Čtvrtek 1. února 2007

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Poslednou písomne prihlásenou poslankyňou do rozpravy je pani poslankyňa Žitňanská, má slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Páni ministri, dámy a páni, moja interpelácia smeruje na ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

"Vážený pán minister v zastúpení, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vykoná analýzu účinnosti doterajšieho systému bezplatnej právnej pomoci a podľa jej výsledkov prijme opatrenia na zdokonalenie takejto právnej pomoci pre chudobných s cieľom vytvoriť právnu rovnosť medzi občanmi a podporiť všetky možnosti mimosúdneho riešenia sporov.

Na základe zákona č. 372/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vzniklo 1. januára 2006 Centrum právnej pomoci, ktorého úlohou je poskytovať právnu pomoc podľa tohto zákona prostredníctvom svojich zamestnancov a určených advokátov ľuďom v materiálnej núdzi. V priebehu roku 2006 boli zriadené tri pobočky: v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Žiline. Čiže spolu s Bratislavou centrum funguje už v štyroch regionálnych kanceláriách. Podotýkam, že zámerom, pôvodným zámerom deklarovaným aj v dôvodovej správe bolo postupné rozširovanie regionálnych pobočiek tak, aby v každom kraji bola aspoň jedna pobočka s tým, že sa plánovalo aj postupné rozširovanie pôsobnosti centra z hľadiska náplne činnosti.

V decembri minulého roka ste, pán minister, odvolali riaditeľku Centra právnej pomoci, pričom mimo iných informácií, ktoré v tej súvislosti boli zo strany ministerstva publikované, bolo aj konštatovanie, že "ministerstvo spravodlivosti chce, aby bola bezplatná právna pomoc pre sociálne najslabších poskytovaná naďalej a ešte v širšom rozsahu." Citujem ďalej: "Preto chceme, aby pobočky vznikali najskôr v najchudobnejších regiónoch a krajoch, Prešovský kraj, Rimavská Sobota, Rožňava a ďalšie, skutočne hladové doliny a oblasti Slovenska. Aj preto približne zo 70 000 občanov, ktorí teoreticky na základe svojich príjmov mohli požiadať o bezplatnú právnu pomoc, sa na centrum zatiaľ obrátilo približne 3 000 ľudí. Existuje predpoklad, keby centrum vzniklo v chudobných regiónoch, mohlo poskytnúť právne rady oveľa väčšiemu počtu ľudí ako dosiaľ." Toľko citát.

V rámci štátneho rozpočtu na rok 2007 bolo pre Centrum právnej pomoci vyčlenených cca 25 miliónov korún, čo je suma, ktorá predstavuje sotva sumu na hranici prežitia existujúcich štruktúr Centra právnej pomoci.

Moje otázky sú: Aké máte plány, pán minister, na rozvoj Centra právnej pomoci? Akú máte predstavu o finančných nákladoch jednej pobočky? Koľko, kedy a kde chcete otvoriť nových pobočiek Centra právnej pomoci? Ako si predstavujete ďalšie opatrenia na zdokonalenie právnej pomoci pre chudobných, aby ste dosiahli cieľ, ktorý si vláda stanovila v programovom vyhlásení?"

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili poslanci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Ďakujem pekne.

Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Damborská, Tóthová, Szigeti, Slafkovský, Pado. Ešte niekto ďalší? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Marta Damborská.

M. Damborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne a milí kolegovia, dovoľte mi, prosím, predložiť interpeláciu pánu ministrovi školstva a ministrovi kultúry.

"Pred niekoľkými dňami naša verejnosť so smútkom sledovala tragické následky agresivity školákov. Smrť malého Jakubka má na svedomí okrem nedôsledného prístupu zdravotníkov i stupňujúca sa atmosféra násilia, agresie a šikanovania detí na našich školách. Podľa odhadov sa takmer každé druhé dieťa stáva obeťou šikanovania, agresie zo strany spolužiakov. Príčin je viac. Od mikrosociálnych až po makrosociálne vplyvy, t. j. od výchovných, osobnostných vplyvov cez vplyv školy, až po makrosociálne príčiny, teda širšie kultúrne a masmediálne činitele.

V tejto súvislosti by si svoj podiel spoluzodpovednosti za modely správania, vyjadrovania mali uvedomiť aj naše médiá. Učitelia, odborná, ale i vnímavá laická verejnosť už dlhší čas upozorňujú na negatívne mediálne javy. Na niektoré deti pôsobia ako priamy model napodobňovania, u iných spôsobujú zvyšovanie tolerancie na agresiu, návyk na agresivitu, postupné otupovanie citlivosti na tieto prejavy. Masmédiá, televízia, požičovne videokaziet, rôzne počítačové hry by mali mať v zornom uhle kladný vplyv na detského adresáta. Predajom počítačových hier s obmedzením na vek sa zaoberala aj Európska únia. Aj samotný pápež Benedikt XVI. v snahe odradiť deti od bojových hier podporil kampaň pod názvom Zmeňte hru. Potrebe minimalizácie šikanovania na školách sa venovali aj deti z Bratislavského detského parlamentu, ktorý mal prednedávnom svoje zasadnutie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Tlmočím aj ich posolstvo, aby škola bola priestorom pre humánne vzťahy, aby bola pre ne bezpečná bez agresie, bez bitky, znevažovania a šikanovania.

