M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dobré ráno, dovoľte, aby som vás privítal na dnešnom rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále.

Vzhľadom na to, že hlavní aktéri sú prítomní, otváram druhý rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby v zmysle rečných povinností som vás informoval o neúčasti niektorých poslancov na dnešnom rokovacom dni, ktorí o ospravedlnenie požiadali písomne. Sú to páni poslanci Marián Kovačócy, Mikuláš Dzurinda a pán Jaroslav Ivančo.

Takže, ak dovolíte, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Pán navrhovateľ aj pán spravodajca zaujali svoje miesta.

Chcem povedať, že včera sme prerušili rokovanie o tomto bode programu v čase, keď sa ešte prihlásil pán poslanec Lipšic do rozpravy. Takže má slovo. (Hlas z pléna.)

Pardon, pán poslanec Miššík, procedurálny návrh.

P. Miššík, poslanec: Ak dovolíte, pán podpredseda, nebude to celkom procedurálny návrh, ale návrh, ktorý som tu už predniesol niekoľkokrát. Ja vám to poviem otvorene, je tu zima. Včera sa niekoľko kolegov sťažovalo, dnes mám ten istý problém. A naozaj tu je zima. A už som raz chorý z tohto parlamentu bol, ale naozaj. Takže chcem poprosiť o nápravu, ak sa čosi v tom dá urobiť hlavne v prvých radoch. Včera ma upozornila na to aj pani poslankyňa Cibulková, že zdola fúka studený vzduch a táto klimatizácia je katastrofálna. Ďakujem pekne. Samozrejme, tu vydržím zatiaľ.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

No pokúsim sa o to. Dúfam, že vašu žiadosť registrovali príslušní zamestnanci Kancelárie Národnej rady. Pokiaľ je to všeobecný pocit, že je tu zima, tak pokúsime sa v tom smere niečo urobiť. Dobre, registrujem to, pokúsim sa znížiť a aspoň o dva stupne zvýšiť teplotu v tejto sále. Dobre, ďakujem pekne. Pokúsim sa to vyriešiť. (Ruch v sále.) Ďakujem pekne, prosím o kľud v sále.

Tak teda, nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

Pardon, ešte s faktickou alebo s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Vaľová sa hlási.

J. Vaľová, poslankyňa: Viete čo, ja tiež nemám procedurálny návrh. Neviem, ako to vyriešime. Nechcem dať hlasovať, nechcem nejakú kontroverziu. Nám je tu zase, pán Miššík, vážne teplo. Opýtajte sa aj kolegov, ktorí sú úplne nezávislí od parlamentu. My sme sa včera sťažovali, že je nám tak teplo, že musíme chodiť v krátkych rukávoch, čo je proti protokolu. Tak neviem, ako to vyriešime. Ja si myslím, že je tu dobre.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ja by som navrhoval, pani poslankyňa, že v danom prípade, keďže opozícii je teda, ak to tak dobre registrujem, zima, by sme im ten jeden stupeň aspoň teda povolili a o stupeň by sme zvýšili teplotu. (Hlasy z pléna.) Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.) Pokúsim sa o to, uvidíme, či nás rokovanie trošičku nerozohreje a bude teplejšie. Dobre, ďakujem pekne.

Možno sa o to pokúsi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Mne je celkom fajn, nie je mi ani teplo, ani zima. Ale chápem obavu opozície, že trošku nám je zima, lebo my nepotrebujeme imunitu. Vy keď máte imunitu, tak vám je fajn. Vám je fajn. Vy sa nebojíte vírusov a zimy.

Dovoľte mi, pán predsedajúci, reagovať na vás, na vaše včerajšie vystúpenie. Dúfam, že budete mať šancu potom reagovať na vystúpenie moje. A preto vystupujem aj v rozprave.

Pán kolega Číž nám tu urobil taký exkurz do oblasti imunity. Ja tu tiež mám jeho exkurz z oblasti hlasovania v prípade imunity z roku 2004, z roku 2006. A pán podpredseda Číž bol vždy proti. Ale naozaj je fakt, že len hlupák nemení svoje názory, sa tvrdí. A preto pán Číž zmenil svoj názor. A povedal, že teraz je za zúženie imunity. Ešte pred pár týždňami, keď sme boli v jednej relácii, ste povedali, áno, ja som za zúženie imunity, ale hlasovať za nebudete.

Povedali ste, a to je moja druhá poznámka, že je tomu tak preto alebo poslanecký klub Smer sa tak rozhodol aj preto, že jedným z navrhovateľov som ja. Najskôr chcem povedať, že navrhovateľmi je sedem poslancov zo všetkých opozičných klubov. Po druhé, musím povedať, že takto otvorene tu z rečníckeho pultu, a teraz mi prepáčte, takú primitívnu vec už málokedy niekto povedal. Za bývalej vlády, Mečiarovej vlády, bol taký malý škandál, keď vtedajšieho podpredsedu vlády Kozlíka zachytili na mikrofón, pričom povedal, že ten návrh, čo dal nebohý poslanec Langoš, je dobrý, ale tým, že ho dal Langoš, že tak ho nepodporíme. Vy to dnes nehovoríte niekde v kuloári, vy to poviete priamo na mikrofón. Vy hovoríte, že dobrú vec nepodporíte pre to, že ju navrhol ten a ten. Vy kvôli tomu hlasujete? Vy nehlasujete podľa toho, čo je dobré a čo je zlé, ale podľa toho, kto to navrhuje? Tak hlasujú poslanci strany Smer? Nehnevajte sa na mňa, to je veľký škandál. Takže povedzte občanom, že vy nehlasujete za dobrý návrh, aj keď je dobrý, ale podľa toho, kto ho navrhne. Vám blahoželám. A vy to ešte aj otvorene odtiaľto z rečníckeho pultu poviete. No to je naozaj skvelé. To je skvelé.

Pán podpredseda, snažili ste sa nám urobiť tu určitý taký ústavnoprávny exkurz. A naozaj určite toho máte veľa načítaného. Naposledy, keď sme boli v relácii o imunite, pred pár týždňami, tak sme sa rozprávali o tom, v čom má pracovať ústavná komisia, ešte pred tou reláciou, že čo je jej náplň. A sme prišli k polemike o dvojkomorovom systéme. A sme sa trošku sporili o tom, ako to je v tom Nemecku. Vy ste hovorili, že druhá komora v Nemecku má korporativistický charakter. A ja som tvrdil, že nie je to tak, že horná komora je spolková rada, ktorú volia zemské vlády. A nakoniec sme sa stavili o fľašu červeného. Ja tu mám, pán podpredseda, keďže ste asi na to zabudli, Ústavu Spolkovej republiky Nemecko, kde to je pomerne celkom jasné. Pán podpredseda, keď sa budete púšťať do ústavnoprávnych polemík, obávam sa, že treba mať aj načítané niektoré veci, ale treba chápať aj jednotlivé súvislosti, ktoré tu sú.

Pán podpredseda, tú fľašu červeného vína by som odporúčal, keby si ju klub Smeru otvoril za účelom schválenia zúženia imunity a na vaše zdravie. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.

S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Miššík, Jánoš, Cabaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Peter Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Súvisí to s tým, čo hovoril Daniel Lipšic, lebo to súvisí s predkladaným návrhom novely ústavy o zmene, obmedzení imunity. Dnes ráno som sa zobudil, zapol som si nemenovanú televíziu a z nej som sa dozvedel, že v parlamente sú dva návrhy na obmedzenie imunity a že keďže za jeden je koalícia, za jeden je opozícia, takže ani jeden neprejde, to znamená, vážení, všetci sme hlupáci.

Ja hovorím, že v tomto parlamente v tejto chvíli je len jeden návrh na obmedzenie imunity z dielne opozičných poslancov, za ktorý budeme hlasovať. To je smerom k tomu, čo tu odznievalo. A ja budem zvedavý, ako bude hlasovať aj vládna koalícia. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, udivuje ma vaše sebahodnotenie toho, že ten návrh, ktorý podávate tu do pléna, je dobrý. Na základe čoho hodnotíte, že je dobrý, a obviňujete nás, poslancov koalície aj poslancov Smeru, že nebudeme hlasovať len preto, lebo ho podávate vy? Myslím si, že takéto sebakritické hodnotenie, proste to je neskutočné.

Nechápem vaše hodnotenie toho, že je dobrý ten zákon. Ja osobne zaň hlasovať nebudem, ale nie z toho dôvodu, že ho podávate vy, ale z toho dôvodu, že tu bol návrh predsedu parlamentu na zriadenie komisie, ktorá zváži všetky klady aj zápory tohto návrhu. Takže to bude môj dôvod, prečo nebudem hlasovať za tento váš návrh. Toto je môj dôvod. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Hneď na úvod musím povedať, pán kolega Lipšic, že nebudem za návrh hlasovať nie preto, že to predkladáte vy, ale preto, že niečo v tomto parlamente si pamätám. V čase, keď ste ešte sa pohybovali medzi študentmi, pričom vysvetľovali nám, ako by sme to mali v parlamente robiť, ja už som tu sedel. Viem, ako sa ten problém vyvíjal, ako to všetko pokračovalo ďalej. Viem, ako ste do parlamentu prišli a začali ste nám vysvetľovať ako jediný spravodlivý, jediný najmúdrejší, my nepodporujeme jeden dobrý návrh preto, že to predkladá Lipšic. Tak nie je to preto, ale preto, že je to takýmto spôsobom predložené a nebola u vás ochota podporiť návrh, aby komisia, ktorá je štandardná v ktorýchkoľvek republikách, riešila otázku ústavy, náležitosti ústavy, zmeny, ktoré prichádzajú, to znamená návrh na vytvorenie stálej komisie, ktorá by sa týmto zaoberala. Poznáte môj názor, keď som povedal, že ústava nie je trhací kalendár, aby ktorýkoľvek poslanec prišiel s akýmkoľvek návrhom, dielčími zmenami ústavy. Ak sa niečo má v ústave meniť ako v zákone zákonov, nech sa to komplexne pripraví a potom sa na tú tému bavme, ale populisticky nevystreľujme, že ja som jediný spravodlivý, jediný, ktorý má patent na pravdu a na múdrosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Lipšic, teraz alebo až v záverečnej reči chcete reagovať? (Odpoveď z pléna.) Potom v záverečnej reči budete hovoriť. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

Nech sa páči, pán navrhovateľ, stanoviská k rozprave.

