V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Richardovi Hamerlíkovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2135 z 15. marca 2006 pridelila vládny návrh zákona o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rady Slovenskej republiky schváliť bez pripomienok. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu vládny návrh zákona neprerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme všetci pred sebou. O bodoch spoločnej správy č. 1, 2 a 4 budeme hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bode č. 3 budeme hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu, písomne sa nikto neprihlásil, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Záhumenský, nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy, nech sa páči, pán poslanec.
M. Záhumenský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, vážení poslanci, podpora v poľnohospodárstve a v rozvoji vidieka by sa mala sústrediť na všetky opatrenia, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť stanovené ciele. Súbor vymenovaných účelov, na ktoré možno poskytnúť dotácie podľa navrhovaného zákona, sa pozabudlo na veľmi dôležitú súčasť poľnohospodárskej výroby, ktorá sa po prechode vyplácania priamych platieb na plochu dostala do kritickej situácie, a to je živočíšna výroby. Jej úpadok za posledné 4 roky zaznamenal katastrofálny rozsah. Neustále klesajú stavy hospodárskych zvierat, ekonomika živočíšnej výroby sa stala vysoko stratovou, čím ďalej viac a viac poľnohospodárov likviduje farmy so živočíšnou výrobou a upriamuje sa výlučne na rastlinnú výrobu, poprípade na environment. Tento stav sa výrazne prejavil aj v obchodnej bilancii za minulý rok, kde záporné saldo zahraničného obchodu s agrárnymi komoditami bolo až 21,4 miliardy slovenských korún, čo je najhoršia hodnota v histórii Slovenska. Nárast dovozu živých zvierat a živočíšnych výrobkov v roku 2005 stúpol oproti roku 2004 o 5,8 miliardy slovenských korún a obchodná bilancia so živočíšnymi komoditami sa zhoršila oproti predchádzajúcemu roku až o 200 %. Ešte väčšie prehlbovanie nekonkurenčného prostredia pre slovenských chovateľov hospodárskych zvierat v spôsobe dotačná podpora pôvodnej európskej pätnástky a dotačná politika okolitých krajín ako Maďarska, Poľska a najmä Českej republiky. V týchto krajinách veľkú časť z národných zdrojov orientujú najmä do živočíšnej výroby. Napríklad v EÚ v európskej pätnástke vyplácajú kompenzačné platby na mlieko vo výške 35,5 eur na tonu mlieka, čo je v prepočte 1,4 koruny na kilogram, v Maďarsku je to pre toto kvótové obdobie 9,2 maďarského forintu na kilogram mlieka, čo je tiež v prepočte 1,4 koruny na kilogram priznanej kvóty. A v Českej republike je to 2 006 českých korún na jednu dobytčiu jednotku. Pritom v týchto krajinách je nákupná cena mlieka oproti Slovensku vyššia.
Ďalšie podporné programy sú smerované do likvidácie kadaverov a špeciálnych rizikových materiálov, ozdravovacích programov a podobne. Z uvedených dôvodov navrhujem rozšíriť možnosti poskytovania dotačných podpôr do živočíšnej výroby, samozrejme, v súlade s európskymi pravidlami. Z týchto dôvodov predkladám nasledovný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o podpore v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, tlač 1508.
Po prvé, v § 13 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová historického významu. Je nevyhnutné zvýšiť podporu. Odôvodnenie. Je nevyhnutné zvýšiť podporu živočíšnej výroby z dôvodu zastavenia úpadku a zlepšiť podmienky pre chovateľov všetkých hospodárskych zvierat, nielen zvierat historického významu. Zároveň je potrebné dosiahnuť lepšie konkurenčné prostredie pre slovenských chovateľov.
Po druhé, v § 17 ods. 1 písm. a) sa za slovo: "agentúre" dopĺňajú slová: "ani po písomnom upozornení". Navrhovaná sankcia sa v prípade menej vážnych previnení, napríklad z dôvodu zábudlivosti javí ako neprimeraná. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja som nesmierne rád, že poľnohospodárstvo je takou zaujímavou témou a horlivosť nových poslancov sa prejavuje aj v tejto dobe. Chcem len upozorniť na to, že keď rozprávame o zápornom salde za minulý rok, tak sa treba pozrieť aj na vývoj vývozu. V agropotravinárskom sektore, kde oproti roku 2002 vývoz rástol rýchlosťou 180,9 % a dovoz len 152 %. To znamená, že dokážeme sa presadiť. Informovať Národnú radu o tom, koľko sa pripláca prostriedkov v starých členských krajinách či v nových členských krajinách na kilogram mlieka, je veľmi správna. Ale tiež treba povedať, že Slovenská republika tieto prostriedky poskytuje svojim farmárom prostredníctvom jednotnej platby na plochu, pretože táto suma je rozpustená v tejto oblasti.
