani poslankyňa Gibalová. (Reakcia z pléna.)
Viem, prepáčte, pán poslanec, nevidel som vás. Nech sa páči, pán poslanec Lipšic chce reagovať na faktickú poznámku.
D. Lipšic, poslanec: Pán predsedajúci, ja vám garantujem, že všetci poslanci opozície vystúpia. A teraz nebudem sa s vami stavovať, koľko poslancov koalície vystúpi z tých, čo je prihlásených, myslíte, keď sa urovná kríza.
No ale len reakcia na pána kolegu Mikloša. Áno, nie je minister spravodlivosti v tej správnej skupine. Ale mňa skôr zaujíma ako bude z akéhokoľvek dôvodu vyzerať justícia po štyroch rokoch vládnutia tejto vlády. Bude v kolapsovom, katastrofálnom stave. A to je zodpovednosť celej vládnej koalície, nielen ministra spravodlivosti, pretože poslanci budú rozhodovať svojím hlasovaním o podpore rozpočtu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ja teda som nevystúpil v rozprave, ťažko mi je reagovať teda.
Takže, nech sa páči, pán poslanec Bauer, pripraví sa pani poslankyňa Monika Gibalová.
R. Bauer, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 mám konkrétny pozmeňujúci návrh, ktorý hneď na úvod poviem. Týka sa kapitoly ministerstva hospodárstva a navrhujem, aby pre túto kapitolu boli viazané prostriedky vo výške 200 mil. korún na dotácie obnoviteľných zdrojov energie pre domácnosti a vo výške 250 mil. korún na zriadenie fondu energetickej efektívnosti.
A teraz by som chcel uviesť argumenty, prečo som presvedčený, že je to dobrý návrh a že by určite vylepšil rozpočet s tým, že by nebol ohrozený, samozrejme, náš vstup do eurozóny.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo dokument o stratégii pre lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, kde sa rátalo s podporou 100 mil. korún pre vykurovanie a ohrev vody, 75 mil. korún bolo predpokladaných na slnečné kolektory a 25 mil. korún pre podporu kotlov na biomasu. Táto položka v navrhovanom rozpočte chýba. V súlade s európskou energetickou stratégiou má naša krajina ambiciózne ciele vo zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe elektriny, tepla a palív do roku 2020, a preto si myslím, že by bolo veľmi dobré podporiť navýšenie dotácií na obnoviteľné zdroje energie pre domácnosti, k čomu sa o. i. zaviazala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení, kde sa píše, že vytvorí podmienky pre vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Vláda sa ďalej zaviazala, že pripraví motivačné pravidlá pre využívanie obnoviteľných zdrojov energií a získanie podpory z fondov Európskej únie v týchto oblastiach. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je aj jednou zo základných priorít energetickej politiky našej krajiny. Rast cien fosílnych neobnoviteľných palív v posledných rokoch posúva túto energetickú alternatívu do centra ekonomickej a politickej pozornosti. Medzi obnoviteľné zdroje energie, ktoré je možné v súčasnosti technologicky využiť na výrobu elektriny, tepla a dopravných palív, sa zaraďuje biomasa vrátane biopalív a bioplynu, slnečná, vodná, veterná a geotermálna energia. Obnoviteľné zdroje energií prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva. V prípade aktívnej politiky podpory je možné počiatočnú etapu dovozu zahraničných technológií a know-how skrátiť a otvoriť priestor pre investície do výroby a montáže komponentov, celých systémov až po založenie výskumných kapacít prepojených na univerzity. Obnoviteľné zdroje energie podporujú inováciu a rozvoj informačných technológií, otvárajú priestor pre nové smerovania a sú jedným z pilierov budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment domácich obnoviteľných zdrojov energie je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, čím sa stáva jedným z pilierov zdravého a ekonomického vývoja spoločnosti. Zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energií má dosah aj na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva.
Oblasti energetiky a klimatických zmien dominovali aj jarnému zasadnutiu Európskej rady. Predsedovia vlád a hlavy štátov dosiahli politickú dohodu predovšetkým v stanovení záväzných strednodobých cieľov v oblasti redukcie skleníkových plynov, je to 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, úspor energie, takisto je to 20 % plánovanej spotreby na rok 2020, zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie, takisto je to 20 % do roku 2020, a podielu biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty, je to minimálne 10 % do roku 2020.
Politicky najcitlivejšou oblasťou jarného summitu bola časť venovaná energetickej efektívnosti a obnoviteľným zdrojom energie, a to najmä otázka záväznosti cieľového podielu 20 % obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie Európskej únie do roku 2020. Závery Európskej rady v tejto citlivej otázke boli také, že záväzný ukazovateľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov je záväzným cieľom pre Európsku úniu ako celok a pri rozdeľovaní záťaže medzi jednotlivé krajiny sa budú zohľadňovať národné špecifiká k východiskovej pozícii jednotlivých členských štátov, súčasná úroveň podielu obnoviteľných zdrojov energií na domácom trhu a v podstatnej miere existujúca štruktúra výroby energie v krajine, tzv. energetický mix. Cieľ dosiahnuť 10-percentný podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave Európskej únie do roku 2020 bol rovnako stanovený ako záväzný.
Podľa plánu má Európska komisia do konca roku 2007 pripraviť návrh novej komplexnej smernice o využívaní všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Práve počas rokovaní o návrhu tejto smernice bude priestor pre definovanie diferencovaných národných cieľov, ktoré majú byť určené s prihliadnutím na národné podmienky a východiskové pozície tak, aby bol dosiahnutý celkový podiel. Práve tu bude priestor pre národné delegácie, aby obhájili požiadavky vlastných krajín. Okamžite po zverejnení tohto úmyslu alebo zámeru ministerstva hospodárstva ešte pri zostavovaní rozpočtu bol veľmi dobrý a pozitívny ohlas vo verejnosti. A ľudia začali sa informovať, kde je možné sa prihlásiť, aby využili tieto dotácie. A určite takisto ako v susedných krajinách, v Českej republike alebo v ďalších krajinách, by to malo naozaj násobný veľmi pozitívny efekt v tejto oblasti. Preto si myslím, že je to dobrý návrh a žiadam vás o jeho podporu.
