Středa 13. prosince 2006

M. Rehák, poslanec: Ďakujem. Rovnako ako v predchádzajúcom materiáli v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Čiže neodzneli žiadne doplňujúce ani pozmeňujúce návrhy, návrhy na uznesenie, čiže môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2007 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktoré tvorí súčasť spoločnej správy 121a s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 142 poslancov, za 80 poslancov, proti 2, zdržalo sa 59 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2007.

Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2007 (tlač 114).

Poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, poslanca Jozefa Ďuračku, aby uviedol hlasovanie.

Nech sa páči, pán poslanec

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasí s návrhom rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2007.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pardon. Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 81 poslancov, zdržalo sa 59 poslancov.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2007.

Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2007, ktorý máte uvedený pod tlačou 113.

Spoločným spravodajcom je pán predseda výboru pre sociálne veci Jozef Halecký. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

J. Halecký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, preto moje odporúčanie je, aby ste uznesenie, ktoré máte v prílohe, schválili na návrh gestorského výboru.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 91 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 45 poslancov, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2007.

Ďakujem, pán spravodajca.

Teraz poprosím člena výboru pre zdravotníctvo poslanca Petra Markoviča, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2007 (tlač 119).

Nech sa páči, pán spravodajca.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil nikto. Takže môžete dať hlasovať o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2007 v súlade s predloženým uznesením.

M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa hlasujeme.

(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 109 poslancov, proti 0 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasovali 2.

Konštatujem, že sme schválili uznesenie Národnej rady k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2007.

Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali všetky hlasovania, ktoré sú naplánované na 11.00 hodinu. Teraz v zmysle už avizovanej dohody pristupujeme... Procedurálne návrhy? Pardon, ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková. Pani Szögedi Anna, predpokladám tiež. Nie je to omyl. Dobre.

Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja nemám procedurálny návrh, len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dneska máme zasadnutie výboru a o 12.15 hodine spred budovy máme mikrobus. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Takže, vážené... S procedurálnymi návrhmi páni poslanci Prokopovič, Nagy, Cabaj, Zala, Tóthová.

Nech sa páči, slovo má pán Prokopovič.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja tie využívam možnosť a chcem požiadať členov osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, aby o 12.00 hodine prišli na krátke zasadnutie do zasadacej miestnosti č. 34, do zasadačky branno-bezpečnostného výboru. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán Nagy László.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pripomínam, členom výboru pre ľudské práva a národnosti, že po hlasovaní hneď začneme rokovanie výboru v miestnosti č. 30. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán Tibor Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Takisto pripomínam členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj - o 12.30 hodine zasadnutie výboru miestnosť č. 147.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán Zala Boris.

B. Zala, poslanec: Poprosím členov zahraničného výboru, aby sme sa po prerokovaní nasledujúceho bodu Valné zhromaždenie slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie stretli na zasadnutí výboru v miestnosti č. 30.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani Tóthová Katarína.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán poslanec Zala, dávam na zváženie, ako sa má zísť Medziparlamentná únia, keď množstvo výborov v tom istom čase má rokovania, tak dávam na zváženie iný termín stretnutia.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ak môžem, tie rokovania výborov sa, samozrejme, môžu uskutočniť až po skončení rokovania Medziparlamentnej únie. Takže zvyšok potom poprosím konzultovať, členovia výboru, s vedením výboru.

(Prerušenie rokovania o 11.47 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní a pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o európskom družstve.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 118, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 116.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona o európskom družstve.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2006. Prijatie uvedeného právneho predpisu v širších súvislostiach predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.

Návrhom zákona o európskom družstve sa vykonávajú niektoré ustanovenia a nariadenia Rady ES č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva, ktoré je ako právny akt Európskeho spoločenstva v dôsledku svojej právnej povahy priamo záväzné na území jednotlivých členských štátov vrátane Slovenskej republiky.

