Siedmy deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

28. júna 2007 o 9.00 hodine

 

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobré ránko. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste sa postupne dostavili do sály, zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady.

Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

tlač 283, ktorý teraz prerokúvame v druhom čítaní.

Dovoľte mi, aby som vám ešte oznámil, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali títo poslanci Národnej rady: pán poslanec Ďuračka, Liška a Štefanec.

Rovnako chcem uviesť, že na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky József Berényi.

A teraz už poprosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerku Vieru Tomanovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

A rovnako by som poprosil spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie Róberta Madeja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Chcem pripomenúť, že s faktickými poznámkami sú ešte na včerajšie vystúpenie pani ministerky prihlásení poslanci: Nachtmannová, Halecký, Frešo a Kvorka.

Takže teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Nachtmannovej.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Nadviazala by som na ministerku v otázke, ktorá sa týka započítania pracovnej pohotovosti do fondu pracovného času, pretože táto otázka často rezonuje vo vystúpeniach aj v médiách. Každý členský štát Európskej únie, a teda aj Slovenská republika, je právnym štátom, a preto je potrebné bezvýhradne rešpektovať rozsudky Európskeho súdneho dvora bez ohľadu na politiku vlády či praktické problémy praxe. Rozsudky Európskeho súdneho dvora sú súčasťou európskeho práva tzv. case law a podľa Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev sme ako členský štát povinný právo Európskej únie a teda aj rozsudky Európskeho súdneho dvora implementovať do našich zákonov. Ak by sme tak neurobili, vystavili by sme sa hrozbe obrovských sankcií a platilo by sa to zo štátneho rozpočtu. Preto je pre mňa úsmevné počúvať často z úst kompetentných odborníkov, že smernice Európskej únie a rozsudky Európskeho súdneho dvora nemusíme dodržiavať.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Halecký, nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel len vysloviť uznanie pani ministerke, ktorá svojou profesionalitou, promptnosťou a ochotou prispela k tomu, že na tých rokovaniach, na ktorých som sa mohol zúčastňovať, sme pracovali v príjemnej, dobrej atmosfére s dostatkom informácií a so záverom, ktorý dnes budeme mať. Chcem pripomenúť, že často nachádzala aj východiská iba v takých našich filozofických zámeroch a úvahách a vedeli spolu s pani štátnou tajomníčkou Kršíkovou a ich tímom pripraviť riešenia, ktoré, ani som neveril, že sa dajú pretransformovať do nejakých rozumných a konsenzuálnych paragrafových znení.

Chcem povedať na druhej strane, že to bola náročná príprava, pretože hlavne v tej finálnej fáze boli politické tlaky na niektoré body, na ktoré možnože nebola taká psychologická alebo aj politická príprava, takže v tom momente pripraviť sa, rozhodnúť, skontaktovať sa, je niekedy dosť náročné vzhľadom na povahu jednotlivých rokujúcich a, žiaľbohu, možno aj na niektoré naše neočakávané reakcie a požiadavky. Chcel by som len pripomenúť, že v budúcnosti by bolo dobré, aby sa aj poslanecké kluby a hlavne skupiny, ktoré sa danou problematikou zaoberajú, schádzali trošičku častejšie, aby sa vyjasnili tieto názory dva, tri mesiace dopredu a aby tá kryštalizácia nemusela byť posledný týždeň alebo posledné dni.

Inak, myslím si, že sa možno aj poďakovať za včerajšie vysvetlenia k jednotlivým bodom. Ja ešte vo svojej rozprave ju požiadam o vysvetlenie k niektorým bodom, ktoré by som chcel viac precizovať, ale vcelku práca vynikajúca.

Vďaka. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Musím zareagovať na pani ministerku v tej časti, kde sa venovala vybranej časti odpovedí na moje otázky. No, v prvom rade si myslím, že aj svoju odpoveďou potvrdila odbornú nespôsobilosť a poviem, v ktorej časti. Keď je niekto rok ministrom a za rok on a jeho tím nie je schopný pripraviť valorizáciu detských prídavkov a povie, že je to kvôli bývalej ministerke, ja to považujem za odbornú nespôsobilosť. Uznávam tú opravu, kde ste povedali, že, dobre, deti o stotisíc viacej, ale to nič nemení na fakte, že valorizované detské prídavky neboli.

Ďalej, hovoriť, že v sociálnej neistote musíme držať ľudí v 2. pilieri len kvôli tomu, že je problém so súčasnými dôchodcami, tiež považujem za odbornú nespôsobilosť, lebo očakávam, že minister slovenskej vlády bude navrhovať riešenia, nota bene, minister sociálnych vecí, ktoré ľuďom budú dávať sociálne istoty, a nie ich ďalej zneisťovať.

A k tej časti, kde ste hovorili o participačných mechanizmoch, ktoré neboli dohodnuté pri predošlom Zákonníku práce, no, pri podpise dohody sociálnych partnerov bolo dohodnuté, že si to dohodnú odborári so zamestnávateľmi zvlášť. Ale to jadro sa vám nepodarilo vyvrátiť, to znamená, vy ste nemali žiadnu dohodu sociálnych partnerov pri predkladaní Zákonníka práce.

A ešte mi pripadá naozaj, a znova použijem ten výraz, odborne nespôsobilé, keď hovoríte, že celá dohoda nevyšla preto, lebo sa zamestnávatelia málo snažili. Myslím si, že ten, kto sa málo snaží, bolo vaše ministerstvo.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, nič iné mi neprichodí, len zareagovať tu zase na svojho predrečníka z radov opozície. Viete, pán poslanec, ...

M. Číž, podpredseda NR SR: Nie je možné, pán poslanec, bohužiaľ, na pána poslanca. Na pani ministerku.

J. Kvorka, poslanec: Budem sa vyjadrovať, samozrejme, budem sa vyjadrovať na vystúpenie pani ministerky a to spadá do toho kontextu hovoriť o nespôsobilosti a takýchto nezmysloch. Je to jednoducho už nezrozumiteľné a nepochopiteľné, pretože, ak je raz dakto tu, kto dačo navrhuje, kto tu dačo predstavuje, kto sa postaral o novelizáciu Zákonníka práce takým spôsobom, ako sa postarala pani ministerka, a nie je z radov tých, ktorí sú tu vysnívaní, tak jednoducho je to všetko zlé, je to nespôsobilé, je to neodborné atď., atď.

Pravý opak by som chcel povedať. Som zaradený v sociálnom výbore, ktorý je gesčný výbor, čo sa týka tohto zákona. Viem, koľko roboty a mravčej práce dalo pani ministerke a celému kolektívu pri príprave tohto zákona, ktorý tu dnes prerokúvame. Čiže, ja musím, naopak, o tom, čo som tu počul, povedať, že je potrebné ozaj poďakovať sa za trpezlivosť pani ministerke, že tu včera dokázala sedieť a počúvať tie nechutné invektívy, ktoré boli na jej hlavu podávané počas celého rokovania a je potrebné ozaj sa poďakovať aj kolektívu, s ktorým pani ministerka spolupracovala s tým, že sa zaslúžili o takú novelizáciu tohto zákona, ktorá má svoju podstatu, má svoje opodstatnenie, ktorá ozaj zabezpečuje práva zamestnancov, ktorá zabezpečuje to, čo je potrebné, to, čo v tomto Zákonníku práce chýbalo z vašich radov.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Vaľová, Halecký a Lipšic. Ešte pani ministerka nebude reagovať.

Teraz v zmysle § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal o slovo predseda Národnej rady, pán predseda Národnej rady.

P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, dámy a páni. Primerane k náplni môjho programu som sledoval rozpravu k vládnemu návrhu novely Zákonníka práce, a keďže sa v rozprave ocitli a boli prezentované názory, ktoré vo mne vyvolali minimálne údiv, ale aj potrebu na ne reagovať, dovoľte niekoľko reflexií a vopred avizujem, z výrazne politickej alebo politologickej pozície. Vopred sa ospravedlňujem, keďže som zvyknutý na reakcie najmä z pravej časti spektra, smerujúce do neodbornosti, intelektuálneho deficitu, neschopnosti vnímať realitu, za to, že budem používať výrazne politický aparát a to aj napriek tomu, že ako človek som vo svojom živote prešiel od pozície zamestnanca, robotníka, šoféra cez pozície manažérske až po pozície zamestnávateľské, ktoré sú mi takisto blízke a ktorými sa vôbec netajím.

Samozrejme, a treba to povedať veľmi otvorene a hovorím to aj preto, že toto ako keby bol určitý live motív rozpravy a ja hovorím, že je to dobré, lebo tak to má byť a toto sú tie pravé miesta sporu, ideových sporov medzi ľavicou a pravicou, ktorými sa vinie niť toho, čí záujem takáto právna norma má reprezentovať, alebo, čí záujem má presadzovať. A hovorím to otvorene, úplne legitímne, na pravej časti spektra, ktorá ideovo je reprezentantom časti zamestnávateľskej, podnikateľskej, investorskej, musia byť názory, ktoré nemôžu byť úplne zlučiteľné a harmónie schopné s pohľadom nás, ktorí sme tu, pretože reprezentujeme, a vôbec sa tým netajíme, ľudí práce, že reprezentujeme ľudí, ktorí každý deň pekne ráno prídu do práce a musia rešpektovať určité pravidlá a sú svojím spôsobom podriadení.

Toto je rozpor, ktorý nevyriešime žiadnymi, ani verbálnymi útokmi, ani obsahmi návrhov, ktoré budeme vnášať do zákonnej normy, to je proste fakt. Dámy a páni, pravica, jej záujem je výrazne podnikateľský, je to záujem, ktorý reprezentuje veľmi úzku skupinu ľudí, bezpochyby skupinu ľudí, bez ktorej by progres a pokrok v spoločnosti, v demokratickej spoločnosti nebol, ale dovoľte, a to je to podstatné, aby sme bez obáv, že nás budete obviňovať z diletantizmu, neschopnosti, intelektuálneho deficitu, hovorili za tie viac ako 2 milióny ľudí, ktorí jednoducho túto silu, silu peňazí, silu kapitálu, nástroje trhu v rukách nemajú a skutočne každý deň pekne "nacupitajú" ráno do práce a odchádzajú z práce. A ak chceme, aby sa vracali do tej práce spokojne, musíme vytvárať také prostredie, aby skutočne ich trauma nebola v tom, akým spôsobom zamestnávateľ, podnikateľ, investor bude s týmito ľuďmi narábať. Je to úplne prirodzené, a preto nikdy, nikdy, ani tu, pri prijímaní takejto právnej normy absolútny kompromis nenájdeme. Čo ale určite nájdeme, a preto som veľmi pobavený, keď tu počúvam hlavne zo strany SDKÚ, ako čo to tu dávate, to už vôbec nie je právna norma, ktorá obhajuje pracujúcich, a vy koho to obhajujete a už je to úplne sterilné. No ale veď my sme sa nikdy netajili, a už som to povedal aj dnes, veď my nehovoríme, že tí podnikatelia sú zlí, že tí zamestnávatelia sú zlí, že my tu teraz budeme bojovať za každú cenu, nech nezostane kameň na kameni. My len chceme, aby v dialógu, a kde inde ako v Národnej rade, ako v parlamente sme našli riešenia, ktoré budú obhajovať a budú v prospech skupiny, ktorú reprezentujeme my s vedomím, že hľadáme vyrovnaný, rovnovážny stav preto, aby krajina v ekonomickej a sociálnej oblasti smerovala ďalej. (Potlesk.)

Viete, vy tu sedíte ako úspešní ľudia. Každý z vás má niečo za sebou. Nepochybujem o tom, že keď sa skončí volebné obdobie a opäť, ak náhodou nebudete mať ambíciu pokračovať vo svojej politickej kariére, vrátite sa do bežného života, nebudete mať problém sa opäť profesijne, odborne zaradiť, je jedno či v pracovnoprávnom vzťahu alebo v individuálnom podnikaní alebo v akejkoľvek inej polohe. Len, dámy a páni, nie všetci na Slovensku sú schopní kedykoľvek z večera do rána odborne profesijne sa zaradiť a žiť život. Viac ako 2 milióny ľudí žijú svoj každodenný život, ktorý je plný nádeje v dobrý príjem, ktorý je nevyhnutný na zaplatenie účtov, hypoték, plynu, nájomného a neviem čoho. Ak my dnes hovoríme o posilnení ich práv, tak chceme, aby tá ich večerná trauma nebola v tom, či bude mať zajtra na zaplatenie len preto, lebo jeho zamestnávateľ alebo majiteľ firmy sa rozhodne z večera do rána, že jednoducho on na toto miesto potrebuje niekoho a bude tam niekto druhý.

Toto je tá podstata, toto je tá esencia, ale v žiadnom prípade neznamená, že nechceme vytvárať prostredie, alebo, že dokonca táto právna norma má deformovať prostredie, ktoré je nevyhnutné pre progres, na udržanie ekonomického a sociálneho statusu a rozvoja.

Viete, tá formálna sloboda, o ktorej tak veľmi radi liberáli hovoria, je v podstate nanič človeku, ktorý potrebuje také pracovné podmienky, ktoré mu zabezpečia dôstojné postavenie v pracovnom procese. Už som spomínal, že bežný človek, o ktorom hovorím, jednoducho potrebuje pomoc zo strany štátu.

Chcem sa vrátiť ešte k jednej podstatnej politickej a ideovej pozícii, lebo viete, opäť sa tu zvrtla tá kontroverzia o postavení zamestnanca a podnikateľa - zamestnávateľa niekde do polohy, ako keby sme my boli nepriatelia tých podnikateľov a ako keby sme prichádzali s novelou len kvôli tomu, že si myslíme, že tí podnikatelia sú zlí a my musíme s nimi niečo urobiť. No, podnikatelia nie sú zlí, zamestnávatelia nie sú zlí, zlý je zákon, ktorý im umožňuje realizovať všetko to, čo v jeho obsahu nie je. A je to prirodzené, dámy a páni, a myslím to smrteľne vážne. Ak my zákonom nezadefinujeme podmienky, tak každý normálne správajúci sa zamestnávateľ, podnikateľ ide cez prizmu svojich cieľov a cieľom je prosperita, efektivita, rentabilita, miera zisku a oblasť nákladov z pracovnoprávnych vzťahov je niečo, čo výrazne ovplyvňuje práve tieto základné parametre. A ak my neobmedzíme zákonnou normou alebo nedefinujeme prostredie, v ktorom sa podnikateľ môže alebo má pohybovať, tak prirodzene inklinuje k presadzovaniu svojho individuálneho alebo úzkeho skupinového záujmu. Problém nie je, že je zlý podnikateľ, problém je, že je zlý zákon, a preto sme prišli s novelou Zákonníka práce, aby sme vydefinovali a zadefinovali hranice, kde sa pohybuje záujem individuálny a kde sa pohybuje záujem zamestnanca a kde sa pohybuje záujem štátu. (Potlesk.)

Nechcem sa vracať k tým rôznym analýzam o tom, či je Zákonník práce hentaký, onaký, pretože toto pravdepodobne je priestor na veľmi subjektívne hodnotenie. Faktom je, že neprichádzame s ničím iným ako so štandardmi, ktoré sú v Európe zaužívané a ktoré sú vžité a trúfam si povedať, že novela Zákonníka práce naozaj vracia Slovensko späť do Európy, späť ku klasickému európskemu sociálnemu modelu.