Čo sa týka tejto druhej časti, a to vytvorenia fondu energetickej efektívnosti, argumentácia je taká, že naša energetická náročnosť tvorby hrubého domáceho produktu je vysoko nad priemerom európskej pätnástky. A dali sme si za cieľ dosiahnuť úspory energie do roku 2016 vo výške 9 % konečnej spotreby. Ministerstvo hospodárstva pôvodne navrhovalo 600 mil. korún do roku 2010, pre prvý rok 2008 to predstavuje 250 mil., s tým, že po roku 2010 by sa fond financoval súkromne z príspevkov energetických firiem, na čo sú pripravené aj elektrárne. Vyčlenené prostriedky by sa použili na rozbeh aktivít ako vzdelávanie, informačné kampane, podpora energetických auditov a konkrétnych projektov. Tento plán je založený na tzv. Akčnom pláne energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010, ktorý je strategickým programovým dokumentom s plánovaním opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sa budú realizovať v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva v týchto najbližších troch rokoch. Úlohou toho akčného plánu je určiť ciele, definovať energeticky úsporné opatrenia a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie. Opatrenia uvedené v tomto akčnom pláne vytvoria najmä základné legislatívne prostredie a vhodné podmienky pre zabezpečenie podstatného zlepšenia energetickej efektívnosti a dlhodobého dosahovania úspor energie, najmä motivácie jednotlivých subjektov k uskutočneniu úsporných opatrení a k energeticky efektívnemu správaniu sa, po druhé, jasnej zodpovednosti za požadované ciele a dosahované výsledky a, po tretie, pre potrebné ekonomické a právne prostredie. V širšom význame sa problematika energetickej efektívnosti dá chápať ako nevyhnutnosť a výzva využiť komplex pozitívnych dopadov, ktoré majú nadrezortný charakter.
Realizácia opatrení zameraných na úspory energie prispieva k zvýšeniu energetickej bezpečnosti a znižuje závislosť ekonomiky od dovozu primárnych energetických zdrojov, čo je obzvlášť dôležité v tomto období a v tomto prostredí Európskej únie. Pre podniky, služby a domácnosti znamená úspora energie nižšie náklady na zabezpečenie energetických potrieb, a tým aj priamo či nepriamo zvýšenie konkurencieschopnosti, ako aj kvality života občanov. Energeticky úsporné opatrenia prispievajú k znižovaniu emisií, znečisťujúcich látok, ako aj skleníkových plynov. Realizácia opatrení stimuluje rozvoj malého a stredného podnikania, vytvára priestor pre účinné energetické služby, a tak umožňuje aj vznik nových pracovných príležitostí s vysokou kvalifikáciou a rast zamestnanosti.
Významnou príležitosťou pre rozvoj inovatívnych odvetví je podpora priemyslu pri vývoji a výrobe energeticky efektívnych výrobkov a technológií. Výsledky výskumu a technologického vývoja majú v oblasti energetickej efektívnosti vysoký konkurenčný a exportný potenciál. Jednotlivé opatrenia podporujú inovácie a budú vyžadovať rozvoj informačných technológií a sú jedným z pilierov aj budovania znalostnej ekonomiky.
Pre podporu energetickej efektívnosti je nevyhnutné mať k dispozícii a poskytovať širokej verejnosti objektívne informácie o spotrebe energie a nákladoch na jej obstaranie, o možnostiach energeticky úsporných opatrení, o štandardoch energetickej účinnosti spotrebičov. Realizáciu jednotlivých opatrení a činností je nevyhnutné stimulovať prostredníctvom podporných programov a iných finančných mechanizmov.
Dlhodobým cieľom našej krajiny je znížiť energetickú náročnosť tvorby hrubého domáceho produktu na úroveň priemeru ostatných ekonomických rozvinutých krajín Európskej únie pôvodnej európskej pätnástky. Rešpektujúc priority Európskej únie v oblasti energetickej politiky, závery Európskej rady pre oblasť energetickej efektívnosti, Rada zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú efektívnosť Európskej únie, aby sa dosiahol cieľ úspory 20 % spotreby energie EÚ v porovnaní s prognózami na rok 2020, a vyzvala na dôkladné a rýchle konanie, vykonanie piatich ambicióznych hlavných priorít, ktoré sa vyzdvihli v záveroch Európskej rady v novembri minulého roku.
V súlade s dostupnými hodnotami ukazovateľov energetickej náročnosti našej krajiny v rokoch 2001 až 2005, ako aj v súvislosti s potrebou implementácie smernice 2006/32/ES a po zvážení existujúcich možností monitorovania hodnôt energetických úspor je potrebné, aby sa v Slovenskej republike vykonali všetky opatrenia zamerané na dosiahnutie ročnej úspory konečnej energetickej spotreby v priemere 4 135 terajoulov za rok. Táto hodnota je zhodná s dosiahnutím indikatívneho cieľa vyplývajúceho zo smernice 2006/32/ES o energetických službách v období rokov 2008 až 2017, teda za deväť rokov dosiahnuť úsporu 9 % konečnej energetickej spotreby, pričom táto kvantifikácia sa vykonáva za obdobie posledných päť rokov. Čiže celkový národný indikatívny cieľ úspor energie pre deviaty rok, t. j. rok 2016, podľa čl. 4 ods. 1 smernice je dosiahnuť kumulovanú hodnotu úspor vo výške 9 % konečnej energetickej spotreby.
Dámy a páni, pokiaľ chceme tieto ciele dosiahnuť, je nevyhnutné rozbehnúť aktivity, opatrenia, ktoré budú podporované z Fondu energetickej efektívnosti. Preto pokladám za nevyhnutné, aby sme podporili finančné zriadenie tohto fondu a naplnili tak záväzky, ktoré má naša krajina aj vo vzťahu k vlastným koncepciám, čo sa týka energetiky, ale aj vo vzťahu k záväzkom, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii. Dúfam, že tieto moje argumenty vás presvedčili, a prosím vás o vašu podporu. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Gibalová, pripraví sa pán poslanec Ferdinand Devínsky. Pani poslankyňa, máte slovo.
M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mojom krátkom vystúpení upozornila na jeden špecifický problém. Dotknem sa z rozpočtu rozpočtovania príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy, konkrétne grantov a transferov zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí, ktoré sa očakávajú z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy v sume 801,7 mil. korún. Sú tam zahrnuté finančné prostriedky na financovanie individuálnych potrieb obcí, 81 mil. Sk, a na financovanie zariadení sociálnych služieb v sume 720,7 mil. Sk. A tu by som sa chcela trochu zastaviť. Tieto finančné prostriedky, ktoré sú oproti rozpočtu z minulého roku dosť značne navýšené, sú tie finančné prostriedky, ktoré ministerstvo financií poskytuje dotáciou na bežné a kapitálové výdavky pre zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest, ktoré zákonom č. 416/2001 Z. z. boli oddelimitované z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a miest. Sú to sociálne zariadenia, ktoré štát odovzdal obciam a mestám. A kompetenčný zákon ustanovil v rámci pokračovania decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb prechod zriaďovateľskej funkcie k vybraným druhom doposiaľ štátnych zariadení sociálnych služieb z orgánov štátu na samosprávne kraje a obce. Prechod bol ustanovený zákonom od 1. júla 2002 spolu so súvisiacim prechodom majetku hnuteľného aj nehnuteľného. Domovy, penzióny pre dôchodcov, domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateľskej služby, ktoré zriadil príslušný krajský úrad a okresný úrad vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, prešli podľa platných predpisov do 30. júna 2002 do samosprávnej pôsobnosti obce, v ktorej malo príslušné zariadenie sociálnych služieb svoje sídlo.