Predmetné nariadenie sa stalo súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky okamihom nadobudnutia svojej účinnosti, t. j. od 18. augusta 2006. V súvislosti s predčasnými voľbami do Národnej rady sa však nepodarilo tento termín zladiť s účinnosťou návrhu zákona, a preto je potrebné, aby bol legislatívny proces k predkladanému návrhu zákona, ktorý je vykonávacím zákonom k nariadeniu č. 1435/2003 a ktorý má umožniť priamo aplikáciu predmetného nariadenia na území Slovenskej republiky ukončený čo najskôr.

Predkladaný návrh zákona o európskom družstve predstavuje doplnkovú právnu normu k nariadeniu č. 1435/2003, t. j. návrh zákona neopravuje otázky priamo upravené nariadením, to by predstavovalo nadbytočnú duplicitu, ale rieši otázky, ktoré nariadenie výslovne ponecháva na národnú úpravu a zároveň zmenou a doplnením slovenskej právnej úpravy zabezpečuje súlad vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami nariadenia.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že európske družstvo ako osobitná európska právna norma je regulovaná v prvom rade priamo nariadením a každá ďalšia právna regulácia je len doplňujúca, to znamená, že priamo z právnej sily nariadenia vyplýva, že niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka aj napriek všeobecnému odkazu na Obchodný zákonník sa na európske družstvo neuplatnia, pretože nie sú zlučiteľné s režimom nariadenia.

Účasť zamestnancov na riadení európskeho družstva sa má spravovať ustanoveniami smernice 2003/73ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov, pri ktorej bola lehota na transpozíciu zhodná s dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia.

Gestorom tejto smernice je ministerstvo práce, ktoré pripravilo návrh tej časti vykonávacieho zákona, ktorá zabezpečuje transpozíciu uvedenej smernice. Európske družstvo predstavuje najmladšiu nadnárodnú právnu formu podnikania, resp. právnu formu umožňujúcu výkon podnikateľskej činnosti v právnej forme družstva naprieč celým Európskym spoločenstvom.

Pri posudzovaní obsahu návrhu zákona o európskom družstve je potrebné vždy prihliadať na vzájomnú súvislosť medzi predkladaným návrhom zákona a vyššie citovaným nariadením, keďže len týmto spôsobom je možné získať úplnú predstavu o postavení európskeho družstva.

Znenie návrhu zákona dopracované podľa pripomienok legislatívnej rady vlády prerokovala a schválila vláda na svojom zasadnutí 11. októbra a prijala k nemu uznesenie č. 858. Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Keďže navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor určil za spravodajkyňu pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, dávam jej slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, vážené dámy, páni, ústavnoprávny výbor ma uznesením určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o európskom družstve, preto podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z obsahu dôvodovej správy treba usudzovať, že návrh zákona je v súlade s ústavou, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vládny návrh zákona nemá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskym spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. októbra 2006 č. 116 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku.

Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. januára 2007 a gestorský výbor do 26. januára 2007. Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Chcem sa ešte opýtať, pán minister, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 112 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 112a.

Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Štefan Harabin, máte slovo.

Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dňa 26. októbra 2004 bola v Luxemburgu prijatá Dohoda o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy.

Dohoda zefektívňuje a rozširuje oblasť administratívnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a predstavuje rozšírenie tzv. schengenského priestoru vo vzťahu k Švajčiarskej konfederácii.

Dohoda sa člení na štyri hlavy. Prvá hlava obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré upravujú účel a predmet úpravy dohody.

Druhá úpravu foriem poskytovania administratívnej pomoci a jej rozsahu, úlohy ústredných orgánov a úpravu konkrétnych konaní vzájomnej spolupráce, ako aj osobitné formy spolupráce, napríklad spoločné operácie, spoločné osobitné vyšetrovacie tímy, pôsobenie styčných úradníkov.

Tretia hlava predstavuje nadstavbu vo vzťahu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 29. apríla 1959 a Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácií ziskov z trestnej činnosti z 8. novembra 1990. Upravuje zasielanie žiadostí, doručovanie písomností poštou, predbežné opatrenia, prítomnosť orgánov dožadujúcej zmluvnej strany, vyhľadávanie a zhabanie žiadosti a bankové a finančné informácie. Inštitút kontrolovanej dodávky, odovzdávanie zhabaných vecí, urýchlenie právnej pomoci, použitie dôkazov a zasielanie nevyžiadaných informácií.