Dovoľte využiť niektoré inštitúty novely, o ktorých sa tak veľmi debatovalo aj tu, v Národnej rade, ale ktoré boli predmetom veľmi dlhých vyjednávaní medzi sociálnymi partnermi, na to, aby som odprezentoval opäť postoj a pozíciu vlády a sociálnej demokracie. Taký klasický barometer alebo taký indikátor bola práve závislá práca a nie náhodou. Opäť sa vrátim k tomu rozhraniu individuálneho podnikateľského záujmu a skupinového zamestnaneckého záujmu. No veď, ak sme hovorili, že treba veľmi precízne vydefinovať obsah závislej práce, hovorili sme to presne preto, aby sme dali pravidlá, ktoré znemožnia obviňovanie individuálneho záujmu z toho, že zneužíva tento inštitút na to, aby generoval vyššie zisky a vyššiu profitabilitu. Som presvedčený, že za žiadnych okolností definícia, ktorú nový Zákonník práce prináša, nebude mať žiadny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Hovorím to s plnou vážnosťou ako človek, ktorý prišiel do politiky z podnikateľského prostredia a niečo o tom vie a hovorím to ako človek, ktorý zamestnával veľa ľudí a zamestnával ich počas dlhých rokov a tento inštitút, samozrejme, veľmi dobre poznám a viem, o čom hovorím.

Viem, že súčasný právny stav vychádzal alebo kopíroval presne záujem skupiny, ktorú ste, vážení kolegovia z pravicovej opozície, reprezentovali a dôsledne reprezentujete aj dnes, ale znovu opakujem, pri plnej miere rešpektu k vašej pozícii, lebo toto je vaša ideológia, toto je predmet vašej politiky, vám hovorím, že s tým nesúhlasím a považujem za výnimočne správne, že aj tento inštitút sme vrátili z tej deformovanej podoby do polohy, kedy bude vzájomne výhodným, kde bude naozaj slúžiť tomu, aby v činnostiach, ktoré majú charakter živnosti a podnikania, umožnili vytvárať a rozvíjať stav, ktorý každá trhová spoločnosť potrebuje, ale aby zároveň nedeformovali pracovnoprávne vzťahy na úrovni zamestnancov, ale hlavne, aby neznižoval tento inštitút sociálny status zamestnancov na úkor výšky príjmov, sociálnych odvodov, zdravotných odvodov atď., atď., čo všetko vlastne tá prax ukázala a že to tak fungovalo.

Ešte dovoľte zmieniť sa aj o problematike, ktorej sa v Európe hovorí prekarita práce. Hovorím teraz inými slovami o neistote, ktorej sú na trhu práce vystavení jednotliví zamestnanci, pretože liberálne normy, napríklad taká aká dnes v pracovnom práve je vďaka vláde pravice v predchádzajúcom období, dostatočne nechráni jednotlivých pracovníkov, jednotlivých zamestnancov a viete aj vy tu, v Národnej rade veľmi často ako ďalší zo strašiakov používate flexibilitu pracovného trhu a s tým súvisiace kvázi tzv. hrozby v prípade prijatia novely v podobe obmedzenia pracovných miest, výrazného narušenia flexibility pracovného trhu ako základného nástroja rastu.

No dovoľte mi vyjadriť svoj názor, že s vami nesúhlasím a nielen preto, že mám skúsenosť, ako som hovoril, ale aj preto, že pohľady odbornej verejnosti a aj erudovaných ekonómov sa na túto oblasť minimálne pohybujú v dvoch veľmi výrazných názorových rovinách. Jedna korešponduje, samozrejme, legitímne v záujme, ktorý prezentujete vy ako pravica, tá druhá hovorí, áno, flexibilita pracovného trhu spôsobená alebo kreovaná, alebo modelovaná veľmi liberálnym prístupom a liberálnymi nástrojmi, je nástrojom krátkodobého rastu, krátkodobého nárastu objemu pracovných miest. Ale treba povedať, že existuje veľmi silná skupina ekonómov, ktorá hovorí aj na základe analýz, že tento krátkodobý efekt sa vyčerpáva a práve stabilizácia trhu v širších podmienkach vytvára dlhodobejší efekt flexibility - a teraz to myslím smrteľne vážne - hovorím o schopnosti predikcie príjmov, ktoré vytvárajú disponibilitu spotreby, ktorá vytvára samotnú disponibilitu pracovného trhu a podieľa sa výrazne na produkte ináč ako tzv. liberálne flexibilný pracovný trh, kde zamestnanec výrazne koriguje svoju spotrebu a výrazne obmedzuje rozsah svojej budúcnosti v pôsobení v činnostiach, v ktorých je.

O tomto sa môžeme prieť, koľko chceme. Táto polemika existuje na odbornom poli a, samozrejme, som presvedčený, že prístup, ktorý zvolila vláda a ktorý ide v novele Zákonníka práce do tejto oblasti, je správny a znovu zdôrazňujem, za žiadnych okolností po prijatí žiadnym spôsobom neobmedzí flexibilitu a žiadnym spôsobom nebude vážne vplývať na udržanie ekonomického rastu.

