M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami páni poslanci Dzurinda, Janiš, Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Dzurinda.
M. Dzurinda, poslanec: Pán poslanec, ja vaše argumenty, pozorne som vás počúval, nepovažujem za racionálne, ale za falošné. Falošné sú preto, lebo vy ste začali znižovať dane. A znižujete ich tak, že efekty neprichádzajú, len rozhadzujete peniaze. Dnes je dokázateľné, že preradením liekov do nižšej sadzby DPH ste nikomu nepomohli. Ľudia nám toto hovoria húfne a vieme to dokázať, len ste vyhodili 3 mld. zo štátnej kasy.
Keby vaše argumenty boli racionálne, tak nekupčíte s cieľovými skupinami voličov. Nevenujete časti dôchodcov vianočné darčeky. Vy ste začali rozhadzovať peniaze. Ak by boli vaše argumenty racionálne, tak by ste nebránili dať každému, kto pracuje, a prestali by ste robiť to, čo robíte, že si selektívne vyberáte, ohlasujete ďalšie selektívne znižovanie dane z pridanej hodnoty, čo opäť nepomôže ľuďom, len podobne ako v prípade liekov veľkým farmaceutickým firmám. Pán poslanec, nikomu ste nepomohli znížením sadzby DPH. Nie ľuďom, len bohatým farmaceutickým firmám.
A ďalší argument, pre ktorý považujem vaše argumenty alebo to, čo ste povedali, nie za argumenty racionálne, ale falošné, je to, že opäť ste hovorili, že nepomôžeme nízkopríjmovým skupinám. Každému zostane v peňaženke viac - a vy to dobre viete. Aj tomu, čo zarába 10-tisíc, aj tomu, čo zarába 12- aj 20-. Znížením priamych daní zostane viac každému. A navyše, aj tých, ktorí zarábajú menej, to môže a podľa mňa aj bude motivovať, aby sa snažili zarobiť viac, lebo keď zarobia viac, jednoducho im viac v tej peňaženke aj zostane.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, riadny kotrmelec od daňovej reformy o 180°. Daňová reforma bola len pre bohatých a naše argumenty, ktoré sme vám vtedy vraveli ako opozičnej strane, že odpočítateľná položka garantuje to a dáva, že nízkopríjmoví ľudia vôbec nebudú platiť dane, dokonca ak im vyjde záporná daň, tak im ju štát doplatí, ste vtedy nebrali ako argument. Dnes, keď je tu návrh na zníženie priamych daní z príjmu, argumentujete našou daňovou reformou. Kotrmelec ako hrom!
Máte jeden, jeden trend. Len vláda, teda SMER vie, čo ľudia potrebujú. Len vláda, SMER vie, kde treba nepriame dane ubrať, kde treba dane znižovať. Prečo bojujete proti osobnej slobode človeka, prečo mu nenecháte viac peňazí vo vrecku, aby si on rozhodol, kde tie svoje peniaze použije? Prečo mu vy diktujete cez nepriame dane, čo mu tu znížim DPH na lieky, tu znížim DPH na internet, tu znížim DPH na knihy, prečo nenecháte zarobiť viac ľuďom, aby oni si rozhodovali, kde tie svoje peniaze dajú? Prečo sa staviate do všemožného štátu, všemožného SMER-u, ktorý najlepšie vie, čo občan potrebuje, kde treba občanovi uľaviť, kde treba občanovi pridať? Znova ho chcete dirigovať, riadiť, robiť ho bezmocným, odkázaným na pomoc len a len štátu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Frešo. Pán poslanec Frešo, boli ste s faktickou? Nie? Takže s odpoveďou pravdepodobne na faktické poznámky pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Prepáčte, veľmi krátko budem, ja som nemal ani záujem vyvolať nejakú politickú debatu. Pán poslanec Dzurinda, určite nemal som záujem o nejaké falošné argumenty. Ja si myslím, že tie argumenty, ktoré som predložil, sú dostatočne racionálne a vychádzajú z podkladov, ktoré sú určite, by som povedal, hodnoverné a nerád by som teraz rozvíjal debatu aj na filozofiu zdravotníctva a ďalších vecí. Faktom je, že moje argumenty boli a mali cieľ racionalitu. A to, čo hovoril pán poslanec Janiš, ja nemôžem komentovať, jednoducho to sú politické rozpravy a k tomu sa teraz nebudem vyjadrovať. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, o slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ. Má slovo.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som vo svojom vystúpení reagovať na to, čo povedal pán poslanec Burian.
Po prvé pán poslanec povedal, že to, čo tu teraz predkladáme, je neprospešné pre Slovensko. Pán poslanec, ja si pamätám, áno, ten návrh na zníženie o 2 %, že je neprospešný pre Slovensko. Pán poslanec, tu dva roky ste vy, vtedajší pán poslanec Fico, pán poslanec Šulaj, dva roky ste nám tu rozprávali, že návrh daňovej reformy, ktorý sme tu predkladali, že je neprospešný pre Slovensko, že je škodlivý pre Slovensko, že je len pre bohatých. Dnes fakty a čísla ukazujú, že to nebola pravda. Tak ako neboli pravdivé vaše vtedajšie argumenty, nie je pravdivý ani váš dnešný argument. Tvrdili ste, že daňová reforma bude len pre bohatých. Div sa svete, už prvý rok daňovej reformy, rok 2004, stúpli reálne príjmy, zdôrazňujem, aj reálne príjmy ľudí, ktorí mali len minimálnu mzdu, o 3,1 %. Dokonca dvojica, obidvaja s minimálnou mzdou a s dvomi deťmi, ich reálny príjem v roku 2004, v prvom roku daňovej reformy, stúpol o 9 %.
Jednoducho tak, ako ste vtedy nehovorili pravdu, tak, ako ste vtedy strašili a zavádzali, že daňová reforma je zlá, daňová reforma, ktorú mi dnes aj tu, ale aj v iných reláciách argumentujete, že je prospešná. Tak ako na to upozornil pán poslanec Janiš, a to nie sú politické výroky, to je konštatovanie reality. Urobili ste taký kotrmelec, že je našou povinnosťou na to upozorniť, pretože v politike si myslím, že ide aj o to, aby sme hovorili pravdu, aby sme hovorili veci, ktoré sú založené na faktoch.
Takže k faktom. Hovoríte, že dopad napríklad na obce a vyššie územné celky bude 1,7 mld. Sk a že to má byť výpočet Inštitútu finančnej politiky. Tak ak to je výpočet Inštitútu finančnej politiky, tak s plnou vážnosťou hovorím, že je to nekompetentný výpočet. Pretože jednoducho súčasťou toho zákona je aj zvýšenie prerozdelenia dane z príjmov pre obce aj pre vyššie územné celky na 75 % a na 25 %, a preto, máte to v dôvodovej správe, ten prepočet dôsledkov mechanických, staticky meraných dôsledkov pre obce je v prvom roku 619 mil. Sk a pre vyššie územné celky 239 mil. Sk, teda ďaleko od 1,7 mld. pre VÚC. Čo znamená, že pri statickom pohľade, ak ide o 600, resp. 200 mil. Sk, tak pri dynamickom pohľade a zohľadnení priamych aj nepriamych pozitívnych efektov by pre VÚC a obce nedošlo k negatívnemu dôsledku, tak ako to tvrdíme v dôvodovej správe.
Takže tvrdenie, že ideme týmto návrhom do dobrodružnej politiky a že ohrozujeme náš vstup do eurozóny, jednoducho nestojí na faktoch. Áno, uznávam, že za predpokladu nerozumnej politiky a nezodpovednej politiky takéto zníženie dane môže ohroziť vstup do eurozóny. Ale my chceme, aby vláda robila zodpovednú a kompetentnú politiku, a zároveň vám ukazujeme, kde sa dajú získať peniaze, ktoré dnes v štátnom rozpočte chýbajú a nikomu nepomohli.
Preto tie príspevky mojich kolegov aj môj o znížení dane z pridanej hodnoty v zdravotníctve vôbec nie sú od veci. Pretože vy keď dnes argumentujete tým, že máme tretie najnižšie daňové zaťaženie, váš predseda má stále plné ústa rečí o budovaní silného sociálneho štátu a vy ste v prvom roku vášho vládnutia znížili už tak tretie najnižšie daňové zaťaženie v Európskej únii. Áno, vy ste ho znížili, pretože vplyvom zníženia odpočítateľnej položky má štátny rozpočet viac o 1,1 mld. Sk, ale vplyvom zníženia DPH má menej o 2,8 mld. Sk v tomto roku. Čiže len v tomto roku saldo vašich krokov v daňovej oblasti znamená výpadok 1,7 mld. Sk, ktorý nikomu nepomohol, tak ako povedali moji kolegovia, pretože jednoducho zníženie DPH neviedlo k nižším nákladom ani na lieky, ani k nižším cenám.
Čiže my vám hovoríme jednoducho len to, a myslím, že aj kolega Brocka to spomínal, ako pri opakovaných zníženiach priamych daní nedošlo k negatívnym dôsledkom, pretože priame a nepriame pozitívne efekty to vykompenzovali. A zároveň hovoríme, že ak by aj k nim došlo, došlo by k oveľa menšej miere, ktorá sa dá vykompenzovať inými opatreniami, ktoré nazývam tak celkovo alebo súhrnne zodpovednou a kompetentnou ekonomickou politikou. Opakujem, len v zdravotníctve, kde už sa dlh výrazne znižoval, ho máte 10 mld. Sk ročne a to sú peniaze, ktoré sa započítavajú do verejných výdavkov, a teda započítavajú potom aj do hodnotenia z hľadiska Maastrichtu a maastrichtských kritérií.
Takže máte to v rukách. Vláda to má v rukách, vláda za predpokladu zodpovednej a kompetentnej politiky môže zabezpečiť a je v jej moci zabezpečiť aj pri takomto znížení dane z príjmov to, aby sme splnili maastrichtské kritériá a vstúpili do eurozóny.
Vstup do eurozóny je aj našou prioritou. Nezabúdajte, že sme to mali v programe, že naša vláda, druhá vláda Mikuláša Dzurindu zabezpečila, že sme vstúpili do ERM 2 už v novembri roku 2005 a že sme sa o to vždy zasadzovali a zasadzujeme. A zasadzujeme sa o to aj dnes, keď vás upozorňujeme na úzke miesta, riziká a problémy, ktoré má vláda v dôsledku svojej vládnej politiky aj z hľadiska ohrozenia vstupu do eurozóny.
A ďalšia vec, pán poslanec, povedali ste, že to sa má robiť vtedy, keď ekonomika stagnuje, znižovať dane. Nie, vtedy to mnohé krajiny musia robiť, keď sú už v úzkych a nevedia, čo robiť, ale nie preto, že by sa to vtedy malo robiť, ale preto, že už nevidia iné východisko. Rozumné vlády znižujú dane v dobrých časoch. Vytvárajú predpoklady na vyšší a udržateľný ekonomický rast v dobrých časoch, keď sa ekonomike darí. A my sme dnes vďaka reformách v dobrých časoch, ekonomike sa darí omnoho viac, a keď hovoríte o tých dôsledkoch, tak naozaj len porovnanie rozpočtu, aký bol predpoklad, aký bol predpokladaný HDP pre tento rok a skutočnej výšky HDP, hrubého domáceho produktu v tomto roku znamená, že tie rozpočtové dôsledky tohto rozdielu v ekonomickom raste, teda peniaze, ktoré máte navyše k dispozícii, s ktorými ste nepočítali, sú vo výške okolo 7 až 9 mld. korún, čo pokrýva, bohato pokrýva skutočné, dokonca dvojnásobne pokrýva, podľa môjho názoru, tie skutočné dôsledky po započítaní priamych a nepriamych pozitívnych dôsledkov zníženia tejto sadzby dane.
Takže som presvedčený, že zníženie priamych daní je v prospech ekonomiky Slovenska a v prospech udržania rastu, a teda v prospech občanov Slovenskej republiky, pretože znamená vyššiu životnú úroveň a viac práce a väčšiu konkurencieschopnosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami poslanci pán Dzurinda, Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Dzurinda.
M. Dzurinda, poslanec: Ja by som chcel doplniť vystúpenie pána poslanca Mikloša aj preto, že minulý týždeň som sa v Lisabone na pôde tamojšieho parlamentu zúčastnil takejto celoplošnej diskusie zľava doprava, presne takejto diskusie. Už vtedy ma zaujala prezentácia vysokého úradníka z OECD. Asi dva dni po návrate domov som vyčítal a potom som videl aj v masmédiách prezentáciu najnovšej publikácie OECD. Chcem všetkým tým, ktorí majú problémy pochopiť, že zníženie priamych daní nemusí, a ako prax ukazuje, ani nevedie k poklesu výnosov do verejných rozpočtov, chcem túto správu OECD dať do pozornosti.
V tom portugalskom parlamente sa ma najčastejšie pýtali, najmä ľavica argumentovala, že nemáme skúsenosti, že bolo by dobré, keby viacero krajín hovorilo, aké má skúsenosti. Ja som ponúkol naše slovenské, ktoré hovoria, že už prvý rok po zavedení rovnej dane sme nemali nižšie výnosy z korporatívnej dane, ale vyššie. No, ale čo je cennejšie, je to, že takéto skúsenosti pozbierala teraz OECD, niekoľko dní je k dispozícii jej správa, ktorá hovorí, že skúsenosti sú dobré, že naozaj to statické prepočítavanie prípadných výpadkov jednoducho neplatí. A záver tej správy je aj taký, že nabáda členské krajiny OECD, ale aj ďalšie ekonomiky, aby sa nebáli znižovať priame dane. Delím sa o túto skúsenosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda - pán poslanec Janiš, pán podpredseda.
Doplním predrečníka, kolegu Mikloša. Kolegovia z vládnej koalície alebo zo SMER-u, vy necítite tú falošnosť tvrdiť, že zníženie DPH na lieky je pozitívne pre ľudí a nemocnice a zdravotníctvo? Viete, aká je skutočnosť? Ľuďom sa nepomohlo a nemocnice a zdravotníctvo, zlacnili ste im lieky o 9 %, skutočnosť je taká, že finančná potreba na lieky a špeciálny zdravotný materiál stúpa a zdravotníctvo sa zadlžuje pomerne dosť rýchlym tempom. Komu ste pomohli znížením nepriamych daní a znížením DPH? Ľuďom? Nemocniciam? Figu borovú! Štátny rozpočet ste obrali o miliardy a tieto miliardy skončili u dodávateľov liekov a špeciálneho zdravotného materiálu. Toto je sociálna politika à la SMER.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Mikuš, pripraví sa pán poslanec Frešo.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu toho veľa povedaného, tak skúsim skrátiť ten môj príspevok.
Po predložení návrhu novely zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa majú znížiť sadzby dane z príjmov o 2 percentné body, obvinili niektorí vládni politici politickú opozíciu z populizmu a nezodpovednosti, ba až zo sabotáže. Zvyšovanie čistých príjmov je podľa nich ľúbivé, súčasným opozičným politickým stranám má naháňať volebné hlasy. Je nezodpovedné, lebo vedie k nižším príjmom verejných rozpočtov a útočí na povolený deficit predpísaný na prijatie eura, koniec koncov sme boli toho svedkami aj pred chvíľou.
Populizmus. Keď sa vrátim do roku 2003, keď sa tvorili podklady na rozsiahlu daňovú reformu, jedným z kľúčových podkladov boli prepočty sadzieb a dopadov na verejné financie v prípade rozličných kombinácií. Výsledok 19-percentná rovná daň bol kompromisným riešením. Už vtedy sa uvažovalo aj o nižšej sadzbe, aj keď nie okamžite. Po dvoch rokoch skúseností si SDKÚ - DS potvrdila, že nový systém funguje výborne. Reformy vrátane daňovej zvýšili ekonomický rast, podnietili ziskovosť firiem a napriek razantnému poklesu sadzieb sa príjmy verejných financií zvýšili. To môžu priamo dokumentovať aj samosprávy, ktoré sa po fiškálnej decentralizácii napojili priamo na pokladnicu dane z príjmov a vzápätí pocítili pozitívny dopad. Preto SDKÚ - DS už pred parlamentnými voľbami v roku 2006 hovorila jednoznačne o priestore na znižovanie daňovoodvodového zaťaženia. Terajší návrh teda nie je nič nové, žiaden populizmus, ale potvrdzuje, že náš volebný program nebol populistický, ale reálny, lebo dnes priestor na znižovanie daní jednoznačne existuje.
Nezodpovednosť. Slovensko si nemôže dovoliť okliešťovanie príjmov v čase, keď stojí v čakárni na euro už priamo pred pootvorenými dverami.
1. Na splnenie kritérií je potrebné naozaj zachovať rozpočtové, teda aj daňové príjmy, pardon, deficit verejných financií, ale to nie je to isté, ako zachovať vysoké rozpočtové, teda aj daňové príjmy. Táto vláda nie je ochotná uvažovať o zefektívnení verejných výdavkov, aj keď o tom veľa hovorí, ktoré sú nad druhou stranou bilancie. Nerozpakuje sa tu cez už tu spomenuté vianočné darčeky dôchodcom zaťažovať verejné výdavky miliardami populisticky utratených korún, a to v období, keď penzie výrazne stúpajú, lebo sú naviazané priamo na zárobky zamestnaných, ktorí pociťujú rast vlastných miezd. Na základe výsledkov za minulý rok sa v júli budú zvyšovať penzie o vyše 6 %. Iný príklad zo strany príjmov. Vláda znížila DPH, už tu spomenuté, na lieky na polovicu, ale na koncových cenách sa to prejavilo veľmi zanedbateľne, resp. vôbec. Skôr pomohla tým, ktorí podnikajú v reťazci a tak ďalej.
2. Zníženie sadzieb priamych daní nemusí matematicky viesť k zníženiu celkových príjmov, o tom tu už tiež dnes bola reč, keď kolega, predkladateľ poslanec Mikloš z návrhu vypočítal, že ak by neprišli žiadne sprievodné priaznivé dôsledky, v následku troch rokov by štát prišiel o niečo vyše 10 mld. Sk. V čase strmého hospodárskeho rastu zvyšovania a ziskovosti firiem a spotreby domácností je však vysoko pravdepodobné, že mechanický výpočet po znížení sadzieb bude kompenzovaný inými príjmami. Čiže obavy z razantného výpadku príjmov štátneho rozpočtu a samospráv nie sú namieste.
Na nevôľu kritikov poviem opak. Nejde o nezodpovedný, ale práve o zodpovedný prístup politickej opozície. Lepšie, ako zaliepať ľuďom oči vianočnými tisíckorunáčkami, ušetrenými dvadsaťkorunáčkami pri návšteve lekára či darovanými stokorunami pri odbere plynu, je systémovejšie riešiť problémy všetkých. Umožnime všetkým občanom ponechať si viac hrubej mzdy, umožnime firmám viac prerozdeľovať dosiahnutý zisk a viac investovať a zamestnávať. Nevytrhávajme z populácie niektoré skupiny ľudí a pozrime sa na potreby všetkých bez ohľadu na výšku príjmu. A ak už naozaj chcete vidieť dôsledky na rozličné príjmové kategórie, poviem, či netreba popri dôchodcoch pomáhať aj mladým rodinám, ktorých živitelia sú v rozbehu kariéry, starajú sa o malé deti, platia hypotéky na bývanie? Prečo nie sme ochotní zvýšiť im ich čisté príjmy?
Súčasný zákon o dani z príjmov vznikol pred štyrmi rokmi ťažko, aj o tom tu už dnes bola reč. Hlavnou ambíciou reformátorov však bolo vytvoriť jednoduchý, jednoznačný a zrozumiteľný predpis, ktorý by nahradil v tom čase veľmi svojho komplikovaného a ťažkopádneho predchodcu. Nasledujúci vývoj nám ukázal, že sa to podarilo. Dôkazom je aj predloženie tejto novely. Pár slovami sa dá jednoducho zmeniť daňové zaťaženie. Každý tomu rozumie, vie si jednoducho vypočítať, čo mu zmena prinesie. Takýto jednoduchý a jednoznačný zákon je zároveň poistkou aj na prípadný nepriaznivý vývoj.
Najradšej by som bol, ak by sme o podobnom jednoduchom režime mohli hovoriť aj v oblasti odvodov. SDKÚ - DS považuje znižovanie odvodového zaťaženia za rovnako dôležité ako redukciu daňového zaťaženia. Tu však treba najskôr urobiť rozsiahlejšie zmeny, ako sme zažili pri daniach. Veľa sa vykonalo napríklad v penzijnej schéme, rozbehla sa reforma zdravotníctva. Znižovanie odvodov si však najskôr vyžaduje dokončiť to, čo sa začalo, pričom najvypuklejšie sa prejavuje potreba zreformovania celého zdravotného systému. Ak sa niekto pýta, či uprednostníme redukciu daňových sadzieb pred odvodovými, odpoveď tkvie práve v potrebe dokončenia reforiem. A ja osobne by som bol rád, keby sa súčasná vláda viac venovala celému systému súvisiacemu aj s odvodmi. Ak budú vhodné podmienky, znižovanie sadzieb odvodov je minimálne rovnocenné znižovaniu daňových sadzieb.
A na záver poviem to, čo povedali moji predchodcovia alebo predrečníci, Slovenská republika dnes má na to, aby znížila dane, a parlament, povinnosťou parlamentu je pomôcť svojim občanom vytvárať priaznivé alebo stále lepšie podmienky na podnikanie, a tým aj pre všetkých občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Dovoľte, aby som zareagoval na predrečníka kolegu Mikuša. Spomenul, že vládna koalícia alebo SMER sa odvoláva na to, že samosprávy dostanú v prípade prijatia tohto zákona menší finančný príjem. Nie je to pravda, je to ošetrené v zákone, ten prerozdeľovací percentuálny mechanizmus sa mení. Ale ja som zvedavý, čo vy chystáte v daňovej oblasti, ak vo východiskách štátneho rozpočtu majú samosprávy v štátnom rozpočte na rok 2008 mať menší príjem? Menší príjem napriek tomu, že reálne mzdy rastú, napriek tomu, že nezamestnanosť klesá, vo východiskách štátneho rozpočtu uvažujete pre samosprávy s menším príjmom. To som zvedavý, čo chystáte v daňovej oblasti, aké zákony, aké zmeny, že samosprávy majú dostať v roku 2008 menej peňazí.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave ako posledný prihlásený pán poslanec Pavol Frešo.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, návrh na zníženie daní z príjmov je možno chápať aj ako reakciu na nečinnosť vlády pri súčasnom vysokom hospodárskom raste, ktorému sa tešíme. Cieľom je zabezpečiť trvalosť tohto vysokého hospodárskeho rastu pre ľudí, a to zabezpečiť ho nástrojmi, ktoré sa osvedčili. A myslím si, že je zodpovedné aj zo strany opozície, keď nekoná vláda, dávať návrhy, ktoré ľuďom pomôžu žiť v prostredí, ktoré bude pre nich lepšie.
A že tento návrh má aj istú takú politickú rovinu, do ktorej sa dostávame vzhľadom na situáciu aj s okolitými štátmi alebo štátmi EÚ, alebo ako bolo spomínané, štátmi OECD. Dnes sme v situácii, keď naša republika sa teší vysokému hospodárskemu rastu a títo naši partneri tento hospodársky rast nám svojím spôsobom prajú a nejakým spôsobom ho obdivujú a radi by ho napodobnili a všetci sa zhodnú, že vlastne príčinou tohto hospodárskeho rastu sú reformy a kroky, ktoré urobila minulá vláda, a napríklad jeden zo silných pilierov bola daňová reforma. Hodlajú ju napodobniť napríklad v Čechách, vyjadrujú sa pochvalne o nej aj, myslím, novopristupujúce štáty, ktoré siahli ešte k nižších sadzbám, inými slovami - všetkým je jasné, že z ekonomického hľadiska zníženie daní pomáha hospodárskemu rastu a je to rozumná stratégia na to, ako ten hospodársky rast stabilizovať.
Bohužiaľ, dnes máme na čele vlády človeka, napriek tomu, že jeho názor nie je väčšinový v tejto republike, ktorý celú svoju politickú kariéru založil na odpore voči reformám a voči všetkým, ak sa mýlim, ma opravte, ale som si stopercentne istý, hlasoval. Tento človek, samozrejme, neznesie toto porovnanie vlastne s tým jeho hlbokým historickým omylom, a tak po istom takom útrpnom vlastne prehliadaní týchto signálov aj od partnerov, vlastne od ekonomickej sféry ako takej, prišiel s teóriou, že za hospodársky rast vôbec nemôžu reformy, ale že za to môže vlastne práca alebo tvrdá práca za nízku mzdu.
Zamyslel som sa nad týmto politickým rozmerom a uvedomil som si, že som to niekde počul. A počul som to 22 rokov vlastne od komunistov, ktorí tu vládli, ktorí hovorili, aby sme pekne ďalej pracovali, aby sme sa nejakým spôsobom neangažovali, nepýtali, aby sme neopúšťali túto republiku. Tí tomu bránili tým, že postavili ostnaté drôty a bdela Pohraničná stráž, mladým ľuďom, keď chceli vtedy si hľadať prácu, tak ich skosila a skončili mŕtvi, a oni stále hovorili o práci, hovorili o tom 40 rokov, že vlastne práca nás privedie k nejakému blahobytu nevídanému. Priviedla nás k niečomu, čo sa dá nazvať krach tohto komunistického zriadenia a to bol rok 1989.
To znamená, že máme vlastne dnes vo vláde lídra, ktorý hovorí veľmi podobnou rétorikou, ja jej takto rozumiem. A hovorím si, kde inde by mu teda rozumeli, keďže naozaj aj v tých krajinách OECD asi nie, ani v krajinách EÚ nie, a tak mi napadlo, že, samozrejme, takým prirodzeným partnerom, ktorý by tejto rétorike, ktorú sa nebojím nazvať marxistická, by rozumel, by bol pán Cháves vo Venezuele, pán Castro na Kube, pán Lukašenko v Bielorusku a myslím si, že aj časť Ústredného výboru Komunistickej strany Číny by podpísala toto ako, že to je teda riešenie hospodárskeho rastu.
Osobne si myslím, že by sme sa mali vrátiť k niečomu, čo nazvime štandardné ekonomické základy alebo štandardná ekonomika, kde naozaj k hospodárskemu rastu patria isté osvedčené impulzy a medzi ne, samozrejme, patrí aj zníženie daní. Zníženie daní z príjmov alebo zníženie priamych daní je istý férový spôsob, akým vraciame poplatníkom to, čo vytvorili, alebo resp. berieme im z toho, čo vytvorili, menej. Myslím si, že je spravodlivé, keď chceme pomôcť ľuďom, ktorí pracujú, zaslúžia si to, lebo vytvárajú hodnoty aj pre tých, ktorí nepracujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec, Košútová Magda. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Vaľová ešte. Teraz ešte chce niekto? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte aj pán poslanec Dzurinda. Bolo to vtipné. Ešte niekto, poprosím. Z SDKÚ nikto. Ďakujem pekne. Alebo z iných strán? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Frešo hovoril o rôznych pohľadoch na niektoré kroky, ktoré sa dejú aj pri reformách. A hovoril o pohľadoch najvyšších predstaviteľov, priamo o najvyššom predstaviteľovi výkonnej moci štátu, teda premiéra. Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že keď sa predkladajú určité návrhy, no hádam nie je celkom najrozumnejšie, keď tieto návrhy a priori považujeme za zlé a a priori ich zahodíme s tým, že pre ne niet šance. A už o to viac, keď takáto úprava zníženia daní v praxi ukázala zlepšenie plnenia štátneho rozpočtu v minulosti. Preto je pre mňa nepochopiteľné, keď napríklad na margo maďarského premiéra, ktorý dával Slovensko ako príklad, kde tie reformy úspešne prebiehajú, zareaguje náš premiér takým negatívnym postojom, že zhodí vlastné postavenie Slovenska a povie, že môžeme poukázať na týchto reformách na kopu negatívnych vplyvov. Je to smutné pre rozvoj a budovanie Slovenska. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Košútová.
M. Košútová, poslankyňa: Pán poslanec Frešo, je mi jasné, že vás práca nemôže priviesť k blahobytu a že tomu ani neveríte, ale väčšina občanov tohto štátu sa živí prácou a to je jediný zdroj ich obživy. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ja by som tiež len takú krátku poznámku, pán Frešo, neviem, prečo hľadáte po celom svete, kto by pánu predsedovi vlády rozumel. Ja si myslím, že pozrite sa na Slovensko, pán predseda vlády Robert Fico mal dôveryhodnosť pred voľbami 35 % a rok po voľbách má 45 %. Tak sa pozrite doma a hneď zistíte, že občania tohto štátu mu dôverujú. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Dzurinda.
M. Dzurinda, poslanec: Ja som cítil potrebu možno zvýrazniť to podstatné, čo povedal kolega Frešo. A možno som aj tak trošku tušil, že nie všetci porozumejú tomu, čo chce povedať. Naozaj, veď to vidíte, vy ste začali znižovať dane z pridanej hodnoty. Na liekoch máte takú praktickú skúsenosť, ako my máme skúsenosť, keď sme z daní 42 % išli na 19 %. Vy ste venovali tieto peniaze bohatým farmaceutickým firmám. My sme nechali viac peňazí tým, ktorí pracujú, a ako vidíte, pomohlo to aj akcelerovať ekonomiku. V tom je rozdiel. Chystáte sa ďalej znižovať DPH, zase budete pomáhať len výrobcom, producentom, bohatým, ako zvyknete hovoriť vy.
Ale zníženie dane z príjmov je jednoducho pomoc ľuďom, ktorí pracujú. Pekne to povedal kolega Frešo. To je pomoc ľuďom, ktorí pracujú, aj preto, aby si pomohli nielen ľudia, ktorí pracujú, ale aby v konečnom dôsledku bolo viac aj pre tých, ktorí pracovať nemôžu. V tom je rozdiel medzi daňovou politikou vašou a našimi návrhmi. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili všetci, ktorí sa do rozpravy prihlásili. Vyhlasujem všeobecnú, pardon, pán poslanec Frešo, nech sa páči. Poprosím trošku skôr.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja to poviem pre tých, ktorým tá časť nebola zrejmá, o tej práci za nízku mzdu. Tvrdiť, že to je hlavný zdroj blahobytu by znamenalo, že napríklad Severná Kórea, kde je taká nízka mzda, a Kuba a ostatné takéto štáty, ktoré ešte majú dnes diktátorské režimy, by museli byť super blahobytné. Z pokusu, ktorý sme tu 40 rokov zažili, keď sme naozaj robili za nízke mzdy, tak sme sami zažili, že naozaj to k blahobytu neviedlo.
Pani Košútová, to nemá nič spoločné s tým, s mojou nejakou osobnou skúsenosťou. To je skúsenosť celého národa. Pokiaľ si niekto myslí naozaj, že do roku 1989 sme žili v blahobyte, tak je buď veľmi naivný, alebo, a to poviem veľmi natvrdo, je presvedčený komunista.
Čo sa týka toho, čo pani Vaľová povedala, ja som veľmi rád, že povedala niečo, čo my hovoríme často na tlačovkách, že SMER sa riadi podľa percent. Vidím, že to má naštudované dobre, a vidím, že to je hlavné kritérium, ktorým sa orientuje pri tvorbe zákonov, čo my, samozrejme, považujeme za málo a neváhame to voči verejnosti tlmočiť.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s definitívou vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa k rozprave chce aj vyjadriť navrhovateľ. Nie. Ďakujem. Spravodajca?
Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som ešte v krátkosti reagoval na to, čo tu bolo ešte povedané.
No prvú vec musím povedať, že vyslovenie nekompetentnosti Inštitútu finančnej politiky je podľa môjho názoru minimálne silné slovo, ak rok predtým využívate všetky tieto dáta a jednoducho nimi oslovujete poslancov a dnes hovoríte o nekompetentnosti, pričom sa nezmenili títo ľudia. Títo ľudia sa nezmenili v týchto úradoch, tak to mi pripadá ako maximálne nekompetentné podľa môjho názoru. Nehovoriac o tom, že môžeme sa vrátiť k nejakým základným nacionálom tohto vášho názoru. Vy hovoríte o tom, že pri statickej podobe by to bolo okolo 11,7 mld. a pri tom dynamickom je to menej. Ja vás chcem upozorniť, pri tom dynamickom stave sú dodatočné príjmy z daní z pridanej hodnoty a zo spotrebných daní. Tie nemajú nijaký súvis s príjmami vyšších územných celkov. To prerozdelenie, ktoré ste hovorili, v prospech vyšších územných celkov a samospráv, teda miest a obcí, prináša to, čo som povedal, výpadok viac ako 1,6 mld. Sk. To je vec názoru a myslím si, že môžeme o kompetentnosti-nekompetentnosti, všetko to, čo je teda inak povedané, je nekompetentné, to, čo bolo povedané predtým, je kompetentné. Ja som to zažil v minulom parlamente. Nemusíme sa presviedčať.
Teraz ďalej sa môžeme baviť, ja som mal záujem o nejakú racionálnu podobu diskusie, ale myslím, že to boli otázky týkajúce sa, by som povedal, politík krajín a rôznych iných náležitostí, tak sa vrátim zase len k podstate veci. Bolo tu spomenuté, a ja som teda hovoril, že v čase veľkého rastu, a budúci rok sa tiež očakáva vysoký rast, ak je rast nad 6 %, tak v tomto raste, ak niekto prichádza s teóriou zníženia daní, je pre mňa to teda, by som povedal, troška zmenou ekonomických nejakých pravidiel alebo nejakých systémov. Už minimálne v tom, že teda realita na tom, že dnes niekto povie, že radšej budeme teda znižovať dane napriek tomu, že v iných diskusných príspevkoch, ktoré usvedčujú o tom, že jednoducho to nie je celkom kompetentné, hovoríme, že jednoducho na Slovensku nieto dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Hovoríme o tom, že aké dodatočné ekonomické výhody budeme mať zo zníženia daní. Zo zníženia daní ja nevidím ďalší prílev zahraničných investorov alebo investorov všeobecne na tom, že niekomu dnes sa zlepší daň z príjmov o 2 %. To nie je ten leitmotív podľa môjho názoru. To je vlastne to, prečo dnes nie je, by som povedal, tou strategickou výhodou zníženie daní. Ja práve naopak si myslím, vstup do menovej únie je ďalším bonusom práve pre tú podnikateľskú časť, ktorý pomôže práve týmto podnikateľom zlepšiť si možno svoju pozíciu a ďalšie, by som povedal, nejaké výhody, ktoré budú aj pre tých, ktorí povedzme vstúpia na tento trh ako ďalší investori, ktorý bude podľa mňa minimálne kompenzáciou toho, čo dnes hovoríme o znížení dane o 2 %. Ja nehovorím - nikdy nezníženie daní. Hovorím, dnes nie je tým leitmotívom na to, aby jednoducho takéto zníženie bolo to najdôležitejšie, ktoré dnes by mala riešiť alebo vydať sa tou cestou, ktorou je navrhnuté v tomto návrhu zákona.
Takže ja by som len toľko zatiaľ. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďakujem teda navrhovateľovi aj spravodajcovi za účinkovanie v tomto bode programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh máme ako tlač 333. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 330.
Nech sa páči, slovo má pán poslanec Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný, ide o novelu zákona, podľa ktorej by kandidáti na funkcie súdov podliehali bezpečnostným previerkam. Súvisí to aj s prípadom, keď pred niekoľkými rokmi kandidát na funkciu sudcu tým, že to nebolo známe, bol registrovaný ako agent Štátnej bezpečnosti a vo svojom životopise priznal, že pracoval na Federálnom ministerstve vnútra.
Myslím, že jediná možnosť, ako zabezpečiť u nových kandidátov na sudcov bezúhonnosť aj etickú, je, aby mali povinnosť sa podriadiť previerke NBÚ, ktorá je kontrolovaná osobitným výborom Národnej rady a následne aj Najvyšším súdom.
Asi toľko, pán predsedajúci.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi.
A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor, je to pani poslankyňa Janka Laššáková. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spravodajskú informáciu k prerokúvanému návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 12. júna 2007 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte rozdaný ako tlač 333. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani v judikatúre súdu 1. stupňa.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. júna 2007 č. 330 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 6. septembra 2007 a gestorský výbor do 7. septembra tohto roku.
Ďakujeme pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani spravodajkyni a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Otváram týmto všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov, resp. poslankýň prihlásiť ústne. Konštatujem, že to tak nie je. Aha, pardon, tak pani spravodajkyňa, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ja len naozaj veľmi krátko a pre poriadok. Ako som uviedla, podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady by mal prerokovať tento zákon okrem iného aj Výbor Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Ja si myslím, že z postavenia tohto výboru tak, ako má pôsobnosť určenú, teda právomoc a postavenie určené v ústavnom zákone, nie je možné, aby tento výbor prerokoval predmetný návrh zákona, ak bude postúpený do druhého čítania. Takže ja dávam teda návrh, aby sme vypustili to, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu nebude prerokovávať návrh zákona. Ďakujem pekne.