P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň prerušenej 2. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Tibor Bastrnák a Milan Urbáni.

Dovoľte, aby som ešte využil tento priestor na to, aby som vás informoval, že som včera dostal písomné oznámenie pána predsedu Kresťanskodemokratického hnutia pána Pavla Hrušovského, v ktorom mi oznamuje, že na základe rokovania klubu poslancov za KDH sa predsedníčkou klubu stala alebo bola zvolená pani poslankyňa Mária Sabolová. Teším sa veľmi na spoluprácu. (Potlesk.)

Dámy a páni, dovoľte, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní o

Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery,

ktoré predniesol včera v popoludňajších hodinách pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico.

K zneniu programového vyhlásenia vlády rokovali všetky výbory, tak ako som o tom rozhodol za účasti príslušných členov vlády Slovenskej republiky, a správu o prerokovaní tohto programového vyhlásenia vlády vo výboroch ste dostali ako tlač 29a. Dúfam, že každý má túto tlač vo svojej lavici, je to vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predseda vlády Robert Fico už zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Súčasne chcem požiadať pána premiéra, v prípade, ak nebude prítomný na rokovaní, aby určil niekoho z členov vlády, aby zaujal miesto za navrhovateľa. Ďakujem pekne.

A teraz by som požiadal pána predsedu gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, a prosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania návrhu programového vyhlásenia vlády vo výboroch a v gestorskom výbore. Ďakujem pekne.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám správu o výsledku prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde (tlač 29) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery predložila vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico predniesol Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2006 s tým, že schôdza Národnej rady Slovenskej republiky bola prerušená do 2. augusta 2006. Počas tohto obdobia zasadali výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde bolo doručené v písomnej forme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 29.

Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 27 zo dňa 31. júla 2006 pridelil podľa § 107 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery všetkým výborom okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu na prerokovanie do 2. augusta 2006. Ide o tieto výbory: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre európske záležitosti, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky súčasne ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý na základe uznesení výborov predloží na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde vo výboroch a návrhy z rozpravy ako podklady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde prerokovali v stanovenom termíne všetky určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky a vyslovili súhlas s predloženým Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky schváliť a vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.

Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, aby požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie upravenej verzie Národného strategického referenčného rámca na prerokovanie vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a vo výbore pre financie, rozpočet a menu.

Gestorský výbor na základe uznesení výborov k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde Slovenskej republiky odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky v termíne stanovenom čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky 1. schváliť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, 2. vysloviť dôveru vláde Slovenskej republiky.

Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery bola schválená uznesením gestorského výboru č. 10 z 2. augusta 2006.

Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril, po prvé, predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky so žiadosťou o vyslovenie dôvery vláde ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou tejto správy. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite, prosím vás, miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky a jej žiadosti o vyslovenie dôvery. Chcem požiadať všetkých poslancov, ak budú mať v rozprave návrhy do uznesenia Národnej rady, aby ich odovzdávali spravodajcovi v zmysle § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku aj písomne a riadne sformulované. Do rozpravy k uvedenému materiálu sa písomne prihlásili títo poslanci za kluby: ako prvý pán Mikuláš Dzurinda za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu - Demokratickú stranu, pán Gyula Bárdos za Stranu maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja, pán Hrušovský za Kresťanskodemokratické hnutie a pán Miroslav Číž za Smer - sociálnu demokraciu. A potom budú nasledovať pani poslankyne a páni poslanci, tak ako sa v poradí zapísali a prihlásili písomne: pán Ivan Mikloš, pán László Gyurovszky, pán Vladimír Palko, pán Ferdinand Devínsky, pán Brocka, pán Fronc, pán Lipšic, pán Kukan, pán Simon, pán Novotný, pán Faič, pán Bauer, pán Berényi, pani Vášáryová, pán Jarjabek, pán Mamojka, pán Nagy, pani Tkáčová, pán Štefanec, pán Farkas, pán Chovanec, pani Žitňanská, pán Gál, pani Biró, pán Janiš, pani Radičová a pani Klára Sárközy ako posledná prihlásená písomne. Ešte som obdržal prihlášku pána predsedu klubu poslancov Národnej rady za Slovenskú národnú stranu pána Rafaela Rafaja, čiže bude 28. v poradí písomne prihlásených.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Dzurindovi, ktorý vystúpi za klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany. Nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, v úvodnej, 1. kapitole programového vyhlásenia vlády sa dozvedáme, že vládny program stavia na kontinuitu s predchádzajúcou vládou všade tam, kde je to účelné. Podľa autorov však, opäť citát, prevláda objektívna a výrazná potreba zmien doterajších prístupov. V ďalších kapitolách sa dozvedáme, aké zmeny chce vláda v jednotlivých oblastiach vykonať. Myslím, že jednou z najvýraznejších zmien je zmena nášho daňového systému. Súčasný daňový systém poznáme pod názvom rovná daň. Je charakteristický jednou sadzbou dane pre právnické osoby, jednou sadzbou dane pre fyzické osoby, jednou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Pri dani z príjmov nejestvujú žiadne výnimky, žiadne odpočítateľné položky. Programové vyhlásenie vlády sa zaväzuje zvýšiť zdaňovanie fyzických osôb s tzv. nadštandardnými príjmami, zaviesť selektívny daňový prístup k prirodzeným monopolom a subjektom s dominantným postavením, zaviesť ďalšiu, nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty pre vybrané komodity, znovu zaviesť rôzne odpočítateľné položky pri dani z príjmov fyzických osôb, rôzne zdaňovanie príjmov fyzických osôb pre zaostalejšie regióny. Vláda sa tiež zaväzuje znovu zaviesť daň z darovania.

Treba povedať, že ide o opatrenia, ktoré sme na Slovensku v danom čase v rôznych podobách ale už mali. Nejde v zásade o nič nového. Ide o návrat. Ide o návrat k viacerým opatreniam, ktoré na Slovensku platili a ktorých účelnosť a efektívnosť sme si mohli dôsledne vyskúšať. Práve návrat je základnou, hlavnou charakteristickou črtou vládneho programu. Na niektorých miestach je pomenovaný ostro, veľmi konkrétne, niekde menej vypuklo, niekde miestami je popísaný zahmlene. Ale to podstatné je bezpochyby zreteľné. Vláda sa rozhodla pre to, čo pred voľbami vtedajší líder opozície aj sľuboval, vláda sa rozhodla pre návrat ku viacerým opatreniam známym z minulosti. Programové vyhlásenie vlády ohlasuje predovšetkým návrat ku starým princípom daňovej politiky, selektívnosti, administratívnej náročnosti, väčšej komplikovanosti, nižšej transparentnosti. Programové vyhlásenie vlády ohlasuje ale aj návrat k predchádzajúcemu stavu v zdravotníctve, a to nielen zrušením poplatkov, ale aj zmenou charakteru Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Spoločnej zdravotnej poisťovne, návrat k selektívnemu prístupu k podnikom, a to z hľadiska nielen zdaňovania, ale aj ich privatizácie, viď postoj k železničným spoločnostiam, či priamej finančnej podpory, tu viď podnikateľské subjekty zamerané na aktívny cestovný ruch. Programové vyhlásenie vlády ohlasuje aj návrat k Zákonníku práce, ktorý sme mali pred jeho ostatnou zásadnou novelou, ohlasuje oslabenie 2. piliera dôchodkovej reformy, volá po optimálnej cenovej politike, teda po regulácii spotrebiteľských cien v oblasti energetiky.

Ako som povedal, niekde je návrat očividný, zreteľný, priamo pomenovaný, niekde je návrat čiastkový, inde zahmlený, ale návrat je vo vládnom programe výrazne prítomný. Otázkou teraz je, čo takýto návrat sleduje a čo takýto návrat aj reálne prinesie. Návrat v oblasti daňovej politiky prinesie v prvom rade utlmenie aktivity, vzkriesi protekcionizmus, ale aj špekulantov a daňových poradcov, ktorých úlohou bude obísť zvýšené daňové zaťaženie tak, aby majiteľ bol ako-tak spokojný. Takýto návrat bude na škodu živnostníkom aj podnikom, pričom efekty na strane verejných financií budú skôr záporné. Máme s tým predsa bohaté mnohoročné skúsenosti.

Pozrime si teraz bližšie formulácie zámerov vlády v daňovej oblasti: "Vláda navrhne zvýšiť zdaňovanie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami." Ponechajme bokom otázku, o koľko percent. Jasná je ale nepriama úmera, čím vyššie percento zdanenia, tým menší záujem rozvíjať podnikanie, tým nižšia motivácia. Pýtam sa však: Čo sú to nadštandardné príjmy? V akej literatúre si môžem prečítať definíciu nadštandardných príjmov? Alebo v akom dokumente Európskej únie to je? Kto na Slovensku takúto definíciu zavedie? Ten, kto tento pojem nadiktoval do vládneho programu? Alebo je to zámer, aby to bolo dostatočne vágne, dostatočne kaučukové. Pán predseda vlády sa včera o čiastkovú odpoveď pokúsil. Neuviedol hranicu, kde končí štandardnosť a začína nadštandardnosť, ale uviedol kategórie ľudí s nadštandardnými príjmami, sú to poslanci, členovia vlády. Tak ako budeme tú nadštandardnosť určovať, pán predseda vlády? Bude stanovená konkrétna hranica alebo budete menovať ďalšie profesie?

Samozrejme, nespravodlivý, ale aj škodlivý je samotný princíp vyššej sadzby dane pre tých, ktorí dokážu zarobiť viac. To si vláda naozaj neuvedomuje, že tí, ktorí viac pracujú, sú šikovnejší, vzdelanejší, odvážnejší, teda dokážu zarobiť viac, odvádzajú do rozpočtu aj viac peňazí aj pri rovnej dani? Predsa 19 % z príjmu 500 000 je vyšší odvod do štátneho rozpočtu ako 19 % z príjmu 200 000. Návrh vlády zdaniť fyzické osoby s vyššími príjmami aj vyššou sadzbou dane z príjmu je preto trestom, trestom za úspešnosť, trestom za to, že mnohí ľudia investovali čas, úsilie a neraz aj svoje vlastné peniaze, napr. na to, aby mali lepšie vzdelanie, aby sa raz, povedzme, mohli mať aj lepšie a aby sa im tieto investície raz aj mohli vrátiť.

Ešte viac ma prekvapil odsek pojednávajúci o daniach pre podniky, prirodzené monopoly a subjekty s dominantným postavením na trhu. "Vláda bude mať v prvom rade snahu riešiť deformácie trhu, či zneužívanie postavenia na trhu systémovo s dôrazom na dôslednú reguláciu podmienok fungovania trhových subjektov. Ak tieto systémové inštitúty zlyhajú alebo sa ukážu ako málo efektívne a nedostatočne účinné, vláda považuje v takom prípade za legitímny selektívny daňový prístup k takýmto subjektom." Toľko pasáž z vládneho programu. Povedané teraz jasnejšie a zrozumiteľne, ak regulačné orgány zlyhajú, vláda nepotrestá tieto orgány, ale potrestá podnik. Zavedie pre príslušný podnik vyššiu daň, hoci tento podnik nezlyhal a plnil si svoje povinnosti a záväzky. Ak regulačné orgány nezlyhajú, ale sa ukážu ako málo efektívne a nedostatočne účinné, po slovensky povedané, ak neprivedú podnik k rozumu, teda k nižším cenám, povedzme aj na úkor strát, opäť bude potrestaný konkrétny podnik vyšším zdanením. Myslím, že v tomto prípade nejde ani tak o programovú tézu ako o otvorenú vyhrážku týmto podnikom, vyhrážku, ktorá znie: "Znížte ceny, lebo si to odskáčete vyššími daňami z príjmov." Je to, povedzme, odkaz Slovnaftu, ktorý by sa dal formulovať napr. takto: "Zníž cenu benzínu o 5 korún, lebo ti zvýšime daň z príjmu." Nechajme bokom právne dôsledky takéhoto počínania vlády. Zamyslime sa nad ekonomicko-sociálnymi dopadmi takejto politiky. Slovnaft vyhovie tlaku vlády alebo sa zľakne hrozby vyššieho zdanenia, a teda umelo zníži cenu benzínu. V takom prípade mu, samozrejme, klesne zisk a tam tým aj príslušná časť odvodu do štátneho rozpočtu. Tieto peniaze v štátnom rozpočte budú, samozrejme, niekde chýbať. Položme si otázku: Komu sme urobili takouto politikou dobre a komu sme možno urobili takouto politikou zle? Myslím, že dobre sme urobili tým, ktorí veľa jazdia, najmä boháčom, ktorí majú luxusné autá s vysokou spotrebou. Čím má takéto auto väčšiu spotrebu benzínu, tým má jeho majiteľ väčší zisk, rétorikou pána predsedu vlády: čím bohatší, tým väčší zisk a naopak, čím chudobnejší, tým menší osoh. Pritom pán Fico sa dlhé roky vydáva za obhajcu chudobných, tých najbiednejších, dôchodcov, nezamestnaných, študentov, ľudí s minimálnou mzdou, ľudí, ktorí spravidla auto ani nemajú. A práve týmto ľuďom výpadok v štátnom rozpočte ublíži najviac, pretože daňový výpadok Slovnaftu bude chýbať v zdravotníctve, školstve alebo v sociálnej sfére.

Na tomto príklade som chcel ukázať, že návrat, ku ktorému sa zaväzuje pán predseda vlády a jeho vláda, je nielen právne otázny, komplikovaný, ale aj asociálny, poškodzujúci najviac práve chudobných ľudí, ale aj ekonomiku ako celok. Smer sa teda dostáva výrazne do protismeru voči svojim programovým tézam. Pán predseda vlády je veľmi šikovný politik. Z výhody urobí nevýhodu, nevýhodu dokáže prezentovať ľúbivo ako výhodu. Kto by sa netešil, ak bude benzín lacnejší? Aj my sme za prísny dozor nad prirodzenými monopolmi, za to, aby ich zisk bol iba primeraný. Problém je iba v tom, že ak nižšiu cenu benzínu dosiahneme tak, ako navrhuje programové vyhlásenie vlády, tak jednou rukou dáme päť korún do vrecka bohatého a druhou rukou vyberieme sedem korún z vrecka chudobného. A toto platí aj pre ďalšie zmeny, ktoré znamenajú návrat. Ide totiž o návrat k ťažkostiam, k problémom, ktoré sme celkom nedávno prekonali, ktoré občania vydržali. Je smutné a nespravodlivé voči ľuďom, že vláda siaha k takýmto protiľudovým opatreniam. Je smutné, že predseda vlády presadil svoje predvolebné hrozby aj do vládneho programu.

Nemôžem, najmä z časového hľadiska, rozoberať dopady všetkých zmien, všetkých návratov, zastavím sa už iba pri Zákonníku práce. Vláda síce rešpektuje určitú flexibilitu pracovnej sily, opäť citát, avšak chce zabezpečiť čo najväčšiu možnú ochranu zamestnancov. To je iste ušľachtilý cieľ. Domnievam sa však, že by sme zamestnancov nemali zákonom chrániť až tak, aby si nemohli viac zarobiť, ak chcú aj viac pracovať. Domnievam sa, že by sme zamestnancov nemali chrániť až tak, že sa zamestnávatelia budú báť prijímať ľudí do zamestnania, pretože bude veľmi komplikované ich prepustiť, aj tých nezodpovedných, aj tých nevýkonných. Pán predseda vlády si zjavne nevšimol, že celá Európa v rámci Lisabonskej stratégie liberalizuje trh práce a pracovné právo, viď posledné udalosti vo Francúzsku, lebo chápe, že je to krok na znižovanie nezamestnanosti. Nezamestnanosť u nás výrazne poklesla, ale stále je vysoká. Chce vláda v trende znižovania nezamestnanosti pokračovať? Ak áno, potom zošnurovanie Zákonníka práce je protismerným krokom. Aj tu sa Smer dostáva do protismeru voči svojim programovým tézam a najmä voči potrebám Slovenska. Z vlastnej praxe som sa presvedčil, že zamestnancom sú najviac dlžné odbory. Odbory na Slovensku si zvykli organizovať tlačové konferencie pre médiá, politické mítingy, zvykli si na zasahovanie do rozhodnutí, za ktoré nenesú zodpovednosť v žiadnom prípade. Odbory však zabudli na robotníkov vo fabrikách, zabudli na obhajobu a presadzovanie dôstojných pracovných podmienok, v ktorých robotník pracuje. Toto je problém, nie Zákonník práce.

Ako som povedal, nemôžem rozoberať dopady všetkých návratov, ktoré programové vyhlásenie vlády sľubuje. Venoval som sa podrobnejšie daniam a Zákonníku práce. Prečo? Pretože po rokoch stagnácie aj na Slovensko začali v ostatných rokoch prichádzať investície a nielen veľké, Peugeot, Citroen, Hyundai, Kia, Macušita, Samsung, Ford, ale mnohé veľmi významné pre naše regióny, kam doteraz investori nevládali vkročiť, na Kysuce, Oravu, východné Slovensko, juh Banskobystrického kraja. Je evidentné, že títo investori prichádzali, že ich pribúdalo stále viac. Myslím si, že tieto investície prichádzali predovšetkým vďaka trom nasledujúcim faktorom, po prvé, kvôli kvalitnej a konkurencieschopnej pracovnej sile, po druhé, kvôli motivačnému jednoduchému univerzálnemu daňovému systému, celkom skrátka povedané, kvôli rovnej dani a napokon kvôli pružnému Zákonníku práce.

Vládny program je v protismere voči všetkým týmto trom faktorom. Predovšetkým deformáciou daňového systému, zošnurovaním Zákonníka práce, ale aj vyhrážkami zahraničným investorom, ktorí vstúpili do našich prirodzených monopolov a subjektov s dominantným postavením na trhu, a tiež otvoreným volaním po tom, aby sme prestali s filozofiou postavenou na konkurenčne výhodnej pracovnej sile. Pýtam sa ale: Ak potrieme všetky tieto tri základné ekonomicko-sociálne atribúty, vďaka ktorým sa rozhýbal záujem zahraničia o Slovensko, kto bude ťahúňom ekonomiky? Ako chceme dosahovať dlhodobo udržateľný, podčiarkujem, dlhodobo udržateľný 5-percentný rast ekonomiky, čo je, ako čítam na strane 5 vládneho programu, prvý hlavný programový cieľ vlády? Vychádzať z programových dokumentov Európskej únie, tak sa totiž napĺňanie tohto prvého programového cieľa na strane 5 začína, nám nepomôže, skôr naopak, najbohatšie krajiny Európskej únie nám rovnú daň zazlievajú a nielen ju. Hovoria o sociálnom dumpingu, strašia nás harmonizáciou daní, zošnurovaním. Realizácia takýchto zámerov by nás pribrzdila, spomalila by dobiehanie. A my by sme predsa dobiehať najlepších mali chcieť.

Znepokojila ma formulácia na strane 7 programového vyhlásenia vlády: "Vláda bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov Európskej únie v harmonizácii daňového základu. K týmto návrhom vláda uplatní veľmi opatrný prístup a bude starostlivo zvažovať svoje stanovisko." Prečo toľká opatrnosť? Prečo takéto vajatanie? Tu treba byť jasný a povedať priamo, s harmonizáciou daní v žiadnom prípade nesúhlasíme, ani s oslabením suverenity Slovenska v sociálnej oblasti. Ak to dopustíme, stratíme hlavný nástroj dobiehania najlepších. Som presvedčený, že v záujme Slovenska, v záujme zvyšovania životnej úrovne, v záujme dobiehania Slovenska tých najlepších je potrebné zachovať tak rovnú daň, ako aj jestvujúci Zákonník práce. (Potlesk.) Takže voči Európskej únii smelšie, pán predseda vlády, nie kolenačky. (Smiech v sále.)

Dámy a páni, druhou najvýznamnejšou charakteristikou programového vyhlásenia vlády je populizmus, silný a vôbec neskrývaný populizmus. Populizmus trčí zo všetkých opatrení, ktoré navracajú veci do minulosti. Sú to na prvý pohľad ľúbivé opatrenia, dobre znejúce opatrenia, lacnejší benzín, lacnejšie potraviny, bezplatné lieky. Kto by to nechcel? Problém je však v tom, že najviac ušetria tí, ktorí najviac zarábajú, a teda najviac aj skonzumujú. Ale výpadok v štátnom rozpočte si odnesú práve tí najchudobnejší, ktorí sú na štátny rozpočet odkázaní. S liekmi sa bude gazdovať ešte menej zodpovedne ako vlani, keď hmotnosť tých liekov, ktoré občania neužili, ale vrátili lekárňam, bola 44 ton. Koľko vážia tie lieky, čo sme nevrátili do lekárne, ale vyhodili do kontajnerov? Aký bude teda dôsledok ľúbivých opatrení v zdravotníctve? U lekára sa bude čakať opäť dlhšie, liekmi sa bude ešte viac plytvať, zvýši sa zadlženosť nemocníc a celého zdravotníctva. Pritom tento deficit bude treba hradiť opäť zo štátneho rozpočtu. Populisti to vedia všade, najmä tí, ktorí vedia stavať veci z nôh na hlavu, vydávať škodlivé za ľúbivé a užitočné za škodlivé. Ale na strane druhej aj možnosti populistov majú svoje limity. Ani populisti nedokážu všetko. Ani populisti nedokážu napr. povedať alebo odôvodniť, kde vezmú peniaze na plnenie sľubov, ktorými sa prerokúvané programové vyhlásenie vlády vyslovene hemží. Vládny program nehovorí, ako sa budú tvoriť príjmy, skôr o tom, ako ich bude vláda obmedzovať alebo podväzovať, viď dane, opatrenia obmedzujúce príliv investícií alebo znižujúce aktivitu a iniciatívu. Zato celkom konkrétne vládny program sľubuje rozhadzovanie peňazí na všetky strany. Sľubuje viac učiteľom, lekárom, mladým vedcom, poľnohospodárom, policajtom, hasičom, opäť nedá sa to všetko kvôli času vymenovať. Programové vyhlásenie vlády sľubuje vianočné penzie, bonifikáciu hypoték, príspevok na novonarodené deti, ale aj viac sudcov, nárast financovania športu. Vlastne sľubuje všetkým. Len na jednej jedinej strane, na strane 50, som narátal 6 prísľubov, 6 titulov na zvyšovanie objemu peňazí. Človek by ani nenamietal, veď kto si to nezaslúži najmä po prekonaní zložitých bolestných reformných rokov, problém je len jeden: Kde na to všetko vziať?

Pokúsil som sa odhadnúť dopad týchto prísľubov. Siahol som napr. do rezortu zdravotníctva. Navrhované opatrenia a ich cena sú nasledujúce: zrušenie poplatkov, odhad 2,5 mld. Sk, zvýšenie platieb za poistencov štátu zo 4 na 5 %, odhad 6,6 mld. Sk, nižšia daň z pridanej hodnoty na lieky, odhad 4 mld. Sk. Je tam aj sľub zvýšiť mzdy lekárom. Prepočítal som si, že 10-percentné zvýšenie miezd, povedzme iba v štátnych nemocniciach, je 1 mld. Sk. Dohromady je to všetko 14,1 mld. A to som ešte nezarátal dopad zámeru výrazne znížiť doplatky za lieky. Takže pri veľmi triezvom, pri veľmi zdržanlivom odhade iba v rezorte zdravotníctva ide o výpadok minimálne 15 mld. Sk. Ak si uvedomíme všetky prísľuby a záväzky programového vyhlásenia vlády, tak dohromady musí ísť pri maximálne zdržanlivom odhade o dopad v objeme niekoľko ťažkých desiatok miliárd korún. Pokúsil som sa odhadnúť aj vyššie príjmy z milionárskej dane, dane z darovania, zdanenia monopolov a iné. Odhad je niekoľko miliárd korún, možno dve, možno tri miliardy. Teda ťažké desiatky miliárd oproti niekoľkým miliardám spočítaných na prstoch jednej ruky. Úplne legitímnou je preto otázka: Ako chce vláda túto mohutnú disproporciu vykryť, odkiaľ chce vláda na to všetko zobrať peniaze? Oproti tejto neveselej bilancii stojí iný vážny záväzok obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády: plniť maastrichtské kritériá, dodržať Pakt rastu a stability, zaviesť k 1. 1. 2009 jednotnú menu euro. Ak chceme k 1. januáru 2009 zaviesť jednotnú menu, deficit štátneho rozpočtu na budúci rok musí byť nižší ako 3 %, musí byť nižší, ako je to teraz, a infláciu musíme stlačiť tiež pod 3 %. Je teda viac ako evidentné, že jeden z tých dvoch, čo sľubujú, klame, buď ten, ktorý sľubuje rozhadzovať, alebo ten, čo sľubuje od 1. 1. 2009 euro. Zdá sa, že je to jeden a ten istý. Buď to nemyslí poctivo s eurom, alebo klame ľudí. V každom prípade je to však nekorektné a nepoctivé, ak by nešlo o vážne veci, povedal by som, až detinské. Vrcholom bola prezentácia predsedu vlády po pondelkovom rokovaní vlády, keď vyhlásil, že síce sľubujú, ale mantinelom budú maastrichtské kritériá. Môže to byť taký istý úskok ako sľub dôchodcom, že pod vianočný stromček dostanú trinástu penziu, včera zabudol pán predseda dodať: v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu. Môže to byť taký istý úskok ako sľub hazardným hráčom, že vláda podporí odškodnenie klientov nebankových subjektov, včera pán predseda zabudol dodať "čiastkové", alebo sľub mladým rodinám, že bude stavať pre ne byty, pochopiteľne, vo vzťahu k možnostiam štátneho rozpočtu. Dámy a páni, takáto hra s občanom nie je poctivá, takáto politika je populistická a nezodpovedná. Miestami som mal pri čítaní pocit, že pán Fico si neuvedomuje, že už nie je v opozícii, ale predsedá vláde.

A napokon je tu aj tretia výrazná charakteristika programového vyhlásenia vlády, bezradnosť. Celé roky som počúval, ako zlá pravicová vláda zbedačuje Slovensko, ako prehĺbila regionálne rozdiely, ako zorganizovala najväčšiu utečeneckú vlnu ľudí do zahraničia, ako robí nesvojprávnu zahraničnú politiku, ako nevie riešiť rómsky problém. S o to väčšou zvedavosťou som si prečítal práve tieto kapitoly. Na moje prekvapenie som sa dozvedel, že vláda chce znižovať mieru chudoby nie razantne, ale čo najefektívnejšie, citát. Veľmi ma prekvapili prvé zásadné opatrenia, ktorými chce vláda chudobu riešiť. Strana 28, píše sa tam: "V prvom rade v súvislosti s riešením chudoby bude potrebné legislatívne vymedziť pojmy, po druhé, prehodnotiť konštrukciu životného minima, a napokon, prehodnotiť parametre, samozrejme, tak, aby pomoc v hmotnej núdzi zodpovedala základným životným potrebám." Dámy a páni, hlavný predvolebný problém predsedu Smeru, dalo by sa povedať, hlavná zásadná agenda, chudoba, dostala vo vládnom programe veľmi chudobný priestor, jedinú stranu. Ani jedno z navrhovaných opatrení nie je nové. Všetky navrhované opatrenia sú už zavedené a aj plnené, povedané slovníkom súčasnej vlády, v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu. Uvediem len jeden príklad: strava za 1 Sk a učebné pomôcky zadarmo pre deti v základných školách, ktorých rodičia sú v hmotnej núdzi. Zaviedli sme to asi pred 2,5 rokmi. S rastúcimi možnosťami štátneho rozpočtu sa škála poberateľov tejto pomoci postupne rozširuje. Počet detí tohto roku, ktoré využívajú tieto výhody, sa približne zdvojnásobil oproti roku predchádzajúcemu. Čo ma však znepokojilo viac, je absencia aktívnych nástrojov predchádzania chudobe, dôraz na tvorbu pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných občanov. Z druhej strany úplne kontraproduktívnym je volanie po zásadnom zvýšení minimálnej mzdy, pán predseda vlády v nej sľuboval až 60 % z priemernej mzdy. Bola by to pohroma najmä pre chudobných ľudí. Bola by to pohroma najmä pre ľudí bez vzdelania alebo s nízkym vzdelaním, ktorí by rady chudobných rozšírili významným spôsobom. Druhým príkladom bezradnosti, očividnej bezradnosti vlády je riešenie regionálnych rozdielov. Pasáž o regionálnej politike je neobyčajne vágna, nekonkrétna, ešte štíhlejšia ako pasáž venovaná chudobe. Zaujala jediná novinka: "Vláda chce podporovať rozvoj malého a stredného podnikania s diferencovaným prístupom pre zaostávajúce regióny Slovenska." Nerozumel som tomu, a preto som si pozrel volebný program Smeru. Vo volebnom programe Smer vidí ako osobitne problematické kraje Banskobystrický, Košický a Prešovský. V týchto rizikových krajoch Smer sľúbil "využiť daňové a odvodové nástroje na stimuláciu miestneho malého a stredného podnikania". Takže ak tomu rozumiem správne, živnostníci a eseročky v týchto troch krajoch nebudú platiť dane, pán predseda vlády? Na Slovensku budeme mať daňové raje alebo budú mať tieto eseročky a títo živnostníci v týchto krajoch špeciálne nízke daňové sadzby?

Ešte menej, vlastne žiadne námety som nenašiel pre ďalšiu predchádzajúcou opozíciou kritizovanú oblasť, prinavrátenie vyhnancov, utečencov, ktorí využili možnosť pracovať v tých krajinách Európskej únie, ktoré svoj pracovný trh otvorili, niektoré hneď po našom vstupe do EÚ. Ba, čuduj sa svete, vláda chce skrátiť prechodné obdobia v tých krajinách, ktoré ich ešte stále uplatňujú.

Rovnako som bol sklamaný z veľmi všeobecnej kapitoly pojednávajúcej o rómskej problematike, naozaj nič, vôbec nič nového, ale aj zahraničnej politike. Pasáž venovaná zahraničnej politike je spracovaná encyklopedicky. Chýbajú jej ale jasné priority, náležitý dôraz na tieto jasné priority, chýbajú postoje alebo politika vlády v aktuálnych kľúčových zahraničnopolitických témach. Chýba tam postoj k blízkovýchodnému konfliktu, ktorý sa zužuje na styky medzi Izraelom a Libanonom, ale je omnoho hlbší a dnes nepochybne hýbe svetom. Je to konflikt, ktorý má pre mier vo svete, ale aj ekonomiku sveta zásadný význam, vláda Slovenskej republiky sa vo vládnom programe obmedzila na jedinú vetu: "Vláda deklaruje svoj záujem naďalej prispievať k posilneniu stability a demokracie v Iraku, v Afganistane a na Blízkom východe." Uhladené, ale čo so súčasnou nestabilitou na Blízkom východe. To nestačí, pán predseda vlády, nestačí najmä pre krajinu, ktorá je členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. V programovom vyhlásení vlády mi chýba konkrétnejšia predstava vlády o ďalšom rozširovaní Európskej únie a priority, ktoré bude Slovensko aktívne rozvíjať. Bojíme sa položiť dôraz na Chorvátsko? Bojíme sa povedať, že budeme najsilnejšie podporovať nasmerovanie a postupné plnenie podmienok pre budúci vstup Srbska do Európskej únie? Chýba mi programový cieľ, ktorý chce Slovensko presadzovať v súvislosti s definitívnym štatútom Kosova. Opäť pripomínam, že sme členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Ak je Blízky východ ďaleko, Kosovo je blízko. Ak Blízky východ hýbe svetom, Kosovo hýbe minimálne Európou. A aj tam máme svojich vojakov, nielen v Iraku. Chýba mi postoj Slovenska k Ukrajine, ale aj k Bielorusku. Nerozumiem, ako sa dokáže vládny program vyhýbať týmto dvom krajinám, keď je Ukrajina sused, Bielorusko skoro sused, posledná autorita, diktatúra v Európe. Ako hovorím, tieto krajiny nie sú vo vládnom programe spomenuté vôbec. A tak sa pýtam: Bude podporovať vláda Slovenskej republiky demokratické sily v Bielorusku? Bude podporovať vláda slovenské mimovládne organizácie napomáhajúce demokraciu v Bielorusku? Alebo, povedzme, platí moje pozvanie pre vodcu demokratickej opozície Milinkieviča u nás, pán premiér?

Keďže vláda vo svojom programe celkom evidentne nevedela ponúknuť odpovede na uvedené otázky, ani riešenie najpálčivejších problémov, a to je nepochybne ďalšie znižovanie nezamestnanosti, vytváranie pracovných miest aj pre dlhodobo nezamestnaných občanov, prílev ďalších zahraničných investícií, rómska problematika, zvyšovanie kvality konkurencieschopnosti, ale aj kapacít našich vysokých škôl, dokončenie reformy v zdravotníctve a iné, uchýlila sa k mnohým floskulám, poučkám, heslám, frázam, všeobecným formuláciám. A to je ďalšia, štvrtá charakteristika programového vyhlásenia vlády. Vládny program sa hemží frázami typu, že je to program rovnováhy jednotlivca a spoločenskej solidarity alebo že programové vyhlásenie vlády vytvára predpoklady na hľadanie rovnováhy medzi verejnými a súkromnými záujmami, alebo, povedzme, pozoruhodným objavom, že bývanie patrí k základným potrebám človeka. Neobyčajne silnou floskulou vládneho programu, ale aj včerajšieho vystúpenia pána predsedu vlády je tzv. viaczdrojové financovanie. Táto floskula sa stáva pre vládu zaklínadlom. Keď neviete, kde vezmete peniaze, spomeniete viaczdrojové financovanie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky, ktorá sa uchádza o dôveru v Národnej rade Slovenskej republiky, opúšťa cestu reforiem. Pán predseda vlády je dôsledne verný svojej téze, že Česko nerobilo reformy a ľudia sa tam majú lepšie. Pán predseda vlády akoby nezaregistroval, čo sa deje vo svete, čo sa deje v Európe. Asi nevidí, že reformy sú prioritou v celej Európskej únii. Členské štáty sa ich snažia zavádzať, pričom Slovensko ich má väčšinu za sebou. Z tohto hľadiska je vládny program aj v rozpore so smerovaním socialistických vlád v Európskej únii. Nechoďme ďaleko, pozrime sa len za hranice. Maďarská sociálnodemokratická vláda práve teraz zavádza poplatky v zdravotníctve a poplatky za denné štúdium na vysokých školách. Vláda pána Fica je proti poplatkom za vysokoškolské štúdium a ruší už zavedené poplatky v zdravotníctve, hoci takéto poplatky sú zavedené dnes už v takmer celej Európe. Aj tu sa Smer dostal do zjavného protismeru s hlavnými európskymi trendmi a tendenciami vrátane tendencie k väčšej zodpovednosti za súčasnosť, ale najmä k väčšej zodpovednosti za budúcnosť. Myslím si, že je to škoda, lebo my, Slováci, máme najťažšie reformy za sebou. Vy už nemusíte, pán predseda, prijímať balíčky opatrení, vy už nemusíte občanom vysvetľovať potrebu uťahovania opaskov, vy už nebudete čeliť ani poklesu reálnych miezd, ani tohto roku, ani na budúci rok. Nebudete toto všetko potrebovať preto, lebo Slovensko má vďaka reformám a občanom, ktorí ich vydržali, tieto ťažké časy za sebou. O to väčšia je ale vaša zodpovednosť. Do kopca sa vychádza ťažko, z kopca sa skotúľa ľahko. Peniaze sa ťažko šetria, ľahko sa rozhadzujú, ťažko sa konštruuje, ľahšie sa deštruuje. Vy ste sa rozhodli pre deštrukciu. Rozhodli ste sa pre rušenie, pre koróziu reforiem, rozhodli ste sa pre návrat. Niektoré návrhy vracajú Slovensko o 4 roky dozadu, niektoré o 8, niektoré, napr. regulácia cien, až o 15 rokov dozadu. Budeme sa snažiť vám v tejto nezodpovednej politike čo najviac brániť. Budeme aj v opozícii aktívne presadzovať reformné opatrenia. Rozhodli ste sa pre návrat, pre populizmus, my sa budeme správať zodpovedne. Váš program nemá líniu, nemá jasné priority. Váš program nemá líniu, nemá priority, pretože nemáte víziu Slovenska. Preto je váš program veľmi všeobecný a srší z neho bezradnosť.

Dámy a páni, keďže programové vyhlásenie vlády je programom návratu, keďže jeho hlavnou prístupovou metódou je populizmus, keďže je veľmi všeobecný a usvedčuje vládu z bezradnosti, nemá dôveru poslaneckého klubu SDKÚ - DS ani program, ani vláda. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, je ešte priestor na vaše faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

Ako prvá pani Renáta Zmajkovičová.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Pán poslanec, aj solidarita je súčasťou tohto vládneho programu, a to vám zrejme pri jeho študovaní ušlo, solidarita, ktorá chýbala v rôznych aspektoch života občanov v predchádzajúcom volebnom období. Vytvárate umelo strašiaka, a to násilne tam, kde nie je. Voliči 17. júna rozhodli a dali mandát sociálnej demokracii. Ja som ešte na záver predpokladala, že dnes tu slovo populizmus nepadne, ale zbytočne. Pán kolega mali by ste si, by som vám odporúčala, dať ochrannú známku alebo autorské práva k tomuto slovu. A keďže nemôžete privatizovať, bol by to váš nadštandardný príjem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som doplnila argumenty proti rušeniu rovnej dane, ktoré uviedol pán Mikuláš Dzurinda, o názory tých, ktorých sa tieto opatrenia skutočne najviac dotknú, o názory živnostníkov, ktorí sú fyzickými osobami. Práve dnes som hovorila so známym, ktorý je živnostníkom. A on mi hovorí, že vieš čo, minulý rok som zaplatil 50 000 daň, uplatnil som si paušálne výdavky, nemal som starosti žiadne, ale keď ma budú chcieť takto zodrať, prepytujem, kúpim si radšej 10 bicyklov, aby ma neobrali ani o korunu. Tu je koniec citátu. To znamená, že jedna vec je to, že živnostníci urobia tzv. opatrenie, optimalizáciu dane, ale myslím si, že tí rozumnejší prejdú na právnické osoby a toto opatrenie, ktorým chcete z nadštandardných príjmov získať väčší výnos, vám vyjde nazmar. Čiže návrat, ako povedal pán Mikuláš Dzurinda, návrat k prekonaným problémom, návrat k tzv. optimalizácii dane. A to ani nechcite vedieť, čo si o tom myslia naši mladí, ktorí študujú, ktorí popri tom pracujú a ktorí chcú veľa zarábať. To by sa pri mojej citácii pán predseda vlády Fico červenal tak ako jeho obľúbená kravata.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Požiadal pán premiér o vystúpenie. Chcem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, podotknúť, že najprv po vystúpení pána premiéra nechám dobehnúť faktické poznámky k vystúpenie predrečníka pána Dzurindu a potom na pána premiéra. Ďakujem. Nech sa páči, pán premiér.