M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj za záverečné slovo ako spravodajcu. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, samozrejme, aktérom.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 270 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 270a.
Pán podpredseda Kaliňák, poprosím vás, aby ste sa ujali slova a v mene vlády odôvodnili predložený návrh zákona.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, pred nami je novela zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorá reaguje na zákon, ktorý schválila Národná rada 8. novembra 2005 a v rámci tohto schvaľovania boli prijaté viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré, bohužiaľ, nekoncepčne zasiahli do poberateľov vyrovnávacieho príspevku, kde účinnosťou zákona došlo k rozdeleniu a vytvoreniu dvoch skupín poberateľov vyrovnávacieho príspevku v rámci Hasičského a záchranného zboru a jeho bývalých príslušníkov, kde jedna časť sa valorizuje a druhá nie. Z tohto dôvodu dávame iba návrh zákona na zosúladenie a zrovnoprávnenie všetkých takýchto poberateľov.
Zákon bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v spoločnej správe, sú predovšetkým legislatívnotechnického charakteru. Ako predkladateľ zákona ich plne všetky akceptujem.
Ďakujem za pozornosť a verím, že zákon podporíte.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Branislavovi Bačíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, páni, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 270).
Národná rada uznesením č. 336 z 9. mája 2007 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, a preto ich nebudem čítať. Len pripomeniem, že ide o celkovo osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vyjadrené v schválených uzneseniach výborov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výbor odporúča hlasovať spoločne, t. j. hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 100 z 19. júna 2007. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Vážený pán podpredseda, toľko ako spravodajca k spoločnej správe výborov. Poprosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Bačíkovi za prednesenie spravodajskej správy, žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spoločného spravodajcu.
A otváram rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nik. Konštatujem teda, že sa nikto nehlási ani ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani pán minister, ani pán spravodajca nechcú záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V ďalšom bode pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 271 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 271a.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, k tomuto zákonu a jeho predchádzajúcim krokom sme už siahodlho diskutovali. Ja iba teda v skratke pripomeniem, že ide o súbor priamych noviel viacerých zákonov dosiaľ upravujúcich pôsobnosť krajských úradov, ktoré sa zrušujú k 1. októbru tohto roku na základe nedávno schváleného príslušného zákona.
Touto právnou úpravou sa realizuje presun časti pôsobností, ktoré doteraz vykonávajú krajské úrady, a s ohľadom na okolnosť, že podľa dotknutých zákonov uvedených v jednotlivých článkoch krajské úrady zabezpečujú úlohy, ktoré by aj naďalej mali plniť miestne orgány štátnej správy, zveruje sa ich pôsobnosť prevažne obvodným úradom. Osobitný charakter úloh na niektorých úsekoch štátnej správy však vyžaduje, aby ich plnilo len osem obvodných úradov so sídlami v mestách, ktoré sú sídlami krajov, a to na území celého kraja. Na ministerstvo vnútra prechádza iba rozhodovanie podľa správneho poriadku v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam obvodných úradov, ako aj niektoré kontrolné právomoci, čo je logický dôsledok vyplývajúci zo zrušenia krajských úradov. Prijatie navrhovanej zákonnej úpravy bude mať pozitívny dopad na rozpočet sektora verejnej správy, konkrétne aj na štátny rozpočet.
S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov sa v plnom rozsahu stotožňujem a vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolím si požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra za úvodné slovo k tomuto návrhu zákona.
A teraz dávam slovom predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.
T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 339 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
III. Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúčajú schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie č. 168 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 137 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, uznesenie č. 155 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uznesenie č. 94 z 8. júna 2007, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, uznesenie č. 52 z 12. júna 2007.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme pod bodom IV tejto spoločnej správy, t. j. 1, 2, 3, 4, 5, 6 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor ich odporúča všetky schváliť a odporúča o nich hlasovať spoločne.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, prípadne v rozprave schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 102 z 19. júna 2007. Zároveň výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu podľa § 83 ods. 2, § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, toľko spoločná správa, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem spoločnému spravodajcovi za prednesenie spoločnej správy k tomuto návrhu zákona, prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
A otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že písomne sa k tomuto návrhu zákona do rozpravy prihlásil pán poslanec József Berényi ako jedine písomne prihlásený, ktorému v tejto chvíli dávam slovo.
Nech sa páči, pán kolega.
J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, radi by sme využili to, že tento návrh otvorí zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. A preto v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh:
V čl. XIX sa doterajší bod označuje ako 1. bod a za 1. bod sa vkladá nový 2. bod, ktorý znie: "2. V § 5 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová "okrem v štátnom jazyku aj v jednom zo svetových jazykov; koordinačné stredisko na území kraja, v obvode ktorého sa nachádzajú obce, podľa osobitného zákona zabezpečuje príjem tiesňového volania aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny"."
Nebudem tento náš návrh odôvodňovať veľmi široko, lebo sme to písomne urobili a máte to pred sebou. Dovoľte mi len poukázať na to, že počas prerokovania predloženého pozmeňujúceho návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky zástupcovia ministerstva vnútra argumentovali a zdôrazňovali, že s existenciou usmernenia ministerstva vnútra na zriaďovanie koordinačného strediska integrovaného záchranného systému zo dňa 22. júla 2002 používanie svetových jazykov, resp. jazyka najpočetnejších národnostných menšín je vyriešené, a preto tento návrh je bezpredmetný. Lenže spomínané usmernenie hovorí len o odporúčaniach, o kvalifikačných požiadavkách pre zamestnancov koordinačných stredísk, medzi ktorými je aj, citujem toto usmernenie, "znalosť anglického, nemeckého jazyka na komunikatívnej úrovni" ako odporučenie a v zátvorkách sa hovorí o tom, že "znalosť jazykov susediacich krajín so Slovenskou republikou je výhodou". Podľa nášho názoru toto usmernenie znalosť cudzích jazykov len odporúča a veľmi slabo definuje.
Po zverejnení nášho návrhu sa ukázalo, že viacerí riaditelia koordinačných centier sa v skutočnosti snažia riešiť čo najplynulejšiu komunikáciu so všetkými volajúcimi na linku 112. Preto by tento návrh poskytoval plnú legislatívnu oporu pre tých, ktorí sa snažia vyjsť v ústrety ľuďom v núdzi.
Sme presvedčení, ako sme to napísali v dôvodovej správe, resp. v odôvodnení nášho návrhu, že na svete neexistuje vyššia hodnota ako ľudský život a náš návrh súvisí práve s ochranou a záchranou ľudského života, preto žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega Berényi bol jediný prihlásený písomne. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto k tomuto návrhu zákona prihlásiť do rozpravy ústne. Pani Klára Sárközy. Končím možnosť prihlásenia sa alebo podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pardon, ešte pán Janiš. Takže v tejto chvíli končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
A dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil môj kolega pán poslanec Berényi. Nechcela som reagovať vo faktickej poznámke, lebo možno dve minútky na to nestačia, ale budem krátka. Chcela by som podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý podal, a dovoľte mi aj kratučké zdôvodnenie.
Nechceme nič iné, len chceme to, aby, ako zdôvodňoval, prišla pomoc vtedy, keď tú pomoc niekto najviac potrebuje. Myslím si, že v živote človeka je viac pekných alebo krásnych chvíľ. Medzi tú prvú patrí v každom prípade príchod nového človeka, či je to už v rodine alebo v spoločnosti, a medzi tú druhú najkrajšiu chvíľu patrí, keď niekomu môžete pomôcť. Pozmeňujúcim návrhom chceme dosiahnuť to, aby sme mohli pomôcť každému, kto o to prosí.
Sledovala som diskusiu po tom, ako môj kolega predložil tento pozmeňujúci návrh vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a teraz citujem, nebudem presná: Čo zase SMK chce? Chce, aby sa tu každý zase učil po maďarsky a podobné záležitosti. Nechceme nič iné, len chceme to, aby sa dostalo do návrhu zákona, že v tých krajoch, kde podľa osobitného predpisu občania maďarskej národnosti sú viac ako 20 %, teda ich obyvateľov je viac, aby v tom operačnom stredisku, kde je v podstate 9 ľudí, sa našiel jeden, ktorý zodvihne telefón, keď na druhom konci linky niekto hovorí jazykom národnostnej menšiny.
