P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky na vaše vystúpenie pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ak by som zhrnula to, čo kolega povedal, napadá mi príklad. Za komunistov sa hovorilo, že v uskutočnení ich zámerov im bránia štyria nepriateľa - jar, leto, jeseň a zima. A dnešná rozprava aj to, čo sa tu odohrávalo počas minulého týždňa, navodzujú analógiu. Zdá sa, že aj Ficovej vláde v uskutočňovaní jej zámerov bránia štyria nepriatelia - príroda, zákony, opozícia a verejnosť. Preto zákony menia takýmto spôsobom, ignorujú záujmy ochrany prírody, obchádzajú verejnú diskusiu a takisto ignorujú opozíciu. V konečnom dôsledku však výsledkom je konanie proti záujmom ľudí. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete zareagovať? Končím rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť. Nech sa páči.
M. Záhumenský, poslanec: V krátkosti. Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na niektoré poznámky, ktoré odzneli v diskusii.
Pán poslanec Miklós, znovu sa musím spýtať, prečo sa vlastne vytvorili dve kategórie občanov? Prečo občania Slovenskej republiky majú nižšiu hodnotu ako občania Európskej únie? Hovorím k zákonu č. 15, ktorý sme prerokúvali pred týmto zákonom a ku ktorému ste vystúpili k tomuto zákonu, lebo tento zákon, tento návrh, ktorý je predkladaný, len zrovnoprávňuje postavenie slovenských občanov, ktorí sa zaoberajú aj chovom chránených druhov živočíchov, s tým postavením, aké majú občania v Európskej únii.
Vôbec nie je pravda, že nemusí chovateľ preukázať nadobudnutie. Len je rozdiel preukazovania. Kým v Čechách napríklad stačí k preukázaniu faktúra alebo pokladničný blok, tak na Slovensku mu dávame podstatne viacej povinností. A občan častokrát ani nevie, ktoré všetky povinnosti musí spĺňať, ak takéhoto živočícha kúpi v inej krajine Európskej únie, lebo u nás to je ošetrené tým, že ak u nás kúpi chráneného živočícha, zároveň dostane všetky dokumenty k nemu, ale v Českej republike nedostane, lebo ich nepotrebuje podľa českých zákonov ani podľa maďarských zákonov, ani rakúskych zákonov. Príde na Slovensko a okamžite sa dopúšťa trestného činu. To znamená, kde je dôvod na to, aby sme vytvárali také legislatívne prostredie, ktoré ohrozuje občanov, bezúhonných občanov, že si kúpi nejakého chameleóna zeleného niekde v Čechách a je páchateľom trestného činu?
Čo sa týka šikanovania, ste hovorili, že nebolo šikanované žiadne decko za to, že chová nejakého živočícha. Nie, ale zákon to umožňuje. Ale zákon to umožňuje a práve preto je potrebné zosúladiť legislatívu, aby ani takéto konanie nebolo ani v zákone možné.
Na záver ste hovorili, že na záchranu druhov sú potrebné odborné programy. Áno, sú potrebné aj odborné programy a zmienim sa iba o dvoch. Ich bolo veľa urobených za predchádzajúcej vlády.
Napríklad na ochranu orla kráľovského sa vynaložilo 21 156 000 Sk, ktoré získala nezisková organizácia Ochrana dravcov Slovenska. A myslím si, že keby sme podporili chovateľov aj orla kráľovského tým, že za každého vypusteného živočícha do voľnej prírody mu dáme nejakú podporu, tak by vznikli dva momenty. Prvý je ten, myslím si, že by bolo podstatne viacej orlov kráľovských v našej prírody a že by to pomohlo práve tomuto chránenému druhu a bolo by to bez finančných nákladov, možno s nejakou malou podporou, ako je to v Čechách, kde dostávajú 5 000 Kč za každého odchovaného dravca. Odchovaného a nie vypusteného do voľnej prírody. Na druhej strane by sa znížil tlak záujemcov o chov takéhoto dravca, aby vyberali hniezda a riskovali povedzme tri roky väzenia, ak by si ho mohli nadobudnúť z umelého chovu. To znamená, myslím si, že treba pristúpiť k aktívnej forme ochrany prírody a nedržať sa bigotne len zásad, ktoré predstavujú určité neziskové organizácie.
