V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím určeného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a predložil návrh uznesenia Národnej rady.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podal informáciu o výsledku rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil túto deklaráciu na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory ju prerokovali v uvedenom termíne.

A gestorský výbor k návrhu poslancov na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach neschválil uznesením č. 131 zo dňa 9. mája 2007 spoločnú správu. Zároveň požiadal ministra financií Slovenskej republiky predkladať štvrťročne výboru informáciu o vývoji harmonizácie priamych daní v rámci Európskej únie.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásili do rozpravy najskôr za kluby pán poslanec Brocka za klub KDH, pán poslanec Farkas za klub SMK, pán poslanec Mikloš za klub SDKÚ - DS. Potom sú ešte traja písomne prihlásení do rozpravy, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Štefanec a pán poslanec Urbáni. Potom dám možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka za klub KDH.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážení kolegovia, keď som pred pol rokom vystupoval k návrhu, ktorý Kresťanskodemokratické hnutie iniciovalo pred pol rokom v Národnej rade, tak som spomínal epizódu, ako našim francúzskym priateľom, keď prišli na návštevu do Trnavy, som ukazoval, pripomínam to, lebo sa mi to v súvislosti s týmto naším návrhom zdá byť veľmi vhodný príklad na to, ako je potrebné prijať takúto deklaráciu, som sa chválil, že v našom regióne vyrástla na zelenej lúke nová fabrika francúzska, ktorá zamestná 3 500 ľudí. A myslel som, že budeme o tom hovoriť dlhšie, ale sme veľmi rýchlo skončili, lebo moji francúzski priatelia povedali, o toľko ľudí bude menej pracovať u nás vo Francúzsku.

Dámy a páni, negatívne dôsledky harmonizácie daní a daňových základov sú vyššie dane, komplikovanejší daňový systém, obmedzenie konkurencieschopnosti, obmedzenie podnikateľských aktivít, obmedzenie prílivu zahraničných investícií, odchod ekonomických subjektov za lepšími daňovými podmienkami a s tým všetkým pre Slovensko spomalenie dobiehania v západnej Európe aj v oblasti životnej úrovne obyvateľov, t. j. opäť vyššia nezamestnanosť, spomalenie hospodárskeho rastu a podobne. Preto treba podporiť túto deklaráciu, aby sme zabezpečili pre Slovensko dlhodobo udržateľný vysoký ekonomický rast.

Hneď v úvode chcem vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby začala používať zdravý rozum a upustila od populistických a deštruktívnych metód, ktoré robia z funkčnej slovenskej ekonomiky a hospodárstva pokusné laboratórium odborárov a socialisticky zmýšľajúcich štátnych úradníkov. To platí aj v kontexte s prebiehajúcou diskusiou tu v Národnej rade o Zákonníku práce, ale tiež k oblasti daní, priamych daní, ktoré sú zatiaľ našou zvrchovanou kompetenciou, pričom pozorujeme, že najmä predseda vlády Fico vystupuje, resp. vyjadroval sa k tejto téme veľmi, veľmi nešťastne, keď miesto jasnej obhajoby a obrany slovenských ekonomických záujmov trúbi na ústup a pripúšťa harmonizáciu daní v Európskej únii. KDH už pred voľbami minulý rok iniciovalo Deklaráciu o daňovej suverenite v oblasti priamych daní, v otázke priamych daní. A po voľbách sme takýto návrh predložili aj do Národnej rady. Prichádza na naše slová o potrebe takejto deklarácie, na jednej strane preto, že snahy o harmonizáciu zo strany Európskej únie sa takmer zo dňa na deň stupňujú a zosilňujú, ale tiež preto, že postoj slovenskej strany, resp. postoj slovenskej vlády sa zoslabuje, nie je tak zásadný, ako by si vyžadovala obrana slovenských záujmov. Zmyslom návrhu komisára Kovácsa o harmonizácii daňových základov sú vyššie dane aj na Slovensku, nie ich znižovanie. Strana Smer je na medzinárodnej scéne v izolácii, je v úzkych. A práve preto bude viac ako iný pod tlakom aj príbuzných strán z iných európskych krajín, aby robila kompromisy aj v tejto oblasti. Kresťanskodemokratické hnutie kupčenie s národnými záujmami odmieta. Vyzývam vládu Slovenskej republiky a predsedu vlády Roberta Fica, aby prestal obchodovať s občanmi Slovenskej republiky a suverenitou a zvrchovanosťou nášho štátu. Uložiť daň patrí k základným atribútom štátu. Štát, ktorý nemá takú právomoc, nie je suverénnym štátom. A naopak, inštitúcia, ktorá má právomoc uložiť daň, si osvojuje atribúty suverénneho štátu. A Európska únia nebola založená ako štát, štátom zatiaľ nie je. Otázka daní a ich harmonizácie je už dlhší čas jednou z tém európskej integrácie.

Kolegovia aj vo výbore, keď sme rokovali o tomto návrhu, tak hovorili, že veď máme právo veta v tejto otázke, stačí jeden štát, aby sme takéto iniciatívy zablokovali. Chcem kolegom pripomenúť, že áno, tak je to dnes, ale vieme, že v Európskej únii je témou i návrh novej ústavy a práve právo veta nemusí byť aj v budúcnosti.

Harmonizovanie daní vrátane priamych by malo nevyhnutne vážne a negatívne dopady na slovenských občanov. Časť z nich sa týka konkrétne Slovenska ako krajiny s nižšími daňami v Európskej únii a ostatné budú univerzálne negatíva vyplývajúce zo strany výhod daňovej konkurencie v Európskej únii ako celku. Konkurencia neexistuje iba medzi jednotlivými výrobcami a ich produktmi na trhu, ale aj medzi štátmi. Harmonizácia priamych daní je zo svojej podstaty nástrojom, ktorý potláča daňovú konkurenciu a súťaž, a je prejavom nezdravej a neodôvodnenej nadnárodnej centralizácie obmedzujúcej trh. Zatiaľ čo vyspelejšie štáty západnej Európy majú konkurenčnú výhodu oproti nám vo vyššej produktivite práce, nové členské krajiny východnej Európy lákajú kapitál predovšetkým nižšou cenou práce a nižšími daňami. Snaha odstrániť alebo regulovať konkurenčnú výhodu niektorých nových členských štátov s ich nižšími daňami by preto bola jednostranná. A zatiaľ čo by odstraňovala konkurenčnú výhodu krajín na východe, posilňovala by konkurenčnú výhodu krajín na západe Únie. Špeciálnymi negatívnymi dôsledkami daňovej harmonizácie v podmienkach Európskej únie môžu byť pre Slovensko vyššie dane alebo komplikovanejší daňový systém, obzvlášť pokiaľ ide o zmenu a harmonizáciu daňových základov, osobitne ak by sa sústavy daní z príjmov harmonizovali podľa vzoru krajín, ktoré tento návrh najviac presadzujú, teda Francúzov a Nemcov, vyššie dane na Slovensku by následne obmedzili disponibilné zdroje ľudí, podnikateľskú aktivitu, prílev investícií, mieru ekonomickej slobody a približovanie sa k ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni, teda celkovo pomalšiu konvergenciu Slovenska ku krajinám západnej Európy. Akákoľvek strata výhod z daňovej konkurencie obmedzí slobodu ľudí, efektívnosť rozhodovania subjektov, podnikateľskú aktivitu či motiváciu vlád v hospodárnosti a rast životnej úrovne obyvateľov v Slovenskej republike. Aj daňová harmonizácia neznamenajúca pre Slovensko vyššie dane alebo komplikovanejší daňový systém v prvom momente zastaví trend znižovania daní do budúcna. Bez tlaku daňovej konkurencie budú mať vlády vo všeobecnosti podstatne menšiu motiváciu reformovať daňový systém.

Daňová harmonizácia tiež zmrazí možnosti presúvania sa ekonomických subjektov za lepšími daňovými podmienkami. Dlhodobo a systémovo by najväčším negatívom daňovej harmonizácie bolo obmedzenie konkurencie s dopadom na vyššie zdanenie ako v podmienkach daňovej konkurencie, spriemerovanie, nižšia pružnosť podnikateľov, investorov a pracovnej sily Európskej únie i prehĺbenie ekonomických problémov subjektov v tomto priestore. Pre Slovensko by to mohlo predstavovať stratu konkurenčnej výhody a spomalenie približovania sa ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou ku krajinám západnej Európy.

Daňová harmonizácia navyše predstavuje po strate vlastnej meny, k čomu sa zaviazalo Slovensko v Prístupovej zmluve a súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení, stratu ďalšieho prvku štátnej suverenity v podobe straty vplyvu voličov a rozhodovania vlády o daňovej politike v krajine. Bol by to ďalší významný krok na ceste politickej centralizácie Európy k vytvoreniu jednej vlády a európskeho štátneho zväzku. To predstavuje pre občanov Slovenska aj pre obyvateľov iných krajín Európskej únie veľké riziko pre ich osobnú slobodu, pre ich schopnosť kontrolovateľnosti takejto moci a pre ekonomické napredovanie do budúcna. Dlhodobé zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Slovenska a jej približovanie sa k Západu vyžaduje, naopak, podmienky pre neobmedzenú konkurenciu, slobodné podnikanie a pružnosť v rozhodovaniach. Slovensko by preto malo odmietať akékoľvek harmonizovanie daní vrátane návrhu harmonizácie daňových základov.

Dámy a páni, posledná veta k diskusii o tom, lebo som registroval, že všetci vo výbore pre financie, rozpočet a menu, poslanci tak opozície, ako aj koalície, sú dnes proti harmonizovaniu daní aj proti harmonizovaniu daňových základov, iba tí koaliční nie sú za túto deklaráciu preto, že nemá právnu silu. Dámy a páni, ak budeme všetci hlasovať a schválime návrhy tejto deklarácie, uvidíte, akú bude mať právnu silu. Prvý, kto vám to povie, bude pán minister financií. Ďakujem za vašu pozornosť.(Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Číž, pán poslanec Lipšic ako druhý. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Pán podpredseda Číž, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Brocka, ja skutočne nemienim brať vás ako osobu, aby som si riešil nejaké politické problémy vo vašich vystúpeniach, ale pre mňa mne sa nedá nezareagovať. Takýto bezbreho neolibertiánsky a konfrontačný prejav je pre mňa nepochopiteľný. Povedať, že robíme zo Slovenska pokusné laboratórium odborárov, pán Brocka, za tieto vyhlásenia by ste mali niesť nejakú zodpovednosť pred odbornou verejnosťou, pre Kristove rany, veď to je nepochopiteľné.

Pán Brocka, iba jediná vec. Ak som hrdý na Európu, tak som hrdý na jej socialistický štát (Potlesk a smiech v sále.), na jej európsky sociálny štát, socialistický štát, keď chcete, bez problémov. Podtrhnem tento termín. Pán Brocka, ten nevybudovali len sociálnodemokratické strany. V plnej miere ho budovali aj kresťanskodemokratické európske strany. Pre Kristove rany, čo to vy tu chcete robiť? Mňa teší ako politika, že kradnete slovenským kresťanom, KDH, sociálne oblasti. Mňa to teší a robte to naďalej, teda keď to považujete za potrebné. Len nerozumiem tomu. Hrozne rád by som tomu rozumel. Veď Slovensko ako pokusné laboratórium odborárov, pre Kristove rany, nechcem používať žiadne nekorektné slová, pán Brocka, ale naozaj to môžete povedať a cítiť sa pri tom ako korektný človek? Veď to je absolútny nezmysel, pre Kristove rany. Ak Slovensko sa stalo nejakým laboratóriom, tak sa stalo neoliberálnym, libertiánskym laboratóriom Európy na Slovensku, to áno, experimentálnym. A kričali sme celý čas, nerobme to, hľadajme štandardné, korektnejšie riešenia a také riešenie, ktoré to Slovensko udrží v normálnej štandardnej rovine v sociálnej oblasti predovšetkým. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Neolibertínsky, no fíha, to sme sa už dozvedeli, aj o Kristových ranách, tých bolo nejako veľa vo vašom vystúpení. Ale budem reagovať na pána poslanca Brocku, samozrejme. Určite ešte bude šanca reagovať aj, pán podpredseda, na vás. Dúfam, že nás obšťastníte vaším vystúpením dlhším.

K poslancovi Brockovi. Ja by som len doplnil, totižto, samozrejme, táto deklarácia má právnu záväznosť, nieže nemá, ale má ju, pretože ústavný zákon o vzťahoch medzi Národnou radou a vládou vo veciach Európskej únie umožňuje, aby parlament schválil záväznú deklaráciu pre vládu a pre jej ministra, ktorú má povinnosť presadzovať v orgánoch Európskej únie a o ktorej sa môže odchýliť len vo výnimočných prípadoch. Takže by som chcel ubezpečiť vládnych poslancov, že táto deklarácia má význam, má právny význam, má právnu záväznosť, a preto by bolo fajn, keby svoje stanovisko zmenili a v hlasovaní ju podporili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Brocka bude reagovať.

J. Brocka, poslanec: Ani by som možno nemusel reagovať, ale, pán Číž, ste ma vyprovokovali. By som predsa len jednu-dve vety povedal.

Vy ste možno nepočúvali pozorne celé moje vystúpenie a vytrhli ste len niektoré veci z kontextu, ktoré nakoniec pri tejto deklarácii ani ja nepovažujem za najpodstatnejšie, ale prosím. Pán kolega Číž, medzi nami sú dva zásadné rozdiely. Ja na rozdiel od vás nie som hrdý na socialistický štát. Moja druhá rozdielnosť medzi nami dvomi, ako ju ja vidím, je v tom, že ja bránim slovenské ekonomické záujmy, vy v tejto chvíli bránite ekonomické záujmy, ak ste proti, Francúzov, Nemcov a iných, ktorí sa bránia daňovým reformám a ktorým vadí, že ich podnikateľské subjekty prichádzajú na Slovensko a tu vytvárajú pracovné príležitosti, na zelenej lúke, aj na západe krajiny, aj na východe krajiny.

A tá poznámka k tomu laboratóriu odborárov. No viete, pripomeniem vám takisto jednu udalosť, o ktorej som tu už hovoril, keď prišli odborárski bossovia zo Slovenska demonštrovať do Bruselu v rámci solidarity s odborármi Európskej únie, keď sa prerokúvala v Európskom parlamentu Bolkesteinova smernica o službách, oni až tam pochopili, že najlepšie pre nich by bolo, tí odborárski bossovia keby zostali doma, lebo až v Bruseli zbadali, že tí odborári práve proti tomu protestovali, že u nás sú nižšie dane, že z Nemecka a Francúzska chodia ľudia na Slovensko vytvárať pracovné príležitosti. Pán kolega, čiže v tomto som ja kritizoval tie odborárske laboratóriá a vlastne aj vás.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal pán navrhovateľ, pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najmä vážený pán podpredseda Číž, myslím si, že, pán podpredseda, ste nepochopili primárny obsah tejto deklarácie. To nie je o spore, o výške daní. Medzi nami, zdá sa, ako keby sa vaša vláda súčasná a naša bývalá ani moc nesporili, však s tým, so systémom priamych daní ste nič takého zásadného neurobili ani sa urobiť nechystáte. Takže s akými neoliberálmi, neolibertariánmi sa vlastne sporíte? Ale tu ide o niečo úplne iné. Dneska vládne vláda Smeru, HZDS, SNS. Dostala podporu občanov. Ak sa rozhodne, tak bude dane znižovať, ak sa rozhodne, tak môže dane zvyšovať. Ale podstatné je, že to môže urobiť ako suverénna vláda suverénneho štátu. Na Slovensku sa môžu striedať vlády, prvá, druhá, tretia a štvrtá. A každá na základe mandátu od občanov môže prijímať rozhodovanie o priamych daniach. Môže ich znižovať, môže ich zvyšovať. Ale teraz ide o to, že ak sa slovenský parlament nezjednotí za touto deklaráciou, tak bude pokračovať to avizované ustupovanie, ktoré už naznačil, čo naznačil, otvorene spomenul predseda vlády Robert Fico, a Slovensko bude súhlasiť s harmonizáciou. A potom dôjde k tomu, že už žiadna vláda, ani vaša súčasná, ani žiadna budúca, tú právomoc rozhodovať o daniach, a to je nesmierne dôležitý ekonomický nástroj ovplyvňujúci zamestnanosť, životnú úroveň, teda túto kompetenciu žiadna vláda potom nebude mať. To znamená, že ak túto deklaráciu nepodporíte, panie poslankyne, páni poslanci, tak kompetenciu rozhodovať o priamych daniach stratíme navždy, navždy alebo na dlhé desaťročia. A tomuto je potrebné zabrániť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Číž. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za korektný prístup, pán navrhovateľ, len chcem pripomenúť jeden veľmi dôležitý moment, ktorý aj pán poslanec Brocka tak veľmi cudne naznačil s daňovými reformami. My sa bavíme o daňovom dumpingu, pán kolega, o daňovom dumpingu. Ten daňový dumping má kontexty. Viem si predstaviť a počúvam argumenty, ktoré z času na čas hovoríte, že teda akosi tá možnosť toho daňového dumpingu nejakým spôsobom je daňovo pre nás, postkomunistické krajiny, aby sme teda mohli relatívne rýchlejšie dobiehať ten hospodársky vývoj vonku a podobne. Faktom je, že tých 50 mil. Francúzov, o ktorých hovoríte, naozaj stráca tie pracovné miesta, ktoré idú sem. Pán kolega, len o chvíľu sa nezastaví tu, ešte o chvíľu bude oveľa väčší daňový dumping na Ukrajine, možno v Rumunsku, možno v Bulharsku, možno v juhovýchodnej Ázii a už potom ho nikto nedostane ani u nás, lebo aj 15 % bude veľa, pán kolega, pretože v Pakistane je 8 % alebo 7 %, alebo 6 %.

Po ďalšie, keď už je reč o tých kresťanských hodnotách trošku. Existuje čosi, čomu sa hovorí kresťanská etika. A súčasťou tejto kresťanskej etiky je aj hospodárska etika. Stojí Európa na nejakých zásadách, kde hodnotu charakterizuje predovšetkým to, že majú univerzálnu platnosť alebo nie, pán navrhovateľ. O tom treba hovoriť v tejto súvislosti. Jednoducho to nejde. Slovensko a my ako krajiny ideme chvíľu ťažiť z dumpingu ako takého, ale čo potom? Veď existujú iné typy dumpingov, ktorými Slovensko bude ohrozené, menové dumpingy a podobne. Máme naozaj kontexty a poznáme všetky súvislosti a naozaj sme presvedčení, že tento typ konania prosperuje Slovenskej republike? My tvrdíme, že minimálne treba spozornieť a minimálne to treba veľmi korektne a hlboko analyzovať. A vo vzťahu k Európskej únii kedysi Smer bol ten, ktorý brzdil rozvoj Európskej únie, a vy ste boli tí teda s tým svetlom zjednotenia Európy. Tak naozaj budeme mať jednotný trh, jednotné hospodárske pravidlá, ale v iných oblastiach. O zabezpečovaní verejných potrieb a pod. už nepotrebujeme nejakým spôsobom diskutovať? Obávam sa, že tu je problém.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Farkas. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Mikloš.

I. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na úvod mi dovoľte vysloviť myšlienku a presvedčenie, že slová pána podpredsedu o socialistickom štáte boli len prerieknutím, a nie nejakou víziou do budúcnosti. Položme si otázku, čo je príčinou súčasného dynamického rastu slovenského hospodárstva, aké kroky spôsobili doposiaľ nevídaný rast hrubého domáceho produktu. Azda sú to kroky súčasnej vlády alebo výsledok práce predchádzajúcej vlády? Legislatívny rámec po uskutočnení daňovej reformy vytvoril vhodné podmienky na investície, ktoré sa etablujú na Slovensku. Iné formy sú domáce subjekty, ale aj zahraničné spoločnosti, pričom investori vytvárajú desaťtisíce nových pracovných miest. Tento investičný boom je základom pre rekordný hospodársky rast, ktorý je momentálne na úrovni prevyšujúcej 10 %. Táto hodnota je momentálne najvyššia v Európe a jedna z najvyšších na svete. Slovensko je lídrom na poli priemyselných investícií.

Na prvý pohľad sa zdá, že štruktúra slovenského hospodárstva nie je vyvážená, že hospodárstvo stojí a padá na automobilkách. Sčasti je to pravda, nové automobilky tvoria značnú časť hospodárskeho rastu. Dynamicky sa ale rozvíjajú odvetvia ľahkého priemyslu ako informatika a telekomunikačná technika. Rast v tejto oblasti je ešte výraznejší. Sú regióny, kde už niet voľnej pracovnej sily. Dochádza k stavu, keď sa prijímajú pracovníci, občania iných krajín.

Dovoľte, aby som súčasný stav porovnal so situáciou spred 10 rokov, keď seriózni, poctiví, domáci investori ako keby neexistovali a zahraniční investori obchádzali Slovensko, investovali a vytvárali pracovné miesta v susedných krajinách. Výsledkom toho bola najvyššia nezamestnanosť v regióne strednej Európy práve na Slovensku. Nezamestnanosť na Slovensku bola v niektorých okresoch vyššia ako 30 %, v niektorých obciach dokonca vyššia než 50 %. Nebolo to dávno, ale akosi sa na to zabúda.

Dnes, dva-tri roky po uskutočnení daňovej reformy je absolútne opačná situácia. Hybnou silou hospodárstva Slovenskej republiky, hnacím motorom rekordného hospodárskeho rastu sú domáce a zahraničné investície, ktoré, mimochodom, vytvorili desaťtisíce nových pracovných miest. Hrubý domáci produkt rastie nevídaným tempom. Multiplikačným efektom je dnešný stav verejných financií, keď Slovensko s rezervou spĺňa maastrichtské kritériá. Nízky deficit verejných financií, nízka miera inflácie, ktorá sa ďalej znižuje, zlepšujúce sa saldo obchodnej bilancie a spevňujúca sa slovenská mena sú atribúty, ktoré vzbudzujú rešpekt.

Dámy a páni, to nespadlo z neba len tak samo od seba. Bolo treba nabrať veľa odvahy, bolo potrebné vytvoriť vhodné legislatívne prostredie. Daňová reforma, ale aj ostatné reformy s výrazným vplyvom na zlepšenie podnikateľského prostredia spôsobili súčasný rozmach slovenského hospodárstva. Kľúčom k úspechu ale bola daňová reforma.

Čo sa deje v Európskej únii? O čom sa diskutuje v členských štátoch Európskej únie, v západnej časti Európy? Lídri hospodársky najsilnejších členov Európskej únie sa v posledných mesiacoch čoraz viac vyjadrujú, že niektoré nové členské krajiny Európskej únie zneužívajú neexistenciu direktív Európskej únie v oblasti priamych daní tým, že zavádzajú dumpingové sadzby daní z príjmov. Komisár zodpovedný za oblasť daní László Kovács potvrdil, že problematika priamych daní je v Bruseli citlivo vnímaná. Silní hráči nechcú pripustiť pre nových členov Európskej únie kombináciu nižšej sadzby dane z príjmov s vysokými dotáciami z eurofondov. Eurokomisár pre oblasť daní naznačil, že vo svojej pôsobnosti v prvom kroku predloží návrh na postup harmonizácie daňového základu dane z príjmov právnických osôb v členských krajinách Európskej únie. Tento návrh sa predpokladá už v budúcom roku, pričom sa bude konať diskusia o rámci tohto návrhu už v júni tohto roka v Rade ministrov financií členských krajín Európskej únie. Zatiaľ nejde o zjednotenie sadzby dane, zatiaľ. Zaháji sa teda diskusia o harmonizácii základu dane. Otázne je, ako to bude pokračovať, či táto diskusia nevyústi neskôr do diskusie o harmonizácii sadzieb dane z príjmu právnických osôb. Niektorí európski lídri sa totiž vyjadrili, že harmonizácia daňového základu je krok k harmonizácii daní z príjmu právnických osôb.

Pýtam sa: Je štátnym záujmom Slovenska, aby sa zaviedla direktíva v tejto oblasti? Nie. Vynára sa otázka, či sa Slovensko neocitne na druhom konci barikád, či nebude mať opačný záujem po prípadnom odchode niektorých rozhodujúcich investorov do krajín, kde sadzby dane budú ešte nižšie, do krajín, ktoré sa prijali alebo čakajú na prijatie do Európskej únie. Myslím si, že nie, lebo naším záujmom bude ponechať rozhodovacie kompetencie v oblasti priamych daní na úrovni členských štátov a nezavádzať európske direktívy v tejto oblasti, preto, aby sme mohli pružne reagovať legislatívnou zmenou na neprimeranú alebo z fiškálneho hľadiska nepriaznivú situáciu kedykoľvek. Podľa informácií asi 10 až 12 členských štátov Európskej únie podporí snahy o zjednotenie daňového základu, naopak, takáto iniciatíva nie je v záujme 5 až 7 členov Európskej únie, pridajme, nie je ani v záujme Slovenska. O harmonizácii daňového základu sa podľa pravidiel Európskeho spoločenstva má rozhodovať konsenzom. Musí s ňou teda súhlasiť všetkých 27 členských štátov. Preto je v tomto návrhu záväzok pre vládu Slovenskej republiky, aby jej predstavitelia pri akejkoľvek harmonizácii dane z príjmu právnických osôb alebo daňového základu hlasovali zamietavo. Prijatie tejto Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach v Národnej rade Slovenskej republiky bude jasným signálom, výrazne podporí snahu ministra financií presadiť záujem Slovenska pri vyjednávaniach v Rade ministrov v Bruseli. Alebo sa koaličné strany zrieknu tejto podpory v záujme Slovenska? Nedajbože, myslia si, že zachovanie súčasného stavu nie je v záujme republiky?

Návrh na prijatie stanoviska v Slovenskej republike - Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach medzi navrhovateľmi podpísalo 9 členov poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja. V mene celého poslaneckého klubu môžem vyhlásiť, že my, členovia poslaneckého klubu, podporíme tento návrh, lebo si ctíme záujem Slovenskej republiky a tento návrh sa predkladá v eminentnom záujme Slovenska, aby sa zachoval súčasný stav, aby sa nezaviedla európska direktíva v oblasti úplnej alebo čiastočnej harmonizácie priamych daní. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz za poslanecký klub SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Mikloš, pripraví sa pán poslanec Lipšic.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi začať tým, že v priebehu pol roka druhýkrát rokujeme o podobnom materiáli, o Deklarácii o daňovej suverenite. A za toho pol roka som dospel k presvedčeniu, že pribúdajú dôvody, pre ktoré slovenský parlament by mal takúto deklaráciu schváliť. Pribúdajú tieto dôvody najmä z hľadiska toho, ako sa vládna koalícia, predseda vlády, ale potvrdilo mi to aj vystúpenie pána podpredsedu Číža teraz ohľadom údajne daňového dumpingu, vláda stavia k tomuto problému, ako ho chápe. Chápe ho veľmi skreslene, veľmi nesprávne a pre Slovensko a slovenské záujmy veľmi nebezpečne.

Dovoľte mi najskôr povedať pár slov o širších súvislostiach reforiem vrátane tej daňovej reformy, pretože zrejme sa zhodneme na tom, že daňová reforma je jednou z najvýraznejších reforiem, ak nie najvýraznejšou reformou, ktorá zrejme prispela výrazne aj k ekonomickému rastu, aj k prílevu investícií.

Po prvé chcem povedať, že som presvedčený, že reformy vrátane daňovej reformy, neboli samoúčelné. Reformy boli robené preto, že viedli k vysokému udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý dnes dosahujeme. A tento vysoký ekonomický rast je predpokladom rastu životnej úrovne a rastu zamestnanosti. Samozrejme, dnešnej vládnej koalícii sa to nepočúva dobre. Preto predseda vlády napr. opakuje, že to nie je vďaka reformám, ale vďaka tomu, že ľudia sú ochotní pracovať za nízke mzdy, čo, samozrejme, je holý nezmysel, pretože nízke mzdy, ešte nižšie sme tu mali aj predtým, keď sme taký rast nedosahovali, pretože nízke mzdy majú napr. v Severnej Kórei, rádovo nižšie ako v Južnej Kórei. Napriek tomu Južná Kórea dosahuje rádovo vyšší ekonomický rast. Ide o ten istý národ, o tých istých ľudí, s tou istou históriou. Takže nakoniec jasným dôkazom toho, že reformy sú tou príčinou, prečo dnes Slovensko dosahuje taký vysoký ekonomický rast, je skutočnosť, že len 5 krajín dnes rastie podobne rýchlo v Európskej únii. Je to Írsko, sú to baltské krajiny a je to Slovensko. Práve tieto krajiny a len tieto krajiny urobili hlboké štrukturálne reformy, zlepšili podnikateľské prostredie, znížili dane a pritiahli zahraničné investície. Teda robili politiku založenú, áno, pán podpredseda Číž, na istých liberálnych princípoch v ekonomickej oblasti, ale nie ako experiment, ale ako presadenie niečoho, čo je osvedčené, čo je nielen v teórii, ale aj v praxi osvedčeným nástrojom rýchleho ekonomického rastu, a teda rastu bohatstva krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. A preto, aj preto je veľmi dôležité, aby reformy neboli rušené. A preto, aj preto je dôležité, aby daňová reforma bola zachovaná a aby neboli harmonizované dane.

V priebehu uplynulých 4 rokov sme tu v tejto snemovni boli svedkami opakovaných ostrých útokov vtedajšej opozície vedenej Smerom, či už to bolo z úst vtedajšieho aj dnešného predsedu Smeru Fica alebo z úst poslancov Šulaja, Kondróta, Buriana, kde nenechali na daňovej reforme ani nitku suchú. Premietlo sa to aj do volebného programu Smeru. Chvalabohu, dnes môžeme konštatovať, že tieto nekompetentné, avanturistické návrhy, ktoré boli predmetom tohto programu, sa nerealizujú a v zásade daňová reforma nebola zrušená, aj keď tam boli urobené isté skôr kozmetické úpravy, ktoré ju celkom určite nevylepšili. Ale celkom jednoznačne môžeme povedať, že daňová reforma priniesla vyšší rast, viac práce a vyššiu ekonomickú, ale aj životnú úroveň.

Aký je stav v Európskej únii. V Európskej únii, samozrejme, je situácia rôzna. Sú v nej krajiny, ktoré nemajú problém s konkurencieschopnosťou. Zhodou okolností sú to práve krajiny, ktoré majú nízke dane vrátane dane zo zisku, lebo o nej sa najmä bavíme z hľadiska iniciatív Európskej únie. A práve tieto krajiny nemajú problém s konkurencieschopnosťou. A problém majú krajiny, ktoré reformy nerobili a ktoré majú napr. aj vysoké dane. Tieto krajiny majú problém s napĺňaním Lisabonskej stratégie, s konkurencieschopnosťou, ale aj s vytváraním nových pracovných príležitosti. A práve preto je tá situácia, je tá diskusia pomerne citlivá a vášnivá, práve preto sa dane stávajú aj predmetom politického boja ako napr. naposledy vo Francúzsku.

Čo je ale zarážajúce na tejto situácii, je ani nie tak to, že často západoeurópski politici, a niekedy bez ohľadu na to, či sú sprava alebo zľava, používajú nepravdivé, demagogické argumenty, ktoré kritizujú našu údajnú daňovú, neférovú daňovú konkurenciu alebo daňový dumping. To nie je ani také prekvapujúce, že to robia, politici to niekedy zvyknú robiť, prekvapujúce je, že túto argumentáciu si osvojili predstavitelia dnešnej vládnej koalície. A to je naozaj prekvapujúce, zarážajúce a znepokojujúce a znepokojujúce práve preto, že to zvyšuje riziko, že podľahneme tlaku na daňovú harmonizáciu. Pán poslanec Palko citoval výrok predsedu vlády, ja ho zopakujem, pretože je zásadný. Predseda vlády 9. 3. v Bruseli povedal: "Na jednej strane chápem význam vlastného daňového systému pre krajinu, na druhej strane si uvedomujem, že najmä silné krajiny Európskej únie budú len ťažko rešpektovať takéto daňové zvýhodňovanie, ktoré nové členské štáty Európskej únie spustili. My sa nevyhneme tomu tlaku, preto búchať do pŕs a tváriť sa, že nikdy, je nezmysel." Opakujem, predseda vlády povedal, že ide o daňové zvýhodňovanie. Že to nie je náhoda, potvrdil pán podpredseda Číž, ktorý vo svojom emotívnom vystúpení nás tu obviňoval z toho, že sa nám tento daňový dumping, ktorý vraj robíme, vypomstí, pretože keď s daňovým dumpingom prídu ďalší, bude to na náš úkor. Vážené dámy, vážení páni, musím povedať, že ide o absolútne neopodstatnené, nekorektné, nesprávne, vecne nesprávne hodnotenie.

Dovoľte mi argumenty, konkrétne vecné argumenty na vyvrátenie tohto.

A to, že medzi kritikov patria nielen bývalí vplyvní politici ako bývalý kancelár Schröder, bývalý švédsky premiér Persson, ale aj práve novozvolený prezident Francúzska, ktorý je jedným z najvplyvnejších členov Európskej únie, to dokazuje, že to nie sú len plané hrozby. A títo politici, ku ktorým sa predseda vlády Fico, ale aj podpredseda parlamentu Číž pridali, tvrdia, že robíme daňový dumping, že robíme neférovú daňovú konkurenciu, lebo vraj sme znížili dane tak, že nám chýbajú peniaze, pretože sme tie dane tak znížili, a tieto chýbajúce peniaze chceme vraj nahrádzať prostriedkami z Európskej únie, zo štrukturálnych fondov, čo je, samozrejme, nekorektné, pretože máme menej, lebo sme znížili dane, oni nám to musia kompenzovať, doplatiť a ešte lákame na naše nízke dane ich podniky, ich investorov. Toto konštatovanie jednoducho je nepravdivé. Daňová reforma, a to by ste sa dozvedeli, keby ste si pozreli Štatistickú ročenku alebo aj vládne materiály, aj materiály ministerstva financií, bola v zásade fiškálne neutrálna. V zásade fiškálne neutrálna znamená, že celkové daňové príjmy v roku 2004, teda v prvom roku po uskutočnení daňovej reformy, neboli nižšie ako v roku 2003, teda v poslednom roku pred daňovou reformou. Zmenila sa štruktúra daňových príjmov, samozrejme, vybrali sme menej z daní, ktoré sme znížili, viac z daní, ktoré sme zvýšili, a nič z daní, ktoré sme zrušili. Ale v roku 2004 boli celkové daňové príjmy o 22 mld. korún vyššie ako v roku 2003, teda v poslednom roku pred reformou. Ani pri dani zo zisku, o ktorom sa najmä diskutuje v súvislosti s tou delokalizáciou, nedošlo k absolútnemu poklesu. Napriek tomu, že sme znížili sadzbu z 25 % na 19 %, sme vybrali v roku 2004 pri 19-percentnej sadzbe o 1,1 mld. korún viac ako v roku 2003 pri sadzbe 25-percentnej. Teda prvá téza tých, ktorí tvrdia, že daňovou reformou, znižovaním daní dochádza k tomu, že nám chýbajú peniaze, je jednoducho nepravdivá a lživá. To, že dochádza k celkovému znižovaniu daňového zaťaženia, to je preto, že rast ekonomiky, rast hrubého domáceho produktu je rýchlejší ako rast daňových výnosov, ale daňové výnosy absolútne rastú. A keďže vďaka aj daňovej reforme ekonomika, a teda HDP rastie výrazne rýchlejšie, tak aj pri poklese relatívneho daňového zaťaženia v absolútnom vyjadrení získavame viac na daniach, akoby sme získavali dokonca pri vyšších sadzbách.

Druhý argument kritikov, ku ktorým, opakujem, sa pripojil predseda vlády a podpredseda parlamentu, bol v tom, že teda chceme si to kompenzovať peniazmi z Európskej únie. Tu je to dokonca úplne naopak, pretože peniaze z Európskej únie čerpajú tie krajiny, a teda čistými poberateľmi sú tie krajiny, ktoré dosahujú nižšiu ekonomickú úroveň. A keď teda vďaka nižším daniam dosahujeme vyšší ekonomický rast, tak to znamená, že budeme rásť rýchlejšie a skôr dosiahneme úroveň, keď prestaneme byť čistými poberateľmi. Teda je to presne naopak. Vďaka reformám, vďaka nižším daniam budeme čerpať od tých bohatých krajín, od čistých prispievateľov menej, ako by sme čerpali, keby ste takéto reformy nerobili. Z toho, myslím, veľmi jasne a jednoznačne vyplýva, že táto kritika je čisto účelová a politická, že keď ju používajú západoeurópski politici, používajú ju najmä preto, že sú pod tlakom toho, že investori z ich krajín odchádzajú aj do krajín strednej a východnej Európy. Chcem ale povedať, že Európa nie je celý svet, vo svete sú aj iné krajiny. Ak by sme nevytvárali takéto lepšie konkurenčné prostredie, tak by odchádzali títo investori z Francúzska, Nemecka tak či tak. Nešli by k nám, ale išli by na Ukrajinu, išli by do Indie, išli by do Číny. Takže globálna konkurencia tu jednoducho je a bude, či sa to niekomu páči alebo nie. A návrhy na to, aby sa dane harmonizovali, sú v rozpore so záujmami nielen Slovenskej republiky a nových členských krajín, ale sú aj v rozpore so záujmami Francúzska, Nemecka, Talianska a ďalších krajín, pretože by znamenala harmonizácia daní len to, že by sa dočasne zmiernila konkurencia, ale len z nových členských krajín, čím by sa vlastne možno odložili problémy, ktoré majú, ale potom by prepukli s mnohonásobne vyššou intenzitou. Takže čo sa týka argumentov o tom, že náš daňový systém je nekorektný, je dumpingový, je neférový, musím ich zásadne odmietnuť. A myslím si, že čísla, ktoré som tu povedal, svedčia o tom, že to tak nie je.

A ešte vám ponúknem tretie číslo, ktoré podľa mňa je možno najsilnejšie. A to číslo hovorí o tom, aký je výnos. A porovnám nielen Slovensko, ale porovnám aj Írsko a Nemecko. Tie čísla hovoria o tom, aký je výnos dane zo zisku v porovnaní so sadzbou dane. My sme totiž často kritizovaní, napr. nemeckými alebo francúzskymi politikmi, aj preto, že u nás sú vraj dane nižšie, lebo je aktuálna sadzba dane zo zisku v Nemecku 39,5 %, u nás 19 %. A teda na prvý pohľad to vyzerá, ako keby u nás naozaj dane boli rádovo nižšie ako v Nemecku. Ale to, k čomu sa neprihliada a čo sa neporovnáva, je šírka daňového základu. A problém je v tom, že jeden z najvýraznejších efektov slovenskej daňovej reformy je, že tým že sme zrušili skoro všetky odpočítateľné položky, výnimky, špeciálne sadzby, ktoré boli nižšie, tak sme výrazne rozšírili daňový základ. Čiže máme tú sadzbu nižšiu, ale širší daňový základ. Nemecko urobilo presný opak, má ju vysokú, 39,5 %, ale zároveň má veľké množstvo výnimiek odpočítateľných položiek. Čiže má úzky daňový základ. Nielen teória, ale aj prax dokazuje, že oveľa lepšia kombinácia je mať široký základ a nižšiu sadzbu tej dane, aj preto, že to viac motivuje, aj preto, že sú nízke daňové úniky. Ale najlepšie o tom svedčí nie teória, ale prax. A ja vám uvediem konkrétne čísla za Nemecko, Slovensko a Írsko. V Nemecku, ako som teda povedal, je sadzba dane, opravujem, nie 39,5 %, ale 38,9 %, takmer 40-percentná, sadzba dane zo zisku, o nej hovoríme. Na Slovensku je to 19 %, v Írsku je to 12,5 %. Ale výber dane zo zisku v porovnaní s HDP je úplne opačný. Nemecko dosahuje 1,6 % HDP (výber dane zo zisku), na Slovensku za prvý rok po reforme je to 2,4 %, už potom v druhom roku je to 2,8 %. A Írsko s touto 12,5-percentnou sadzbou dosahuje 3,6 % HDP (výnos dane zo zisku). Čiže je to v Nemecku 1,6 % pri takmer 40-percentnej sadzbe dane zo zisku a v Írsku viac ako dvojnásobne, 3,6 % HDP pri 12,5-percentnej sadzbe dane zo zisku. Aj tieto čísla jasne hovoria o tom, že tu nejde o žiadny daňový dumping, pretože my na Slovensku dnes vyberieme v pomere k HDP omnoho viac dane zo zisku pri nižšej sadzbe, ako ju vyberú v Nemecku, pretože nemecký systém plný výnimiek, odpočítateľných položiek jednoducho umožňuje ľahký únik z daní a najmä veľkí daňovníci to jednoducho robia.

Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k tomu návrhu na harmonizáciu, pretože málo sa rozlišuje, ani tu v tej diskusii to zatiaľ až tak vysvetlené nebolo, že vlastne ten návrh, ktorý v Komisii dnes presadzuje Európska komisia a komisár László Kovács, je návrh o harmonizácii základu dane. My ale odmietame, odmietali sme aj túto iniciatívu, aj keď musím priznať a povedať, že isté racionálne argumenty za touto iniciatívou sú. A spočívajú najmä v tom, že keby bol v rámci Európskej únie spoločný daňový základ, tak by sa tzv. transakčné náklady znížili. Jednoducho najmä firmám, ktoré podnikajú vo viacerých krajinách, by to zjednodušilo vlastne to ich účtovníctvo a tak ďalej. A boli by nižšie náklady, boli by nižšie riziká z právnych sporov, z rozdielov a tak ďalej.

Ale v čom je zásadný problém.

Prvý zásadný problém spočíva v tom, že to, čo zásadne odmietame, je harmonizácia daňových sadzieb. A harmonizáciu daňových sadzieb už aj dnes niektorí politici a niektoré krajiny otvorene presadzujú, niektorí ani Komisia zatiaľ ju nepresadzujú. Ale problém je v tom, že harmonizácia daňových sadzieb by bola jednoznačne škodlivá pre všetkých, pre Európu aj všetky členské krajiny a tú harmonizáciu daňových sadzieb nie je možné urobiť, ak neexistuje harmonizácia daňových základov. Inými slovami, dnes harmonizácia daňových sadzieb nehrozí ani teoreticky, lebo nemáme jednotný harmonizovaný daňový základ. Čiže prvý dôvod je ten, a írsky premiér Bertie Ahern to povedal veľmi jasne, citujem ho, "považujeme tento návrh," viď návrh Kovácsa na konsolidáciu daňového základu, "za trójskeho koňa harmonizácie sadzby dane zo zisku a to je dôvod, prečo sme rezolútne proti tomuto návrhu". Aj my sme a aj preto mali by sme byť, doteraz sme boli proti tomuto návrhu aj preto.

Ale je tu druhý pre Slovensko ešte dôležitejší dôvod, prečo by sme zásadne mali odmietať aj harmonizáciu daňových základov. A ten dôvod vyplýva práve z toho, že sme urobili takú daňovú reformu, akú sme urobili, že sme zjednodušili systém, zrušili výnimky odpočítateľné položky a daňový základ slovenský je dnes asi najširší daňový základ v Európskej únii. Najužší, zrejme najužší alebo jeden z najužších je v Nemecku. A problém je v tom, že ak sa bude rokovať o spoločnom daňovom základe, nie je ani teoretická alebo možno je len teoretická, ale naozaj len teoretická šanca, že sa prijme za spoločný daňový základ slovenský daňový základ. Ak sa prijme akýkoľvek iný, niekde v strede alebo aj bližšie k nám, ale iný, tak by to pre nás znamenalo nevyhnutnosť znovu zaviesť do nášho daňového systému výnimky, odpočítateľné položky, teda zúžiť daňový základ, mať ten spoločný. A zároveň by sme museli zvýšiť sadzbu dane, pretože pri užšom daňovom základe by sme pri tej dnešnej sadzbe mali menší výnos, ako ho máme pri širšom základe. A ak si niekto príp. z kolegov alebo kolegýň myslí, že možno by to mohlo byť reálne, aby sme presadili slovenský daňový základ ako spoločný, tak musím povedať, že je to absolútna ilúzia. A ja som si ju otestoval aj na jednom Ecofine, keď som sa spýtal 24 kolegov ministrov ďalších, či si vedia predstaviť, že by vo svojom daňovom systéme zrušili všetky výnimky, takmer všetky výnimky, takmer všetky odpočítateľné položky a špeciálne sadzby. Odpoveďou mi boli len úsmevy, pretože, samozrejme, politicky je to absolútne nereálne a nepredstaviteľné, viď najnovší návrh český na daňovú reformu, ktorá síce navrhuje rovnú daň a zníženie sadzieb, ale nevedeli sa už ani v návrhu vysporiadať s odstránením veľkého množstva výnimiek a odpočítateľných položiek, pretože je to tak politicky citlivé a tak politicky obtiažne. Takže toto je jeden zo zásadných dôvodov, prečo by sme mali odmietnuť daňovú harmonizáciu.

O tom, že daňová harmonizácia nie je len teoretickou hrozbou, svedčia aj posledné udalosti, keď komisár László Kovács 2. 5. 2007 vyhlásil: "Európska komisia je presvedčená, že spoločný daňový základ pre daň zo zisku bude dôležitým príspevkom k úspechu spoločného trhu." A predstavil aj časový harmonogram, kedy to má tak byť. V prvom polroku 2008, teda v prvom polroku budúceho roka má byť predložený legislatívny návrh. A Komisia predpokladá, že tento systém začne platiť od 1. januára 2010, teda ešte počas funkčného obdobia tejto vašej vlády. Myslím si, že aj toto je dôvod, prečo by sme mali takúto deklaráciu prijať.

A ja zopakujem, čo moji kolegovia povedali, že aj vo výbore pre rozpočet, financie a menu všetci poslanci vrátane koaličných tvrdili, že oni sú proti harmonizácii daní, proti harmonizácii daňových základov. Najlepšie dokážete, že to myslíte úprimne, ak podporíte tento predložený návrh Deklarácie o daňovej suverenite. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)