A dovoľte mi, aby som zacitoval z vládneho návrhu zákona § 13 ods. 2 písm. a) štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve v záujme konkurencieschopnosti jeho produkcie na trhu. Do tejto pojmológie a do tejto formulácie sa zmestí aj podpora živočíšnej výroby, aj podpora rastlinnej výroby, aj všetka podpora technickej inovácie, ktorú je možné vykonať. Taktiež by som upozornil na úhradu nákladov na prevenciu, kontrolu eradikácie chorôb, ktoré tiež môžu zmierniť a zvýhodniť chov živočíšnej výroby na území Slovenskej republiky, ale jednoznačne nemôžem s tým súhlasiť, aby sme chov hospodárskych zvierat zaradili ako osobitný chov, keď to nová reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky od budúceho roku nebude umožňovať v podmienkach Slovenskej republiky, pretože nedáva priestor ani pre staré členské krajiny.
No a v prípade pokút a sankcií, § 17, treba si uvedomiť, že v tejto oblasti postupujeme obdobne vo všetkých prípadoch a je rovnaký prístup pri všetkých zákonoch, ktoré spravuje ministerstvo pôdohospodárstva. Pokuta do 5 miliónov korún znamená maximálnu možnú hranicu. A táto sa poskytuje alebo udeľuje na základe zákona 71 o správnom konaní, ktorá stanovuje parametre, akým spôsobom sa postupuje, že sa musí zvažovať miera a závažnosť zavinenia. Som presvedčený, že v prvom kroku určite 5 miliónov korún nikomu udelených nebude, ale na druhej strane nemôžem s tým súhlasiť, aby táto sankcia bola administratívnymi prekážkami obmedzovaná, pretože Slovenská republika je viazaná prístupovou zmluvou a nariadeniami rady a pri jeho neplnení alebo jeho deformovanom plnení, pretože jednotliví aktéri trhu nebudú poskytovať právne relevantné informácie alebo nebudú poskytovať informácie včas, Slovenská republika môže utrpieť niekoľkomiliardové škody a to len vďaka tomu, že nemáme správne informácie a včas. Preto si myslím, že keď každý bol pri samotnom začatí uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky písomne vyzvaný, je dostatočný priestor v pokutách do 5 miliónov korún v rámci zákona o správnom konaní a pri jeho postupoch, ktoré sú všeobecne platné. Pokiaľ by sme do tohto zákona uviedli akúkoľvek inú zmenu, tak zastávam názor, že by sme mali tak urobiť vo všetkých prípadoch a novelizovať a upraviť nie zákon o podpore v pôdohospodárstve, ale zákon o správnom konaní, aby platil rovnaký princíp, rovnaké pravidlo pre všetky prípady a dúfam, že pani poslankyne a páni poslanci túto zmenu, ktorá bola prednesená pánom poslancom Záhumenským nepodporia, a tým vytvoria dostatočný priestor na to, aby poľnohospodárstvo mohlo čerpať prostriedky od 1. 1. 2007 tak, aby mohlo sa primerane rozvíjať podmienkam Slovenskej republiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Želáte si vystúpiť, pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o bode programu. K tomuto nie je faktická poznámka, pán poslanec. To už je posledné slovo, na toto sa nereaguje, rozprava bola ukončená. V súlade s rokovacím poriadkom postupujem.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy (tlač 1381),
spoločná správa 1381a. Prosím ministra dopravy pána Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť v druhom čítaní vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy. Vláda pripravila návrh zákona, ktorý je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na zmeny v organizácii štátnej správy a územnej samosprávy a reaguje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi. Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorý má nahradiť zákon č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme, je vymedziť inštitucionálny rámec pre informačné systémy verejnej správy, definovať podmienky na využitie informačno-komunikačných technológií vo verejnej správe, zakotviť princípy a pravidlá na spoločné využívanie údajov pri výkone verejnej správy a zjednodušiť tak komunikáciu orgánov verejnej správy medzi sebou navzájom ako aj komunikáciu orgánov verejnej správy s okolím.
Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, páni poslanci na záver môjho vystúpenia požiadať, poprosiť vás o podporu prijatia schválenia predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, dávam slovo poverenému členovi výboru pre verejnú správu poslancovi Ľubomírovi Lintnerovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu gestorského výboru, ktorým je výbor pre verejnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1891 z 26. októbra 2005 pridelila vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorý sme mali počas legislatívneho procesu pod tlačou 1381, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Ako som spomínal, ako gestorský výbor bol schválený výbor pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku. Vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy prerokovali výbory a odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 24. januára 2006, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením z 25. januára 2006, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo uznesením zo 17. januára 2006 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením z 24. januára 2006 a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením zo 17. januára 2006. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu 14 poslancov tohto výboru bolo prítomných 10, výbor bol teda uznášaniaschopný, za návrh uznesenia hlasovali však iba 4 poslanci, 2 boli proti a 4 sa zdržali hlasovania. Z uznesení výborov, ktoré som spomínal, vyplýva, že celkom bolo prijatých k tomuto návrhu 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Sú uvedené v spoločnej správe, postupne pod bodmi 1 až 12 s tým, že budem odporúčať hlasovať tak, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť a osobitne hlasovať o bode 11 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Bod 11 súvisí s bodom 10, je to o uplatnení doby účinnosti. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o informačných systémoch verejnej správy, ktorý sme mali pod tlačou 1381, schváliť. Súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť návrhy v legislatívnom procese podľa rokovacieho poriadku. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o informačných systémoch verejnej správy bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu 2. februára 2006.
Pán podpredseda, ukončil som spoločnú správu, prosím, môžte otvoriť rozpravu, hlásim sa do nej ako prvý.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu o tomto bode programu a konštatujem, že zatiaľ sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Lintner a okrem toho ešte ďalší dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Lintner, nech sa páči, ako spravodajca máte slovo a potom pán poslanec Vážny a pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Lintner, poslanec: Áno. Ďakujem pekne. Môj pozmeňujúci návrh bude krátky. Súvisí s tým, ako dlho trval legislatívny proces v súvislosti s týmto zákonom. Spomínal som, že už tu bol v Národnej rade v októbri, takže pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, znie: V § 15 sa slová: "1. januára 2006" nahrádzajú slovami: "1. júna 2006". V tejto súvislosti dávam aj procedurálny návrh vyňať bod 12 na osobitné hlasovanie. Teda bod 12 spoločnej správy, ktorý prijal gestorský výbor, kde je účinnosť 1. apríl, vyňať na osobitné hlasovanie a predkladám pozmeňujúci návrh, kde sa v § 15 slová: "1. január 2006" nahrádzajú slovami: "1. jún 2006". Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh je poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona i informačných systémoch verejnej správy, ktorý ste dostali ako tlač 1381.
Po prvé, v názve návrhu zákona sa na konci dopĺňajú slová: "a o zmene a doplnení niektorých zákonov". Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava a spresnenie.
Po druhé, v § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová: "informačných systémov" vkladajú slová: "predkladajú ich ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ďalej len ministerstvo, na schválenie. V prípade obcí sa táto povinnosť vzťahuje, len ak majú viac ako 1000 obyvateľov alebo ak žiadajú finančné prostriedky z verejných zdrojov". Odôvodnenie. Dopĺňa sa povinnosť predložiť vypracovanú koncepciu rozvoja informačných systémov na schválenie ministerstvu, zároveň žiadam o vyňatie bodu 3 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie a tento bod spoločnej správy neschváliť. Odôvodnenie tohto vyňatia. Návrh zo spoločnej správy stanovuje povinnosť vypracúvať koncepcie rozvoja informačných systémov len v tom prípade, ak povinná osoba žiada finančné prostriedky z verejných zdrojov. Táto úprava však nerieši problém v prípade, že ide o povinnú osobu, ktorá síce prostriedky nežiada, ale vzhľadom na svoju pôsobnosť je vhodné, aby takúto koncepciu vytvorenú mala. Napríklad väčšie mestá, preto sa v bode 2 tohto pozmeňujúceho návrhu upravuje okruh povinných osôb vylúčením obcí s počtom obyvateľov nižších ako 1000. po tretie, v záhlaví § 4 sa slová: "ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky" nahrádzajú slovom: "ministerstvo". V § 4 ods. 1 sa slová: "ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ďalej len ministerstvo", nahrádzajú slovom: "ministerstvo". V § 4 ods. 1 písm. a) sa za slová: "na schválenie" vkladá slovo: "národnú" a na konci sa dopĺňajú slová: "Slovenskej republiky". Ide o legislatívnotechnickú úpravu a spresnenie a zavedenie pojmu národná koncepcia informačných systémov verejnej správy.
