P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno. Vážené dámy, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, dobré ráno.

Otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní písomne požiadali pán poslanec Vladimír Mečiar a pán poslanec Tibor Mikuš.

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení.

Včera sme rokovanie prerušili po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Abrhan. Nech sa páči, máte slovo.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som vyjadril poďakovanie za to, že vláda Slovenskej republiky sa rozhodla predložiť informáciu o analýze vývoja a súčasného stavu verejnej správy.

Mnohokrát, keď sme diskutovali o problémoch verejnej správy, tak analýza sa stala zaklínadlom na každú otázku, aké problémy a aké riešenia nás budú čakať, tak bola odpoveď, že spracuje sa analýza a na základe tejto analýzy budeme vedieť odpovedať na všetky otázky a všetky problémy, ktoré verejná správa dnes prináša. Žiaľ, musím konštatovať, že predložená správa podľa môjho názoru je nedostatočná. Ak by sme si položili otázku, na základe čoho a prečo vlastne bola táto analýza spracovaná, tak odpoveď nájdeme v programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa uvádza: "Vláda Slovenskej republiky vykoná potrebné kroky smerujúce k modernizácii verejnej správy, predovšetkým jej ekonomizáciou a informatizáciou. Zlepší systém jej riadenia a verejnej kontroly, bude podporovať využívanie iniciatívy občanov, občianskych združení v miestnom verejnom živote. Bude sa usilovať o to, aby orgány štátnej správy a územnej samosprávy svojou činnosťou uľahčovali život občanom, ako aj právnickým osobám. Na tento účel považuje za potrebné vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy a dosiahnuť tak vyššiu efektívnosť administratívnych a vecných služieb poskytovaných jej štruktúrami na jednotlivých úrovniach."

Analýza je spracovaná v nasledujúcom členení.

I. časť Postavenie, pôsobnosť miestnych orgánov štátnej správy, frekventovanosť a kvalita výkonu štátnej správy, riadiaca a kontrolná činnosť, personálne, finančné, priestorové zabezpečenie orgánov miestnej štátnej správy, informačné systémy a komunikačné technológie, výkon štátnej správy v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, ďalšie vzdelávanie zamestnancov verejnej správy, vytypovanie hlavných problémov v jednotlivých úsekoch štátnej správy, opatrenia navrhnuté ministerstvami.

II. časť Smery a nástroje modernizácie miestnej štátnej správy a návrh na jej nové usporiadanie.

Na záver v prílohe č. 1 je uvedený návrh opatrení na ďalšiu racionalizáciu organizačných štruktúr štátnej správy.

Nie je mi zrejmé podľa toho označenia jednotlivých úsekov, prečo bolo potrebné rozdeliť túto analýzu na I. a II. časť, aj keď označovanie pokračuje ďalej G., H., I., J. a tak ďalej. Čiže z tohto mi nie je zrejmé, prečo je to označenie na I. a II. časť. Z uvedeného členenia ale vyplýva, že je zrejmé, že táto analýza nezodpovedá zadaniu z programového vyhlásenia vlády, nakoľko sa zaoberá len jednou časťou verejnej správy, a to štátnou správou, nemá ambíciu popísať vývoj a súčasný stav verejnej správy napriek tomu, že to deklaruje v nadpise. Očakával som, že v úvode popíše vývoj verejnej správy od roku 1990, prijatie tristošesťdesiatdeviatky o obecnom zriadení, rušenie národných výborov, územnosprávne členenie, vznik vyšších územných celkov, ako i presun kompetencií a fiškálnu decentralizáciu z minulého volebného obdobia. To by bola analýza vývoja. Po tejto analýze by mala nasledovať analýza súčasného stavu verejnej správy, teda štátnej správy, ale i samosprávy. Žiaľ, problematika samosprávy v tejto analýze absentuje úplne. Nemôžeme sa potom čudovať, že v časti návrhu opatrení problémy samospráv nie sú riešené vôbec.

Z analýzy nie je zrejmé, čo chce vláda Slovenskej republiky v tomto volebnom období v oblasti verejnej správy okrem rušenia krajských úradov robiť. Veď tak ako vrcholom predminulého volebného obdobia v tejto oblasti bol vznik vyšších územných celkov, v minulom volebnom období to bol presun kompetencií a fiškálna decentralizácia. Ak v tomto volebnom období by to malo byť len rušenie krajských úradov, tak je to žalostne málo. Preto si myslím, že napriek možno dobrým úmyslom táto analýza nie je spracovaná na dostatočnej úrovni, aby mohla byť podkladom pre návrhy, ktoré by postupne odstraňovali problémy a skvalitňovali výkon verejnej správy.

Nezaoberá sa analýza ani restmi z minulých období. Veď napr. ani nepopisuje problémy pri delimitácii majetku štátu na obce, mestá a vyššie územné celky, či už škôl alebo ciest, koľko takéhoto majetku je nevysporiadaného, v akej hodnote a aké by mohli byť riešenia tohto problému. Tí, čo pôsobia v regionálnej komunálnej politike, veľmi dobre vedia, aké vážne problémy to spôsobuje zvlášť pri zabezpečovaní rôznych grantov či pri spracovávaní projektov z fondov Európskej únie. Nemám predstavu, že to, čo sa tu nahromadilo neriešením problémov za mnohé roky, táto vláda vyrieši za jeden rok. Ale ak analyzujem súčasný stav verejnej správy, tomuto problému sa nemôžem vyhnúť, lebo je vážny. Preto je dôležité ho popísať a navrhnúť aspoň postupnosť krokov na jeho odstraňovanie.

Keď hovorím, že v analýze absentuje problematika samosprávy, tak je zrejmé, že nepopisuje situáciu v miestnej samospráve, a preto nemôže byť podkladom pre otázky komunálnej reformy, i keď všetci vieme, že výkon samosprávy v 2 900 bodoch na Slovensku je dlhodobo neudržateľný a znižuje i kvalitu výkonu. Na základe tejto analýzy vláda potom nemá ambíciu ani len otvoriť diskusiu o riešení tohto, priznávam, citlivého problému.

A mohli by sme pokračovať problematikou regionálnych disparít, územnosprávnym členením, prípadným spojením komunálnych i regionálnych volieb a tak ďalej a tak ďalej. Očakával som, že v analýze budú načrtnuté úskalia v ďalšej decentralizácii reformy verejnej správy. Veď i napriek pokroku v tejto oblasti nie je možné považovať tento proces za ukončený.

Výsledkom analýzy mal byť návrh opatrení, príp. úloh, ktoré chce vláda v oblasti verejnej správy vo svojom volebnom období vykonať. Nič také uvedená analýza neobsahuje. Ak by niekto očakával, že bude aspoň potvrdením už spravených rozhodnutí vlády, nuž musel byť sklamaný. Vláda totiž svojím uznesením č. 856/2006 podľa bodu C.15. ukladá ministrom, vedúcemu Kancelárie Národnej rady, vedúcemu Úradu vlády a predsedovi Slovenskej akadémie vied zabezpečiť 20-percentné zníženie plánovaného počtu zamestnancov jednotlivých orgánov štátnej správy. Je len prirodzené, že správnosť tohto rozhodnutia vlády mala byť potvrdená v predloženej analýze. Pravda je však iná. Analýza neudáva žiadne dôvody na takéto zníženie počtu pracovníkov, a tým usvedčuje vládu z neodborného, populistického a čisto politického rozhodnutia bez ohľadu na kvalitu výkonu štátnej správy. Ba práve naopak, odborná analýza tvrdí: "Problémové situácie vznikajú najmä na úradoch, v ktorých je najvyššia frekventovanosť rozhodovacej činnosti alebo rozhodovacia pôsobnosť je zložitá. Napr. na úseku sociálnych vecí a rodiny je znásobená aj výkonom nových agend na jednotlivých úsekoch štátnej správy. Tým v určitých oblastiach pretrváva preťaženosť zamestnancov z dôvodu ich poddimenzovaných počtov." Alebo citujem ďalej: "Na nedostatočný počet zamestnancov a na nedostatky v softvérovom vybavení odvetvových orgánov miestnej štátnej správy poukázali aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy, napr. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na obvodných pozemkových úradoch." A napokon v časti Vytypovanie hlavných problémov v štátnej správe sa uvádza: "V dôsledku zvyšovania frekventovanosti výkonu štátnej správy, a to aj z dôvodov rozširovania pôsobnosti jednotlivých miestnych orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov, ktoré súvisia aj so vstupom Slovenska do Európskej únie, niektoré ústredné orgány štátnej správy požadujú zvýšiť počet zamestnancov v záujme odstránenia neúmernej zaťaženosti."

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nie je mojím cieľom obhajovať počty úradníkov na jednotlivých úsekoch štátnej správy, ale určujúcim faktorom by v každom prípade mala byť efektivita a kvalita služieb občanom. Ak pri zachovaní týchto atribútov sme schopní znížiť počet zamestnancov, tak to urobme, ale na základe odborného posúdenia alebo, ak chcete, na základe odbornej analýzy verejnej správy. Táto analýza argumenty na takéto rozhodnutia neposkytuje, je to skôr naopak.

Veľmi podobná je situácia aj s návrhom opatrení, ktorý je prílohou tejto analýzy. Musím povedať, že neobsahuje žiadne dôvody na zmeny, ktoré sú v tejto prílohe uvedené, ani jeden argument na rušenie krajských úradov. Pokus bol možno urobený v oblasti počtu zamestnancov štátnej správy. Ak je to však analýza verejnej správy, prečo neobsahuje údaje za jednotlivé roky v celom verejnom sektore, nielen oblasť štátnej správy, ale aj úsek preneseného výkonu štátnej správy a oblasť územnej samosprávy? Týmto je táto analýza aj v tejto oblasti len čiastková, a teda neúplná.

Záverom. Snahou každej vlády je, aby výkon štátnej správy bol efektívny a kvalitný, aby čo najviac uspokojoval občana v službách, ktoré má zabezpečovať. Aj v tomto volebnom období je nutné pokračovať v skvalitňovaní týchto služieb. A možnosti sú v elektronizácii verejnej správy, v ďalšej pokračujúcej decentralizácii, v komunálnej reforme či v zjednodušovaní legislatívy. Predložená analýza mnohé spomínané dôvody ani len neuvádza. A nie je možné na jej základe spracovať návrh krokov v oblasti verejnej správy pre toto volebné obdobie. Preto ju považujem za nedostatočnú.