Štvrtá hlava upravuje záverečné dojednania týkajúce sa zmeny dohody, riešenie sporov, zásadu vzájomnosti pri nevybavení žiadosti, územnú pôsobnosť dohody a pod. Dohoda nevyžaduje zásahy do právneho poriadku Slovenskej republiky, keďže je inšpirovaná existujúcimi zmluvnými nástrojmi používanými v oblasti administratívnej a justičnej spolupráce, na ktoré slovenská legislatíva už reaguje. Ide pritom o medzinárodnú zmluvu, ktorá bude mať podľa § 478 Trestného poriadku prednosť pred piatou časťou Trestného poriadku.

Dohoda je prezidentskou medzinárodnou zmluvou z oblasti právneho styku s cudzinou v trestných veciach a administratívnej spolupráce. Dohodu je na účely čl. 7 ods. 4 ústavy možné charakterizovať ako medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, v tomto prípade Trestný poriadok. Na pristúpenie k nej sa vyžaduje v súlade s čl. 86 písm. d) ústavy súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Dohoda bola za Slovenskú republiku podpísaná 26. októbra 2004.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 998 z 20. októbra 2004 vyslovila súhlas s uzavretím dohody a odporučila prezidentovi ratifikovať podpísanú dohodu po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Keďže gestorský ústavnoprávny výbor určil za spoločného spravodajcu poslanca Gábora Gála, prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 122 zo 6. novembra 2006 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil ústavnoprávny výbor.

Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy pridelený ho prerokovali.

Ústavnoprávny výbor 21. novembra 2006 a výbor pre obranu a bezpečnosť 21. novembra 2006. Oba výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky poľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť s predmetnou dohodou súhlas.

Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy.

Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou vrátane návrhu na uznesenie bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 70 zo 4. decembra 2006. Uznesenie máte. Prečítam, budeme o tom hlasovať.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 13. decembra 2006. "Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej v boji proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim ich finančné záujmy."

Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Zatiaľ som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s ústnymi prihláškami do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 146. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 139.

Prosím pani ministerku práve, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

V. Tomanová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložila návrh na rokovanie vládneho zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

Účelom tohto predloženého vládneho návrhu zákona o tripartite je upraviť fungovanie sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami prostredníctvom ich zástupcov a podporovať uskutočňovanie účinného sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni ako demokratického prostriedku na riešenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, rozvoja zamestnanosti a zabezpečení sociálneho mieru.

Vládny návrh zákona analogicky aplikuje konzultácie širšieho obsahu, tak ako sú upravené Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144/1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem. Podpora trojstranných konzultácií je zakotvená v čl. 136 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Vládny návrh zákona predpokladá konzultácie na celoštátnej úrovni medzi vládou Slovenskej republiky ako zástupcom štátu a reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami zamestnancov ako zástupcov sociálnych partnerov. Sociálne partnerstvo podľa vládneho návrhu zákona je budované na princípe vzájomne preukázanej reprezentatívnosti sociálnych partnerov. Z uvedeného dôvodu vládny návrh zákona zároveň určuje podmienky reprezentatívnosti sociálnych partnerov.

Vládny návrh zákona ďalej upravuje riešenie sporu o určenie reprezentatívnosti sociálnych partnerov, v prípade vyslovenia pochybností o naplnení všetkých podmienok reprezentatívnosti ustanovených zákonom. Navrhuje sa, aby spor týkajúci sa určenia reprezentatívnosti zástupcov zamestnávateľov alebo zástupcov zamestnancov riešil nezávislý rozhodca, ktorého si po vzájomnej dohode určia sociálni partneri, ak sa nedohodnú. Určí ho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Vládnym návrhom zákona sa zriaďuje Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, a to ako konzultačný a dohodovací orgán vlády Slovenskej republiky a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni. Navrhuje sa, aby Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky vykonávala svoju činnosť prostredníctvom svojich orgánov, a to plenárnym zasadnutím a predsedníctvom. Vládny návrh zákona ďalej ustanovuje kompetencie týchto orgánov a ich zložení.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa vládnym návrhom zákona v čl. 2 mení a dopĺňa zákon č. 575 /2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Ďakujem za pozornosť.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani ministerka, ďalej dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Róbertovi Madejovi.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 7. schôdzi.

