Středa 28. listopadu 2007

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Tým sme prešli všetky body spoločnej správy a budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, a to o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Mušková.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu z rozpravy od pani poslankyne Muškovej.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 82 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Tento návrh sme schválili.

J. Burian, poslanec: Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Biró. Keďže sme schválili body spoločnej správy 25 a 27, nemôžeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, o bodoch 1 a 3. Takže môžeme hlasovať o bodoch 2, 4, 5. A budeme hlasovať o nich spoločne alebo samostatne? Samostatne.

Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 2.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o bode č. 2 z návrhu pani poslankyne Biró.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 61 za, 46 proti, 33 sa zdržalo.

Tento návrh sme neschválili.

Ďalej.

J. Burian, poslanec: Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 4 celkovo z pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Biró.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 61 za, 31 proti, 41 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

Ani tento návrh sme neprijali.

J. Burian, poslanec: Budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Biró.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 61 za, 30 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Ani tento návrh sme neprijali.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Ako o poslednom pozmeňujúcom návrhu budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som podal v rozprave.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán predseda výboru v rozprave.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 104 za, 9 proti, 28 sa zdržalo.

Tento návrh sme prijali.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, prešli sme všetky body spoločnej správy a všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Mám splnomocnenie výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 79 za, 42 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania.

Pristúpime k tretiemu čítaniu.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

J. Burian, poslanec: Pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 56 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Budeme teraz pokračovať. (Hlas z pléna.)

Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán predseda, prosím vás, kolegovia ma upozornili že som vedená v štatistike, že som nehlasovala za zákon o eure. Som presvedčená, že som hlasovala za. Prosím, keby ste zaprotokolovali túto moju žiadosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Áno, dobre. Ďakujem, pani poslankyňa.

Pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ja len mám krátky návrh. Chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, že výbor zasadá o 12.30 hodine. O 12.15 hodine nás čaká pred schodmi autobus. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Chcem poprosiť o všeobecný súhlas, ešte máme dve posledné hlasovania, aby sme dokončili hlasovania. Ďakujem pekne.

Takže prosím teraz pána poslanca Ivana Vargu, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

Je to tlač 431.

I. Varga, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, v spoločnej správe máme na hlasovanie dva body. Gestorský výbor odporúča hlasovať o obidvoch spoločne s odporúčaním schváliť ich. Prosím, dajte hlasovať.

P. Paška, predseda NR SR: Čiže hlasujeme o dvoch bodoch spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich. (Ruch v sále.) Ešte vás poprosím, kolegyne, kolegovia, o pokoj chvíľočku, aby sme dokončili hlasovanie.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 75 za, 1 proti, 53 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

Konštatujem, že sme tieto body odsúhlasili.

I. Varga, poslanec: V rozprave vystúpila pani poslankyňa Radičová. Podala tri pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch samostatne.

Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Radičovej.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 63 za, 49 proti, 27 sa zdržalo.

Prvý návrh sme neprijali.

Ďalej.

I. Varga, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 61 za, 51 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Ani tento návrh sme neschválili.

I. Varga, poslanec: Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne Radičovej.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 72 za, 29 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že tento tretí návrh sme prijali.

I. Varga, poslanec: Schválili sme všetky body, ktoré boli aj v spoločnej správe, aj v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, v zmysle rokovacieho poriadku, že prerokujeme zákon v treťom čítaní.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 78 za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

Pristúpime k tretiemu čítaniu.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A budeme hlasovať.

I. Varga, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporučením gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 79 za, 1 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

A posledným hlasovaním, ktoré bude uvádzať pán poslanec Hradecký, bude hlasovanie v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Je to tlač 409.

B. Hradecký, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave v druhom čítaní nevystúpil žiadny poslanec. Zo spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru vyplynulo 32 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s doporučením gestorského výboru hlasovať o nich spoločne a schváliť ich. Dajte, prosím, hlasovať. (Ruch v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia. Čiže hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 78 za, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

B. Hradecký, poslanec: Vážený pán predseda, mám poverenie gestorského výboru posunúť návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 76 za, 1 proti, 59 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

Pristúpime k tretiemu čítaniu.

Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Pelegrini sa hlási do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

A hlasujeme o návrhu zákona.

