P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále, aby mohla kolegyňa Angyalová pokračovať vo vystúpení.
E. Angyalová, poslankyňa: Z hľadiska prijímateľa dôchodku, on to tak vníma, že v jednom pilieri a v druhom pilieri sa mu zhodnocujú prostriedky. Jemu to je úplne jedno, či mu tam plynú, alebo neplynú, či tam stoja, alebo nie. Podstatné je, aký dôchodok dostane a ako verí, ako bude vyzerať valorizačný mechanizmus v prvom pilieri a ako bude vyzerať ten dôchodok z druhého piliera. To je preňho podstatné. Takže to som myslela zhodnocovaním. Prepáčte, že som nemala siahodlhú diskusiu, aby ste sa nemuseli chytiť toho slovíčka, lebo som mala len pár sekúnd do konca faktickej.
Takže prvá pravda je, že deficit nabieha oveľa rýchlejšie, ako sa čakalo. Druhá pravda je, že minulá vláda neriešila dlhodobé financovanie reformy po tom, čo sa predpoklady toho výpočtu, ktorý existoval v čase zavedenia, zmenili. Lebo sa zmenili tie predpoklady. Tak keď raz prešlo do prvého piliera hneď v prvej fáze 1,5 mil. sporiteľov namiesto milióna, tak je jasné, že v prvom pilieri chýba viac peňazí. A ako zodpovedný politik si nemôžem povedať, že to je jedno. A minulá vláda to neriešila a neriešila to aj preto, a tu sa dotýkam ďalšej veci, neriešila to aj preto, lebo v tom čase, áno, je pravda, že nielen my sami a všetky tie krajiny, ktorých sa to týka, nebolo potrebné zahŕňať deficit teda v prvom pilieri do deficitu verejných financií do okruhu? Áno, nebolo. Ja viem, že to nebolo selektívne, ale je to tak, že to nebolo treba a sme lobovali za to, aby to tak bolo. Tak nehovorte, že ste za to nebojovali. Prvýkrát táto vláda a všetky najbližšie vlády musia zápasiť s tým, že kompletný deficit budú musieť dávať do deficitu verejných financií.
Ďalej je pravda to, že situácia v Sociálnej poisťovni je katastrofálna a je to vizitka minulej vlády a minulá vláda namiesto toho, aby situáciu riešila, tam urobila päťčlennú radu riaditeľov, ktorá bola nepružná a ktorá ďalej konzervovala ten zlý stav, ktorý tam je. Trvám na tom, že je to vizitka minulej vlády.
A myslím si, že pravda je aj to, že aj dnešnej opozícii je jasné, že zmeny v dôchodkovom systéme treba. A myslím si, že pravda je ešte jedna. Že táto aktivita opozície nie je motivovaná snahou ochrániť občana. (Reakcie z pléna.) Myslím si, že je to politický kalkul. Som o tom presvedčená. Vystúpilo množstvo poslancov, predpokladám, že množstvo sa ešte prihlási ústne.
Rozvíjať túto diskusiu dokola, obviňovanie, osočovanie, osobné invektívy, silné slová (reakcia z pléna), takéto poznámky napríklad že, keby ste mali reálnu snahu skutočne chrániť občana, tak by ste vedeli, že tento ústavný zákon, ktorý predkladáte, nič nerieši. Nerieši, pretože je ešte zle napísaný.
V čl. 3 hovorí o tom, že sa majú zachovať podmienky starobného sporenia, predovšetkým určenie príspevku, dôchodky zo starobného sporenia a dedenie. Ako si predstavujete zachovanie dôchodkov? To by ma naozaj zaujímalo.
V čl. 3 a 4 sa píše, že "aby neboli podmienky zmenené v neprospech sporiteľov". Ja by som sa len chcela spýtať, že keď sa náhodou ja neviem o 10 rokov objaví nejaký iný finančný nástroj, do ktorého bude možné relatívne slušne investovať s pomerne vysokým rizikom, ale aj vysokou mierou návratnosti a my sa rozhodneme, že umožníme minimálne v rastovom fonde také finančné nástroje nakupovať, potom ako budeme toto posudzovať?
Ak bude, ja neviem, 90 % ľudí, ktorým to prinesie výnos a nejaké to zvýšené riziko ponesú a prinesie im to stratu, to ako budeme posudzovať? Ak sa objaví jeden, ktorému to prinieslo neprospech, tak je to v neprospech? Či väčšina? Či ako zriadime komisiu a si povieme, že toto je v prospech a toto je v neprospech? Sú tzv. nulitné ustanovenia, ktoré sa nedajú vymáhať a myslím, že viac by o tom vedeli povedať právnici. Ja nie som právnička. Ale myslím, že je to tak všeobecné, že proste o tom sa nedá rozhodnúť.
V dôvodovej správe sa píše, že sa do systému zapojilo 1,5 mil. občanov, ja už som o tom hovorila, a je to v čase, keď bola dôvodová správa k druhému pilieru tu v parlamente, tak optimistický odhad hovoril, že prechod v prvých týchto rokoch, v týchto, v ktorých sa nachádzame, bude od 600 do 1 milióna sporiteľov. No a na základe toho bol vypočítaný finančný dopad, ako aj trend nárastu toho finančného dopadu. Ten trend je úplne iný. A s tým treba niečo robiť. A vy sa tvárite, že je to v pohode a že v podstate treba zachovať ten systém, tak ako je.