V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Návrh zákona vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vláda podporuje zriadenie tripartitnej rady na najvyššej úrovni ako orgánu trojnásobných konzultácií na princípe rovnocenného sociálneho partnerstva vlády, odborových organizácií a zamestnávateľských organizácií.

Účelom vládneho návrhu zákona je uskutočňovať fungovanie sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni.

Náklady na činnosť Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky budú hradené v rámci limitu kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami.

Vážené dámy, vážení páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 139 z 20. novembra 2006 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 24. januára 2007 a gestorský výbor v lehote do 26. januára 2007.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Zatiaľ som do rozpravy nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Daniel Lipšic, Pavol Frešo. Uzatváram možnosť. (Reakcie z pléna.) Čože? Tak sa prihlás. Dobre. Ako tretí sa prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Takže prejdeme teraz k vystúpeniu pána poslanca Daniela Lipšica.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca? Spravodajca. Dovoľte mi mať tri poznámky k návrhu zákona. Jedna je vecná, druhá bude legislatívna a tretia bude skôr otázka na vpašovanie novely kompetenčného zákona.

Tá prvá je vecná. Tento zákon znovu zvyšuje mieru korporativizmu v tomto štáte. Korporativizmus bol v nejakom období vývoja Európy pomerne populárny. Bolo to medzi svetovými vojnami a bol populárny, musím povedať, najmä v pravicových diktatúrach v Taliansku, Španielsku a Portugalsku.

Tento návrh zákona je korporativistický preto, že dvom lobistickým organizáciám priznáva zo zákona exkluzívne postavenie, a týmito organizáciami sú odbory a zástupcovia zamestnávateľov.

Samozrejme, že ide o veľmi významné inštitúcie, o tom nikto nepochybuje. Takisto ako mnohé ďalšie lobistické, v dobrom slova zmysle inštitúcie sú významné. Ale prečo by sme mali tieto dve vyselektovať a dať im do legislatívneho procesu exkluzívne postavenie?

Samozrejme pravdou je, že vláda veľa návrhov zákonov do parlamentu nedáva, čiže otázka je potom, čo bude rada riešiť, keď všetko pôjde poslaneckými návrhmi, ale predpokladám, že tento trend vlády v krátkom čase dosiahne určitý zvrat.

Prečo iné inštitúcie v legislatívnom procese, ktoré tiež chcú byť aktívne, či ide o tretí sektor, alebo iné inštitúcie, nebudú mať exkluzívne postavenie a odborári a zamestnávatelia áno? Považujem to naozaj za krok smerom naspäť.

Druhá poznámka je legislatívna. Návrh zákona definuje novo vznikajúcu radu ako nielen poradný, ale aj dohodovací orgán. Dohodovací orgán, to je čo, pani ministerka? To je aký typ, lebo pôjde o štátny orgán, to je nejaký kvázisúdny orgán? Alebo aký arbitrážny, dohodovací? Ide o štátny orgán. Takže, samozrejme, o tom budeme v druhom čítaní hovoriť, ale neviem o tom, že by vláda mala nejaké dohodovacie orgány. Vláda má poradné orgány, ale dohodovacie orgány nemá. Čiže je to pomerne legislatívne nóvum a zaujímalo by ma, čo potom povedala legislatívna rada vlády, či sa tým vôbec zaoberala a k akému záveru prišla.