Dovoľujem si zároveň predniesť aj návrh uznesenia v nasledujúcom znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zákonom v stanovenom termíne predložila správu o koncepcii pokračovania reformy verejnej správy v IV. volebnom období." Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Preto, kolegyne, kolegovia, dávam možnosť... (Reakcia z pléna.) Faktická, pani poslankyňa, nech a páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ja by som chcela upozorniť teda na jeden fakt, čo sa mi páčilo vo vystúpení môjho kolegu, že skutočne podčiarkol tú situáciu, že absentovala tu analýza verejnej správy. A keď si prejdeme ten materiál, tak vidíme, že, samozrejme, je tam návrh opatrení, ktoré sa dotýkajú štátnej správy, a je to ďalšia racionalizácia organizačných opatrení v štátnej správe. Táto informácia prišla do pléna preto, aby sme o tejto veľmi vážnej téme verejnej správy diskutovali, práve aby sme počúvali aj vaše názory. A, samozrejme, ambíciou tejto vlády je, aby verejná správa bola moderná a aby bola skutočne efektívna a blízko občanovi. A ja si myslím, že táto analýza práve priniesla tú možnosť, aby sme nastúpili ten ďalší krok. A tým je následne potom ďalší zákon, ktorým je rušenie krajských úradov. A, samozrejme, znovu opakujem, ďalším krokom je integrácia štátnej správy. Takže ja si myslím, že analýza, ktorá prišla do tohto pléna, je dostatočná.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Chce reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Ja môžem len poďakovať pani kolegyni Zmajkovičovej za to, že priznáva, že táto analýza neobsahuje to, čo by mala obsahovať analýza verejnej správy, že sa netýka samosprávy. Ak by sme totižto na základe tejto analýzy mali spracovať návrh koncepcie alebo návrh ďalších krokov v tomto volebnom období vo verejnej správe, no tak časť o samospráve by jednoducho neobsahovala tie návrhy opatrení, ktoré by mali vychádzať z tejto analýzy. Ak by to malo byť len na základe tejto analýzy, no tak potom by možno bolo vhodné, aby sme vláde odporučili, aby sa v reforme verejnej správy v tomto volebnom období správala obdobne ako Remek v kozme, ktorému podľa pospolitého ľudu všetci hovorili, že, prosím ťa, len sa ničoho nedotýkaj.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dámy a páni, dávam teraz možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásia sa pán poslanec Goga, Frešo, Slafkovský, Bauer, Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Goga.

P. Goga, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, pán minister, problematika verejnej správy ako inštitútu zabezpečujúceho riadenie štátu a zároveň realizáciu politiky vlády deklarovanú programovým vyhlásením vlády je stále frekventovanou témou politických i mediálnych diskusií. Až s odstupom 12 rokov máme na parlamentnom stole dokument, ktorý rámcovo vymedzuje závery vlády pri postupnej realizácii organizačných štruktúr riadenej správy a jej racionalizácie.

Každá organizačná zmena prináša potrebu zásahov do viacerých právnych predpisov, a tak považujem za plne opodstatnené najskôr prezentovať širšie koncipované zámery, v rámci ktorých sa potom ľahšie a logickejšie riešia zmeny v štruktúre a obsahu jednotlivých právnych noriem. Vláda vo svojom programovom vyhlásení proklamovala vykonanie potrebných krokov smerujúcich k modernizácii verejnej správy, predovšetkým jej ekonomizáciou a informatizáciou, zlepšeniu systému jej riadenia a verejnej kontroly, čím sa neprihlásila len k čiastočným organizačným zmenám, alebo k dosiahnutiu lepších funkčných parametrov jednotlivých subsystémov verejnej správy v horizonte najbližších rokov. Nie je reálne naraz otvárať problematiku všetkých segmentov verejnej správy, i keď dôvody na väčšie alebo menšie korektúry sú prakticky všade. Preto je opodstatnené, že ako prvá sa otvára problematika miestnej štátnej správy, ktorá najfrekventovanejšie reprezentuje štát v kontakte s občanmi i podnikateľskou sférou, naviac, keď vykonané reformné kroky v nedávnej minulosti sa ukázali ako nevydarené. Zdôrazňovanie ekonomického prístupu k riešeniu problematiky modernizácie verejnej správy nemôžeme chápať len ako prejav módneho interpretovania trendov aplikovaných v zahraničí. Ekonomizáciu by sme nemali chápať len ako znižovanie výdavkov. Naša orientácia sa musí uberať viac k sledovaniu konečných pozitívnych efektov vyplývajúcich z činností čiže kompetencií vo vzťahu k sociálnemu, resp. ekonomickému prostrediu, v ktorom dominuje občan. Vyžaduje si to postupne hlbšie sa zaoberať obsahom a metódami konkrétnych činností pri výkone jednotlivých odvetví štátnej správy. Preto aj v ďalšej časti programového vyhlásenia vlády sa avizuje vypracovanie odborného auditu, vykonanie legislatívy súvisiacej s verejnou správou a konaním pred jej orgánmi. Myslím si, že aj v našej legislatívnej praxi by sme mali viac dbať aj na zodpovedané otázky, ako nová alebo novelizovaná právna norma zaťaží administratívny systém, a to jednak dovnútra, či sú k tomu súbežne pripravované patričné úpravy existujúcich systémov, či sú k tomu súbežne pripravované aj kapacity informačných a komunikačných technológií, ale rovnako navonok ako zaťaží alebo skomplikuje styk občana, resp. firmy s príslušnými odbormi, úradom a podobne. Zmena organizačných štruktúr verejnej správy je síce určitým nevyhnutným východiskom, ale rovnako dôležité je strážiť a podľa potreby aj riešiť problematiku vnútorného obsahu činností.

Tieto stručne opísané postupy a princípy si však vyžadujú aj zmeny riadenia celej problematiky verejnej správy. Medzi učebnicové prvky a prvé kroky procesu riadenia patrí posúdenie východiskového stavu a definovanie problémových okruhov. A preto aj programové vyhlásenie vlády považovalo za potrebné vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy a dosiahnuť tak vyššiu efektívnosť administratívnych a vecných služieb poskytovaných štruktúrami verejnej správy na jednotlivých úrovniach. Na margo tohto citátu musím konštatovať, že v našom makrosystéme riadenia verejných záležitostí, žiaľ, doteraz absentuje ucelený a trvalý systém priebežného monitorovania kvantitatívnych a hlavne kvalitatívnych parametrov administratívnych činností jednotlivých odvetvových štruktúr verejnej správy. Predpokladám, že príslušné orgány, ktoré sa podieľali na spracovaní predmetnej analýzy, budú pokračovať v takejto monitorovacej činnosti, aby aj v budúcnosti pri rozhodovacích procesoch vlády a parlamentu bolo na stole viac konkrétnych faktografických údajov.

I keď v predloženom dokumente máme zostručnený prehľad o parametroch dnešnej miestnej štátnej správy reprezentovanej 23 druhmi úradov a inšpekcií, predsa nám primerane signalizujú, resp. charakterizujú základné problémy súčasného organizačného usporiadania.

Prvým problémom je odvetvová roztrieštenosť úradov. Organizačné zmeny vykonané v roku 2004 znamenali totálne rozloženie dovtedy spolovice integrovanej miestnej štátnej správy. Pri prezentovaní vtedajších zmien sa argumentovalo tým, že vznikne sieť orgánov miestnej štátnej správy a zlepší sa úroveň odvetvového riadenia. Sieť však nevznikla, ale vytvorila sa početná množina 23 prísne vertikálne členených štruktúr úradov, ktoré na horizontálnej miestnej úrovni majú minimálne koordinačné prepojenie. Aj zahraničný audit tohto systému vykonaný v roku 2005 v rámci programu PHARE vyjadril nad týmto stavom počudovanie. Pritom základným poslaním a zároveň umením riadenia verejných záležitostí v územnom priereze je práve každodenné zosúlaďovanie odvetvových záujmov politík s potrebami občana daného územia. Občan sa musí na miestnej úrovni orientovať v spleti malých úradov vytvárajúcich problémy v nákladovosti a v obslužnosti činností. Zároveň si musíme tiež pripomenúť nesúlad medzi zákonom definovaným územným a správnym členením Slovenskej republiky na 79 okresov a územnou pôsobnosťou miestnych štátnych orgánov, keď ich počet sa pohybuje od 44 po 72. Najviac je daňových úradov, 101. V iných počtoch pôsobia súdne aj policajné orgány a občania niektorých okresov navštevujú im príslušné štátne orgány až v troch sídlach.

Ďalším otvoreným problémom je početnosť a zároveň odôvodnenosť správnych orgánov na úrovni kraja. Princíp dvojstupňovitosti v hierarchii štátnej správy je nesporný. Na druhej strane z analýzy vyplýva, že miera akceptovaných odvolaní nedosahuje vo väčšine agend 1 % k celkovému počtu vydaných rozhodnutí. Aj to podporuje záver, že je možné usporiadať miestnu štátnu správu aj s vypustením krajskej úrovne riadenia. Tento model už v určitej miere fungoval na Slovensku v rokoch 1990 až 1996, keď ministerstvo vnútra riadilo priamo 38 okresných úradov. V záujme neodkladnej realizácie prvého kroku k tejto problematike vláda predložila do legislatívneho procesu už návrh na zrušenie krajských úradov s tým, že ich úlohy prevezme sčasti ministerstvo vnútra, resp. ďalšie vecne príslušné ministerstvá, financií a obrany, a na druhej strane obvodné úrady, ktoré prevezmú prvostupňové agendy vyžadujúce určitý kontakt s občanmi. Tento návrh znamená zároveň určité zvýhodnenie silového postavenia obvodných úradov v štruktúre celej verejnej správy a naplnenie ďalšieho zámeru z programového vyhlásenia vlády zlepšiť výkon koordinačných úloh štátu v zabezpečovaní sociálno-ekonomického rozvoja území a pri riešení krízových situácií.

Ak sa pozrieme na analýzu stavu verejnej správy, nájdeme tam aj ďalšie zaujímavé momenty dôležité pre jej fungovanie, ako je napr. vzdelávanie zamestnancov verejnej správy, vytypovanie problémov na jednotlivých úsekoch verejnej správy, ale aj nástroje a smery pre jej modernizáciu.

Ako vyplýva z analýzy, zámerom vlády je v ďalších krokoch v roku 2008 postupne riešiť horizontálnu integráciu orgánov štátnej správy na miestnej obvodnej úrovni pri plnom rešpektovaní zachovania odvetvového riadenia v špecifickom výkone odvetvovej štátnej správy. V záujme vytvorenia podmienok pre pružné riešenie operatívno-riadiacich úloh na miestnej úrovni sa uvažuje určiť obvodným úradom aj právnu subjektivitu v hospodársko-personálnej oblasti. Súbežne s uvedeným krokom by sa zrušila krajská úroveň týchto úradov, čo má priniesť úspory hodné zreteľa vo výdavkoch na obslužné činnosti a zlepšenie využitia informačných a komunikačných technológií.

Realizácia ďalšieho kroku spočívajúceho v riešení špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa pri prvom prerokovaní koncepčného materiálu vo vláde nestretla s porozumením u časti dotknutých ministrov. Takže nie sú tu doteraz fixované postupné termíny a konkrétna doba. Predpokladám však, že ďalšími rokovaniami a odbornou argumentáciou sa podarí preklenúť túto situáciu.

Súbežne s riešením organizačných zmien v štruktúrach štátnej správy bude nevyhnutné zaoberať sa postupnou modernizáciou jej každodennej činnosti. Ako konkrétny príklad mimoriadne prospešného zámeru na skvalitnení administratívnej služby občanom je projekt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na vybudovanie jednotných kontaktných miest pre zabezpečovanie živnostenskej agendy na obvodných úradoch, integrovanie viacerých administratívnych úkonov na jedno miesto ako živnostenský odbor obvodného úradu, čím sa subjektu, ktorý potrebuje riešiť niektoré z povinností vyplývajúce zo živnostenského zákona, mimoriadne uľahčí kontakt s úradom. Zároveň sa zlepší aj kvalita vstupných informácií do elektronického informačného systému, ktorý budú priamo využívať viaceré subjekty štátnej správy.

Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ako naznačuje analýza, vláda bude postupne množstvom opatrení na úrovni a na úseku ekonomizácie a informatizácie štátnej správy vytvárať podmienky pre reálne kvalitatívne posuny výkonu štátnej správy k modernejším európskym parametrom. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec. Predsa len, pán poslanec Šimko, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Možno poviem jednu poznámku, že, pán poslanec, ako ste prezentovali tú modernizáciu verejnej správy, tak mám taký pocit, že ak by sme nedodržiavali ten princíp decentralizácie, tak potom by sme možno mohli rozmýšľať aj o rušení niektorých ministerstiev. Veď práve asi to je zmysel tej decentralizácie, aby fungoval a autonómne pod každým ministerstvom bol príslušný úrad miestnej štátnej správy.

Treba brať predovšetkým do úvahy, a sa to hovorí v uznesení vlády č. 856/2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, že vláda sa zaviazala znížiť počet zamestnancov v štátnych organizáciách o 20 %. Viete, keď len zoberiete obvodné úrady, a tam sa konštatuje, že by sa malo usporiť 151 funkčných miest, chcem možno trošku poopraviť to číslo, lebo keď si to prepočítate, tak dnes je na kraji 1 072, na obvodoch 2 437, čiže dokopy 3 509 miest. Celkove by sa malo usporiť teda 183 funkčných miest. No a to je necelých 5 %. Takže neviem, či sa vlastne podarí naplniť tú hlavnú úlohu z uznesenia. Ale tiež skôr si myslím, že možno ešte ten stav sa bude navyšovať. Veď sa predpokladá, že bude 50 obvodných úradov a do tohto sa začlenia aj úrad životného prostredia, úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať? Zapnite pána poslanca Gogu. Nech sa páči, máte slovo.

P. Goga, poslanec: Ďakujem. Zareagoval by som asi takto, že ja som sa nesnažil hovoriť vo svojej rozprave o číslach. Tie sú zjavné aj v samotnej koncepcii. Skôr mi išlo o to, aby som poukázal na dôvody a niektoré aspekty, prečo by malo dôjsť k modernizácii verejnej správy. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Frešo, nech sa páči, máte slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po včerajšom prerušení rokovania o tomto bode sme sa k nemu dnes znova dostali. Pán minister mal včera takú poznámku, že dúfa, že dostatočne osviežení polhodinovou prestávkou budeme schopní aktívne vnímať to, čo bude rozprávať. Zhruba takto by som to voľne preložil a pochopil. Ja som si uvedomil včera potom, čo skončilo rokovanie Národnej rady, že bola to iná polhodinová prestávka. A zistil som tiež, prečo bola. Bola zo strany koalície. A bola preto, že pán minister nestihol prísť na rokovanie tohto bodu, nakoľko natáčal PR spot pre televíziu v Poprade. A tento PR spot mu asi zabral mnoho času. Možno nebolo dobré svetlo, možno niečo iné zlyhalo. A kvôli tomu sme mali aj inú polhodinovú prestávku. A summa summarum si hovorím, že je to takto nejako vyrovnané. A ja som naozaj ten čas využil, ja som si tú správu podrobne prečítal.

Ten záver môj je, že správa zakrýva neschopnosť tejto vlády konať v oblasti efektívneho riadenia štátu. Tá neschopnosť je daná tým, že jednotliví partneri nie sú ochotní naplniť záväzok, ktorý bol deklarovaný, to 20-percentné zníženie. A má to byť podporené práve touto správou alebo analýzou, alebo informáciou, ktorá obsahuje 19 strán čísiel, z ktorých nevyplýva, ako ďalej. A už vôbec z nich nevyplýva, prečo zrušiť krajské úrady a hlavne ako a čím ich nahradiť. Autor predpokladá, že množstvo čísiel ohúri. A keď sa k nim prilepí aj nesúvisiaci záver, tak to vyzerá tak, že vlastne všetko je v poriadku a že ten záver nejako lícuje s tým, čo tam je dané. Materiál hovorí o miliónoch úkonov, ktoré štátna správa robí a urobila. Sčítava ich a vzápätí ich delí, prepočítava na jednotlivých pracovníkov, na jednotlivé pracoviská, ale všetko bez hlbšej znalosti a náročnosti spomínaných úkonov. To znamená, že naozaj zmiešava jednoduché úkony o sociálnej oblasti so zložitými úkonmi v rôznych iných oblastiach. A na základe toho vzbudzuje dojem, že ide o analýzu, z ktorej má vyplývať záver. Prázdne uvádza priemerné mzdy a hodnoty obstaraného tovaru na jednotlivých úradoch bez toho, aby nejako objasnila, ako to súvisí s ich činnosťou. Vzbudzuje to dojem, že niekde sa šetrí viac, niekde sa šetrí menej. A čo je úplne nepochopiteľné, na to sa chcem spýtať aj predkladateľa, na čo je dobré sčítavať počty pracovníkov v kumulatíve na dve desatinné miesta, kde sa dozvedáme, že tam máme niekde celá 45 pracovníkov v sumári za celú republiku, alebo všetky plochy úradov spočítavať až na presnosť decimetrov štvorcových. Do toho potom pripadajú ešte dve veci, ktoré som si v tej správe povšimol. A to je konštatácia, že počítačový softvér je zastaraný a zlý a že s tým treba niečo robiť. A potom tam ešte vchádza jedna taká správa, niekde k záveru, doporučujem ju do pozornosti, ktorá hovorí o prebytočnom majetku krajských úradov a že tiež by bolo treba s ním niečo robiť, nakoľko zbytočne zaťažuje.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, sedíme tu naozaj pre snahu naplniť sľuby predsedu vlády o 20-percentnom znížení počtu pracovníkov, ktorých štát platí. Ale už len z toho, keď vezmeme vyjadrenia jednotlivých ministrov, ktorí chodia s rôznymi málo percentnými zníženiami alebo niektorí dokonca so zvýšením i pracovníkov, je zrejmé, a ja si myslím, že za rok, keď tu budeme sedieť znova k nejakej podobnej analýze, to zrejmé bude aj predkladateľom, že k žiadnemu takémuto zníženiu nedôjde. Pokiaľ by to bola firma, pripadá mi to k niečomu, čomu možno pán predkladateľ aj ja rozumieme, tak by takéto zníženie sa dalo dosiahnuť, pokiaľ by sme pristúpili k istému procesnému auditu a na základe toho, že niektoré činnosti zjednodušíme, budeme schopní naozaj niektorých ľudí prepustiť. Takto sme k tomu pristúpili spôsobom socialistického záväzku, znížime to o 20 % a teraz hľadáme, ako.

Myslím si, že keď mám zhodnotiť celú tú správu a celé snaženie o toto zníženie a takisto zrušenie krajských úradov, dostávame sa do stavu, keď máme spoločný cieľ, to môžem povedať aj za kolegov z opozície, naozaj máme spoločný cieľ zefektívniť štátnu správu, ale touto analýzou, ktorá nespĺňa ani tie základné kritériá a naozaj iba zakrýva vec, že tohto nie ste schopní, sa vlastne vy od toho cieľa odchyľujete. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlásia pán poslanec Faič, Kahanec, pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Faič.

V. Faič, poslanec: Pán poslanec Frešo, vy ste hovorili, že táto analýza zakrýva neschopnosť tejto vlády riadiť štát. Ale keby ste si ju dobre prečítali, tak by ste videli, že to je analýza stavu verejnej správy, všetkých jej komponentov. A hovorí o tom, v akom stave verejná správa je v tomto období, ja to musím povedať, po skončení vašej vlády. Ak ste si to nevšimli, tak to nie je o zrušení krajských úradov, ale je tam zhodnotená miestna štátna správa, výkon kompetencií samosprávou, je tam problematika personálneho a priestorového zabezpečenia štátnej správy, sú tam vážne otázky ohľadne informatizácie verejnej správy, čo ste spomenuli, ale aj vzdelávania vo verejnej správe, ktoré teda boli v nejakých zámeroch, ak sa vstúpilo... (Prerušenie rečníka časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Ešte minútku prosím pre pána poslanca, lebo bol prihlásený s procedurálnym. Nech sa páči, ešte máte minútu.

V. Faič, poslanec: Ak boli zámery nejaké v etape reformy verejnej správy, teda jej decentralizácie, tak niektoré veci neboli dotiahnuté. Táto analýza a táto správa, ktorá je tu prerokovávaná, hovorí o tom. Je to po prvýkrát v histórii tejto Národnej rady, keď takýto materiál, ktorý hovorí o istej filozofii verejnej správy, je tu prerokovávaný. Nikdy doteraz to nebolo, boli prerokovávané vždy len zákony. Teraz rokujeme o tej analýze. Tá správa je o tom. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Frešo spomínal na konci, že mali by sme v tom vidieť spoločný cieľ, zefektívniť verejnú správu. Ja sa k tomu teda pripájam, lebo určite celá tá činnosť, ktorá sa robí, s úpravami alebo s vylepšením pôsobenia verejnej správy, by mala smerovať k tomuto spoločnému cieľu, zefektívniť verejnú správu a priblížiť túto správu tak, aby bola pre občana čo najdostupnejšia a najpohodlnejšia, bez komplikácií s jednotlivými úradmi. Je otázka, či tento hlavný cieľ zabezpečíme tým, že urobíme analýzu, kde už len pri samotnom úvode si odporujú navzájom vláda i rezorty. A je tam uvádzané, že vláda navrhla schváliť návrh - zrušiť krajské úrady k 30. septembru. A ďalej sa tam hneď uvádza, že v nadväznosti na nesúhlasné stanoviská príslušných ministerstiev k zrušeniu krajských úradov a tak ďalej sa prijímal ďalší návrh opatrení, ktorý je v prílohe. Chcem len povedať, že keď sa má robiť dobrý spôsob pre zefektívnenie verejnej správy, tak to musí vyplývať z jednotného záujmu pre dobrý výsledok cieľa. A na to je potrebný nielen záujem vlády, nielen programové vyhlásenie, nielen deklarácia 20-percentného zníženia stavu pracovníkov, ale predovšetkým fundovaná príprava tejto verejnej správy, ktorá bola celé roky predtým pripravovaná za volebné obdobia. Takže mám taký dojem, že touto správou chceme niečo vyriešiť za 2 minúty a to, čo sa pripravovalo celé roky, tak chceme zmietnuť zo stola. Myslím si, že to je zlá cesta. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: No ja by som chcela oceniť prístup hlavne pána ministra Kaliňáka, že bol tak skutočne promptný a že sa snažil prísť na zasadanie tohto parlamentu.

A neviem, kolegovia, ale asi máme rozdielne názory na to, ak minister prezentuje svoje projekty alebo programy, ktorými je povinný teda zodpovedať sa občanom, ktorými je povinný sa prezentovať, a my to prezentujeme ako PR. Ja si myslím, že je to jeho povinnosť.

A ešte raz by som chcela povedať, že oceňujem si práve tento prístup, že minister aj napriek tomu, že je rokovanie parlamentu, aj medzi tým si nájde čas na občanov a aj medzitým má svoj pracovný program a skutočne využíva každú chvíľu a minútu. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, reakcia.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Som prekvapený, lebo nebeží čas, ale je to v pohode.

Najprv by som zareagoval na pani poslankyňu Vaľovú. Myslím si, že naozaj natáčať klip do televízie v Poprade a nechať stáť túto snemovňu, to o niečom hovorí, o tom, čo si pán predkladateľ myslí minimálne o tom bode, ktorý predkladá. Nemyslím si, že je správne sa vyhovárať na to, že musí mať styk s občanmi. Všetci máme styk s občanmi a všetci sa s nimi stretávame. Ale zatiaľ som nestretol, aspoň v tejto snemovni, nikoho, kto by kvôli tomu žiadal o polhodinový odklad celej snemovne.

K pánu poslancovi Kahancovi. Ja mám rovnaký rozpačitý pocit z toho, že tento bod naozaj za dve minúty chce spláchnuť to, čo tu bolo celý čas robené, ale nejako na to nenadväzuje.

A k pánu poslancovi Faičovi. Ja som hovoril o neschopnosti vlády konať v oblasti efektívneho riadenia. To znamená, hovorím o tom, že táto, ja to už teraz nazvem úplne jasne, pseudoanalýza má vlastne zakryť to, že sa nič nebude diať, veľmi jednoducho povedané. Preto som hovoril o tých nezmyselných číslach, ktoré sú tam pouvádzané.

A ďalej by som pánu kolegovi doporučil, aby si pozrel analýzu a z nej vyplývajúce závery. Tie závery skutočne nesúvisia s tou analýzou samotnou alebo veľmi málo súvisia s tou analýzou samotnou. Ešte aj ten text tam hovorí, že navrhuje sa, v takejto tretej osobe, navrhuje sa. Nie sú tam ani slová navrhujeme, preto lebo a tak ďalej. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pán poslanec Slafkovský, máte slovo. Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami okomentovať analýzu vývoja súčasného stavu verejnej správy, ktorá nám bola predložená.

Táto analýza je plná čísiel, miestami možno aj nepresných, lebo niekedy sa nezhodujú s číslami, ktoré uvádzajú odborníci z ministerstva financií. Ale poskytuje určitý základ pre úvahy, ako ďalej. A táto úvaha je potom koncentrovaná do grafu a do textu opatrení, ktoré sú súčasťou tohto materiálu.

Hľadal som pri analyzovaní tohto návrhu nejaké ratio. A to ratio som tak čiastočne našiel v tom, že je potrebné dať úrady prvého stupňa štátnej správy pokiaľ možno pod jednu strechu. Ale bude otázka, kde ju vziať, pretože štát nemá dostatok budov, predovšetkým v mestách a obciach, kde by ich mohol umiestniť. Bude otázka, kto bude spoločnému domu štátnej správy potom veliť. Bude to ministerstvo vnútra alebo budú jednotlivé ministerstvá mať svoje prierezové úrady naprieč celou krajinou? Aká bude stabilita takéhoto spoločného domu štátnej správy, keď sme to za ostatných desať rokov už raz rozložili na časti, teraz to skladáme znova? Koľko štátnych úradníkov a úradníkov vo verejnej správe bude prepustených? A prečo? Bude to len tých 151, o ktorých sa hovorí, alebo to bude úplne iné číslo a nakoniec bude ešte nárast namiesto poklesu? Číslo 742 bodov verejnej správy na prvé počutie znie ako naozaj veľmi veľké číslo. Ale je to v 79 okresoch a tých agend štátnych nie len desať na jeden okres. Takže aj tých bodov musí byť potom pomerne veľa. A keď sa to takto povie, tak nám vychádza, ako keby sme mali 742 samostatných úradovní na každú agendu samostatne. Pritom máme 79 okresov a 8 krajov. Pritom si treba uvedomiť, že niektorý z tých bodov predstavuje len niekoľko málo pracovníkov. Takže ak by sme hľadali priestor, kde ich dať dohromady, kam ich pre občana akosi priblížiť, tak nájdeme budovy a priestory, ktoré sú v správe samospráv. Tam by sa mohlo umiestniť eventuálnych 50 nových obvodných úradov, ak ich naozaj potrebujeme.

Ak sa úspory a zmeny majú udiať pre občana a túto krajinu, tak je potrebné predovšetkým pokračovať nie v takomto presúvaní úradov pod jednu strechu, ale v dekoncentrácii štátnej moci a v decentralizácii smerom ku samosprávam, pretože tam sa dostáva verejná správa čo najbližšie k občanovi. Pokiaľ ste si mohli všimnúť, za ostatné štyri roky vzniklo v mnohých mestách veľké množstvo tzv. občianskych centier, klientských centier alebo centier prvého kontaktu pre občana, kde mestá skoncentrovali do jednej miestnosti pre občana agendu správy vecí verejných tak, že občan sa veľmi ľahko dostane k informácii a rýchlo mu je predložená aj odpoveď a je to pre neho prehľadné, pretože sa nachádzajú prakticky všetci úradníci na jednom poschodí a spolu. To znamená, že prenos štátnej správy v oblasti prenesených kompetencií a originálnej kompetencie je vykonávaný na obciach. Sú pre občana jednoznačne bližšie. A takto je to pre občana výhodnejšie. Ale z výsledku analýzy vyplýva, že bude potrebné zrušiť krajské úrady a viaceré úrady popresúvať. Je to tu na tomto grafe, v ktorom ma zarazili dve také svojím spôsobom nekoncepčnosti, keď školské úrady ministerstva školstva na úrovni kraja sa rušia a presúvajú sa na samosprávu na úrovni kraja, na VÚC, ale na úrovni obcí sa presúva kompetencia štátu, teda zostane na obvodnom úrade. To znamená, že odrazu druhý stupeň, to bude ten, čo zriaďuje školy, bude sám sebe aj druhostupňovým orgánom v jednom prípade, a nie v druhom prípade. To, si myslím, nie je dobré a tam má ministerstvo školstva pravdu, že netreba rušiť školské úrady v tomto smere. Viaceré ministerstvá, samozrejme, namietajú rušenie svojich agend. A tam bude ešte veľký boj vo vláde a, predpokladám, aj v zákulisí parlamentu o tom, že ktoré tie úrady krajské zrušené budú alebo nebudú.

A v pozadí celého tohto posunu vlastne vnímam akúsi tendenciu vytvoriť nové právne subjekty, ktorých by mohlo vzniknúť podľa návrhu 50. A, samozrejme, s novou právnou subjektivitou to prinesie všetko to, čo to prináša. A to je prepúšťanie, nové prijímanie a nové politické trafiky pre svojich priaznivcov v území. Nebude výsledkom toho zlepšenie štátnej správy. Už je to dnes pomaly 16 rokov, čo robím vo verejnej službe, tak viem, že každá generálna výmena priniesla oslabenie výkonu v odbornosti. A zasa tu neprinesie takáto zmena posilnenie výkonu štátnej správy, resp. skvalitnenie výkonu štátnej správy. Predovšetkým politická vôľa získať nové miesta pre svojich priaznivcov sa takto zhmotní a prejaví.

V našej krajine už dlhodobo delíme kompetencie, delíme si správu vecí verejných na tzv. prenesené kompetencie a originálne kompetencie. Občanovi je to ale jedno, či on potrebuje vyriešiť problém, ktorý je prenesenou alebo originálnou kompetenciou. On potrebuje povolenie na výrub stromu, on potrebuje stavebné povolenie, potrebuje, aby dieťa chodilo do škôlky, aby bola zabezpečená družina a tak ďalej. Takže takýmto presúvaním v tomto smere sme v Európe unikátni, že si kompetencie takto delíme a podľa toho potom aj obviňujeme za nedostatky pri výkone verejnej správy chvíľu štát, chvíľu samosprávy. O tom analýza nehovorí, ako z tohto močiara vybŕdnuť.

Analýza ani nehovorí o tom, ako vybŕdnuť z problému, ktorým je svojím spôsobom nízka kvalita niektorých prenesených kompetencií vykonávaných predovšetkým malými obcami. Skúsenosť hovorí to, že tam, kde sa obce spojili dohromady, vytvorili spoločné obecné úrady, tak tam je námietok, resp. odvolaní niekoľkonásobne, myslím, až dvadsaťnásobne menej ako tam, kde sa nespojili dohromady. A tým sa dostaneme k tomu, že je potrebné realizovať ten spôsob atestácie a vzdelávania pracovníkov, ktorí prichádzajú s občanom do styku pri riešení otázok verejnej správy, tak aby to boli ľudia, ktorí majú príslušné vzdelanie, príslušnú zodpovednosť. A toto je vec, ktorou sa bude musieť, samozrejme, parlament zaoberať.

Ja si myslím, že pri súčasnom stave správy vecí verejných, keď sú vybudované prierezové inštitúcie v rámci krajiny, tak by bolo vcelku vhodné dosiahnuť to, že na obvodných úradoch by vznikli akési informačné body, ktoré by občanovi poskytli informáciu, že čo kde sa dá presne vybaviť, pretože skutočnosť je taká, že naozaj tie úrady, ktoré v praxi máme, sú rozmiestnené tak, že nie sú pod jednou strechou. A je jednoduchšie povedať, že ak sú viaceré inštitúcie pod jednou strechou, že to je na druhom alebo na treťom poschodí, alebo na prízemí a kvôli tomu nie je potrebné ich rušiť, len treba nájsť priestor, kde ich dať dohromady.

Otázka celého toho rušenia, ktoré by sa malo dotýkať predovšetkým druhého stupňa štátnej správy, ešte narazí na jeden veľký problém, ktorým je, že druhý stupeň štátnej správy má pracovníkov, ktorí sú pomerne veľmi dobre ohodnotení finančne. Priemerný príjem jedného pracovníka na druhom stupni štátnej správy je vyše 32 000 korún. Čiže sú to ľudia, ktorí sa budú vehementne brániť tomu, aby tieto úrady boli rozpustené, a vznikne tu veľký tlak od pracovníkov proti tomuto pohybu, ktorý, myslím, bude a je úplne legitímny.

V našej krajine v podstate my sme sa nedostali ešte do bodu, keď by sme vedeli druhý stupeň štátnej správy nahradiť správnym súdnictvom. Je to aj následkom toho, že stále niečo sa snažíme prehadzovať a vždycky sa len o tom rozprávalo, že sa vytvorí správne súdnictvo, ktoré by vlastne nahradilo odvolací stupeň štátnej správy. O tomto analýza takisto nič nehovorí, ako riešiť správne súdnictvo a vyriešiť problém odvolacieho konania.

Takže mne to celé vychádza tak, je tu predovšetkým politická objednávka nájsť spôsob, ako vytvoriť trafiky pre pracovníkov, pre svojich priaznivcov, a nie riešiť verejnú správu. Ďakujem.