Kritérium pre vytvorenie zoznamu obcí som si vyžiadala najprv od pani ministerky Tomanovej v mojej interpelácii, keď som ju na to upozornila. A pýtala som sa, prečo sú tieto finančné prostriedky vyčlenené špeciálne pre niektoré vybrané obce, ktorých je 85 na Slovensku. Odkázala ma v interpelácii na pána ministra financií. Tak som sa obrátila na pána ministra financií, ktorý mi poskytol zoznam obcí. A odôvodnil, prečo priamo teda zo štátneho rozpočtu sa financujú zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú už v originálnej pôsobnosti obcí a miest. Dostala som odpoveď, s ktorou možno čiastočne súhlasiť, pretože vždy musíme pripustiť nejaké prechodné obdobie. A bolo to celkom namieste, hoci v iných oblastiach to prechodné obdobie chýbalo, ak myslíme na neverejných poskytovateľov, ktorí veľmi drasticky na to doplatili. A vieme, čo sa teraz deje, že nie sú dofinancované z VÚC-iek, dokonca ani v takom prípade, keď to zákon VÚC-kam nariaďuje. Ale to je už iný problém.
Fakt je, že som dostala od pána ministra odpoveď, že dotknuté obce nemali možnosť ovplyvniť proces prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti z orgánov štátu do ich zriaďovateľskej pôsobnosti. A tým aj teda vznikol záväzok krytia prevádzkových nákladov na tieto zariadenia. Rozpočet príslušnej obce nevytváral možnosť financovania týchto zariadení z vlastných zdrojov. Je to v poriadku, ale si myslím, že tieto dôvody nejakého prechodného obdobia financovania týchto zariadení sociálnych služieb už pominuli.
A myslím si, že by bolo načase, keby tieto zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú v pôsobnosti obcí a miest, sa dostali naozaj na tú úroveň, akú ju majú ostatné zariadenia sociálnych služieb, lebo tým pádom keď štát priamo dotuje, tak mám trošku obavy, či je to v poriadku aj vo vzťahu ku kompetenčnému zákonu, ale aj sa vytvárajú rôzne podmienky financovania rôznych zariadení sociálnych služieb, najmä vo vzťahu k zriaďovateľskej pôsobnosti alebo k subjektom, teda k VÚC-kam alebo k neverejným poskytovateľom. A niektoré obce, ktoré si dodatočne zriadili zariadenia sociálnych služieb a neboli považované za tie, ktorým treba umožniť akési prechodné obdobie, sa "trápia" samy a hľadajú z vlastného rozpočtu finančné prostriedky pre vlastných občanov, aby teda mohli tieto zariadenia prevádzkovať, čo, si myslím, je správne.
A sú aj iné možnosti, ako obciam, mestám alebo neverejným poskytovateľom pomôcť mimo určených miním zo zákona. A v kapitole ministerstva práce sú takéto možnosti, sú granty a sú rôzne už dnes naozaj diverzifikované zdroje, ktoré sa dajú využiť a vykryť, a to, samozrejme, aj veľmi rozumným zostavením rozpočtov obcí a miest. Samozrejme, tie obce, ktoré dostávajú slušnú dotáciu, čoby len na kapitálové výdavky pre zariadenia sociálnych služieb, nebudú kričať, že ich nechcú, ale bude ich to nútiť k tomu, že budú sa spoliehať na tieto dotácie a nebudú pamätať vo svojich rozpočtoch na tieto výdavky. A myslím si, že je načase, že takýto spôsob financovania, "bočný spôsob alebo prilepšenie", niektorým mne z neznámych dôvodov vybratým obciam, sa poskytuje formou dotácie priamo zo štátneho rozpočtu.
Samozrejme, nebudem upozorňovať, že šetríte a nedávate a že plytváte. Ja teraz chcem upozorniť na to, ako to môžete použiť alebo kde to môžete použiť podľa vlastnej vôle, pretože akýkoľvek pozmeňujúci návrh je zbytočné podávať, ale tých 720,7 mil. korún sa dá použiť aj ináč. A je tu príležitosť dať veci aj do poriadku.
Keď včera pán kolega Brocka predkladal celkom zaujímavý pozmeňujúci návrh, ktorý bol odignorovaný a ktorý nieže dával na správnu mieru solidaritu, ale priam ju vylepšil úplne, keď navrhoval príspevok pre narodené dieťa každé, nielen prvé, tak išlo tam o 250 mil. korún, za ktoré vy ste veľmi ťažko zahlasovali alebo nezahlasovali, lepšie povedané. Teraz je tu 720,7 mil. korún, ktoré sa dajú použiť aj v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, možno priamo aj na deficit pre tie zariadenia sociálnych služieb, ktoré dlhodobo sú podfinancované aj veľmi zvláštnou a diskriminujúcou politikou tejto vlády.
Druhá vec, ktorú mi nedá nespomenúť veľmi krátko pri rozpočte, je rezerva predsedu vlády, ktorá sa mi zdá priveľká už len z toho dôvodu, že keď som požiadala pána premiéra o informáciu v rámci interpelácií, aby mi zaslal subjekty, ktorým poskytol finančné prostriedky z tejto rezervy, tak tam sa veľmi jasne ukázalo, kam tieto prostriedky z rezervy predsedu vlády odišli.
Ďakujem vám za pozornosť a dávam vám, pán minister financií, na zváženie tých 720,7 mil. Sk. Ďakujem. (Ojedinelý potlesk.)
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ferdinand Devínsky a po ňom bude nasledovať pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vo svojom prvom vystúpení som uviedol nielen čísla, ktoré demonštrujú presahujúci podiel výdavkov v školstve na HDP, čo, samozrejme, vedie k priamemu ohrozeniu nielen kvality vzdelávania, ale aj konkurencieschopnosti Slovenska v európskom priestore i v globálnom svete.
Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa vysokých škôl. Chcem zdôrazniť, že tieto návrhy v žiadnom prípade nezvyšujú deficit z rozpočtu, ale ide len o presuny medzi kapitolami.
Prvý pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci "Výdavky celkom" v rámci bežných výdavkov o 1,4 mld. korún.
Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Výdavky vo výške 1,4 mld. Sk sa pridajú do programu 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl.
Druhý pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie" o 1 mld. korún.
Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.
Tretí pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie" o 400 mil. korún.
Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.
Odôvodnenie. Aj napriek medziročnému rastu o takmer 0,5 mld., resp. 3,5 % sa podiel výdavkov na vysoké školy v pomere k HDP znižuje. Z viac ako 0,8 % v roku 2006 klesol na 0,7 % v roku 2008. V roku 2007 to bolo 0,75 %. Ani vyhliadka na ďalšie roky nie je pre vysoké školy dobrá. Do roku 2010 ich čaká prepad na 0,65 % podielu na HDP. Výdavky na vedu tiež nedosahujú v pomere k HDP úroveň roka 2006, keď poklesli z 0,48 % na 0,44 %, v roku 2007 to predstavuje dokonca 0,4 %. Ich nominálny medziročný rast pritom predstavuje takmer 1,7 mld. korún, čo je 23,8 %. Ak by sme však porovnanie očistili o 2. programovacie obdobie Európskej únie, rast by predstavoval len 0,4 mld. korún a pomer k HDP by bol dokonca iba 0,38 %. Podporení by mali byť takisto doktorandi, ktorí sú perspektívou pre slovenskú vedu.