No a tretia poznámka je k novele kompetenčného zákona. O tom sme tu už včera hovorili a poslanci dnes hlasovaním zamietli návrh rozšíriť o tento bod novelu kompetenčného zákona, ktorá tu dnes bola ako poslanecký návrh, a ten bod znel pomerne stručne. Rokovania vlády sú neverejné. Zatiaľ to rieši rokovací poriadok vlády, nebol problém, ale faktom je, že bolo možné si vyžiadať záznam z rokovania vlády. A ja som už povedal, že to bolo aj využívané v minulosti, spomenul som konkrétny príklad spred možno dvoch rokov, keď sme vo vláde rokovali o zmluve, ktorou sa malo prenajať Národné divadlo spoločnosti, ktorá mala názov Truthein alebo tak podobne a vtedy opoziční poslanci robili poslanecký prieskum, vyžiadali si záznam z rokovania vlády, vypočuli si ho, urobili si z neho aj nejaké závery a bolo to úplne v poriadku.

Vláda má teraz podobný problém, pretože minimálne existuje podozrenie, že na svojom prvom rokovaní nezákonne odvolala štátnych tajomníkov. Neviem, či to je pravda, alebo nie, je to podozrenie. Bol vyžiadaný záznam z rokovania, aby sa dala zistiť pravda, lebo pravda sa dá nájsť, pokiaľ ju chceme hľadať, ale zvukový záznam nebol vydaný, pokiaľ viem. A ja sa pýtam. Nie je tento nijako nesúvisiaci bod s vaším zákonom, pani ministerka, nie je tento bod motivovaný práve týmto? Nie je motivovaný práve tým, aby nikto nemal právo si vyžiadať záznam z rokovania vlády? O tom je transparentnosť verejnej moci? Ak neurobíte krok dopredu, tak vás prosím, nerobte aspoň krok naspäť. Ja by som považoval za vážny problém, ak by vláda, ktorá oficiálne rokuje a nie je súkromnoprávnou entitou až na prípady, keď rokuje o utajovaných skutočnostiach, aby nesprístupňovala záznamy zo svojich rokovaní. Nie je výnimočný stav.

Takže by som vás chcel, pani ministerka, poprosiť, keby ste mi zodpovedali na otázku, aký je dôvod, že takéto ustanovenie sa znovu objavuje vo vašom návrhu - teda návrh, ktorý nijako s vaším zákonom nesúvisí. Bol by som rád, keby ste dali poslancom odpoveď na túto otázku.

Ďakujem, pani predsedajúca.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Daniela Lipšica s faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Frešo.

P. Frešo, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladaný zákon znovu zavádza tripartitu dnes pod novým názvom Hospodárska a sociálna rada vlády Slovenskej republiky. Znovu otvára inštitucionálny priestor pre lobizmus odborárov a zamestnávateľov. Namiesto zodpovednosti vlády voči občanom cez volené inštitúcie, teda parlament, zavádza zákonnú súčinnosť s lobingom záujmových skupín.

Keďže Slovensko nemá doteraz zákonom upravený lobing, hospodárska a sociálna rada vlády tak bude len legalizovaným fórom pre neprimerané a neopodstatnené vytváranie tlaku na vládu. Zamestnávatelia a odborári už dnes majú dostatočný vplyv na vládu, ako aj na poslancov vládnej koalície.

Príkladom sú aj čerstvé zmeny v zákone o sociálnom poistení prijaté minulý týždeň. Zmeny boli prijaté, mierne povedané, neobvyklým pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Laššákovej. Podľa tejto zmeny sa členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne môže stať osoba s právnickým, ekonomickým alebo matematickým vzdelaním.

Pikantným faktom je, že podľa schválenej dikcie zákona sa špičkový odborník, ako napríklad pani poslankyňa Radičová nemôže stať členkou Dozornej rady Sociálnej poisťovne, ale pýtam sa, keď ona nie, prečo potom človek s matematickým vzdelaním áno. Prečo potom nie napríklad osoba s technickým vzdelaním, prečo nie osoba so vzdelaním sociálnym, čo by bolo úplne prirodzené.

