M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Vážená pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete využiť túto možnosť? Nech sa páči, prosím zapnúť mikrofón.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Nuž, ťažko sa vyjadrovať k tým veciam, kde nemáte argumenty. Oveľa ľahšie bolo povedať, kto boli riaditelia v minulom volebnom období. Ale moja otázka nesmerovala tam. Ale vy ste povedali, aké boli kritériá. Bola to politická funkcia štátna služba, to vieme všetci. Ale vy ste povedali, že ako podmienka je tam vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. No, neviem sa k tomu celkom kvalifikovane vyjadriť, pretože ani jeden riaditeľ nemá životopis na internete, kde by sme to vedeli pozrieť, ale podľa mojich vedomostí riaditeľom Úradu práce v Novom Meste nad Váhom je výsluhový dôchodca, baník s titulom RSDr. Možnože len mám zlé vedomosti, RSDr. je tiež vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Mohla by som replikovať na to, čo ste tu povedali, na riaditeľa, ktorý je vymenovaný v Úrade práce v Piešťanoch, vy ste sa k tomu vyjadrili, že je to mladý, ambiciózny človek a vy ste priniesli nejaký, teda priniesli ste príklad riaditeľa z Levíc. Ja som sa touto problematikou sociálnych vecí zaoberala v minulom volebnom období. Musím vám povedať, že najväčšie problémy sme mali práve s Levicami, takže ja osobne som prekvapená, že pán riaditeľ Kollár ostal na svojom mieste, ale určite viete prečo.
No, a už len na margo toho. Pán riaditeľ Sihelský bol najdlhšie, dnešný generálny riaditeľ bol v Dunajskej Strede od roku 1990 do roku 2004. Takže, len na to, čo ste povedali, kto a za akých podmienok bol odvolaný. Prežil prvú Dzurindovu vládu a prvé dva roky druhej Dzurindovej vlády. Nezamestnanosť vtedy, keď bol v Dunajskej Strede, bola 20 %, dnes, keď ste odvolali pána riaditeľa súčasného, je nezamestnanosť v okrese Dunajská Streda 6 %.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, pani ministerka, máte slovo, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Keby som hovorila o nezamestnanosti, musela by som hovoriť o tom, ako sa z úradov práce vytlačili ľudia. Mohla by som hovoriť o tom, koľko zdravotne postihnutých, bolo ich viac ako 29 000 k 1. 1. 2004 a mohla by som hovoriť o tom, že v súčasnosti je ich 9 000, ale keby ste hľadali v štatistikách, kde tí ľudia boli zamestnaní, zistíte, že neboli zamestnaní nikde.
Mohla by som hovoriť o tom, ako sú vytláčaní aj v súčasnosti, aj ako boli vytláčaní z úradov práce ľudia. Môžem hovoriť o tom, keď sa preklopili zákony, a teda od 1. 1. 2004 došlo k reforme, ale zákon o službách zamestnanosti nadobudol účinnosť, nový zákon, až od 1. februára 2004, ako vypadlo z evidencie 100 000 ľudí, ale nikde ste sa nestretli s tým, že 100 000 ľudí bolo niekde zamestnaných. Mohla by som hovoriť o mnohých veciach.
Pani poslankyňa Sárközy, poviem jednu vec. Pána Dr. Sihelského prepustila tiež predchádzajúca vláda napriek tomu, že veľmi účinne spolupracoval na príprave vašej novely a ja si nemyslím, že by nebol odborník a nepoznal problematiku, a preto zastávam názor, že je na mieste tam, kde patrí. Obdobne ako pán Valentovič. Ja som vo vašich, v mojom vystúpení spomenula pána riaditeľa úradu, ktorý bol menovaný predchádzajúcou vládou, hovorím o Leviciach, ktorý nemá problém, je schopný. Dokázal veľa, zostal na svojom mieste. Ale mohla by som takto hovoriť aj o ďalšom riaditeľovi v Humennom a podobne. Ale, pani poslankyňa, ja som znovu povedala, my sme priznali, že sú to politickí nominanti. Všetci z nich spĺňajú vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a teda naplnili zákon o štátnej službe § 14.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Mária Sabolová ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej. Táto otázka znie: "Váš včerajší rozhovor v denníku Sme (7. 2. 2007) má zneistiť všetkých občanov, ktorí sú v I. aj v II. pilieri? Či aký zámer ste mali na mysli?"
