V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Zala, pán Jarjabek ako posledný. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán Zala.

B. Zala, poslanec: Pán podpredseda Hort, pletiete dohromady dve veci. Je nepochybné, že v roku 1999 bolo treba zabrániť čistkám, etnickým čistkám, ktoré prebiehali z jednej aj z druhej strany. Ale my tu hovoríme o bombardovaní. My tu diskutujeme o tom, či bombardovanie bolo adekvátnym riešením. To sa to isté týka aj bombardovania nemeckých miest, o ktorých tu bola diskusia. Je predmetom stovky kritiky serióznych historických prác problém bombardovania nemeckých miest, pretože sa diskutuje o tom, či to bolo adekvátne a viedlo to k cieľu, ku ktorému to malo ísť. Brutalita za dobrým cieľom neprestáva byť brutalitou. A to sa týka, a nikto, kto kritizuje alebo rozoberá, či tento zásah bol adekvátny, nepodporoval a nepodporuje z týchto historikov Hitlera. To je úplný nezmysel. Iba sa otvára diskusia o primeranosti zásahu a to sa týka aj bývalej Juhoslávie. Ja som si vedel predstaviť aj inú formu vojenskej operácie, ktorá by vedela toto riešiť, ako bombardovanie srbských a juhoslovanských miest. A o tom tu je diskusia, o adekvátnosti tohto zásahu, ktorý vláda umožnila v roku 1999. A treba potvrdiť, že keby vláda nebola otvorila vzdušný priestor, z technického hľadiska toto bombardovanie nebolo možné a bolo by sa hľadalo iné riešenie a iný typ vojenskej operácie - a to je to podstatné.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Pán poslanec Hort, položili ste si na záver rečnícku otázku, citujem, povedali ste, že: "Kde je pes zakopaný?" No tak ten pes zakopaný veľmi jednoducho je v tom, aj celý ten váš monológ bol o tom, a skutočne ten pes je zakopaný v tom, že ste v opozícii. Keby ste neboli v opozícii, rozprávali by ste úplne inak.

Ale chcel by som sa spýtať inú vec, lebo aj dnes podľa dostupnej literatúry, podľa toho, čo si môžeme prečítať, či už na internete, alebo vôbec, čo môžeme pozerať v médiách, aj dnes sa prehodnocuje zo strany Spojených štátov vtedy ten akt toho bombardovania. Nie všetky hlasy v Spojených štátoch, o ktoré sa vy stále opierate, hovoria o tom, že bombardovanie bolo nutné. No a ja teraz chcem úplne vám položiť jednu konkrétnu otázku: V zmysle poznania veci dnes hlasovali by ste opäť za bombardovanie tak, ako ste hlasovali toho 14. 4. 1999? (Ruch v sále, smiech a potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán... S reakciou pán poslanec Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: No, pán kolega, pán kolega Jarjabek, bežia mi sekundy, pán kolega Jarjabek, chcem reagovať. No áno, presne tak by som hlasoval. Dokonca si myslím, že aj to, čo sa deje v Iraku, keď sme sa dozvedeli o všetkých tých masových hroboch Kurdov napríklad, ku ktorým sa teraz dochádza, tak dúfam, že aj tým, ktorí vtedy roznecovali nenávisť voči Američanom, že im ide o ropu a o plyn, takže už aj dneska postupne zhasínajú názory tohto druhu.

Ale pokiaľ hovoríte o tom, a už to povedali úsmevne veľakrát mnohí z vás o tom, že sa nevieme vtesnať do toho, že sme v opozícii, ja vám za seba poviem, že nemám s tým žiadny problém. Lebo keď som bol predseda poslaneckého klubu, tak som sa trošku aj tešil na tú opozíciu, že si trochu oddýchnem. Len, len... (Reakcie z pléna.) Áno, taký papaláš som ešte nebol. Ale, pán kolega Jarjabek, my vieme sedieť aj v opozičných laviciach, len keď vám hrozilo, pán kolega, že sa ocitnete v opozícii, keď išli preferencie HZDS dole, tak ste veľmi rýchlo preskočili do tej lode, ktorá sa volá SMER (smiech v sále), lebo bolo jasné, že tá bude minimálne v parlamente a že tá bude možno aj vo vláde. Takže ten presun z HZDS do SMER-u bol o tom, že vy neviete sedieť v opozičných laviciach, resp. už vás to tak omrzelo v tom predchádzajúcom období, že už ste to jednoducho nevydržali.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Miroslav Číž. (Ruch v sále.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení kolegovia z SDKÚ, známi to priaznivci etiky, korektnosti a toho všetkého, čo tu vyprávate, len ten váš spôsob teraz, ako sa správate, naznačuje, ako hlboko vám ide o taký zásadný problém, ktorý tu riešime, ako naozaj hlboko SMER vyrába vnútropolitickú krízu... (Reakcie z pléna.) Prosím? (Reakcie z pléna.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, poprosím...