Odpoveď som si prečítal v jednom bulvárnom denníku. Prečítal som si, že súčasný člen dozornej rady, reprezentant odborov má matematické vzdelanie, a to je zrejmý dôkaz sily záujmových skupín, ktoré teraz chceme legitimizovať práve cez tzv. Hospodársku a sociálnu radu vlády Slovenskej republiky.

Vážené kolegyne a kolegovia, domnievam sa, že v prípade Sociálnej poisťovne sme prijali v zákone ustanovenie, aby sme vyhoveli konkrétnemu personálnemu záujmu a práve personálne a mocenské záujmy podľa mňa viedli aj k predloženiu tohto zákona o tripartite. Zákona o tripartite v jeho byrokratickej podobe, v podobe hospodárskej a sociálnej rady.

Skutočne nechápem, čo majú odbory spoločné s hospodárstvom, ale zato viem, čo majú dnešní odborárski bossovia spoločné s politikou. Odbory už dávno rezignovali na zastupovanie svojich členov a otvorenou podporou SMER-u sa zapojili do politiky. Odborárski bossovia vymenili práva zamestnancov za osobný vplyv, alebo ak chcete za moc. A socialistický SMER sa, samozrejme, chce odvďačiť odborárskym bossom za ich politickú podporu v uplynulom období. SMER ponúka odborárom vplyv na zákony, vplyv na chod štátu a jeho inštitúcií. V neposlednom rade ponúka aj vplyv na personálne nominácie, tak ako to bolo v zákone o Sociálnej poisťovni priamo tu v parlamente.

Vážené kolegyne a kolegovia v pléne, považujem za zbytočné definovať v zákone poradný orgán, inštitúciu Hospodárskej a sociálnej rady vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ sa tá ktorá vláda chce s niekým radiť, je to v poriadku. Predpisovať však zákonom, ako často to má robiť, definovať orgány, ako je predsedníctvo, zriaďovať sekretariát a všetku činnosť financovať zo štátneho rozpočtu mi príde zbytočné a drahé.

Preto tento návrh nepodporím a nepodporia ho ani členovia poslaneckého klubu SDKÚ - DS. Tento zákon je len ďalším z krokov v kupovaní si vplyvu socialistov za peniaze občanov, daňových poplatníkov. Poslancovi dať dcéru do Dozornej rady Teplárenskej spoločnosti, ministrovi takmer zaťa do Dozornej rady Transpetrolu či odborárskym bossom pred týždňom flek v poisťovni a dnes rovno celú inštitúciu - hospodársku a sociálnu radu.

Vážení kolegovia poslanci, to, čoho sme svedkami v parlamente, je demoralizovanie spoločnosti. Začína sa to správaním premiéra pri rokovaní o štátnom rozpočte, keď premiér Fico svojím odchodom udal tón celej vláde a podľa jeho vzoru sa, samozrejme, do diskusie neprihlásil ani sa diskusie nezúčastnil žiadny minister. Podľa vzoru premiéra pokračoval predseda parlamentu tým, že svojím boľševickým prejavom prerazil dno úrovne diskusie o štátnom rozpočte.

Napriek tejto atmosfére vás chcem poprosiť, kolegyne a kolegovia, hlavne z koalície, aby ste zvážili podporu ďalšiemu zákonu, ktorý zbytočne zvyšuje vplyv lobistických skupín. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, ctené dámy, vážení páni, vážení hostia, so záujmom som si skutočne prečítal tento nový vládny návrh zákona o tripartite, o to s väčším záujmom, lebo si pamätám na vyhlásenia súčasnej vlády a bývalej opozície o tom, ako údajne minulá vláda zneužíva sociálny dialóg, ako nefunguje sociálny dialóg, ako nepočúva názory zamestnancov a zamestnávateľov.

Musím povedať, že to nie je pravda, nebola to pravda, hovorím to aj na základe vlastnej skúsenosti, lebo časť minulého volebného obdobia som bol aj v pozícii, keď sám som hájil záujmy predstaviteľov zamestnávateľov.