I. Varga, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

P. Paška, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 76 za, 1 proti, 61 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prerušujem rokovanie schôdze. Budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte o 14.00 hodine. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.16 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Takže, vážené pani kolegyne, milí kolegovia a vážený pán minister, pán spravodajca, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o 

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pohľad do sály vôbec nenasvedčuje tomu, že by sme rokovali o zákone roka. Skôr to vyzerá, ako keby bola v parlamente, najmä vo vládnej koalícii, chrípková epidémia. Keď som išiel doobeda do sály, teda rokujeme od rána o rozpočte, tak som zachytil, ako jeden z koaličných poslancov hovorí, že no to si zasa dvadsaťkrát vypočujem to isté, len inými slovami. To je fakt, lebo keď hovoríme k tej istej téme viacerí, tak sa nevyhneme tomu, že hovoríme aj o tom istom. A preto majú nevýhodu tí, čo pristupujú k tomuto pultu rečníckemu neskôr ako tí, čo hovorili prv. No ale našťastie v živote sú aj situácie, keď je výhoda hovoriť alebo vystúpiť neskôr. Neviem, či ste cez obed nepozerali televíziu, na CNN bola dražba Rothschildovho vajca za 16 mil. USD. Síce neviem, či som teda zvolil dobrý príklad toho, keď niekto hovorí posledný, ale určite sú také situácie. A nakoniec, ten kolega z vládnej koalície, ktorý mal tie obavy, že bude dvadsaťkrát počuť to isté, nakoniec to ani nebude počuť.

Dovoľte ale, aby som prešiel k veci, štátnemu rozpočtu na rok 2008. Ja som mu dal taký podnadpis, že je to rozpočet nevyužitej príležitosti.

Vláda deklaruje v schválenom rozpočte jednu z hlavných priorít, zavedenie spoločnej meny euro od 1. januára 2009. A návrh štátneho rozpočtu svojimi parametrami záväzok Paktu stability a rastu rešpektuje. Schodok verejných financií je v budúcom roku rozpočtovaný na úrovni 2,34 % HDP vrátane vplyvu 2. dôchodkového piliera. Na deficite verejných financií sa podieľa najmä štátny rozpočet. Hospodárenie väčšiny ostatných subjektov verejnej správy sa očakáva prebytkové, v sume takmer 4,6 mld. korún. To je Štátny fond rozvoja bývania, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa či Národný jadrový fond. Schodok sa očakáva v nasledujúcich rokoch ešte nižší, 1,8 % HDP, a v roku 2010 iba 0,8 % HDP. Príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni 348 mld., čo je oproti tomuto roku nárast o 38 mld. Výdavky na budúci rok sú rozpočtované v sume 380 mld., čo je nárast oproti tomuto roku o 32 mld. A schodok štátneho rozpočtu je rozpočtovaný na úrovni 32 mld. V roku tomto bol na úrovni 38 mld.

Pri tak výraznom ekonomickom raste, takmer 9 - 10 % a výraznom raste príjmov štátneho rozpočtu o 38 mld. korún, je zníženie schodku štátneho rozpočtu iba o 6 mld. korún, čo je číslo veľmi, veľmi nízke. Vláda málo šetrí. Vláda nevie premietnuť historicky najvyšší ekonomický rast na Slovensku do zníženia verejného dlhu či schodku štátneho rozpočtu. A to je nielen môj názor, to isté si myslí aj Národná banka Slovenska. Kedy splácať dlhy, ak nie teraz? Ministerstvo financií už na budúci rok očakáva spomalenie ekonomického rastu oproti tomuto roku, na druhej strane vyššiu mieru inflácie ako v tomto roku, avšak výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie o 9 %. Výdavky schváleného rozpočtu vládou sú dokonca vyššie o 10 mld., ako bol pôvodný návrh ministerstva financií.

Kde sa dá šetriť. Chceli ste to robiť redukciou štátnej správy. Keby ste šetrili aspoň 10 %, už to je úspora 2,6 mld. korún len na mzdách. Ak by ste zabezpečili centrálne obstarávanie tovarov a služieb, len zníženie výdavkov z tohto titulu o 10 % predstavuje úsporu 4,4 mld. korún. No a jednotný výber odvodov a daní je ďalších takmer 7 mld. korún. Len z prijatia takýchto troch opatrení je možné ušetriť v štátnom rozpočte takmer 15 mld. korún. Z tohto dôvodu je návrh rozpočtu na rok 2008 rozpočtom nevyužitej príležitosti. O kvalite návrhu rozpočtu nerozhoduje iba kritérium deficitu, ale tiež štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu.

Skutočnosť, že výdavky rastú oveľa rýchlejšie ako je prognózovaný rast inflácie, ovplyvňuje aj to, že jednotlivé rozpočtové kapitoly môžu čerpať prostriedky zo zdrojov Európskej únie. V rámci druhého programovacieho obdobia to predstavuje na nasledujúce roky 2008 až 2010 sumu 133 mld. korún. Nárast prostriedkov pre jednotlivé kapitoly v porovnaní s predchádzajúcim rokom vrátane zdrojov z Európskej únie je nasledovný. Zoradil som kapitoly od tých najštedrejších, resp. od tých, kde ten nárast bol najvyšší, po tie, kde je nižší. Ministerstvo životného prostredia 124,8 %, ministerstvo pôdohospodárstva 60,4 %, ministerstvo financií 28,5 %, ministerstvo kultúry 26,6 %, ministerstvo výstavby 16,3 %, ministerstvo vnútra 13,7 %. Toto je poradie najlepšie dotovaných kapitol štátneho rozpočtu v budúcom roku. Nie sú tam ani školstvo, ani zdravotníctvo, ani kapitola sociálnych vecí a rodiny. Tieto rezorty nepatria podľa tohto medzi priority Ficovej vlády.

Kratšie o tých troch. To sú školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci.

Školstvo, veda a výskum prioritou určite nie je napriek deklarovanému zámeru vlády vo svojom programovom vyhlásení zvýšiť výdavky pre tento sektor na 5 %. V tomto roku to boli 4 %, v návrhu rozpočtu na budúci rok je to 3,9 % a v tých nasledujúcich je to 3,3 % a 3,2 %. To nie je ani udržiavanie súčasného stavu a nieto ešte rozvoj. To je útlm. Dokonca aj vyjadrenie sociálnych partnerov vlády, školských odborov, že je to stagnačný rozpočet, je úplne namieste a je výstižné. Čiže je to nielen rozpočet nevyužitej príležitosti, ale podľa partnerov vlády je to rozpočet stagnačný.

Prioritou tejto vlády nie je ani zdravotníctvo. Tu vláda tápe, robí nepremyslené kroky, nemá predstavu, čo robiť so zdravotníctvom. Zúfalé kroky aj ministerstva, i vlády v tejto oblasti sú návratom späť k problémom, ktoré už boli sčasti vyriešené aj predchádzajúcou vládou. Vraciame sa späť k zadlžovaniu nemocníc, k chaosu v súvislosti so schválenou novelou Zákonníka práce. Odsúvajú sa zdravotnícke výkony, najmä drahé zdravotnícke výkony, operácie. A, samozrejme, pokračuje odliv lekárov a zdravotníckeho personálu do zahraničia, a to všetko s negatívnymi rozpočtovými dôsledkami.

A prioritou vlády nie je ani sociálna oblasť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má síce "nárast" oproti predchádzajúcemu roku o 2 %, ale pri takom vysokom ekonomickom raste je to skôr výsmech. Kolega predo mnou to nazval kamufláž. Jedným-dvoma gestami v sociálnej oblasti chce vláda robiť dojem sociálne orientovanej vlády. Z opatrení, ktoré v tejto oblasti vláda robí, aj cez návrh štátneho rozpočtu na budúci rok možno konštatovať skôr, že je to vláda nie sociálne orientovaná, ale sociálne dezorientovaná.

V textovej časti návrhu rozpočtu, a to v časti venovanej podpore rodiny sa doslovne píše. Jednu vetu si dovolím zacitovať: "Rozpočet na rok 2008 zabezpečuje zvýšenú podporu rodinám prostredníctvom príspevku pri narodení prvého dieťaťa pre cca 26 000 detí v sume 245 mil. korún." Keby túto sumu vláda rozdelila medzi deti vo všetkých rodinách, tak by to bolo 10 korún na dieťa a mesiac. To by však mohlo vyvolať skôr pohoršenie alebo pobúrenie vo verejnosti. Aj keď 10 korún je suma veľmi nízka, väčšina vyčlenených prostriedkov by sa ale dostala do rodín s deťmi, kde to skutočne potrebujú. Vláda sa však rozhodla "pre zvýšenú podporu", preto výrazne zredukovala počet, hovorí sa tomu, oprávnených osôb iba na prvorodených. Stalo sa ale to pri takomto zjednodušenom a primitívnom zjednodušovaní, že sa podpora zmení vo väčšine prípadov alebo v mnohých prípadoch na plytvanie. Z prvorodených detí sú u nás pri dnešnom demografickom vývoji často deti jediné. Preto spravodlivejší prístup bol ten, ktorý som prezentoval za Kresťanskodemokratické hnutie. A podporila to aj opozícia, aby sme zvýšili podporu pri narodení každého dieťaťa o 5 500 korún. Aj keď by to bolo zvýšenie o nižšiu sumu, ako navrhujú pre prvorodené deti, bolo by to sociálne spravodlivé, nediskriminovalo by to rodiny s deťmi a bola by to skutočne zvýšená podpora rodinám s deťmi. Vláda v rozpočte nijako nezvyšuje podporu rodiny s deťmi ani cez prídavky na deti ani o tých smutne známych 10 korún. Prídavky na deti sa tak na Slovensku nebudú zvyšovať ani v nasledujúcom roku. Nebolo by to na mieste urobiť aspoň na Vianoce? Problémom je asi to, že deti nie sú voličmi.

Vláda miesto pomoci tým, čo to potrebujú, ich trestá alebo na nich "zarába". Exemplárnym príkladom toho je postoj vlády k chorým, k ťažko zdravotne postihnutým osobám a k ich opatrovateľom. Výška príspevku za opatrovanie zdravotne postihnutého človeka sa ani nezvyšuje, ale ani neudržiava na tej istej úrovni, ako to už niekoľko rokov garantuje zákon. Hoci táto suma tohto príspevku za opatrovanie je zo zákona 6 000 korún pri opatrovaní jednej osoby, v skutočnosti je táto výška oveľa nižšia. V minulom roku bola jeho priemerná výška len 4 669 korún. A štát dokonca na tomto príspevku ušetril v štátnom rozpočte, viď kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí, na tejto dávke 45 mil. korún, hoci opatrovateľov poberateľov tohto príspevku bolo o 5 300 viac. Určite aj vy dostávate konkrétne listy od tých, ktorí sa považujú právom postihnutí. Ja som nedávno dostal taký list jedného ťažko zdravotne postihnutého, ktorého opatruje dcéra, má tri deti, a teda opatruje otca, ktorý má vyše 70 rokov. Jemu zvýšili dôchodok o 622 korún a následne jej opatrovateľke príspevok za opatrovanie znížili zo 4 486 na 1 268 korún. Dobre počujete, takéto drastické príklady znižovania na Slovensku sú početné. Ministerstvo o zmenách pravidiel iba hovorí dva roky a návrh na zmenu stále odsúva. Týka sa to zákona o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to zasa o ďalší rok. Aj preto som s kolegom Abrhanom navrhol novelu zákona o sociálnej pomoci. A bude na rokovaní tejto schôdze Národnej rady, aby sme túto diskrimináciu a nespravodlivosť zastavili. Aj zduženia zdravotne postihnutých vládu a príslušné ministerstvo za nečinnosť tvrdo kritizujú.

Aj v rámci Sociálnej poisťovne je dlho diskutovaný problém financovania dôchodkov. Aj na tejto inštitúcii vláda šetrí, a to nie málo. O celú 1 mld. zaplatil štát menej Sociálnej poisťovni za osoby, za ktoré je štát povinný platiť poistné odvody, viď účtovná závierka Sociálnej poisťovne za minulý rok, a bude tak robiť aj v nasledujúcom roku na rozdiel od ostatných platiteľov poistenia. Zamestnanci, zamestnávatelia, živnostníci, títo budú platiť viac. A, samozrejme, na ich dôchodku sa to nepremietne nijako. A v konečnom dôsledku na tom prerobí aj štát, lebo dostane menej peňazí na daniach z príjmov a zo zisku. Svetová banka vo svoje hodnotiacej správe nedávno konštatovala, citujem tú vetu, že Slovensko už druhý rok prešľapuje na mieste, nie sú žiadne pozitívne zmeny, o rok o dva nás predbehnú Bulhari, Rumuni, je to reakcia na deformácie v pracovnej legislatíve, v daňovom systéme a následne v sektore podnikania, podnikateľského prostredia či v zdravotníctve a posledne i v dôchodkovom systéme.

Negatívnymi dôsledkami nekoncepčnej politiky súčasnej vlády sú rizika obsiahnuté v rozpočte na budúci rok, na budúce roky. Sú nimi skryté dlhy Železníc, zdravotných poisťovní či verejnoprávnych médií. No a výrazom premiérovho populizmu je, že rezerva predsedu vlády, ktorou disponuje podľa vlastného uváženia, je v rozpočte na budúci rok, je to viac ako tento rok, oveľa viac ako v predchádzajúcich rokoch, 150 mil. korún. V tomto roku to bolo 125 mil. A jeho predchodcovi muselo stačiť 50 mil. Z tohto pohľadu rozpočet tento na budúci rok je opäť viac propagandistický, marketingový, ale určite, určite nie sociálny.

V návrhu rozpočtu na rok 2008 sú, samozrejme, i veci, s ktorými môžeme súhlasiť, resp. súhlasíme. Je to napr. v oblasti podpory bývania, tzv. štartovacie nájomné byty pre mladé rodiny, revitalizácia jestvujúceho bytového fondu s cieľom úspory energií, ale aj zvýšenia štandardu bývania, podpora výstavby zariadení sociálnych služieb pre starších občanov či podpora bonifikácie hypotekárnych úverov pre mladé rodiny.

Ale záver z celkového hodnotenia návrhu rozpočtu je, že v danej situácii bezprecedentného vysokého ekonomického rastu síce deficit klesá, rozdelenie výdavkov ale zostáva zlé. Lobistické skupiny získavajú prostriedky na úkor školstva, vedy a infraštruktúry, na úkor sociálnej sféry. A preto je podľa nás rozpočet stagnačný, rozpočet nevyužitej príležitosti. Kresťanskodemokratické hnutie návrh takého rozpočtu nepodporí. Ďakujem za vašu pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili pán poslanec Kahanec, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolega Brocka začal tým, že nezodpovedá tomu, čo prerokovávame, prerokovávame zákon roka, sála, takmer prázdna sála, na začiatku ani jeden koaličný poslanec v sedadlách. A teraz je to iba o niečo lepšie. Ešte šťastie, že je tu pán minister a spravodajca.

Ale k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka. Pán poslanec Brocka tam zvýraznil slová, že vláda šetrila. A je to naozaj pravda. Šetrila, ale šetrila asi na nesprávnych miestach, predovšetkým na rezortoch školstva, vedy a výskumu, na rezorte zdravotníctva, v sociálnej oblasti. Čísla uviedol. Kde je teda toľko proklamovaná podpora týmto oblastiam, keď hovoríme, že chceme podporovať vedu, výskum, že chceme robiť znalostnú ekonomiku, že chceme zmeniť pomery v zdravotníctve, že chceme pomáhať sociálnej oblasti? A keď zoberieme konkrétne prípady, ktoré spomenul, tak tam sa dostávame do reality, že nie je schopná vláda zvýšiť rodinné prídavky, ktoré neboli valorizované už od roku 2004, dokonca ani o nejakú menšiu čiastku, lebo to, čo chcela, tak to bolo skôr tragikomické, o 10 Sk. Kde je toľký záujem o zdravotne postihnutých, keď na nich šetríme? Keď znižujeme peniaze za opatrovateľskú službu, nepostihne to aj toho zdravotne postihnutého? Kde je tá ochrana týchto ľudí, no a na financovaní dôchodkov podobne? Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, som rád, že vypočujem si vždycky tvoje pripomienky, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti, ale nedáš si a zabŕdaš do tých oblastí, myslím si, kde nie je to celkom také jednoznačné. A ja mám teraz na mysli zasa ten tvoj príklad verejného obstarávania, centrálne verejné obstarávanie ako vyrieši problematiku toho, aby sme mohli ušetriť prostriedky. Ja si myslím, že to nie je také jednoznačné. Keby to bolo také jednoznačné, už dávno to centrálne verejné obstarávanie zavedieme. Má to trošku ale však také zákutia, ktoré sú, dá sa povedať, neprebádanou oblasťou. Aj ďaleko, ďaleko staršie krajiny aj európske alebo aj Spojené štáty americké nemajú celkom dobré skúsenosti, nehovorím, že to tak je vo všetkých oblastiach. Ale to dosť problematická oblasť tohto obstarávania, kde vlastne potom prichádza k veľkým objemom zákaziek, keď sa centrálne nakupuje jednotný tovar. A je tam vysoké riziko korupcie a vysoké riziko miery toho, že môže dochádzať k zneužívaniu vlastne toho. Čiže niekedy je ďaleko výhodnejšie to individuálne obstarávanie, keď sa to rozdrobí, ako keď sa to centrálne obstaráva. Ja by som tak jednoznačne netvrdil, že sa týmto dá ušetriť v tom štátnom rozpočte vysoká čiastka. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: To nebolo to najpodstatnejšie, čo som vo svojom vystúpení hovoril k štátnemu rozpočtu, pán Bobrík, ja som len uviedol niekoľko príkladov, kde sa dá šetriť. A práve z dennej tlače, z každodenného života pôsobenia aj vašich ministrov pozorujeme, ako nemajú záujem vaši ministri v tejto oblasti šetriť. A naopak, z verejných súťaží sa vyhadzujú záujemcovia pre formálne chyby dovtedy, kým nezostane ten jediný, ktorý bol pravdepodobne už dopredu vybratý v súťaži, aby profitoval napr. na štátnom rozpočte.

Ale to podstatné, čo som hovoril k rozpočtu, je, že to je rozpočet stagnačný. A nemyslím si to ja pri takej vysokej miere ekonomického rastu, myslí si to aj sociálny partner vlády v súvislosti s výdavkami do vzdelania, do infraštruktúry.

A to, že to je rozpočet nevyužitej príležitosti, tak si myslí aj Národná banka Slovenska, oni to síce takto nenazvali, to bol podnadpis môjho vystúpenia, z jedného jednoduchého dôvodu, šetrenie alebo schodok je iba o 6 mld. nižší, ako bol minulý rok. A pritom sú takmer o 40 mld. vyššie príjmy, ako boli v minulom roku. Proste v tejto danej situácii tie možnosti na šetrenie a úspory sú oveľa väčšie. Ale chápem, že tie lobistické skupiny majú väčšiu silu a väčšiu váhu pri vládnej koalícii ako napr. tie spomínané rodiny s viacerými deťmi. Deti u nás nie sú voliči, a preto rozumiem tomu, že nie sú u vás priorita.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným písomne prihláseným do rozpravy za kluby je pán poslanec Ďuračka, ktorý vystúpi za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dnes rokujeme o tom, ako bude vyzerať fiškálna politika nielen v budúcom roku, ale aj v nasledujúcom trojročnom horizonte. Základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády Slovenskej republiky obsiahnutým v programovom vyhlásení vlády bude obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií pri dôslednom dodržiavaní maastrichtských kritérií a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z reformovaného Paktu stability a rastu. Tento zámer je plne rešpektovaný predloženým vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, pričom tento návrh zároveň rešpektuje záväzky vyplývajúce z aktualizovaného Konvergenčného programu Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 z novembra 2006, ako aj z tohoročnej vládou schválenej aktualizácie z novembra 2007. Obozretnosť vo fiškálnej politike je nielen o konvergenčných kritériách a pravidlách regionálneho Paktu stability a rastu, ale najmä o zabezpečení makroekonomickej stability a dosiahnutí dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Práve makroekonomická stabilita je základnou podmienkou pre rozvoj ekonomiky a podnikania, teda pre rast zamestnanosti, reálnych príjmov a životnej úrovne obyvateľov Slovenska.

