Tretí deň rokovania
8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. marca 2007 o 9.00 hodine
P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 8. schôdze Národnej rady.
O ospravedlnenie požiadali páni poslanci Vladimír Mečiar, Tibor Mikuš a Ferdinand Devínsky a na zahraničnej pracovnej ceste je pán predseda výboru pre európske záležitosti pán Milan Urbáni.
Pristúpime teraz k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Je to tlač pod číslom 208.
Prosím teraz pána ministra Františka Kašického, aby uviedol vládny návrh zákona.
F. Kašický, minister obrany SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, je motivovanie záujemcov, ako aj samotných príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pre službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky a ďalej sú to poznatky z aplikačnej praxe. Z nich totiž vyplynula potreba precizovania niektorých ustanovení zákona, zavedenie nových inštitútov do systému personálneho manažmentu a taktiež odstránenie čiastkových nepresností, ktoré sú dôsledkom zmien vykonaných v priebehu legislatívneho procesu k zákonu.
Toto navrhované znenie zákona má na jednej strane vytvoriť optimálne podmienky na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka, avšak na druhej strane je nevyhnutné, aby zavedený systém personálneho manažmentu vytváral podmienky aj na dôsledný postih tých profesionálnych vojakov, ktorí si neplnia určené služobné úlohy alebo sa snažia účelovým konaním zneužívať tento systém.
Tieto zmeny je nevyhnutné vykonať aj z toho dôvodu, že ozbrojené sily Slovenskej republiky očakávajú náročné úlohy pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s obranou Slovenskej republiky a pri plnení medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z nášho členstva v Severoatlantickej aliancii.
Dovoľte mi povedať teraz o niektorých navrhovaných zmenách, ktoré sa týkajú predovšetkým týchto oblastí.
Zavádza sa príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, ktorý má finančne kompenzovať náročnosť služby profesionálnych vojakov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na takomto výcviku a príplatok za výkon služby vo vojenskej polícii. Na účely identifikácie osoby sa dopĺňajú ustanovenia o odoberaní biologickej vzorky profesionálnemu vojakovi. Navrhuje sa, aby príspevok na bývanie poberali všetci profesionálni vojaci podľa podmienok určených týmto zákonom. Služobný pomer profesionálneho vojaka sa má skončiť obligatórne z dôvodu opakovaného užitia omamných a psychotropných látok aj mimo výkonu služby. Tiež má byť profesionálny vojak prepustený, ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v určených termínoch nesplní požadované normy z pohybovej výkonnosti. Zavádza sa taktiež možnosť prepustenia profesionálneho vojaka zo štátnej služby, ak opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch porušil niektorú zo základných povinností.
Taxatívne sa vymedzuje rozsah služobného času a služobnej pohotovosti, pretože platný zákon neustanovuje maximálnu dĺžku služobnej pohotovosti a ustanovenie o vykonaní štátnej služby nad určený čas vytvára priestor na subjektívne rozhodovanie, čomu je potrebné zabrániť. Keďže systém personálneho manažmentu v ozbrojených silách Slovenskej republiky je v súčasnosti založený na princípe rotácie vojenského personálu a plnenie určených úloh profesionálnymi vojakmi podľa potrieb ozbrojených síl, navrhuje sa vyplácanie cestovných náhrad po celý čas odlúčenia profesionálneho vojaka od jeho rodiny bez uvedenia časového obmedzenia, a nie ako podľa platného zákona najdlhšie po dobu 12 mesiacov od priznania náhrad.
Uplatňovanie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich so vznikom služobného pomeru, jeho priebehom, ale i skončením v aplikačnej praxi vytvára zbytočnú administratívu aj v tých oblastiach, kde to nie je nevyhnutné. Z toho dôvodu sa dopĺňajú ustanovenia zákona, podľa ktorých je vedúci služobného úradu oprávnený vydať personálny rozkaz v niektorých právnych vzťahoch profesionálneho vojaka, ktorý nemusí mať náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní.
Taktiež legislatívnotechnické úpravy, ktoré sú v zákone, vychádzajú z aplikačnej praxe, ktoré precizujú platné znenie zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť určil ako spravodajcu pána Jána Kovarčíka.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 33 z 15. marca 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 208. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní ako spravodajca informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. februára 2007, č. 208 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k návrhu novely zákona, ktorú predkladal pred chvíľou pán minister obrany.
Ja sa dotknem jednej, jedinej časti tejto novely zákona. Je to príspevok na bývanie, ktorý by mali od júla dostať všetci vojaci. Ako pred chvíľkou pán minister povedal, príspevok na bývanie, ktorý sa v súčasnosti pohybuje približne okolo od 5 500 do 6 600 korún, by sa mal zvýšiť v priemere o takmer tisícku a mali by ho dostávať všetci vojaci bez ohľadu na hodnosť. Doteraz mali naň nárok len vojaci od hodnosti čatára vyššej. Vojakom by mali pribudnúť aj ďalšie príplatky, pred chvíľou to tiež hovoril pán minister.
A teraz, pán minister, vás citujem: "Zistili sme po určitých analýzach, že platové náležitosti, ktoré majú profesionálni vojaci na tých najnižších funkciách v hodnostiach, už nedokážu konkurovať súčasným podnikom a zamestnávateľom, ktorí sú napríklad v automobilovom priemysle."
Rozšírenie okruhu poberateľov príspevku sa podľa vás dotkne zhruba 6 tisíc ľudí v hodnostiach vojak druhého stupňa slobodník a desiatnik, ktorí v súčasnosti môžu bývať bezplatne vo vojenských ubytovniach. Okrem toho sa vojakom zvýši od júla aj plat, ale to je v poriadku, samozrejme, zvyšuje sa plat v národnom hospodárstve.
Moja otázka je. S rozšírením okruhu poberateľov príspevku na bývanie v pripomienkovom konaní nesúhlasilo ministerstvo financií a zdôvodnilo to tak, že podľa neho a podľa mňa tiež, je to nesystémové riešenie a zvýhodnilo by to jednu skupinu obyvateľov. Nehovorím o tom, že to bude znamenať aj enormnú záťaž na rozpočet. V tomto roku by si plánované zmeny mali vyžiadať takmer pol miliardy korún, z toho viac ako polovicu predstavuje práve príspevok na bývanie, o čom hovorím, a v roku 2008 novela zákona zaťaží rozpočet ministerstva takmer o 870 mil. korún.
A moja posledná otázka znie, pán minister: Čo bude s ubytovňami a kasárňami, do modernizácie a výstavby ktorých sa za posledných 5 rokov preinvestovali miliardy korún? Chcela by som odpoveď na tieto moje otázky.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Boli ste jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa: Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.
F. Kašický, minister obrany SR: Pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za váš záujem o tento návrh zákona. To, čo ste hovorili a tie moje vyjadrenia sú pravdivé. Chcem len povedať jednu vec, že ak hovoríte o diskriminácii, tak v súčasnosti odstraňujeme určitú diskrimináciu, pretože časť príslušníkov ozbrojených síl jednoducho tento príspevok poberá a časť nepoberá. To znamená, my odstraňujeme stav, ktorý jednoducho tu už predchádzajúcou právnou normou bol založený. Pretože máme časť vojakov, tak ako ste presne povedali, od čatára vyššie, ktorí ju poberajú a my potrebujeme v ozbrojených silách v prvom rade v rámci rotácie zastabilizovať tých príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sú práve do tejto hodnosti a ktorých platové náležitosti sú nižšie ako platové náležitosti dôstojníkov a vyšších hodností. Čiže to má byť jeden z motivujúcich prvkov na to, aby sme jednoducho dostali ľudí do ozbrojených síl a jednoducho aj tých, ktorých máme v ozbrojených silách, aby nám ďalej slúžili.
Ak hovoríme o nesystémovom riešení, treba povedať jednu vec, že my máme záujem nepokračovať vo výstavbe týchto ubytovní, pretože tieto ubytovne si jednak vyžadujú náklady na ich výstavbu a druhá vec, ktorá tam je, náklady na ich pravidelnú údržbu. Tie, ktoré boli doteraz vystavané, jednoducho ostanú pre potreby ozbrojených síl Slovenskej republiky a jednotlivých útvarov, jednak ako záloha v prípade mimoriadnych udalostí na ubytovanie vojakov, poprípade iných zložiek a súčasne časť bude využitá na každodenné potreby života útvaru jednak ako kancelárske priestory a jednak ako priestory na šatne a na každodennú činnosť príslušníkov ozbrojených síl.
Ak hovoríme o záťaži na rozpočet, tak my sme si nechali urobiť prepočty a jednoducho tie náklady, ktoré dáme teraz priamo ako stimulujúci faktor pre príslušníkov ozbrojených síl, tak na druhej strane by sme ich museli dávať do výstavby týchto ubytovní alebo do ich ďalšej údržby. Takže to je odpoveď na vaše otázky.
Návrh, ktorý je predložený, je predložený v súlade s potrebami ozbrojených síl Slovenskej republiky a práve, keď analyzovali tieto problémy v ozbrojených silách, hovorili, že toto by malo byť to riešenie, ktoré podarí tento stav nejakým spôsobom eliminovať a zastabilizovať personálne v ozbrojených silách.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
J. Kovarčík, poslanec: Ja by som len chcel zareagovať na pani kolegyňu Sárközy. Včera tu bol na návšteve náčelník Generálneho štátu Českej armády. Pri návšteve vo výbore sme mu položili otázku, ako sa pozerá na tento pripravovaný zákon a on nám jednoznačne povedal, u nich vojaci armády Českej republiky poberajú nie 1 000 korún, ale 10 000 korún. A pokiaľ ide aj o manželov, ktorí sú v armáde, je to po 10 000 na každého. A v prípade, že majú aj syna, povedzme, v armáde, tak je to ešte ďalších 10 000.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka, ktorého tu nevidím. Je všeobecný súhlas na to, aby som prehodil a pokračoval, keďže tu vidím pána poslanca Lipšica? Pán poslanec Lipšic, môžete? Je všeobecný súhlas? (Hlasy z pléna.) Dobre. Takže preskočím bod. Skúste zohnať Petra, kde je, aby sme vedeli.
Takže budeme pokračovať v prvom čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tzv. živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
Je to tlač 228. Rozhodnutie o prerokovaní vo výboroch je tlač 227.
Nech sa páči, pán poslanec.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o pomerne stručnú novelizáciu zákona o advokácii, ktorá by umožnila, aby advokát okrem prípadov, keď ide o jeho klienta, alebo, ak neporuší povinnosti advokáta, mohol pôsobiť vo funkcii agenta. Prečo je to také dôležité? A prečo je vôbec použitie agenta také dôležité pri odhaľovaní korupčných deliktov?
Priebeh korupčných deliktov je špecifický. Väčšinou tam nemáme žiadnych svedkov a žiadne mŕtve telá, preto je potrebné získať osobitné dôkazy na odhalenie korupcie. V opačnom prípade by štát bol v dôkaznej núdzi. Preto musia byť aj spôsoby odhaľovania korupcie špecifické a musia sa odlišovať od konvenčných spôsobov používaných pri iných druhoch kriminality. Inak povedané, keďže korupcia sa deje v utajenom prostredí, na utajovanú trestnú činnosť je potrebné nasadiť utajované prostriedky.
Keďže ide o špecifické formy páchania trestnej činnosti, ktorých odhaľovanie je mimoriadne sťažené, má to za následok nevyváženosť medzi záujmom na postihu týchto konaní a ochrane ľudských práv. V našom právnom poriadku agent v zásade nemôže konať iniciatívne, iba s jednou výnimkou zavedenou v roku 2003 v prípade, ak odhaľuje korupciu verejných činiteľov. Ale aj tam musia byť konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. Samozrejme, advokát nie je verejný činiteľ, čiže v takomto prípade iniciatívne konanie agenta zákon nepripúšťal, ani nepripúšťa.
Inštitút agenta bol v posledných rokoch mimoriadne využívaný na odhaľovanie korupcie. Tento počet využívania mimoriadne vzrástol v posledných rokoch. Dám vám porovnanie. Od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 bol použitý pri odhalení korupcie Úradom špeciálnej prokuratúry vo viac ako 100 prípadoch. Na porovnanie v roku 2001 to boli 3 prípady ročne. Ide naozaj o kľúčový inštitút.
Odcitujem z nedávnej relácie vyjadrenie špeciálneho prokurátora JUDr. Kováčika: "Nemáme ani jednu vec, kde by súdy v konečnom dôsledku nejako spochybnili postavenie nášho agenta a činnosť nášho agenta. Agenta využívame veľmi často, z roka na rok stále rastie ten počet tohto inštitútu a osobne považujem postavenie agenta, použitie agenta za kľúčové pri odhaľovaní korupcie." Toľko citát špeciálneho prokurátora.
Návrh novely umožňuje, aby advokát mohol pôsobiť ako agent, ak po prvé nejde o odhaľovanie a zisťovanie a usvedčovanie jeho klienta, alebo po druhé takýmto konaním neporuší povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi.
Je samozrejmé, že vzťah advokát - klient musí byť dôverný a absolútne chránený. Ale mimo tohto rámca vzťahu advokát - klient nie je legitímny dôvod na rozšírenie akejsi imunity advokáta pôsobiť v pozícii agenta. Aké ďalšie profesie by nasledovali? Máme nedávne prípady korupcie v športe, vo futbale. Budú aj futbaloví funkcionári imunizovaní vo vzťahu k pôsobeniu v pozícii agenta? A aké ďalšie profesie budú nasledovať?
V právnom štáte je navyše neprípustné - a teraz sa vyjadrím ku konkrétnemu prípadu, ktorý je mediálne známy -, aby zákonne získaný dôkaz v trestnom konaní, ktorý je jedným z dôkazov na odsúdenie páchateľa korupčného deliktu, bol v inom konaní, disciplinárnom konaní označený ako dôkaz získaný porušením zákona. Navyše, milé kolegyne, vážení kolegovia, justícia je uzavretý systém. Bez možnosti použitia inštitútu agenta bude odhaľovanie korupcie v justícii mimoriadne sťažené. Všetci to veľmi dobre vieme.
Mnohí kritici Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry argumentovali, že nepotrebujeme špecializované justičné inštitúcie na korupčné delikty, pretože každý súd je schopný zákonne a spravodlivo rozhodnúť, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní zadokumentujú také zákonné dôkazy, ktoré preukazujú korupčné správanie sa obvineného. Tí istí však väčšinou spochybňujú práve tie zákonné dôkazné prostriedky, ktoré sú jedinými efektívnymi pri preukázaní viny v prípade podozrenia z korupcie. Trochu mi to pripomína argument z Hlavy XXII.
Vysoká miera korupcie, milé kolegyne, vážení kolegovia, oslabuje dôveru v štátne inštitúcie, vrátane justičných a policajných orgánov a podkopáva hodnoty, na ktorých je založená demokracia. Všetci občania si zaslúžia právny systém, ktorý dáva šancu všetkým, namiesto toho, aby chránil len úzke záujmy niekoľkých.
Dovoľte mi na záver vyjadriť sa skôr laicky. Prípad, keď advokátka mala odvahu odhaliť korupciu svojho kolegu, je všeobecne známy. Tento kolega, koniec koncov, je aj stíhaný a bol na prvom stupni Špeciálnym súdom aj uznaný vinným. Za jej odvahu bola najskôr vylúčená z advokátskej komory tak, aby nemohla vykonávať svoje živobytie. Chápem, že život nie je rozprávka, ale rád by som bol, aby dobro a zlo bolo ľahko identifikovateľné aj v živote. Nie je to vždy tak. Ale v tomto prípade to je tak. Zlo spôsobil advokát, ktorý konal korupčne, ktorý chcel skorumpovať svoju kolegyňu, aby docielil zmenu výpovede jej klienta. Tento advokát ohrozil integritu a dôveryhodnosť celého súdneho systému. A postihnutá bola osoba, ktorá mala odvahu usvedčiť ho z takéhoto korupčného konania. A to by sa nemalo stávať. Nemali by sme mať také právne predpisy a takú judikatúru, kde preváži zlo nad dobrom. A preto som navrhol novelu zákona o advokácii, ktorá by tento anomálny stav mala odstrániť, a preto vás, milé kolegyne, vážení kolegovia, žiadam o podporu novely do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi.
Za spravodajcu určil gestorský ústavnoprávny výbor pani poslankyňu Laššákovú. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní predniesla spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. marca 2007 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh predmetného právneho predpisu je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona, ako vyplýva z dôvodovej správy ďalej, nebude mať priamy dosah na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca tohto roku č. 227 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 3. mája tohto roku a gestorský výbor do 4. mája tohto roku.
Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Jánoš, ale aj pani spravodajkyňa do rozpravy.
Takže najprv pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Laššáková.
Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v krátkosti vystúpila k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii.
Hneď na úvod chcem povedať, že nesúhlasím s predloženým poslaneckým návrhom pána poslanca Lipšica a vo svojom vystúpení uvediem dôvody, prečo s týmto návrhom nesúhlasím.
Navrhovaná poslanecká novela zákona o advokácii v dôvodovej správe tvrdí, že vychádza z konfliktu medzi verejným záujmom na potieranie závažnej trestnej činnosti na jednej strane a ústavným právom na obhajobu prostredníctvom obhajcu na strane druhej, pričom v súlade s princípmi právneho štátu deklaruje, že rieši tento konflikt nastolením rovnováhy medzi týmito záujmami. Zakotvenie vnútorného pocitu navrhovateľa, že nezávislosť advokáta nie je porušená, ak koná ako agent, je podľa mojej mienky v priamom rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu vyjadrenom v konaní, v ktorom navrhovateľ novely nebol úspešný. Prijatie takéhoto návrhu by nebolo vytvorením rovnováhy, ale zakotvením nerovnováhy, ktorá by mala za následok ohrozenie klientov advokáta napriek ich deklarovanej ochrane. Nestačí preto subjektívne vyhlásenie navrhovateľa, že advokát - agent by bol nezávislý, ale advokát musí nezávislým aj naozaj byť.
V justičnom systéme demokratického štátu, najmä v jeho trestnoprávnom subsystéme existujú presne definované orgány a osoby, to znamená polícia, prokurátor, sudca, advokát s presne vymedzenými úlohami a žiadny z týchto subjektov nemôže byť v takom postavení, že bude pôsobiť súčasne na dvoch alebo viacerých miestach, a to ani v rozličných prípadoch, ak nemá dôjsť k rozvratu tohto systému. Postavením advokáta do roly agenta vzniká konflikt medzi verejným záujmom na potieraní závažnej trestnej činnosti na jednej strane a ústavným právom na obhajobu prostredníctvom obhajcu na strane druhej. Konflikt musí byť riešený tak, aby obe hodnoty boli rešpektované bez ujmy na ich podstate a zmysle tak, ako je to uvedené v článku 50 ods. 3 v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto riešením nemôže byť zakotvenie možnosti advokáta pôsobiť ako agent v zákone o advokácii.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 3 SŽ 36/2006 konštatoval, že ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o advokácii je statusovou právnou normou, pôsobí voči všetkým osobám a zodpovedá povinnosti všetkých ostatných právnych subjektov toto postavenie rešpektovať a zdržať sa všetkého, čím by bolo narušené. Advokátovi z neho vyplýva povinnosť odmietnuť akékoľvek postavenie, zamestnanie, povolanie alebo funkciu, ktoré sú spôsobilé narušiť jeho nezávislosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí tiež konštatoval, že konaním advokáta, ktorý sa stal agentom, sú potencionálne priamo dotknuté oprávnené záujmy jeho klientov, ktorí sú formálne nezúčastnení a neinformovaní o prebiehajúcej utajenej činnosti agenta. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí neakceptoval reštriktívny výklad, že advokát nemôže pôsobiť ako agent iba vo vzťahu ku klientovi. V odôvodnení citovaného rozhodnutia Najvyšší súd uvádza, že vzťah medzi klientom a advokátom je dôverný vzťah a ako-taký je zákonom chránený tým, že nielen informácie získané od klienta, ale i informácie získané v súvislosti s ním, sú predmetom štátom uznanej povinnej mlčanlivosti advokáta podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Táto povinnosť je limitovaná iba výnimkou podľa § 23 ods. 9 zákona o advokácii, kedy sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje na prípad, keď ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.
Najvyšší súd sa stotožnil s názorom, že teória zdania aplikovaná na nezávislosť a nestrannosť súdov je aplikovaná i na nezávislosť advokátov. Aplikovanie tejto teórie totiž objektívne odstraňuje vznik potenciálnych pochybností klientov na rozsah možného konfliktu záujmov advokátov, advokáta pôsobiaceho ako agenta, ktorého činnosť je utajená. Keďže ide o utajenú činnosť orgánov polície, klient nemôže objektívne zistiť a posúdiť mieru, či a v akom rozsahu sa činnosť jeho advokáta môže dotknúť jeho záujmov, ktoré má advokát chrániť. Preto prístup vo forme teórie zdania je na mieste. Eliminuje všetky tie faktory, ktoré sú čo i len potencionálne spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezávislosti advokáta pri výkone advokácie. Nestačí preto subjektívne vyhlásenie advokáta, že je nezávislý, ale nezávislým sa aj navonok musí zdať. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa od svojho klienta dozvie. Je to kategorický imperatív výkonu tohto povolania. Advokát ako policajný agent jednoznačne a fundamentálne popiera existenciu základných princípov, na ktorých advokácia spočíva a to nezávislosť a mlčanlivosť. Advokát ako policajný agent nemôže zaručiť presadzovanie záujmov klienta, keďže musí konať podľa príkazov orgánu činného v trestnom konaní.
Nemožno pochybovať o tom, že úsilie štátu o potieranie závažnej trestnej činnosti je legitímne a je vo verejnom záujme. Rovnako je nesporné aj to, že v rámci tohto úsilia treba považovať zákonnú možnosť použitia agenta podľa § 88b Trestného poriadku za primeranú, ak sú splnené stanovené podmienky. Nemôžu byť ďalej pochybnosti ani o tom, že ústavou zaručené právo na obhajobu prostredníctvom advokáta nemôže byť zmarené, resp. podstatne sťažené ako následok postupu podľa § 88b Trestného poriadku. Princíp nezávislého výkonu obhajoby a povinnosti advokáta rešpektovať pri obhajobe v medziach zákona príkazy, resp. pokyny klienta, jednoznačne vylučuje, aby advokát zároveň pôsobil ako agent.
Nezávislosť ako základný predpoklad výkonu advokátskeho povolania nie je právom advokáta, ale zárukou realizovania základného práva na nezávislú obhajobu, ktorá je zakotvená v článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Uplatnenie princípu nezávislosti znamená, že obhajca bude obhajobu vykonávať nezávisle od akýchkoľvek vplyvov zo strany kohokoľvek i zo strany štátu a jeho mocenských orgánov, vrátane polície. Stručne povedané, vyjadruje zásadu, že advokátom bude človek, ktorý nebude plniť príkazy nikoho iného, iba príkazy svojho klienta a to, samozrejme, v súlade so zákonom. Nemožno považovať za nezávislého toho, kto koná na základe príkazu. Práve naopak, ten, kto koná na základe príkazu iného, je vždy v závislom postavení voči tomu, kto príkazy vydáva, pretože jeho povinnosťou je príkazy plniť. Pokiaľ sa advokát stane agentom, musí konať na základe príkazu Policajného zboru, tým stráca svoju nezávislosť, ktorá je základným predpokladom výkonu advokátskeho povolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo v odôvodnení citovaného rozhodnutia zdôraznil, že neposudzoval zákonnosť použitia agenta ako dôkazu v trestnom konaní, ale výlučne jeho zlučiteľnosť s postavením advokáta a dospel k záveru, že advokát pri výkone advokácie nemôže pôsobiť ako agent. Bez toho, aby sa negovala povinnosť trestnej súčinnosti advokáta s orgánmi činnými v trestnom konaní v presne vymedzených prípadoch a za podmienok ustanovených Trestným zákonom, treba zdôrazniť, že advokát ako ochranca práv a záujmov všetkých klientov v postavení policajného agenta je absurdný a paradoxný jav popierajúci základy ústavnosti a právneho štátu.
Na základe týchto dôvodov celý poslanecký klub Smer - SD nepodporí predložený návrh novely zákona.
Ďakujem za pozornosť.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Máte slovo, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem pekne.
V každom prípade ja rešpektujem každé rozhodnutie súdu a tobôž rozhodnutie Najvyššieho súdu. Ale ako právnikovi mi nedá nepovedať, že je to skutočne veľmi šalamúnske rozhodnutie a ja som veľmi zvedavá, ako pôjde vývoj ďalej v prípade, ak opätovne advokát sa stane agentom. Totiž Najvyšší súd jednoznačne uviedol, že nemôže byť agent. Ale za to, čo nemôže robiť, ho advokátska komora vylúčila, ale Najvyšší súd, keď povedal, že to nemôže robiť, tak zároveň zrušil vylúčenie. Čiže, podľa môjho názoru to nemá logiku. Pýtam sa, nabudúce, ak bude advokát agentom, čo nemôže robiť, Najvyšší súd tak povedal, a advokátska komora ho vylúči a dotyčný advokát sa odvolá, ako rozhodne Najvyšší súd. Nuž, už spravil precedens, že to zruší. Čiže, tu môže nastať kolobeh, nebudú môcť, budú vylúčení a Najvyšší súd to bude rušiť a oni advokátmi ostanú. Teda preto považujem toto rozhodnutie Najvyššieho súdu za veľmi šalamúnske. Dovolila som si to povedať vzhľadom na to, že vo veľkej časti vystúpenia spravodajkyne bola pozornosť práve tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktoré ja ako právnik skutočne ... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Laššáková, chcete reagovať? Nie.
Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Jánoš.
V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rámci rozpravy k návrhu pána poslanca Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, si vám dovoľujem predniesť niektoré z mojich postrehov a pripomienok k predloženému návrhu pána poslanca.
Som presvedčený, že môj príspevok do rozpravy k predmetnému návrhu pána poslanca bude reprezentovať nielen môj názor, ale aj názor väčšiny občanov tohto štátu, ktorí počas svojho života sa ocitli v situácii, keď boli vo vzťahu klienta voči svojmu advokátovi. Chcem zaprezentovať časť názoru občanov tohto štátu, ktorí majú skúsenosti s prácou advokátov, ktorí potrebovali advokáta a ktorí majú tiež názor na predložený návrh zmeny zákona.
Z predloženého návrhu je zrejmý zámer zapracovať do zákona o advokácii možnosť, aby advokát mohol konať ako agent pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie za predpokladu dodržania týchto podmienok. Po prvé, ak nejde o odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie svojho klienta a po druhé, ak takýmto konaním neporuší povinnosť advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi.
Návrh pána poslanca akiste vychádza, resp. je určitou reakciou na niekoľkokrát medializovanú kauzu v súvislosti s vyčiarknutím pani advokátky zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní z dôvodu spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní ako agentky v zmysle Trestného poriadku.
Keďže táto kauza bola často pertraktovaná v médiách, pravdepodobne je vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, známe, že predmetná vec nakoniec skončila na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý nepotvrdil rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory vyčiarknuť advokátku zo zoznamu advokátov, avšak čo je dôležité, vo vzťahu k prerokúvanému návrhu na doplnenie zákona o advokácii Najvyšší súd Slovenskej republiky uznal advokátku za vinnú z porušenia ustanovenia zákona o advokácii týkajúceho sa nezávislosti advokátov. Je nesporné, že zverejnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvolalo patričné reakcie nielen príslušnej stavovskej organizácie, či príslušných štátnych orgánov, ale aj reakcie v radoch našich občanov.
Podľa komentárov predstaviteľov Slovenskej advokátskej komory rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky garantuje, že všetci, ktorí sa obrátia na advokátov, nebudú vystavení nebezpečiu, že ich bude obhajovať osoba, ktorá koná na základe príkazov polície. Stanovisko Slovenskej advokátskej komory k danému rozhodnutiu je jasne čitateľné. Podľa Slovenskej advokátskej komory advokát nemôže byť v pozícii agenta, ale iba v pozícii svedka. Svedok je fyzická osoba, ktorá dokazuje určité skutočnosti. Ale svedka nikto neriadi. Výpoveď svedka je rovnako silná, ako je výpoveď agenta.
Postoj ministerstva spravodlivosti k predmetnému rozhodnutiu je podľa môjho názoru taktiež zreteľný z reakcie jeho hovorcu, ktorý zdôrazňuje, že stav, keď bývalá štátna bezpečnosť využívala ako agentov advokátov, sudcov a prokurátorov, je pre právny štát neprístupný.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri pohľade do príslušných ustanovení zákona o advokácii je otázka nezávislosti advokáta a povinnosti mlčanlivosti advokáta jasne definovaná. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o advokácii je advokát pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Povinnosti advokáta vo vzťahu ku klientovi sú presne stanovené. Podľa predmetného zákona je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť, presadzovať práva a záujmy svojho klienta a riadiť sa, samozrejme, jeho pokynmi. Advokát je tiež povinný uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné.
Jednou z podmienok na zápis advokáta do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory je taktiež aj zloženie sľubu do rúk predsedu komory, v ktorom okrem iného advokát sľubuje na svoje svedomie a česť, že bude zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie v súvislosti s výkonom svojho povolania. Pán navrhovateľ v dôvodovej správe návrhu na doplnenie zákona o advokácii tvrdí, že novela rešpektuje súčasné znenie zákona, ktorý definuje základné predpoklady výkonu advokácie, ako je nezávislosť advokáta a viazanosť všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta tým, že vylučuje konanie advokáta ako agenta voči klientovi a pri poskytovaní právnych služieb klientovi.
Zastávam ale názor, že s uvedeným tvrdením navrhovateľa nemôžeme súhlasiť. V prípade, ak by advokát vykonával činnosť agenta pre orgány činné v trestnom konaní pri odhaľovaní páchateľov korupcie, hoci by nešlo o odhaľovanie a zisťovanie a usvedčovanie jeho klienta, nie je vždy možné bezpodmienečne zabezpečiť, aby takýmto konaním advokát neporušil svoje povinnosti pri poskytovaní právnych služieb klientovi. Ak by bol advokát v pozícii agenta, v podstate sa riadi príkazmi bezpečnostných zložiek štátu, ktorým by podával, samozrejme, správy týkajúce sa skutočností, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, prípadne by sa nechal kontrolovať pri výkone advokácie napríklad sledovaním, odpočúvaním telekomunikačnej techniky a podobne.
Na tomto mieste je dôležité poznamenať, že nikto nedokáže efektívne zabrániť, aby v odpočúvaných rozhovoroch sa neobjavili aj skutočnosti súvisiace nielen s obhajobou klienta v danej veci, ale aj dôverné informácie súvisiace so zastupovaním iných klientov.
Advokátske povolanie je slobodné povolanie. Advokát nie je štátnym zamestnancom. Pri výkone advokácie sa neriadi pokynmi žiadneho orgánu a nemusí sa obávať, že by bol naňho robený nejaký nátlak. S uvedeným korešponduje aj odporúčanie Rady Európy, Výboru ministrov, v ktorom sa požaduje prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby bola rešpektovaná, ochraňovaná a presadzovaná sloboda výkonu advokácie, čiže sloboda vykonávať toto povolanie bez akejkoľvek diskriminácie a bez nevhodného zasahovania, či už zo strany štátu alebo verejnosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, okrem iného som dostal aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory k poslaneckému návrhu novely zákona o advokácii zo strany pána navrhovateľa.
Dovoľte mi teraz, aby som v krátkosti zacitoval niektoré dôležité pasáže, ktoré považujem za potrebné, aby ste boli s nimi oboznámení.
Slovenská advokátska komora odporúča nepostúpiť predmetný poslanecký návrh do druhého čítania a legislatívny proces zastaviť. Citujem: "Podľa nášho názoru odporuje tento zámer postaveniu a funkcii advokáta v súvislosti so základným právom na obhajobu zakotveným v čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky. Poslaním advokácie je pomáhať uplatňovať práva fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy klientov v súlade s ústavou a ostatnými normatívnymi aktmi. Právny princíp existuje pritom nezávisle na normatívnej úprave a v jej forme nachádza iba svoje vyjadrenie. Je to kategorický imperatív výkonu tohto povolania a právo občana - klienta. Uzákonenie možnosti pôsobenia advokáta ako policajného agenta by jednoznačne popieralo existenciu základných princípov, na ktorých advokácia spočíva, a to je nezávislosť a mlčanlivosť."
Ďalej vyberám: "Advokát nemôže byť agentom nielen vo vzťahu ku klientovi, ale ani v súvislosti s poskytovaním právnych služieb vôbec. Ide o dve zásadne nezlučiteľné a navzájom sa vylučujúce aktivity, ktorých zosúladenie nie je možné ani prostredníctvom zákona. Snaha o harmonizáciu týchto diametrálne odlišných záujmov a činností sa, obrazne povedané, rovná pokusu urobiť zo štvorca kruh. Svedčí to o absurdnosti zamýšľanej idey a zmyslu legislatívneho projektu. Princíp nezávislého advokáta vylučuje, aby zároveň pôsobil ako agent a plnil príkazy iného subjektu ako klienta v súlade so zákonom."
Na záver: "V justičnom systéme demokratického štátu, najmä v jeho trestnoprávnom subsystéme existujú presne definované orgány a osoby, to je polícia, prokurátor, sudca, advokát s presne vymedzenými úlohami a žiadny z týchto subjektov nemôže byť v takom postavení, že bude pôsobiť súčasne na dvoch alebo viacerých miestach a to ani v rozličných prípadoch a nemá dojsť k rozvratu tohto systému. Ako anomálne a duchu európskej legislatívy odporujúce opatrenie odporúčame nepostúpiť predmetný poslanecký návrh do druhého čítania a legislatívny proces zastaviť.
Predseda Slovenskej advokátskej komory."
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si tvrdiť, že advokát nemôže byť agentom za žiadnych okolností, pretože takéto postavenie je nezlučiteľné s jeho povolaním. Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol v mojom príspevku v rámci rozpravy, preto navrhujem predložený návrh nepodporiť.
Ďakujem pekne.