Pani ministerka, nech sa páči odpovedať. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni poslanci, jednoznačne odpovedala som na otázky, ktoré mi boli položené a účelom mojich vyjadrení v tomto rozhovore určite nebolo zneistenie občanov, ktorí sú v I. aj v II. pilieri. Mojím zámerom bolo poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré sú v súčasnosti upravené v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, a to predovšetkým na platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za občanov, ktorí nevykonávajú zárobkovú činnosť. Vyjadrila som názor, že príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré spravujú súkromné spoločnosti, by mali byť odvádzané výlučne z výkonu zárobkovej činnosti sporiteľa, a nie z finančných prostriedkov, ktoré sú súčasťou verejných financií.
Ide o sporiteľov, ktorí vstúpili do II. piliera z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, avšak po tomto ide aj o sporiteľov, ktorí vstúpili do II. piliera z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, avšak po tomto vstupe sa stali invalidnými a z toho titulu a z dôvodu poberania invalidného dôchodku príspevky do II. piliera za nich platí Sociálna poisťovňa. Tieto platby príspevkov do súkromných spoločností sa uskutočňujú z Fondu invalidného poistenia výlučne na princípe sociálnej solidarity všetkých poistencov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť a platia poistné na invalidné poistenie.
Keďže rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý tvorí aj základný fond invalidného poistenia, je súčasťou verejných financií, tieto prostriedky by mali byť použité výlučne vo verejnom záujme. Zopakujem, sú súčasťou verejných financií, a preto by tieto prostriedky mali byť použité výlučne vo verejnom záujme. Tento verejný záujem však nie je naplnený, pretože aj z príspevkov platených Sociálnou poisťovňou z Fondu invalidného poistenia súkromné spoločnosti majú právo na odplatu za správu dôchodkového fondu a odplatu za vedenie osobného dôchodkového účtu sporiteľa.
Rovnaký názor zastávam aj vo vzťahu k sporiteľom, za ktorých príspevky do II. piliera sú hradené zo štátneho rozpočtu z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo z dôvodu opatrovania občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže aj príspevky za týchto sporiteľov sú hradené z verejných zdrojov, je odôvodnené, aby občania za obdobie vykonávania takýchto činností boli poistení výlučne v I. pilieri. Cieľom mojich vyjadrení teda nebolo zneistiť občanov, pretože príspevky do II. piliera, ktoré boli odvedené na ich osobný dôchodkový účet z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, budú naďalej spravovať súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti a do I. piliera by mali byť prevedené len tie príspevky, ktoré za nich zaplatil štát alebo Sociálna poisťovňa a ktoré budú zohľadnené v sume ich budúceho dôchodku z I. piliera v plnej výške.
Vo vzťahu k zárukám upraveným v zákone o starobnom dôchodkovom sporení je potrebné uviesť, že túto záruku, t. j. ručenie Sociálnej poisťovne a štátu za škodu spôsobenú na majetku v dôchodkovom fonde je potrebné rozšíriť aj o záruku dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď.
Pýtam sa pani poslankyne Sabolovej, či chce využiť možnosť. Nech sa páči, pani Sabolová. Zapnite, prosím, mikrofón.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, toto vaše vystúpenie má nejakú konzistenciu. Z toho sa dá pochopiť, o čo vám asi ide. Ale z toho rozhovoru, ktorý zneistil skutočne strašne veľa ľudí, boli to e-maily, telefonáty, čo vlastne znamená - názov článku je - Nechceme zneistiť, ale to, čo ste povedali, ako skutočne nestálo za to, aby ste boli robili jeden rozhovor pre médiá, z ktorého nie je známe a jasné, či, ak sa ten človek vráti do I. piliera s peniazmi, či to bude lepšie, či, keď sa redaktor pýta, ak sa nevráti, neviete dať odpoveď. Čiže, ja sa len chcem opýtať krátko, lebo hovoríte o veciach, ktoré nie sú ešte spracované ani v koncepte a preto to zneisťuje aj tých, ktorí dnes sporia, ktorí dnes sú v I. pilieri. Veď to nezávisí len, aj vaša odpoveď, čo bude za 20 rokov, pýta sa redaktor. Veď to nezávisí od vlády, veď my musíme urobiť takú koncepciu pre tento systém dôchodkový, aby 20 rokov do toho nebolo potrebné zasiahnuť. Ja netvrdím, že netreba urobiť nejaké úpravy, ale zatiaľ sme ich nepočuli, zatiaľ len hovoríte aj v závere svojho rozhovoru, že nikto vás nepočul hovoriť o tom, že znížime odvody do II. piliera. Ale otázka redaktorky je, ale od premiéra áno. Vaša odpoveď, pani ministerka: "Premiér je človek, ktorý môže mať názor a môže ho povedať. Mojou úlohou je urobiť analýzu a pripraviť riešenie. V analýze bude obsiahnuté zníženie percenta", čiže hovoríme zníženie percenta, nie je tam aj, ale už dnes vieme, že prijaté opatrenia nebudú mať negatívny dosah na občana.