Myslím si, že celé toto je jedno trápne divadlo. A že sa vôbec nečudujem svojim kolegom, aj som veľmi silne zvažovala, či mám vystúpiť, lebo iba naťahujem priestor na toto politické divadlo, ktoré nič nerieši pre ľudí. Ale na niektoré veci sa už naozaj nedá nereagovať a myslím, že to je všetko. Skrátka z dôvodov, ktoré som povedala, nepodporím tento návrh zákona. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa prihlásili panie poslankyne a poslanci Žitňanská Lucia, Mikuš Jozef, Slafkovský Alexander, Štefanec Ivan, Miššík Peter, Rosová Tatiana, Janiš Stanislav, Kahanec Stanislav, Mikloš Ivan. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, dve poznámky. Pani poslankyňa, na úvod ste povedali na tému apriórnej nedôvery v štátne vlastníctvo a ste sa obrátili na pána poslanca Mikloša s tým, že to považujete za zvláštne, keďže je súčasťou verejnej moci a bol súčasťou verejnej moci. Myslím si, že dobrá vláda nie je tá, ktorá vlastní a prerozdeľuje, ale tá, ktorá vytvára dobré podmienky na to, aby ľudia mohli slobodne vytvárať blahobyt, to znamená, myslím si, že vôbec v tom nie je rozpor, keď pán poslanec Mikloš možno apriórne nedôveruje v štátne vlastníctvo, ale pritom je súčasťou verejnej moci. Prvá poznámka.
Druhá moja poznámka. Ja, samozrejme, a myslím si to, opozícia rada privíta vaše pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na vylepšenie toho textu. V každom prípade chcem povedať, tento zákon môže chrániť len pred znížením alebo zhoršením podmienok, ktoré budú urobené zákonom, to znamená, tu je ochrana pred tým, aby v dôsledku zmenenej právnej úpravy neboli znížené dôchodky. Samozrejme žiadnym zákonom nemožno chrániť pred vývojom ekonomiky a pred hospodárením dôchodkových spoločností v zmysle tom, aké riziko jednotlivé dôchodkové fondy so sebou prinášajú. To je už inkorporované v tom systéme akom takom. Ale ide o to, chrániť pred tým, aby sa nezhoršovali podmienky zákonom. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Jozef Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Pani kolegyňa, chcem na úvod povedať, že dneska ste tu vytiahli argument, ktorý doteraz nebol vytiahnutý, lebo sa mi zdá, že sa hľadajú argumenty proti návrhu ústavného zákona, a ten argument bol, že sme pri predkladaní pôvodného zákona neupozorňovali, že starí ľudia majú riziko. No chcem pripomenúť, vy ste boli vtedy členkou sociálneho výboru, že v pôvodnom vládnom návrhu bol najskorší možný vstup do druhého piliera 17 rokov. Vo vašom výbore, a nie som si istý, či nie aj vaším pričinením, sa to neznížilo na 10 rokov.
Tento návrh zákona bol prerokovávaný snáď najdlhšie v celom minulom volebnom období v rámci konania v parlamente a pri všetkých vystúpeniach predkladatelia hovorili o tom, že je riziko pre tých, ktorí budú krátko v druhom pilieri zvyšovania dôchodkov. Všetci to vieme, čo sme si pamätali a hovorím to ako pseudo, teda hovorím to, že toto ste vytiahli teraz ako pseudoargument okrem tých všeobecných fráz.
A na záver chcem zopakovať, že túto tému sme nevytiahli my, túto tému vytiahol SMER a jej predseda a my nehovoríme o tom, aby sa nezlepšovali podmienky či už dôchodkového sporenia v prvom pilieri alebo v druhom pilieri. Skúsenosti zo sveta ukazujú, že tie zákony sa vlastne novelizujú permanentne a určite, ak vy budete chrániť záujmy občanov, tak váš návrh v budúcnosti podporíme. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo Alexander Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, ktorý bol tesne predo mnou, to je Jozef Mikuš, hovoril o tom, že bolo informované dostatočne o tom riziku vstupu v prípade krátkeho časového úseku na sporenie, takže tomu sa nebudem venovať, ale ešte by som sa chcel venovať tomu, čo pani kolegyňa hovorila o politickom divadle. To politické divadlo, ktoré sa tu podľa nej koná, je naša úpenlivá snaha zabrániť tomu, k čomu sa súčasná koalícia chystá, a to je salámovou metódou zbúrať to, čo bolo usilovnou prácou za ostatných 8 rokov vybudované. Preto táto diskusia tak dlho trvá a možno bude ešte dlho trvať, pretože je tu vážne a reálne ohrozenie a snaha vrátiť Slovensko späť. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má Ivan Štefanec.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, znepokojili ma vyjadrenia od vás aj poslancov vašej politickej strany v tom smere, že ľudia boli akosi oklamaní alebo nemali jasno v tom, či vstúpia, nebolo to pre nich výhodné, ja si myslím, že 1,5 roka bol dostatočne dlhý časový priestor na to, aby sa každý mohol slobodne rozhodnúť, či vstúpi, alebo nevstúpi do druhého piliera.