Interpelujem vás, vážený pán Mikolaj, minister školstva, aké opatrenia prijmete na minimalizáciu prejavov šikanovania na školách z hľadiska potreby humanizácie škôl."

"Vážený pán Maďarič, minister kultúry, interpelujem vás, aké opatrenia budú prijaté, aby naše médiá, televízia, ale i videopožičovne podporovali výchovné ciele rodičov a učiteľov, aby mediálna ponuka nekrížila výchovné zámery, ale podporila adekvátnu hodnotovú orientáciu, aby prispela k zvyšovaniu kultúrnosti."

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala pána ministra školstva, ktorý bol mnou interpelovaný ohľadne skutočnosti, že školy počas minulého obdobia vôbec nereflektovali vládne nariadenie, ktoré prikazovalo v bufetoch v školách nepredávať alkoholické nápoje, nápoje s kofeínom, nápoje s chinínom a podobne.

Pán minister - bola som spokojná s odpoveďou - mi uviedol, že toto sa bude realizovať a doslova mi v odpovedi na interpeláciu uviedol, že ministerstvo školstva prostredníctvom krajských školských úradov a prostredníctvom odboru kontroly ministerstva školstva bude vykonávať kontroly na školách a školských zariadeniach, či jednotliví prevádzkovatelia plnia úlohy vyplývajúce z nariadenia vlády.

Ja som rada, že som dostala takúto odpoveď, ale pretože v niektorých veciach som maximalista, ktorý ide do dôsledku, tak opätovne interpelujem pána ministra školstva, aby bol taký milý mi oznámiť, ktoré školy, teda na ktorých školách v Bratislavskom kraji a v Košickom kraji boli urobené kontroly a s akým výsledkom. Osobne viem o školách v Bratislave, ktoré v bufetoch naďalej predávajú striedavo PepsiColu alebo Coca-Colu. Takže by som túto svoju problematiku rada doviedla až do realizačnej roviny, a síce s požiadavkou požiadať, opakujem, o informáciu, ktoré školy boli kontrolované, teda bufety škôl v Bratislavskom kraji a Košickom kraji a s akými výsledkami.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, interpelujem ministra školstva pána Jána Mikolaja vo veci zriadenia Rady ministra pre národnostné školstvo.

"Vážený pán minister, s potešením som prijal vaše rozhodnutie, že v zmysle čl. 4 ods. 2 písm. b) bod 7 organizačného poriadku Ministerstva školstva Slovenskej republiky ste ustanovili Radu ministra pre národnostné školstvo ako svoj poradný orgán. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď som zistil zloženie tejto rady. Nevedel som a dodnes si neviem vysvetliť spôsob a kritériá výberu členov tohto poradného orgánu. Ani Štatút Rady ministra pre národnostné školstvo mi nepomohol k rozlúšteniu tajomstva, prečo je zloženie rady také, aké je.

Váš poradný orgán je 15-členný, čo je v podstate v poriadku. Musíte so mnou súhlasiť, že problematika národnostného školstva sa prevažne týka regionálneho školstva. Moje prvé prekvapenie súvisí s tým, že len 8 členov z 15 vašej rady je z oblasti regionálneho školstva. Pre mňa je nepochopiteľná nominácia dvoch riaditeliek Domu Matice slovenskej. Čo vlastne má spoločné Matica slovenská s národnostným školstvom?

V rade sú zastúpení predstavitelia takmer všetkých relevantných národnostných menšín, ktorých sa týka problematika národnostného školstva, čo je na prvý pohľad celkom v poriadku. Ale, žiaľ, len na prvý pohľad. Pre laika neznalého problematiky kreácia rady sa zdá byť korektná. Áno, sú tam predstavitelia rómskeho, ukrajinského, rusínskeho, nemeckého a maďarského národnostného školstva. Avšak o vyváženosti a pomernom zastúpení jednotlivých zainteresovaných národnostných menšín sa hovoriť nedá. Nejde mi o to, aby sme tu začali počítať percentá, aby niektorá z národnostných menšín získala prevahu v rade, ale keď vychádzam z faktov a predovšetkým z údajov Štatistickej ročenky školstva vydaným Ústavom informácií a prognóz školstva, tak je jednoznačné, že zloženie rady je nespravodlivé a poškodzuje školy a školské zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským.

Dovoľte mi uviesť krátke argumenty. Na Slovensku okrem materských škôl s výchovným jazykom slovenským sa vychováva v 27 materských školách s výchovným jazykom ukrajinským, v 356 materských školách s výchovným jazykom maďarským. Čo sa týka základných škôl, v 8 je vyučovací jazyk ukrajinský, máme 5 základných škôl s vyučovaním nemeckého jazyka a 291 základných škôl, kde sa vyučuje v jazyku maďarskom. Čo sa týka stredných škôl, je menej ako 10 stredných škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským a takmer 50 je takých, kde sa vyučuje v jazyku maďarskom.