Druhý taký projekt na záchranu dropa fúzatého na Slovensku, ktorý na Slovensku, mimochodom, nehniezdi, iba sa sem-tam objavil, a to vtedy, keď Rakúšania postavili ventilátory či postavili tam tie veterné elektrárne, ktoré vyhnali, keď ich spustia, dropa. A na to sme vynaložili 87 mil. korún.
Pýtam sa, či táto forma ochrany je práve to, aby tie odborné programy robili tie mimovládne organizácie za takéto veľké peniaze. Z toho 25 % z týchto 87 mil. išlo, bolo určených na výkup pozemkov, aby mal ten drop kde hniezdiť, ktorý u nás nehniezdi, a zvyšné peniaze išli na DVD, tričká a odznaky, plagáty, vysvetľovaciu kampaň. Skutočne toto je forma, akým spôsobom napomáhať chráneným živočíchom, aby sme zvýšili stupeň ochrany?
Väčšinu 60 - 70 % zdrojov, ktoré išli na programy, išli pre tri organizácie: Ochrana dravcov, BirdLife Slovakia a Spoločnosť na ochranu vtákov na Slovensku. Všetci členovia Ekofóra, ktorí, samozrejmá vec, bojujú za zachovanie súčasnej právnej legislatívy - a ja sa pýtam, či nie je to práve boj za to, aby mali ďalej prístup k takýmto programom, ku ktorým skutočne si treba povedať, že došli k veľkým peniazom. A ja by som bol rád, keby bola urobená nejaká analýza, ako efektívne boli takého veľké peniaze vynaložené a ako to prispelo práve k ochrane týchto voľne žijúcich druhov živočíchov.
Viacerí páni poslanci, pani poslankyňa Žitňanská aj pán poslanec Lipšic, ste napádali postavenie mimovládnych organizácií, že sa im vlastne zabraňuje alebo bráni v tom, aby boli účastníkmi konania a dostávali sa do pozície zúčastnenej osoby. Myslím si, že vo svojom odôvodnení v piatok som dosť podrobne vysvetlil povinnosti Slovenska voči Århuskému dohovoru. A ak je tam ešte nejaký záväzok povedzme, ktorý vyplýva z Århuského dohovoru a ktorý nerieši Správny poriadok, je, že musia byť informovaní, ako sa naložilo s ich návrhmi a pripomienkami.
Ja osobne si myslím, že skutočne treba dopracovať Správny poriadok a nie je efektívne alebo nie je namieste riešiť postavenie zúčastnenej osoby cez špeciálne zákony, ako je zákon na ochranu krajiny a prírody. To sa týka aj iných zákonov, ktoré hovoria o ochrane prírody, napr. v zákone o ochrane ovzdušia, kde nemáme zakotvené, že mimovládne organizácie sú účastníkmi konania. A pýtam sa - ochrana ovzdušia je menej dôležitá, ako je ochrana krajiny a prírody? Alebo iné zákony o ochrane vodných tokov atď.?
Návrh v žiadnom prípade neznižuje vymožitelnosť práva a vytvára prostredie, v ktorom budú a môžu mimovládne organizácie dávať svoje pripomienky, dávať svoje podnety a takisto som odôvodnil, akým spôsobom sa môžu dostať aj k tomu, aby mohli nezákonné alebo iné rozhodnutia správnych orgánov napadnúť na súde.
Pán poslanec Lipšic, hovorili ste o prepadnutí exemplára. V zákone č. 15/2005 je aj iná sankcia, a to sankcia zakázanie nakladania s majetkom. Stalo sa aj v minulosti, že pri podozrení zo spáchania trestného činu bol exemplár zhabaný, bol daný do štátnej zoologickej záhrady, kde neprežil. A ja sa pýtam, či nie je efektívnejšie tohto živočícha ponechať chovateľovi, aby ho choval ďalej, nesmie s ním nakladať, samozrejmá vec, až do vyriešenia toho prípadu. Bolo veľa prípadov, keď takýto exemplár bol zhabaný, správne konanie sa ukončilo, že nedošlo k porušeniu, exemplár sa mal vrátiť, ale už nežil. Pýtam sa, či to je to v záujme ochrany toho voľne žijúceho, ochrany chráneného druhu živočícha. Myslím si, že nie.
Častokrát bola napádaná novela, že pozmeňujúci návrh má viacej bodov ako samotný návrh. V pozmeňujúcom návrhu boli novelizované zásadne dva body, a to je § 12 a 30, ktoré, samozrejmá vec, si vyžiadali ďalšie rozsiahle menenie bodov, lebo § 12 je premietnutý asi v 50 ustanoveniach tohto zákona.
Dotknem sa ešte v krátkosti ochrany mokradí. V žiadnom prípade nedochádza k znižovaniu ochrany mokradí, lebo hovoríme len o prvom stupni ochrany, kde mokrade sú chránené v § 3 a následne odsek 2 a následne až po § 5, a stále hovoríme o ochrane v prvom stupni ochrany. V ostatných stupňoch ochrany 2 až 5 sú mokrade chránené takým spôsobom, ako boli aj v súčasnom zákone. A prečo to vlastne odtiaľ vypúšťame, z prvého stupňa ochrany, je skutočnosť, že k všetkým činnostiam, ktoré sa majú vykonávať v mokradiach na prvom stupni ochrany, zdôrazňujem na prvom stupni ochrany, je potrebný súhlas alebo povolenie orgánu Štátnej vodnej správy. A k tomuto povoleniu sa vyjadruje aj štátny orgán ochrany prírody. A ja sa pýtam: Ak raz sa vyjadril tento orgán ochrany prírody k povoleniu, ktoré vydáva orgán Štátny vodnej správy, či je potrebný ešte ďalší súhlas štátneho orgánu ochrany prírody, či to nie je duplicita a či to nie je aj šikanovanie občanov z tohto pohľadu? Ja si osobne myslím, že áno, lebo ten istý orgán nemá dôvod sa vyjadrovať dvakrát k tej istej činnosti.
Krátko k zonácii. Tento návrh zákona nerieši zonáciu Vysokých Tatier. To chcem prvé povedať. Tento návrh zákona vytvára legislatívny rámec na to, aby bolo možné vykonať zonácie vo všetkých chránených územiach. V žiadnom prípade nerieši zonáciu Tatier a, samozrejmá vec, že zonácia sa vyhlasuje nariadením vlády. Ale na to, aby mohla byť vykonaná zonácia, je nutné vytvoriť legislatívny rámec, aby sa mohla zonácia vyhlásiť.
V predchádzajúcej zonácii, ktorá bola akože zamietnutá, vážení páni z opozície, dovolím si vám podotknúť, že ste zabudli na vlastníkov pozemkov a 45 % územia v Tatranskom národnom parku je vo vlastníctve súkromných osôb, kde pri zonácii, ktorá bola pripravená, sa nediskutovalo s týmito vlastníkmi a mnohí ani nevedeli, že nejaká diskusia beží, lebo žijú v Bratislave alebo niekde inde mimo Vysokých Tatier, a pritom ste ich iba zvolávali vyhláškou v obci. To znamená, že ste obišli diskusiu s vlastníkmi a dneska hovoríte, že my vyhlasujeme zonáciu. Nevyhlasujeme zonáciu! Vytvárame len legislatívny rámec, aby k zonácii bola diskusia v prvom rade aj s vlastníkmi, akým spôsobom nakladať. A ten návrh, ktorý dáva väčšie právo vlastníkom pozemkov sa domáhať aj toho, že štát musí nejakým spôsobom riešiť ich vzťah k štátu a vlastníkom, lebo nie je možné vlastníkovi zakázať nejakú činnosť a na druhej strane mu povedať, že nás nezaujíma, že ty máš z toho nejakú stratu alebo škodu.
Pán poslanec Kuruc, ja si nemyslím, že len mimovládne organizácie sú tie organizácie, ktoré zachraňujú na Slovensku lesy. V prvom rade si myslím, že zodpovednosť a povinnosť starať sa o ochranu prírody má vláda Slovenskej republiky a vláda nesie aj zodpovednosť jednak v prvom rade voči svojim voličom a, samozrejmá vec, aj voči tomu, že musí dodržiavať zákony. Pýtam sa, akú zodpovednosť nesú mimovládne organizácie za svoju činnosť?
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobrý deň. Ďakujem navrhovateľovi za vystúpenie. Teraz sa pýtam spravodajcu. Spravodajca nevystúpi. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme druhými čítaniami v zmysle schváleného programu, ktoré odôvodňuje podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák.
Najskôr pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru,
ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona máte ako tlač 338 a spoločnú správu výborov ako tlač 338a.
Teda poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý súvisí s implementáciou Schengenského acquis.
Rád by som hneď v úvode upozornil na to, čo sa tu prednedávnom hovorilo v súvislosti s tým, že sme mohli prísť s týmto návrhom skôr. Bohužiaľ, nemohli sme prísť skôr, pretože tento návrh a tieto odporúčania prijal SCHEVAL, ako Schengenská evaluačná rada 27. apríla tohto roku a 27. apríla tohto roku nám určila termín, do ktorého máme uplatniť Schengenské acquis v našom právnom poriadku. Toto je druhá vlna úprav jednotlivých zákonov, ktoré by mali platiť od 1. septembra a ktorých implementácia je nevyhnutná na náš vstup do Schengenského priestoru.
Preto verím, že celá snemovňa má, samozrejme, na vstup do Schengenského priestoru záujem a tieto jednotlivé úpravy kopírujú požiadavky, ktoré od nás vyžadovala Európska únia. Verím, vážené dámy a páni, že tento návrh podporíte.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jasaňovi - poprosím zaujať miesto -, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.
V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený podpredseda vlády, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 338), druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 406 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú aj niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave, ak bude k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených prípadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 68 na jej 21. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto.
Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, ďakujem, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 251. Spoločnú správu ako tlač 251a.
Pán podpredseda vlády, máte slovo, odôvodnite, prosím, tento vládny návrh zákona.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, navrhovanou novelou zákona sa podrobnejšie upravujú podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa žiadateľov, ktoré musia byť dokladované na základe stanovísk nielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom dožiadaní cez medzinárodné inštitúcie.
V záujme objektívneho posúdenia skutkového stavu, najmä plnenia povinností zo strany žiadateľov, je potrebné rozšíriť rozsah predkladaných dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti a predĺžiť dĺžku povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, ktoré je predpokladom k dostatočnej integrácii žiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho bezúhonnosti a preukázania prínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti.
Zákon takisto obsahuje aj novelu zákona Národnej rady o mene a priezvisku, v ktorom sa mení možnosť používania alebo umožňuje možnosť používania druhého a tretieho mena osoby, ktoré sú zapísané v rodnom liste, aj v úradnom styku.
Takisto návrh zákona obsahuje novelu o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorej cieľom je odstrániť administratívne zaťaženie osôb, ktorým bol už v minulosti vydaný preukaz zahraničného Slováka, tak, aby nemuseli žiadať o ich výmenu za osvedčenia, ktoré zaviedol nový zákon.
Navrhovaná novela vytvorí kvalitnejšie právne prostredie súvisiace s udeľovaním štátneho občianstva, a to predovšetkým v tom, že pri udelení štátneho občianstva bude musieť uchádzač preukázať dostatočnú integráciu so spoločnosťou, absolútnu bezúhonnosť a aj to, že takýto občan bude pre Slovenskú republiku prínosom.
Myslím si, že predĺženie lehoty je z pohľadu potrieb, ktoré Slovenská republika chce zabezpečovať aj v oblasti bezpečnosti, významné, nejakým iným spôsobom sa týmto ľuďom neskracuje možnosť pobytu na Slovensku v rámci trvalého pobytu, ktorý umožňuje vykonávať všetky činnosti súvisiace so zabezpečením svojej životnej úrovne, či už je to práca, založenie rodiny a podobne.
Ďakujem pekne a ďakujem za podporu tohto zákona.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz dávam slovom spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.
P. Goga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť vám spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (tlač 251).
Národná rada uznesením č. 331 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, a preto ich nebudem čítať.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktoré sú vyjadrené a schválené v uzneseniach výborov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 251), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločne.
Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 99 z 19. júna 2007. Súčasne ma výbor určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pán predsedajúci, skočil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec aj pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Chcem informovať, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi za vystúpenia k tomuto bodu programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona máme ako tlač 255 a spoločnú správu ako 255a.
Pán podpredseda vlády, opäť máte slovo a prosím, odôvodnite tento vládny návrh zákona.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, o tomto zákone sme v tomto pléne už nejaký čas hovorili. Predkladaný návrh predstavuje predovšetkým významnú zmenu, ktorá zjednoduší registráciu živnostníkov, zjednoduší systém vydávania živností. Do určitej miery ho, samozrejme, aj zlacní.
A základom vlastne tejto úpravy je komunikácia medzi zdravotnými poisťovňami, registrom trestov a živnostenským úradom, kde vlastne budeme mať možnosť, aby sme zaregistrovali živnostníka bez toho, aby musel tieto inštitúcie všetky navštíviť. Rovnako tak sme zrušili niektoré absolútne ustanovenia alebo ustanovenia, ktoré z pohľadu dnešnej doby nevyhovovali a skôr bránili a boli prekážkou rozvoja živnostenského podnikania a komplikovali živnostníkom život.
Verím, že túto právnu úpravu podporíte, a za to vám ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby informovala Národnú radu o priebehu rokovania výborov a o stanovisku a návrhoch gestorského výboru. Pani poslankyňa, máte slovo.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť vám spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Národná rada uznesením č. 334 z 9. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 255), na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, a preto ich ani nebudem čítať.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktoré sú vyjadrené v schválených uzneseniach výborov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 255), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru hlasovať o bodoch:
a) spoločne hlasovať o bodoch 1 až 26, 28, 30 až 47 s odporúčaním schváliť,
b) spoločne hlasovať o bodoch 27 a 29 s odporúčaním neschváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesení gestorského výboru č. 98 z 19. júna 2007. Súčasne ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa a spravodajkyňa.
Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Opäť som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto do rozpravy sa chce prihlásiť ústne? Poslanci Babič, Žitňanská, Štefanec, Bačík. Ďakujem, uzatváram... (Reakcia z pléna.) Áno. A pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa... (Reakcia z pléna.) Aj pani Sabolová? Áno? Dnes ústne, akceptujem to aj takto. Takže plus pán poslanec Cabaj a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Babič.
J. Babič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, kvalita podnikateľského prostredia má nepochybne vplyv na hospodársky rast, na znižovanie miery nezamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne.
Predkladaná novela živnostenského zákona obsahuje od doby jeho prijatia v roku 1991 najpodstatnejšie úpravy smerujúce k významnej miere podpory podnikateľského prostredia. Treba oceniť predkladateľa, že všetky zásadné zmeny z obsahovej a vecnej stránky boli konzultované s reprezentantívnymi stavovskými organizáciami podnikateľov, podnikateľskou obcou, tými, pre ktorých a ktorým je novela určená.
Založenie a prevádzkovanie siete jednotných kontaktných miest na báze sústavy existujúcich orgánov štátnej správy v živnostenskom podnikaní, t. j. na živnostenských úradoch, v sídlach obvodných úradov, je nesporné, správne rozhodnutie.
Chcem vyjadriť presvedčenie, že podnikateľská obec, hlavne začínajúci podnikatelia ocenia snahu predkladateľa o založenie siete jednotných kontaktných miest pre podnikateľov podnikajúcich podľa živnostenského zákona k 1. októbru 2007, pričom podľa smernice o službách na vnútornom trhu je termín určený na december 2009.
Po prvýkrát sa zavádzajú pre podnikateľov bezplatné služby spočívajúce v tom, že orgány štátnej správy si budú po vzájomnej komunikácii zabezpečovať podklady, ktoré si dosiaľ obstarávajú podnikatelia sami. Ide predovšetkým o vybavenie výpisu z registra trestov, vybavenie prihlášky daňovníka k dani z príjmu u daňovníka, vybavenie prihlášky do systému povinného zdravotného poistenia v konkrétnej zdravotnej poisťovni. Za podnikateľov v rozsahu zmien údajov živnostenského registra budú oznamovať živnostenské úrady zmeny daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Ide o významnú zmenu, ktorá bude znamenať pre podnikateľov nižšiu časovú i finančnú záťaž. Za služby jednotných kontaktných miest sa nebude vyberať žiadny osobitný poplatok. Novelou sa odstraňujú všetky úpravy, ktoré nadbytočne obmedzovali prístup k podnikaniu alebo znamenali nadbytočnú záťaž pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.
Vyjadrujem presvedčenie, že absolventi odborných škôl príslušných študijných a učebných odborov ocenia zníženie požiadavky na preukazovanie nadobudnutia praxe pre všetky remeselné živnosti, čím predkladateľ ponúka absolventom týchto škôl skorší vstup do podnikania.
Rušenie vedenia autorizovaných inšpekčných kníh v prevádzkarňach jednoznačne patrí k znižovaniu administratívnej náročnosti, ako aj zrušenie oznamovania zriadenia a zrušenia prevádzkarne dvom živnostenským úradom.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov, novelizuje živnostenský zákon. V podstate ide o zmeny len formálneho charakteru a vzhľadom na vývoj legislatívneho procesu oboch návrhov zákonov, zlúčenie oboch návrhov zákonov do jedného zákona je správnym krokom. Oceňujem snahu o racionalizáciu, a tým zjednodušenie a uľahčenie aplikácie navrhovaných zmien podnikateľskej verejnosti, ako aj živnostenským úradom.
Predložený návrh novely živnostenského zákona výrazným spôsobom znižuje administratívnu náročnosť pri vstupe do podnikania. Liberalizuje podmienky a zjednoduší postup získavania živnostenského oprávnenia, a preto vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní, podporím.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela nadviazať na svojho kolegu pána poslanca, ktorý oceňuje to, že naozaj živnostenský zákon uľahčí podnikanie a hlavne odbúra administratívnu náročnosť, ktorá bola podľa doterajších právnych predpisov. Myslím si, že je veľmi dobré, že sa vytvára sieť jednotných kontaktných miest. Alebo že bude možné, že podnikateľ si sám zvolí, že si podá žiadosti s príslušnými dokladmi na to, aby sa mohol zaregistrovať či už na daňovom úrade, v poisťovni. Takže ja som toho názoru, že bude to prínos pre podnikateľov a určite v praxi sa táto novela, ktorá je dosť rozsiahla, ocení. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. So stanoviskom sa nehlási pán poslanec. Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja na úvod vo vzťahu k tomuto návrhu zákona môžem povedať tiež len to, čo som povedala aj v prvom čítaní. Som stotožnená s konceptom jednotných kontaktných miest a myslím si, že je to návrh zákona, ktorý je hodný podpory, pretože prospieva podnikateľskému prostrediu.
Takisto ako som v prvom čítaní povedala, čo je dobré a môže byť ešte lepšie. Preto po diskusii aj v ústavnoprávnom výbore, aj s predkladateľom si dovoľujem predniesť pozmeňujúci návrh podpísaný zástupcami všetkých poslaneckých klubov, ktorý vzišiel vlastne z dohody na ústavnoprávnom výbore.
A tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znie: v čl. I za bod 27 sa vkladá nový bod 28, ktorý znie: § 25 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Ohlasovateľ živnosti si môže zvoliť aj inú voľnú živnosť, ktorá nie je uvedená v zozname."
O čo ide v tomto návrhu? V tomto návrhu ide o to, aby voľné živnosti, ktorými sú všetky živnosti, ktoré nie sú koncesované, viazané alebo remeselné živnosti, to znamená, je to neuzatvorená množina predmetov činností, aby sa zamedzilo doterajšej praxi, že každý živnostenský úrad má svoju prax a svoj interný zoznam, v akej dikcii zapisuje do živnostenského registra voľné živnosti. To znamená, jednotliví uchádzači o živnosť na to, aby vedeli, ako si majú do spoločenskej zmluvy zadefinovať predmet živnosti, musia najskôr navštíviť konkrétny živnostenský úrad, poradiť sa a potom následne snáď sa trafia do tej dikcie, ktorá konvenuje tomu-ktorému živnostenskému úradu. Navrhuje sa pre zjednotenie praxe živnostenských úradov a pre väčší komfort používateľov podnikateľov, aby najčastejšie používané živnosti boli vymedzené na internete a tak dostupné pre všetkých.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela povedať k tomu, že návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Žitňanská, vzišiel po vzájomnej dohode na ústavnoprávnom výbore. Podľa môjho názoru tento návrh aj sprehľadní voľné živnosti, pretože už v minulom volebnom období som sa snažila, aby sa vo voľných živnostiach spravil určitý systém. Keďže podľa platného živnostenského zákona, čo nie je remeselná, viazaná a koncesovaná živnosť, je voľná živnosť, podnikatelia častokrát pri žiadaní živnostenského listu, pokiaľ si naformulovali nejaký svoj predmet činnosti, stretávali sa s tým, že takýto predmet činnosti im živnostenský úrad nechcel zaregistrovať, nechcel vydať živnostenský list. Takže myslím si, že to zverejňovanie na webovej stránke najviac používaných živností bude skutočne prínosom a zvýši komfort v podnikateľskom prostredí. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Ivan Štefanec. Pripraví sa pán poslanec Branislav Bačík.
Máte slovo, pán poslanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, novela živnostenského zákona je skutočne posunom vpred a oceňujem tú snahu o zjednodušenie administratívy a vytvorenie jednotných kontaktných miest. To je určite filozofia, na ktorej sa dohodneme.
V tejto súvislosti chcem však upozorniť na to, že v tom systéme zníženia administratívy nie je ešte stále zapojená Sociálna poisťovňa, a preto od roku 2009, keď vzniknú jednotné kontaktné miesta, je dôležité, aby keď sa podnikatelia prídu zaregistrovať, aby nakoniec po tom, čo dostanú spätnú väzbu, nemuseli ísť do Sociálnej poisťovne a naspäť. Takže bolo by potrebné doriešiť aj túto otázku.
Skutočne predovšetkým malým a stredným podnikateľom by sme mali pomáhať a pomáhať pri ich zjednodušovaní registrácie, pretože nemajú to jednoduché. Bohužiaľ, nám neprešli návrhy na zjednodušenie administratívy a zlepšenie fungovania malým a stredným podnikateľom. Myslím tým zvýšenie paušálnych výdavkov, zjednotenie na úrovni 60 %, zjednotenie stravného pre tých, ktorí pracujú napríklad popri podnikaní a tak ďalej atď. A veľa živnostníkov platí odvody z minimálnej mzdy, ktorá, vieme, bola v tomto období 10 % zvýšená a o ktorej zvýšení sa hovorí už teraz. Takže aj toto je vplyv na malých a stredných podnikateľov.
Skutočne je dobré, že sa znižuje administratívna náročnosť, ale vyznávam filozofiu, že by to nemalo byť podľa zákona, ale žeby aj čo najmenej obmedzení malo prísť zo zákona, ale aby živnostníci si sami mohli vybrať, či chcú mať určité podmienky na živnostenskom liste. Mám tým na mysli tú podmienku, ktorá sa zavádza, jedna živnosť na jednom živnostenskom liste. Pokiaľ to budú živnostníci chcieť, malo by to byť ich právo, ale nemala by to byť povinnosť.
A preto by som si dovolil formulovať z tohto hľadiska pozmeňujúce návrhy, ako i návrhy, ktoré riešia túto problematiku aj vzhľadom na povinnosť zverejňovania živností, ktoré doteraz budú poskytované len Slovenskej živnostenskej komore, ale myslím si, že by mali byť tieto informácie verejne prístupné. Dovolím si teda tieto pozmeňujúce návrhy prečítať.
1. V čl. I v bode 34 sa v § 47 ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. c) vypúšťa slovo "jeden".
Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, podľa ktorého môže byť na živnostenskom liste uvedený iba jeden predmet podnikania. V dôsledku toho ostane zachovaný súčasný stav, keď je počet predmetov podnikania vecou rozhodnutia samotného živnostníka. Vládny návrh nie je v tomto bode odôvodnený žiadnou reálnou potrebou. Dôvodová správa k tomu uvádza: "Živnostenský list, ktorý je preukazom živnostenského oprávnenia, musí spĺňať podmienku jednoznačnosti a prehľadnosti, čo obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa používa aj na preukazovanie oprávnenia pri poskytovaní služieb v členských štátoch Únie, už nezabezpečuje. V súvislosti s obmedzením počtu predmetov podnikania uvádzaných na živnostenskom liste sa navrhuje zníženie správneho poplatku za jeho vydanie. Návrhom sa zabezpečuje aj zreálnenie počtu platných živnostenských oprávnení so skutočne vykonávanou podnikateľskou činnosťou." Koniec citátu v odôvodnení.
Nie je dostatočne vysvetlené, v čom a ako viac predmetov podnikania na jednom živnostenskom liste vytvára nejednoznačnosť a neprehľadnosť. Uvedenie všetkých predmetov podnikania v živnostenskom liste poskytuje úplnú informáciu o predmetoch podnikania príslušného živnostníka. Vládou navrhované opatrenie predstavuje v tomto prípade zbytočnú administratívnu záťaž podnikania a neodôvodnený zásah do slobody rozhodovania a zodpovednosti podnikateľských subjektov. Tí živnostníci, ktorí chcú mať jednoznačnejší a prehľadnejší živnostenský list, majú aj dnes možnosť uviesť si iba jeden predmet podnikania.
2. V čl. I sa vypúšťajú body 39 až 41 a ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého môže byť na koncesnej listine uvedený iba jeden predmet podnikania, a ponechať súčasný stav, keď sú na koncesnej listine uvedené všetky predmety podnikania.
3. V čl. I v bode 50 sa v § 60a vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Na žiadosť fyzickej osoby, ktorej sa údaje týkajú, môže živnostenský úrad poskytnúť aj výpis z registra, ktorý obsahuje jeden predmet podnikania alebo niekoľko žiadateľom požadovaných predmetov podnikania."
Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh umožňuje živnostníkom, aby získali aj taký výpis zo živnostenského registra, ktorý obsahuje iba jeden predmet podnikania. Pozmeňujúci návrh umožňuje živnostníkom mať živnostenský list so všetkými predmetmi podnikania a zároveň aj získať výpis zo živnostenského registra s jedným predmetom podnikania alebo niekoľkými predmetmi podnikania.
4. V čl. I v bode 50 v § 60b odsek 2 znie: "(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sprístupní elektronickou formou umožňujúcou diaľkový a hromadný prístup údaje jednotného automatizovaného informačného systému v živnostenskom podnikaní o podnikateľoch v rozsahu verejnej časti registra."
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby informácie z verejnej časti živnostenského registra neboli povinne sprístupňované iba Slovenskej živnostenskej komore alebo sprístupňované na žiadosť, ale aby boli povinne zverejňované prostredníctvom zverejnenia verejnej časti registra na internete.
Druhá časť môjho pozmeňujúceho návrhu rieši otázku bezúhonnosti, ktorá bola problematickou v diskusii s pracovníkmi ministerstva vnútra pri vydávaní voľnej živnosti. Dovolím si prečítať túto časť:
1. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: 12. V § 6 odsek 2 znie: "(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Za bezúhonného sa na účely prevádzkovania živnosti s predmetom podnikania v rozsahu voľnej živnosti podľa § 45 ods. 7 nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchania úmyselne, ak sa naňho nehľadí akoby nebol odsúdený."
Ostatné body sa potom primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Doplňujúci návrh rieši definíciu bezúhonnosti vo vzťahu k živnostníkom, ktorých predmetom podnikania bude podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Keďže súčasná definícia bezúhonnosti uvedená v § 6 ods. 2 obsahuje odvolanie na trestné činy, ktorých skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, je potrebné zadefinovať bezúhonnosť aj pre tých živnostníkov, ktorí budú mať predmet podnikania vymedzený všeobecne v rozsahu voľnej živnosti. Pre takýchto živnostníkov sa ako podmienka bezúhonnosti navrhuje stanoviť, že nespáchali úmyselný trestný čin, ak sa naň nehľadí, akoby bol zahľadený.
2. Čl. I v bode 31 sa § 45 dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: "(7) Ako predmet podnikania možno uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Podnikanie v rozsahu voľnej živnosti umožňuje prevádzkovať všetky živnosti podľa § 25."
Odôvodnenie je takéto: Predmetná úprava umožňuje, aby predmetom činnosti živnostníka mohlo byť všeobecne vymedzené podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Voľnými živnosťami podľa § 25 zákona sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona. Pre ich prevádzkovanie musia byť splnené iba všeobecné podmienky, preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Vzhľadom na to neexistuje žiadny vecný dôvod viazať vykonávanie takýchto činností už raz registrovaným živnostníkom na rozšírenie predmetu podnikania o ďalšiu činnosť a takáto podmienka predstavuje administratívnu záťaž podnikania. Schválením návrhu sa živnostníkom umožní, aby mali predmet podnikania definovaný cez konkrétne typy činnosti, čo je doterajší stav, alebo všeobecne v rozsahu navrhovanej voľnej živnosti, alebo kombináciou oboch možností aj s uvedením konkrétnych predmetov podnikania, aj s uvedením podnikania v rozsahu voľnej živnosti ako jedného z predmetov podnikania.
Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.