Viete, už som spomínal, že ten liberálny prístup často hovorí, že je to práve takýto liberálny prístup, ktorý vytvára disponibilitu trhu, vytvára disponibilitu pracovných miest a zvyšuje zamestnanosť. Ale znovu chcem len spomenúť, že napríklad aj taký renomovaný ekonóm, ako je Joseph Stiglitz, bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky a laureát Nobelovej ceny za ekonomiku, jednoznačne tvrdí a dovoľte citovať, že: "Liberalizácia trhu práce a znižovanie sociálnych istôt pre zamestnancov síce môže niektoré firmy motivovať k tomu, že prijmú pár pracovníkov navyše, pretože ich stoja menej peňazí." Ale zároveň tvrdí, potvrdzujú to štatistiky: "Počet nových prijatých pracovníkov býva relatívne malý, no útrapy", teraz to je to, čo som sa snažil odkomentovať predtým, "pre ostatných zamestnancov spôsobené nižšími mzdami a zhoršenými sociálnymi podmienkami výrazne negatívne ovplyvňujú celý ekonomický a sociálny priestor."

Nechcem vás zbytočne zaťažovať, keďže som to avizoval v úvode, odbornými analýzami, ale dovoľte zmieniť sa ešte o ďalšej, veľmi dôležitej ideovej a hodnotovej podstate nášho prístupu k Zákonníku práce.

A vrátim sa na začiatok, keď som hovoril aj o vás, o úspešných ľuďoch, ktorí nemajú problém sa adaptovať na nové podmienky, pretože nielen ich intelektuálna flexibilita má, samozrejme, úplne iný rozmer. Ale znovu opakujem, chcel by som sa dožiť toho, aby celá spoločnosť bola taká adaptabilná, aby všetci ľudia na Slovensku boli schopní takéhoto počinu. Ale, žiaľ, nie je to tak a som presvedčený, že bez ohľadu na to, čo často veľmi dehonestujúco, vážení kolegovia z pravice, hovoríte o úlohe štátu, treba povedať, že štát sa musí postarať o to, aby vysoká životná úroveň nebola vyhradená iba pre vás alebo pre tých všetkých úspešných podnikateľov alebo ľudí, ktorí sú schopní sa na trhu práce uplatniť, ale pre to, aby ľudia nemuseli drieť v nedôstojných podmienkach, pretože jednoducho sú pod obrovským tlakom a nemajú na výber a aby každý človek u nás doma, na Slovensku, mohol využívať svoje zákonné právo nielen formálne, ale aj reálne prežiť ten život. Slovom, aby hospodársky rast bol zároveň spoločenským ziskom a nie spoločenskou stratou. Preto musíme zdôrazňovať úlohu štátu a preto dnes prichádzame s návrhom novely Zákonníka práce v podobe, a znovu to zdôrazním, ktorá v žiadnom prípade nenaruší harmóniu individuálneho podnikateľského a skupinového zamestnaneckého záujmu. Som presvedčený, že to tak nebude.

Myslím si, že dnes na Slovensku už nikto nepochybuje o tom, že vláda Slovenskej republiky plne rešpektuje myšlienku hospodárskeho rastu, ekonomického napredovania, že jej záleží, aby Slovensko hospodárilo zodpovedne, aby sme plnili konvergentné kritériá pre vstup do eurozóny, aby slovenská ekonomika rástla a prinášala vyššiu životnú úroveň.

Čo je však veľmi dôležité a na čo hlavne bývalá vláda veľmi často zabúdala, ekonomika nie je hodnotou sama osebe. Ekonomika je len nástrojom na zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre všetky vrstvy spoločnosti. (Potlesk). A nemôžeme predsa tomuto nástroju podriadiť celý spoločenský život a osudy jednotlivcov, pracovné podmienky zamestnancov, jedným slovom, sociálne práva obyvateľov Slovenska. Skrátka v honbe za ekonomickým rastom nesmieme a nemôžeme zabúdať na občanov. A nemýľme sa, je to práve bežný občan, dennodenne odvádzajúci svoju prácu, ktorý sa zaslúžil o hospodársky rast Slovenska.

Hovorím to preto, lebo často sa podsúva aj tu pri vystúpeniach v Národnej rade akýsi mýtus, že za celým tým úspechom je všetko možné. Raz sú to reformy, raz je to vláda, raz je to politická strana a ľudia ako keby neexistovali na Slovensku. Chcem to zdôrazniť, bez ohľadu na typ vlády, aby to vyznievalo korektne, bez ohľadu na typ vlády za všetkým sú ľudia, aj za hospodárskym rastom, aj za schopnosťou prispôsobiť sa a prijať víziu, aj za schopnosťou na úkor určitého strádania ísť dopredu a vytvárať podmienky pre ďalší rast. A preto, že za všetkým sú ľudia, bežní ľudia práce (potlesk), preto sme prišli s týmto návrhom Zákonníka práce.

A teraz opäť sa vrátim k tomu, čo som hovoril na začiatku. Bol by som veľmi nerád, ak by túto pozíciu niekto interpretoval tak, že za tým, že títo ľudia nie sú aj podnikatelia, že to nie sú aj zamestnávatelia, že to nie sú aj investori, hovorím naozaj o konkrétnych ľuďoch, konkrétnych ľuďoch s individuálnym, ale aj o konkrétnych ľuďoch so skupinovým záujmom.

Často ste vyčítali, a to je tiež oblasť, o ktorej chcem hovoriť aj na základe vlastnej skúsenosti, že tento Zákonník práce akosi nad rámec posilňuje postavenie odborov a že to opäť má akýsi politický rámec, lebo Smer - Sociálna demokracia má strategické partnerstvo a ako keby sme platili daň údajne za to, že to strategické partnerstvo sme mali a na úkor toho alebo preto vytvárame určité silné postavenie odborov. No, ja osobne si myslím a naschvál som si pozrel pracovné práva európskych krajín, kde dnes sme štandardnou suverénnou členskou krajinou Európskej únie, a nenašiel som nič, čo by bolo v rozpore v definovanom vzťahu odbory a postavenie odborov v našom návrhu proti iným návrhom. Myslím si, že je to úplne normálne.

A viete, teraz skutočne, keď vynechám ten ideologický rozmer napádania, ktorému rozumiem a je súčasťou politického marketingu a súboja medzi pravicou a ľavicou, tak zostáva akýsi racionálny, kvázi racionálny argument, ktorému naozaj nerozumiem. A mám na mysli teraz tú problematiku postavenia a platenia odborárskych funkcionárov, kde, keď prišla vláda s návrhom na legitimitu postavenia odborového predáka alebo reprezentanta odborov s nárokom na určitý rozsah jeho pracovnej doby, ktorý dokonca je odmenený mzdou za to, že obhajuje v rámci sociálnej dohody alebo kolektívneho vyjednávania alebo stráženia podmienok dohodnutých so zamestnávateľom záujmy odborárov, že to bude spôsob, alebo to bude cesta, ktorá zruinuje podnikateľský sektor, pretože sú to neuveriteľné náklady a že jednoducho toto je nehorázne a ako k tomu prídu všetci tí podnikatelia a zamestnávatelia, že budú musieť platiť niekoho za niečo, čo sa nepodieľa na tvorbe zisku. No, je to hlboké nedorozumenie. Viete - a teraz, keďže toto nie je princíp, ktorý, samozrejme, je uplatniteľný len v debate o Zákonníku práce, ale ako keby bol implementovaný do celej ekonomickej sféry - viete, my sme trošku ten inštitút zisku skutočne obrátili úplne na hlavu.

A teraz budem možno používať nie veľmi presné citácie a znenia zo zákona, ale dúfam, že vystihnem princíp.

Nuž, ak je cieľom podnikania tvorba zisku a ak je zisk rozdiel medzi nákladmi a výnosmi a ak je čistý zisk rozdiel medzi daňou a čistým výnosom, tak potom každý, kto prichádza na trh s akýmkoľvek produktom, či je to výrobok alebo služba, musí rešpektovať, že existuje sféra nákladov a každá kalkulácia konečnej ceny na trhu, pretože len trh môže určiť, či je služba alebo produkt uplatniteľný, musí vychádzať z celej štruktúry nákladov a definovať, aká je miera rentability a zisku, a nie naopak, ako sa to, dámy a páni, často stáva a preto sa dostávame aj často do ideových rozporov, že niekto zakalkuluje konečnú alebo odhadne konečnú cenu na trhu, prejudikuje mieru zisku a ide v reštrikcii do štruktúry nákladov, ktoré považuje za nezmyselné.

A to je prípad práve odmeňovania, to je dôvod, prečo reálna mzda na Slovensku dnes často a - skutočne mám na mysli oblasti, ktoré vykazujú obrovskú mieru rentability a obrovskú mieru čistého zisku na úkor nízkych reálnych príjmov a v takomto prípade ešte prichádzate s kritikou toho, že niekde treba zaplatiť ľuďom, ako sú odborári 4 hodiny alebo 16 hodín v nejakom priemere mzdy, ktorá je, použijem anglický výraz peanuts, nič. (Potlesk.) A ak je to podnikateľ, ktorý trvale chce pôsobiť na trhu a má ceruzku a papier, ako sa to robí, keď ktokoľvek z vás ide ponúknuť službu alebo produkt, tak nemôže, nehnevajte sa na mňa, špekulovať nad elementárne ničotným nákladom, ktorý spôsobí odmena odborárovi, ktorý, mimochodom, a tam je tá podstata, ak je to seriózny rozmer podnikania a produkcie, vytvára lepšie podmienky pre trvalosť miery zisku a trvalosť produktu, ktorý podnikateľ, zamestnávateľ, majiteľ umiestňuje na trhu.

Som o tom hlboko presvedčený, pretože mám takúto skúsenosť a odmietam vaše tvrdenie, že posilňovanie pozície odborov je nástrojom redukcie rentability ekonomického priestoru. Naopak, dámy a páni, som presvedčený, že veľmi jasne definované pravidlá v tejto oblasti budú nástrojom trvalého rastu a prejudikujú aj pre podnikateľské prostredie podmienky, ktoré budú z hľadiska rentability tvorby zisku oveľa výhodnejšie, ako je to teraz. (Potlesk).

Dámy a páni, samozrejme, dalo by sa hovoriť o miestach, ktoré vyvolali kontroverzné názory, ktoré boli predmetom diskusie. Chcem zakončiť svoje vystúpenie tým, čím som začal. Je to dobré, že o týchto veciach hovoríme, je to dobré, že žijeme v demokratickej krajine, je to dobré, že máme demokratický parlament, kde môžu odznieť názory, ktoré reprezentujú štandardy politického systému európskych demokracií a je dobré, že aj na Slovensku už ľudia pochopili, že nástrojom stability demokracie a budúcnosti, nenahraditeľnej budúcnosti demokracie je politický systém, v ktorom sa vyvážene nielen reprezentujú a prezentujú názory, ale aj striedajú prístupy k riešeniu otázok a prístupy v riadení štátu.

Preto som presvedčený, že je dobré, že sa po 8 rokoch vládnutia skupiny, ktorá reprezentovala, ale hlavne na úkor miliónov pracovníkov implementovala a presadila úzky skupinový a individuálny podnikateľský a zamestnávateľský záujem, dostala dnes k moci vláda, ktorá chce vrátiť celé podnikateľské prostredie do obvyklých európskych štandardov a Zákonník práce je tým najlepším spôsobom, cez ktorý budeme dokumentovať, že Slovensko je štandardná demokracia, rešpektujúca všetky hodnoty a že je to spoločnosť a krajina, kde sa oplatí podnikať, kde sa oplatí investovať a kde sa oplatí aj pracovať, pretože každý za svoju prácu dostane primeranú odmenu v primeraných podmienkach tak, aby sa podieľal na trvalom hospodárskom raste. Som presvedčený, dámy a páni, ak prijmeme, a ja dúfam, že prijmeme novelu Zákonníka práce, bude Slovensko prosperovať a vytvoríme prostredie, v ktorom výrazne, zdôrazňujem to, výrazne zväčšíme alebo rozšírime okruh spokojnosti občanov Slovenska.

Ďakujem pekne. (Potlesk).

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami - poslanci a poslankyne: pani kolegyňa Žitňanská, Fronc, Tkáčová, Halecký, Vaľová, Pado. Aj pani kolegyňa Sárközy? Sárkozy áno, Laššáková Jana. Osem prihlásených s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, to bol silný prozamestnanecký apel. Ja chcem v tej súvislosti povedať, že SDKÚ - Demokratická strana v procese druhého čítania predložila 18 pozmeňujúcich návrhov, ktoré mali silne prozamestnanecký charakter. Desať aj bolo schválených výbormi a sú súčasťou spoločnej správy. Žiaľ, ale len jeden z nich gestorský výbor odporúča schváliť.

Hovorili ste o závislej práci, pán predseda. Je paradoxom podľa mojej mienky, že ten, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť, že je to pozmeňujúci návrh SDKÚ - DS, ktorý po niekoľkomesačných debatách zachováva možnosť, zachováva otvorenú možnosť uzatvárať aj obchodnoprávne a občianskoprávne zmluvy, ale ja som rada, ja som naozaj rada, že ste nakoniec po dlhých debatách akceptovali to, čo SDKÚ - Demokratická strana celý čas tvrdila, že ľuďom treba dať slobodu si vybrať, v akom právnom vzťahu chcú byť, či v pracovnoprávnom, obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ešte požiadal o slovo predseda Národnej rady pán Paška.

P. Paška, predseda NR SR: Vážení kolegovia, chcem sa ospravedlniť. Ja viem, pán poslanec Bugár, musím odísť, prijímam predsedu kanadského senátu, aby ste nebrali môj odchod ako prejav neúcty, prepáčte, ja sa ospravedlňujem. (Hlasy a šum v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím o pokoj v sále. Slovo má pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ale komu mám hovoriť, keď pán predseda odišiel? Predsa to poviem. Môžem? Poviem to, pretože by sme tu mohli viesť polemiku, či je lepší štátny paternalizmus alebo vytvárať podmienky na to, aby boli zdroje, aby sa zvyšovala zamestnanosť. Ale to nebolo o tom, to bolo vystúpenie o tom, že pán predseda sa tu postavil do roly obrancu pracujúcich, tých, ktorí sú sociálne znevýhodnení a použil terminológiu spred roku 1989. Ja len pár slov poviem: "odborový predák", "bežní ľudia práce", "zabúdať na občana" a podobne. Ja sa musím ohradiť proti tomuto, pretože nám rovnako ide o ľudí, ktorí tu žijú. A keď pán predseda hovoril o zisku, tak by som mu rád pripomenul, že on je so ziskom určite viac spojený ako väčšina ľudí, ktorá sedí tu, na tejto strane.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ozaj je škoda, že tu pán predseda nevydržal, aby sme si mohli takto z očí do očí povedať. Nadviažem, kde skončil kolega. Pán predseda Paška povedal, že možno presne nezadefinuje ekonomické pojmy, ako je zisk. Skutočne ich presne nezadefinoval, lebo zisk je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, nie naopak, ako to povedal on. Ale on to nepotrebuje vedieť, pretože jeho distributérska firma má zaručený zisk. Prečo by sa on teóriou zisku alebo tvorby cien, alebo trhového mechanizmu vôbec zaoberal? (Potlesk a hlasy v sále.) Áno, hovoril nám tu o záujme o ľudí a týmto heslom ste sa zaštítili, keď ste znižovali DPH na lieky. Samozrejme, že lieky nie sú lacnejšie, lieky sú drahšie. Môžete sa opýtať v lekárňach, môžete sa opýtať všetkých ľudí, ale distribučné firmy sú bohatšie. A distribučnú firmu FAKON má aj pán predseda, resp. mal ju, neviem teraz presne.

A je jedna ďalšia nezrovnalosť. Pán predseda povedal, že z večera do rána môže človek prepustiť svojho zamestnanca. No, to tiež nie je pravda, ale zrejme on vo svojich firmách to tak robí. Už včera som vo vystúpení povedala, že je tu 15 paragrafov týkajúcich sa výpovedí, ktorú dáva zamestnávateľ zamestnancovi. Sú presne definované zákazy výpovede, sú presne definované, aké dôvody musia byť uvedené a že táto časť, inštrument výpovede je v Zákonníku práce ošetrená dobre, svedčí o tom, že k tomu je len jeden pozmeňujúci návrh a to v súvislosti so súbehom výpovede a odstupného.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som zase opačne chcel zdôrazniť, že vystúpenie pána predsedu bolo dobré, vyvážené hlavne z týchto dôvodov. Pokiaľ vieme, na začiatku sme mali takú prezentáciu, že Zákonník práce je dobrý, vláda odporúča nemeniť zásadné veci, niektoré technické náležitosti. Pán predseda vie, ako to včera prebiehalo. Boli viaceré, mnohé, dokonca, povedal by som, viacej ako sa očakávalo pozmeňujúcich návrhov, nevyslovil nespokojnosť s ich počtom, ale ani s ich kvalitou. Mnohé zasahovali možno aj do otázok, ktoré sa považovali za tabuizované a predsa len akceptoval to, že rokujeme demokraticky a že Zákonník práce bude prijatý demokraticky.

Chcem podotknúť aj to, čo sa obviňuje, že je tu určitý nátlak alebo záväzky voči odborárom. Ja to nemôžem potvrdiť, pretože či pri rokovaniach vo výbore, alebo v tej finálnej časti, kedy rokovali predstavitelia politických strán, tento argument tam nikdy neodznel a dokonca ani zo strany jednotlivých poslancov Smeru nebolo nikdy hovorené, že my musíme, my máme a tak ďalej. Rokovalo sa vecne a konkrétne a vidíte, že aj naše pozmeňujúce návrhy tých akcesórnych politických strán k Smeru sú v prevahe, sú možno veľmi dôležité a možno aj zásadné a sú akceptované a prerokované aj so zástupcami Smeru a predpokladám, že budú takto aj schvaľované. Takže toto považujem za pozitívum tohto rokovania o Zákonníku práce a považujem to za konštruktívny prístup. A pokiaľ sa k tomu ešte pripojí aj spolupráca s opozíciou v určitých bodoch, myslím, že je to tak, ako to má byť.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, ja som bola študentkou na medicíne niekedy v 70. rokoch a všetkým študentom medicíny vtedy najväčší problém robila politická ekonómia. Vo sne mi nenapadlo, že v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 2007 budem musieť počúvať kapitoly z politickej ekonómie z úst predsedu Národnej rady.

A moja druhá poznámka je, pán predseda Národnej rady, keď ste mali pred generálnym pardonom vyše desaťmiliónové nedoplatky v Sociálnej poisťovni za svojich zamestnancov, vtedy ste koho zastupovali? Ľud tejto krajiny alebo podnikateľskú firmu, ktorú ste vlastnili alebo možno ešte aj teraz vlastníte?

Ale na záver, je poľutovaniahodné, že predseda Národnej rady sa musí znížiť na takúto úroveň po prvé preto, aby Smer mohol "vyfajknúť", že ale však aj jeho poslanci sa zapojili do rozpravy a po druhé povie - no toto mohol povedať včera, mohol povedať vtedy, keď sa skončí návšteva - on povie svoje výhrady, chráni ľud práce v každej druhej vete a potom odíde a nepočúva faktické poznámky a argumenty, takže to len ľutovať možno.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som oproti svojim predrečníkom musela povedať, že pán predseda rozprával skutočne slová z praxe a musím ho podporiť v tom, že žiadne negatívne vplyvy na podnikateľov z tejto novely Zákonníka práce nehrozia, pretože Zákonník práce je len jeden z nástrojov aktívnej politiky na zvyšovanie zamestnanosti.

Kolegyňa, ja som vás nerušila, keby ste ani vy mňa nerušili, pani Sárközyová, budem vám veľmi vďačná. Ďakujem veľmi pekne. A aj napriek tomu musím povedať, že v Českej republike ... (Hlasy v sále.) Nech sa páči, pán Lipšic.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Lipšic, vy zrejme poznáte rokovací poriadok, prosím, nevykrikujte na kolegyňu. Pani poslankyňa, pokračujte.

J. Vaľová, poslankyňa: Chcela by som povedať, že v Českej republike funguje podobný Zákonník práce, ktorý predložila Sociálna demokracia a nastal tam hospodársky rast. K žiadnej likvidácii podnikov nedošlo, nedošlo k žiadnemu zrúteniu ekonomiky Čiech atď., takže neviem, prečo stále o niečom rozprávame, keď niečo, čo chceme teraz my zavádzať, už funguje a funguje dobre. Takže ja si myslím, že treba si brať príklady tam, kde je to dobré a netreba vymýšľať dopredu nejaké sci-fi scenáre, ktoré nastanú.

Ďakujem pekne.