Preto sa navrhuje presunúť prostriedky do rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva vo výške 1,4 mld. korún.
Výdavky na obranu si držia rastúci trend, aj keď ich výška v pomere k HDP pre rok 2008 je len 1,6 %. Negatívnym trendom je neustále narastanie prevádzkových výdavkov na úkor investičných. Ten pomer je 82 : 18 v roku 2008. Neustále narastá deficit osobitného účtu rezortu (sociálne zabezpečenie vojakov), ktorý v roku 2008 zhltne 2,3 mld. korún, čo je 8 % rozpočtu ministerstva obrany. Aj v rezorte obrany sa budú masívne nakupovať informačné technológie. Na nákup výpočtovej techniky sa rozpočtuje suma 821 mil., na telekomunikačnú techniku je to 1,3 mld. Budú sa tiež modernizovať letiská Sliač a Kuchyňa a výcvikový priestor Lešť. Celkové investície do týchto projektov vrátane materiálu, techniky a informačných technológií by v roku 2008 mali dosiahnuť 6,4 mld. korún.
Preto sa navrhuje presunúť z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany prostriedky vo výške 1 mld. na uvedené účely.
Celkový rozpočet ministerstva vnútra rastie v roku 2008 o 3,9 mld., to predstavuje nadpriemerných 18 %, no kapitálové výdavky rastú až o 65 %, o celú 1 mld. korún. Okrem 955 mil. smerujúcich na rekonštrukciu budov a 325 mil. na nákup vozidiel smeruje zvyšná časť investícií práve do oblasti informačných technológií. Nový komplexný ekonomický informačný systém bude v roku 2008 daňovníkov stáť 100 mil. korún a údržba a servis ostatných rezortných informačných a telekomunikačných systémov ich bude stáť ďalších 353 mil. Ďalších 300 mil. korún je určených na nákup výpočtovej techniky pre vydávanie dokladov. Na nákup výpočtovej techniky pre Schengenský informačný systém sa rozpočtujú prostriedky vo výške 200 mil. Spolu ide na IT takmer 1 mld. Sk.
Preto sa navrhuje z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra presunúť prostriedky vo výške 400 mil. na uvedený účel.
Prosím vás, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste tento pozmeňujúci návrh v prospech vysokých škôl podporili. Ďakujem pekne. Skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Devínskeho sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová a po nej sa pripraví pani poslankyňa Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, máte slovo.
I. Radičová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, k celkovému rozpočtu sa vyjadrovali moji predrečníci. Dovoľte mi sústrediť vašu pozornosť na chvíľu na rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sústredím sa na priority, ktoré vnímam ako dôležité z hľadiska rozvoja Slovenskej republiky a potenciálneho hospodárskeho rozvoja a životnej úrovne našich občanov. Musím konštatovať, že v rozpočte rezortu sa neprejavuje a nevyužíva rast ekonomiky. Rozpočet vo svojich kapitolách a rozvrstvení vlastne kopíruje všetky predchádzajúce roky s tromi výraznými zmenami k horšiemu. Tri priority, ktoré sú naďalej pre Slovenskú republiku viac než dôležité, a to sociálna inklúzia, rodinná politika a politika zamestnanosti vrátane aktívnej politiky trhu práce, sú výrazne znížené a z môjho pohľadu poddimenzované v rámci predkladaného rozpočtu. Prekvapivé navyše je, že aj na medzirezortný program aktívnej politiky trhu práce, ktorý vykazoval vysokú efektívnosť, výrazne poklesli finančné prostriedky. Spolu so znížením prostriedkov v rámci kapitoly na aktívnu politiku trhu práce o vyše 700 mil. Sk absenciou a znížením tohto medzirezortného programu znižujeme rozpočet skoro o 1 mld. na aktívnu politiku trhu práce v situácii, keď naďalej patríme medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci Európskej únie, a to s vážnym problémom pretrvávajúcej dlhodobej nezamestnanosti, ktorú je dnes už možné riešiť len individuálnymi programami zaradenia sa týchto potenciálnych zamestnancov na trh práce, a teda aj zvýšenými nákladmi na ich aktiváciu, pretože to chce nasmerované, špecifické projekty.
Sociálna inklúzia, ktorá znamená predovšetkým nástroje regulácie chudoby, znižuje vo svojej kapitole rozpočet skoro o 47 %. Sme sa k tomu dokonca vyjadrovali i mediálne. A reakcia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mieni tento stav riešiť rozpočtovým opatrením v rámci rezortu. Ale navýšenie kapitoly na komunitnú sociálnu prácu o 35 mil. pokrýva problém len do konca marca a očakávané zdroje z Európskej únie pri nadsadenom tempe schopnosti vypísania výziev, predkladania projektov a posúdenia pri tom najoptimistickejšom variante budú môcť byť k dispozícii pre obce, pre terénnu prácu, pre komunitnú prácu najskôr v druhom polroku 2008. Pýtam sa, ako tú medzeru vykryjeme a hlavne či riskujeme, že rozbehnutá nevyhnutná práca v teréne môže byť vážnym spôsobom ohrozená. Dnes komunitní pracovníci sú jedným z najdôležitejších nástrojov predovšetkým riešenia rómskej problematiky v segregovaných osadách, pretože vykonávajú činnosti a sú na to pripravení a zaškolení až po vodenie detí dennodenne do školy. Sú nenahraditeľní v teréne. Upozorňujem vážne na tento problém.
Zároveň chcem upozorniť naozaj na problém zníženia prostriedkov na celú politiku zamestnanosti. Dnes sa ocitáme v situácii na jednej strane dlhodobej nezamestnanosti a rezervoáru nekvalifikovanej, predovšetkým nekvalifikovanej, pracovnej sily a na druhej strane dopytu a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, dokonca už i v zaostávajúcich regiónoch. Veľmi dobrý príklad sú Levice. V evidencii je vyše 4 800 nezamestnaných, otvorený priemyselný park s potrebou 2 000 zamestnancov nie je schopný región z vlastnej databázy pokryť z dôvodu kvalifikácie.
Rovnako k oblasti rodinnej politiky. Tu mi dovoľte sa na sekundu ešte zastaviť. Áno, chcem sa zastaviť pri téme prídavkov na deti. Prídavky na deti máme vyskladané z dvoch zložiek, daňového bonusu a samotnej dávky, 28. októbra 2005 sme prijali zákon, v rámci ktorého sa pravidelne automaticky zo zákona od januára 2007 valorizuje daňový bonus, teda bolo to prijaté minulou vládou. A touto zmenou sme dosiahli v absolútnych číslach stav od januára 2004, keď bonus spolu s prídavkom tvoril 900 Sk, keď sme sa k 1. júlu 2007 dostali na sumu 1 105 Sk. Napriek tomu prídavky na deti pre viacdetné rodiny s nezaopatrenými deťmi sú veľmi dôležitým podporným nástrojom. Rozpočet má pokles v porovnaní s infláciou v oblasti pomoci v hmotnej núdzi. A pokiaľ by sme argumentovali znížením počtu poberateľov, potom je namieste otázka možnosti práce s výškou tejto dávky pre nižší počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi, poklesu sumy na prídavky na dieťa, ale aj poklesu sumy na kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých.