Minulá vláda skutočne sociálny dialóg nezrušila a dôkazom toho je napríklad aj fakt, že tento vládny návrh obsahuje z veľkej časti to, čo obsahuje súčasný štatút Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva.

Podstatnou zmenou tu však je, samozrejme, zákonná úprava a to, že sa Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva mení na Hospodársku a sociálnu radu Slovenskej republiky. V tomto nevidím obnovenie sociálneho dialógu. Podľa mňa by mal byť sociálny dialóg prirodzený, mal by vznikať na čo najnižšom stupni od firiem, keď by sa mali prirodzene hájiť práva zamestnávateľov na jednej strane i zamestnancov na strane druhej. Sociálny dialóg by mal teda vznikať prirodzenou formou, a nie zhora. Myslím si, že sociálny dialóg nebude fungovať, ak to bude len na papieri. Nie forma, ale obsah je dôležitý.

Čoho sme svedkami však od nástupu tejto vlády? Tripartita sa zvoláva chaoticky, nemá pravidelný harmonogram a dokonca sa obchádzajú tieto rokovania a obchádzajú sa aj sociálni partneri.

Dovolím si povedať dva príklady. Napríklad bolo to v prípade stanovenia minimálnej mzdy, keď sociálni partneri a vláda prišli s nejakým návrhom, no a bez konsenzuálneho riešenia nakoniec vláda jeden návrh schválila. Paradoxne negovala tým svoj predchádzajúci návrh.

V druhom prípade, o ktorom sme počuli aj na tejto schôdzi Národnej rady, išlo o novelizáciu riadenia Sociálnej poisťovne, kde sedemstranový poslanecký návrh bol prepašovaný do iného návrhu a jednoducho neprešiel cez vládu a nebol odsúhlasený ani sociálnymi partnermi. Nenašiel sa tam jednoducho konsenzus.

Otázkou je teda, skutočne funguje teraz sociálny dialóg a bude fungovať, keď budeme mať novú formu? Podľa mňa nefunguje a vláda si neplní svoje povinnosti, nesnaží sa o konsenzuálne riešenia a ignoruje sociálnych partnerov.

Tento predložený návrh je podľa mňa len ďalším dôkazom, že ide na jednej strane len o frázy vlády, ale skutky sú úplne iné. Ako príkladom si pomôžem napríklad tzv. milionárskou daňou, veľmi známym pojmom, keď de facto sa zdaňujú ľudia, ktorí zarábajú od 47 500 korún viac a dodatočné zdanenie u skutočných milionárov je menšie ako u tých, ktorí zarábajú menej ako milión.

Ďalší marketingový ťah o údajnej sociálnej vláde napríklad vyvracia fakt, že v zákone o dani z príjmu sa zhoršili podmienky pre zamestnávateľov, ktorí prispievali zamestnancom na životné poistenie a účelové sporenie. Boli to ľudia predovšetkým s nižšími príjmami a v menej rozvinutých regiónoch.

No a v neposlednom rade mýty o údajnej podpore znalostnej ekonomiky rozptýlil sám návrh štátneho rozpočtu a odmietnutie poslaneckých návrhov predovšetkým zo strany opozície o podpore vzdelania, o podpore znalostnej ekonomiky. Takže realita je diametrálne iná a slová odporujú činom.

Dovoľte mi, pani ministerka, upozorniť na jeden fakt, o ktorom hovoril aj pán poslanec Lipšic, a ide o pokus o prepašovanie do tohto zákona časť zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy s klauzulou, že schôdze vlády sú neverejné. Dnes sme už totiž o tomto bode rokovali a táto snemovňa tento pokus odmietla už v inom poslaneckom návrhu. Takže dovoľujem si vás požiadať, aby ste tento fakt zobrali na vedomie.

Dámy a páni, za zlý považujem teda skutočne obsah sociálneho dialógu, a nie formu, ktorá je skutočne momentálne ustanovená. Ale za zlé považujem aj to, že jednoducho vláda opäť niečo iné hovorí a inak koná. Ďakujem veľmi pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP