A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Pásztor, ktorému teraz dávam slovo.
Nech sa páči, pán poslanec.
I. Pásztor, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Môj pozmeňujúci návrh znie: § 85 ods. 2 sa vypúšťa celý text pod písmenom a) a zároveň sa vypúšťa označenie písmena b).
Zámerom pozmeňujúceho návrhu je, aby sa povinnosť platenia dane z motorových vozidiel týmto nerozšírila na ďalšie osoby a takto sa nezvyšovala ich daňová zaťaženosť. Ide o prípady, keď vlastné vozidlo použije zamestnanec na služobnú cestu a ktorému zamestnávateľ za použitie jeho vozidla vypláca cestovné náhrady.
To je všetko. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pásztora sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Pásztor bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pelegrini, pán poslanec Kuruc. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Pelegrini. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som myslel, že vystúpim, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uvedenému návrhu zákona, ktorý tu dnes prerokúvame. Máte ho už síce rozdaný aj v laviciach, ale po úvahe som sa rozhodol, že ešte dnes ten pozmeňujúci návrh nepodám, takže ak ho aj máte, nebudeme o ňom rokovať s tým, že možno bude ten materiál slúžiť skôr na začatie nejakej diskusie, pretože pôvodne som zamýšľal, aby sme pre vyššie územné celky ustanovili povinnosť znížiť ročnú sadzbu dane pre vozidlá, ktoré spĺňajú emisné limity 4 a 5, naopak, umožniť ju zvýšiť pre vozidlá, ktoré majú emisné triedy 0, 1 a 2. Pri emisnej triede euro 3 ponechať ich základnú sadzbu.
Táto úprava sa nemala vôbec dotknúť sadzby. To zostáva naďalej v kompetencii vyššieho územného celku. Ale myslím si, že štát, ktorý, keďže umožňuje samosprávam vyberať určité dane a poplatky, má právo zadefinovať aj rámec, v akých rámcoch sa môžu pohybovať a čo musia plniť. No a úlohou bolo prispieť aj možno k napĺňaniu našej dopravnej politiky do roku 2015 a napĺňaniu programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí, že vláda prijme také legislatívne a fiškálne opatrenia, ktoré budú motivovať tých, ktorí majú vozidlá s vyššími emisnými triedami a prispievajú tak k znižovaniu oxidu uhličitého a možno tým, že sú to vozidlá novšie, aj k bezpečnosti cestnej premávky.
Takže dávam vám to skôr len do pozornosti. Diskutujme o tom. Možno, keď prídeme k spoločnému názoru niekedy v budúcnosti, môžeme to pripraviť, ale v tomto momente ten pozmeňujúci návrh nepodávam.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kuruc. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť niekoľko pripomienok k predloženému vládnemu návrhu zákona o miestnych daniach.
Hneď v úvode chcem predniesť procedurálny návrh a to prosím vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 2, 4 a 7. Ide o pripomienky a návrhy, ktoré schválil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ale ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. Som však presvedčený, že by sme mali ponechať pôvodnú úpravu zákona. Ide o pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe ako body:
Bod 2 spoločnej správy v článku I, bod 34 v § 30 ods. 1 ponechať slová: "a dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva". V záujme ponechania možnosti pre obce vyberať miestnu daň za dočasné parkovanie navrhujem ponechať doterajšiu úpravu.
Bod 4 spoločnej správy v článku I bod 38 v § 34 a) sa vypúšťa odsek: "Obec vyrubí daň platobným výmerom. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. V prípade splátok dane je daň splatná v lehotách určených obcou."
A bod 7 spoločnej správy, ktorý znie: V článku I bod 50 v § 64a sa vypúšťa ods. 2. "Obec vyrubí daň platobným výmerom. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. V prípade splátok dane je daň splatná v lehotách určených obcou."
K bodom 4 a 7 spoločnej správy by som rád povedal nasledujúce. V zmysle zákonnej úpravy, platnej v súčasnosti, správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení sám určiť spôsob vyberania dane, t. j. sám rozhoduje o tom, či chce daň vyrubiť platobným výmerom alebo si zvolí inú formu vyberania dane. Takže si myslím, že táto navrhovaná právna úprava je úplne zbytočná.
Pri dani za užívanie verejného priestranstva ide veľmi často o jednorazové a krátkodobé užívanie verejného priestranstva. Napríklad pri kultúrnych podujatiach, ambulantných predajoch a podobne, pričom daň, ktorú má daňovník zaplatiť, je pomerne nízka, pričom náklady na vystavenie platobného výmeru a na poštovné sú často vyššie ako vyrubená daň. Pri dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta je podobná situácia. Veľmi často ide len o jednorazový vjazd. Napríklad občan s trvalým bydliskom v historickej časti mesta si chce dať doviezť nábytok. Ako občan, fyzická osoba má na vjazd do historickej časti mesta podľa všeobecne záväzného nariadenia napríklad v mestskej časti Bratislava - Staré mesto o miestnych daniach určenú sadzbu 10 Sk na jeden deň. V súčasnosti túto daň zaplatí v pokladni miestneho úradu a na základe potvrdenky pokladne dostane na počkanie povolenie k vjazdu. Podľa novej právnej úpravy v zmysle návrhu novely zákona správca dane na tých 10 Sk, prípadne 150 Sk pre ostatné subjekty, bude musieť vystaviť platobný výmer, doručiť ho daňovníkovi v zmysle zákona o správe daní a poplatkov doporučene do vlastných rúk a čakať 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru, či to daňovník zaplatí.
Samozrejme, povolenie sa mu musí vydať vopred, pretože daňovú povinnosť stačí oznámiť najneskôr v deň vjazdu do historickej časti mesta. Ak daňovník daň nezaplatí, správca dane mu pošle výzvu na zaplatenie, prípadne to môže začať exekučne vymáhať. Môže vzniknúť situácia, že keď to niekto nezaplatí, tak náklady na súdy a exekúcie budú vyššie ako daňová povinnosť. Od začiatku tohto procesu si však na vystavovanie platobných výmerov, výziev a ďalších rozhodnutí bude musieť zaobstarať príslušný softvér. Som presvedčený, že vo viacerých mestách túto daň vyberá poverená osoba na mieste pred vjazdom do historickej časti mesta, dokonca aj od turistov. Vystavenie platobného výmeru s 15-dňovou splatnosťou odo dňa právoplatnosti platobného výmeru v tomto prípade by zrejme bolo nielen zložité, ale aj neúčelné.
Na základe uvedeného navrhujem pri týchto miestnych daniach ponechať pôvodnú úpravu zákona, ktorou by si správca dane mohol sám podľa miestnych podmienok upraviť spôsoby vyberania dane vo všeobecne záväznom nariadení. To sa môže dosiahnuť vypustením odsekov 2 v § 34a a v § 64a z predloženého návrhu zákona. Tým by sa odstránila povinnosť vyrubovať dane nielen platobným výmerom. Takže opakujem ešte raz procedurálny návrh. Navrhujem na osobitné hlasovanie vyňať zo spoločnej správy body 2, 4 a 7 a o každom hlasovať osobitne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuruca sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel podporiť predrečníka pána kolegu Kuruca, pretože ja si myslím, že ten systém výberu, pokiaľ niekto zaplatí na mieste a vlastne má s celou akciou pokoj pri vjazdoch do miest, ako on uvádzal, je oveľa, oveľa logickejší ako celý administratívny proces, ktorý súvisí s platobným výmerom. Mám za to, že by sme mali prijímať také zákony a také nariadenia, ktoré styk občanovi so štátom zjednodušia a neurobia ho zložitejším a v takto preukázateľne jednoduchých prípadoch tento prístup, ktorý navrhoval kolega, podporujem.
Ďakujem pekne.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kuruc, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, ďakujem. Takže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.
A chcem sa opýtať navrhovateľa pána ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nie. Pán spoločný spravodajca? Tak isto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 485 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 485a.
Prosím opäť pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby sa ujal slova a odôvodnil tento vládny návrh zákona.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie iniciatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení zákona č. 556/2004 Z. z., č. 631/2004 Z. z., č. 533/2005 Z. z. a č. 610/2005 Z. z. sa dosiahla úplná zlučiteľnosť s právom Európskej únie v oblasti tržby, prepravy a kontroly tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a štruktúry predmetu dane a čiastočná zlučiteľnosť v sadzbách dane vzhľadom na poskytnuté prechodné obdobie na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia na cigarety.
Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, bola potreba úpravy sadzieb dane na cigarety v zmysle harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, ako aj potreba upresnenia niektorých ustanovení zákona vzhľadom na poznatky z uplatňovania zákona v praxi, a to najmä upresnenie definície cigár, cigariet a tabaku, upresnenie ustanovení týkajúcich sa oprávneného príjemcu, ktorý prijíma tabakové výrobky, pozastavenie dane z iného členského štátu opakovane, ďalej upresnenie niektorých ustanovení zákona za účelom zosúladenia ich znenia s ostatnými zákonmi o spotrebných daniach.
V súlade s harmonogramom dosiahnutia minimálneho daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou stanoveného smernicami Európskej únie sa plánuje zvýšenie sadzieb spotrebných daní z cigariet aj k 1. 1. 2009.
Návrh zákona bude mať z dôvodu úpravy sadzieb spotrebnej dane z cigariet vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale nebude mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa zrušenia evidencie užívateľských podnikov a vedenia evidencie užívateľským podnikom, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. augusta 2008.
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov odporúčam schváliť. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 487 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská a na základe týchto stanovísk gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a výbor zároveň poveril poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu.
Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem za pozornosť. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu a hlásim sa prvý do rozpravy.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, registrujem. Ďalej okrem pána spravodajcu, pána poslanca Buriana sa nikto neprihlásil do rozpravy. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Burian. Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. K tomuto vládnemu návrhu zákona chcem podať pozmeňujúci návrh k čl. 1. V doterajšom bode 8 sa slová "1,36 Sk za kus" nahrádzajú slovami "1,41 Sk za kus" a slová "25 % z ceny cigariet" sa nahrádzajú slovami "24 % z ceny cigariet". Úprava sadzieb je v súlade s harmonogramom dosiahnutia minimálneho daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou stanovenou smernicami Európskej únie.
Navrhuje sa nižšia percentuálna časť sadzby dane, ako je v predloženom návrhu zákona, a to z dôvodu stabilnejšieho príjmu do štátneho rozpočtu vzhľadom na to, že sa zvyšuje špecifická hodnota, ako je to uvedené v tomto pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Keďže sa nikto neprihlásil s faktickou poznámkou, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že už nechce zaujať stanovisko ani navrhovateľ, ani spravodajca. Takže ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je
správa o makroekonomickom prostredí a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2007 a predikcia vývoja do konca roka.
Správu vlády ste dostali ako tlač 402 a spoločnú správu výborov ako tlač 402a.
Opäť má slovo pán minister financií Ján Počiatek.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Ministerstvo financií predkladá na rokovanie pléna Národnej rady správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2007 a predikciu do konca roka. Správa vychádza z aktualizovaných prognóz makroekonomického a fiškálneho vývoja, ktoré odrážajú posledný vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a vonkajšieho prostredia a očakávania a predikcie domácich a zahraničných prognostikov a autorít.
Vierohodnosť aktualizovanej predikcie ministerstva financií potvrdzujú výsledky štandardných diskusií a hodnotení v nezávislých výboroch pre makroekonomické prognózovanie a prognózovanie daní. Členovia výborov považujú tieto prognózy ministerstva financií za realistické. Materiál má analytický a prognostický charakter, preto nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, neobsahuje doložku zlučiteľnosti, ani doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Hlavný zámer správy a výsledky analýz - dôraz sa kladie na odhad pozície verejných financií v roku 2007, na urýchlenie konsolidácie verejných financií a identifikáciu možných rizikových faktorov pri plnení rozpočtovaného deficitu, ktorý bol na tento rok rozpočtovaný na úrovni 2,9 % HDP.
Súčasný makroekonomický vývoj a aktualizácia predikcie na rok 2007 neprináša negatívne riziká pre plnenie rozpočtu, naopak, väčšina indikátorov dôležitých z hľadiska vývoja daňových príjmov a obligatórnych výdavkov sa za súčasných predpokladov môže v roku 2007 vyvíjať ešte lepšie, ako sa uvažovalo pri zostavovaní rozpočtu a tiež lepšie, ako bol ich vývoj v roku 2006. Lepšie proti očakávaniam sa vyvíja a prognózuje najmä HDP v nominálnom aj reálnom vyjadrení, zamestnanosť, priemerná mzda, taktiež nominálne aj reálne a následne celkový domáci dopyt hlavne spotrebného charakteru, tiež investičné aktivity a vývoj spotrebiteľských cien. Výrazne sa zlepšili aj predikcie zahraničného dopytu, exportnej výkonnosti a tovarovej bilancie.
Napriek lepšiemu odhadu zahraničného obchodu sa oproti predpokladom rozpočte mierne zhoršila predikcia bežného účtu platobnej bilancie. Súvisí to hlavne s horším výsledkom bilancie bežného účtu v roku 2006 oproti predpokladom rozpočte, pod ktorý sa podpísala väčšia dynamika investičných dovozov a horšie výnosy. Akcelerácia produkčnej stránky ekonomiky reflektuje silnejší rozvoj automobilového priemyslu, ale aj vyššiu produkciu v neautomobilovom priemysle. Výsledky konjunkturálnych prieskumov a očakávania ekonomických subjektov taktiež potvrdzujú projekcie akcelerujúceho rastu ekonomiky. Vývoj celkového indikátora ekonomického sentimentu odzrkadľuje pozitívnu náladu u priemyselných výrobcov a zvýšenú spotrebiteľskú dôveru, čo signalizuje možnú expanziu v priemyselnej výrobe a v určitej miere aj zvýšenú spotrebu domácností v ďalšom období.
Na druhej strane slabým miestom a rizikom pre ďalší vývoj ekonomiky stále zostáva inflácia, ako aj vývoj svetovej ekonomiky a vonkajších podmienok. Zostáva naďalej rast svetových cien ropy a energetických surovín. Inflácia v Slovenskej republike je totiž viac citlivá na rast cien ropy a energií ako inflácia v rozvinutých krajinách. Avšak práve nízka inflácia je jedným z maastrichtských kritérií, ktoré včasným plnením na udržateľnej úrovni je nutnou podmienkou pre úspešný vstup a členstvo Slovenskej republiky v eurozóne.
Hlavným cieľom vlády v oblasti fiškálnej politiky pre rok 2007 je udržať deficit verejnej správy vrátane nákladov na financovanie II. piliera dôchodkovej reformy na úrovni 2,9 alebo do úrovne 2,9 % HDP a splniť tak jedno z kritérií na prijatie spoločnej európskej meny v roku 2009.
Predpokladá sa, že štátny rozpočet prispeje k zníženiu deficitu sumou 4,8 mld. najmä z dôvodu úspory výdavkov na obsluhu štátneho dlhu a vyšších daňových príjmov. Okrem toho sa očakáva zlepšenie bilancie Fondu národného majetku o 2,9 mld. najmä z dôvodov vyšších ako rozpočtovaných dividend, lepšie hospodárenie sa čaká aj v Sociálnej poisťovni, v štátnych fondoch.
Dosiahnuté úspory v celkovej výške 8,9 mld. korún budú kompenzované horším hospodárením ostatných zložiek verejnej správy v celkovej výške 4,9 mld. Zhoršenie hospodárenia o 2,8 mld. sa predpokladá najmä pri mimorozpočtových účtoch a štátnych finančných aktívach, zdravotných poisťovniach a najmä VÚC v sume 1,2 mld.
Celkový schodok verejnej správy sa tak oproti schválenému rozpočtu pravdepodobne zníži o 4 mld. na úroveň 48,8 mld., čo predstavuje 2,7 % HDP. Aktuálny odhad deficitu už zohľadňuje očakávané kroky vlády do konca roku 2007. Dôsledným monitorovaním hospodárenia všetkých subjektov verejnej správy je potrebné zabezpečiť, aby v tomto roku nedošlo k prekročeniu vládou schváleného deficitu vo výške 2,9 % HDP. Pre adekvátne zníženie rizika spojeného s udržateľným napĺňaním maastrichtského kritéria v oblasti deficitu verejnej správy je preto dôležité využiť ďalší priestor na konsolidáciu verejných rozpočtov v tomto roku.
Dôvodom je aj skutočnosť, že na rozdiel od predchádzajúcich troch rokov, kedy skutočné daňové príjmy prevýšili rozpočtovanú úroveň vo významnej miere, v roku 2007 daňové príjmy nebudú výraznejšie vplývať na výsledný schodok verejnej správy vzhľadom na to, že aktuálny odhad deficitu verejnej správy je blízko rozpočtovanej úrovne a naďalej pretrvávajú negatívne riziká a v súčasnosti nie je priestor pre navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu o povolené 1 % v zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok 2007.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz opäť prosím spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch.
Máte slovo, pán predseda.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k správe o makroekonomickom vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2007 a predikcia vývoja do konca roka.
Správu o makroekonomickom vývoji verejných financií za I. polrok a predikcia do konca roka pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 406 z 27. septembra Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu.
Výbory v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali správu v stanovenom termíne a zároveň odporučili Národnej rade, aj uvedený gestorský výbor, správu o vývoji verejných financií za I. polrok a predikcia do konca roka vziať na vedomie. Gestorský výbor zároveň určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu. Výbor ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Predpokladám, že už nechce zaujať stanovisko ani navrhovateľ, ani spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona máme ako tlač 354 a spoločnú správu výborov ako tlač 354a.
Nevidím tu pána ministra. Pán minister Počiatek, vy nebudete uvádzať za pána ministra Jahnátka? Pán minister Jahnátek tu náhle nie je.
Poprosím, pokiaľ sa nachádza v priestoroch mimo Národnej rady pán minister Jahnátek, pokiaľ nie, vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán minister pokiaľ som dostal informáciu, je na ceste, každú chvíľu by sa tu mal objaviť, takže zatiaľ približne 5-minútová prestávka. Áno.
Ak je možné, ak je pán minister bližšie, áno. Poprosím, aby sme do dvoch minút zaujali miesta v rokovacej sále, vzhľadom na to, že už pán minister tu je, tak budeme môcť pokračovať. Vyhlásil som, pán minister, krátku prestávku tak, aby sa mohli poslanci včas vrátiť. Tak ešte dve minúty. Nech sa páči, pripraviť sa.
(Prestávka.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ešte poprosím, zároveň nie je prítomný ani v sále, zatiaľ nevidím. A vidím, je prítomný, ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím postupne zaujať miesta v poslaneckých laviciach, aby sme vytvorili korektné prostredie v sále.
Pán minister, budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Prosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov.
Touto novelou ministerstvo hospodárstva dokončuje implementáciu Smernice 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Dáva do súladu podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a pre výbušniny so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z., pretože túto oblasť oba uvedené zákony upravujú odlišne a novelou sa uvedená oblasť upravuje jednotne, čím sa vytvárajú podmienky pre voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie. Takisto sa odstraňuje existujúci rozpor so stavebným zákonom a dáva sa do súladu zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti so zákonom č. 44/1988 Zb., tzv. banským zákonom.
Predložený návrh súčasne rozširuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti vydávania osvedčení o vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie a vydávania záväzných stanovísk o tom, či pri riešení konfliktu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb pri eventuálnom vyvlastňovacom konaní alebo v konaní o zriadení vecného bremena. Novelou zákona sa taktiež posilňuje postavenie hlavného banského úradu ako národného orgánu štátnej banskej správy vo vzťahu k orgánom Európskej únie, obvodných banských úradov vo vzťahu k ostatným osobitným štátnym orgánom, takisto obvodných banských úradov a hlavného banského úradu v oblasti dozoru a kontroly prepravy a používania výbušnín a pyrotechnických výrobkov a obvodných banských úradov v otázkach posudzovania vyťažených hornín z pohľadu odpadu a zodpovednosti za škody spôsobené odpadom z ťažobného priemyslu.
Na záver by som chcel uviesť, že tento návrh zákona neodporuje Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, tlač 354.
Národná rada svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru; výboru pre financie, rozpočet a menu; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre pôdohospodárstvo; výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Vládny návrh zákona predmetné výbory prerokovali s nasledovnými závermi: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení; výbor pre financie, rozpočet a menu takisto odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia; výbor pre hospodársku politiku odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami; výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v uznesení; výbor pre verejnú správu odporučil návrh zákona schváliť; výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú v prílohe uznesenia tohto výboru.
Z uznesení výborov Národnej rady, zo všetkých výborov Národnej rady pod bodom III tejto spoločnej správy sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce pripomienky.
Gestorský výbor v súlade s § 79 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 až 28, 30, 32 a 33 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 6, 29 a 31 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť.
Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Súčasne výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za spravodajskú správu, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky. Pani poslankyňa Kramplová sa prihlásila na vystúpenie v mene klubu HZDS, takže jej odovzdávam slovo.
Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, uplynulo len pár mesiacov odvtedy, ako sme tu, v tejto snemovni viedli rozpravu ohľadne novely banského zákona. Táto novela začala byť účinná od 1. júna tohto roku a 2 ustanovenia tejto novely len tento mesiac, len od 1. 10. 2007. Dnes v rámci novely zákona 51/1988 Zb. sa opäť vraciame k tzv. banskému zákonu a rada by som pripomenula, že v rozprave, ktorá bola na jar tohto roku k tomuto zákonu, k banskému zákonu, bol pokus legislatívcov ministerstva hospodárstva vlúdiť cez pozmeňujúci návrh § 33a vecné bremeno. Tento pokus, ako vieme všetci, nebol úspešný a bolo to preto, že obsah tohto paragrafu bol podľa môjho názoru, aj podľa názoru väčšiny právnikov, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Po schválení danej novely som dostala odpoveď, že aj tak sa to do zákona dostane. Na moje veľké prekvapenie toto ustanovenie, teda § 33a banského zákona sa dostal veľmi rýchlo, veľmi presne a, povedala by som, veľmi kulantne. Rovnaký paragraf som teraz našla práve pri novele zákona č. 51 a súčasne opätovnej novele banského zákona. Legislatívci ministerstva hospodárstva zdôvodňujú tento návrh záujmom štátu ťažiť nerastné bohatstvo a teda aj potrebu vstupovať na pozemky vlastníkov, strpieť umiestňovanie zariadení na nehnuteľnostiach v dobývacom priestore a poskytnúť nehnuteľnosť na dobývanie výhradného ložiska.
Dovolím si pripomenúť, že súčasná právna úprava však zabezpečuje štátu možnosť ťažiť pri dodržaní presne stanoveného postupu a to, ťažba musí byť vo verejnom záujme, teda skutočne v záujme štátu, a nie v záujme ťažiarenských súkromných spoločností. Musia byť súčasne posúdené vplyvy na životné prostredie, čo je rovnako v záujme štátu a ak dá banský úrad súhlas na ťažbu, môže byť použitý aj inštitút vyvlastnenia.
Schválením uvedeného paragrafu o vecnom bremene, teda toho zloženého paragrafu 33a, by všetky tieto zákonné kroky, ktoré máme v našich právnych úpravách, bolo možné obísť v priebehu 60 dní. Takto formulované znenie § 33a by postihlo tisícky obyčajných občanov, ktorí žijú v oblastiach, kde bol alebo bude určený dobývací priestor. Súčasne by sa týmto paragrafom otvorili dvere súkromným ťažiarenským spoločnostiam a, dovolím si dodať, za smiešne poplatky, ktoré máme stanovené našimi právnymi normami.
Len jednu informáciu. V súčasnosti je u nás 403 dobývacích priestorov určených banskými úradmi a možno sa vám to bude zdať málo, je to len 2% územia Slovenskej republiky a ja si dovolím tvrdiť, že aj tie 2% sú vlastníctvom občanov, ktorí majú právo na toto územie. Uznávam, že Slovenská republika je pre zahraničné ťažobné spoločnosti atraktívnejšia ako Afrika alebo iné rozvojové štáty. V súčasnosti vznik vecných bremien zo zákona je viazaný na prevádzkovanie zariadení, vykonávanie činností alebo naplnenie posilnenia vo verejnom záujme a je upravený viacerými zákonmi. Vo všetkých prípadoch boli zákonodarcom rešpektované ústavné princípy ochrany vlastníckych práv zakotvené v čl. 20 ústavy ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vznik vecného bremena zo zákona pri splnení zákonnej lehoty 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru považujem za poškodenie vlastníkov pozemkov bez akejkoľvek možnosti na bránenie ich práv. Vykonávanie banskej činnosti fyzickými osobami, prípadne súkromnými právnickými osobami v rámci podnikateľskej činnosti nemožno v žiadnom prípade považovať za činnosť vo verejnom záujme, ktorá by mala byť dôvodom na uplatnenie inštitútu vyvlastnenia za uvedeným účelom.
Ak dovolíte, pozrieme sa len veľmi krátko na tento paragraf, ktorý je vložený do danej novely z právneho hľadiska. Navrhovaný § 33 zákona 44/98, ktorým sa vznik vecného bremena ustanovuje, predstavuje nútené obmedzenie zákonom. Nútené obmedzenie zákonom vlastníckeho práva ústava neumožňuje. Prečo v navrhovanej novele chýba v tomto prípade definícia verejného záujmu? Pre mňa je neprijateľné, že navrhovaná právna úprava, podobne ako to bolo na jar pri novele banského zákona, nedefinuje legitímny cieľ ako dôvod obmedzenia zmluvnej slobody vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Zákon 44/88 v znení neskorších predpisov už v platnom znení obsahuje spôsob riešenia konfliktu záujmov. Navrhovaná právna úprava však zasahuje do zmluvnej slobody vlastníka nehnuteľnosti v čase po určení dobývacieho priestoru, v čase, keď spoločnosť, v prospech ktorej sa zmluvná sloboda obmedzí, ešte nežiada povolenie na otvárku, prípravu a dobývanie a ani sa vôbec nesnažila riešiť konflikt záujmov dohodou, ktorá sa uplatňuje v našom právnom systéme.
Musím na tomto mieste v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany - HZDS rázne povedať nie tomu § 33a. Vlastníctvo ako-také je absolútne právo voči všetkým. Je princípom demokracie a jeho ochrana musí byť nadradená nad akýmikoľvek záujmami iných osôb, či už fyzických alebo právnických. Ak tu niekto argumentuje verejným záujmom, tak odmietam skutočnosti, aby bol tento národ donekonečna zavádzaný informáciou, že pomaly každá podnikateľská aktivita, každý podnikateľský zámer je verejným záujmom, ktorý však prináša zisk konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Takýmto smerom by sa nemala uberať Slovenská republika. Nemali by sme obmedzovať vlastnícke právo nielen v rozpore s ústavou, ale aj na úkor vlastných občanov. Preto navrhujem celé ustanovenie o vecnom bremene z novely banského zákona vypustiť.
Zároveň by som rada ešte v závere pripomenula, že Slovensko je parlamentnou demokraciou. Preto by som bola rada, keby v budúcnosti aj úradníci našich ministerstiev nevsúvali do pripravovaných noviel ustanovenia, ktoré sú vedome v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Zodpovednosť za prijaté zákony nesieme my, poslanci tejto snemovne a nie úradníci ministerstiev.
Milé kolegyne a kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach, s tým, aby v novele banského zákona bol v článku 2 vypustený bod 8 a 9, teda ide o doplnenie § 33a a zároveň v článku 1 bod 15, ktorý úzko súvisí s týmto návrhom. Súčasne vás prosím, aby na samostatné hlasovanie boli vyňaté body 28 - 32 a súčasne aj body 19 - 21. Verím, že takto formulovaný pozmeňujúci návrh nájde podporu v tejto snemovni z pohľadu ochrany vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.