V tejto súvislosti si preto dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, a musím ho prečítať, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.
Po prvé. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa zvyšujú výdavky v stĺpci "Výdavky celkom" v rámci bežných výdavkov o 1,57 mld. Sk.
Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do bežných výdavkov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na účely valorizácie prídavkov na dieťa.
Po druhé. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie" o 1 mld. Sk.
Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.
Po tretie. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 "Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008" sa záväzné ukazovatele menia takto:
V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie" o 570 mil. Sk.
Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.
Odôvodnenie. Navrhujeme zvýšiť výdavky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o 1,57 mld. Sk, čo umožní valorizovať prídavky na dieťa z 540 Sk na 640 Sk. Rezort financií, ktorý by mal byť o. i. zodpovedný aj za implementáciu eurofondov v oblasti rozvoja informačných technológií, zaznamenáva v rozpočte na rok nadpriemerne vysoký rast výdavkov, 2,4 mld. Sk alebo 28 %, príp. 1,5 mld. Sk alebo 18 %, bez zdrojov z Európskej únie. Značná časť týchto peňazí smeruje práve na informačné systémy. Toto považujeme za enormný nárast. Preto sa navrhuje z týchto prostriedkov presunúť 1 mld. Sk na uvedený účel. Celkový rozpočet ministerstva vnútra rastie v roku 2008 o 3,9 mld. Sk, je to nadpriemerných 18 %, no kapitálové výdavky rastú až o 65 %, o celú 1 mld. korún. Okrem 955 mil. Sk smerujúcich na rekonštrukciu budov a 325 mil. Sk na nákup vozidiel smeruje zvyšná časť investícií práve do oblasti informačných technológií.
Z uvedených dôvodov sa navrhuje presunúť 570 mil. Sk na valorizáciu prídavkov na deti. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Biró a po nej sa pripraví pán poslanec Juraj Liška. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Á. Biró, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, nemôžem začať ten môj príhovor tak ako pani Tkáčová, že už som takúto situáciu zažila. Ale sledujúc udalosti celé poobedie mala som nutkanie viackrát prepísať si tento môj úvod, lebo kulminovala situácia veľmi zaujímavo. Úvod môjho vystúpenia začínal takou vetou, že jednoducho je politicky rozhodnuté. Potom som si povedala, škoda to prepisovať, stačí, ak na konci tejto veci namiesto bodky bude otáznik alebo výkričník, a môžeme text predniesť. Takže neviem ešte, čo tam bude, ale je politicky rozhodnuté, a z vašej strany už len pretrpieť reči opozičných politikov. A my z opozície máme asi malú šancu a nádej, že naše slová prednesené od tohto pultu dorazia do cieľa, hoci priznám, že víťazstvom by bolo, ak by sa kolegovia z koalície zamysleli nad okruhmi otázok problémov a obáv, ktoré vidí tá druhá strana. Chvalabohu, prišiel pán minister, lebo druhú vetu som chcela adresovať jemu. A myslím, že to uzná, že je to tak, že krasorečnenie a chválospevy môžu byť viac škodlivé ako prospešné a zákon roka takýto postoj si od nás nezaslúži. Takže trpte ešte trochu.
Jednoducho je politicky rozhodnuté. Rozhodlo sa už v októbri a vtedy noviny prinášali titulky, vláda má svoj prvý eurorozpočet, vláda schválila, lídri rozdelili tie naše miliardy. A z návrhu rozpočtu na roky 2008 až 2010, ktorý prišiel do parlamentu, naozaj zisťujeme, že pridali najmä rezortu pôdohospodárstva, zdravotníctva, možno i vďaka tomu, že boli ministri, ktorí sa ozvali, ktorí nesúhlasili, boli nespokojní a chceli pre svoj rezort viac, než im pán minister financií doprial, ministri, ktorí sa prejavili ako draví, bojovní a dosiahli svoje svojím apelom, nespokojnosťou dodali síl svojim lídrom. Ale bol medzi nimi jeden hlas, umiernený, solídny, "v zásade spokojný". Ale aby som mu nekrivdila, na záver aj on pritvrdil a povedal, že: "Kultúra by mala aj v budúcich rokoch zaznamenávať rozpočtový nárast, budem to vyžadovať." Určite intonácia tejto vety rozhoduje. Nakoľko sa ozvali zamestnanci niektorých sfér, a to práve tých, ktorým bolo pridané, a niektorí dnes už vyšli aj do ulíc vyzývajúc svojho rezortného ministra k tomu, aby sa neuspokojil s už dosiahnutým výsledkom, musím sa vám priznať, že nevychádzam z údivu a márne načúvam, kultúrna obec mlčí. A dávam si tak otázku: Kde sú tí včerajší oponenti, nespokojenci a kritici, hlas pre kultúru, presnejšie, hlas kultúry? Hlas kultúry mlčí. Čo sa stalo? Čím ich pán minister skrotil, umlčal, umiernil? Rok 2007 s radikálne zníženým rozpočtom sa chýli ku koncu a prešiel bez protestov, bez petícií, bez výziev, bez apelov. Žeby bolo všetko v poriadku? Žeby sa splnili ich očakávania? Čo znamená to váhanie? Upokojujem sa tým, že kultúrna obec vyčkáva. Vyčkáva, lebo verí, že sa naplnia jej očakávania od druhého najsilnejšieho muža prvej najsilnejšej strany vládnej koalície. Keby tomu nebolo tak, bolo by to ticho až mrazivé.
Chcem sa ale vrátiť k ambíciám, ktoré naformulovala strana Smer pred vstupom a po vstupe do vlády a vo vládnom programe. V marci 2006 fungovala sekcia školstva, vedy, kultúry a športu v strane Smer pod vedením Dušana Čaploviča, ktorý vo svojom dokumente píše a sľúbi vypracovať návrhy opatrení na zlepšenie spoločenského postavenia pracovníkov v oblasti kultúry, ich finančného ocenenia, nevnímať kultúru ako luxus, ale ako existenčnú potrebu pri formovaní humánnych hodnôt v globalizujúcom sa svete. Krásny sľub, po druhé, cieľ, ktorý opakujem alebo citujem druhýkrát, prvýkrát to bolo minulý rok a je v programovom vyhlásení vlády, je "v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry a vytvoriť tak predpoklad, aby sa na podporu kultúry na Slovensku vynakladal čo najskôr taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie". A chcela by som ešte pridať pár citácií, pár výrokov bývalej opozície, dnešnej koalície, ktoré odzneli tu v parlamente. Samozrejme, vtedy boli adresované pravicovej vláde vyčítajúc jej to, že, a citujem, "tento štát odmeňuje o polovicu lepšie zamestnancov Fondu národného majetku ako vrcholných umelcov", alebo, "podiel výdavkov na kultúru na príslušnom verejnom rozpočte veľmi významne vypovedá o prioritách vládnej a lokálnej politiky", alebo, "ak pripustíme, že percentuálny podiel výdavkov na HDP čosi hovorí o tom, aká je pozícia toho-ktorého rezortu v chápaní exekutívy, potom treba s poľutovaním konštatovať, že máme veľmi nekultúrnu vládu". A čo sa zmenilo? Možnože si zmenili miesta v tomto parlamente a možnože sú s týmto návrhom rozpočtu spokojní.
Dámy a páni, nevyslovme úsudok o návrhu rozpočtu ministerstva kultúry dovtedy, kým sa neobzrieme späť, kým neporovnáme rezort kultúry s ostatnými rezortmi v tomto návrhu rozpočtu. Zámerne nebudem porovnávať podporu a hovoriť o podpore kultúry z verejných financií v ostatných krajinách Európskej únie, lebo priepasť je tak veľká, že jednak čísla by nás zahanbili, jednak zvrat je v nedohľadne. Napriek tomu, že pán kolega Jarjabek minulý rok svoje vystúpenie k návrhu rozpočtu na rok 2007 ukončil slovami: "Ctení kolegovia, myslím si, že ak je našou úlohou čosi dnes, pokiaľ ide o rozpočet kultúry, urobiť, musíme to urobiť predovšetkým smerom k budúcnosti aj preto, aby sme vývoj určený pravicovou filozofiou kultúry ako zostatkového rezortu zastavili a zvrátili, aj preto, aby sme sa priblížili ambícii programu tejto vlády. A treba jednoducho začať odstraňovať naše zaostávanie za Európou, aj pokiaľ ide o financovanie kultúry."
A ešte raz. Čo sa zmenilo? Nič. S poľutovaním môžem konštatovať, že v tomto návrhu podiel kultúry na HDP sa pohybuje okolo 0,2 %. Oproti roku 2006 poklesol o 0,14 %. Mzdové podhodnotenie pracovníkov kultúry pretrváva. Grantový systém nedosiahol úroveň roka 2006. Dámy a páni, pán minister kultúry s potešením oznamoval, že rozpočet ministerstva kultúry pre rok 2008 limit výdavkov zvýši oproti rozpočtu na rok 2007 indexom 126,9 %. A zdôraznil že ide o 1 mld., ďalej, že ministerstvo kultúry plánuje viacero veľkých investičných akcií a nárast bežných výdavkov sa prejaví aj v náraste výdavkov grantového systému, a to indexom až 157,2 %. Spomeňme si však aj na to, že rok 2007, ktorému tieto čísla prirovnáva pán minister, bol rokom, v ktorom sa výrazne znížil rozpočet výdavkov ministerstva kultúry. A preto je potrebné porovnať návrh rozpočtu na rok 2008 v prvom rade s rozpočtom roku 2006. A v tom prípade návrh rozpočtu výdavkov už nebude mať také bombastické čísla. Návrh rozpočtu výdavkov v porovnaní s rokom 2006 narastá iba indexom 112,3 %. Podiel verejnej podpory kultúry na hrubom domácom produkte v rokoch 2006 až 2008 je tiež trošku bledší. Ak podľa očakávania ekonómov rast HDP bude na úrovni minulého roka, tak podiel verejnej podpory kultúry na hrubom domácom produkte v roku 2008, ešte raz to chcem zopakovať, poklesne. Poklesne o 0,14 % oproti roku 2006. Podiel rozpočtu kapitoly na štátnom rozpočte v roku 2008, aj keď som tu počula také vyjadrenia, že patril medzi priority vlády, sa podieľa iba percentom, 1,34 %. V porovnaní s ministerstvami pôdohospodárstva, obrany, školstva je to naozaj malý podiel.
O tom, že kultúrny sektor má mimoriadny ekonomický rozmer a prínos pre spoločnosť, taktiež vie pán minister kultúry, ale sa mu ešte nepodarilo presvedčiť o tom svojich kolegov vo vláde. Štúdia o ekonómii kultúry v Európe, ktorú si dala vypracovať Európska komisia, uvádza, že v roku 2003 sa sektor kultúry podieľal s 2,6 % na hrubom domácom produkte Európskej únie, pričom, na porovnanie, sektor s potravinami a s nápojmi sa podieľal na ňom iba s 1,9 %. A zaujímavé sú aj údaje o schopnosti tvoriť pracovné miesta. Kým celková zamestnanosť v rámci Európskej únie v rokoch 2002 až 2004 klesla, zamestnanosť v sektore kultúry vzrástla o 1,85 %. Hospodárske noviny priniesli aj článok, ktorý mal titulok Kultúra má hospodársky potenciál. A bolo to z pera pána ministra kultúry, ktorý v tomto článku priznáva: "Nie, kultúra nie je požieračom peňazí a nie je príťažou pre hospodárstvo štátu. Naopak, kultúra okrem nezmerateľného duchovného a oddychového významu je aj úspešným tovarom, priemyslom, službou, jednoducho oblasťou, ktorá v súhrne prináša aj ekonomický a sociálny zisk," a pridáva, "čo zatiaľ ignorujeme." Áno, pán minister, zatiaľ tieto veci ignorujete. Je to azda kritika do vlastných radov? Tak fajn, môžeme sa tomu len potešiť.
Ohlásené investičné akcie rezortu. Všetky ohlásené investičné akcie rezortu sú plánované dlhodobo. A každým rokom sa navrhujú a schvaľujú na realizáciu prestavby, rekonštrukcie, na dostavbu finančné prostriedky v rozpočte kapitoly. Následne sú niekoľkokrát potvrdzované uzneseniami vlády. Bolo to tak aj v roku 2007. A všetky tieto investičné akcie, ktoré sa opätovne objavujú v návrhu rozpočtu pre rok 2008, boli tam, ale v roku 2007 zdieľali rovnaký osud. Na stránkach "Slovensko a reality" som sa dočítala nasledovné. Začiatkom roka 2007 sa oznamovalo, že Reduta bola zaradená do programu priorít v máji, rekonštrukcia Reduty by sa mala začať koncom leta, vláda schválila zvýšenie obstarávacej ceny. A na jeseň sa oznamovalo, že rekonštrukcia Reduty sa stále nezačala. Bohužiaľ, dámy a páni, je to smutná slovenská realita. Pritom hovoríme o kultúrnej pamiatke celoslovenského významu.
V krátkosti spomeniem výdavky grantového systému. Ak porovnáme objem finančných prostriedkov určených na výdavky grantového systému v roku 2006 s jeho návrhom na rok 2008, tak zistíme, že nie je možné hovoriť o vysokom náraste, ale že výdavky grantového systému nedosiahnu výšku objemu finančných prostriedkov roka 2006. Napriek tomu je potešujúce, že význam a dôležitosť tohto nástroja podpory neštátnej kultúry bola pochopená. Pozitívne vnímame aj to, že so do systému prinavráti program "Podpora návštevnosti kultúrnych podujatí" ako dôležitý nástroj formovania kultúrneho povedomia detí a mládeže. A len dúfam, že vláda rehabilitovala grantový systém nastálo.
Chcela by som sa zmieniť niekoľkými slovami ešte k niektorým stránkam kapitoly ministerstva kultúry. A jedno z toho je podpora vysielania verejnoprávnych médií.
V návrhu rozpočtu sa nachádza len jedna položka, a to pre Slovenský rozhlas vo výške 55,4 mil. Sk. Je to na financovanie vysielania do zahraničia na krátkych vlnách. V parlamente sme mali mať návrh zákona o úhrade za služby poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v druhom čítaní. Ale nie je tomu tak. Takže zákon, ktorý mal výrazne ovplyvniť príjmy verejnoprávnych médií, bude mať posunutú účinnosť. A jeho vplyv, ak sa naplnia optimistické prognózy jeho predkladateľov, sa prejaví najskôr v roku 2009. No a čo bude dovtedy? No dovtedy ešte padne pár hláv, príp. sa zatlčie posledný klinec do rakvy vysielania v jazykoch národnostných menšín. Slovenský rozhlas je v strate. Nechce sa ďalej zadlžovať a netají sa s tým, že v záujme svojej záchrany obetuje národnostné vysielanie, veď prechod na internet, vsunutie vysielania v jazykoch národnostných menšín, samozrejme, zníženým vysielacím časom je okyptené torzo, neprijateľné pre menšiny, ktoré môže navyše vyvolať zbytočné napätie a nevraživosť aj v ostatných rádiách, ktoré musia nájsť a uvoľniť frekvencie pre národnostné vysielanie.
Problém financovania a neistá budúcnosť Rádia Patria sa stala predmetom verejnej diskusie a hromadného protestu občanov, ktorá koniec koncov vyústila do petičnej akcie zväzov maďarskej aj rusínskej národnostnej menšiny. Gesto vlády preukázané v roku 2007 vnímame pozitívne, no neprinieslo riešenie a zlomovým rokom bude pre nás rok 2008. Vedenie Slovenského rozhlasu kalkulovalo s transferom zo štátneho rozpočtu na vykrytie nákladov na vysielanie v pásme stredných vĺn, ktoré by podľa platného zákona o Slovenskom rozhlase malo byť dotované zo štátneho rozpočtu. Musím sa priznať, že nekorektnosť ich postupu podľa mojej mienky spočíva v tom, že na stredné vlny sústredili všetko vysielanie v jazykoch národnostných menšín. Na stredných vlnách a len na nich je vysielanie v jazyku ukrajinskom, rómskom, českom, nemeckom, poľskom, rusínskom a maďarskom. Národnostné vysielanie je denne v rozsahu 10 hodín. Ale na týchto frekvenciách vysiela denne 14 hodín aj Rádio Regina pre krajanov susedných štátov. O tomto aspekte hovoril minulý rok aj pán poslanec Minárik, ktorý už vlani zdôraznil, že pri využití vysielača pri Nitre by mohli pokryť celú Európu, ale dobre by bolo pokryť všetky okolité štáty, a to pre Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, a aj krajanov, ktorí žijú v okolitých štátoch okolo Slovenskej republiky.
Dámy a páni, menšiny sa ocitli v pasci a stali sa rukojemníkmi. Samozrejme, bránia sa a hľadajú pomoc aj pochopenie. Na výbore pre ľudské práva a menšiny odznel z úst rusínskej menšiny, že už čakajú len na zázrak. Veď ak sa ten zázrak nestane a neposkytne sa pomocná ruka, v tom prípade všetko to, čo sa za 80 rokov postupne vybudovalo, čo prežilo totalitu, dnes, keď sme jedným z členských štátov Európskej únie, dnes, keď ako jeden z členských štátov Európskej únie hlásime a vyznávame vraj hodnoty multikulturalizmu a kultúrnej rozmanitosti, tieto hodnoty zničíme.
A v súvislosti so strednými vlnami a týmto problémom je tu ešte jeden aspekt, o ktorom som tiež už hovorila pri predkladaní zákona o úhradách. A chcem to zopakovať opäť. A je to aspekt, ktorý naozaj je hodný zamyslenia, veď stredné vlny sú naozaj lukratívne a potrebné pre Slovenskú republiku. O vysielanie v pásme stredných vĺn majú záujem iné krajiny. Ide o vlny stabilné a koordinované, ktoré sú schopné technického rozvoja a môžu byť pripravené na digitalizáciu formou DRM systému.
Ja vás preto opätovne prosím, zvážte možnosť podporiť a poskytnúť finančné prostriedky pre Slovenský rozhlas na udržanie stredných vĺn a posúďte túto otázku ako strategickú, národnú, národnostnú i technickú. Týmto veľkorysým gestom a súčasne aj uváženým riešením sa zachová aj vysielanie pre národnostné menšiny, bude vysielanie zabezpečené aj pre krajanov v Európe.
Dovoľte mi preto tu a v tomto prípade k tejto časti môjho vystúpenia predniesť návrh uznesenia, ktorým by sme zaviazali vládu, aby sa k riešeniu tejto situácie a k žiadosti národnostných menšín, občanov Slovenskej republiky, postavila na obranu a zachovanie ich ústavných práv. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť finančné prostriedky pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v objeme 45,4 mil. Sk s účelovým určením pre Slovenský rozhlas na vysielanie programov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky na rok 2008."
A ešte jedna malá časť, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť v rozpočte ministerstva kultúry. A je to časť, ktorá sa týka financovania cirkví a náboženských spoločností.
Dámy a páni, v Programovom vyhlásení vlády Slovenská republika deklarovala dôležitosť udržiavať harmonické vzťahy štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a rozvíjať partnerský dialóg s ich predstaviteľmi vo všetkých oblastiach. Z návrhu rozpočtu zisťujeme, že cirkvi a náboženské spoločnosti budú musieť veľmi úzkostlivo hospodáriť, nakoľko v roku 2008 sa im znížila čiastka na vykrytie nákladov súvisiacich s cirkevnou administratívou cirka o jednu tretinu. Transfer cirkvám a náboženským spoločnostiam bol vcelku navýšený indexom 103,6 %. Cirkevná administratíva však poklesne porovnajúc to s minulým rokom na 68 %. Teda v roku 2007 dostali čiastku 112 mil., na rok 2008 môžu očakávať už len 76 mil., čo je o 36 mil. Sk menej. Ak sa s uvedenou zmenou nezmierili alebo neboli včas upovedomené a uzrozumené cirkvi a náboženské spoločnosti, chcem vás upozorniť na to, že tento zásah, ktorý naozaj je drastický, môže spôsobiť zhoršenie vzájomných vzťahov medzi štátom a cirkvami. Ja viem, že v poslednom období sa čoraz hlasnejšie diskutuje o tom, že vláda plánuje zmenu spôsobu financovania cirkví a náboženských spoločností zavedením asignačnej dane. Na tento spôsob financovania však nie sú pripravené všetky cirkvi ani naša spoločnosť.