A nemám dobrý pocit z vyjadrení, keď robíte jednoducho z ľudí nesvojprávnych. Ja si myslím, že ľudia rozmýšľajú a ľudia sa mohli slobodne rozhodnúť, aj sa slobodne rozhodli. Ja osobne napríklad tiež som dlho zvažoval, či vstúpim do druhého piliera vzhľadom na svoj vek a vzhľadom na budúcnosť výhodnosti. Nakoniec som sa rozhodol a rozhodol som sa hlavne preto, lebo je to dedičné. Lebo jednoducho o tieto peniaze človek nepríde. A podľa nezávislých prieskumov verejnej mienky, ktoré boli uverejnené, 95 % občanov, ktorí vstúpili do druhého piliera sa rozhodovali práve takto. Argument dedičnosti bol pre nich jeden z najrozhodujúcejších.
Čo sa týka vašej argumentácie o tom, že viac ľudí vstúpilo do druhého piliera, než sa očakávalo, tak, samozrejme, s tým súhlasím, ale považujem to za pozitívny fakt na rozdiel od vás. Považujem to za úspech, že ľudia prevzali na seba zodpovednosť, prevzali zodpovednosť za svoju budúcnosť.
A práve takéto vyjadrenia, že čosi s tým treba robiť, mi naháňajú strach a podporujú ma v tom, aby som zahlasoval za tento ústavný zákon, aby som zahlasoval za to, že úspory občanov budú chránené a bude chránená aj výška ich budúcich dôchodkov. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Tatiana Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa na nás apelovala, aby sme ju nebrali doslovne, aby sme sa snažili vycítiť, čo chcela vyjadriť v strese, v časovom tlaku vo faktickej poznámke. No teraz v rozprave sa nemôže odvolávať na časový stres, a preto musím brať doslovne, čo povedala a brať aj vážne, že povedala, že občanovi je jedno, čo sa deje s jeho peniazmi v jednom alebo druhom pilieri, či sa zhodnocujú, alebo nie, ide mu len o tom, aký bude mať dôchodok.
Potvrdila to, čo už môj predrečník pán poslanec Štefanec povedal, že ona a obávam sa, že aj viacerí jej kolegovia naozaj majú občanov za hlupákov, za nesvojprávnych hlupákov a že sú občania pre nich dôležití vtedy, keď predstavujú nejaké percento vo výskume verejnej mienky. Napokon keby to tak nebolo, zahlasovali by za náš návrh. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán Stanislav Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Som úplne zmätený a prekvapený z tohto vystúpenia, lebo v pohode za sebou ste rozprávali vety, ako: "V prvom pilieri majú dôchodcovia alebo budúci dôchodcovia z toho aspoň nejaký prospech rastu mzdy, rastie ekonomika." V ďalšej vete poviete: "Deficit Sociálnej poisťovne sa zvyšuje rýchlejšie, ako sme očakávali." V ďalšej vete poviete: "Situácia Sociálnej poisťovne je katastrofálna." A potom preferujete prvý pilier. Tak čo ste povedali je to dobré alebo zlé? (Smiech.) Prečo preferujete ten prvý pilier, keď hovoríte, že tam je katastrofálna situácia, potom poviete, že je to dobré, choďte tam, lebo však rastú mzdy. No doslovne taká "zmeť" informácií krížom-krážom, možnože, ako ste si papiere prekladali, možno z minulého volebného obdobia alebo neviem.
Ale ten záver bol úplne perfektný. Viete, čo ste povedali na záver? A to je pravda. Vy chcete ponechať tento systém, tak ako je. Áno, my ho chceme ponechať, ako je. Ak ho nemáme vylepšiť, chceme zabrániť, aby sme ho nezhoršili. Pozrite si, čo ste povedali na konci. Pravdu ste povedali. Vy ste boli možno unavená, tak ste povedali aj pravdu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán Stanislav Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, povedali ste, že by bolo korektné od pravicových politikov, ak by povedali mladým ľuďom, že v dôchodku nebudú mať taký príjem, aký mali v aktívnom pracovnom veku. Ale veď tým, že pravicoví politici ponúkli možnosť sporenia v druhom pilieri, jasne ľuďom dali najavo korektné hodnotenie situácie, ak niekto nastupuje do dôchodku a nastúpi, že nebude mať taký príjem ako v aktívnom veku. Ale na rozdiel od vás koalície im pravica ponúkla aj konkrétnu možnosť pri rešpektovaní ich slobodného rozhodnutia za to, čo urobia.
Na rozdiel od vašej strany môžem uviesť za celý rad nerešpektovaných slobodných rozhodnutí práve plánované povinné zdravotné poistenie pre občanov. To je ten rozdiel medzi nami a vami. My rešpektujeme ich osobnú slobodu na rozhodnutie, vy idete určovať povinné poistenia a povinné iné veci.