Po štvrté, v § 4 ods. 1 písm. b) znie: b), "usmerňuje tvorbu s schvaľuje koncepcie rozvoja informačných systémov verejnej správy povinných osôb, najmä s ohľadom na štandardy podľa § 6 a súlad s národnou koncepciou informatizácie verejnej správy Slovenskej republiky". Odôvodnenie. Úpravy sú na základe zmien navrhovaných v bode 2 a 3.
Po piate, v § 4 ods. 1 sa za písmeno e) dopĺňa nové písmeno f), ktoré znie: f), "navrhuje ministerstvo financií časové a vecné viazanie rozpočtových prostriedkov v rozpočte príslušného správcu kapitoly na rozvoj informačno-komunikačných technológií a súvisiacich služieb, poznámka x. Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: odkaz na § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov". Odôvodnenie. Podľa § 18 ods. 4 písm. a) zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy je správca kapitoly povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe splnomocnenia ministra financií. Účelom viazania rozpočtových prostriedkov je nevyhnutné a má za cieľ zamedziť svojvoľný presun ich správcom v rámci svojej rozpočtovej kapitoly.
Po šieste, v § 6 ods. 1 sa na konci pripája veta: "Štandardy musia byť otvorené a technologicky neutrálne." Odôvodnenie. Je nevyhnutné štandardy stanovovať tak, aby pri nich bola dodržaná podmienka rovnakého prístupu k definícii štandardu a možnosti jeho použitia, podmienka otvorenosti a tiež aby tento štandard bol podporovaný na viac ako jednej platforme, podmienka technologickej neutrálnosti.
Po siedme, v § 7 ods. 2 sa za slová: "elektronickým podpisom" vkladajú slová: "povinné osoby", je to legislatívnotechnická úprava.
Po ôsme, v § 10 ods. 1 písm. d) sa suma 300 000 Sk nahrádza sumou 1 000 000 Sk. Odôvodnenie. Vzhľadom na závažnosť porušení v písmene d) citovaných ustanovení zákona navrhuje sa zvýšiť hornú hranicu možnej pokuty z 300 000 na 1 000 000 Sk.
Deviaty bod sťahujem, lebo ho nahrádzam potom, čo vysvetlím neskôr, po desiate, znenie návrhu zákona sa označuje ako článok 1 a dopĺňa sa článok 2, ktorý znie: Čl. 2: Zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: 1. v § 18 ods. 2 sa za písm. e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: f) na rozvoj informačno-komunikačných technológií a súvisiacich služieb; 2. v § 18 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: ods. 4, návrh na viazanie rozpočtových prostriedkov podľa odseku 2 písm. f) na rozvoj informačno-komunikačných technológií ministerstvo financií pred jeho predložením na rozhodnutie vlády vopred prerokuje s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Následne sa odseky prečíslujú. Odôvodnenie. Správca kapitoly je povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda, alebo na základe splnomocnenia ministra financií. Navrhuje sa, aby rozvoj informačno-komunikačných technológií bol priamo zo zákona účelom viazania rozpočtových prostriedkov a ministerstvo dopravy na základe neho bude navrhovať ministerstvu financií stanovenie rozsahu a výšky viazania rozpočtových prostriedkov na tento účel.
Jedenásty bod, za novo navrhovaný článok 2 sa dopĺňa nový článok 3, ktorý znie: Článok 3. Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonov č. 679/2004 a č. 25/2006 sa mení a dopĺňa takto: 1. §1 ods. 2 znie: Ods. 2, v uzavretých systémoch sa tento zákon použije, ak sa účastníci uzavretého systému nedohodnú inak. Poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa. 2. V § 1 sa vypúšťa odsek 3; 3, v § 2 písm. j) sa za bodkočiarkou dopĺňa nová veta, ktorá znie: Uzavretým systémom nie je informačný systém verejnej správy. Odkaz, poznámka 1. Poznámka 1 je § 2 písm. d) zákona číslo, tohto nového, o informačných systémoch verejnej správy. 4. V § 2 písm. y) znie: y), elektronickou podateľňou technické zariadenie slúžiace najmä na prijímanie, odosielanie a potvrdzovanie prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom a elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. 5. § 5 ods. 1 znie: Ods. 1, v styku s orgánmi verejnej moci alebo orgánmi verejnej správy sa používa elektronický podpis alebo zaručený elektronický podpis. Ak sa v styku s orgánmi verejnej moci alebo orgánmi verejnej správy používa zaručený elektronický podpis, jeho kvalifikovaný certifikát musí byť vydaný akreditovanou certifikačnou autoritou.
6. V § 5 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.
7. § 10 ods. 2 sa dopĺňa písmenami l) a m), ktoré znejú: l) Poskytuje akreditované certifikačné služby príslušníkom a zamestnancom úradu a na požiadanie príslušníkom a zamestnancom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre oblasti ustanovené osobitným predpisom, poznámka 2, príslušníkom a zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre oblasti ustanovené osobitným predpisom, poznámka 3, a príslušníkom a zamestnancom Slovenskej informačnej služby. m) Vedie zoznam adries elektronických podateľní v Slovenskej republike podľa § 28a, zoznam úrad zverejňuje na voľne prístupnej internetovej stránke úradu a na ústrednom portáli, poznámka 4.
8. § 12 ods. 2 znie: Ods. 2: Poskytovanie certifikačných služieb je podnikaním, poznámka 5, s výnimkou poskytovania akreditovaných certifikačných služieb podľa § 10 ods. 2 písm. l).
9. V § 17 sa dopĺňajú odseky 3 a 4, ktoré znejú: Ods. 3. Poskytovateľ certifikačných služieb majúci sídlo v niektorej z krajín Európskej únie, ktorý je v tejto krajine akreditovaný, môže požiadať úrad o uznanie akreditácie v Slovenskej republike. V žiadosti predloží doklad o získaní akreditácií a náležitostí podľa § 13 v ods. 3. Ak podmienky získania akreditácie v krajine jeho sídla zodpovedajú podmienkam získania akreditácie v Slovenskej republike, úrad na základe žiadosti udelí akreditáciu zahraničnému poskytovateľovi certifikačných služieb. Pre preukázanie splnenia vybraných podmienok je úrad oprávnený požadovať vykonanie auditu a predloženie záverečnej správy o výsledkoch auditu. Ods. 4. Produkty pre elektronické podpisy, ktorých súlad bol potvrdený v znení smernice uvedenej v prílohe, sú produktmi pre elektronické podpisy podľa tohto zákona, ak preukázateľne vykazujú rovnakú úroveň bezpečnosti ako produkty pre elektronický podpis certifikované podľa tohto zákona.
10. Za § 28 sa vkladajú § 28a a § 28b, ktoré vrátane nadpisov znejú: § 28a. Prechodné ustanovenie, orgán verejnej moci oznámi úradu do 1. júla 2007 elektronickú adresu svojej elektronickej podateľne alebo elektronickej podateľne, ktorej služby využíva. Doručenú adresu úrad bezodkladne zverejňuje na svojej internetovej stránke. § 28b. Zrušovacie ustanovenia. Zrušujú sa: 1. článok 4 zákona č. 679/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. Článok 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poznámky, ktoré som citoval, je dvojka, § 11, písm. a) zákona č. 575/2001, trojka poznámka je § 12 písm. a) až g) zákona 575/2001, štvorka poznámka je § 5 zákona číslo, ktorý ešte nemá číslo, tento, ktorý teraz prerokúvame, o informačných systémoch verejnej správy a poznámka 5 je § 2 Obchodného zákonníka.
To je všetko, čo sa týka toho prvého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Druhý veľmi stručne tiež prednesiem, samozrejme, k tomu istému zákonu o informačných systémoch verejnej správy.
Po prvé, v § 12 sa znenie vety mení takto: Informačné systémy, ktoré sú v prevádzke do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, musia byť najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia jeho účinnosti uvedené do súladu s týmto zákonom. Odôvodnenie. Obdobie 5 rokov je pri súčasnom dynamickom vývoji informačno-komunikačných technológií príliš dlhé a nepružné. Informačné technológie sa menia značnou rýchlosťou a tie, ktoré sú aktuálne dnes, budú s najväčšou pravdepodobnosťou o 3 roky zastarané. Ďalším faktorom je potreba prepojenia jednotlivých informačných systémov, pretože ich nesúlad môže spôsobovať veľké prekážky najmä pri zavádzaní elektronických služieb, ktoré majú zefektívniť celý chod celej verejnej správy. Zároveň žiadam bod 10 zo spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Chcem vás poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré ten zákon dostávajú ďalej a dávajú mu teda inú platformu tak, aby, ozaj, čo tu už aj dnes odznelo, informačné systémy verejnej správy mohli plnohodnotne fungovať v Slovenskej republike a, samozrejme, aby nabehli už po tých dvoch rokoch ako som teraz spomenul. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Na začiatku som myslela, že nebudem reagovať, že pán kolega Vážny povedal tie výhrady, ktoré som mala k zákonu, ale nutne musím reagovať na niektoré veci, ktoré sa tu začali diať, pretože všetci asi máme záujem na tom, aby informačné systémy vo verejnej správe fungovali, aby fungovali tak, aby sa nám administratíva nerozrastala, naopak, aby občan mohol prísť na úrad a nemusel vkladať stokrát tie isté údaje. Ja myslím, že tento cieľ máme všetci. Lenže to, čo predniesol pán kolega Vážny, je jedna veľmi nebezpečná vec. Zákon o elektronickom podpise je jeden veľmi citlivý zákon, ktorý, si myslím, nieže si myslím, som hlboko presvedčená, možno novelizovať iba v riadnom legislatívnom procese. Ak ho budeme upravovať tak, ako je to teraz navrhnuté, neprešiel pripomienkovým konaním a predovšetkým ho nevideli odborníci. Ako môžeme zodpovedne za takúto novelu zdvihnúť ruku, keď bola teraz prečítaná a zajtra možnože o piatej alebo o jedenástej budeme o tom hlasovať. Ja vás, pani kolegyne a páni kolegovia, naozaj žiadam o rozvahu pri podpore takéhoto návrhu, lebo môžeme podporiť niečo, čo nás bude všetkých mrzieť. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech a páči.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ja len skutočne veľmi krátko, jednou vetou budem aj reagovať na to, čo hovorila pani poslankyňa Navrátilová. Skutočne je nezvyklé, že takto sa novelizuje aj iný zákon, ale zoberme si, že je aj nezvyklá situácia, ktorá vznikla predčasnými voľbami, a teda aj mnoho legislatívy, ktorá sa pripravovala riadnym spôsobom, nebude musieť, ak chceme pohnúť aj plnením Minervy, plnenie ďalších dôležitých dokumentov, ktoré aj my na ministerstve máme, a bez niektorých zmien, ktoré tu aj v pozmeňovacích návrhoch odzneli, nie je to možné. Ja verím tomu, že je pre niekoho problém sa zorientovať v tom, ja verím, že bude dosť času aj do zajtra do hlasovania. Ja len chcem povedať za nás, my sme posúdili, odborníci u nás na útvare splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločností, kde sú vyložene odborníci na túto problematiku, konzultovali tieto veci, spoločne upravovali niektoré ustanovenia tak, ako to vyhovovalo aj a hlavne po tej odbornej stránke. Takže ja osobne podporujem tieto návrhy, lebo som presvedčený, že jednoznačne prispejú k zvýšeniu, ku kvalite aj toho hlavného zákona, ktorý sa tu predkladá, aj prostredníctvom tých, ktoré tam budú spomínané. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán spravodajca.
Ľ. Lintner, poslanec: Ja len tiež pár myšlienok. Ale trocha možno z iného uhla, ja si myslím, že pani poslankyňa upozornila na závažný moment. Ja sám som, samozrejme, dostal informáciu, že bude predložený pozmeňujúci návrh súvisiaci s dvestopätnástkou, ale zároveň pri konzultáciách ako spoločný spravodajca som sa dozvedel, že vlastne v podstatne so všetkými zainteresovanými to bolo prekonzultované. Či teda s odborníkmi na ministerstve dopravy, alebo aj s inštitúciami, ktoré zabezpečujú, alebo konajú s elektronickým podpisom. Čiže na jednej strane je to dosť rozsiahli návrh alebo novela iného zákona cez tento návrh, ale už sme sa s tým vysporiadali veľakrát. Ja z titulu svojej pozície spoločného spravodajcu budem akurát navrhovať, aby sme o tom hlasovali osobitne, o tomto balíku pozmeňujúcich, čiže balík pozmeňujúcich, ktorý súvisí s predloženým návrhom o informačných systémoch verejnej správy a zvlášť v balíku, ktorý súvisí s tým, to budem navrhovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (tlač 1482).
Dávam slovo poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aby som krátko uviedol návrh na vydanie ústavného zákona o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ide o tlač 14-82. Predmetný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, respektíve ktorým sa vydáva nový zákon, ústavný zákon o zriadení a činnosti výboru Národnej rady na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, je poslanecký návrh, ktorý reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, je publikovaný pod číslom 638/2005 Z. z. Ústavný súd rozhodol na svojom neverejnom zasadnutí konanom 19. októbra minulého roku o nesúlade ustanovení § 30 odsek 4 až 7 zákona 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov s článkom 1 odsek 1, prvou vetou, článkom 2 odsek 2 a článkom 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie § 30 upravuje mechanizmus odvolacieho procesu proti rozhodnutiam Národného bezpečnostného úradu. Napadnuté ustanovenie § 30 zákona určovali spôsob kreovania, predpoklady členstva, spôsob rozhodovania a dôvody zániku členstva a finančné zabezpečenie odvolacej komisie. Podľa názoru Ústavného súdu nie je dôvod na to, aby Národná rada ako orgán s presne vymedzenou ústavnou právomocou zriaďovala správny orgán, síce so zákonom vymedzenou právomocou, alebo mimo rámca článku 84 ústavy. Okrem toho individuálne správne rozhodovanie sa vzťahuje na všeobecné princípy správneho procesu, ako je princíp legality, nestrannosti, voľného hodnotenia dôkazov a diametrálne svojím charakterom je odlišné od systému rozhodovania Národnej rady a jej orgánov. Preto odvolaciu komisiu konštituoval na základe § 30 nemožno zaradiť medzi orgány uvedený v čl. 92 odsek 1 ústavy zriaďovanie na výkon právomoci Národnej rady, ktorý je uvedený v článku 86 ústavy. Toľko zo stanoviska a odôvodnenia Ústavného súdu. Na základe uvedených skutočností bolo potrebné reagovať na súčasný právny stav a to na vzniknuté legislatívne vákuum, ktoré vzniklo zrušením už spomenutých ustanovení § 30 odsek 4 až 7 spomenutého zákona o ochrane utajovaných skutočností. Uvedený právny stav navrhujeme riešiť tak, že sa ústavným zákonom zriadi Výbor Národnej rady, ktorý bude paritne zložený zo zástupcov koalície a opozície tak, ako bola kreovaná už pred chvíľou spomenutá komisia, ktorá bola nálezom ústavného súdu zrušená, a tým sa zabezpečí korektné rozhodovanie vo veci odvolaní pri prípadných nevydaniach previerok, bezpečnostných previerok Národným bezpečnostným úradom. Navrhuje sa teda kreovanie, spôsob, fungovanie a činnosť výboru ústavným zákonom, ktorý už som teda práve odôvodnil. Toľko z úvodného slova. Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Lajosovi Ladányimu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
L. Ladányi, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás, so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, tlač 1482. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2137 z 15. marca pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačnotechnických prostriedkov. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal platné uznesenie, nakoľko navrhnuté uznesenie nezískalo súhlas potrebné trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu neprijal platné uznesenie, nakoľko navrhnuté uznesenie nezískalo súhlas potrebnej trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu nehlasoval o návrhu uznesenia, nakoľko v čase hlasovania bolo z potrebných 8 poslancov prítomných len 7 poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko výbor nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neschválil uznesenie navrhnuté spravodajcom z dôvodu uznášanianeschopnosti, lebo nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Ostatné výbory, ktoré o návrhu ústavného zákona rokovali, súhlasili s ním a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh ústavného zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte rozdané v laviciach.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.
R. Kaliňák, poslanec: Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem. Nech som stihol prísť k mikrofónu cez túto plnú sálu, tak všetci stručne, tak aj ja budem stručne. Vystúpim v jednom vystúpené k obidvom návrhom, pretože tie návrhy spolu úzko súvisia a chcem iba, samozrejme, vysloviť podporu tomuto návrhu, pretože tento návrh bol podpísaný všetkými predstaviteľmi politických strán v tomto parlamente. Pre jednoduchosť chcem vyvrátiť iba jeden problém, ktorý bol načrtnutý v médiách, a som vôbec prekvapený, že tento problém, ktorý je vysoko odborný, začal médiá, ktoré sa špecializujú na populárne témy, tak veľmi zaujímať. Problém je v tom a v tom sa mýlia oponenti tohto návrhu, ktorí sa naozaj zobudili vlastne už v konečnej fáze tohto problému, že v žiadnom prípade sa tento výbor nepokúša nahradiť súdnictvo, alebo súdny systém, alebo súdy, je iba určitou formou rozkladovej komisie. Každý ústredný orgán štátnej správy, ktorý rozhoduje, rozhoduje dvojstupňovo. V prvom stupni rozhoduje štandardne na to určený odbor, respektíve zodpovedný pracovník. V druhom kole rozhoduje šéf úradu na základe odporučenia rozkladovej komisie, rozhodnutie ktorej nie je záväzné. Tak ako to poznáme z mnohých prípadov, naposledy z prípadu ministerstva vnútra a úradu pre verejné obstarávania, kde takisto sa rozhodlo v dvoch krokoch. Dvojstupňové rozhodovanie je typické pre orgány ústrednej štátnej správy. Problémom Národného bezpečnostného úradu bolo, že do minulého roka mal iba jednostupňové rozhodovanie, v ktorom nebolo možné podať odvolanie voči rozhodnutiu úradu. Toto práve táto nová komisia zmenila. To, že Ústavný súd napadol problém, čo bude s poslancami v medziobdobí medzi starým a novým parlamentom, kedy nie sú krytí zákonom a tým pádom osobitnou možnosťou oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami, to je vec, ktorú sme v novom, samozrejme, návrhu už vyriešili. A prečo to nemôže byť rozkladová komisia, to už je problém, na ktorý nás, samozrejme, upozorňovala aj Severoatlantická aliancia, je bezpečnostný úrad a určitý škandál, ktorý vznikol v jednom z pobaltských štátov, kde bola vytvorená takáto komisia zložená z pracovníkov jednotlivých rezortov, bezpečnostných, ale u nich bol ten problém, že Národný bezpečnostný úrad práve udeľoval previerku tým, ktorí ho kontrolovali. Čo nám potom z toho vzniká? Ak niekto z desiatich ich nebude kontrolovať dostatočne dobre a dostatočne poruke, ako sa hovorí Národnému bezpečnostnému úradu, tak proste príde o previerku! Tak aká je to objektívna kontrola! Tak je jednoznačne konflikt záujmov. Je teda jasné, že nemôže odvolaciu komisiu robiť niekto, kto je závislý zároveň na rozhodnutí úradu o udelení previerky. Preto sme mohli vyberať iba zo skupiny ľudí, ktorí majú osobitné postavenie podľa zákona a to vlastne sú členovia vlády, respektíve traja ústavní predstavitelia a, samozrejme, poslanci Národnej rady. Či poslanci Národnej rady v tomto prípade plnia hlavne úlohu, že ich hlavnou výhodou je, že sú nezávislí na rozhodovaní úradu ohľadom ich možností oboznámenia sa s utajovanými skutočnosťami, a preto je jediná možnosť, ako urobiť nezávislú rozhodovaciu komisiu, ktorá naďalej bude nezávisle dozerať na ochranu utajovaných skutočností, je taká komisia, ktorá je zložená z poslancov. A preto bolo vlastne potrebné prijať tento návrh. Takže ostatné argumenty, ktoré smerujú proti tomu, že to je nejaké nahradzovanie súdnictva, pretože je potom možné, samozrejme, aj po druhom stupni, ako v každom inom prípade, obrátiť sa o preskúmania rozhodnutia na súd. To nikto nevylúčil! Čiže tí, ktorí kritizovali tento návrh, vychádzam teda a budem k ním veľmi milostivý, proste si iba nenaštudovali odbornú problematiku a len tak od pásu strelili pocit, ktorý ich napadol pri prvom počutí problému. Ďakujem pekne za pozornosť.