Vláda ďalej v programovom vyhlásení sa zaviazala k tomu, že podporí sociálne, kultúrne, vzdelávacie a iné verejnoprospešné aktivity cirkví a náboženských spoločností. Táto podpora sa realizuje prostredníctvom štátneho príspevku formou účelovo určeného transferu prostredníctvom kapitoly ministerstva kultúry na cirkevnú charitu a diakonickú činnosť Slovenskej katolíckej charity, Evanjelickej diakonie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a od roku 2007 aj pre Ústredie diakonie Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Diakonická činnosť cirkví zahŕňa charitatívne aktivity zamerané na ošetrenie a opateru chorých, postihnutých a osamelých ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej sociálnej situácii. Diakonická činnosť tvorila integrálnu súčasť poslania aj Reformovanej kresťanskej cirkvi v minulosti, ale je to aj dnes. Ale v roku 1948 bola násilne prerušená. Po jej obnovení cirkev vykonávala túto činnosť do roku 2006 bez štátnej pomoci. V roku 2006 pre rok 2007 sa táto štátna pomoc obnovila na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 460 zo 17. mája 2006. A parlament schválil financovanie ústredia od roku 2007 s tým, že sa predpokladá finančný príspevok ročne cirka 1,5 mil. korún.
Ja by som tu chcela prečítať jeden krátky text na zamyslenie, možnože ma niekto počúva. (Reakcia zo sály.) Ďakujem, potešilo ma to. Takže ten text na zamyslenie je z Evanjelického spevníka č. 645 a znie: "Naše srdcia a duše sú naplnené ozajstným olejom, vierou, láskou, nádejou, spravodlivosťou, pokojom. Využijeme v bdelosti čas čakania alebo si zdriemneme a spoľahneme sa na akúsi náhodu, na "pôžičku" v poslednej chvíli či na peniaze, za ktoré sa dostaneme k tým, čo vojdú s Pánom do slávy," či na peniaze, za ktoré sa dostaneme k tým, čo vojdú s Pánom do slávy.
Dámy a páni, citujem to trošku smutne a z toho ďalšieho môjho príhovoru sa dozviete, prečo to tak je. V návrhu výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2007 až 2009 bol uvedený výdavok pre diakoniu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v objeme 5,6 mil. korún. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 za rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry bola táto suma, po schválení, samozrejme, v tomto parlamente, navýšená o objem finančných prostriedkov pre Reformovanú kresťanskú cirkev. A uviedla sa v jednej sume, vo výške 7,163 mil. korún. To znamená, že pre Reformovanú kresťanskú cirkev sa schválilo navýšenie celkovo o 1,536 mil. Sk. Podľa mojich informácií z tejto čiastky Reformovanej kresťanskej cirkvi v roku 2007 ministerstvo kultúry poukázalo len cirka 600 000 Sk a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania namiesto 5,6 mil. poukázali 6,5 mil. Sk, to jest o 900 000 Sk naviac. Ešte keď sme rokovali o tomto vo výbore, tak som to formulovala tak a domnievala som sa a chcela som tomu aj veriť, že v tomto prípade nastal akýsi omyl, nejaký skrat, nejaké zaváhanie, a nie vedomý zámer, veď stanovenie objemu štátneho rozpočtu bolo presne podľa tých kritérií, ktoré sa uplatnili pri evanjelickej cirkvi v roku 1999, a vychádzalo sa v oboch prípadoch z počtu veriacich.
Dámy a páni, pomer počtu veriacich evanjelickej cirkvi a Reformovanej kresťanskej cirkvi je 3 : 1. V tomto pomere bol schválený ich rozpočet pre rok 2007. A preto bolo poukázanie realizované ministerstvom kultúry v pomere 10 : 1, teda evanjelickej cirkvi 6,5 mil. a reformovanej 600 000, porušením samotného zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 alebo, ak chcete, nezákonným, protiprávnym krokom, na ktoré nemal mandát ani odbor cirkevný, ani odbor ekonomický ministerstva kultúry. Súvislosti som ale pochopila až vtedy, keď som si pozrela na internete stránky Evanjelickej diakonie a Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Tie mi dali odpoveď na túto záhadu. A dočítala som sa na nich, že manželka pána riaditeľa cirkevného odboru ministerstva kultúry pána Jána Jurana Ing. Ľubica Juranová je samostatnou odbornou ekonómkou Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Je to vysvetlením, prečo princíp všeobecnej i kresťanskej morálky zlyhal. Konanie cirkevného odboru Ministerstva kultúry Slovenskej republiky nie je možné a nechcem bagatelizovať a ani prehliadnuť. To, že sa pán riaditeľ nevedel odosobniť, je jeho profesionálne zlyhanie. A o tom vlastne probléme odosobnenia ja som už počula. Ale vtedy to bolo z úst generálneho prokurátora a týkalo sa to iného rezortu. Teda profesionálne pán riaditeľ zlyhal. To, že zneužil situáciu a že sa rozpočet dvoch protestantských cirkví dal dokopy z administratívnych dôvodov, ho neoprávňuje k tomu, aby túto situáciu využil, zneužil na úkor jednej z nich.
Ja by som chcela podčiarknuť potrebu a princíp vzájomnej úcty, spravodlivosti a úmernosti k jednotlivým cirkvám, a preto chcem v tejto veci podať pozmeňujúci návrh na nápravu tohto stavu. Súčasne chcem zdôrazniť aj to, že celkový objem finančných prostriedkov ani po tejto náprave rozpočtovaný na rok 2008 ako bežný transfer cirkvám a náboženským spoločnostiam sa nezmení a navyše bude to i náprava voči Slovenskej katolíckej charite, lebo Evanjelická diakonia by pre rok 2008 mala navýšenie zo sumy, ktorá tohto roku, teda v roku 2007, bola oproti Slovenskej katolíckej charite, samozrejme, neprávom, navýšená nie indexom 3,6 % ako pri katolíckej charite, ale indexom 16 %. Preto dovoľte mi, aby som podala pozmeňujúci návrh v tejto veci.
A ten pozmeňujúci návrh znie. Navrhujem znížiť objem finančných prostriedkov pre diakoniu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania zo 6,522 mil. korún na 5,922 mil. korún a súčasne zvýšiť finančné prostriedky pre Ústredie Reformovanej kresťanskej cirkvi zo 700 000 na 1,3 Sk. Celkový objem finančných prostriedkov rozpočtovaných na rok 2008 ako bežný transfer cirkvám a náboženským spoločnostiam zostáva bez zmeny.
Dámy a páni, toľko k návrhu rozpočtu pre ministerstvo kultúry na rok 2008. Prosím, podporte moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem. (Potlesk.)