Nechceme nikoho prinútiť k tomu, aby sa naučil jazyk tejto národnostnej menšiny, my chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí majú okolo 80-ky, žiaľbohu, nie je ich veľa, a ktorí, keď sú v šoku alebo keď potrebujú pomoc, tak nevedia nájsť súvislé vety, aby to povedali. Nevie to nájsť človek ani vtedy, keď ovláda spisovnú slovenčinu. A keď som minule pozerala správy, keď bola veterná smršť na východe, musím povedať, že ja som nerozumela ani tým, ktorí hovorili, boli to osemdesiatroční dôchodcovia, ktorí s plačom rozprávali o tom, že ich zasiahla veterná smršť, pretože hovorili po šarišsky. A ten, kto ovláda spisovnú slovenčinu, tomu nerozumie.
Takže chceme týmto dosiahnuť len to, aby pomoc prišla vo vhodnej chvíli, pretože tu, keď potrebujú pomoc, niekedy ide o minúty.
A dovoľte mi povedať ešte dva argumenty k tomu. Ten prvý je ten, a preto som sa zapojila do diskusie, pred dvoma týždňami pán premiér Fico bol v Anglicku, vo Veľkej Británii, kde sa stretol s odstupujúcim premiérom Blairom. Ja som si myslela, že budú rokovať o dôležitých veciach, pretože pán premiér Blair patrí medzi osobnosti Európy, teraz odchádza, myslela som, že bude reč o európskej ústave, nuž ale európska ústava, citujem klasika, "nezaujíma nikoho a nikto nevie, čo v nej je". Náš pán premiér mal najdôležitejšiu otázku pre pána Blaira, ktorý je odstupujúcim premiérom Veľkej Británie, aby pre tých ľudí, ktorí robia vo Veľkej Británii, teraz hovorím obyvateľov Slovenskej republiky, vydali letáky v slovenčine, pretože, citujúc ho, "títo ľudia neovládajú pravidlá anglického jazyka". Dokonca my im pomôžeme prekladom a distribúciou týchto letáčikov. Ľudia odchádzajú do Veľkej Británie a je ich okolo 100-tisíc preto, aby sa tam naučili po prvé jazyk, hlavne tí mladí ľudia, a potom tí starší, aby si tam privyrobili. Slovenská republika pre týchto ľudí ponúka, že im spraví preklady, teda naši daňoví poplatníci budú platiť za tieto preklady.
Na Slovensku žije 10 % obyvateľov maďarskej národnosti, tu žijú, tu sa narodili, sú to daňoví poplatníci. Tí ľudia, ktorým chceme pomôcť, sa nemali možnosť naučiť po slovensky, pretože ešte raz spomínam, ide o osemdesiatročné babičky a dedkov, pretože bez toho, aby prekročili prah svojej dediny, žili alebo žijú už v piatej krajine. Neboli k tomu donútení. Takže to je jeden môj dôvod.
A druhý. Dovoľte mi povedať jeden môj zážitok, ktorý sa stal niekedy koncom 70. rokov, keď som s kolegami z ročníka čakala na stáž na chirurgickej ambulancii na bývalej Partizánskej, Partizánska ulica existuje, ale už chirurgická ambulancia tam nie je, kde medzi nami nebol žiaden problém, medzi Maďarmi a Slovákmi, zhodou okolností v krúžku sme boli traja študenti medicíny, ktorí boli maďarskej národnosti, a bolo ich tam asi pätnásť, ktorí boli slovenskej národnosti. Rozprávali sme sa a nejako prišla na pretras slovensko-maďarská otázka, vtedy to ešte nebolo také zvyčajné ako teraz a jeden môj kolega medik povedal, že ja vám môžem povedať tu, že ja neošetrím ani jedného pacienta maďarskej národnosti, pokiaľ sa nebude vedieť so mnou rozprávať po slovensky. Hovoril to medik, odvtedy je z neho lekár s viacročnou praxou, dokonca bol aj riaditeľom nemocnice začiatkom 90. rokov na východe. Tento môj kolega, bývalý medik a terajší kolega, bol a je silný diabetik. A ja som sa ho spýtala: Prosím ťa pekne, keď sa dostaneš na služobnú cestu alebo pôjdeš na dovolenku do Maďarska a dostaneš diabetickú kómu, ako sa k tebe postavia lekári, možnože bude medzi nimi niekto taký, ktorý povie, že ja neošetrím nikoho, kto nebude vedieť po maďarsky. V tom nastalo hrobové ticho, kolega uznal to, čo som povedala, teda dal mi za pravdu, a viackrát sa medzi nami táto otázka nevyskytla.
