A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Martinák, pán podpredseda Číž, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Fedor, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja teda nie som taký expert ako Ivan a ani ho v tomto smere nedobehnem, ale dovoľte mi jednu osobnú skúsenosť povedať aj tomuto parlamentu, a to je, pokiaľ funguje niečo bez dohody sociálnych partnerov, tak to môže dopadnúť tak, ako to dopadlo vo Francúzsku. Ja neviem, aký tam bol proces, ale výsledok je ten, že dnes francúzsky zamestnávateľ alebo bežní zamestnávatelia okrem štátu normálne podplácajú svojich zamestnancov, aby si vytvorili odborovú organizáciu, pretože zákon to predpokladá a musia ju mať. Ak ju nemá, nemá iné výhody a nemá iné nadväznosti nato.

Výsledok je aký? Zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo Francúzsku je chránené zviera a pre zamestnávateľa je skoro akoby nepriateľom. Je obrovský problém získať prácu na trvalý pracovný úväzok. Výsledok je, že majú nezamestnanosť cca 10 % napriek hospodárskemu rastu okolo 1,5 až 2 % pri priemyselnej výrobe, ktorá je dvakrát taká vysoká, ako je naša. Ich HDP je dvojnásobné, majú nezamestnanosť 9 až 10 %. Ale čím to vzniká? Tým, že zamestnávajú ľudí načierno, zamestnávajú imigrantov a obracia sa to proti Francúzom ako takým.

Takže áno, ak chceme prijať takéto zmeny v Zákonníku práce, ktoré vedú k tomuto, tak toto nás čaká do budúcnosti. Môžeme si to ísť naštudovať do Francúzska, budeme vidieť, kde skončíme, pokiaľ budeme splácať podlžnosti politického charakteru voči odborárom. Bolo potrebné získať hlasy, bolo potrebné nasľubovať, teraz tu sľuby treba plniť, ale výsledok bude ten, že krajina na to doplatí a zamestnávatelia budú považovať pracovníka na trvalý pracovný pomer za svojho úhlavného nepriateľa. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať na predrečníka pána poslanca Mikloša, ale aj čiastočne na pána poslanca Slafkovského, i keď viem, čo hovorí rokovací poriadok.

Skutočne podľa môjho názoru táto predložená novela Zákonníka práce je proti ľuďom. Je proti ľuďom preto, pretože reaguje na vymyslené politické problémy. Nebol žiaden vecný veľký problém na trhu práce okrem toho, že existuje politický sľub slovenským odborárom na takúto novelu Zákonníka práce.

Beriete touto novelou jednu z hlavných konkurenčných výhod Slovenska nielen vo vzťahu k štátom Európskej únie, ale aj celkovo ku globálnej konkurencii. Tieto zmeny a potrebu týchto zmien pochopili už aj vo Francúzsku.

Pani Merkelová je doma kritizovaná za pomalé tempo reforiem, ktoré spoločnosť v Nemecku už sama veľmi vyžaduje. Ale čo je najkrajšie, že potrebu zmien a potrebu tvorby nového pracovného kódexu, potrebu spružnenia trhu práce, zdynamizovania trhu práce pochopili vaši kolegovia socialisti v najbližšej krajine v Maďarsku. Oni po rokoch ich vlády pochopili, že maďarská ekonomika sa nedvihne bez toho, aby sa pripravila aj novela, aj, hovorím, novela Zákonníka práce, ale, samozrejme, aj iné reformné kroky. Maďarsko nech je pre vás vážnym príkladom toho, že táto zmena ohrozí Slovensko. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedníčka. Vážený pán poslanec Ivan Mikloš, súhlasím s vami s trhom práce a s jeho pružnosťou. Ako ste odôvodňovali rečami, aký to má význam pre Slovensko, aký mal význam Kaníkov Zákonník práce pre Slovensko. Slovensko pri všetkej úcte k západnému Slovensku je aj Orava, Horehronie a východné Slovensko.

Súhlasím s vami, že Kaníkov Zákonník práce ovplyvnil životnú úroveň tamojšieho obyvateľstva možno na západnom Slovensku, na východnom Slovensku to bolo opačne. Váš pružný trh práce za vašich osem rokov ovplyvnil únik mladých ľudí hlavne z týchto odľahlých oblastí.

Súhlasím aj s tým, že je už nedostatok pracovných síl, kvalifikovaných pracovných síl hlavne v týchto oblastiach, pretože títo ľudia odišli za prácou na západné Slovensko alebo do zahraničia. Veľmi úzko to súvisí aj so sociálnym postavením rodiny, s rozmáhajúcou sa kriminalitou hlavne u mladých ľudí. To všetko zapríčinil váš pružný trh práce.

A na záver asi toľko. Demokracia je v prvom rade o väčšine a ja som presvedčený, že novela Zákonníka práce bude v prospech drvivej väčšiny obyvateľov. Možno sa zmôžete ešte na slovo vami obľúbené populizmus. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mikloš, chcem oceniť nezvykle vecné vystúpenie. Dovoľte iba niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. No, veď ten hodnotový rebríček, ktorý ste aj teraz prezentovali, je všeobecne známy, je legitímny a nepochybne nie je úplne novým. Tento typ názorov sa objavuje a je dôležitou súčasťou názorov v mnohých krajinách aj Európy, len nie väčšinovým preukázateľne.

Je známy aj vzťah tripartity k odborom. Opäť vedieme koniec koncov na túto tému už niekoľko rokov politický zápas. Rovnako je známy váš vzťah k regulácii trhu práce vymožeností a vzťah k sociálnym právam ľudí, k humanistickým atribútom a s tým, že ak aj čítame, a predpokladám, že aj vy a nespochybňujem to, materiály o sociálnej kohézii vo všetkých možných formách, viete veľmi dobre, že táto otázka je tam výrazne akcentovaná, osobitne otázka odborov a podobne. Tie vystúpenia, ktoré tu odznievajú, preukázateľne naznačujú, že je tam minimálny cit a hlboká neznalosť európskeho prostredia a európskeho vnímania, teda prosociálneho prostredia.

Ja súhlasím s mnohými vecami aj v tom, že naozaj osobitne v tranzitívnej krajine potrebujeme istý osobitý typ prístupu k týmto veciam s tým, že naozaj musíme akcentovať vo zvýšenej miere oproti štandardným krajinám dobre fungujúcu ekonomikou. Musíme akcentovať predovšetkým potrebu vytvorenia dobrého podnikateľského prostredia, nepochybne ale a kedykoľvek sme pripravení baviť sa o pružnom trhu práce, len problém je, že všade, kde sa hovorí o pružnom trhu práce, napríklad v tom Dánsku, hovoria o istotách, o utváraní komplexného prostredia, kedy to reálne ide a kedy to nevedie k zbedačovaniu. Kedy sa vytvára vyvážený vzťah medzi tým, kto prácu predáva a kto prácu kupuje. To je dôležité, o tom sa ale je potrebné baviť aj v budúcnosti. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, svoje vystúpenie ste začali aj ukončili strašením s nedostatočnou pružnosťou trhu práce, ak sa prijme novela Zákonníka práce. Vo svojom vystúpení som, myslím, dostatočne konkrétne tieto tvrdenia odmietla.