Tieto štatistické údaje som uviedol preto, aby ste pochopili moje druhé sklamanie v súvislosti s Radou ministra pre národnostné školstvo a to v tom, že problematika škôl a školských zariadení s vyučovacím jazykom maďarským, teda problematika regionálneho školstva pre maďarskú národnostnú menšinu v 15-člennej rade nie je nikým zastúpená, totiž jediný člen rady, ktorý zastupuje základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským z Jelky z okresu Galanta, už niekoľko mesiacov nepôsobí na tejto škole.

Vážený pán minister, dúfam, že moje argumenty boli dostatočné a presvedčili vás o tom, že je potrebné prehodnotiť zloženie vášho poradného orgánu pre národnostné školstvo. Pevne verím, že radu doplníte odborníkmi zo škôl, resp. školských zariadení s vyučovacím jazykom maďarským už len preto, aby neplatilo to, čo by asi nikto nechcel. O nás, bez nás.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Alexandrovi Slafkovskému.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, mám interpeláciu na pána ministra obrany, pána ministra Kašického.

"Vážený pán minister, detašované pracovisko Žilinskej univerzity funguje už 15 rokov v zapožičaných a prebytočných priestoroch kasární Pod hájom od Vojenského technického ústavu v Liptovskom Mikuláši. V troch ročníkoch tam v súčasnosti študuje spolu približne 600 študentov a vyučuje viacero pedagógov, bývalých vojakov, ktorí museli odísť z Vojenskej akadémie Milana Rastislava Štefánika v súvislosti s jej transformáciou.

Vzhľadom na zastavenie prevodov prebytočného majetku armády v apríli roku 2006 sa doteraz nepodarilo previesť prebytočný majetok na mesto Liptovský Mikuláš, ktoré sa uznesením mestského zastupiteľstva zaviazalo previesť tento majetok na Žilinskú univerzitu za symbolickú korunu za podmienky zachovania objektov na účely vzdelávania. Podľa posledných informácií, ktoré zazneli na ostatnom mestskom zastupiteľstve v Liptovskom Mikuláši, údajne ministerstvo obrany spochybňuje prebytočnosť majetku, v ktorom škola sídli a chce si ho zobrať späť a využívať ho na účely Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ukončenie výpožičky a neprevedenie prebytočného majetku štátu na mesto priamo ohrozuje budúcnosť 600 študentov a 50 pedagogických pracovníkov. Do zapožičaných priestorov už boli investované nemalé účelové prostriedky pre výuku študentov a škola sa teší obľube.

Pán minister, je tento majetok skutočne taký, bez ktorého by sa Ozbrojené sily Slovenskej republiky nezaobišli?"

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ako posledný ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Martin Pado.

Nech sa páči, má slovo.

M. Pado, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, svoju interpeláciu smerujem na pána predsedu vlády a pána ministra vnútra.

Najprv budem citovať niektoré vyjadrenia pána premiéra, pána ministra a rovnako tak aj pána štátneho tajomníka ministerstva vnútra, ktoré som prevzal z denníka Pravda z 13. júla 2006.

Pán predseda vlády Fico: "Krajské úrady štátnej správy a krajské školské úrady by mohli zaniknúť k 1. januáru 2007. Po odbornej diskusii sme došli k záveru, že 1. január 2007 je reálny termín, ku ktorému by vyššie územné celky mohli prevziať zostávajúce právomoci, ktorými dnes disponujú krajské úrady a krajské školské úrady." Zdôrazňujem, že po odbornej diskusii. Pre mňa, keď je odborná diskusia, tak z nej vyjde stanovisko, ktoré by sa následne nemalo meniť desaťkrát.

Témou rušenia krajských úradov a krajských školských úradov sa zaoberajú expertné tímy. Podľa Fica panuje zhoda, že ich zrušenie sa dá zvládnuť k 1. januáru budúceho roka, teda tohto roka. Presné čísla, ktoré by sa ušetrili presunom kompetencií na VÚC, zatiaľ nemá k dispozícii. Podľa neho by však malo prísť k výrazným úsporám, lebo krajské úrady a krajské školské úrady sú mimoriadne personálne predimenzované a disponujú aj značným hmotným majetkom.

11. júl 2006 - vláda chce šetriť na úradníkoch. Koalícia si pridala kreslá na ministerstvách, šetriť chce na úradníkoch v krajoch. Časť z nich čaká prepúšťanie, úrady sa možno budú zlučovať. Razantný prístup ku krajskej školskej správe ohlásil predseda vlády Robert Fico, nespresnil však, o čo pôjde. Podľa podpredsedu parlamentu pána Miroslava Číža zo Smeru zatiaľ nie je jasné, čo presne dajú koaličné strany do vládneho programu.

Koalícia nestihne zrušiť krajské úrady - 14. august 2006. Krajské úrady nezaniknú od januára, koalícia nestihne pripraviť zmeny, vrátane ústavného zákona. Od ich zrušenia si pritom sľubovala, že ušetrí peniaze v štátnom rozpočte, ale ak chce koalícia splniť sľub, musí zmeniť viaceré zákony, medzi nimi aj ústavný zákon o bezpečnosti Slovenska v čase vojny. Ministerstvo vnútra stále nevie povedať, aké kroky treba urobiť a koľko by sa prípadným zrušením krajských úradov ušetrilo. To 14. august 2006.