Ja apelujem na vás, na poslancov, ktorí máte v názve svojej strany "demokratické", aby ste pri tomto návrhu zákona hlasovali jednak rozumom, ale aj srdcom. A už len posledná veta. Na argumenty, ktoré predniesli kolegovia vo výbore, kde sa prvýkrát tento pozmeňujúci návrh objavil, tak pracovníci ministerstva vnútra, ja už presne neviem, kto to bol, ale zrejme nejaký sekčný šéf alebo generálny riaditeľ povedal, že nie je potrebné meniť túto novelu zákona, lebo to, čo predložil pán kolega Berényi, pretože sa pripravuje norma na ministerstve a bude riešiť túto záležitosť už v anglickom, nemeckom a rozmýšľa sa, že aj v rómskom jazyku. My nič iné nechceme, len aby sa k tomu dal aj jazyk národnostných menšín.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani kolegyni. S faktickou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Pani kolegyňa, 26. júna 1990 som sa stal predsedom SNR, vtedy ešte, a keď som išiel zo sály, bola prvá prestávka, prvú otázku som dostal, že ako sa chcem postaviť k jazykovému zákonu. A povedal som, že som proti matičnému a som za ten koaličný, pretože poznám maďarské babičky, tie, o ktorých ste rozprávali, a ony nevedia celkom dobre slovensky. Čiže nijako nemením svoj názor z vtedajšej doby, hoci sa to stalo súčasťou mojej politickej kariéry celých 17 rokov.
Vidím ale tu jeden malý problém a hovorím aj za celé KDH. Tie stresové situácie pre starších ľudí nie sú len živelné pohromy, ale myslím si, že omnoho častejšie sú zdravotné situácie, keď nastáva nejaký kolaps, či už mozgová príhoda alebo podobne, a rovnako sú to, ešte by som povedal, viac ako živelné pohromy sú to policajné, teda nehody, teda autonehody a podobne.
Čiže predsa by som sa prihováral za systémovejšie riešenie a prihováral by som sa za to, aby sme tento problém povedzme veľmi poctivo a čestne otvorili vtedy, keď budeme riešiť ten problém, o ktorom ste hovorili. Ale tu sa mi to zdá byť nejaké cez pozmeňujúci návrh jedného poslanca trošku nesystémové a nie celkom ani v kontexte života celkom logické. Z tohto dôvodu si myslím, že náš klub sa zdrží. Ale opakujem, za svojimi maďarskými babičkami si stojím, lebo som s nimi vyrastal v Nitre.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktickú poznámku pani kolegyňa Sárközy, nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Ja som sa len chcela poďakovať pánovi poslancovi Mikloškovi za konštruktívny prístup k tejto otázke. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším prihláseným ústne do rozpravy a posledným je pán poslanec Janiš. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, ak sme nejaký mesiac, dva prerokovávali tu, v tejto snemovni, zákon o rušení krajských úradov, ktorý v podstate mal dva paragrafy, prvý paragraf hovoril o tom, že zrušíme krajské úrady, a druhý paragraf hovoril, že agendu a celú činnosť krajských úradov presúvame na obvodné úrady v sídle kraja, už vtedy som sa vyjadril, že viac-menej ide o také marketingové posolstvo národu, ako likvidujeme administratívu, ako šetríme na administratíve, ale v skutočnosti, že pokiaľ nezrušíme niektoré činnosti alebo nezlúčime niektoré činnosti, ale ich iba presunieme, tak v podstate príde len k premaľovaniu tabulí, premenovávaniu zamestnávateľa tých doterajších úradníkov, ktorí boli na krajských úradoch, ale viac-menej nič neušetríme.
Keď pozerám na návrh zákona, ktorý reflektuje na tento zákon o zrušení krajských úradov, tak ma to iba utvrdzuje, že tie dva mesiace dozadu som mal, ak nie 100-percentnú, tak 110-percentnú pravdu. Ja som sa vtedy aj zmienil, že jednou takou agendou tohto zákona o rušení krajských úradov bolo aj priblíženie štátnej správy občanom. No a napriek tomu, že toto bolo propagované aj v tomto množstve zákonov, sa dozvedáme, že štátnu správu sčasti aj vzďaľujeme od občana preto, lebo časť činností bývalých krajských úradov presúvame na ministerstvo alebo ministerstvá.
Ak si pozrieme tlač 271 - vládny návrh zákona, tak rozhodujeme o zákone, na ktorom sa máme uzniesť alebo na ktorom sa vy uznesiete, a ten zákon hovorí napríklad, že občiansky súdny poriadok v § 250 a tak ďalej, sa slová "krajský úrad" nahrádzajú slovami "obvodný úrad v sídle kraja". V § 20 toho istého zákona to isté, "krajský úrad" sa nahrádza "obvodný úrad v sídle kraja". Zákon o verejných zbierkach to isté, "obvodné úrady" sa vypúšťajú a nahrádzajú sa slovami "krajské úrady". Zákon o voľbách do orgánov samosprávy detto. Zákon o obecnom zriadení, takisto sa komplet všetky slová "krajský úrad" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "obvodný úrad v sídle kraja". Zákon o živnostenskom poistení detto, "Krajský úrad v Bratislave" sa nahrádza slovami "Obvodný úrad v Bratislave".
Chcem podotknúť to, čo som vravel vtedy v prvom i druhom čítaní, že nejde o žiadne rušenie krajských úradov iba de iure, ale nie de facto. Nejde o žiadne šetrenie, ale ide iba o vyššie náklady preto, lebo každá takáto sranda niečo stojí a je to premaľovávanie tabulí, premaľovanie vizitiek na dverách.
Zmena zamestnaneckého pomeru z jedného štátneho orgánu na druhý stojí peniaze, ale pokiaľ vláda nepristúpi k takým pragmatickým krokom, ako je zlučovanie činností alebo vypustenie činností, ktoré sa nemusia robiť, tak len v tom prípade máte šancu znížiť stav administratívy, len v tom prípade máte šancu niečo ušetriť. V takomto kontexte, ako ste tento návrh zákona predložili, je to len marketingový ťah pre občanov, že rušíte zlú administratívu, ale v podstate ju nerušíte, iba ju nazývate inými názvami.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne kolegovi Janišovi. Pýtam sa, kto sa hlási s faktickou poznámkou? Nikto. Pretože bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Príspevky boli dva.
K tomu prvému návrhu pána poslanca Berényiho, myslím, že ten zákon vznikol alebo ten pozmeňujúci návrh vznikol ako dobrý nápad posunúť veci ďalej, ale do určitej miery nemyslím, že je efektívny a hlavne nie je namieste z môjho pohľadu. Pretože takýmto návrhom upodozrievam ľudí, ktorí pracujú na integrovanom záchrannom systéme, že niekomu nechcú pomôcť. Keď im chcem dávať právne prekážky, ich zamestnaniu, to znamená, už kladiem na ľudí, ktorí by mohli pracovať na integrálnom záchrannom systéme, tri jazykové podmienky v zákone, čiže ovládanie troch jazykov. A ešte som sa nezačal pýtať, či vôbec sú dobrí lekári, alebo či sú dobrí hasiči alebo policajti.
Čiže z môjho pohľadu my internou normou upravujeme, preto si myslím, že je to zbytočné, upravujeme to, aby prednostne tá kombinácia ľudí tam bola. A bezpochyby aj v okolitých štátoch, napríklad v Maďarsku so slovenčinou pri 112-ke si nepomôžem, a preto musím hľadať všetky ostatné alternatívy, ktoré tam sú. A hlavne vychádzam z toho, že ak zavolám niekomu na 112-ku, tak predovšetkým mi chce pomôcť. To je vec, že určite to chce urobiť bez ohľadu na to, aká komunikačná problematika tam je.
Druhá vec, ktorá je podstatná, je, že nereaguje na prax, absolútne. Neviem o jedinom prípade, kedy by to bol problém. Aj hlavne preto, že na všetkých zmiešaných územiach na každej policajnej stanici, bez ohľadu na to, či hovoríte s policajtom, ktorý má slovenskú alebo maďarskú národnosť, tak bude vedieť presne, o čom hovoríte. Pozrite sa, zoberiem typický príklad policajtov, ak chodíte po tých policajných staniciach, viete, že aj Slováci, ktorí pôsobia na policajnej stanici, rozumejú po maďarsky. To isté platí o zdravotníkoch, o všetkých, ktorí sa bežne stretávajú so stránkami vo všetkých tých najkrízovejších situáciách.
A posledná vec, že nie je zvykom, aby sme takúto podmienku zamestnávania ľudí dávali do zákona, a aj preto si myslím, že by to v zákone upravené byť nemalo, nie je na to priestor, a preto sa toho ani nezastávam, toho návrhu, hoci si myslím, že v praxi uplatňujeme stav, aby každý, kto má problém, tiesňové volania v akejkoľvek podobe mal šancu, samozrejme, sa dohovoriť. Pretože tým potom neriešite napríklad úplne turistov z Maďarska v Tatrách, čo je iný kraj, kde by bolo možné uplatňovať tento prípad a tak ďalej. Čiže dochádza tam k určitej forme diskriminácie aj tých ďalších, ostatných, ktorí by sa do krízovej situácie mohli dostať, a preto to považujem za politický návrh a nie za návrh, ktorý by smeroval k nejakému účelnému riešeniu.
Čiže zopakujem svoje výhrady, ktoré mám, a to je predovšetkým, že chceme pomôcť všetkým občanom, ktorí sú v kríze, a nielen občanom, ale aj všetkým turistom, všetkým návštevníkom bez rozdielu ich národnosti, štátnej príslušnosti a všetkého, čo s tým súvisí. To znamená, každý z nich má adekvátne školenie, aby dokázal ovládať základné názvy vo viacerých jazykoch.
Po druhé, keby bola skúsenosť, že došlo k zlyhaniu integrovaného záchranného systému pre jazykovú bariéru na Slovensku, bral by som, že bol dôvod vychádzajúci z praxe na takúto zmenu. Nie je. Ani sa nestalo, že by polícia zlyhala, v žiadnom prípade, neviem o zlyhaní zdravotných zložiek a už vôbec neviem o zlyhaní zložiek hasičských. V poslednom období tým, že som bol dlhšie obdobie na východnej hranici a, samozrejme, južná časť je svojím spôsobom zmiešané územie, určite policajti, keď sa s nimi rozprávate, majú podstatne väčšiu znalosť maďarčiny ako slovenčiny, už len z prejavu, preto vlastne sme museli aj zmeniť kritériá pri prijímaní, aby sme trošku obmedzili napríklad diktát v rámci prijímania, pretože by málokto z tohto regiónu prešiel. Čiže v žiadnom prípade nie je možné obviniť z toho, že by sme boli proti, skôr naopak. Ale myslím si, že prax ukázala, že ani jedna z bezpečnostných zložiek nezvykne zlyhať v tomto prípade, pretože práve na tých územiach je schopná komunikovať. Ale dávať to ako podmienku do zákona považujem za neopodstatnené.
V druhej časti hovoril pán poslanec Janiš, ja som mu to už veľakrát vysvetľoval, to, aký účel to má, stále sa nevysporiadal so základnými vecami, ako je to, že čo ostane s voľnými priestormi, ktoré ostanú po krajských úradoch. To sú predsa ušetrené veci, že sa zrušením akéhokoľvek úradu jeho kompetencie niekde objaviť musia, a preto sa objavujú na úrade, ktorý existuje. Vtedy by mal pravdu pán poslanec Janiš, keby namiesto krajského úradu sme vytvárali nový úrad a naňho preniesli všetky kompetencie. Vtedy by ste pravdu mali, pán poslanec. Ale vzhľadom na to, že kompetencie prechádzajú na existujúci úrad. A to nie je pravda, už dneska je to 221 ľudí a do konca roku naplníme presné počty, ktoré majú byť, a 2 300 ľudí bude z nášho ministerstva mimo nášho stavu. Čiže tu už len možno máme opačný pohľad na veci, my menej hovoríme a viacej robíme, čiže až výsledky je vidieť. Vy ste viacej hovorili a výsledky vidieť nebolo. Čiže my by sme to obrátili a potom, keď budeme sumarizovať výsledky, tak potom, samozrejme, bude priestor aj na vaše červenanie.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Áno, nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, budem veľmi stručný. Vystúpili traja diskutujúci, odznel jeden pozmeňujúci návrh, ale, pán minister, neodznela tu odpoveď. Podľa môjho názoru tento návrh, ktorý bol predložený, je nad rámec zákona podľa rokovacieho poriadku. Je síce pravda, že je otvorený zákon o záchrannom systéme, ale nie príslušný paragraf, ktorý by sa bol zmenil, to znamená, že z toho dôvodu treba stanovisko, pán minister, či súhlasíte s tým, alebo že je to nad rámec zákona.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Je to návrh určite nad rámec zákona, samozrejme.
T. Cabaj, poslanec: Takže ak je možnosť potom pri hlasovaní uplatniť pripomienku. Pán minister nesúhlasí s tým. Budeme potom hlasovať o šiestich bodoch zo spoločnej správy a jednom návrhu, ak vznesie pán poslanec pripomienku. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Skončili sme záverečným slovom aj pána ministra, aj spravodajcu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade s dohodou bude teraz nasledovať hlasovanie.
Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, že by sme ešte prebrali ďalší bod programu, ktorým je vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska? (Nesúhlasná reakcia pléna.)
Vyhlasujem minútovú prestávku pred hlasovaním.
(Prestávka).
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia... (Ruch v sále.) Pán predseda klubu SDKÚ, procedurálny návrh? Nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, dovoľujem si požiadať o zvolanie poslaneckého grémia v mene troch poslaneckých klubov opozície SKDÚ - DS, SMK a KDH. Dovolím si vás požiadať, aby ste na toto poslanecké grémium pozvali aj predsedov politických strán zastúpených v Národnej rade. Chceme, aby na poslaneckom grémiu za vašej účasti bol prerokovaný postup koalície na mandátovom a imunitnom výbore v súvislosti so začatím disciplinárneho konania poslancov opozície v súvislosti s tým, že vyjadrili svoj názor v pléne Národne rady. To, čo sa tu začína diať, naberá praktiky minulosti a chceme za ostra a veľmi jasne na grémiu povedať náš postoj, aby sme sa k tomuto vyjadrili. Poprosím o zvolanie grémia teraz hneď. (Potlesk).
P. Paška, predseda NR SR: Nevydrží to po hlasovaní? (Reakcie z pléna.) Zvolávam poslanecké grémium.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, po skončení rokovania poslaneckého grémia by sme radi pokračovali hlasovaním. Ešte, pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Procedurálny návrh? Nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Áno. Pán predseda, buďte taký dobrý, to je taká vážna situácia v dejinách slovenského parlamentarizmu, keby ste nás informovali o výsledku poslaneckého grémia.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, som rád, že ste dali primeranú váhu rokovaniu grémia. Áno, rokovanie grémia je vždy vážna situácia. Hovorili sme o situácii, ktorá súvisela s priebehom rokovania mandátového a imunitného výboru, a nedospeli sme k žiadnemu záverečnému riešeniu a zhodli sme sa na tom, že táto téma patrí na výbor.
Takže budeme, dámy a páni, pokračovať hlasovaním. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní v hlasovaní v druhom čítaní o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač 298. Je to hlasovanie, ktoré sme odložili.
Poprosím pána poslanca Tibora Lebockého, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.
T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. V rozprave vystúpilo šesť poslancov, ktorí podali viacero pozmeňujúcich návrhov. Pani poslankyňa Žitňanská podala procedurálny návrh, aby sa Národná rada... (Ruch v sále.)
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Kolegyne, kolegovia, skúsme počúvať pána spravodajcu, lebo už včera sme posunuli toto hlasovanie práve kvôli tomu, že bolo podaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov, aby nedochádzalo k omylu.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, ešte...
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, klub KDH - som splnomocnený povedať, pokiaľ imunitný výbor neprinesie žiadne rozhodnutie, odchádzame a nebudeme sa zúčastňovať žiadneho hlasovania.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, pán poslanec... Budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spravodajca.