Ďalej ste tvrdili, že súčasná novela znamená výrazný posun k horšiemu oproti stavu, ktorý máme. No, tak tu s vami absolútne nemôžem súhlasiť. Veď teraz tu je výrazná nerovnováha v neprospech zamestnancov.

Novela Zákonníka práce práveže nastoľuje rovnováhu. Samozrejme, že pre niektoré subjekty je to výrazný posun k horšiemu. Ale určite nie pre celú spoločnosť.

Zaznel tu príklad Dánska ako taký ozaj dobrý príklad flexicurity. Áno, je to tak. V Dánsku skutočne nie sú žiadne prekážky v prepúšťaní, ale na druhej strane nezamestnaní majú dôstojné podmienky. Aj neštandardný pracovný režim job sharing, teda zdieľanie pracovného miesta práve v Dánsku sa úspešne uplatňuje. Tri pracovné miesta sa delia medzi štyroch zamestnancov tak, že jeden z nich je štvrťroka nezamestnaný, ale žije veľmi dôstojne. Jeho mzda sa pohybuje od 70 do 90 % priemernej mzdy, ktorú mal predtým. Podporuje to aj vláda. Zamestnanec nestráca pracovné návyky a vie, že o štvrť roka sa do práce vráti. Nemusíme sa pýtať v Dánsku, čo to flexicurita znamená. Veľmi dobre to vieme. Ale máme iné východiská, iné predpoklady, voláte po flexibilite. Takže aj my flexibilne musíme reagovať na naše vlastné podmienky. A preto tá naša aplikácia je, samozrejme, iná a musí byť iná.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Aj ja mám obavu môjho predrečníka pána poslanca Mikloša o tom, že takto ideologicky obmedzený návrh novely Zákonníka práce je hazardom so súčasným hospodárskym rastom. Skutočne nerieši a práve naopak, by som povedal, zhoršuje podmienky flexibility na trhu práce. Nerieši a zhoršuje podporu rastu zamestnanosti a jediný adresát, ktorého rieši od začiatku do konca na maximálnych, povedal by som, rozsahoch, aké táto spoločnosť znesie, sú práva odborárskych bosov a odborárskych predákov.

Chcel by som poďakovať aj predrečníkovi zato, že upozornil na možné riziká toho, že strana SMER je dnes mimo európskych štruktúr v rámci socialistických strán, a chcel by som dodať, že aj svojím zásahom a svojím disciplinárnym konaním, ktoré spustila voči vyjadrovaniu názorov poslancov, riskuje, že trvalo ostane mimo týchto štruktúr.

A dávam na zváženie kolegom zo SMER-u, či sa ozaj nechcú vrátiť z kratšej cesty a tieto podania stiahnuť tak, aby parlament bol miestom, kde sa dajú slobodne vyjadrovať názory. Ďakujem veľmi pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Fedor.

M. Fedor, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som rád, že pán poslanec Mikloš veľmi jasne poukázal aj na širší kontext diskutovaného Zákonníka práce. Krajiny, štáty nášho typu, malé otvorené ekonomiky potrebujú nástroje na podporenie komparatívnych výhod. Výhod umožňujúcich ekonomike lepšie dýchať a rásť. Neexistuje ich až tak veľa. Iste medzi tých niekoľko výrazných komparatívnych výhod Slovenska, najmä za uplynulé roky, v rámci Európy patria aj dostatočne flexibilný Zákonník práce.

Zásahy SMER-u smerom k zníženiu flexibility trhu práce vedú k podkopaniu komparatívnych výhod a zároveň aj konkurencieschopnosti Slovenska. Zároveň vedú k otvoreniu cesty k zníženiu ekonomického rastu a k znižovaniu schopnosti Slovenska dobiehať vyspelú Európu. Premiér nám ukazoval v posledných dňoch, ako sa veľmi hanbí za úspechy svojej vlastnej krajiny. Vidíme, že po prijatí odborárskeho Zákonníka práce sa konečne bude môcť pochváliť vlastným príspevkom k návratu tam, odkiaľ sa chcú dostať aj jeho socialistickí partneri čím skôr. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána kolegu Mikloša a uviesť, že je to dobrý prístup, ak povedal, že bude hlasovať aj za tie návrhy, ktoré sú rozumné a sú z vládnej koalície, pretože si myslím, že by malo ísť predovšetkým o rozumnosť návrhov, aby sme vytvorili pravidlá, v ktorých ľudia budú dôstojne pracovať.

Ja uznávam flexibilitu pracovného trhu, ale tu musí byť aj pracovná istota pre tých, ktorí dobre pracujú, ktorí podávajú výkony, ktorí dodržiavajú zákony a podobne. Čiže tu treba aj tento moment.

Ja nesúhlasím, pán poslanec, keď ste hovorili o Kaníkovom zákonníku, aké to bolo super, takisto pani poslankyňa Sárközy ešte doobeda o tom hovorila. Ja si myslím, že už vtedy boli signály, že tento Zákonník práce je veľmi tvrdý hlavne k zamestnancom. A ako počúvam niektoré vystúpenia tu o Zákonníku práce, o pracovných podmienkach takých, že sa žmýkajú ľudia, aby bola komparatívna výhoda Slovenska, nuž, ja neviem, máte predstavu? Keď máte takúto cestu, potom podľa vás mi to vychádza, najlepšia komparatívna výhoda by bola, keby pracovali 20 hodín denne a za úplne minimálne peniaze. To by bola výborná komparatívna výhoda. Dokonca aj deti možno, ale veď tu musí byť určitá kultúra, určitá morálka a ľudskosť. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Pado, ľutujem, ale prihlásili ste sa po tom, ako som uzavrela možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Čiže pán Mikloš bude reagovať na predchádzajúce faktické poznámky. Nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Dajte slovo pánovi poslancovi Padovi.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja verím, že moja faktická poznámka, pani predsedníčka Zmajkovičová, nebude zase dôvodom na ďalšie konanie imunitného a mandátového výboru voči mojej osobe.

Pán kolega Mikloš hovoril o prekrúcaní faktov. Ja chcem povedať, že prekrúcanie faktov a nepravda, tak ako v minulosti boli privilégiom a príznačné pre ľavicu pred novembrom 1989, sú príznačné aj pre túto ľavicovú a socialistickú vládu v mnohých oblastiach. Zavádzanie a prekrúcanie faktov je príznačné v ekonomike a v hospodárskom raste slovenskej ekonomiky a slovenskej spoločnosti, kde si prisvojujete podiel na tomto raste, práve čo je presne opačné.

Po druhé. Takisto prekrúcate fakty v oblasti znižovania nezamestnanosti a chcem poukázať na jednu situáciu, ktorú budem komentovať možno až v septembri, to je takisto prekrúcanie faktov v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky, kde predseda vlády pri nástupe vlády hovoril o tom, v akom katastrofálnom stave preberáte Slovenskú republiku z hľadiska bezpečnosti. Po roku vašej vlády 99 % všetkých ukazovateľov v oblasti bezpečnosti sa zhoršilo minimálne o 10 %.

No a vlastne to prekrúcanie potvrdzujete aj tou výstavou fotografií dole vo vestibule, ktorá sa týka vstupu Slovenska do Európskej únie, kde to vyzerá tak, že jediný, kto sa o to zaslúžil je táto vláda a predovšetkým predstavitelia SMER-u. To je prekrúcanie faktov a len pokračovanie histórie a pán kolega Mikloš, bolo by treba sa zamyslieť nad tým, ako presvedčiť niektorých socialistov o tom, že to, čo bolo devastované 45 rokov boľševikmi a ľavičiarmi, nie je možné opraviť za 4 až 8 rokov pravicovej vlády. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikloš bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Tóthová. Ja, áno, ja trvám na tom a ďakujem za tú pochvalu v tom zmysle, že budeme hlasovať aj za rozumné návrhy, ktoré prišli od koalície HZDS, SNS, len som zvedavý či aj vy, či aj vaši poslanci za tie vaše návrhy budete hlasovať. Ak detská práca niekde je, tak ja som zachytil, že je najmä v komunistickej Číne. Teda v tej krajine, kde vládne tá ideológia, ku ktorej skôr váš najväčší partner má bližšie, nie my.

Pán poslanec Martinák, hovoríte, že Kaníkov Zákonník práce vyvolal negatíva a vymenovali ste ich. Pán poslanec, počas platnosti Kaníkovho, teda tzv. Kaníkovho Zákonníka práce, toho Zákonníka práce klesla nezamestnanosť na Slovensku z takmer 20 % na menej ako 10 %. A nie je pravda, že len na západnom Slovensku. Ja som z Vranova. Vo Vranove bola takmer 30-percentná nezamestnanosť, keď začínal platiť tento Zákonník práce, dnes je polovičná. Takže tieto čísla vás, myslím, jasne usvedčujú z toho, že hovoríte účelovo.

Únik mladých do zahraničia. Pán poslanec, čísla Štatistického úradu hovoria, za prvý štvrťrok tohto roka, kedy ste vládli, bolo v zahraničí o 30-tisíc ľudí viac ako v prvom štvrťroku minulého roka, teda nárast o 23,3 %. Tak čo rozprávate o tom, ako my sme zato zodpovední.

Hovoríte o Dánsku viacerí. Vážení, Dánsko áno. Dánsko má flexibilný trh práce. Ale vy idete opačným smerom. Vy ho robíte menej flexibilným. V Dánsku tretina zamestnancov každoročne mení zamestnanie. Tretina zamestnancov. 10 % všetkých pracovných miest zmizne v priebehu roka, ale ekonomika ich ešte viac vytvorí, pretože je tam pružný trh práce. Ale ak chcete mať taký dánsky model, tak potom by ste museli zvýšiť dane, museli by ste mať zásadne väčšie prerozdeľovanie a vy nejdete týmto smerom. Ja by som to ani neodporúčal. Dánsko bola totiž tretia najbohatšia krajina sveta a dnes je siedma. Čiže postupne... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová a pripraví sa pani poslankyňa Laššáková.

Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, máte slovo.

I. Radičová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte mi povedať tri poznámky a potom niečo navrhnúť.

Prvá poznámka. Diskutujeme tu o výhodách, nevýhodách tej alebo onej podoby Zákonníka práce. A azda môžem povedať vetu, že naozaj jeden cieľ máme spoločný. Nájsť podobu Zákonníka práce, ktorá bude chrániť zamestnancov, ale zároveň vytvorí alebo nebude brzdiť podmienky na tvorbu nových pracovných miest a možnosti zvyšovania príjmu našich občanov.

Tento cieľ vážne máme spoločný. Podstata sporu je skôr v tom, kde vidíme úskalia, na ktorej strane. A máme každý trochu inú optiku. Ale o tom je dialóg, o tom je diskusia. Preto sa o tom zhovárajme a skúsme rešpektovať návrhy alebo aspoň počúvať návrhy, ktoré upozorňujú, že pozor, viete čo, ja tu cítim alebo vidím istú možnosť ohrozenia. Skúsme o tom aspoň rozmýšľať. Ak nemáme argumenty na vyvrátenie, potom v poriadku, necháme dané znenie. Ale ak tam vnímame istý moment ohrozenia, tak, prosím, skúsme o ňom aspoň viesť dialóg a chvíľu rozmýšľať.

Keď sa totiž pozrieme napríklad, všetci ste to dostali k dispozícii z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky parlamentný inštitút, ktorý nám vypracoval dve správy k Zákonníku práce, tak v jednej z nich urobil veľmi korektný prehľad hodnotenia rôznych typov zákonníkov práce a isté poradia podľa čoho, podľa akých kritérií, kde ho možno zaradiť. Už tu niekde tkvie problém, že pokiaľ zvolíme len jedno kritérium, tak to poradie je iné, ako keď zvolíme iné kritérium.

Poviem názorne práve z tejto správy, dávam vám ju do pozornosti, kde na jednej strane je urobené poradie alebo hodnotenie Zákonníkov práce podľa indexu náročnosti prijímania nových zamestnancov a iné poradie, ktoré je podľa práve indexu, aká je ochrana zamestnanca proti prepúšťaniu, keď sa pozrieme týmito dvomi optikami na Zákonníky práce, potom konštatuje správa. Slovensko podľa ukazovateľa na prijímanie nových pracovníkov je na ôsmom mieste v rámci Európskej únie. Čiže nemáme veľké bariéry na to, aby sme mohli prijímať nových pracovníkov.

Keď sa pozrieme na index, ktorý meria ochranu zamestnancov alebo náročnosť pri ich prepúšťaní, potom má Slovensko rovnakú náročnosť ako 10 krajín Európskej únie. Konštatuje sa, že "regulácie pri prepúšťaní pracovníkov sú teda v súčasnosti, teda podľa dnes platného Zákonníka práce pomerne vysoké, vyššie, než je priemer OECD krajín".

To sú dve kritériá. Budeme voliť ďalšie kritériá, máme ďalšie indexy a rebríčky. Ja vás prosím, nie je možné zvoliť jednu známku na celý Zákonník práce. To je chybná optika. Tak, ako keď máme známkovanie v škole a spriemerujeme predmety žiakovi od matematiky až po telocvik.

Ten Zákonník práce má rôzne funkcie, rôzne sekcie, rôzne oblasti, na ktoré sa zameriava a z ich pohľadu aj rôzne kritériá ochrany zamestnancov či už pri prijímaní, či pri prepúšťaní, či pri bezpečnosti práce a podobne. Veľmi prosím o takýto pohľad na Zákonník práce.

Druhú poznámku, ak dovolíte. Diskutovali sme o Zákonníku práce aj na pôde rôznych výborov. SDKÚ - DS vo výboroch predložilo 18 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých 10 sa ocitlo v spoločnej správe. Okrem toho dnes na pôde rokovania parlamentu sme predložili ďalších 8 pozmeňujúcich návrhov optikou zvažovania pre a proti v záujme zamestnancov, v záujme možnosti ich privyrobenia si, v záujme možnosti ich vyšších zárobkov, ale aj v záujme možnosti ich ochrany.

A nebudem opakovať, čo som hovorila ráno, že všetky body v novele, ktoré zvyšujú ochranu zamestnancov, sme od začiatku jeho prípravy podporovali a podporovať budeme. Ale v záujme týchto kritérií poprosím vás, pán spravodajca, aby sme o bodoch zo spoločnej správy 3, 8, 9, 11, 12, 14, 15, 17, 19, 20, 23, 24 a 32 hlasovali o každom osobitne. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Nachtmannová, Smolková. Ak nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja iba na jeden bod upriamim pozornosť, čo ste povedali na záver, aby mali možnosť ľudia privyrobiť si. Skutočne novela Zákonníka práce túto možnosť zvyšuje. Je tam dohoda o vykonaní práce, doteraz je to 300 hodín, navyšuje sa to na 350 hodín. A zavádza sa nový inštitút dohoda o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne. Keď spočítame, koľko týždňov má rok, tak nám vychádza celkom pekný počet hodín v rámci pracovného roka. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Smolková.

M. Smolková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, mne sa vaše vystúpenie veľmi páčilo a hlavne v tej časti, ako ste povedali, že keď je niečo sporné, tak diskutujme.

Ja sa chcem spýtať, keďže nebol čas, pretože sme nemali predložený pozmeňujúci návrh pani Rosovej a vy ste podpísaná ako prvá k tomu pozmeňujúcemu návrhu, čiže zrejme s ním súhlasíte, prečo chcete trestať, v úvodzovkách trestať jedného zamestnávateľa v prospech iného zamestnávateľa. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi pekne ďakujem. So stanoviskom na faktické poznámky pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

I. Radičová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. K prvej faktickej poznámke. Vítam, potvrdzujem, hlasujem za všetky alternatívne možnosti a formy práce. Ale od začiatku upozorňujeme na problémy, ktoré nám vznikajú v dôsledku iných obmedzení, ktoré i nie vlastným pričinením komponujeme do Zákonníka práce. Ja len hľadám spôsob napríklad formou dohody sociálnych partnerov, formou kolektívnej zmluvy, ako to napokon v smernici i uvedené je, aby sme tým zamestnancom, ktorí súhlasia pracovať viac a chcú pracovať viac túto možnosť dávali. To je všetko, na čo apelujem.

A čo sa týka tých učňov. To je opäť, kedysi klasik povedal, hluboké nedorozumění. Problém je v tom, že v súčasne platnom Zákonníku práce, pokiaľ, opäť poviem príklad šičky presun do elektrotechnického priemyslu. Keď zaplatil predchádzajúci zamestnávateľ, ktorý hromadne prepúšťal, ich kvalifikáciu a oni majú šancu prejsť do iného sektora, tak ten nový tú bývalú kvalifikáciu má zaplatiť tomu zamestnávateľovi. Urobí to? Neprijme iných učňov? Nie, nie, nie, nie. Ale nie, nie.

M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Koniec vystúpenia, pani poslankyňa. Ďakujem pekne. Teraz požiadala v zmysle rokovacieho poriadku o vystúpenie pani ministerka. Máte slovo.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zareagovať na posledné vystúpenie pani poslankyne Radičovej. Ale v tejto súvislosti si dovolím zhrnúť niektoré ďalšie body, hoci nebudem hovoriť o všetkých. Predpokladám, že sa k nim vyjadrím v závere.

Ale chcela by som povedať jednu zásadnú vec. Nebudem reagovať tak, ako nikdy nereagujem na invektívy, na reči, ktoré patria do bulvárnych časopisov a bulvárnych denníkov, na to, čo som si vypočula od pani poslankyne Sárközy. Nebudem reagovať ani na ideologické frázy. Je mi úplne jasné (reakcie z pléna), ale áno, nebudem reagovať ani na ideologické frázy, ktoré tu odzneli od niektorých poslancov, ale predsa len poviem jednu vec.

Povedali ste, že som veľmi krátko uvádzala Zákonník práce. Ide o druhé čítanie, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. V prvom čítaní som ho uviedla absolútne precízne, podrobne a povedala som všetko, čoho sa týka. Nie je problém, ak skutočne len to chýba, môžem rozprávať o tom, prečo bol Zákonník práce prichystaný, aký bol jeho cieľ, aký bol jeho účel. Hovorila som o tom pri prvom čítaní. Považovala som to za zbytočné, považovala som za potrebné v druhom čítaní zareagovať skutočne na spoločnú správu gestorského výboru.

Ale v prvom rade chcem zareagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Radičová. Povedala, že je rôzna optika na Zákonník práce. Poďme hľadať konsenzus. Boli tu pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú priamo pani poslankyne Radičovej, a hneď môžem hovoriť § 40 ods. 8, kde požadovala vypustenie definície občana so zdravotným postihnutím. Veľmi mierne vyjadrenie z mojej strany, keď poviem, že najskôr som si myslela, že je to o nedorozumení. Potom som si myslela, že je to možno o nechcení porozumieť. Teraz si myslím, že je to o neznalosti.

Pokúsim sa to vysvetliť. Zo strany predkladateľky pozmeňujúceho návrhu ide vlastne o vypustenie pojmu občan so zdravotným postihnutím. Vládny návrh zákona tento pojem vymedzuje na účely Zákonníka práce v súlade s vymedzením tohto pojmu na účely zamestnanosti vo väzbe na zákon o sociálnom poistení. Znovu poviem, že tieto pojmy je potrebné chápať v celej šírke a hĺbke záberu všetkých právnych noriem dotýkajúcich sa systému sociálneho zabezpečenia.

A preto hovorím aj o zákone o službách zamestnanosti, zákone č. 5/2004, o zákone č. 461/2003 o sociálnom poistení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A musím povedať, že v tomto zákone o sociálnom poistení sa upravuje invalidita vo vzťahu k percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa predloženého vládneho návrhu zákona je pojem k pojmu občan so zdravotným postihnutím viazaný na rozhodnutie Sociálnej poisťovne v invalidnom dôchodku, pričom môže ísť aj o také rozhodnutie, ktorým sa invalidný dôchodok nepriznáva, pretože miera poklesu zárobkovej činnosti nie je takej intenzity, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok. Aj takýto občan je však rozhodnutím o nepriznaní invalidného dôchodku uznaný rozhodnutím za občana so zdravotným postihnutím, pretože v tomto rozhodnutí je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vládny návrh zákona teda nevylučuje z uvedeného pojmu tie osoby, ktoré majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nižší, než je potrebné na priznanie invalidného dôchodku. Predkladateľka pozmeňujúceho návrhu zrejme nepostrehla uvedené súvislosti. Ja len pripomeniem, že definícia pojmu zdravotného postihnutia je obsiahnutá v § 66 Zákonníka práce, kde sa hovorí o prepúšťaní občana so zdravotným postihnutím a v § 158 a § 159, kde sa hovorí o tom, ako má postupovať a aké podmienky má zamestnávateľ vytvoriť pre občana so zdravotným postihnutím.

By som povedala, toto je len jeden moment. Ak si vezmem druhý pozmeňujúci návrh, o ktorom sa tu už rozprávalo, prepáčte, prosím, hovorím o pozmeňujúcom návrhu, ktorý, nakoniec ste to priznali aj vy, pani poslankyňa, je skutočne prebratý z Únie materských centier. Ale napriek tomu si dovolím pripomenúť len k vášmu výkladu a môjmu poučovaniu o tom, že som doteraz nedala zrušiť uznesenie prijaté k správe, ktorá bola prerokovaná vo vláde.

Ja pripomínam, že navrhnuté opatrenia vládou schváleného materiálu by sa mali realizovať v roku 2007. Samotný návrh opatrení hovorí však predovšetkým o tom, že v roku 2007 sa pripraví analýza zdôvodnenia nedostatočného využívania súčasnej pracovnoprávnej legislatívy. Takže to je asi o tom, ako netreba manipulovať so slovami a ako treba hľadať riešenia.

Dotknem sa pozmeňujúceho návrhu, pani poslankyňa, týkajúceho sa plne pružného pracovného času. Už samotný názov plne pružný pracovný čas nie je definovaný, ale odhliadnuc od toho hovoríte o tom, že zamestnávateľ môže, ja sa pridržím § 164 Zákonníka práce ods. 2, kde upozorňujem na to, kde je povedané, ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný, je povinný na rozdiel od slovíčka môže, s ktorým by ste postavili do nevýhodnejšieho postavenia tie mamičky, ktoré skutočne chcú tú úpravu voľného pracovného času. Samozrejme, je tam dôvetok, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Hovorili ste o tom, že, nie, pardon, prepáčte, nebolo to z vašej strany povedané, ale odznel tu zo strany vystúpení aj názor, že sa zúčastnili v podnikoch, v spoločnostiach, ktoré sa teda proti tomuto Zákonníku práce bránia.

Prišla som do Levíc na otvorenie jedného závodu, kde som sa s prvým názorom stretla, preboha, ako je možné, aby prešiel pozmeňujúci návrh pani poslankyne Radičovej. Je to možné v kanceláriách, na pracovisku, na jej pracovisku v Akadémii vied a neviem kde. Nie je to možné pri bežiacom páse, ktorý skutočne ide v trojzmennej prevádzke. Čiže len na okraj. Navyše musím povedať, že § 90 tohto istého Zákonníka práce hovorí o tom a nielen o tom, že na úpravu pracovného času môžu a majú povinnosť zamestnávatelia akceptovať aj zdravotné postihnutia alebo iné vážne dôvody.

Hovorím o § 90 ods. 11, kde zacitujem: "Zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, alebo ju s ním dohodnúť za tých istých podmienok v pracovnej zmluve." Čiže znovu hovorím o tom, že príde tu úprava, ktorá je, pretože má povinnosť. Tým pádom, že má povinnosť, je vymožiteľná, aj pokiaľ by sa obrátil zamestnanec na súd.

Môžem hovoriť aj o ďalších veciach. Keby som hovorila o tom odseku, teraz presne neviem v tom § 89, ale posledný odsek ste prebrali zo súčasnej platnej právnej úpravy a je vlastne duplicitný. Môžem hovoriť to isté o § 121 ods. 1, kde ste sa snažili vyjsť Únii materských centier v ústrety tým, že sme povedali, že môžu nadčasovú prácu, ktorú vykonali a ktorá nebola v priebehu určitej doby vyčerpaná, resp. môžu ju čerpať v rozpätí 12 kalendárnych mesiacov a môžu si ju vyčerpať počas prázdnin.

V tejto súvislosti by som pripomenula, že § 121 v ods. 1, a znovu zacitujem: "Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas 3 kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období," čiže je možnosť poskytnúť ho aj v inak dohodnutom období.

Ďalej môžem hovoriť o rodičovskej dovolenke § 166. Tak ako je formulovaný v Zákonníku práce a rodičovská dovolenka, materská rodičovská dovolenka je teda uznaná v rozsahu do 3 rokov a v prípade, že ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Znovu pripomeniem, že je potrebné poznať súvis a rozsah a znovu sa vrátim k tomu, čo som povedala, celú šírku a hĺbku záberu platného právneho stavu v systéme sociálneho zabezpečenia.

Ja musím hovoriť o rodičovskej dovolenke v nadväznosti na zákon o rodičovskom príspevku. Musím hovoriť v nadväznosti o zákone o sociálnom poistení § 15 ods. 1, kde máte povedané, a je to pozmeňujúci návrh pani Navrátilovej, mali by ste si ho asi aj pamätať, pani poslankyňa Radičová, kde vlastne do 6 rokov veku máme poisteného rodiča, ktorý sa stará, teda muža alebo ženu starajúcu sa o nezaopatrené dieťa aj z hľadiska zabezpečenia odvodov do poistných fondov za týchto rodičov.

Predĺženie veku do deviateho, ešte, pardon, zabudla som jednu vec k tomu povedať, a to skutočnosť, že zamestnávateľ tak či tak má možnosť predĺžiť, ak tá rodičovská dovolenka trvá do 3 rokov a zamestnanec chce alebo ten, ktorý je na rodičovskej dovolenke, rodič má možnosť dokonca po dobu 1 mesiaca čerpať, súčasne tak matka, ako aj otec rodičovskú dovolenku.

Musím povedať, že v tomto prípade má možnosť od zamestnávateľa požiadať o náhradné voľno až do 6. roku veku života dieťaťa. Hovorím o zdravom dieťati. Pokiaľ ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, tam je jednoznačne rodičovská dovolenka do 6. roku veku dieťaťa s tým, že musím upozorniť, že zase zákon o sociálnej pomoci umožňuje rodičovi od 6. roku veku dieťaťa do 18. roku veku dieťaťa poberať dokonca príspevok za opatrenie a taktiež je tento rodič zabezpečený v systéme sociálneho zabezpečenia, budem hovoriť v systéme sociálneho poistenia, pretože je poistený v tomto systéme v prípade, že sa stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom priamo zo systému, a to od 6. až do 18. roku veku dieťaťa.

Toto je, by som povedala, veľmi stručne odpoveď len na tie zatiaľ dva pozmeňujúce návrhy, ktoré teda boli predložené, a ak chceme pomôcť, tak hľadajme skutočne to, čo je výhodnejšie, a to, čo v súčasnom platnom právnom stave nie je riešené.

Nedá mi nenadviazať na otcovskú dovolenku, ktorú tu spomenul pán poslanec Brocka, a musím povedať, že sme sa venovali aj tomuto problému vzhľadom na to, že v legislatívnom procese máme zákon o krátkodobej práceneschopnosti, kde problém starostlivosti otca, resp. manžela, aby som bola veľmi presná, manžela o matku, ktorá porodila dieťa riešime, a to v systéme sociálneho poistenia ako takého.

Musím zareagovať ešte, pani poslankyňa, na definíciu a citovanie českého zákonníka a v tejto súvislosti si dovolím povedať jednu zásadnú vec. Český Zákonník práce jednoznačne reaguje na právoplatné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v spore Simap Jaeger. Je to tak jednoznačné, ako sú jednoznačné § 78 a § 95 českého Zákonníka práce. Je trošku ťažšie formulovaný, možno preto došlo k jeho nepochopeniu a možno v nejakej rýchlosti došlo k tomu, že ste nepostrehli, že v celom Zákonníku práce, českom Zákonníku práce pohotovostná práca je myslená iba v tom prípade, pardon, pracovná pohotovosť je myslená iba v tom prípade, ak sa zamestnanec zdržuje na inom pracovisku a nie na svojom vlastnom, na inom mieste, nie na svojom pracovisku, a preto je v § 95 v ods. 3 potrebné vykladať, teda tento odsek vo väzbe na § 78 ods. 1 písm. h), kde pracovná pohotovosť je definovaná iba ako pracovná pohotovosť vykonávaná mimo pracoviska a tá sa nezarátava do pracovného času, hovorím mimo. Naša definícia je jednoduchšia, ale je, samozrejme, aj plne v súlade s právoplatným rozsudkom Európskeho súdneho dvora.

Ja predsa len zacitujem ten § 78 a poviem, že v ods. 1 hovorí: "Pre účely úpravy pracovnej doby a doby odpočinku je pracovnou dobou doba, v ktorej je zamestnanec povinný vykonávať pre zamestnávateľa prácu, a doba, v ktorej je zamestnanec na pracovisku pripravený k výkonu práce podľa pokynov zamestnávateľa."

Písmeno h). "Pracovnou pohotovosťou je doba, v ktorej je zamestnanec pripravený k prípadnému výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, ktorá musí byť v prípade naliehavej potreby vykonaná nad rámec jeho rozvrhu pracovných zmien. Pracovnou pohotovosťou môže byť len na inom mieste dohodnutom so zamestnancom odlišne od pracoviska zamestnávateľa."

Český Zákonník práce teda nepozná terminologicky pracovnú pohotovosť na pracovisku, ale ju uvádza len v rámci definície pracovného času ako pripravený na výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa na pracovisku.

Čiže keď hovorím o týchto veciach, hovorím aj o tom, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú k tomuto predložené, bola by som veľmi rada, keby sme našli spoločnú cestu a spoločnú reč a dohodli sa na tom, ak skutočne máte pocit, že v tom, čo je definované a tak, ako bol prijatý aj pozmeňujúci návrh pána poslanca, ako bol prednesený, pardon, pozmeňujúci návrh pána poslanca Haleckého, ktorý hovorí o pracovnej pohotovosti, kde využívame výnimku, ktorú umožňuje smernica o pracovnom čase, je to tá osemdesiat osmička z roku 2003 v časti čl. 17 ods. 5, ak sa dobre pamätám, kde umožňuje výnimku, a vy ste mohli taktiež túto výnimku využiť, ja sa čudujem, že vôbec vám nevadili to, že doteraz, a mohla byť do 31. 7. tohto roku výnimka od roku 2004, že vôbec vám nevadí, že máme iba 48-hodinový rozsah pracovného času, to je maximálna doba pracovného času a teraz, keď my prichádzame s tým a hľadali sme riešenie aj pre zdravotníctvo a prichádzame s výnimkou, kde do 31. 7. 2009 ideme na maximálnu možnú hranicu a musíme to oznámiť Európskej komisii a splniť teda všetky náležitosti, ktoré z toho vyplývajú, na 56 hodín týždenne, čo je navyše ďalších 416 hodín do roka, to je 816 hodín nadčasovej práce.

Ja sa tu teraz skutočne spýtam, keď chceme hovoriť o dobrej práci, bezpečnej práci a dôstojnej práci tak, ako ju preferujú skoro všetky členské štáty Európskej únie pod vedením nemeckého predsedníctva, tak ako ju preferovali pod vedením fínskeho predsedníctva, tak ako to pripravuje portugalské predsedníctvo, tak sa spytujem, že, kde je dôstojná práca tých lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ak ja im pridávam ďalších 816 hodín nadčasov do roka, ja sa spýtam, ktorý z vás by chcel byť operovaný neurochirurgom, odpusťte teraz, hovorím na adresu tých lekárov, ktorí skutočne slúžia od nevidíš do nevidíš a ktorí po ukončení služby, a keď ho neprídu vystriedať, musí slúžiť ďalšiu zmenu. Je vôbec ľudské ich využívanie na takýto výkon práce?

A keď hovorím o dôstojnej práci, to je o odmeňovaní. Ale v tomto prípade, keď hovorím o odmeňovaní, musím skutočne hovoriť aj o tom, že je potrebné prijať v zdravotníctve celý rad opatrení, aby do doby platnosti tejto výnimky, pretože do 31. 7. 2009 možno ešte požiadať o ďalšiu výnimku, ale to bude maximálne 52 hodín týždenne. A keď ste hovorili o tom, niektorý z pánov poslancov alebo z dám poslankýň hovorili o tom, že možno, aha, pán poslanec Novotný, portugalské predsedníctvo zmení. Portugalské predsedníctvo zatiaľ len preveruje, či je záujem zo strany štátov a či je možné dosiahnuť konsenzus. Konsenzus musí byť dosiahnutý zo strany všetkých ministrov práce všetkých členských krajín preto, aby mohla byť zmenená, aby mohla byť poskytnutá výnimka, teda opt-aut, pokiaľ by som o tom hovorila.

Vrátim sa ešte k tomu, čo som nedopovedala myšlienku, a to, ktorý z vás by si trúfal ísť pod skalpel a pod ruky chirurga, neurochirurga, ktorý slúži v jednom kuse 48 hodín, pretože slúži od piatka cez sobotu až do nedele a pretože mu pribudla ďalšia služba, pretože ho, trebárs, nevystriedal kolega. Myslíte si, že ten lekár nie je unavený? Myslíte si, že on nie je človek a nemá právo urobiť chybu? Má právo, nedajboh, aby ju urobil na niekom z nás. Ale na druhej strane si treba uvedomiť aj zodpovednosť toho človeka za životy ľudí.

Pokiaľ ide teda, myslím si, že k tej pracovnej pohotovosti ani nemusím ďalej pokračovať, pretože to riešenie je do 31. 7., zatiaľ by malo postačiť pre lekárov, na druhej strane je potrebné skutočne v systéme zdravotníctva vykonať opatrenia, aby túto situáciu riešili.

Pani poslankyňa Sárközy sa ma pýtala na to, koľko pokladníčok v supermarketoch vykonáva činnosť pokladníčky na živnosť? Dúfam, že to ste nemysleli vážne, že chcete na toto odpoveď. Ale poviem inú odpoveď. Trnavská univerzita Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia robí výskum VEGA v rámci flexibility trhu práce v Slovenskej republike a v rámci tohto výskumu urobili a aj sa zamerali na Zákonník práce. A keď poviem, že viac ako dve tretiny zamestnávateľov, pretože bol rovnaký počet, a teda paritné zastúpenie v tomto výskume zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, a viac ako dve tretiny zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov, a hovorím o štatutárnych orgánoch a hovorím o firmách, ktoré boli rozložené vo všetkých veľkostných kategóriách, potvrdili, že je potrebné presnejšie definovať závislú prácu. Myslím si, že to je seriózna odpoveď, pani poslankyňa.

Mohla by som reagovať na ďalšie veci, ale predpokladám, že tú pripomienku, ten pozmeňujúci návrh k Únii materských centier je absolútne jasný a že to nepotrebujem vysvetľovať.

Pokiaľ by ktokoľvek prišiel s ďalším lepším pozmeňujúcim návrhom, tak ako je to v súčasnosti v Zákonníku práce, a ešte pokiaľ ide o zdieľané pracovné miesto, predsa len som sa nevyjadrila k jednej veci. Musím pripomenúť, že máme pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnávateľ môže na jeden pracovný pomer, a môže ho rozložiť do štyroch, keď chce aj do piatich pracovných pomerov, a môže zamestnať päť žien. Dokonca nám umožňuje súčasný Zákonník práce rozdelenie pracovnej zmeny na dve časti. Čiže stretla som sa s tým, že ma oslovovali ľudia, či je to pravda, že ženy nemajú nárok na dojčenie, na prestávky na dojčenie. Samozrejme, že majú § 170 a, samozrejme, aj s náhradou mzdy za obdobie tejto prestávky.

Veľa ľudí ma oslovovalo v súvislosti so sezónnymi prácami. Už v úvode, ako bol Zákonník práce, teda novela Zákonníka práce prichystaná, musím povedať, že aj v tej úvodnej časti a úplne v úvode boli riešené sezónne práce alebo nepredvídané zákazky. Je to teraz inak formulované a musím povedať, že § 48 ods. 3 skutočne umožňuje celý rad výnimiek.

Čiže, keď niekto povie, že sezónne práce nie je možné, ba dokonca ja poviem, je možné uzatvoriť, pokiaľ neprekročí 8 mesiacov v roku, je možné uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú, reťazovite, nepretržite donekonečna. Malé podniky do počtu zamestnancov 20 sú z toho absolútne vyňaté a nechcem hovoriť o ďalších veciach, pretože sú to osobitne sezónne práce, osobitne nadlimitné zákazky, malé podniky a musím hovoriť o ďalšom odseku, ktorý hovorí o tom, že v kolektívnej zmluve je možné dohodnúť ďalšie dôvody. Veď už skutočne flexibilnejšie sa to nedá ani povedať, ako je to povedané.

Takže ja skutočne prosím, keby ste sa snažili seriózne zamyslieť, a ak máte záujem prispieť k Zákonníku práce, poďme hľadať teda spoločné riešenia, ak nie sú dobré, presvedčte, nie sú dobré pre toto, pre toto, chýba tu toto a toto, ale nevadí, poďme ďalej.

Pánu poslancovi Brockovi som sa snažila vysvetliť a mám tu iba jednu poznámku, ale k tomu sa vrátim v mojom záverečnom vystúpení. Nedá mi predsa len, aby som nezareagovala na vypustenie bodov 113, 114, 139, 141. Pokiaľ ide o body 113 a 114, samozrejme, že sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ďakujem veľmi pekne. Život a zdravie je to najcennejšie, čo človek má. Aspoň keď v ničom inom so mnou nebude súhlasiť, s touto vecou asi budete súhlasiť. Kto má najzákladnejšie právo, veď to najzákladnejšie právo patrí odborom, aby chránili život a zdravie.

Myslíte si, že ja by som zastávala názor, že každé jedno opatrenie, ktoré pomôže a ochráni pred úrazom alebo ochráni život, každé jedno opatrenie, ja vás poprosím, keby ste ma nechali hovoriť, ja som vás tiež nechala hovoriť a znovu poviem, je to základné právo odborov, ktoré im patrí a ktoré majú právo ochraňovať. Nie sme tu s ničím nadlimitní, a keď hovoríme o odboroch a hovoríme o zamestnancoch, zastupujúcich zamestnancoch, tak musím hovoriť o tom, že, prosím vás pekne, veď sú tu dohovory Medzinárodnej organizácie práce, odporúčania, ktoré z nich vyplývajú a ktorými sme viazaní, Slovenská republika tak ako jeden z členských štátov.

Musím hovoriť a mohla by som sa vrátiť k mnohým dohovorom, či už ide o nočnú prácu, na ktorú sme donekonečna upozorňovali a omieľali a ktorý bol ratifikovaný pánom prezidentom v januári 2002 a podobne. Ale predsa len, nebuďme takí na tie odbory. Keď si vezmeme výskum, ktorý bol urobený tento rok v marci, to snáď áno, tento rok v marci a 80,5 % respondentov sa vyjadrilo, že zamestnanca v spore so zamestnávateľom veľmi často sa nemá kto zastať, 80,5 % respondentov. Myslíte si, že je to málo? Nemyslím si, že je to málo.

To isté by som mohla reagovať na pána poslanca Mikloša, ktorý sa vyjadril o tom, že veľmi málo zamestnávateľov zneužíva svoje postavenie vo vzťahu k zamestnávateľom. Pán poslanec, myslíte si, že 73,9 % vyjadrení respondentov vo výskume, ktorý sa uskutočnil v marci t. r., že je málo? Ja si myslím, že je to, nie, ja som ho nezadávala, ale ten výskum je tu. Takže takisto vaša pani kolegyňa citovala výskum, o ktorom by som aj ja mohla pokračovať ďalej, pretože nevycitovala všetky údaje, ktoré bolo možné v tejto súvislosti povedať. Pokiaľ ide o otcovskú dovolenku, to som povedala.

Pán poslanec Frešo. Pán poslanec, nedá mi, aby som nepovedala, týka sa to aj pána poslanca Štefanca i pána poslanca Mikloša. Hovorili ste tu o tom, ako škandalózne prebiehali rokovania poradného orgánu a nakoniec aj samej Hospodárskej a sociálnej rady. Dovolím si tvrdiť, že zastávate tých, ktorých škandalóznymi robili, zastávate zamestnávateľov, ktorí sa skutočne správali nemiestne a v prípade, že by sa skutočne snažili vyjednávať tak, ako to k Zákonníku práce patrí a to, čo sa vlastne udialo od prvotného predloženia návrhu Zákonníka práce až po jeho predloženie do vlády bolo skutočne o vyjednávaní.

Pán poslanec Mikloš, zneužili ste jedno moje vyjadrenie a ja si za tým vyjadrením stojím, a to je vyjadrenie, kde som povedala, že nesúhlasím s formuláciou závislej práce, a to napriek tomu, že táto formulácia bola dohodnutá bilaterálne medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. A keďže bola dohodnutá bilaterálne, tak sme ju akceptovali. Ja sa veľmi teším, že pani poslankyňa Žitňanská prispela k vylepšeniu tejto novely. Predpokladala by som, že by sme vedeli nájsť spoločnú cestu, ako by sme mohli ešte viac vylepšiť závislú prácu, ale je to skutočne o dohode nás všetkých.

Pán poslanec Frešo, hovoríte o tom, že je hanbou, že som nedospela k dohode v rámci tripartity a vy viete vôbec o tom, a keď neviete, ja vám dám poslať záznamy, že takisto nebolo dosiahnutá dohoda pri Kaníkovej novele Zákonníka práce, pretože participačné mechanizmy boli vyňaté z rokovania a boli dohodnuté na osobitné rokovanie, pán poslanec Frešo. Takže, prosím, nehovorte, že nepravda, dám vám poslať zápisnice, zajtra ich máte, o tom, že neboli participačné mechanizmy dohodnuté. Takže ja som povedala, participačné mechanizmy neboli dohodnuté a za tým si stojím a pošlem vám k tomu zápisnice, zajtra ich máte spolu s pánom Štefancom aj s pánom poslancom Miklošom.

Pokiaľ ide o vyjadrenie o Medzinárodnej organizácii práce. Prijal nás pán Somavia, kde teda bolo jediné z vyjadrení, ktoré mohlo byť, o ktorých sa snažíte svojím spôsobom čosi povedať a musím povedať, že je to veľmi nepravdivá informácia, ktorú vám možno niekto dal, alebo ktorú ste možno počuli. Prijal nás generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce pán Somavia, a to v tripartitnom zastúpení. Boli sme zástupcovia vlády, zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov.

Napriek tomu, že som pána generálneho riaditeľa upozornila, že akou hektickou dobou a prípravou novela zákonníka prešla, zástupcovia zamestnávateľov priznali, že to bolo hektické, ale povedali, že v súčasnom zákonníku pre zamestnávateľov nie je problém. Asi takto by som to zhrnula, takže, prosím, nehovorte veci, ktoré nie sú pravdou, resp. neboli ste tam, túto informáciu, samozrejme, nemôžete potvrdiť. Takže len toľko.

Keď hovoríte o tom, kedy a kde dohoda vznikla, na poslednom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, a to bolo 12. apríla t. r., myslím. Ak sa nemýlim, skutočne zostalo otvorených 7 zásadných otázok, ktoré sme prerokúvali, a musím pripomenúť, že vždy sme sedeli dlho do noci, pretože veľmi ťažko sa rodili dohody z dôvodu obštrukcií, ktoré vykonávali zástupcovia zamestnávateľov a v tejto súvislosti pripomeniem jedno toľko, o čo sa bijete, a to dosiahnutie pri reťazení pracovných pomerov dve dojednania. Bola pripravená dohoda a bola aj ponúknutá dohoda, že budú dve dojednania, pán poslanec Frešo, ale vaši, tí, ktorých svojím spôsobom sa snažíte obhajovať, zástupcovia zamestnávateľov neboli schopní vyjednávať tak, aby sa táto dohoda dosiahla. A keď hovoríte, kedy a kde dohoda, ja sa spytujem, kedy a kde boli dohodnuté participačné mechanizmy, ktoré boli odsunuté pri príprave novely Zákonníka práce pánom exministrom Kaníkom. Nechce sa mi hovoriť o tej neistote druhý pilier 1,5 milióna sporiteľov.

Pán poslanec Frešo, a čo ten 1,5 milióna poberateľov dôchodkových dávok v súčasnosti a ktorí ešte z nich, možno viacerí budú poberať tie dôchodkové dávky 20 alebo dokonca 30 rokov. Hovoríte o prídavku na deti a o valorizácii prídavku na deti. Ja sa spytujem, hovoríte o 1 200-tisíc deťoch, je to 1 300-tisíc detí a bolo to minulý rok 1 307-tisíc detí, kde pani Radičová nepripravila materiál, tak ako povedala, a dokonca mohla by som o tom hovoriť množstvo ďalších informácií, ale nechcem sa k tomu vracať.

Tento rok je pripravená valorizácia prídavku na dieťa. Dokonca je v legislatívnom konaní zákon, ktorým zavádzame dávku pre tých rodičov, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a nemôžu si uplatniť daňový bonus a vzhľadom na to, že si nemôžu uplatniť daňovú bonus, tak im budeme poskytovať príspevok a ten príspevok určite nenahradí daňový bonus, ale je to príspevok na výživu rodičom, ktorí sa starajú o maloleté dieťa.

V tejto súvislosti môžem hovoriť o ďalšom zákone, ktorý je v legislatívnom konaní, a to je zákon o náhradnom výživnom. Vzhľadom na to, že tento zákon mal skutočne v praxi z hľadiska aplikácie problémy napriek tomu, že sa snažili viacerí poslanci vylepšiť tento zákon, musím povedať, že je tu skupina detí a sú to siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok z titulu toho, že ich rodičia sťaby poistenci nesplnili podmienky nároku na invalidný alebo starobný dôchodok, a teda nevznikol im nárok na pozostalostný dôchodok práve týmto sirotám a v rámci tohto zákona, teda pripraveného zákona o náhradnom výživnom my sa snažíme odstrániť aplikačné problémy a snažíme sa čo možno najľahšie alebo zjednodušiť rodičom cestu k náhradnému výživnému, riešime aj túto skupinu detí. To len tak pre zaujímavosť, aby ste, pán poslanec, mali informáciu aj o tomto.

Myslím si, že to sú také základné veci, ktoré som v tejto chvíli chcela povedať, ale nie je problém, aby som sa k týmto problémom nevrátila v mojom záverečnom vystúpení. Viem, že moje vystúpenie vyvolá vlnu pripomienok, ale to, čo som povedala, ak ste len trošku seriózni a vezmete si do rúk Zákonník práce, ustanovenia, na ktoré som vás odporučila, zistíte, že som nehovorila nepravdu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)