Keď hovoríte o trápnom a politickom divadle, ja k tomu poviem, že nemusíme to nazývať trápnym a politickým divadlom. Môžeme povedať, že je to situácia, ktorá dáva ľuďom šancu vytvoriť si zasa slobodne svoj vlastný a podotýkam svoj vlastný názor na to, čo vidia a počujú. Časy, keď človek mohol mať svoj názor iba tajne a zároveň s ním "musel zásadne nesúhlasiť", sú už nenávratne späť. Môžete za nimi smútiť, ale, prosím, nevracajte ich späť do života. Čas pokročil, ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.
I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ak som citoval niektoré tvoje slová nie úplne presne, tak sa ospravedlňujem a priznám sa, že naozaj, keď som hovoril o tom prvom pilieri, o tom tvojom výroku, tak som nepredpokladal, že by si nepoznala tú podstatu, či ak to tak vyznelo, tak sa ospravedlňujem.
Čo sa týka ale apriórnej nedôvery voči súkromnému vlastníctvu, nehovoril som ani tak o tebe, hovoril som o vašom predsedovi aj strany, aj vlády a citoval som množstvo jeho výrokov a jeho postojov, ktoré o tomto jednoznačne svedčia, za tým si stojím.
Musím ale povedať, že tvoja interpretácia toho, že keď a priori nedôverujeme štátnemu vlastníctvu, a ja mu naozaj a priori nedôverujem, že ako sa môžem uchádzať o verejnú funkciu a byť ministrom je absurdná. Vysvetlila to moja kolegyňa Žitňanská, je absurdná. Ja nehovorím, že nemá existovať štát a verejný sektor. Ja hovorím o štátnom vlastníctve v oblastiach, kde je konkurencia, kde môžu podnikať aj súkromné vlastníctva a súkromný sektor. Takže poprosil by som potom aj z druhej strany korektnosť a neinterpretovanie vecí, tak ako nie sú.
Súhlasím s tým, čo si povedala, že deficit nabieha rýchlejšie, lebo sa viac ľudí prihlásilo. To je pravda. A je pravda aj to, čo si povedala, že záťaž týchto generácií je teda vyššia, ako sa pôvodne predpokladalo, ale aj ekonomika rastie vďaka reformám rýchlejšie, ako má rásť, daňové príjmy rastú rýchlejšie, a teda aj možnosti krytia sú oveľa lepšie a zároveň, ale dostanem sa k tomu vo svojom vystúpení v rozprave, lebo je málo času. Vaše vládne materiály potvrdzujú, že to tak je, ministerstva financií.
Prečo sme nepovedali ľuďom, že nad 50 rokov to môže byť nevýhodné? Povedali. Ja osobne som to hovoril aj ministerstvo financií, že hranica je niekde okolo 45 rokov.
A posledná vec, ktorá má ale zarazila, keď si povedala, že zo strany opozície to nie je záujem o občana táto naša iniciatíva, ale politický kalkul. Ale, prosím ťa pekne, my sme povedali, citujem: "Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností?" Povedal to váš predseda. Keby to nebol povedal, keby neboli útoky, tak tu nie je na... (Prerušenie časomierou.) (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Váš čas uplynul. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Edita Angyalová. Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať tým, ktorí reagovali korektne. Začnem od konca, lebo chcem si ten priestor nechať na pána Mikloša a ďakujem za ospravedlnenie aj za konečne korektné všetko ako zhodnotenie tých vecí, ktoré som hovorila. Aj tam, kde sme sa nezhodli. Je to v poriadku. Dokonca sa teším, že konečne ste presne povedali, aký je váš vzťah k tomu štátnemu vlastníctvu a ja si nemyslím, že je rozpor v tom, čo som povedala, však môžeme si to ďalej aj už v osobnom kontexte potom rozobrať.
Pani poslankyni Rosovej a pánovi poslancovi Štefancovi chcem povedať, že ja si vôbec nemyslím o ľuďoch, že sú nesvojprávni, ale takisto ako pán Dzurinda hovoril o tom, že stretáva ľudí a citoval napríklad ľudí, ja tiež stretávam ľudí, napríklad takých tých 50-ročných, ktorí sú zdesení z toho, že prečo vstúpili, ako vstúpili a hovoria, že nemali dostatok informácií a že boli najmä ovplyvnení bombastickou kampaňou, ktorá primárne zdôrazňovala pozitíva. To je problém. Ja som si sto percent istá, som o tom presvedčená, že kampaň nebola vyvážená. A že ste nezdôrazňovali riziká tak, ako to bolo potrebné, aby sa ľudia korektne rozhodovali. Najmä tí, ktorí majú relatívne nižšie ekonomické vzdelanie a v kontextoch sa potom rozhodujú ťažšie.
Na pána Janiša ani nechcem reagovať, lebo ten zjavne nevníma v kontextoch slová a veľmi rád ide do osobných invektív. Takže prepáčte, nebudem reagovať.
A na tú poslednú vetu, čo som povedala. Vy chcete nechať dôchodkový systém tak, ako je, ale aj s chybami a rizikami, ktoré vyvstávajú v procese, ktoré je možné napraviť na rozdiel od nás.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem teda pripomenúť, že odzneli v rozprave vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili písomne. Teraz dávam možnosť, aby sa vážené kolegyne a kolegovia prihlásili do rozpravy ústne. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy? Ďakujem. Tak zrekapitulujem tých, ktorí sa prihlásili do rozpravy: Madej Róbert, Ivančo Jaroslav, Mikloš Ivan, Slafkovský Alexander, Radičová Iveta, Markovič Peter, Cibulková Katarína, Žitňanská Lucia, Petrák Ľubomír, Pado Martin, Štefanec Ivan, Číž Miroslav a Galbavý Tomáš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pristúpime teda k vystúpeniam poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Madej Róbert, pripraví sa pán poslanec Jaroslav Ivančo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som v doterajšej diskusii o tomto návrhu ústavného zákona nepostrehol jedno, že by sa vôbec hovorilo o tomto zákone. Predtým ešte si dovolím povedať jednu poznámku na margo včerajšieho vystúpenia pána poslanca Pada a čiastočne aj na vystúpenie pána poslanca Kahanca.
Páni, ja osobne byť sporiteľom, by som sa v žiadnom prípade netešil na to, že sa prostriedky môžu dediť. Je to do istej miery isté zabezpečenie, ale v žiadnom prípade by som nechcel byť v tejto situácii a pani poslankyňa Radičová vám určite vysvetlí, za akých podmienok sa dedia finančné prostriedky v rámci druhého piliera a určite neodporúčam byť v tom stave.
Čo sa týka predmetného návrhu zákona, panie poslankyne, páni poslanci, nalejme si čistého vína. Hovoríme o zákone, ktorý je napísaný na jednej A4. Keď už tak radi ukazujete rôzne papiere, tak toto je zákon, o ktorom sa bavíme. Je to zákon o 5 paragrafoch a je to návrh ústavného zákona.
V prvom rade si, vážené dámy a páni, povedzme, že aj súčasná diskusia potvrdzuje to, že aj tak, ako je zákon naformulovaný, tento návrh zákona je len politickým gestom. Ukazuje, a to musím potvrdiť aj z toho, aká bola rozprava, že v súčasnosti pravicová opozícia nemá žiadnu inú tému, tak si témy musí vyfabrikovať. Ukazuje to na to, že zo zabezpečenia občanov pre prípad staroby sa nestáva odborná téma, téma na odbornú diskusiu, ale téma politická. Obyčajné politikárčenie a aj množstvo takýchto vystúpení, ktoré boli, o tom hovoria.
Dámy a páni, tento návrh zákona má obrovské množstvo vecných aj formálnych nedostatkov a dovoľte mi povedať niekoľko poznámok aj k nim.
V prvom rade si dovolím povedať, že je dosť zaujímavé časové rozvrhnutie predloženia návrhu zákona. V čase, keď sa otvorene naozaj nepripravuje, a potvrdzovali to od septembra predstavitelia aj ministerstiev a vlády, že sa nepripravuje žiadna zmena v čase, keď sa v januári niečo takéto aj ústne prezentuje a v čase, keď do konca marca 2007 sa pripravuje na ministerstve práce, sociálnych vecí aj analýza o tom, aké opatrenia si vyžadujú v rámci druhého piliera, je predloženie takéhoto ústavného zákona len politikárčením a naozaj nesprávnym načasovaním akýchkoľvek aktivít aj zo strany opozície. Je to vykopávanie otvorených dverí takýmito smiešnymi politickými gestami.
Vážené dámy a páni, z hľadiska vecného si dovolím pripomenúť aj legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Podľa legislatívnych pravidiel zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné, spoločenské vzťahy. Od zákona, od návrhu zákona, od schváleného zákona sa vyžaduje niekoľko atribútov kvality, ktorými sú napríklad zrozumiteľnosť a prehľadnosť. Zákon sa má stať súčasťou právneho poriadku, ktorý by zapadol a jednoznačne definoval systém.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec, poprosím pánov poslancov, pripomínam, že prebieha riadna rozprava, poprosím poslancov, aby zaujali svoje miesta v sále a vytvorili korektné prostredie pre svojho kolegu.
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.
R. Madej, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon, dnes návrh zákona, návrh ústavného zákona nespĺňa ani podmienku, že by sa podľa tohto zákona mali upraviť spoločenské vzťahy v danej oblasti, nespĺňa ani podmienku zrozumiteľnosti, ten z vás najmä poslancov opozície, ktorý ho tak presadzuje, kto si ho prečíta, zistí, že je absolútne nezrozumiteľný a pri jeho výklade a aplikácii by spôsoboval obrovské množstvo problémov.
Navyše legislatívne pravidlá, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyjadrujú aj zákaz nepriamej novelizácie.
Dovolím si citovať. "Nepriama novelizácia, zmena a doplnenie iného zákona ustanoveniami navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie sa v samotnom článku označenom rímskou číslicou zakazuje." Zoberte si, že v tomto návrhu zákona zakazujete, podľa návrhu zákona zakazujete upravovať iný zákon za podmienok, ktoré ustanovujete v tomto zákone. Podmienok vágnych, všeobecných atď., čo je do určitej miery zasahovaním, zasahovaním do iného právneho predpisu.
Z právneho hľadiska, vážené panie poslankyne, čisto z právneho hľadiska je predmetný návrh zákona právnym nezmyslom. Tento zákon totižto ustanovuje len to, že nie je možné meniť iný zákon. To je zrozumiteľnosť navrhovanej právnej úpravy. Zoberte si tú logiku. Jeden zákon ustanoví, že nie je možné meniť zákon iný. Právny systém, vývoj v spoločnosti sa vyvíja. Spoločnosť si vyžaduje často zmeny. Legislatívne pravidlá umožňujú tieto zmeny, ale neumožňujú prijímať zákony o tom, že nie je možné meniť zákony iné. Naozaj minimálne to znie čudne, ak by som povedal iným spôsobom, že je to odborne nesprávne.
Zvolenie formy ústavného zákona je tiež len politickým gestom, panie poslankyne, páni poslanci. Rešpektujem, že máte záujem, aby predmetná úprava prešla väčšinou 90 hlasov, čo by spôsobilo, že len takouto väčšinou je možné ju meniť. Ale upozorňujem, že v našom ústavnom systéme formou ústavného zákona sa najčastejšie upravujú právne vzťahy, ktoré sa dotýkajú organizácie štátu, vzťahu jednotlivca k štátu, a to sú najmä základné práva, ústavné práva.
Ja sa ešte pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, kto by posudzoval súlad tohto návrhu ústavného zákona s ústavou. Samozrejme, že Ústavný súd.
Pán poslanec Frešo mi v tomto vynikajúco poradil, veľmi pekne ďakujem. Musím ale upozorniť, že právna úprava musí byť taká zrozumiteľná a jednoznačná, aby to nespôsobovalo žiadne problémy v aplikácii, v praxi aj pri rozhodovaní Ústavného súdu.
Vy chcete, aby tento parlament prijal zákon o tom, že nie je možné pri dlhodobom spoločenskom vývoji, keď treba právo prispôsobovať aj spoločnosti, nie je možné teda meniť iný zákon za akýchsi ustanovených podmienok.
Kto bude rozhodovať o tom, panie poslankyne, čo je v prospech, čo je v neprospech sporiteľa? Pridávam sa k argumentu, ktorý uviedla pani poslankyňa Angyalová. Čo vy viete, čo bude o 5, o 10 rokov, keď bude potrebné zmeniť, upraviť systém, keď bude potrebné prijať iné zmeny. Nehovorme o výške, o sadzbe príspevkov, ale hovorme o akýchkoľvek iných potrebných zmenách, potrebných na zastabilizovanie napríklad tohto systému, ktoré zodpovedný človek je naozaj povinný prijať. Niekedy možno aj o opatreniach, ktoré by niekto definoval, že sú v neprospech. Na druhej strane môžu prospech prinášať.
Len taký jeden malý konkrétny príklad. Keby bol prijatý tento ústavný zákon, keby bol platný, ja sa pýtam, či by bolo možné prijať pozitívne zmeny pre systém od 1. januára tohto roku? Či by ste si náhodou, panie poslankyne z opozície, páni poslanci z opozície, nenašli niektoré ustanovenie v tej novelizácii, ktoré by ste si zadefinovali, že toto je podľa vášho názoru, podľa tohto vágneho ustanovenia vo vašom päťčlánkovom ústavnom zákone v neprospech sporiteľa a či by sa nenapadli zmeny a čo by sa stalo.
Tak ako rok parazitovali finančné skupiny a sprostredkovatelia na druhom pilieri a spôsobovali jeho finančnú neudržateľnosť, čo zanechala minulá vláda, čo predstavitelia minulej vlády naozaj strkali hlavu do piesku a nevšímali si to. Ja sa pýtam, či by v prípade tohto ústavného zákona, ak by bol platný a účinný, či by bolo možné takéto zmeny na zastabilizovanie systému prijať.
Podľa môjho názoru by ste sa zase vytešovali, panie poslankyne, páni poslanci, podávať návrhy na Ústavný súd, ale na druhej strane je tu istá zodpovednosť. Zodpovednosť za to, že ten systém bol v neporiadku a od 1. januára sa určite zastabilizoval.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď hovoríme o tom legislatívnotechnickom a právnom hľadisku, ja si netrúfam radiť právnikom z opozície, ale aby navrhovaná právna úprava bola jednoznačná, aby navrhovaná právna úprava bola zrozumiteľná, tak ste mohli, pán poslanec Lipšic, tak ste mohli navrhnúť návrh ústavného zákona možno s rovnakým názvom, ale mohli ste presne vymedziť tie podmienky, ktoré ste chceli chrániť takou väčšinou hlasov a nemali ste robiť zákon o tom, že nie je možné meniť zákon iný.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zabezpečenie občanov pre prípad staroby je jedným z ústavných práv. Je povinnosťou štátu zabezpečiť občanov pre prípad staroby a spravodlivo riešiť poberateľov tak súčasných dôchodkov, ale myslieť aj na generáciu, ktorá príde ďalej.
Dôvody, ktoré viedli k zavedeniu zmien, ktoré presadil bývalý minister Kaník, hovorí sa o nepriaznivom demografickom vývoji. Môžeme diskutovať o tom, je, samozrejme, to smerovanie jasné, ale doposiaľ si podľa môjho názoru nikto netrúfa presne na 100 % určiť, v akom stave bude populácia v roku 2040 a ďalej. Nikdy nemôžeme so 100-percentnou istotou vychádzať, že model bude taký katastrofický alebo taký konzervatívny, že bude potrebné také a také opatrenie na 100 %. Je to skúška, skúška do budúcnosti, od ktorej ste vy, keď ste prijímali tieto zákony, očakávali, že prinesie prospech. Verím, že ste očakávali, že prinesie prospech ľuďom, ale model, ktorý ste zaviedli, priniesol určite prospech aj súkromným spoločnostiam, ktoré spravujú finančné prostriedky na osobných účtoch sporiteľov, o tom niet pochýb.
Zabiehame už do diskusie o druhom pilieri, už nie k predmetnému návrhu zákona, ale ja si dovolím povedať, že vzťah minulých vlád k veľkým spoločnostiam, vzťah minulých vlád k monopolom bol naozaj taký, že bol podkladaním sa tak v energetickom sektore a tak aj v ďalších iných oblastiach.
Na rozdiel od toho táto vláda preukázala, že dokázala vyjednať už aj zníženie poplatkov, ktoré platia sporitelia v rámci vedenia dôchodkového účtu a tu si zoberte, ktoré opatrenia sú viacej na prospech sporiteľom. Tie opatrenia od 1. januára, ktoré spôsobia, že druhý pilier sa zastabilizuje a ľudia budú platiť menej, tým pádom si nasporia viac, alebo, samozrejme, presadzovanie len veľkých spoločností a bezbrehá nekontrola štátu nad týmto podnikaním.
Keď bola zvolená forma kapitalizácie, kapitalizácia prostredníctvom dôchodkových správcovských spoločností, teda osobných súkromných účtov v súkromných spoločnostiach nie je jedinou formou kapitalizácie, aká mohla byť zvolená. Bolo možné využiť aj systém v rámci Sociálnej poisťovne, odkladať tzv. kapitalizačnú rezervu pre budúce obdobie, ale treba rešpektovať, samozrejme, systém, že minulá pravicová vláda radšej zverila finančné prostriedky súkromným spoločnostiam.
Už sme počuli, panie poslankyne, páni poslanci, preto netreba vykopávať otvorené dvere, že druhý pilier tu je. Dôchodkové správcovské spoločnosti sú tu, vznikli a akékoľvek zmeny, ktoré by spôsobovali zánik tohto systému by boli určite oveľa viacej bolestivé, preto sa určite robiť nebudú. Tento systém sa určite rešpektovať bude.
Na druhej strane, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a to je prosba pre vás, rešpektujte to, že aj v spoločnosti dochádza k vývoju, že nemusíme presne vedieť, čo bude potrebné urobiť o 5, o 10 rokov a takéto návrhy zákonov, ktoré sú vágne, ktoré majú vágne ustanovenia, ktoré majú ustanovenia zneužiteľné, ktoré majú nevšeobecné formulácie môžu spôsobiť negatíva do budúcnosti, pretože riešenie problémov, ktoré môžu nastať, by mohli byť týmto zmarené.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona je skutočne z právneho a legislatívnotechnického hľadiska nedostatočný. Dovolím si naozaj zopakovať, že je právnym nezmyslom a ja vám prajem tým, ktorí sporia v druhom pilieri, aby ste o 40 rokov alebo 20, 30, 40 rokov tie finančné prostriedky z tohto piliera aj dostali.
Na druhej strane vám musím aj popriať, že bez ohľadu na to, ako ten druhý pilier vy presadzujete, prvý pilier bude vždy v Slovenskej republike tým jedným z najzákladnejších zdrojov zabezpečenia občanov pre prípad staroby.
Prosím vás preto, aby ste pri aj návrhoch legislatívy zohľadňovali tieto skutočnosti a do budúcnosti navrhovali právne úpravy, ktoré Slovensku a ľuďom, poberateľom dôchodkov v súčasnosti aj v budúcnosti pomôžu. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami páni poslanci Pado, Lipšic, Žitňanská, Podmanický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Madeja.
Slovo má pán poslanec Martin Pado.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem za to upozornenie, aby som sa netešil. Hovoríte o istých podmienkach, tak prvoradá a podstatná podmienka, aby bolo možné dediť, je to, aby som zomrel. To ja viem. Ja o tom viem a uvedomujem si, že len jeden jediný človek v prednedávnom období bol večne živý, a to bol Lenin. To si ešte pamätám, vy možno, že už nie. A takisto ako len jedno jediné bolo na večné časy, a to bolo spojenectvo so Sovietskym zväzom, to si tiež pamätám.
A ak chcete povedať, pán poslanec, že tých 100 %, ktoré sa nasporia, budú dedičia dediť len v tom prípade, ak z toho nezačnem čerpať ani korunu, aj to viem. Možno nevyzerám tak, že by som si čítal zodpovedne niektoré veci a študoval, ale verte tomu, že sám sa viem rozhodnúť a sám zodpovedám za svoje konanie. Nepotrebujem na to nijakého poradcu ani nijakú vládu, aby mi radila, čo mám urobiť. Ja sa o svoju rodinu a o svoje peniaze starám bez toho, aby mi do toho dakto zasahoval, ale ináč vám ďakujem za upozornenie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, teraz má slovo Daniel Lipšic.
D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Milý kolega Madej, ja som pôvodne nechcel vystúpiť, ale započul som v kancelárii vaše dve perly k otázke ústavného práva. Jedna z nich bola, že predmet úpravy sa nehodí na Ústavný zákon, že ústavné zákony upravujú úplne iné spoločenské vzťahy. Nebol to náhodou predseda vašej strany, ktorý povedal, že pokiaľ dopadne zákon o preukazovaní pôvodu majetku na Ústavnom súde zle, prijmeme ho ako ústavný zákon? Alebo si zle pamätám?
Potom ste povedali, že kto bude posudzovať súlad ústavy a ústavného zákona? Povedali ste, že Ústavný súd. Fíha, to ma prekvapilo. Mali sme jeden predmet na právnickej fakulte, volal sa teória štátu a práva. Bol dokonca v prvom ročníku a ústava a ústavné zákony, pán kolega, sú právne predpisy rovnakej právnej sily, o ktorých Ústavný súd o ich rozpore rozhodovať nemôže. Takže pokiaľ sa podujmete nabudúce nám niečo rozprávať o ústavnom práve, bolo by fajn, keby ste si naštudovali aspoň matériu prvého ročníka právnickej fakulty. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo Lucia Žitňanská, nech sa páči.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Aj ja by som to doplnila tým, pán poslanec Madej, vy ste dali svoj hlas za zákon o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za ústavný zákon, ktorý je ústavný zákon preto, že keď to bola rovina zákona, tak Ústavný súd povedal, že ten zákon je v rozpore s ústavou. Neškoľte ma, prosím, z ústavného práva. Ďakujem. (Smiech a potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Podmanický.
J. Podmanický, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ja môžem len súhlasiť so slovami pána poslanca Madeja, ktorý naozaj veľmi exemplárne, hoci sa vtedy sála bavila, veľmi exemplárne ukázal, o aký návrh ústavného zákona z dielne opozície naozaj ide.
Je to naozaj len chabý a veľmi stručný zakrývací manéver, ktorý má súčasnej opozícii dať určitú mediálnu pozornosť, dať im tému, ktorou by možno zaujali slovenskú verejnosť, pretože sú frustrovaní a nešťastní z toho, že ich slová o tom, že im ide o občana, že týmto slovám už nikto neverí. No tak zorganizovali toto veľkolepé divadlo, ktoré sa už neviem ktorý deň ťahá, opakovane sa prihlasujú do diskusie, aby dookola a dookola stále zdôvodňovali, že im ide o občanov a tejto vláde o občanov nejde.
Lenže, páni poslanci, pani poslankyne z opozície, ja neviem, či žijete vo vesmíre, alebo kde, choďte medzi ľudí a tí vám vystavia veľmi jasný obraz o tom, ako vaše 8-ročné pôsobenie vnímajú. Je veľmi ľahké usmievať sa tu v tejto sále, kde občania nežijú. Je veľmi ľahké hovoriť odborné stanoviská, je veľmi ľahké tváriť sa, že opozícia zjedla všetku múdrosť sveta, ale tí jednoduchí ľudia, ktorí veľmi ťažko doplatili na vaše reformy, tí vás vysmejú a vami opovrhujú. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Lipšic, možno to bolo tým hlukom v sále, môžeme si pozrieť prepis, ale vieme veľmi dobre, že tento návrh ústavného zákona je predložený za tým účelom, o tom úmysle nemusíte, nebudete určite ani vy pochybovať, aby nebolo možné prijať v rámci zákonnej úpravy súčasne platného zákona o starobnom dôchodkovom sporení zmenu, ktorá by nebola súladná s týmto návrhom ústavného zákona.
O posudzovaní súladu s týmto návrhom ústavného zákona, prípadných ďalších noviel toho klasického zákona o starobnom dôchodkovom sporení som hovoril. Takže myslím si, že v tomto asi určite pochybovať nebudeme. Ale o tom súlade, pán poslanec Lipšic, by bolo asi pre Ústavný súd jednoduchšie možné rozhodovať v prípade, ak by ste v návrhu ústavného zákona presne vymedzili a zadefinovali podmienky, ktoré by ste chceli, aby sa v určitom časovom období pod ochranou 90 hlasov neboli možné meniť a nie, aby ste predložili a podporovali návrh ústavného zákona, ktorý ustanovuje len to, že iný zákon nemožno meniť. Prečítajte si legislatívne pravidlá, pán poslanec Lipšic, a naozaj človek sa dozvie a zistí, že tento zákon nespĺňa mnoho z týchto atribútov. Ale ak som uviedol takúto nepozornosť, tak naozaj mal som na mysli posudzovanie ústavného zákona s ďalšími zmenami.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Jaroslav Ivančo. Pripraví sa pán poslanec Ivan Mikloš.