Pani ministerka, pýtam sa vás, ako to viete takto povedať na záver, keď nemáme analýzu, koncept, nevieme, čo chceme meniť, zatiaľ sa stále hovorilo len o zmene percenta v II. pilieri. Čiže je to, poviem taký ... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, uplynuli dve minúty na položenie otázky.
Pani ministerka, máte slovo, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, mňa osobne mrzí tento rozhovor, ale ten rozhovor bol veľmi nekompetentne vedený a musím povedať, že som sa aj veľmi ohradila voči redaktorom, ktorí tento rozhovor uskutočňovali. Snažila som sa ho vylepšiť, ale bolo to pomerne zložité napriek tomu, že sme sa to snažili autorizovať a vnímala som ten rozhovor ako absolútne rozbitý a nekompetentný.
Na druhej strane musím povedať napríklad v časti, kde konštatujete, že som povedala, že odvody do II. piliera, ja som povedala, že jedným z opatrení - pretože analýza bude zahŕňať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia - a jedným z týchto opatrení určite bude aj znižovanie, ale som povedala: "už dnes viem povedať, že toto nebude riešením." Čiže vlastne ja som doteraz nikdy nepripustila túto možnosť. To je jedna vec.
Druhá vec. Vláda si osvojí analýzu a z nej prijmeme potom definitívne riešenie, ktorým smerom pôjdeme. Keď hovorím o zneistení, ja nemôžem za to, aký názov dá novinár článku. Odpusťte, ani som nevedela, že takýto názov bude mať. A musím povedať, že hneď úvodná veta a vstupná otázka sú, by som povedala, minimálne nekorektné.
Pokiaľ ide o II. pilier, už som tu odpovedala na otázku pani poslankyne Sárközyovej, kde som hovorila, čo konkrétne chceme urobiť v II. pilieri, a znovu hovorím o tom, že je tam, a vrátim sa teda k tomu, aby som povedala, čo sa deje. Prvý i druhý pilier je prepojený a viete to všetci veľmi dobre, pretože od 1. 7. nakoniec je povinný II. pilier pre všetkých a v tomto systéme je skupina občanov, ktorí vďaka masívnej reklame, ktorá sa uskutočnila, nedostatočných informácií vstúpili aj do II. piliera v podstate dobrovoľne, že sa rozhodli doňho vstúpiť. Musím povedať, že tá masívna reklama bola dokonca financovaná z pôžičky zo Svetovej banky, čo, si myslím, že sme vo veľmi nadštandardnom aspoň stave reagovali na to, na čo sme využili pôžičku zo Svetovej banky, aby do tohto systému vstúpilo viac ako 1 500 000 poberateľov, ani pôvodné predpoklady takéto neboli.
A na druhej strane treba povedať aj to, že je tu položená aj taká otázka, že v tomto pilieri sú ľudia, ktorí si nenasporia. Ja len keby som vychádzala z údajov, a sú veľmi rozporuplné výpočty, ktoré robili DSS-ky, ktoré dostali licenciu, ministerstvo práce robilo, inštitút finančnej politiky ministerstva financií, a dá sa povedať, že kým DSS-ky vek, v ktorom sa oplatí vstúpiť do II. piliera sa pohyboval medzi 40 - 45 rokom, podľa ministerstva práce to bolo 40 rokov, podľa inštitútu finančnej politiky ministerstva financií dokonca len okolo 35 rokov. Čiže je množstvo vecí, ktoré neboli jasné, ktoré neboli presné, o čom občania neboli presne informovaní.
Ja by som mohla hovoriť dokonca aj o rôznych príkladoch a dokonca o výpočte a o sporiteľovi na úrovni priemerného príspevku. Ak vstúpil do II. piliera 45-ročný zamestnanec, má v roku 2022 dosiahnuť schopnosť dôchodok zhruba 2 611 korún. To je muž. Žena, vzhľadom na nižšie mzdy žien aj spôsob výpočtu, samozrejme, kde sa to premieta, je 2 033 korún. 35-ročný poistenec, ktorý bude teda sporiť tých 20 rokov do roku 2032, tomu už vychádza dôchodok 5 135 korún - muž, žena - 4 012. Samozrejme, že sa prehlbuje rozdiel medzi ženou a mužom. A to je to, že vlastne žiadny systém poistný a dôchodkový nevyrieši demografiu tohto štátu. 25-ročný poistenec má šancu dosiahnuť v roku 2042 dôchodok 8 574 - muž, žena - 6 676. Sporiteľ na úrovni príspevku, ktorý by bol platený z vymeriavacieho základu na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve, po 44. rokoch sporenia v II. pilieri má takýto sporiteľ šancu dosiahnuť dôchodok vo výške 12 799 korún. Rovnaký poistenec, pokiaľ by zostal iba v I. pilieri, by mal po 44. rokoch priznaný dôchodok z I. piliera 43 306 korún. Keďže dôchodok z I. piliera sa takému sporiteľovi kráti na polovicu, bude mať z I. piliera dôchodok 21 653 k tomu 12 799 z II. piliera, t. j. spolu dostane 34 452 korún. Čiže za to, že sa stal sporiteľom, bude mať výsledný príjem z dôchodkov nižší o 8 854 korún. Aj takýto prípad je možný.
Pani poslankyňa, jediným zámerom v našom prípade je to, aby sme stabilizovali. Mohla by som hovoriť o vlastnom cieli, aký bol cieľ, mohla by som hovoriť o tom, prečo sa vlastne nasypali zdroje z verejných zdrojov za poistencov, hovorím o rodičoch, ktorí sa starajú o maloleté nezaopatrené deti do 3 rokov veku života a platíme za nich do II. piliera, môžem hovoriť o tom, aký to je vynikajúci nástroj. Áno, je to vynikajúci nástroj, že ich poistím na starobu a platí to za nich štát. Ale ja sa spýtam, vy ste schvaľovali zákon o pomoci v hmotnej núdzi od 1. januára 2004. Pokiaľ si dobre pamätám, vtedy to bolo 3 790 korún pre ženu s tromi deťmi a nedostala pomoc v hmotnej núdzi, pretože jej nevznikol podľa tohto zákona na ňu nárok. My sme ju zabezpečili, že jej zaplatíme na starobu, teda odloženú spotrebu, ale keď bude mať vychovávať deti, zomrie s deťmi od hladu.
Ďakujem za pozornosť. Skončila som. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za odpovede.
Tretiu vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: "Pán minister, môže š. p. Lesy SR predávať drevo iba drevospracujúcim firmám?"
Podľa oznámenia zastupujúceho podpredsedu vlády odpovie pán minister Izák. Pán minister, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Izák, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, ako vieme, drevo je jednou zo základných obchodných komodít Lesov Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica. Z uvedeného dôvodu postupujú Lesy Slovenskej republiky v súlade s obchodnou politikou podniku, ktorá smeruje k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho zhodnocovania vyťaženého dreva vo všetkých sortimentoch a triedach kvality. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu rešpektovania pravidiel obchodovania na jednotnom trhu Európskej únie Lesy Slovenskej republiky môžu uzatvárať zmluvné vzťahy so širokým spektrom obchodných partnerov s cieľom dosiahnutia horeuvedeného cieľa obchodnej politiky, teda čo najefektívnejšieho zhodnocovania dreva.
Jednoznačne je však cieľom obchodnej politiky štátneho podniku predaj dreva subjektom, ktoré sa zaoberajú spracovaním dreva, jeho zhodnocovaním práve v procese jeho spracovania. Nie je záujmom štátneho podniku podporovať predaj dreva subjektom, ktoré bez akéhokoľvek zhodnocovania toto nasledovne používajú ako tovar a tak do určitej miery deformujú trh s touto komoditou. Preferovanie uplatňovania takejto obchodnej politiky zároveň vytvára dôležité sociálno-ekonomické vzťahy medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom.
Skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani ministerka, môžete položiť v rozsahu dvoch minút otázku. Pani poslankyňa, prepáčte. Chcete položiť otázku?
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Asi viete viac ako ja. Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Myslím si, že ste mi potvrdili to, čo som očakávala. Mám aj doplňujúce otázky, ale myslím si, že v tomto momente by ste mi bez prípravy nevedeli na ne odpovedať, takže vám ďakujem. A ja sa budem pýtať pána ministra pôdohospodárstva. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Štvrtú vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Ľudmila Mušková ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: "V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o potrebe novelizovať vysokoškolský zákon. Ktorých oblastí sa novela dotýka?"
Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, pripravovaná novela zákona o vysokých školách bude komplexným materiálom, ktorý zohľadní Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a opraví nedostatky takmer vo všetkých oblastiach dnes platného zákona. Upraví sa poslanie vysokých škôl, ich vznik a postavenie, práva akademickej samosprávy, vplyv verejnosti na chod verejných vysokých škôl prostredníctvom správnych rád, upravia sa ustanovenia týkajúce sa zamestnancov vysokých škôl, pravidlá akreditácie, financovanie verejných vysokých škôl, zmení sa systém sociálnej podpory študentov, zmení sa systém motivačných štipendií, upravia sa kompetencie vo vzťahu k Akreditačnej komisii. Novelou sa ďalej zavedie Centrálny register zamestnancov, ktorý poskytne lepšie alebo dokonalé informácie o vysokoškolských učiteľoch a umožní pripraviť kvalitnejšie opatrenia na zlepšenie chodu vysokých škôl.
Ďalej umožníme vysokým školám spoplatnenie tzv. externej formy štúdia, čím sa zlepší ich možnosť získavania prostriedkov v rámci viaczdrojového financovania. Rozmýšľame alebo v novele bude navrhnutý určitý systém ekonomickej podpory napríklad formou rôznych štipendií podnikových alebo grantov, alebo niektorých nových foriem, ako sú excelentné pracoviská, poprípade, je to síce v angličtine, ale volá sa to tak spin-off pracovísk.
Ďalej navrhneme zrovnoprávniť podmienky vzniku a pôsobenia súkromných a verejných vysokých škôl tak, aby boli pravidlá pre ich vznik rovnaké a ďalej navrhujeme zlepšiť práva akademickej obce na súkromných vysokých školách tak, aby sa tieto práva priblížili právam akademickej obce verejných vysokých škôl.
Ďakujem, pán podpredseda.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne Muškovej, či chce využiť, nech sa páči, rozsah 2 minút. Zapnite mikrofón pani poslankyni, prosím.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Ja len chcem poďakovať pánu ministrovi, ja len verím, že tieto vaše plány budú realizované, lebo sú veľmi pozitívne. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, pán minister, ďakujem pekne.
Piatu vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec a to ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Pani ministerka, vaše subjektívne posudzovanie výhodnosti vstupu do II. piliera ohrozuje jeho stabilitu. Ako chcete vy garantovať úspory občanov v II. pilieri?"
Nech sa páči, pani ministerka.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny od okamihu, kedy sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala riešiť situáciu tých sporiteľov, pre ktorých je starobné dôchodkové sporenie nevýhodné, opakovane zdôrazňovalo, že stanovenie takéhoto kritéria je výlučne odborná záležitosť, ekonomická a matematicko-poistná. K tejto otázke nie je žiadny priestor pre subjektivitu.
Samostatnou otázkou je problematika garancií úspor sporiteľov na osobných dôchodkových účtoch. Zámerom ministerstva práce je v maximálnej miere zvýšiť bezpečnosť finančných prostriedkov naakumulovaných v dôchodkových fondoch. Tento zámer je jasne čitateľný v programovom vyhlásení vlády, ako aj v krokoch ministerstva práce. Už v minulom roku začalo ministerstvo s podrobným prehodnocovaním existujúcich pravidiel investovania majetku v dôchodkových fondoch spolu s odborníkmi Národnej banky Slovenska a zástupcov dôchodkových správcovských spoločností. Cieľom tohto prehodnocovania by mala byť právna úprava, ktorá zvýši nielen bezpečnosť dôchodkových úspor investovaných na finančných trhoch, ale i možnosti efektívneho zhodnocovania týchto finančných prostriedkov.
Ministerstvo práce navyše veľmi úzko spolupracuje s Národnou bankou Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou dôchodkových správcovských spoločností a má tak všetky predpoklady na to, aby včas dokázala identifikovať prípadné problémy. Je potrebné uvedomiť si, že systém dôchodkového sporenia je súčasťou povinného dôchodkového systému a jeho bezpečnosť a stabilita musí byť na Slovensku prioritou pre každú zodpovednú vládu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa pána poslanca, či chce v rozsahu 2 minút položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec, ak sledujem dobre. Zapnite, prosím, mikrofón.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem pani ministerke za odpoveď. No ja si stále myslím, že o tom, či niekto chce vstúpiť do II. piliera, o tom mali možnosť občania sa slobodne rozhodnúť. Trvalo to 18 mesiacov, takže nepočúvajú sa mi dobre slová o tom, že niekto iný bude posudzovať výhodnosť, alebo nevýhodnosť, ale myslím, že najlepšie to posúdi ten, kto vstúpil do II. piliera.
Dovolím si opýtať sa ešte, pani ministerka, v tejto súvislosti na otázku, ktorá súvisí s II. pilierom. Vy ste sa vyjadrili, že čakáte na analýzu posúdenia v súvislosti s výhodnosťou II. piliera a v súvislosti vôbec s komplexnou reformou, ktorá prebehla, ako ďalej. Zachytil som takisto informáciu, že ste hovorili už o akejsi siedmej verzii tohto návrhu, takže chcem sa opýtať, v akom stave je táto analýza a aké výsledky, aké výstupy z nej očakávate.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, táto analýza je v štádiu spracúvania, je pracovná verzia, dá sa povedať, a povedala som, siedma verzia bude dopracovaná do konca mesiaca marca a bude predložená na rokovanie vlády. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.
Vážené kolegyne, kolegovia, šiestu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, chcem sa vás spýtať, že či ministerstvo skutočne plánuje výstavbu 5. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach? Ak áno, tak v akom časovom horizonte?"
Za neprítomného ministra Ľubomíra Jahnátka bude odpovedať minister dopravy Ľubomír Vážny. Má slovo, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.
Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme, vážený pán poslanec Bačík, v súvislosti s vašou otázkou je potrebné v prvom rade uviesť, že obdobie rokov 2006 až 2010 prináša a prinesie mnohé zmeny do štruktúry elektroenergetiky Slovenskej republiky.
Z dôvodu splnenia záväzkov vyplývajúcich z prístupových rokovaní s Európskou úniou a z dôvodov zastaranosti a neplnenia ekologických požiadaviek bude postupne v tomto období dochádzať na Slovensku ku kumulácii vyraďovania veľkých elektrárenských kapacít. Do roku 2010 predpokladáme vyradenie cca 1 794 MW elektrických výkonov, ktoré zabezpečujú výrobu okolo 8 TW hodín elektriny. Tento pokles bude predstavovať na Slovensku do 25 % pri výkonoch, ako aj pri výrobe oproti stavu v roku 2006. Aj za predpokladu realizácie opatrení smerujúcich k zníženiu energetickej náročnosti sa predpokladá nárast spotreby elektrickej energie. Určitú časť prírastku spotreby bude možné nahradiť súčasným vývozom, ako aj ďalším dovozom, ak vzhľadom na vývoj v okolitých štátoch k dispozícii taká možnosť bude.
Pre dodržanie vyrovnanej bilancie elektrizačnej sústavy bude však potrebné nahradiť vyraďované výkony novými zdrojmi. V súčasnosti je aktuálna výstavba Jadrovej elektrárne Mochovce 3. a 4. bloku, rozhodnutie v tomto smere je na stane ENEL-u. Až po jeho vyradení, ktoré očakávame v II. štvrťroku tohto roku, sa pristúpi k hľadaniu ďalších riešení. S výstavbou ďalších blokov však počítame bez ohľadu na rozhodnutie ENEL-u vo veci dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Možnosť výstavby ďalších blokov sa bude posudzovať aj v súvislosti s využitím areálu v Jaslovských Bohuniciach v porovnaní s lokalitami Mochovce a Kecerovce. Pri hľadaní vhodných lokalít sa preto uvažuje s lokalitami Jaslovské Bohunice, Mochovce a Kecerovce. Toto poradie je vzhľadom na vybudovanú infraštruktúru zachované doteraz. Najprv však treba rozhodnúť, či stavať a kde, a až následne budeme môcť upresniť kedy. Výstavba jadrovej elektrárne trvá cca 15 - 20 rokov od rozhodnutia o jej výstavbe, takže dnes presne stanoviť časový horizont ešte nevieme. Uvedené rozhodnutia však chceme realizovať čo najskôr.
Ministerstvo hospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky do konca júna vypracuje Stratégiu energetickej bezpečnosti s výhľadom do roku 2030, ktorá má zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie, optimálnu cenovú politiku, proexportnú schopnosť Slovenskej republiky a posilnenie pozície tranzitnej krajiny na trhu s elektrickou energiou, plynom a ropou, ako aj spoľahlivé zásobovanie tepelnou energiou a s inými energonosičmi. V tejto stratégii tiež povieme, ako si predstavujeme budúcu bilanciu spotreby a výroby elektriny na Slovensku a aký bude náš príspevok do bilancie Európskej únie. Našou ambíciou je tiež, aby predmetný materiál dal odpoveď aj na otázky, ktorými sme sa práve teraz zaoberali.
Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa pána poslanca Bačíka, či chce položiť doplňujúcu otázku. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Bačíkovi. Máte k dispozícii 2 minúty, pán poslanec.
B. Bačík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja nebudem mať doplňujúcu otázku. Chcem sa len poďakovať pánovi ministrovi za jeho odpoveď. Práve cieľom tejto mojej otázky bolo to, že si myslím, že ministerstvo hospodárstva v tomto urobí veľmi značný krok z toho, aby Slovensko ako jedna z členských krajín Európskej únie nemusela byť do budúcnosti závislá od takej komodity, akou je elektrická energia. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, ďakujem pánovi ministrovi.
Vážené kolegyne, kolegovia, vyžrebovanú otázku č. 7 položila pani poslankyňa Mária Sabolová a to ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: "Môže úrad práce obmedziť možnosti na vyplácanie pre osobitného príjemcu?"
Pani ministerka, máte slovo.
V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sabolová, neviem, kam smeruje táto otázka, pretože predpokladám, že všetky možnosti vyplývajúce z právneho stavu, a to tak zákon č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi, ako aj v rámci štátnej sociálnej podpory dávky štátnej sociálnej podpory, teda zákon č. 600 o prídavku na dieťa, ale aj príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku a ako aj príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodilo 3 a viac detí, resp. opakovane dvojčatá a taktiež pri prídavku na dieťa, predpokladám, že poznáte taktiež zákon č. 195/1998 Z. z. pri kompenzáciách, v § 102 taktiež umožňuje osobitného príjemcu, ale v každom prípade priblížim teda, kedy je možné využívať osobitného príjemcu a vyplácať teda osobitnému príjemcovi.
Pokiaľ ide o zákon o pomoci v hmotnej núdzi, teda č. 599 o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úrad určí osobitného príjemcu, príslušným úradom je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska, samozrejme, občana, ak sa doterajšou výplatou dávky alebo príspevkov nedosiahol, alebo je zrejmé, že sa nedosiahne cieľ alebo účel, na ktorý dávka a príspevky boli určené. Osobitný príjemca je obec alebo, ak je to odôvodnené, môže to byť aj iná právnická alebo fyzická osoba. Osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky v peňažnej forme alebo vo vecnej forme a je povinný ich použiť výlučne v prospech občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa z občanov v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.
Ak osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky vo vecnej forme, je povinný ich poskytnúť za cenu obvyklú na mieste dostupnom občanovi v hmotnej núdzi. Obec alebo iná právnická osoba, ktorá vykonáva funkciu osobitného príjemcu, rozhoduje o použití finančných prostriedkov, aby mal občan zabezpečené základné životné potreby, podmienky, môže ich použiť na zaplatenie úhrad nákladov spojených s bývaním, na nákup potravín, šatstva a podobne. Keďže obec je vlastne najbližšie teda k občanovi a bližšie ako úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, môže teda oveľa kvalitnejšie posúdiť aktuálne potreby občana a operatívne ich zabezpečiť, ale môže zabezpečiť aj operatívne riešenie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dohliada nad ním, ako určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti. Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, úrad ho uvoľní z funkcie osobitného príjemcu a určí iného osobitného príjemcu.
Na základe zmeny zákona o pomoci v hmotnej núdzi od 1. 1. 2006 môže obec využiť možnosť vykonávať funkciu osobitného príjemcu dávky a príspevkov voči všetkým občanom vo svojom územnom obvode, ktorým úrad priznal dávku a príspevky právoplatným rozhodnutím. Na takýto výkon osobitného príjemcu úrad s obcou uzatvorí písomnú dohodu. Takýmto spôsobom je možné vykonávať funkciu osobitného príjemcu aj v tých prípadoch, keď sa dávky a príspevky využívajú v súlade s účelom, na ktorý sú určené.
V zmysle výnosu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo 14. decembra 2005 č. 3749/2005 II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny môže obec vykonávajúca funkciu osobitného príjemcu pre najmenej 20 spoločne posudzovaných fyzických osôb požiadať o dotáciu na výkon osobitného príjemcu dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.
Spomenula som tie štátne sociálne dávky, to je zákon č. 600, ktorý to umožňuje, taktiež zákon č. 235/1998 Z. z. pri tom príspevku pri narodení dieťaťa a taktiež pri prídavku na dieťa sa osobitný príjemca využíva v tých prípadoch, ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok na výživu a výchovu dieťaťa, t. j. na účel, na ktorý je ten prídavok poskytovaný. Ak vyplynie z písomnej informácie o školskej dochádzke poskytovanej školou, že dieťa zanedbáva plnenie povinnej školskej dochádzky, taktiež je možné ustanoviť osobitného príjemcu. Pri príspevku pri narodení dieťaťa, pri príplatku pri narodení dieťaťa a príspevku rodičom, ktorým sa teda osobitný príjemca využíva v prípadoch, ak sú odôvodnené pochybnosti o účelnom použití týchto prostriedkov, teda štátnych sociálnych dávok, alebo, ak v čase rozhodovania sa vyplácajú prídavky na deti nie rodičom, ale obci z dôvodu, že ich rodič nevyužíva na výchovu a výživu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Ďakujem vám veľmi pekne za odpovede. Vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul.
Teraz vyhlasujem 3-minútovú prestávku na reinštaláciu technického zariadenia. Potom budeme pokračovať v riadnom bode programu.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím zaujať miesta v rokovacej sále. Prestávka sa skončila.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).
Sme v časti vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.
Ako štvrtý písomne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Abrhan Pavol. Má slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, na decembrovej schôdzi som začal svoje vystúpenie k návrhu novely zákona, ktorý predkladal pán poslanec Kondrót slovami: "Pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Vyprovokovala ma však jedna, jediná veta."
Dovoľte, aby som dnes na januárovej schôdzi začal úplne rovnako. Pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Vyprovokovala ma však jedna, jediná veta. Je to tá istá veta v decembri, tá istá veta teraz. Tá veta znie: "Schôdze vlády sú neverejné." Ako neverejné rokovania vlády súvisia s tripartitou, pani ministerka? Kto zo sociálnych partnerov požadoval do tohto návrhu zákona zakomponovať neverejné rokovania vlády? Boli to zamestnávatelia? Ale veď oni by mali mať záujem o čo najviac informácií z rokovania vlády. Boli to snáď odboroví predáci? Nevidím dôvod, prečo by odbory presadzovali takéto ustanovenie do zákona. Jedine, ak by to vychádzalo zo zmluvy, ktorú ešte pred voľbami uzavrela s odbormi strana Smer.
Stále to však vychádza tak, že jediný z tripartity, kto má záujem presadzovať uvedený návrh, je vláda. A svedčí o tom i fakt, že už v decembri, keď bol tento návrh len v prvom čítaní, do návrhu novely zákona pána poslanca Kondróta, ktorý sme vtedy prerokúvali v druhom čítaní, vláda v rámci svojho stanoviska uplatnila pripomienku o neverejnom rokovaní vlády. To znamená, že v čase, keď sme rokovali o tomto návrhu v prvom čítaní, vláda sa pokúšala iným spôsobom si zabezpečiť neverejné rokovanie. Prečo sa vláda bojí informovaných občanov?
Dovolím si tiež upozorniť ctených kolegov poslancov, že o tomto istom návrhu, teda o neverejnom rokovaní vlády sme hlasovali už v decembri. Vtedy som ja žiadal pána poslanca Kondróta, aby toto ustanovenie označil ako ustanovenie, ktoré je nad rámec novely. On tak neurobil, čím vás neuchránil pred hlasovaním o tomto návrhu. Nuž, a v decembri za tento návrh nehlasoval ani jeden, jediný poslanec Národnej rady. Text návrhu je ten istý.
Čo sa vtedy zmenilo, keď dnes je koalícia pripravená hlasovať za tento návrh? Snáď len bod 3 spoločnej správy, ktorý dopĺňa tento návrh. Videli sme však včera, ako koalícia uvažuje o zmene infozákona. A preto toto ustanovenie nepovažujem za dostatočné a predkladám procedurálny návrh, aby sme o ňom hlasovali osobitne.
Navyše, ani tento pozmeňujúci návrh nerieši prístupnosť zvukových záznamov z rokovania vlády. V odôvodnení k predmetnému návrhu zákona sa uvádza, že absencia takéhoto ustanovenia v zákone spôsobuje aj v praxi značné ťažkosti. Vláda priznáva, že má značné ťažkosti. Ako ich rieši? Zruší prístup k zvukovým záznamom zavedením neverejných rokovaní vlády. Čo však urobí vláda, ak bude mať značné ťažkosti s podnikateľmi či živnostníkmi? Zruší ich? Čo urobí, ak bude mať značné ťažkosti s opozíciou? Zavedie neverejné rokovanie Národnej rady?
Včera mi jeden poslanec o vysielaní jedného nemenovaného rozhlasu hovoril, kde sa občania dožadovali pána premiéra, aby sa urýchlene vrátil domov, lebo len čo odišiel, už chcú zvyšovať ceny benzínu a nafty. Nuž, parafrázujúc túto príhodu, mohol by som po včerajšku a dnešnom ráne ja volať: "Pán predseda parlamentu, vráťte sa urýchlene späť, lebo niektorí predstavitelia vedenia parlamentu, porušujúc rokovací poriadok, nedovoľujú opozícii zvolať politické grémium či vyhlásiť prestávku." (Potlesk.) Rokovací poriadok, vážení, je pritom jedinou ochranou práv menšiny a teda opozície. Lebo ona je opozíciou preto, že je v menšine. Keby bola vo väčšine, bola by koalíciou.
Poďme však späť k neverejnému rokovaniu vlády. Pani ministerka, aký súvis má neverejné rokovanie vlády s tripartitou? Skúšate našu ostražitosť alebo trpezlivosť?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)