Minister vnútra Robert Kaliňák chce zrušiť 8 krajských úradov k 1. júlu budúceho roka, teda tohto roka. Je to z 26. septembra minulého roku. Vláde navrhuje minister vnútra Robert Kaliňák zrušiť 8 krajských úradov k 1. júlu budúceho roka. Väčšinou ich práca prejde na samosprávu. Vyplýva to z prvej analýzy ministerstva vnútra, ktorou sa bude kabinet zaoberať na štvrtkovom zasadnutí.

28. septembra minulého roku vláda nevie, kedy zruší krajské úrady. Vyvstala potreba mať hlbšiu analýzu, povedal pán minister vnútra Kaliňák. Vláda sa ešte nerozhodla, kedy zruší krajské úrady. Mala by to urobiť do konca februára, keď minister vnútra kabinetu predloží novú podrobnejšiu analýzu krokov, ktoré by mali k ich zrušeniu viesť.

9. novembra 2006 pán predseda vlády Fico povedal: "Máme prebujnený štátny aparát." Predseda vlády Fico v Žiline vyzval na čo najrýchlejšie zrušenie všetkých 8 krajských úradov bez náhrady. Pritom je snaha znížiť počet pracovníkov o 20 %, ale vďaka krajským úradom to bude o 2,9 %.

25. novembra 2006 pán predseda vlády Fico v Bánovciach povedal, že v prvých troch mesiacoch budúceho roka, teda tohto roka 2007 budú zrušené všetky krajské úrady a na ministerstvách bude prepustených 20 % zamestnancov. Dnes máme 1. februára, dámy a páni, teda na zrušenie a prepustenie máme ešte 2 mesiace.

21. decembra 2006 koalícia nevie, čo s krajskými úradmi. Koalícia stále nemá jasnú predstavu o tom, kedy a ako zruší krajské úrady. "Je viacero alternatív, v tejto chvíli však neviem povedať konkrétne čísla, ani konkrétne termíny. Veľmi intenzívne sa na tom pracuje," povedal minister vnútra.

So zrušením krajských úradov, dámy a páni, nepočítal, samozrejme, ani štátny rozpočet, ani legislatívny plán vlády na tento rok, pretože nie je v ňom ani zmienka o novele zákonov alebo novelách zákonov, ktoré súvisia s činnosťou krajských úradov. Pritom je potrebné novelizovať 42 zákonov, vrátane Ústavy Slovenskej republiky z týchto dôvodov. Neviem, či je také jednoduché a či je to úplne bežné nezahrnúť takéto novely do legislatívneho plánu práce vlády Slovenskej republiky.

31. decembra 2006 pán minister vnútra Kaliňák opätovne potvrdil, že predloží vláde do 28. februára návrh na zrušenie krajských úradov.

No a posledný článok, ktorý tu mám, je zo 4. januára 2007, a ten je veľmi zaujímavý. Nadpis je: Fico sa unáhlil, krajské úrady zrušia neskôr. Z tohto článku je zaujímavé ani nie tak to, čo hovorí pán predseda vlády a pán minister vnútra, ale zaujímavé je to, čo povedal štátny tajomník ministerstva vnútra pán Čečot: "Krajské úrady nezaniknú skôr ako na konci tohto roka." Hoci premiér Robert Fico v utorok jasne hovoril o tom, že prestanú existovať po letných prázdninách, podľa štátneho tajomníka ministerstva vnútra Vladimíra Čečota rezort počíta s ich zrušením až na prelome rokov.

Nuž, dámy a páni, neviem. Neviem, citoval som len články z denníka Pravda, nehovoril som o tom, čo píšu iní, čo bolo povedané v rozhlase, v televízii. Na toto som upozorňoval vo svojom vystúpení, keď sme prerokúvali Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Hovoril som o tom, že stať, ktorá sa dotýka krajských úradov, je nereálna a texty sú absolútne nepremyslené a že je vidno, ľudia, ktorí písali tieto texty, problematike nerozumejú.

Dnes sa ukazuje, že to bola pravda. Lietajú tu termíny od 1. 1. tohto roku, čo je dávno za nami, do 31. 12 tohto roku zatiaľ. Nevieme, čo bude ďalej. Ale ako som povedal, plán práce, legislatívny plán práce vlády s tým nepočíta. A to nie je maličkosť, 42 zákonov novelizovať, to nie je žiadna sranda.

Je ešte jedna veľmi vážna vec, o ktorej som hovoril vtedy a hovorím o tom aj teraz. Je to ustanovenie zákona 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktoré hovorí úplne jasne o tom, aké sú kompetencie krajského úradu, prednostu krajského úradu a že postavenie prednostu krajského úradu je nezastupiteľné.

Dámy a páni, bez dohody s opozíciou tento zákon, tento ústavný zákon nemôžete novelizovať. A teda sú tu len tie možnosti, ktoré som spomínal už minulý rok. Alebo sa dohodnete s opozíciou a dôjde k novele ústavného zákona, alebo sa s opozíciou nedohodnete a budete ignorovať ústavu. A teda kompetencie, ktoré sú zakotvené v tomto ústavnom zákone, sa vykonávať nebudú a nebude ich mať kto vykonávať. To nie je nič nové. A neexistuje iný spôsob ako toto urobiť.

Druhá vec, ktorá je veľmi pozoruhodná. Celý čas rozprávame o zrušení krajských úradov. Už môj kolega Ivančo rozpráva o tom, že na krajských úradoch dnes pracuje 1 072 zamestnancov z celkového počtu 10 000 zamestnancov, ktorí zostali pracovať v štátnej správe po reforme štátnej správy v roku 2003, len 1 072 pracuje na krajských úradoch ministerstva vnútra. Stále rozprávame len o týchto ľuďoch, nerozprávame o iných špecializovaných úradoch štátnej správy. Krajské školské úrady medzičasom prestali byť témou dňa na zrušenie. A týchto 1 072 pracovníkov ročne stojí štát 212 miliónov korún na mzdách a 74 miliónov korún na odvodoch.

Takže, kolegyne, kolegovia, moja prvá otázka je na predsedu vlády Slovenskej republiky: "Pán predseda vlády, akým spôsobom sa vláda Slovenskej republiky vysporiada s ustanoveniami ústavného zákona 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov? Článok 9 tohto zákona jasne píše o postavení krajského úradu, prednostu krajského úradu a ich povinnostiach. Odsek 8 článku 9 hovorí jasne o tom, že členovia Bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcií nezastupiteľní. Kto bude tieto kompetencie po zrušení krajského úradu vykonávať?"

Druhá otázka smeruje rovnako na pána predsedu vlády:

"Pán premiér, stále hovoríte o rušení krajských úradov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako o tých úradoch, ktorých zrušenie prinesie úspory v rámci štátneho rozpočtu. Po reforme verejnej správy v roku 2003 sa menej ako 10 000 úradníkov prerozdelilo medzi viacero rezortov. Ako to bude s ostatnými úradmi? Tie nepočítate rušiť?"

Tretia otázka smeruje na pána ministra vnútra pána Kaliňáka:

"Pán minister, podľa rôznych vyjadrení pána predsedu vlády Slovenskej republiky, vás a vášho štátneho tajomníka by sa krajské úrady mali rušiť v termínoch 1. 1. 2007, to už nestihnete, 1. 3. 2007, to je nereálne, 1. 7. 2007 je tiež nereálne, k 31. 12. 2007 je reálne s odretými ušami. Ktorý termín, pán minister, je podľa analýz ministerstva vnútra termín, ktorý je reálny?"

Štvrtá otázka tiež na pán ministra vnútra:

"Koľko pracovníkov predpokladáte, pán minister, bude potrebných presunúť na posilnenie ministerstva vnútra a obvodných úradov na výkon kompetencií, ktoré dnes vykonávajú krajské úrady?"

"Pán minister vnútra," posledná otázka: "Aké budú náklady a úspory súvisiace so zrušením krajských úradov a presunom kompetencií na ministerstvo vnútra a obvodné úrady?"

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci ústne prihlásení poslanci. Vyhlasujem tento bod programu za skončený. Ďakujem členom vlády za prítomnosť na tomto bode.

Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v zmysle schváleného programu v rozprave k

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení,

ktorý máme v laviciach ako tlač 183. V doterajšom priebehu vystupujú poslanci za jednotlivé kluby. Po vystúpení pána poslanca Štefanca z SDKÚ teraz vystúpi v rozprave za poslanecký Klub KDH pán poslanec Július Brocka.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, milí kolegovia, našťastie je diskusia o starobnom dôchodkovom sporení, o 2. dôchodkovom pilieri v tejto chvíli dnes niekde inde alebo trošku ďalej aj tá situácia, ako bola v čase, keď predkladatelia písali tento návrh ústavného zákona.

Spomínate si, že pred pár týždňami ešte veľmi intenzívne niektorí chceli presúvať percentá z druhého dôchodkového piliera do prvého. Dnes sa už, čo som veľmi rád, kolegovia vládnej koalície k takýmto zmenám nehlásia. Dokonca tento návrh ústavného zákona nazývajú niektorí vykopávaním otvorených dverí, pretože vlastne zásadné zmeny nehrozia a tomu som ja osobne veľmi rád.

Ale napriek tomu si myslím, že nebezpečenstvo stále trvá a je potrebné pokračovať v tejto diskusii aj preto, že sa po Slovensku ďalej šíria rôzne nebezpečné bludy. A dokonca aj dnes som zaregistroval v tejto sále, že sa stále dôchodkové správcovské spoločnosti prirovnávajú k nebankovým subjektom. Že tí, ktorí bránia 2. dôchodkový pilier, sú vlastne tí, ktorí škodia občanom. Už môj predrečník pán poslanec Štefanec hovoril o tom, že je to hrubý omyl, že práve sporenie na dôchodok a nakladanie s peniazmi, ktoré si občania odkladajú na svoj budúci dôchodok, je tým najprísnejšie kontrolovaným sektorom.

Ďalej som zachytil v nedeľu v jednej z televíznych relácií, a tiež to považujem za blud, že Slovensko potrebuje moderný dôchodkový systém. Dámy a páni, Slovensko má moderný dôchodkový systém. Slovensko nepotrebuje nový dôchodkový systém, pretože ten systém, ktorý teraz existuje, tie najväčšie deformácie z toho predchádzajúceho systému odstránil. Odstránili sme najväčšie nespravodlivosti. Možno si pamätáte, keď sa ešte dôchodok vypočítaval z posledných 10 odpracovaných rokov. Bralo sa päť najlepších rokov. Pamätáte si, ako sme tu každý rok, a teda tí, ktorí sedíte dlhšie v poslaneckých ľaviciach, ako sme my poslanci rozhodovali o tom, ako sa budú valorizovať dôchodky.

Rovnako terajší dôchodkový systém odstránil tie najväčšie riziká, ktoré pre priebežné dôchodkové systémy dnes na svete existujú. Nepriaznivý demografický vývoj, to, že sa dnes rodí skoro o polovicu menej detí ako v 70. či 80. rokoch a že sa predlžuje na druhej strane dĺžka ľudského veku, že sa zvyšuje počet dôchodcov, že sa znižuje počet tých, ktorí na dôchodky budú prispievať, toto sú riziká pre priebežný systém, toto nie sú riziká pre 2. dôchodkový pilier.

Ak by sme nezmenili starý dôchodkový systém, tak by sme museli prijímať také opatrenia, ako je možno znižovanie dôchodkov, možno aj znižovanie počtu dôchodcov oveľa, oveľa výraznejším posúvaním hraníc odchodu do dôchodku alebo napríklad zvyšovaním odvodov tým, ktorí pracujú.

Cieľom dôchodkovej reformy bolo zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a táto nie je ohrozená zavedením 2. dôchodkového piliera, ale práve nepriaznivým demografickým vývojom. Cieľom dôchodkovej reformy bolo posilniť zásluhovosť dôchodkového systému, t. j. aby očakávaný dôchodok odrážal aj výšku odvádzaných príspevkov.

Chceli sme, aj sme to urobili, zvýšiť význam dobrovoľných dôchodkových schém. Tromi zdrojmi financovania - financovania dôchodkov cez prvý priebežný systém povinný, cez druhý kapitalizačný sporivý a takisto povinný a cez tretí, ktorý pozostáva z dobrovoľného dôchodkového sporenia - sme vytvorili veľmi dobrý model na zabezpečenie dôstojných dôchodkov tých, ktorí si na ne sporia.

V dôchodkovom systéme dnes je, zjednodušene povedané, toľko isto peňazí, ako bolo v starom systéme. My sme len umožnili, resp. nie len, ale umožnili sme, aby sa výrazná časť prostriedkov, ktoré si zamestnaní občania odkladajú na svoj dôchodok, aby sa v čase mohli zhodnocovať. A je to fakt, že z koruny vloženej do 1. piliera dostane a dostáva občan menej, ako dostane občan z koruny vloženej do 2. piliera.

Tí, ktorí hovoria o dobrovoľnosti 2. piliera, tak len pripomínam, že, samozrejme, diskutovať možno o tom, či malo byť alebo či má byť 9 % odvádzaných odvodov v prvom a rovnako 9 % v druhom. Ale aby to niekoho nepomýlilo. Tí, čo počúvajú o dobrovoľnosti, že keď bude dobrovoľné, že tí ľudia budú odvádzať menej na dôchodky, budú odvádzať rovnako, ale s tým rozdielom, že systém bude menej stabilný, že do systému vnesieme chaos. Ak si niekto myslí, že štát nemôže zbankrotovať, keď hovorí o tom, že iné spoločnosti a súkromné môžu, tak je na veľkom omyle. Ja si myslím, že krajiny, ktoré sa vyhýbajú reformám a ktoré sa vyhýbajú napríklad dôchodkovej reforme, tak toto riziko, dokonca aj štátneho bankrotu týmto krajinám hrozí.

Dámy a páni, my máme z môjho pohľadu a aj pri tej politickej klíme, aká v tejto krajine je a možno aj zdedené isté postoje spoločnosti k solidarite medzigeneračnej, si myslím, že máme moderný dôchodkový systém. Náš dôchodkový systém je pre mnohých veľmi atraktívny a ja pripomeniem len jeden ohľad a rád ho spomínam preto, lebo to bol návrh, ktorý som uplatňoval ja pri zmene dôchodkového systému. Že dnes matka, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov veku, tak je dôchodkovo zabezpečená tak, že štát za ňu platí poistné odvody zo 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve.

Dámy a páni, ja si spomínam, aké boli výhrady voči tomuto možno aj preto, že nikde vo svete takéto prístupy vo vzťahu k matkám, ktoré sa starajú o malé deti, som nezaregistroval. To inými slovami znamená, že dnes žena, ktorá je pri dieťati a sa oň stará do 6 rokov veku, tak štát za ňu prispieva z hrubého príjmu takmer 12 000 korunového, to znamená každá matka, ktorá išla na materskú dovolenku z príjmu alebo z platu nižšieho, ako je tento vymeriavací základ, tak vlastne obdobie starostlivosti o dieťa je z hľadiska budúcich dôchodkových nárokov pre ňu výhodnejšie, ako keď chodila do práce, a to nielen za minimálnu mzdu šičky alebo predavačky. Dnes zo 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve je rádovo 12 000 korún. (Šum v sále.)

Dámy a páni, áno, je tu istá zmena, že tvorcovia, alebo keď sme rokovali v minulom volebnom období o zmene dôchodkového systému, nepredpokladali sme, že bude taký veľký záujem sporiť si aj v 2. dôchodkovom pilieri, že tí, ktorí sa rozhodli vstúpiť do 2. piliera, prekročili aj naše očakávania. Ale to, aby sme sa rozumeli, to neznamená, že nejaké peniaze ušli z dôchodkového systému. Suma peňazí, ktorá je v systéme, zostáva nezmenená. Týmto sme spôsobili jedno, že tá záťaž a to bremeno, o ktorom sme uvažovali, že bude viac na mladšej generácii, tak sa bude prenášať aj na vás, pán kolega, alebo teda na strednú generáciu. V tom je tá zmena.

Ale deficity v prvom pilieri to nie je, predpokladám, pre nikoho v tejto sále objavenie Ameriky. Tie grafy o deficitoch v nasledujúcich 50. rokoch v 1. dôchodkovom pilieri sú všeobecne známa vec, o tom každý vedel, o tom vedela aj predchádzajúca vláda a, samozrejme, tomu podriadila aj svoje politiky.

Musím povedať, že tie zmeny, ktoré už nastali pre 2. pilier a ktoré sme tu, v tejto sále prijímali už po voľbách, urobili z toho druhého piliera aj tak dosť reštriktívny, to znamená, opatrenia, ktoré sme prijali vo vzťahu k DSS-kám, nie sú, by som povedal, tak v záujme sporiteľov, ako sa na prvý pohľad zdá. Sťaženie prestupov napríklad pre klientov jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností alebo rôznych administratívnych regulácií, ktoré sme v poslednej novele zaviedli, v konečnom dôsledku môžu sporiteľov skôr poškodiť. Ak sme my sankcie znižovali, tak je to úplne naruby. Sankcie voči Sociálnej poisťovni sa mali skôr zvyšovať ako znižovať, ale to sú už opatrenia, ktoré vyšli skôr z dielne iných ako tých, čo predkladali terajšiu konštrukciu jestvujúceho dôchodkového systému.

Pár slov dovoľte aj k budúcnosti, alebo kde vidím istý priestor, že, samozrejme, problém s deficitom, aj ho považujem za problém, aj pre predchádzajúcu vládu to bol problém. Pre vás je to o to väčší problém, že niektoré veci chcete robiť inak. Napríklad nechcete alebo nerátate s výnosmi z privatizácie, čo bol istý predpoklad a, samozrejme, ak by sa prostriedky a výnosy z privatizácie použili práve na vykrývanie deficitu 1. piliera, tak by tam bolo v budúcnosti viac peňazí. To, samozrejme, nie je jediné opatrenie.

Efektívnosť výberu poistného, o tomto hovorí skoro každý. Zodpovedná fiškálna politika vlády. Samozrejme, keď ekonomika funguje, keď výnosy a príjmy štátneho rozpočtu sú vyššie, ako sme očakávali, a výrazne vyššie, a budú aj v budúcom roku, ak by tieto šli na vykrývanie deficitu v 1. pilieri, to by bol takisto veľmi rozumný a správny záver alebo zámer. A naopak, znižovanie neefektívnych výdavkov v štáte, aj tam je priestor, kde je možné šetriť v prospech práve deficitov 1. piliera.

O privatizácii som už hovoril. Možno také drobnosti ako zmena valorizácie dôchodkov. Je, myslím si, úplne namieste, ak sa dôchodky budú valorizovať podľa rastu cien, podľa inflácie, a nie aj podľa rastu miezd, pretože to, že rastú mzdy, to už nie je zásluha terajších dôchodcov. Samozrejme, možno prehodnotiť systém poistných odvodov. Napríklad poistné odvody nemocenského poistenia, ktoré už dlhodobo vykazujú alebo sú prebytkové, naopak, myslím si, že by bolo možné presunúť časť do fondu dôchodkového poistenia, ak táto vládna koalícia nebude naklonená napríklad myšlienke znižovania poistných odvodov.

Spomenul som tých opatrení iba niekoľko, samozrejme, sú aj ďalšie.

Dámy a páni, na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že táto vládna koalícia žiadne zásadné zmeny v dôchodkovom systéme neurobí. Neurobí ich, lebo sleduje vývoj verejnej mienky, aj názory odbornej verejnosti a tejto vládnej koalícii verím, že verejná mienka jej nie je ľahostajná aj teda v tom kontexte, že výrazná väčšina občanov si zmeny v 2. dôchodkovom pilieri neželá.

Kresťanskodemokratické hnutie je proti hrubým, neodborným a neodôvodneným zásahom do 2. dôchodkového piliera a poslanci Kresťanskodemokratického hnutia tento ústavný návrh zákona podporia.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Tóthová Katarína, Petrák Ľubomír, Angyalová Edita, Halecký Jozef.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku a slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec Brocka, vládna koalícia nikdy nehovorila, že chce urobiť zmenu celého dôchodkového systému, takže vaše konštatovanie je len potvrdenie nášho stanoviska. Vládna koalícia povedala, že chce väčšie garancie dôchodkového systému, hlavne 2. piliera a účinnejšie kontrolné systémy. Preto hlboko s tým súhlasím a tento váš ústavný zákon, ktorý je zmrazením súčasného stavu, nemôžem podporiť, pretože súčasný stav treba vylepšiť. Jednoznačne treba vylepšiť. Ak si niekto myslí, že veľkou garanciou je, že je napísané, že v prípade nejakého schodku 100-percentne garantuje štát, áno, výnosy 2. piliera, tak to nie je garancia dobrá, pretože ja musím spraviť také garancie, aby nedošlo k situácii, že štát z rozpočtu bude musieť doplácať a garantovať.

Ďalej by som vás chcela, pán poslanec, upozorniť, že v Spojených štátoch amerických kongres vedie žena Nancy Pelocy a uviedla, že bude realizovať svoj predvolebný program a jeden z nich je, prečítam vám, že "bude blokovať Bushov návrh čiastočnej privatizácie systému sociálneho zabezpečenia." V Spojených štátoch amerických idú blokovať, pretože zrejme dospeli k záveru, že tu bude treba urobiť veľmi silné garancie, pretože tu existujú nebezpečenstvá. Opakujem, existujú nebezpečenstvá. Preto bude blokovaný Bushov návrh čiastočnej privatizácie systému sociálneho ... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, čas uplynul.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Brocka, oceňujem váš konštruktívny tón diskusie, ale myslím, že s obsahom absolútne nemôžem súhlasiť. Ja sa pokúsim vyjadriť tie rozdielne názory v mojom vystúpení v rozprave, ale chcel by som sa dotknúť iba jednej otázky, a to vášho tvrdenia, že obmedzovanie prestupu medzi jednotlivými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami nie je v prospech sporiteľov. Ja osobne sa spýtam, či je v prospech sporiteľov, ak by dôchodkové správcovské spoločnosti vynaložili viac ako miliardu korún na provízie pre sprostredkovateľov a samotných, nazvime to, úplatkov alebo "bakšišov" tým, ktorí prestupujú v podobe nejakých päťstokorunáčok za to, aby prestúpili z jednej spoločnosti do druhej.

Ja osobne si myslím, že jednoducho veľa tých nemajetných, sociálne slabých ľudí, ktorí to urobili, to urobili za tú päťstokorunáčku bez zohľadnenia toho, že by vôbec rozumeli tomu, čo robia. A to, si myslím, že jednoducho bol absolútne nezdravý jav, ktorý bolo treba zastaviť a myslím si, že bol v prospech a je v prospech sporiteľov.

(Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Teraz má slovo pani poslankyňa Angyalová Edita.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, my sme spolu boli v sociálnom výbore a ja absolútne uznávam, že sa vyznáte v problematike, že sa môžeme baviť aj o jednotlivostiach, o rôznych veciach, ktoré ste navrhovali, ale to radšej v diskusii, lebo na to sa v skratke nedá v takom krátkom čase reagovať. Ale musím vám povedať, že trošku ma šokovalo, s akou ľahkosťou ste dokázali o niektorých veciach hovoriť.

Po prvé o tom, že máme akýsi problém, pretože si neplánujeme privatizáciu, takže nemáme privatizačné zdroje, s ktorými bolo zamýšľané, aby išli do 2. piliera alebo teda na vykrytie schodku 2. piliera, do 1. piliera. Ale veď tá privatizácia je v kontexte, veď my nehovoríme len o tom, že tie peniaze mali vykrývať druhý pilier, teda prvý, teda schodok v prvom pilieri. Však teda privatizácia znamená v nejakom makroekonomickom kontexte oveľa viac. Okrem iného to, že za jednorazový výnos sa zbavujem aktív, ktoré sú doteraz vo verejnom majetku a dávam ich do súkromného majetku so všetkými pozitívami, ale aj negatívami, to je prvá vec.

Ale ešte viac ma šokovala tá ľahkosť pri tej druhej veci, ktorú som si všimla, keď ste hovorili o tom, že dnešní dôchodcovia už neprispievajú na rast miezd, takže sa treba zamyslieť nad tým, či nebude treba zmeniť ten valorizačný mechanizmus. Aj keď si myslím, že sa nad valorizačným mechanizmom treba zamýšľať, tak takéto vyjadrenie je pre mňa dosť neuveriteľné. Ako v elementárne solidárnej spoločnosti, kde vieme, že sa transformujeme, že sa ešte len blížime k nejakej celoeurópskej celoživotnej úrovni, povedať o tom, že sa treba zamyslieť nad tým, že ich by sme akosi nechali pozadu, lebo ich budeme valorizovať len infláciou a ostatná spoločnosť sa bude hýbať kamsi inam. No to je dosť zvláštne pre mňa od vás počuť, možno by ste to mohli dovysvetliť.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP