J. Jaduš, poslanec: Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.
Ja by som sa chcel dotknúť niektorých slov, ktoré ste povedali počas svojho vystúpenia. Vy ste ohlásili prehodnotenie programu protipovodňovej ochrany už v nejakých svojich mediálnych vystúpeniach počas tej veľkej vody, ktorá bola naposledy. Mňa by zaujímalo, či to prehodnotenie znamená ústup od požiadaviek alebo prehodnotenie z hľadiska novej, nejakých nových vedomostí, nových postupov, ktoré by sa mali v tých stavbách prejaviť. Či nie je to akýsi alibizmus povedať si, tak nemáme peniaze, tak radšej nebudeme nič robiť, alebo budeme robiť len v tom rozsahu, na ktoré nám nejaká koaličná vláda peniaze dá. My vieme, že nechce dať, lebo nechcela dať ani za toto volebné obdobie a pritom tie požiadavky sú akútne.
Druhá podotázka alebo druhá časť by sa mala viazať na tú pôžičku Slovenského vodohospodárskeho podniku. Pracujeme spolu, takže vieme, že Slovenský vodohospodársky podnik má sám so sebou, so svojimi bežnými úlohami problémy. Ako budete riešiť problém pôžičky SVP, keď vravíte, že je finančne poddimenzovaný? Ako ho SVP bude vracať? Z čoho, ak vláda zase nebude kryť túto pôžičku zdrojmi zo štátneho rozpočtu? A či to potom neohrozí bežné úlohy Slovenského vodohospodárskeho podniku.
A tá tretia vec, trošku ma trápi aj problém legislatívy v oblasti stavebného poriadku, stavebného konania, lebo vieme, že po prechode kompetencií na obce stavebné úrady mnohokrát povoľujú výstavbu domov aj v záplavových oblastiach. Či sa ráta s nejakým sprísnením legislatívy v tejto oblasti, aby jednoducho nebolo možné v záplavových zónach v žiadnom prípade stavať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Áno. Ďakujem pekne.
Tak predovšetkým to prehodnotenie koncepcie. No ten základný princíp je pragmatický. No keďže sa neplní ten program, tak čo budeme vykazovať? Ďalších päť rokov stále narastajúce neplnenie? Takže to sa celkom iste musí zmeniť.
A druhá vec je, sú tam aj určité technické otázky, pretože niečo sa predsa len splnilo. To už treba začať nanovo. A treba naozaj, ale to vyčíslenie, musím povedať, že to vyčíslenie nebude veľmi rozdielne. Dokonca je možné očakávať aj mierne zvýšenie, pretože ceny celkove sa zvyšujú. Takže treba aj to povedať, že princíp, aj tento, koncepčne bolo, že to prijala vláda. Že neplnila, neplnila, to už teraz na to nebudem odpovedať, lebo to nebola otázka, prečo neplnila a možno to nie je ani na mňa. Ale čo sa týka novej koncepcie, to bude znova prijímať vláda. No tak nič iné neviem v tomto momente povedať. To je úloha celoštátna, nie ministra životného prostredia. To je k tomu prehodnoteniu.
Čo sa týka zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tam je naozaj problém. On síce spláca tú pôžičku, ale práve pretože spláca pôžičku, nemá, nevie vykryť tú každoročnú povinnosť, resp. princíp preventívnych opatrení. Dokonca treba povedať, že v posledných rokoch sa systémovo znížili zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku napríklad tým, že ste ako parlament zrušili povinnosť platiť za záplavovú vodu, za závlahovú vodu, čo môžeme z hľadiska poľnohospodárstva považovať za pozitívum, ale tá diera 120 mil. korún, čo stojí Slovenský vodohospodársky podnik každoročne údržba odberových miest, nebola nahradená. Čiže my nemáme nič proti tomu, aby poľnohospodári dostali vodu zadarmo, ale tá diera po výpadku tohto príjmu nie je zaplátaná. Iná taká, by som povedal, všeobecne prospešná činnosť vodohospodárskeho podniku je údržba a vytyčovanie plavebnej dráhy, čo je rádovo ako 150 mil. ročne. To každý štát musí robiť v rámci medzinárodných zmlúv z vlastných prostriedkov a toto tiež vodohospodársky podnik nemá vykryté, a tým, že nedostáva ani dotácie na protipovodňovú ochranu, tak sa dostal do týchto ťažkostí. Tie nové legislatívne činy, ktoré sme urobili, že sa voda zaradila do sieťových odvetví, ešte nevykryli túto stratu a myslím, že aj ťažko vykryjú v plnom objeme.
Čo bola tá tvoja tretia otázka? Jaj, stavebný poriadok. No aj v tomto momente existuje v stavebnom poriadku zákaz výstavby v tzv. inundačnom území. Inundačné územie je definované v zákone o vodách a v zákone o protipovodňovej ochrane, že to je zabezpečené, druhá vec je, keď sú také vody, ktoré sa vylejú na neočakávané priestory po pretrhnutí hrádze atď. Samozrejme, naši predkovia nestavali na takých miestach, ale pri tomto rozšírenom urbanizme sa počítalo, áno, snáď ochránime každé jedno územie aj pred vysokými vodami, čo sa nie vždy darí. Neviem, nakoľko vieme ako štát ovplyvniť túto činnosť, to by si mal každý starosta, ktorý je zodpovedný za územný plán a stavebný poriadok obce, uvedomiť a podľa toho riadiť svoje územné plánovanie a stavebný poriadok.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem.
Ďalšia otázka č. 7. Položil ju pán poslanec Jarjabek, adresoval ministrovi kultúry pánovi Chmelovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Kukan. Otázka znie: "Pán minister, predpokladám, že ako odborník na maďarskú literatúru ste už sledovali nový kanál maďarskej štátnej televízie, určený najmä pre zahraničie a nazvaný príznačne Autonómia. Čo si o takomto vysielaní myslíte?"
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, musím konštatovať, že dávno som nedostal takú subjektívnu otázku, ako je táto. Napriek vášmu predpokladu, že ako odborník na maďarskú literatúru som už sledoval nový kanál maďarskej televízie Autonómia, musím uviesť, že to tak nie je. Preto vám nemôžem sprostredkovať svoj osobný názor na túto televíznu stanicu. Ako minister kultúry nie som kompetentný hodnotiť žiadne televízne stanice, domáce ani zahraničné. A keďže v otázke uvádzate, že názov stanice je príznačný, predpokladám, že ňou mierite skôr do vôd iných rezortov, ako je ministerstvo kultúry. A možno je to aj problém pre porovnávaciu jazykovedu, ak by napríklad niekto chcel tento názov porovnať s takými príznačnými názvami televízií, ako je napríklad Makríza či Joj. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja sa vám ospravedlňujem, pán Jarjabek, doplňujúcu otázku, nech sa páči, my tu už riešime program pokračovania schôdze.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Opäť nemôžem odpovedať tak, ako by som chcel, keďže tu nie je pán minister kultúry. Ale využijem to, že je tu pán minister zahraničných vecí a položím v tejto chvíli, ak dovolíte, pán minister, ste tu v zastúpení ministra kultúry, a nie je to celkom téma, ktorá by sa netýkala aj ministerstva zahraničných vecí, ale z úplne iného pohľadu, ako by si niekto myslel. Na zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu ministerstvo vyčlenilo na tento rok 10 mil. korún slovenských, čo bolo zaplatené z rezortu ministerstva kultúry. Slovenský rozhlas zahraničné vysielanie má zatiaľ aj zo zákona. Slovenská televízia zahraničné vysielanie nemá. Dokonca ministerstvo kultúry, aby sa vyhlo financovaniu takejto dôležitej veci, si dalo spraviť zvláštny audit svojho zákona, či vôbec je povinné platiť ministerstvo kultúry z platného zákona o Slovenskom rozhlase, to je zákon, ktorý predkladalo ministerstvo kultúry, tu sme ho schvaľovali a tento zákon, proste tento audit vyšiel tak, že áno, má platiť. Len ministerstvo kultúry vtedy zase položilo takú otázku s veľkým otáznikom, že ale nie je tam napísané koľko. Tak dalo 10 mil. korún a tak sa rozhlas, samozrejme, dostal do dlhu, tuším, okolo 40 mil. korún to je v rámci tohto obdobia.
Mňa by zaujímalo, pán minister zahraničných vecí, čo si vy myslíte v tejto chvíli a kto by vlastne mal prevziať tento horúci zemiak toho platenia. Lebo viete, veď aj vo výbore sme sa o tom bavili a či vôbec má význam takéto vysielanie pre zahraničných Slovákov, lebo Maďari to pochopili. To je vysielanie určené, to je vysielanie určené aj pre zahraničných Maďarov. Takže, čo si vy o tom myslíte, o tomto probléme?
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem za otázku, pán poslanec.
Ja si o tom myslím, že zahraničné vysielanie Slovenskej televízie pre Slovákov žijúcich v zahraničí je veľmi potrebná vec. Viem o tom dokonca to, že technické požiadavky alebo predpoklady sú na svete, že by to technicky nebol až taký veľký problém túto akciu realizovať. Problém je vo financovaní. To je, bohužiaľ, vec, kde všetky diskusie väčšinou končia na otázke finančných prostriedkov a peňazí. Zatiaľ sa nepodarilo zo štátneho rozpočtu vyčleniť potrebné finančné prostriedky. Viem o tom, že aj vedúca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pani Privarová sa nevzdala ešte myšlienky a ďalej sa snaží získať takéto prostriedky. Ja ju v tom podporím. To si o tom myslím.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Jarjabek už bez ďalšej otázky, však? Teraz budeme pokračovať.
Pani poslankyňa Tóthová predložila otázku adresovanú ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánovi Prokopovičovi. Otázka znie: "V interpelácii, ktorá sa týkala zriadenia pošty v Malackách, som dostala ústretové vyjadrenie. Napriek tomu, že mestská samospráva je ochotná značne finančne prispieť, celá záležitosť sa vlečie. V čom je problém?"
Pán minister, máte príležitosť odpovedať.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, o stanovisko k vašim otázkam som požiadal priamo poskytovateľa univerzálnej služby Slovenskú poštu a odpoveď som dostal priamo od generálneho riaditeľa pána Ing. Ptačina, z ktorej je zrejmé, že Slovenská pošta sa skutočne zaoberá vážnym riešením situácie v poskytovaní poštových služieb aj v Malackách. Rokovania regionálneho poštového centra Dunajská Streda s Mestským úradom Malacky prebiehajú už od minulého roku. Keďže si Slovenská pošta plne uvedomuje, že vzhľadom na hustotu osídlenia a dopyt obyvateľov mesta Malacky po poštových službách, je potrebné nájsť vhodné priestory na prevádzkovanie pošty, z tohto dôvodu požiadal riaditeľ Regionálneho poštového centra Dunajská Streda v novembri minulého roku Mestský úrad v Malackách o zabezpečenie vhodných priestorov na zriadenie novej pošty.
Podľa predchádzajúcich rokovaní malo ísť o priestor veľkosti zhruba 50 m2 v objekte bývalej okresnej vojenskej správy, čo je absolútne nevyhovujúce pre činnosť pošty. Po ďalších spoločných rokovaniach boli Slovenskej pošte, a. s. ponúknuté priestory trochu väčšie, ktoré majú veľkosť zhruba 80 m2, t. j. zhruba 9x9 m plocha a mestské zastupiteľstvo aj odsúhlasilo nájom za rok v symbolickej výške 1 eura, čiže veľmi ústretový krok aj zo strany mesta. Avšak skutočne tie priestory nie sú ani na to vhodné a Slovenská pošta ich nepovažuje za vhodné na poskytovanie kvalitných služieb.
Aby mohla byť v uvedených priestoroch zriadená pošta, je potrebné nielen dobudovať interiér, ale mať tam aj príjazdovú komunikáciu a zo statických dôvodov aj zosilniť strop. Všetky úpravy okrem interiéru, ktoré podľa odhadu Mestského úradu Malacky predstavujú 2 mil. korún, by malo financovať mesto Malacky. Slovenská pošta by mala zabezpečiť vybavenie priehradiek, kompletný interiér v zázemí pošty a všetky ostatné prevádzkové zariadenia - trezor, váhy, výpočtovú techniku a podobne v sume 1,5 až 2 mil. korún. Ponúkané priestory, tých 80 m2, sú navyše ponúkané priamo v obytnej zóne s hustotou cca 3 500 obyvateľov. Je potrebné riešiť aj otázku samostatného vstupu do pošty, pretože navrhnuté riešenie neposkytuje samostatný prevádzkový vchod, ktorý je dôležitý a nevyhnutný z hľadiska bezpečnosti ako prevádzky, tak aj zamestnancov pošty. Ja tu mám aj sfotografovanú situáciu, ktorú vám, samozrejme, poskytnem vám tento dokument, aby ste videli priamo, kde to je. S cieľom vyriešiť situáciu k spokojnosti obyvateľov mesta Malacky Slovenská pošta i naďalej hľadá na zriadenie novej pošty v Malackách vhodnejšie priestory. V súčasnosti sa overuje aj informácia o vybudovaní obchodného centra v Malackách, kde investor ráta aj s umiestnením pošty. V prípade potvrdenia tejto informácie by Slovenská pošta uprednostnila zriadenie pošty v tomto obchodnom centre.
Čiže, súhlasím s vami, aj my máme informácie že mesto Malacky chce aktívne vstúpiť, aj vyčlenilo finančné prostriedky, len momentálne tie priestory, ktoré sme dostali, aj prvé, aj druhé sú nevyhovujúce z bezpečnostného, z technického hľadiska ani z pohľadu umiestnenia na to, aby tam pošta mohla byť zriadená.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete mať doplňujúcu otázku? Zapnite mikrofón, prosím, pani poslankyni.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán minister, správu, ktorú vám dali vaši zamestnanci, sú vlastne, by som to stručne nazvala, ústupové "tanečky". Prvý poznatok, mesto ako Malacky, ktoré má vyše 18-tisíc obyvateľov, je neúnosné, aby malo len jednu poštu. Opakujem, má len jednu poštu. To je situácia neúnosná, nemôže tak existovať jedno mesto okresné ďalej.
Po druhé, ešte v októbri minulého roku tieto diskusie začali, boli 50 m2, potom 80 a na 80 zástupcovia pošty povedali, že to bude vyhovujúce. Koncom februára alebo začiatkom marca, teraz presne termín nepoviem, som bola prítomná na rokovaní zástupcov samosprávy, zástupcov pošty a ešte ďalších odborníkov. Priamo na rokovaní bol aj primátor mesta Malacky a tam zástupcovia pošty vôbec neuvádzali, že sú to malé priestory, povedali, že sú vyhovujúce, povedali, že súhlasia s nájomným. Dohodlo sa, že sa upevnia priečinky, čo vyhradí, teda zafinancuje samospráva vo výške 130 tisíc korún, ďalej, že sa vybudujú prístupové cesty, o ktorých hovoria, že sú tam nie, mesto sa zaviazalo... (Prerušené vystúpenie časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, ja by som nechcel polemizovať teraz o tom, ja nespochybňujem, že je tam potrebná. Ja som ani nespochybnil snahu mesta, že chce. Ale skutočne buďme seriózni a zvážme, či priestor 9 krát 9 metrov, 9 krát 9 metrov to je 1/10 možno tejto miestnosti, či postačuje na ďalšiu prevádzku pošty. No to, ja myslím, že keď len trošku vieme si predstaviť, tak absolútne to nepostačuje. Teda nechceme robiť len preto, aby sme zakryli oči, dobre urobíme 2 priehradky a sama hovoríte, že potrebujú kvalitnejšie. Preto hľadáme taký priestor, aby vyhovoval. My sa nebránime tomu, akonáhle taký priestor bude, máme na to aj finančné prostriedky, aj investičné, aj prevádzkové, ktoré hneď na to dáme. Len musí to byť vyhovujúce. Nemôže to byť pár metrov štvorcových na zakrytie očí. Ja som presvedčený, tie rokovania pokračujú a nájde sa taký priestor, ktorý bude výhodný aj pre mesto, aj pre poštu, aby tam boli skutočne priestory na poskytovanie kvalitných služieb, nielen na nejakú improvizáciu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalšia otázka, je otázka, ktorú položil pán poslanec Jarjabek ministrovi kultúry pánovi Chmelovi. V zastúpení ministra kultúry bude odpovedať pán minister zahraničných vecí Kukan. Otázka znie: "Pán minister, je podľa vás dôležité zachovať alebo zrušiť systém umeleckých fondov?"
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, máme celkom pekný dialóg dnes popoludní. Problematika umeleckých fondov je natoľko zložitá, že sa na ňu nedá odpovedať tak jednoducho, ako to naznačuje vaša otázka. Podľa mňa je dôležité nájsť spôsob aj iného verejného financovania umeleckej sféry, ako je štátny rozpočet. Jediným takýmto zdrojom je v tejto chvíli systém umeleckých fondov, ktorý má svoje nedostatky predovšetkým v akomsi nadštandardnom zdanení umelcov oproti všetkým ostatným občanom Slovenskej republiky. Preto si myslím, že je dôležité nad zmenou systému sa zásadne zamyslieť. Nie je však predstaviteľné tento zdroj zrušiť bez akejkoľvek inej náhrady.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Jarjabek, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Opäť nemôžem byť taký konkrétny, ako by som chcel. Tak len by som chcel pokračovať v tom dialógu, pán minister zahraničných vecí, a teda odkážte pánovi ministrovi kultúry, že teda pozvanie prijímam. Nedonesiem jednu fľašku, ale dve fľašky červeného vína, lebo to bude trošku dlhšie stretnutie vzhľadom na to, že tu nebol a, samozrejme, sa ho pri tejto príležitosti a tento fondovej otázke spýtam len, či predĺži literárnemu fondu nájom Budmerického kaštieľa za pôvodných podmienok. To bude moja otázka, ktorú som chcel položiť pánovi ministrovi kultúry, samozrejme, vám za odpovede veľmi pekne ďakujem a pozdravujem pána ministra.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, verne a presne odovzdám váš odkaz a to číslo, ktoré ste spomenuli, ho určite poteší, bude rád. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím preto tento bod programu.
Budeme teraz pokračovať písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, písomné odpovede podané do 20. marca 2006, ktoré ste dostali ako tlač číslo 1570.
Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády k tlači 1570 nachádza.
Otváram o tomto bode rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Prosím?
Prepáčte, musím pre technikov zabezpečiť 5-minútovú prestávku a potom budeme pokračovať bodom, ktorý som ohlásil, na to, aby zvukovú réžiu zvládli, tak ako som bol informovaný.
(Prerušenie rokovania o 15.07 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 15.08 hodine.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu k písomným odpovediam. Vidím, že sa nikto nehlási.
Takže zároveň aj vyhlasujem tento bod programu za ukončený. Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede a vyhlasujem tento bod za skončený, ako som povedal.
V rokovaní pokračujeme bodom
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 121 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Fajnor, nikto viac, preto dávam pánovi poslancovi slovo. Nech sa páči.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana.
Vážený pán minister Kukan, obraciam sa na vás s dôraznou žiadosťou o prešetrenie právneho a pracovného postupu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pri konaní, či vlastne nekonaní, vo veci riešenia opakovane písomne požadovanej pomoci pre občana Slovenskej republiky Jána Chlapečka, bytom Senica, Moyzesova 790/11.
Jeho kauza vo veci odškodnenia za úraz, ktorý utrpel pri nezavinenej autohavárii v roku 1991 na území Ruskej federácie, sa aj vinou našich orgánov ťahá už pätnásty rok. V tomto čase sa osobne i písomne veľakrát obrátil o pomoc na orgány Slovenskej republiky, no, žiaľ, bezvýsledne. Jeho korešpondencia vo veci tejto kauzy so slovenskými i ruskými orgánmi dosiahla pozoruhodnú hmotnosť niekoľko desiatok kilogramov.
Obracal sa predovšetkým na naše veľvyslanectvo v Moskve a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, avšak márne. Bolo mu odporučené, aby sa obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. To ho však opäť nasmerovalo na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky a tak dookola. V bezvýchodiskovej situácii sa obrátil na ochrancu ľudských práv v Slovenskej republike Pavla Kandráča, na nášho bývalého právneho zástupcu v Bruseli Roberta Fica, na Úrad vlády Slovenskej republiky a na Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky. Nikto mu nepomohol. Každý ho v podstate nasmeroval späť na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Posledný list so žiadosťou o pomoc pri doriešení jeho prípadu adresovaný vám, pán minister Kukan, osobne odovzdal v podateľni vášho úradu 26. januára 2006. Jeho kópiu odovzdal na vedomie Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky v ten istý deň. Doteraz, a to už uplynula viac ako dvojnásobná zákonná lehota na podanie odpovede, sa od vás a, žiaľ, ani od vášho úradu odpovede nedočkal.
Žiadam vás preto, vážený pán minister, aby ste okolnosti byrokratickej a právnej nečinnosti vášho úradu vo veci občana Slovenskej republiky Jána Chlapečka dôsledne a objektívne prešetrili a voči jej nositeľom vyvodili patričné opatrenia. V prípade vášho nekonania hrozí, že tento náš občan bude žalovať Slovenskú republiku na Medzinárodnom súde v Haagu. A o to dúfam nejde a to si nikto z nás nepraje.
Záverom poznamenávam, že Ján Chlapeček je ochotný kedykoľvek predložiť kompetentnému orgánu Slovenskej republiky všetku požadovanú dokumentáciu, ktorá sa týka uvedeného prípadu.
Vážený pán minister, prosím o vyčerpávajúcu odpoveď na moju interpeláciu a na okamžité konanie vo veci. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pýtam sa, či niekto z poslancov chce ešte predniesť interpeláciu ústne. Nikto.
Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz požiadam pani poslankyňu Navrátilovú, aby nám predniesla výsledky tajných volieb.
Najskôr prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o
návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámila so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 20. apríla 2006. Išlo o opakovanú voľbu.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 125 hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 116 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Annamárie Baader hlasovali za 2, proti 58, zdržalo sa 56, Jána Drgonca hlasovalo za 47, proti 35, zdržalo sa 34, Jozefa Madliaka hlasovalo za 31, proti 45, zdržalo sa 40, Magdalény Valušovej hlasoval za 1, proti 59, zdržalo sa 56.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nikto nebol zvolený.
Nakoľko nebol zvolený kandidát na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti.
Všetko z mojej strany. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Národná rada teda nenavrhne pánovi prezidentovi Slovenskej republiky žiadneho kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a vykoná sa opakovaná voľba.
Konštatujem, že v tajnom hlasovaní sme nezvolili žiadneho z kandidátov na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Nie, pardon, vykoná sa nová voľba.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nová voľba. Áno, ďakujem. To je správne. Vykoná sa nová voľba, nie opakovaná, pretože už opakovaná bola táto druhá.
Teraz prosím povereného overovateľa, aby informoval o výsledku tajného hlasovania o
návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, ktoré sa konalo 20. apríla 2006, obsahuje tieto informácie.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky, zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných, 106 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri Márii Biľovej hlasovalo za 39, proti 31, zdržalo sa 36, Oľge Feldekovej hlasovalo za 34, proti 35, zdržalo sa 37, Vladimírovi Gallovi hlasovalo za 40, proti 30, zdržalo sa 36, Ľuborovi Hallonovi hlasovalo za 13, proti 43, zdržalo sa 50, Jozefovi Horváthovi hlasovalo za 25, proti 37, zdržalo sa 44, Andrejovi Hrnčiarovi hlasovalo za 17, proti 40, zdržalo sa 49, Nadi Lazarovej hlasovalo za 18, proti 41, zdržalo sa 47, Ondrejovi Sliackom hlasovalo za 41, proti 25, zdržalo sa 40, Alfrédovi Somogyim hlasovalo za 55, proti 21, zdržalo sa 30, Stanislavovi Žiačikovi hlasovalo za 18, proti 37, zdržalo sa 51.
Na voľbu členov Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol nikto zvolený.
Vzhľadom na to, že nikto nebol zvolený, bude potrebné vykonať novú voľbu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie výsledku tajného hlasovania.
Konštatujem, že v tajnom hlasovaní sme nezvolili žiadneho člena Rady Slovenskej televízie.
Teraz prosím, aby ste informovali o výsledku tajného hlasovania o
návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Máme poslednú zápisnicu a to je zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo dnes 20. apríla 2006 ako opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie bolo, podobne ako to bolo v obidvoch predchádzajúcich zápisniciach uvedené, prevzatých 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky s tým, že zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri Márii Andrejčákovej hlasovalo za 63, proti 25, zdržalo sa 26, Mariánovi Ševčíkovi hlasovalo za 26, proti 42, zdržalo sa 46.
Na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za členku Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolená Mária Andrejčáková.
Všetko z mojej strany.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie výsledku tajného hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Máriu Andrejčákovú za členku Správnej rady Ústavu pamäti národa.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som v mene poslaneckých klubov predložil návrh zmeny programu, tak ako ste ho uviedli, a to tak, aby teraz sa prerokoval návrh štátneho záverečného účtu, tak ako bolo avizované, potom aby sme dokončili rozpravu, ktorá bola začatá pri sociálnom zákone, predpoklad je tam, že tam bude viacej ešte pozmeňujúcich návrhov, aby mohli spravodajcovia si toto zapracovať, potom aby sme pokračovali v rozprave k požadovanej informácii o zdravotníckom zabezpečení, k tomu, čo už bolo teda avizované, a takisto aby sme teda mohli ísť ďalej, pretože aby bol priestor ešte dnes hlasovať o zákone o sociálnom zabezpečení.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pýtam sa, či je s týmto návrhom súhlas. Áno. Ďakujem pekne.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o
návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005 (tlač 1566)
a
stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005
ste dostali ako tlač 1567.
Návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, kolegyne, návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2005 prerokovala vláda 5. apríla a prijala k nemu aj uznesenie. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v pléne Národnej rady.
O návrhu štátneho záverečného účtu rokujeme zhruba o dva mesiace skôr, ako to bolo zvykom po iné roky. Reagujeme tým aj na situáciu, ktorá vznikla prijatím vládneho návrhu zákona o skrátení volebného obdobia Národnej rady, tak aby sme odpočet plnenia štátneho rozpočtu za rok 2005 hodnotili v tom istom parlamente, ktorý zákon o tomto rozpočte schválil. Podľa názoru vlády a aj podľa hodnotenia parlamentných výborov, ktoré návrh štátneho záverečného účtu prerokúvali, výrazné skrátenie času, ktorý sme mali na prípravu materiálu, nemalo negatívny odraz v jeho kvalite.
Výbory Národnej rady z rôznych aspektov posúdili minuloročné rozpočtové hospodárenie vlády aj celej verejnej správy. Prerokovali aj štátne záverečné účty jednotlivých kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou návrhu štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach za prítomnosti zástupcov ministerstva financií aj správcov rozpočtových kapitol sa objasnili mnohé skutočnosti a otvorené otázky. Štátny rozpočet na rok 2005 bol schválený zákonom č. 740/2004 Z. z. ako súčasť rozpočtového výhľadu verejnej správy na roky 2005 až 2007.
Verejné financie sú ovplyvňované v týchto rokoch štyrmi zásadnými faktormi. Tým prvým bola realizácia mnohých štrukturálnych reforiem v priebehu rokov 2003 až 2004, ktoré sa výrazným spôsobom odzrkadlili aj v rozpočte. Druhým je vstup Slovenska do Európskej únie, ktorého úplný dopad sa prejavil práve v roku 2005, ktorý bol prvým rokom plného členstva Slovenska v Únii. Výraznou zmenou, ktorá sa realizuje od januára 2005, je fiškálna decentralizácia. A napokon posledným faktorom je dôchodková reforma, ktorá výrazne ovplyvňuje rozpočet verejnej správy najmä v rokoch 2005 a 2006.
Makroekonomický rámec pre zostavenie štátneho rozpočtu vychádzal z predpokladu, že aj v roku 2005 bude pokračovať silný rast ekonomiky Slovenska vyjadrený rastom HDP o 4,5 %. Predpokladalo sa, že ekonomický rast bude silnejšie ovplyvnený domácim dopytom, pri očakávanom dočasnom zmiernení rastu exportu. Klesajúca miera inflácie, reálny rast produktivity práce, klesajúce úrokové sadzby a pozitívne výsledky hospodárenia podnikov mali vytvoriť predpoklady na reálny rast priemerných miezd, zamestnanosti a disponibilných dôchodkov. Možno konštatovať, že v roku 2005 Slovensko zaznamenalo jeden z najdynamickejších rastov spomedzi krajín stredoeurópskeho regiónu, keď ekonomika medziročne vzrástla o 6 % a reálny rast konečnej spotreby domácností sa zvýšil o 5,8 %. Dôležitým impulzom pre rast súkromnej spotreby bol aj rast úverov a ich ľahšia dostupnosť. Na druhej strane sa ukazuje, že sa zastavil dlhodobý trend klesajúcej miery úspor a domácnosti by si už mali ukladať vo forme úspor väčšiu časť svojho disponibilného príjmu ako po minulé roky. Vývoj cenovej hladiny v roku 2005 charakterizuje pokračovanie v nastúpenom dezinflačnom trende. Spomaľovanie rastu spotrebiteľských cien podporili predovšetkým miernejšie úpravy regulovaných cien v samotnom úvode roka. V priebehu roka sa neprejavili silnejšie dopytové ani nákladové tlaky, ktoré by výraznejšie zrýchlili rast spotrebiteľských cien, a tak priemerná ročná inflácia dosiahla v minulom roku výšku 2,7 %. Na trhu práce sa začali prejavovať výsledky štrukturálnych reforiem predchádzajúcich rokov. Vytvorili sa nové pracovné miesta, čím sa dosiahlo zvýšenie počtu zamestnaných, zníženie počtu nezamestnaných a miery nezamestnanosti, a to aj napriek pokračujúcemu zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku, čo zvyšuje počet obyvateľov v produktívnom veku. Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl sa počet zamestnaných medziročne zvýšil o 2,1 %, čo sa prejavilo aj v poklese priemerného počtu nezamestnaných, a miera nezamestnanosti sa znížila o 1,9 % na 16,2 %.
Pri súhrnnom hodnotení minuloročných výsledkov rozpočtového hospodárenia v kontexte priaznivého makroekonomického vývoja možno konštatovať, že boli lepšie, než sa predpokladalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte, ako aj v celkovom okruhu verejných financií. Deficit verejných financií v metodike ESA 95 dosiahol 42,5 mld. korún, čo predstavuje 2,9 % HDP. To znamená, že sme po prvýkrát neprekročili stanovené trojpercentné maastrichtské kritérium pre schodok. V porovnaní s rozpočtovaným schodkom vo výške 47,8 mld., čo predstavovalo 3,4 % HDP, sa dosiahlo zníženie deficitu o 5,3 mld. korún. Pozitívne plnenie rozpočtu schodku podľa ESA 95 bolo dosiahnuté predovšetkým vyšším prekročením rozpočtu príjmov, ako bolo prekročenie rozpočtu výdavkov. Rozpočtované príjmy sa prekročili o 17,2 mld. korún, kým rozpočtové výdavky sa prekročili len o 11,8 mld. korún. Na vyšších príjmoch sa podieľali daňové aj nedaňové príjmy. Prekročenie rozpočtu výdavkov spôsobili najmä kapitálové výdavky. Na výsledok hospodárenia verejnej správy oproti rozpočtu mali pozitívny vplyv najmä výsledky dosiahnuté v ústredných rozpočtových organizáciách s lepším ako rozpočtovaným schodkom o 10,2 mld. korún. Tento výsledok bol ovplyvnený najmä dvoma skutočnosťami, výrazne nižším schodkom štátneho rozpočtu na hotovostnej báze oproti pôvodným predpokladom a výrazne vyšším prebytkom na účtoch štátnych finančných aktív oproti rozpočtu. Z ostatných zložiek verejnej správy mali v porovnaní so schváleným rozpočtom lepší výsledok najmä Fond národného majetku a Veriteľ, akciová spoločnosť. Naopak, významne vyšší schodok podľa ESA 95 v porovnaní s jeho rozpočtom vykázali najmä Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a vyššie územné celky. Hospodárenie verejných financií sa pozitívne prejavilo aj na úrovni dlhu verejnej správy, ktorý ku koncu roka 2005 dosiahol podľa maastrichtských kritérií hodnotu 507,4 mld. korún, čo predstavuje 34,5 % HDP pri jeho objeme 1,47 bil. korún. Medziročné zníženie dlhov o 56,7 mld. Sk, resp. o 10 % pozitívne ovplyvnil popri raste HDP aj pokles štátneho dlhu v dôsledku jeho refinancovania prostriedkami organizácií verejnej správy, ktoré sú uložené na účtoch v Štátnej pokladnici. V rámci celkových výsledkov verejných financií príjmy samotného štátneho rozpočtu dosiahli výšku 258,7 mld. korún a boli o 1,5 mld. korún vyššie, než to bolo pôvodne schváleným rozpočtom.
Rok 2005 bol prvým celým rokom nášho členstva v Európskej únii. Na základe porovnania skutočne odvedených prostriedkov do rozpočtu Únie a prostriedkov poskytnutých Slovensku z rozpočtu Únie možno z finančného hľadiska hodnotiť naše členstvo v Európskej únii pozitívne. Slovensko získalo o 6,7 mld. korún viac, ako do rozpočtu Únie odviedlo.
Návrh štátneho záverečného účtu prerokovala vláda 5. apríla, prijala k nemu uznesenie, ktorým schválila návrh, aby schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte na rok 2005 vo výške 33,9 mld. korún bol uhradený vo výške 2,4 mld. korún úvermi prijatými v roku 2005, vo výške 4,2 mld. korún štátnymi finančnými aktívami a vo výške 27,3 mld. korún vydaním štátnych cenných papierov a prijatím pôžičiek v roku 2006. Takáto štruktúra úhrady schodku, ktorá nie je viazaná len na vydanie štátnych dlhopisov, ale aj na prijatie pôžičiek najmä z refinančného systému Štátnej pokladnice, podľa nášho názoru umožní získať finančné zdroje na jeho krytie pri nižších nákladoch, než za aké by bolo možné emitovať štátne dlhopisy.
Odporúčam, aby Národná rada sa stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o úhrade schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2005 a prijala uznesenie, ktorým schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu za rok 2005 ako celok tak, ako bol predložený. Ďakujem pekne za pozornosť.