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán Mikloš, ja vám prepustím miesto, poďte sem vrieskať, nie z lavice, načo?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

M. Číž, podpredseda NR SR: Alebo sa prihlásite s 29 faktickými poznámkami, bude ma to tešiť.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj nie je tu vytvorený priestor na korektnú diskusiu a teraz už asi verejnosť posúdi, vďaka komu a kde a akým spôsobom sa argumentuje, čo je vlastne predmetom toho, čo má v konečnom dôsledku dokumentovať dôstojnosť tohto parlamentu. Vystúpenie pána kolegu Horta bolo tiež demonštrovaním záujmu o odborný obsah našej diskusie, navysvetľoval, akej koristi sa všetci ako snažíme zmocniť a podobne a kopu iných vecí, ktoré naozaj naznačili, že to nie je vnútropolitická záležitosť.

Myslím si, že to, o čom hovoríme, je veľmi dôležité, dotýka sa to osudu a záujmov jedného veľkého národa v Srbsku, možno aj niektorého iného v Kosove. Ide o problém, ktorý naozaj má istým spôsobom už minimálne desaťročnú aktuálnu históriu, ktorú vnímame my, ale, samozrejme, mnohí dokumentovali aj históriu, ktorá je oveľa dlhšia. Porozprávali sme tu všeličo, ale faktom je, že ak som sa odhodlal vystúpiť, tak iba k tomu, že naozaj, ak niečomu nerozumiem, to je motivácia pána Dzurindu, ale dokonca aj pána Kukana, kde som obvykle nevyvolával rôzne konfrontácie, lebo naozaj priznám sa, že v tom roku 1999 sme preciťovali všetci tú situáciu. Všetci sme cítili iste istú aj slovanskú spolupatričnosť, cítili sme akési nie vždy pochopenie a nie vždy korektné riešenie podľa hesiel, ktoré nás v tom roku 1990 primäli k tomu, že sme aktívne vošli do tých ulíc, že sme verili tomu, že ľudské práva, aj individuálne, že treba rokovať, že v medzinárodnej politike je nutnosť hľadať konsenzuálne riešenie prioritou, že ideme do 21. storočia, kde humanita a kvalita vzťahov a tak ďalej stoja na trošku iných hodnotách.

A diskusia dneska, v roku 2007, o tom, že teda aký bol Miloševič vrah a tak ďalej, samozrejme, ide o kontroverzné a zložité otázky. Len ak zoberiem tú paralelu a hodnoty, ktoré sú demonštroval napríklad pán Dzurinda, veď tam tiež nejde o nič. Tam ide iba o tých 600-tisíc mŕtvych, pre istotu, pán Dzurinda, o 600-tisíc! O 600-tisíc! Nezávislá americká zdravotnícka organizácia hovorí o počte 600-tisíc ľudí, ktorých zahynulo. Denne zomierajú desiatky až stovky ľudí v tom Iraku pri tom geniálnom riešení, ktoré ste presadzovali vtedy a o ktorom s nesmelou hrdosťou hovoríte, že by ste ju presadzovali aj teraz.

Existuje iba váš osvietený názor a istej skupiny ľudí a neexistuje čosi, o čom máme viesť spory a naozaj hľadať ťažko a komplikovane dobré riešenia. To je sféra humanity, sféra dopadov. Ide o veci, ktoré sú pre slušného človeka nesmierne kontroverzné. Nesmierne kontroverzné. Naozaj, kde silu a kde trpezlivosť, kde pokoru a kde široké porozumenie a kde nie je iba bohapusté uplatňovanie vlastných záujmov. Slovensko v tomto smere je pre mňa jednoznačne malou krajinou a celá táto diskusia jednoducho nie je schopná obsiahnuť ten kontext, že či my tu prijmeme akékoľvek vyhlásenie, tak bude to kurióznym vyhlásením, na ktoré, samozrejme, pán politikov zareaguje, ale veci nijakým spôsobom nepomôže.

Ale vážne tu už štyri hodiny vyprávať o tom, aká je to len kontinuita v politike SDKÚ po tom, čo sa dialo v roku 1999, ako sa teraz prejavuje v parlamente tým, že znovu teraz zrazu, pán Dzurinda, akéže národné záujmy Srbov, nebodaj, veď vy ste nepoznali ani národný, slovenský národný záujem, čo to vlastne je. Nikdy ste... (Potlesk.)

Vo vašom vystúpení, ja to nerád opakujem, len pripomínam, v roku 1998, keď ste sa sem postavili ako nový predseda vlády, tak ste povedali, že ako vy neviete, čo je to národnoštátny záujem a keby vám to len niekto vysvetlil. Ja som nepátral a nechodil po archívoch parlamentu, ja si to jednoducho pamätám, pán Dzurinda. Bez problémov vám to, samozrejme, ale nájdem, keby to bolo treba. Ale to nie je dôležité, lebo toto vystúpenie naozaj netreba strácať tým, že budem s vami viesť takýto nezmyselný konflikt.

Chcem povedať zásadné veci. Slovensko musí nájsť vzťah a myslím si, že to je úloha našich humanitných elít, čo je to vlastne lojalita? Ako sa má prejavovať naša lojalita pronatovská, ako sa má prejavovať naša lojalita proeurópska? Je priestor na to, čo z tej Ameriky k nám prichádzalo a bolo najsympatickejšie, a to je sloboda názoru. Pán Dzurinda je osvietený a teraz zrazu zistil, že jeho nesmierne dobrý osobný priateľ Bush, som cítil z tých novín, keď som čítal to vaše interview, že ako teda je to váš priateľ blízky a tak ďalej, však mu zavolajte, zavolajte mu teda, že sa mýli, a keď je taký veľmi dobrý priateľ, vás vypočuje.

Problém je to, že pre slovenskú vládu nie je žiadny problém hľadať optimálne východiská pre to, aby formulovalo politiku Slovenska tam, kde to má istý význam, to znamená aj v Bezpečnostnej rade. Veď my predsa vedieme diskusiu o stanovisku Slovenska. Predseda vlády ju veľmi jasno zadeklaroval, dokonca vy ste mu ho niekoľkokrát, pán Dzurinda, zacitovali. Veď tam je to úplne jasné. Náš problém je, že hoci nejde nikomu o vnútropolitický a iný priestor, ktorý treba využiť alebo zneužiť, alebo hľadať rehabilitáciu, pán Dzurinda. Trošičku tých 4-tisíc, 5-tisíc, 6-tisíc Srbov, to niekedy trošku cítiť. To rozhodnutie, ktoré ste zobrali na seba veľmi nelegitímne, stačilo požiadať Národnú radu, aby sa k tomu vyjadrila. Urobili ste všetko pre to, aby ste to urobili sám. Vošli ste do dejín a máte tú obrovskú smolu, že história je neúprosná. Za 5, 10, 15, 20 rokov tento váš počin bude v učebniciach dejepisu, ale nemyslím si, že to bude už tam napísané ako niečo, na čo máme byť ako Slováci hrdí. Určite som presvedčený, že to v tejto polohe tam nebude.

Ak by vás teraz osvietilo slnko poznania, aj to som povedal tisíckrát, ja si to budem ceniť, lebo je to dobré, Slovensko potrebuje naozaj na obidvoch stránkach politického spektra ľudí, ktorí vedia, čo sú to základné konštanty európskeho usporiadania štátneho a nadštátneho. To znamená istá miera národnej suverenity, hodnoty s tým späté a, samozrejme, aj potreba spolupracovať a hľadať strategické ciele vo vyššom spoločenstve, ktoré chceme nejakým spôsobom zabezpečiť. Ony tu sú. Ešte raz opakujem, časť problémov, o ktorých sa bavíme, je úplne legitímna, bavia sa o nich všade inde, pán Dzurinda. Ale tá diskusia má vtedy význam, keď nevyprávame dopredu veci, ktoré sú objektívne v rozpore s elementárnou logikou. Čím ste začali váš prejav, ste sa sem postavili, predpokladám, že ste si dali na úvod tie najdôležitejšie argumenty, začali ste tým, že je nesmierne smutné, že vláda Slovenskej republiky porušila svoje ústavné povinnosti, nezaujala žiadne stanovisko k situácii v Kosove, veď aj Európska únia dokonca ako nesmierne rýchlo vo výbore zareagovala na čosi.

Pán Dzurinda, ak toto vážne chcete hovoriť, tak ja mám pochybnosti o elementárnej odbornej erudícii. Veď potom by sa patrilo povedať, nie čo robila Európska únia, ale čo robili aj iné národné štáty, lebo predpokladám, že vo vzťahu k medzinárodným otázkam je postavenie slovenskej vlády a parlamentu presne také isté, ako je v krajinách iných, v Maďarsku, Poľsku, Belgicku a kdekoľvek inde. Ale bezostyšne ste zacitovali výbor Európskej únie ako jediný, ktorý sa týmito vecami začal zaoberať týmto spôsobom, a vydávali ste to dokonca za nejaké nesmierne smutné, tragické a neviem aké pochybenie slovenskej vlády. To je nezmysel! Na tom sa nedá postaviť seriózna diskusia, preto aj prevažná väčšina našich ľudí mlčí. Čakáme, kým sa naozaj budeme baviť o tom, čo reálne Slovensko môže spraviť, aby sme si zadefinovali a ujednotili sa aspoň na základných hodnotách a východiskách, a má to istý význam, alebo aspoň aby sme zadefinovali korektne stav diskusie, ako to vnímame, akým spôsobom veci fungujú, aby sme sa okamžite nevyčlenili na jednotlivé spektrá toho poznania s tým, že jeden aj druhý potom už drží, samozrejme, tú floskulu a stráca schopnosť počúvať toho druhého a hľadať dobré riešenia.

Pán Dzurinda, ani na sekundu sme nevytvorili situáciu, že my môžeme ako v parlamente hľadať teraz dobré riešenie. S tým, že prejavíte aspoň elementárnu empatiu pozícii vlády, bez vzájomnej situácie, ktorá tu funguje, záujem Slovenska ako takého, reálne možnosti, ktoré sú v danej situácii k dispozícii, to je to smutné. Budeme ešte možno ďalšie tri hodiny, možno viac na túto tému diskutovať s tým, že základné otázky, ktoré tu sú: Prečo vláda potrebuje také stanovisko? Aké je to stanovisko v kontexte iných krajín? Čo sa stane s takým stanoviskom? Či bude mať situáciu A alebo B, či to bude teda stanovisko toho uznesenia, ktoré sme dali my, alebo bude niektoré iné a podobne? Čo reálne budeme robiť v Bezpečnostnej rade? Ak ide iba o hlasovanie v Bezpečnostnej rade, pravdepodobne tá diskusia by mala mať celkom iný charakter. Celkom iný charakter, ako má teraz. Pretože potom sa bavme o tom, že chceme alebo nechceme ministrovi, bez ohľadu na to, aký bude stav za týždeň, za tri týždne, za šesť týždňov, odporovať nejaké riešenie. Alebo budeme potom nejako tvrdiť, všeobecne zadefinovať v hodnotách základných ten postoj, ale potom musíme sa pýtať, či to naozaj treba, aký to má význam, či to vláda náhodou sama nevie, keďže poznáme jej stanoviská, ako sa bude správať a podobne.

Čiže toto všetko je vlastne pre mňa iba vnútropolitický cirkus, pán Dzurinda, prepáčte, ale priznám povedzme subjektívne stanovisko, chcete sa trošku rehabilitovať, chcete nájsť nový vzťah vašej strany k týmto udalostiam, lebo ste zistili, že škodia, že ľudia si to stanovisko nevážili, cítili sa podvedení a niektorí sa hanbili, že sme Slováci, že sme mali takú vládu, ktorá sa správa tak, ako sa správala vtedy napriek tomu, že to bolo veľmi ťažké rozhodnutie a nie jednoduché. Ten tlak Spojených štátov naozaj bol veľmi veľký. Ale ten vzťah a lojalita k Spojeným štátom ako taká v našich podmienkach, predsa veď ona, ako je zadefinované právo, aby sme videli vlastnými očami ten problém, ktorý tu je? Aký stupeň nevyhnutnej empatie k požiadavkám veľmocí, ktoré okolo nás sú, musíme ho mať, aby boli naše stanoviská dobré, a do akej miery teda si môžeme formulovať zmysluplné vlastné stanoviská, aká je tá väzba a siločiary? A diskutovať o tom význam má, pán Dzurinda, ale nie takýmto spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Mikloš, Miššík, Abrhan, Lipšic, Hort, Halecký, posledný pán poslanec Frešo. Končím... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcie z pléna.) Aj pán Dzurinda bude tam zapísaný, výborne, zapíšte tam aj pána poslanca Dzurindu, poprosím, aby bol tam zapísaný proste ako posledný. A teraz... (Reakcie z pléna.) A je prvý, no prvý bude, bude hovoriť prvý, tak nech hovorí prvý, pán Dzurinda, nech sa páči, ak mu pán Mikloš dá šancu, dobre? Nech tu v tom máme poriadok.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem vám aj kolegovi Miklošovi. Pán podpredseda Národnej rady, len dve faktické poznámky.

Po prvé, neviem všetko, ale viem, že Maďarská republika reagovala 9. februára. Overte si to, Gyuracsány a predsedníčka parlamentu napísali svoju pozíciu, pozíciu teda Maďarskej republiky, trom ľuďom, pani Merkelovej, lebo predsedá Európskej rade, pánovi Barrosovi, šéfovi komisie, a pánovi Solanovi, vysokému komisárovi. Dávam jednu konkrétnu informáciu, ktorá by vyvracia kopu z toho, čo ste povedali.

Po druhé, nie je pravdivý výrok, že som nehľadal dobré riešenie na pôde Národnej rady. Pán Číž, počúvate ma? Je tu poslanec, sú tu poslanci, ktorí dobre vedia, že aj v nedeľu som tu prišiel, a nie na báze nášho návrhu. Na báze návrhu vládnej strany som hľadal dohodu, ktorá by bola širokoprijateľná. Nemáte jednoducho pravdu.

A opäť ste hovorili veľa, dlho a nepovedali svoj osobný postoj. Či budete podporovať integritu Srbskej republiky, alebo budete za to, že sa uplatnia Ahtisaariho plány. Mne môžete nadávať koľko chcete, ale nepovedali ste to podstatné. To racionálne, čo ste hovorili v súvislosti so mnou, som vám práve teraz odpovedal.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, ja vás podozrievam, že vy viete hovoriť aj pomalšie, ale zámerne hovoríte tak rýchlo, aby zanikla alebo nebolo možné tak ľahko demaskovať tu bezobsažnosť toho, čo hovoríte. Keď vám vadilo, že som niečo vykríkol na začiatku, tak sa ospravedlňujem, chcel som vám povedať to, že ak nám vyčítate, že neberieme vážne rokovanie o tomto bode, tak to nie je pravda. Jasným dôkazom toho je, koľko tu sedí poslancov vládnej koalície, koľko tu sedí poslancov opozície. Napriek tomu, že vás je viac, o dosť viac, v celkom počte, sedelo vás tu vtedy 26 a nás 35.

Chcel by som zdôrazniť, že použitie sily na zastavenie zla a genocídy a vyvražďovania je legitímne správne a dokonca aj slušné a ľudské. To, že, áno, to, že pritom vždy, vždy dôjde aj k istým obetiam, to je, žiaľbohu, to sú náklady nie toho zásahu, to sú náklady toho, čo sa tam dialo. To sú náklady zastavenia genocídy, ktorá by pokračovala, ak by k tomuto zásahu nedošlo.

Hovoríte, že my nevieme, čo je národnoštátny záujem. Pán podpredseda, tak napríklad národnoštátnym záujmom tejto krajiny bolo, aby sa dostala z medzinárodnej izolácie, v ktorej bola v roku 1998, aby sme dobehli susedné krajiny pri vstupe do Európskej únie, do OECD, do NATO, aby sme stabilizovali ekonomiku a urobili také reformy, ktoré prinášajú ľuďom prácu. Toto je národno-štátny záujem. Napríklad aj to, že sme sa vedeli postaviť proti tomu, aby zákon inej krajiny platil na území tejto krajiny. To je napríklad ochraňovanie národnoštátnych záujmov. (Potlesk.)

A treba povedať jedno, a to podstatné a kľúčové, a to je to, že tento návrh, za ktorý chcete hlasovať, umožňuje hlasovať Slovensku za Ahtisaariho návrh. To je to podstatné a kľúčové. A preto nechcete odpovedať na otázku, ako bude Slovensko hlasovať, ak k hlasovaniu príde, v Bezpečnostnej rade. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Pán podpredseda, ja sa dotknem dvoch vecí z toho, čo ste tu pomerne dlho hovorili, som si všimol dve také záležitosti. Prvé, čo vás udivovalo, bolo, že koľko času venujeme otázke rozhodnutia vlády Slovenskej republiky v roku 1999. Nie my, pán podpredseda, ale vy ste dali do vášho Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo túto časť uznesenia. Nie my, vy ste to boli, vedomí si toho, že tým rozviniete túto diskusiu, ktorej sa my tešíme.

A ešte k jednej veci. Čo bude v učebniciach? Pán podpredseda, ak nebudete tvoriť dejepis vy, tak v tých učebniciach bude, že za vlády Mikuláša Dzurindu vstúpilo samostatné Slovensko do NATO a EÚ. To je pravda. A to v živote nikto nemôže povedať nič iné.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, povedali ste, že diskutujeme o vyhlásení, na ktoré možno zareaguje pár politikov a to bude všetko. A v tom je práve problém, že vy takto vnímate túto deklaráciu a toto vyhlásenie. Potrebujete sa zbaviť horúceho zemiaka a hovoríte, že na to zareaguje možno pár politikov. Pre nás je táto deklarácia podkladom na postup a hlasovanie Slovenskej republiky v Bezpečnostnej rade. Preto dávame tomu taký dôraz. A to je ten rozdiel v prístupe medzi vami ako koalíciou a nami ako opozíciou.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, ako zvyknete, ste hovorili dlho a rýchlo. Ja som si všetky tie myšlienky ani nestihol zaznamenať, sa priznám, ale vy vždy všetko pojmete tak všeobecne, z rôznych kontextov filozofických, historických, ekonomických, len nikdy neviem, aký je záver. Vy to príliš v takom tom kontexte vnímate a tak tým, že nemôžem, keďže som záver nepočul, reagovať na žiadnu myšlienku vo vašom prejave, týmto by som aspoň pozdravil stenografky v Národnej rade a vyjadril presvedčenie, že zostanú Národnej rade verné. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hort.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega podpredseda Číž, dozvedel som sa, že som nediskutoval vecne, keď som diskutoval. No, viete, ja som sa snažil popísať v tej mojej diskusii dve slová - cynizmus a farizejstvo.

Cynizmus, ktorý vychádza z vašich vyjadrení, keď mám pocit, a nie pocit, ale presvedčenie, že mŕtve dieťa kosovské je iné ako mŕtve dieťa srbské. Tomu hovorím cynizmus a snažil som sa to dosť jasne povedať.

No a farizejstvo je to, čo tu predvádzame dnes od rána, resp. to, čo vy tu predvádzate od rána, vzhľadom na všetko to, čo sa tu udialo v tejto Národnej rade predtým a čo všetko bolo povedané vo vzťahu ku Kosovu.

No a trošku úsmevne na mňa zapôsobilo vaše vyjadrenie, že vraj nediskutujete preto, lebo nie je o čom. Ja sa vás chcem spýtať, keď bolo o niečom možné diskutovať, myslím teraz programové vyhlásenie vlády, myslím rozpočet, myslím dvojpercentná asignácia daní, ja si nespomínam, či vôbec jeden minister vystúpil k programovému vyhláseniu vlády. Mám pocit, že ani jeden. A koľko poslancov z vládnej koalície? Môžem spočítať na prstoch jednej ruky. Pri rozpočte to bolo obdobné.

No a teraz sa konkrétne spýtam vás, pán kolega podpredseda, čo sme sa napočúvali vašej kritiky z pohľadu etatistu na reformu verejnej správy. Sami ste si presadili do programu analýzu verejnej správy v súčasnosti. Veľmi som vážne očakával, akým spôsobom uchopíte túto šancu diskutovať v Národnej rade nad tou našou zlou reformou verejnej správy. Ani vy, ani pán Faič, a len vás dvoch spomeniem, vôbec, ste ale vôbec nevystúpili. O čom bolo celé to divadlo?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, tiež by som chcel upozorniť na niektoré otázky, o ktorých sa tu možno nehovorilo, pretože hovorí sa skôr o niektorých procesných záležitostiach, ako to prebiehalo v minulosti. Mňa to zaujíma, ako to bude, pokiaľ dôjde k realizácii toho, čo zrejme asi de facto možno bude v krátkej dobe alebo dlhšej dobe skutočnosť, že sa vytvorí islamský štát v Európe. Je to, myslím, vec, na ktorú ešte ani teoreticky, ani prakticky nie sme zvyknutí.

Nechcem hovoriť o dôsledkoch, o vzájomnej pomoci, solidarite, povahe príslušných ľudí atď., ale trošku ma máta otázka, komu to vlastne vyhovuje, že také niečo sa chystá a také niečo bude. Chcem len podotknúť, čo bude, či sa spojí, čo ja viem, Kosovo s Albánskom, čo bude s tretinovým obyvateľstvom v Macedónsku, aký bude tam pohyb? Zrejme, že žiadnej európskej krajine, a teda ani Slovensku, takéto pohyby, ktoré sú kontroverzné, a zrejme, že aj z hľadiska bezpečnosti Európy vyhovovať nemôžu. Toto riešenie, aby sa dokončil ten proces s vytvorením daného štátu, vyhovuje niekomu mimo Európy, čo je pochopiteľné, pretože aspoň v tej západnej časti Balkánu by nemali starosti, by nemali spoje vojská a zrejme, že asi by bol aspoň dočasne kľud.

Je pre nás jasné, že žiadne riešenie nie je dobré, žiadne riešenie nebude dobré pre všetkých, vždycky bude riešenie dobré len pre určitú stranu a určitých zástancov tohto riešenia. Takže všetky otázky, ktoré preberieme, budú zohľadňovať len aspekty, ktoré pomáhajú buď jednému, alebo druhému táboru, ktorý tu v rečiach v tomto parlamente súperí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Frešo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som pozorne počúval vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady, pána Číža, a mal by som tri poznámky z toho, čo som počul.

V úvodnej časti nás označil za priaznivcov etiky, korektnosti a neskôr dôstojnosti. Myslím si, že to by mohol adresovať naozaj svojim poslancom, ktorí svojou neprítomnosťou v sále dali asi najavo, čo si o jeho vystúpení myslia, rovnako ako sa to stalo jeho podpredsedníčke pani Malíkovej, kde odišiel takmer kompletný poslanecký klub, pardon, Belousovovej.

V druhej časti hovoril, to som si nebol celkom istý, pretože naozaj ten tok slov bol príliš rýchly, asi o Iraku, tak mi prišlo, že v Iraku tiež mali diktátora, podobne ako ho mali v Srbsku, ten diktátor sa volá Saddám Husajn. Mal so sebou takú kamarilu, volala sa Socialistická strana BAZ, neviem, čo si mám o tom myslieť, a títo ľudia veselo vraždili kurdské obyvateľstvo napríklad chemickými zbraňami, odporučím vám film o tom, myslím si, že je to veľmi, veľmi, bol to veľmi, veľmi zlý režim a bolo správne, že tento režim je dnes dolu.

Tretiu vec, ktorú som zachytil, bol výraz, ktorý ste spojili s touto diskusiou a asi so svojím vystúpením, keď ste použili výraz vnútropolitický cirkus. Na to odpovedám áno, súhlasím s tým, čo som videl, bol to cirkus.

A posledná vec, nebolo mi zrejmé, či hovoríte naozaj za alebo proti. Naozaj neviem, ako budete hlasovať o tom uznesení k Ahtisaariho plánu. Ja by som odporučil naozaj, keď vám leží na srdci stabilita tej juhovýchodnej Európy, naozaj zvážte svoje rozhodnutia, hlasujte proti tomu, aby to bolo bez súhlasu jedného zo zúčastnených. Myslím si, že je lepšie uprednostniť dohodu, ako niekomu nejaké riešenie nanútiť.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda Číž, ja si dovolím nadviazať na váš výrok o tom, keď ste povedali, že pán Dzurinda má zavolať Bushovi a že sa mýli. K tomu mýleniu chcem povedať, resp. k tomu, keď niekedy niečo ujde, myslím si, že je potrebné mať k tomu odvahu a odvahu treba mať predovšetkým k vlastným prestreleným výrokom. A už by sme to veľmi opakovali, keď tu pripomenieme výroky o páchateľoch, o netradičných formách obchodu, ale ku konkrétnej téme aj k rozporuplným výrokom ku Kosovu, čo hovoril na jednej strane pán minister Kašický a na druhej strane pán premiér. Veď tieto výroky, tiež možno povedať: Tak tu som prestrelil a ospravedlňujem sa. Dá sa to povedať aj diplomaticky. V týchto veciach absolútne nepripúšťate nijaké zmýlenie sa, nijaký iný výrok, a dokonca meníte aj také jasné výroky, ktoré sú mediálne úplne jasne prezentované.

No a treba mať aj odvahu zaujať postoje aj vtedy, keď napríklad v roku 1999 bolo potrebné rozhodnúť o riešení problému genocídy na bezbranných. A dôstojnosť a ochrana predsa patrí každej ľudskej bytosti, nielen tej, ktorá sa mi páči, ale každej ľudskej bytosti a o to viac tým, ktorým sa ubližuje, a to už nehovorím o tých, ktorí sú zabíjaní a vraždení.

A na záver, keď ste hovorili o tom, že je tu vytvorený priestor na korektnú diskusiu, tak doplním, škoda, že tu nie je priestor na konsenzus, ktorý bol vyslovene pripravený aj zo strany opozície a bol priestor na podporu deklarácie, ktorú predložila SNS. Zmarili sme si vlastnú šancu, aby sme spoločne podporili úplne jasnú a zreteľnú deklaráciu. Nielen strany koalície, ale aj strany opozície.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ešte raz to hovorím a budem to hovoriť veľakrát. Nikdy nezabudnem na toho 14. 4. 1999, keď sme sedeli a počúvali tie pseudoargumenty, ktoré tu hovorili ohľadne toho bombardovania. Jednoducho vy sa za to bombardovanie ani nemôžete ospravedlniť, ani sa z tohto zlého rozhodnutia nemôžete vyviniť. Hovoriť o tom stále, že neexistovali iné riešenia. Ešte raz to hovorím. Bolo tu 9 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých ste neprijali ani jeden. No a ten záver toho hlasovania. Skutočne by som vám prial všetkým to zažiť preto, lebo my sme tam z tej strany potom odišli na poslanecký klub HZDS dole a tam som videl to, čo som už potom nikdy nevidel. Niekoľko poslancov a poslankýň plakalo. Môžete si o tom myslieť, čo chcete, a cynicky sa rehotať v tejto chvíli. Naozaj plakalo, lebo im nešlo ani o kufríky peňazí, ani o nič iného. Proste plakalo tak, ako plakala časť národa, ktorú ste vy vtedy podviedli. Taká je pravda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán podpredseda Číž.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Je lákavé sa pokúsiť zase akože floskulami všelijakými odpovedať na tie invenčné pripomienky. Ale predsa len skúsim seriózne, pán Frešo, no, ako budem hlasovať, som podpísaný na tom jednom návrhu. To si veľmi ľahko zistíte a otázka je v podstate teda zbytočná. A teda, že mi nerozumiete. No tak je možné tým, že naozaj tie moje vystúpenia sú nezmyselné. Alebo po druhé možnože, aby ste im rozumeli, potrebujete elementárnu znalosť politologického slovníka, keď to nejde, tak sa ospravedlňujem. (Potlesk.) Ja to skúsim nabudúce teda zjednodušiť.

Pán kolega Dzurinda, mám tu pred sebou ten list, ktorý, teda ako jedinej krajiny, ktorá prijala, ako ste tu spomenuli, teda to, čo smutne slovenská vláda zanedbala, mám ten list pána premiéra Maďarskej republiky, kde svoje stanovisko ako premiéra vlády hovorí o tom teda, že je mimoriadne dôležitý dokument, ktorý umožní ďalšie pokračovanie procesu riešenia kosovskej otázky. Ja som ochotný ho dať rozmnožiť a všetkým dať k dispozícii, aby videl, o čom je teda tento dokument. Na túto tému pravdepodobne tá diskusia naozaj, keby bola korektná, tak by smerovala inde.

Pán Dzurinda, viete, v čom je problém? Charakter tejto diskusie určil váš prejav pilotný. Prejav za našu stranu predniesol predseda parlamentu Paška. Bol formálny, korektný, štandardný, ponúkol diskusiu o veci. Potom ste nastúpili s prejavom vy. Určili ste charakter tej diskusie. Deväťdesiat percent ľudí nemá chuť do tejto diskusie vstúpiť. Ja v tom trošičku mám funkciu aj v tom našom klube, tak som vystúpil iba preto, inak tá diskusia naozaj bola úplne zbytočná a nezmyselne akcentovala iba to, že ste chceli tento problém vnútropoliticky využiť. Bohužiaľ. Akonáhle zaregistrujem minimálne prejavy ochoty na dialóg, verte, že dramaticky sa zvýši naša aktivita k tomu, čomu hovoríte diskusia.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, končím dnešný rokovací deň zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine. Ako prvý v rozprave k prerokúvanému bodu vystúpi pán poslanec Hrušovský a pripraví sa ako druhý pán poslanec Rydlo.

Dobrú noc prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)