D. Lipšic, poslanec: Ja už len veľmi stručne zareagujem.

Pán poslanec Jánoš, váš podpredseda včera povedal, že v klube Smeru bol problém, že ja som podpísaný ako navrhovateľ, ako spolunavrhovateľ. To som si ja nevymyslel. Vy ste tu asi vtedy nesedeli, už to bolo tak večer, chápem. Ale povedal to pán podpredseda Číž. A naňho som reagoval. Tak si to vydiskutujte s vašimi kolegami v klube, aký je dôvod na to. Beriem, váš dôvod je, že podľa vás ten návrh je zlý. Len ste nepovedali, v čom je zlý. Je dobrý v tom, že je jasný, jasne formulovaný tak, aby bolo zrejmé, že poslanec má imunitu len pri veciach, ktoré sa týkajú jeho funkcie, t. j. výrokoch a hlasovaní. Je to veľmi zrejmé, lebo tam imunita má svoj význam podľa mojej mienky. Ale povedal som aj druhú vec. Dobre, ak pán predseda Paška hovorí, poďme ešte ďalej, tak posuňme návrh do druhého čítania a bavme sa v druhom čítaní, ako ísť ďalej. Ja s tým nemám problém, nemám s tým problém. Ten návrh nie je naozaj veľmi komplexný, pretože imunitu upravuje naša ústava v jednom ústavnom článku. Na to netreba byť raketový inžinier, aby ste podľa mojej mienky tú novelu ústavy napísali. V tomto prípade ten návrh je dobrý, a treba len hlasovať, áno či nie. A naozaj tá otázka znie nakoniec, či ste za to, aby pri spáchaní priestupku, pri spáchaní trestného činu nesúvisiaceho s výkonom funkcie poslanec mal iné postavenie ako občan. To je otázka, pán poslanec. Vy si ju zodpoviete a budete hlasovať vy, ako aj my všetci.

Po druhé. Vy ste priznali, že nehlasujete za to, lebo je vytvorená komisia. Áno, je to presne tak. To, čo som pred pár mesiacmi hovoril, dnes vy potvrdzujete. Komisia vznikla preto, aby sa citlivé ústavné problémy zhŕňali pod koberec. To je celý účel komisie. Vy ste povedali, pán poslanec, že kvôli tomu nehlasujete, lebo rokuje komisia. A keďže komisia, zdá sa, je permanentná komisia, bude rokovať zrejme permanentne.

K pánovi poslancovi Cabajovi, ktorý povedal, že ústava nie je trhací kalendár a treba urobiť komplexnú novelu, ak som to správne pochopil. No, pán poslanec, ja tu mám aj vaše hlasovanie. A ja som včera povedal, že ak nie je zhoda v parlamente na úzkej novele ústavy, ako sa asi nájde zhoda na širokej novele ústavy? A povedal som konkrétny príklad. A teraz ho budem dokumentovať na hlasovaní pána poslanca Cabaja. Keď dala vláda do parlamentu návrh novely, ktorý bol komplexnejší a riešil aj imunitu, aj NKÚ, ten návrh v parlamente neprešiel. A hlasoval vtedy aj pán poslanec Cabaj, zdržal sa hlasovania, nebol za alebo bol proti. A potom niektorí z poslancov hovorili, nehlasoval som za kvôli tomu, že nesúhlasím s tou časťou o NKÚ, druhí hovorili, nesúhlasím s tou časťou o imunite. Keď potom išla úzka novela ústavy len o rozšírení kompetencie NKÚ, áno, potom ste hlasovali za, pán poslanec. Potom ste hlasovali za. Čiže za komplexný návrh ste nehlasovali za a hlasovali ste len za ten úzky návrh. (Reakcia z pléna.) A áno, áno, išlo o predsedu NKÚ, ako presne hovoríte. Tým chcem dokumentovať, že ak niečo v tomto parlamente má šancu na ústavnú väčšinu, je to skôr novela ústavy úzka ako široká. Veď to je podľa mojej mienky dosť logické, lebo v tej širokej novele ústavy si každý nájde nejaký bod, nejakú časť, s ktorou nesúhlasí, pričom nebude za ňu hlasovať. Takže tie výzvy ku komplexnej novele a také floskuly o trhacom kalendári sú absolútne nenáležité, zbytočné a slúžia len na ospravedlnenie nehlasovania za zúženie imunity.

Dovoľte mi už úplne na záver, pretože veľa už bolo povedané, povedať naozaj stručne, otázka imunity nie je podľa mňa vecou opozície a koalície. Ja si myslím, že ak parlament posunie návrh do druhého čítania, tak to bude o. i. znamenať, že nechceme privilégiá, ktoré nie sú zmysluplné v parlamente. Bude to znamenať, že dáme občanovi signál, signál, že sa necítime byť nadradení nad nich, nad ich postavenie, nad ich práva. Ten signál bude znamenať, že bude dôveryhodnejší celý parlament, nielen opozícia, ale aj celá koalícia. Tento návrh je v prospech celého parlamentu, a preto si vás dovoľujem požiadať, najmä kolegov z vládnej koalície, aby ste nehlasovali podľa straníckych tričiek, ale podľa toho, čo zvýši dôveryhodnosť parlamentu a vôbec politického procesu na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.

O slovo sa prihlásil spravodajca, pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Mamojka. Nech sa páči, má slovo.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Nebojte sa, nebudem zdržovať dlho, ale predsa len si dovolím pár slov povedať. Ja mám jednu výhodu aj nevýhodu, že som tuná rok. Chápem to, že istá kontinuita, ktorá tu funguje, politická i vzťahová je úplne prirodzená a normálna, prebiehajú tu určité vzťahové, ja verím, nie ľudské, ale len politické animozity, ktoré patria na pôdu parlamentu. Takže ja skúsim využiť tú moju ročnú výhodu a odosobniť sa trošku od bonmotíkov a slov, podľa mňa neviem, či tu majú čo hľadať, ale prosím.

Mňa dosť mrzí jedno, že sa debatuje o probléme, chápem to, samozrejme, ktorý nepokladám za úplne kardinálny. A to je komisia. No ja už pomaly slovo komisia budem pokladať za nadávku. Nemám rád také extrémy, že, ja som tiež bol členom x komisií a výborov, kde sa stalo niekedy, skutočne komisia nebola funkčná a zamietol sa problém pod koberec. Ale keď som v takej komisii bol, tak som zavčasu začal frflať a som odišiel. Takže to chcem povedať, že nekoncentrujme ten problém ako problém nejakej komisie alebo nekomisie. Ja osobne si myslím, že prezumovať zbytočnosť komisie teraz a tu, to je trošku prehnané, pretože to je, ani keby sme povedali, že 18. decembra bude padať o pol štvrtej sneh tohto roku a o pol piatej sneh s dažďom. No to nevie ani RNDr. Iľko.

Takže rád zakontrujem pánovi poslancovi Froncovi. Som rád, že sa tu používa občas aj klasická rétorika ako v rímskom parlamente. Tiež Rimania povedali, čas ukáže: "Tempori serviendum est." Po slovensky to je: "Počkaj času ako hus klasu." To znamená, nechajme to na skutočne ľudí, v tom s pánom poslancom súhlasím, ktorí nie sú žiadne béčkové kategórie v tej komisii. Budem trochu ješitný. Nehovorím o sebe. Je tam pani predsedníčka Ústavného súdu, pán akademik Čič, pán JUDr. Bárány, pán prof. Palúš a tak ďalej a tak ďalej, ľudia, ktorí merajú čas na minúty. A mňa nikdy v živote neobťažovalo, ani to nedovolím, hovorím za seba, aby som trávil nejaký čas jalovým spôsobom. Takže ja pevne verím, že ten tím nebude ochotný robiť štatistov, aj keby náhodou ten úmysel bol. A ja myslím, že ten úmysel nie je. Ja verím, že nie je ani preto, že stále tvrdím po tom jednom roku, mám pripravený, priznám sa dopredu, také drobné vystúpenie, keď bude o legislatíve reč všeobecne, že to nie je, nemal by byť naozaj ten trhací kalendár a ústava už vôbec nie. Takže ja si myslím, že tá komisia aj keď náhodou dôjde k negatívnemu záveru, ako sa zvykne hovoriť vo vede a výskume, aj negatívny výsledok je výsledok, aj keď laik to ofrfle. A ja verím, že dôjde k nejakým záverom principiálnym, napr. o tom, nechcem zdržovať detailmi, že stále sa diskutuje o tom, či vôbec má byť novela ústavy a keď áno, tak či má byť veľká či malá. Ani táto otázka nie je vyriešená. Imunita je jeden z nosných parlamentných ústavných právnych inštitútov. To znamená, diskutuje sa tu o nej, samozrejme, z politického uhla pohľadu, chápem to, ale treba sa ňou zaoberať aj právne. Ja osobne si myslím, že je to otázka vývoja v Európe. A tá diskusia aj v komisii, myslím, je potrebná aj preto, že keď zoberiete v Európe, starej, dobrej kultivovanej Európe so všetkými jej chorobami, že máte extrém holandský, kde prakticky nie je žiadna, máte extrém v Českej republike, kde je prakticky dosmrtná, zjednodušujem, tak asi už len ten diapazón možností hovorí o tom, že asi je o čom diskutovať a treba o tom diskutovať, a to profesionálne a potom aj politicky, samozrejme, alebo to zmiešajme, ale neurobme z toho nejaký len politický gulášik.

Ja si osobne myslím, že príde čas, keď imunitu bude treba zrušiť. Ja súhlasím s vami, pán kolega, že princíp rovnosti je nosný, prioritný princíp, súhlasím s tým, ale osobne ja som to otvorene povedal, tiež nie som si istý, či to má byť teraz a úplne. Preto o tom budeme diskutovať, či politická právna kultúra, etika je na takej úrovni, že nemôže dôjsť k zneužitiu indemnity napr. v prípade, že by sa úplne zrušila. Ja to veľmi otvorene hovorím, že neznamená, že ja tomu názoru budem prikyvovať, budeme o tom diskutovať. Ale verím, že raz príde doba, ja dúfam, že to bude čo najskôr, že sa úplne zruší, ja som za. Či je už tá doba teraz, neviem.

Takže ja si osobne myslím, že tá profesionálna platforma komisie bude veľmi dôležitá, že ona k niečomu isto dôjde, či to bude o rokovacom poriadku či o ústave a či o ostatných právnych inštitútoch. A osobne si nemyslím, že je to o ničom. Takže toľko len taký drobný improvizovaný vstup. Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 335. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 332.

Dávam teraz slovo podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Milanovi Hortovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom vystúpení k návrhu zákona o športe v mene navrhovateľov, v tejto chvíli nemyslím len poslanecké kluby SDKÚ - DS a KDH, ale aj poslanecký klub SMK, ktorý iba z technických príčin nie je na tomto návrhu zákona podpísaný, vás informoval o tom, čo je cieľom tohto návrhu zákona, akým spôsobom navrhovatelia sa chcú vysporiadať s tým, čomu sa hovorí možno aj spoločenská objednávka a čo príp. v tom zákone nie je.

Takže na úvod snáď len toľko, všetci, ktorí tu sedíme, máme akýsi vzťah k športu, všetci cítime, že naozaj tu existuje reálna spoločenská objednávka na to, aby sa v tejto oblasti tiež aj prostredníctvom legislatívy posunuli veci dopredu. Áno, vieme to všetci, že šport potrebuje moderný zákon. Ten, ktorý je platný a je zákonom o telesnej kultúre, je z roku 1997. A dnes už pre potreby nielen mládežníckeho športu, ale aj reprezentácie, ale aj potreby toho, čomu hovoríme akási osveta v športe, no predovšetkým v tej oblasti, ktorej sa hovorí financovanie, tento zákon, ktorý je platný, nevyhovuje.

To, čo je vo vašich laviciach a čo je na stole, je akýsi spoločný prienik projektu, ktorý sa nazýva Viktória, ktorý vznikal 4 roky za predchádzajúceho pôsobenia našej vládnej koalície v prostredí na Úrade vlády v okolí premiéra Dzurindu, a návrhu zákona z Ministerstva školstva Slovenskej republiky z januára 2006, ktorý vznikal v prostredí pána vtedajšieho ministra Fronca. Čiže je možné konštatovať, že prvýkrát v histórii ide o akúsi kontinuitu návrhov.

Tvorili sa doteraz koncepcie, robili sa národné programy, legislatívne zámery, určite s dobrým úmyslom. Ale to, čo máte dnes na stole, je prvá legislatívna norma týkajúca sa športu ako takého. Tento návrh zákona je normatívnym základom reformy športu s dôrazom na reformu financovania športu z centrálnych zdrojov. Hovorím o reforme financovania športu z centrálnych zdrojov, teda z našich, vašich daní a z daní všetkých občanov Slovenska. Čiže ak by niekto hľadal v tomto návrhu zákona, že sa v ňom definuje, aký má byť, dajme tomu, podiel na HDP, ktorý sa má zo štátneho rozpočtu dať do oblasti športu, tak to tam nenájde, pretože si myslíme, že to pre túto nadstavbu, ktorou šport je, ani nie je dosť dobre možné, vzhľadom na to, že každá vládna koalícia alebo každá vláda, ktorá príde k moci, by si mala na základe svojich priorít určovať vládny program a, samozrejme, aj vzťah k športu.

Chcel by som v tomto úvode ešte upozorniť na to, že v tomto návrhu zákona nie je žiadny zásadný rozpor so zámermi súčasnej vlády v oblasti športu. Ja si dovolím odcitovať programové vyhlásenie vlády pána premiéra Roberta Fica z augusta 2006, šport sa v tomto dokumente spomína v časti 5. 3: "Vláda vypracuje nový zákon o podpore športu, ktorý v plnej miere prevezme komunitárnu úpravu športu v rámci Európskej únie s dôrazom na boj proti dopingu, zabránenie násilia na štadiónoch s cieľom podpory štátnej reprezentácie, regionálneho, mládežníckeho a akademického športu. Súčasne zákon o športe bude klásť dôraz na vytvorenie transparentného informačného systému ohľadom nakladania s finančnými prostriedkami v rôznych oblastiach športu vrátane určenia jednotnej metodiky pre rozdeľovanie finančných prostriedkov, vytvorenia viaczdrojového financovania športu, ako aj vytvorenia efektívneho systému pre rozhodovanie športových sporov v súlade s trendom Európskej únie." Ak ste si tí, ktorých to zaujíma, prečítali dôvodovú správu, ale aj jednotlivé paragrafy tohto zákona, tak asi mi dáte za pravdu, že so všetkými týmito oblasťami snáď okrem toho viaczdrojového financovania sa snažil tento návrh zákona popasovať. Chcem tým povedať, že toto by snáď mohol byť návrh zákona, o ktorom by sme vedeli spolu v prípade jeho posunutia do druhého čítania cez prázdniny diskutovať nielen na úrovni výborov, ale aj na úrovni všetkých zainteresovaných, myslím tým zväzy, myslím tým ľudí, ktorí sa zaujímajú o šport, myslím tým tých, ktorí majú vplyv na šport, myslím tým aj tých, ktorí ten šport financujú z iných prostriedkov ako z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Čiže ak by som tento úvod mohol zhrnúť, tak snáď sú to 4 body. Je to prvýkrát, keď je v parlamente daný na diskusiu šport, šport a zákon o športe ako samostatný prvok, ako nadstavba spoločenského života. Je to prvýkrát, keď sa tento návrh zrodil ako prienik rôznych iných názorov, lebo však dobre vieme, že ten predchádzajúci návrh, ktorý, či už to bolo z dielne Úradu vlády alebo to bolo z dielne ministra školstva, nakoniec sa sem na rokovanie nedostal. A myslím si, že netreba sa do minulosti vracať. Dnes je to prvýkrát prienik názorov, ktorý by mohol stáť za zváženie, že by sme mohli o ňom diskutovať. Čiže je tu priestor pre vážnu diskusiu, vážnu preto, lebo aj keď je to iba nadstavba, tak všetci cítime, a sme ako mladá krajina a mladý národ, že by sme radi mali možno viac pocit hrdosti za výsledky našich športovcov na medzinárodných kolbištiach, ale predovšetkým všetci cítime, že do tohto problému treba vstúpiť, lebo je tam veľa vecí na riešenie. No a prvýkrát si myslím, že by to mohla byť súhra koalície a opozície, pretože akokoľvek by sme tento návrh chceli lámať politicky a nebodaj stranícky, tak všetci by sme pociťovali, že sme vedľa. Naozaj si myslím, že toto by mohla byť téma, kde by sme sa mohli zhodnúť aspoň na tom, že zavedieme na túto tému korektnú diskusiu.

Čiže ak by som chcel zhrnúť tie hlavné ciele, ktoré tento návrh obsahuje, tak by som ich premietol do štyroch bodov. Prvým z nich je pritiahnuť čo najviac mladých ľudí k športovaniu. Áno, cítime to všetci, že je spoločenský problém, že mladí nám odchádzajú od športu niekam inam, nemyslím, že je to vždy len k drogám alebo teda k iným podobným zlým návykom alebo hriešnostiam. Ale šport akosi ako keby sa dostával na vedľajšiu koľaj. A cítime to, že národ nám stáva sa menej zdravým. A všetci cítime, že práve cez šport, tak ako to robia v iných demokratických rozvinutých krajinách, sa dá v tejto oblasti urobiť prielom. Čiže prvý cieľ je pritiahnuť mladých ľudí k športovaniu. Druhý cieľ je dosiahnuť čo najviac významných medzinárodných úspechov. Už som spomínal, že sme mladý národ, mladý štát. Áno, je tu hlad po úspechu v populárnych športoch, ale aj v tých možno menej populárnych, je tu hlad po tom, aby sa Slovensko aj v tejto oblasti ešte viac dokázalo pozitívne zviditeľniť. Tretím cieľom je osveta, osveta pokúsiť sa podporovať šport ako druh zábavy. Čo všetko sa tu dnes okolo nás propaguje ako druh zábavy? A mnohí na to máme. A verím, že je to pravdivý názor, že nie je všetko v poriadku s tým, čomu sa hovorí zábava. Tak práve šport cez rodinu a školu by sa mohol znova vrátiť do priestoru, ktorý mu patrí. No a to posledné, čo ja považujem osobne za najdôležitejšie, je pokus o vnesenie poriadku do športu, myslím, do financovania športu cez definovanie priorít, cez definovanie pravidiel, cez definovanie jasných normatívov. Určite sa nie vo všetkom, keď budeme na túto tému diskutovať, dokážeme zhodnúť. Ale tým, že tu je pokus o to, aby sa do toho, čomu sa hovorí financovanie, vniesol väčší poriadok, tak z pohľadu aj tých, ktorí v minulosti dávali návrhy pre Viktóriu, aj tých, ktorí navrhovali návrh zákona z dielne ministerstva školstva, je toto jeden z najdôležitejších momentov ich rozhodovania.

Teraz by som si dovolil upriamiť vašu pozornosť na tie kľúčové oblasti, ktoré tento návrh zákona má ambíciu upraviť. Ide predovšetkým o pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti športu, ďalej, o financovanie športu z verejných zdrojov, a to podčiarkujem, z verejných zdrojov, ďalej, právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so športom a právne postavenie profesionálneho športovca, ďalej, právne postavenie športového klubu, športového zväzu a organizovanie športových súťaží, športovej reprezentácie. Ďalšou oblasťou, ktorú má, myslím, tento zákon upraviť, je spôsob riešenia sporov, lebo navrhuje zriadiť rozhodcovský súd. A ďalej je to informačný systém v športe. Cieľom toho je, aby bola väčšia transparentnosť.

Zákon sa nezaoberá témami, ktoré netreba upravovať. Myslíme tým amatérsky šport, definovanie Národného programu rozvoja športu. Vnútorná štruktúra organizácie je spolkovej sféry. Na to by som chcel upozorniť, že ak má niekto snahu očakávať, že je tu ambícia tieto veci upraviť, nie je to. Je to tak široký diapazón problémov, ktorý sa nedá v prvom kole proste vtesnať uspokojivo do takéhoto legislatívneho návrhu. Dve témy budú upravené v osobitnom právnom predpise. A to je boj proti dopingu a boj proti násiliu na štadiónoch. Naschvál to nazývam bojom, lebo myslím si, že sme už dneska v oblasti alebo v etape, keď sa to ani inak nazvať nedá.

Zákon definuje verejný záujem v športe a určité priority financovania športu zo štátneho rozpočtu, ktoré odzrkadľujú tento verejný záujem. Po prvýkrát máme pocit, že sa to dá nazvať dobrým systémom financovania športu z centrálnych zdrojov, lebo zákon navrhuje a zakotvuje zásady. A po prijatí tohto zákona, ktorý vnímame ako reformu športu, a jeho implementácii je možné s pokojným svedomím navyšovať financie do športu minimálne v zmysle tom, ako sa vyvíja rast slovenskej ekonomiky, ako rastie HDP. Máme pocit, že poskytovanie a používanie štátnych dotácií v súčasnosti nie je vo všetkých prípadoch efektívne a transparentné. Čiže zákon mení podmienky financovania športu z centrálnych zdrojov z hľadiska obsahu, myslíme tým určenie priorít i formy. A ide v tomto prípade o viac transparentnosti a efektívnosti. Čiže zákon vytvára podmienky pre čo najširšie poskytovanie dotácií prostredníctvom súťaže, kritériá sú navrhnuté v zákone. Zakotvuje základ pre jasný spôsob výpočtu dotácií každého športu a jeho verejnú dostupnosť. Čo najviac sú objektívne kritériá, napr. športové výsledky, počet štartujúcich detí, počet divákov. Pri posudzovaní subjektívnych kritérií, t. j. takých, ktoré nemožno zmerať podľa objektívnych veličín, napr. spoľahlivosť poberateľa dotácie, etický a športový prínos projektov, domácu popularitu športov, sa zostaví komisia odborníkov, ktorých odporúčania budú podkladom pre konečné rozhodnutie ministra, myslí sa tým príslušný minister, ktorý má v svojej ingerencii šport, a to je minister školstva. Zakotvuje, že žiadosti o dotácie majú byť dôsledne orientované na ciele a výsledky, ktorých plnenie sa bude dať sledovať merateľnými kritériami, budú sa podporovať činnosti, nie subjekty. Tu by som chcel podčiarknuť, áno, tento zákon je o tom, že chceme, aby sa financovala činnosť, nie objekty, nie zväzy, ale činnosť, ktorá je zmysluplná a ktorá pritiahne ľudí k športovaniu.

Tento zákon sa osobitne zameriava na športovanie detí a mládeže mimo vyučovania. Kritériá pre rozdeľovanie dotácií súťaží budú v tomto prípade nasledovné, počet športujúcich detí, športový prínos, t. j. kreativita, súťaživosť, vplyv na zdravie a spoľahlivosť organizátora súťaže. Jasne sa oddeľuje dotácia pre reprezentáciu a tzv. rozvoj odvetvia pri výpočte aj pri samotnom použití. Dotácie na rozvoj odvetvia sa zamerajú na podporu domácich súťaží, teda na konkrétnu činnosť, ktorú vykonávajú športové zväzy.

A na záver. Tento zákon sa zameriava na sústredenú podporu významných športov. To, ako sa dopracujeme k tomu, čo by sme vedeli nazvať pre Slovenskú republiku významné športy, je tiež v zákone jasne definované, pretože štát dnes podporuje širokú paletu športov a podujatí vrátane tých menej alebo málo významných alebo tých, ktoré nepriťahujú mládež. Zákon vytvára podmienky pre sústredenú podporu významných športov z pohľadu reprezentácie a talentovanej mládeže. Čiže vytvorí sa rebríček športov, v ktorých reprezentáciu a talentovanú mládež bude štát podporovať prioritne. Rebríček bude zohľadňovať domácu a zahraničnú popularitu športov a dosiahnuté úspechy slovenskej reprezentácie a tak ďalej.

Nebudem vás ďalej v tom úvode zabávať. Ak dovolíte, na záver si dovolím dať dôraz na to, čo tu v konečnom dôsledku povedal aj predrečník, spravodajca predchádzajúceho návrhu zákona, pán Mojmír Mamojka, že cítime to všetci, že je tu kontinuita aj politická, aj vzťahová. Chcem veriť, že tento návrh zákona, ktorý rieši oblasť, ktorá by naozaj nemusela byť vnímaná stranícky ani politicky, by mohol byť možno prvým signálom o tom, aby sa táto kontinuita nie vždy korektná a nie vždy spravodlivá a nie vždy pravdivá dokázala preklenúť. Samozrejme, ide o to, aby sme dokázali vytvoriť na to podmienky jeho posunutím do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem Milanovi Hortovi, podpredsedovi Národnej rady, za uvedenie návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Dušanovi Galisovi.

D. Galis, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ma svojím uznesením č. 46 zo 14. júna 2007 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 335). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku, a to doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to je, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie alebo dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona, obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júna 2007 č. 332 a § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra 2007.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne mám dve prihlášky. Za klub Kresťanskodemokratického hnutia sa hlási pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, máte slovo a potom písomne ešte je prihlásený pán poslanec Kubánek.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som najprv pozdravil našich športovcov na balkóne. Dúfam, že chcete športovať? Tak je dobre.

Pred chvíľou bola rozprava, kde pán kolega Lipšic hovoril, že len hlupák nemení názory. Ja si nemyslím, že to bolo nahováranie, aby ste každú chvíľu menili názory. Ale z času na čas možno je to aj užitočné urobiť, aj preto, že, a odvolám sa tuná na parafrázu známeho výroku, si duo faciunt idem, non est idem, ak dvaja robia to isté, to nie je to isté, alebo, je to ešte inak, keď to sprarafrázujem, ak dvakrát urobíte to isté, tak to nebude to isté. Ak zmeníte názor, môže to byť aj zlé, aj dobré. Ale ja si myslím, že v tomto prípade by to mohlo byť dobré.

Kresťanskodemokratické hnutie predložilo zákon o športe koncom minulého volebného obdobia. A priznám sa, keď hovoríte, že to bolo neskôr, že aj my sme mali medzi sebou rozpory o tom, ako to má vyzerať. Ale, ako vidíte, dokázali sme tie rozpory preklenúť a predkladáme to spolu s SDKÚ a takisto ako aj s SMK. Myslím si, že by bolo dobré tieto názorové rozpory posunúť a preklenúť aj spolu s vami, s vládnou koalíciou. Jednoducho chápem, vtedy bolo obdobie pred voľbami, boli obavy, komu to prinesie nejaký ten bodík vo voľbách. Ale dnes je iná situácia. Dnes je situácia, že naozaj zmena názoru na zákon o športe, ktorý predkladáme tuná spoločne, by mohla pomôcť aj tomu, aby títo mladí ľudia mohli mať oveľa väčší priestor na športovanie.

Dovoľte mi, aby som sa aj krátko zamyslel nad tým, čo to ten šport je, prečo nás to tak drží. To je nový, naozaj veľmi významný sociálny fenomén. Je to nielen užitočné trávenie času a prostriedok boja proti drogám a možno aj možnosť predchádzať zločinnosti. Je to príjemné trávenie času. Ale v prvom rade by som povedal, že šport je dôležitý ako súčasť zdravého životného štýlu. A aj to by som rád zdôraznil, je to čosi, čo je súčasťou aj našej národnej hrdosti. Veď predsa úspechy našich športovcov na medzinárodných súťažiach pozdvihujú aj národné povedomie. Na druhej strane treba oproti tým pozitívnym veciam povedať aj to druhé, to negatívne, čo je to šport. Je to neraz veľmi tvrdý biznis. Je to často násilie a netolerancia. Na štadiónoch, žiaľ, je to aj doping. A je to aj nekalá súťaž. A často, tak ako v poslednom čase čítame v mnohých médiách, sú to aj úplatky a, rovno to treba povedať, špinavé korupčné aféry.

A tento zákon má snahu o to, aby sme sa tieto problémy pokúsili vyriešiť. Treba nastaviť jasné a transparentné pravidlá pre slovenský šport, spravodlivé pravidlá pre fungovanie športových klubov, športovcov, zväzov a spravodlivé pravidlá pre profesionálny šport a amatérsky šport, no a celkom iste spravodlivé a transparentné pravidlá pre financovanie športu. Keď tu mám aj kolegu významného slovenského športovca, tak poviem v reči športovej terminológie, tento zákon má snahu priniesť fair play pravidlá pre financovanie športu, fair play pravidlá pre športovcov a pravidlá solidarity medzi profesionálnymi športovcami a amatérskymi športovcami. Viete dobre, že tie nechutné škandály a aféry športu jednoducho naozaj treba riešiť.

A tu úprimne poviem, že v tejto chvíli mám pocit, že ako keby v súčasnosti sme boli bezradní, ako s tým narábať. Ja vnímam, že ministerstvo pripravuje koncepciu. Ale, viete, poviem veľmi úprimne, ak si nevieme rady, tak to je štandardný postup a to tu už aj zaznelo. Vymenuje sa komisia, najlepšie z odborníkov zo všetkých možných strán, aby mal každý iný názor. A ten problém sa potom rieši a rieši a rieši a vytvorí sa maximálne nejaká vízia, koncepcia. Toto je krok oveľa ďalej, priatelia, oveľa ďalej. Tu by sme sa mohli naozaj pohnúť, ak by sme takýto zákon boli schopní prijať. A preto vyzývam, aby sme konečne v tomto prípade sa pokúsili prvýkrát preklenúť po roku to, čo sa doteraz nepodarilo vládnej koalícii, nájsť spoločnú reč a prijať spoločne tento zákon. Nechceme za to politické body. Myslím si, že šport prechádza celou spoločnosťou horizontálne i vertikálne, každým z nás istým spôsobom. Pre tých mnohých starších minimálne je to obrazovkový šport. A tam zažívajú zážitky, zdvíha sa im adrenalín. Toto je vec, ktorú by sme mohli sa pokúsiť riešiť. A bol by to aj dobrý signál pre túto krajinu. Takže nechcem hovoriť znovu o detailoch, ktoré sú tam. Budem rád, ak budeme mať možnosť o tých detailoch, o problémoch spolu diskutovať vo výboroch. Tam môžeme nájsť priestor na to, aby sme urobili zmeny v tom zákone také, ktoré budú spoločne zaujímavé pre jedných i pre druhých.

Tak to bol môj apel a ďakujem, že ste ma nechali vystúpiť a vypočuli v mene v tomto prípade ŠK KDH. Ďakujem.