Dámy a páni, hlavnými fiškálnymi cieľmi v nasledujúcom trojročnom období je zníženie deficitu verejných financií vrátane nákladov dôchodkovej reformy pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2007 a splniť tam kritérium pre vstup do eurozóny. A druhým základným cieľom je do roku 2010 znížiť cyklicky upravený deficit verejnej správy, samozrejme, očistený o jednorazové efekty, na úroveň 0,8 % z hrubého domáceho produktu. Návrh rozpočtu verejnej správy so schodkami rozpočtovaný na úrovni 2,3 % vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia na úrovni zhruba 1,2 % v roku 2008, v roku 2009 na úrovni 1,8 % a v roku 2010 na úrovni 0,8 % hrubého domáceho produktu plní uvedené fiškálne ciele spomenuté v programovom vyhlásení vlády a ciele vyplývajúce z Konvergenčného programu Slovenska. Splnením druhého strednodobého cieľa v oblasti deficitu verejných financií v roku 2010 a prijatím niektorých ďalších opatrení v správnom čase, najmä v dôchodkovom systéme, bude na Slovensku prvýkrát od jeho vzniku zabezpečená dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Očakávaný nepriaznivý demografický vývoj núti zodpovedné vlády myslieť na tých vo fiškálnej politike ďaleko dopredu. Priaznivý vývoj verejných financií dnes nemusí znamenať priaznivý vývoj o 30, 50 rokov, keď budú kulminovať náklady starnutia populácie. Túto skutočnosť si vláda plne uvedomuje, a preto konsolidácia verejných financií je ústredným fiškálnym cieľom vlády v strednodobom horizonte, pričom je nutné zabezpečiť, aby konsolidačné ciele neohrozovali zdravý ekonomický rast, aby podporovali efektívny výkon menovej politiky. Návrh rozpočtu, o ktorom teraz rokujeme, je, samozrejme, o tejto zodpovednosti. Fiškálna politika bude teda smerovať k zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti makroekonomickej stability, podpory ekonomického rastu, ako aj efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, k rozvoju ekonomiky a zvyšovaniu životnej úrovne občanov. Slovensko je pripravené na zavedenie eura v roku 2009 napriek skutočnosti, že z pohľadu hospodárenia verejných financií bude pre vstup do eurozóny pre Slovensko kľúčový tento rok. Fiškálna politika a navrhovaný rozpočet jasne deklarujú snahu o konsolidáciu verejných financií nielen v hodnotenom období, ale aj v rokoch po prijatí eura. Nie je to teda len o eure, ale hlavne o makroekonomickej stabilite Slovenska.

Vážené dámy a páni, realizáciou navrhovaného rozpočtu zároveň nedôjde k zadlžovaniu budúcich generácií, o čom svedčí aj fakt, že podiel hrubého verejného dlhu na hrubom domácom produkte, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 %, klesne do konca roka 2009 pod úroveň 29,7 %. Je možné konštatovať, že verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií. Návrh rozpočtu je postavený na analýzach, prognózach slovenskej ekonomiky, ktoré potvrdzujú, že slovenská ekonomika naďalej zostáva na ceste vysokého, ale udržateľného rastu. V súlade s konsolidačnými zámermi verejných financií zostáva spotreba vlády stále najpomalšie rastúcou zložkou hrubého domáceho produktu. Jej rast by sa mal v nasledujúcich rokoch pohybovať pod úrovňou 3 %. Práve kritikom, ktorí napádajú podiel jednotlivých výdavkových oblastí na hrubom domácom produkte, je nutné pripomenúť, že je nekorektné porovnávať vývoj výdavkov v percentách na hrubom domácom produkte v súčasných makroekonomických podmienkach, keď výrazný rast hrubého domáceho produktu je spôsobený takou štruktúrou zložiek HDP, ktorá negeneruje v rovnakej miere rast príjmov, najmä daňových, čo dokazuje, klesajúci podiel daňových príjmov na hrubom domácom produkte je možné udržať, vysoký rast podielu výdavkov na HDP na jednotlivých oblastiach, pokiaľ chceme pokračovať vo fiškálnej konsolidácii a dodržať revidovaný Pakt stability a rastu a plniť záväzky vyplývajúce z Konvergenčného programu. Zvyšovanie kvality verejných financií sa darí aj napriek tlaku na fiškálnu konsolidáciu a skutočnosti, že Slovensko v rámci 27 krajín Európskej únie dosiahlo v roku 2006 druhý najnižší podiel daní na odvodoch na hrubom domácom produkte, a to vo výške 29,5 %. Najnižší ho malo len Rumunsko. Slovenská republika v období rokov 1995 až 2006 znížila tento ukazovateľ na 10,3 % hrubého domáceho produktu, čo je suverénne najväčšie zníženie spomedzi štátov Európskej únie.

Hlavné ciele politiky vlády vychádzajú aj z jej programového vyhlásenia, čo znamená, že kľúčový dôraz sa kladie na sektory zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva. Okrem týchto oblastí sa pozornosť venuje najmä dôchodkovému systému a zvyšovaniu životnej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska s cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov. Popri týchto opatreniach sa uskutočňujú zmeny, ktoré by mali prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu verejnej správy. Zvyšovanie účinnosti a efektívnosti verejnej správy je zamerané na opatrenia v oblasti mzdových výdavkov a výdavkov na verejné obstarávanie. V priebehu rokov 2006 a 2007 sa v rámci orgánov ústrednej štátnej správy uskutočnili analýzy, ktoré posudzovali efektívnosť pracovníkov vo vzťahu k vykonávaným úlohám s cieľom identifikovať priestor na zníženie ich počtu. Výsledkom je zníženie počtu zamestnancov na centrálnej úrovni približne o 10 %, čím by malo popri zvýšenej efektívnosti dôjsť aj k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške cca 2,5 mld. korún ročne v období rokov 2008 až 2010. Druhou oblasťou sú výdavky na verejné obstarávanie. V tomto smere sa uskutočňujú prvé kroky s cieľom zvýšenia tlaku na efektivitu vynakladania verejných prostriedkov.

Vážené dámy a páni, z hľadiska prioritných oblastí vláda pokračuje v sektore školstva vo zvyšovaní úrovne miezd pedagogických pracovníkov v základnom, v strednom školstve s cieľom dosiahnuť úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo doteraz nebolo.

Ďalšou z priorít vlády je aj poľnohospodárstvo, čo sa prejavuje na raste predpokladaných dotácií do tohto sektora. Podľa rozpočtu verejnej správy v rokoch 2008 až 2010 dosiahnu priame platby aj v roku 2008 podobne ako v tomto roku maximálnu možnú úroveň, čo znamená 80 % priemeru Európskej únie.

Významnou oblasťou je vytvorenie podmienok pre rast životnej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska s cieľom znižovania regionálnych rozdielov. Konkrétne opatrenia sú zamerané na zlepšenie existujúcich podmienok pre príchod zahraničných investorov. V tomto smere sa vláda podujala zefektívniť administratívnu stránku procesu schvaľovania investičných projektov prostredníctvom schválenia schémy regionálnej pomoci pre veľké podniky. Zároveň došlo k navýšeniu prostriedkov štátneho rozpočtu na investičné stimuly v roku 2008 približne o 3 mld. korún.

Nemenej významným faktorom z hľadiska regionálneho rozvoja je dopravná infraštruktúra. Cieľom vlády je urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest so zámerom prepojiť jednotlivé regióny s využitím projektov PPP.

Podstatnú úlohu v procese rozvoja regiónov budú zohrávať aj prostriedky z fondov Európskej únie, pričom významná časť celkových prostriedkov je na základe schváleného Národného strategického referenčného rámca zameraná hlavne na túto oblasť.

Vážené dámy a páni, budeme hlasovať nielen o tom, aký bude deficit v nasledujúcom roku alebo výdavkový limit tej-ktorej kapitoly štátneho rozpočtu, ale budeme hlasovať aj o smerovaní fiškálnej politiky, o ekonomickom a podnikateľskom prostredí na Slovensku, ale najmä o životnej úrovni občanov a budúcich generácií. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pán poslanca Ďuračku sa hlási pán poslanec Fronc ako jediný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo vo faktickej.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, neviem, čo to hovoríte, keď tvrdíte, že v minulosti priemerný plat učiteľov nebol na úrovni priemerného platu hospodárstva. Keď končila vláda Mikuláša Dzurindu, dosiahol tento plat 18 200 korún, čo bol priemerný plat v národnom hospodárstve. Teraz je to práve inak.

Ale druhú vec chcem povedať. Myslím si, že vy asi nemáte rád svojho straníckeho kolegu ministra školstva, ak tvrdíte, že tento rozpočet, ktorý má, je prioritou a že je to dobrý rozpočet, že je to navýšený rozpočet, že bude môcť plniť úlohy, ktoré má plniť v zmysle programového vyhlásenia vlády. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP