V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Právnym nástrojom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odsek 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003 (tlač 1472).
Spoločná správa 1472a.
Návrh vlády odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Lucia Žitňanská. Nech sa páči.
L. Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dňa 25. júna 2003 bola podpísaná Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej pomoci v trestných veciach. V oblasti vzájomnej pomoci v trestných veciach nemá Slovenská republika uzatvorenú so Spojenými štátmi americkými žiadnu dvojstrannú zmluvu. Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci v článku 3 odsek 3 predpokladá uzavretie bilaterálnych zmluvných dokumentov na ich vykonanie medzi všetkými členskými štátmi Európskej únie a Spojenými štátmi americkými. Uvedená dohoda nadobudne platnosť až uzavretím týchto bilaterálnych zmluvných dokumentov.
Z týchto dôvodov sa uskutočnili slovensko-americké expertné rokovania a ich výsledkom je predkladaný návrh na prijatie Právneho nástroja medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odsek 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003. Ciele a rozsah úpravy tohto právneho nástroja sú uvedené v predkladacej správe materiálu.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 32 z 18. januára 2006 vyslovila súhlas s uzavretím predkladaného právneho nástroja, ktorý obe zmluvné strany podpísali 6. februára 2006. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá si pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyžaduje podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Alexeja Ivanka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Právnym nástrojom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odsek 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003 (tlač 1472).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Právnym nástrojom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odsek 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1516 z 22. februára 2006 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor.
Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 992 zo 7. marca 2006 a zahraničný výbor uznesením č. 233 zo 6. marca 2006 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s predmetným medzinárodným dokumentom vysloviť súhlas.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Právnym nástrojom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odsek 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Právnym nástrojom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými podľa článku 3 odsek 3 Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci, podpísanej 25. júna 2003, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady č. 1005 zo 14. marca 2006. Zároveň týmto uznesením ma gestorský výbor poveril úlohami spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovania o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného z 15. 7. 1955 (tlač 1516).
Spoločná správa 1516a.
Aj tento návrh vlády odôvodní ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky pani Lucia Žitňanská.
L. Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, Štatút Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného bol prijatý v roku 1955 a predpokladal len členstvo jednotlivých suverénnych štátov v tejto organizácii. Postupná ekonomická integrácia v Európe v poslednom období vyvolala potrebu umožniť akejkoľvek regionálnej organizácii ekonomickej integrácie vstup do tejto medzivládnej organizácie, ktorej cieľom je pracovať na progresívnej harmonizácii noriem medzinárodného práva súkromného.
Účelom navrhovaných zmien tohto štatútu je normalizovať situáciu, ktorá vznikla v dôsledku toho, že členské štáty Európskej únie delegovali časť svojej právomoci prijímať právne nástroje v oblasti medzinárodného práva súkromného na Európske spoločenstvo.
Štatút v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je prezidentskou medzinárodnou zmluvou a je možné ho charakterizovať ako medzinárodnú zmluvu, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodnej organizácii. Na platnosť takejto medzinárodnej zmluvy sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky návrh zmien Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného schválila uznesením č. 165 z 22. februára 2006.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím určeného spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Ivanka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného z 15. 7. 1995 (tlač 1516).
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenami Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného z 15. 7. 1995 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1571 z 27. februára 2006 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil ústavnoprávny výbor. Ako poverený spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu výborov o výsledku rokovania výborov v druhom čítaní.
Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 993 zo 7. marca 2006 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 234 zo 6. marca 2006 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s predmetným medzinárodným dohovorom vysloviť súhlas.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmenami Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného z 15. 7. 1995.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Štatútu Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného z 15. 7. 1995 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady č. 1006 zo 14. marca 2006. Zároveň týmto uznesením ma poveril výbor úlohami spoločného spravodajcu.
Poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlási. Kto sa hlási ústne? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva - UNESCO (tlač 1459).
Spoločná správa 1459a.
Návrh vlády odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky pán František Tóth. Prosím, nech sa páči, ujmite sa slova, pán minister.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladaný materiál, ktorý bol v podobe návrhu na ratifikáciu Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva schválený 1. februára 2006 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 82, spracovalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súlade s povinnosťou členského štátu UNESCO podľa čl. 4 ods. 4 Ústavy UNESCO a predložilo prijatím medzinárodnoprávny nástroj na vnútroštátnu schvaľovaciu procedúru svojím kompetentným orgánom. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá na vyslovenie súhlasu s dohovorom, a to v súlade s čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa pred ratifikáciou medzinárodnej zmluvy, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Cieľom dohovoru je vytvorenie adekvátnych podmienok na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva tak, aby prispeli k upevňovaniu povedomia o nehmotnom kultúrnom dedičstve ako trvalej súčasti svetovej kultúrneho dedičstva k podpore a rozvíjaniu rozmanitosti jeho prejavov okrem iného ústnej tradície, akčné umelecké prejavy, ako napríklad hudba, tanec, divadlo, tradičné zvyky, rituály slávnostné i remeselné praktiky a podobne, a k hlbšiemu poznaniu jednotlivých oblastí nehmotného kultúrneho dedičstva spoločenstiev, skupín a jednotlivcov a k jeho rozvoju na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Spolu s ďalšími významnými medzinárodnými právnymi nástrojmi, ktoré vznikli na pôde UNESCO a Rady Európy a ktorých zmluvnou stranou je Slovenská republika v oblastiach, ako sú napríklad archeologické, architektonické dedičstvo, filmová produkcia, audiovizuálne dedičstvo, ochrana autorských práv, nezákonný dovoz a vývoz a prevod vlastníctva kultúrnych predmetov, ochrana počas ozbrojeného konfliktu a ďalšie, bude ratifikácia Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva znamenať ďalší krok, ktorý vykoná Slovenská republika smerom k riešeniu špecifických aspektov ochrany tejto konkrétnej súčasti kultúrneho dedičstva, t. j. jeho nehmotnej zložky.
Cieľom dohovoru je súčasne posilniť na medzinárodnej úrovni inštitucionálne a finančné mechanizmy ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva vytvorením medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a fondu nehmotného kultúrneho dedičstva. Urýchlená ratifikácia dohovoru do konca marca tohto roku vytvára pre Slovenskú republiku šancu mať svojho člena v Medzinárodnom výbore na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý sa dohovorom ustanovuje a ktorého členovia budú vybratí spomedzi krajín, ktoré sú k dnešnému dňu zmluvnými stranami dohovoru. K dnešnému dňu je to 32 krajín.
Záväzky, ktoré vyplynú z jednotlivých ustanovení dohovoru pre Slovenskú republiku, sú rámcovo upravené príslušnými ustanoveniami zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. a zákona č. 4/1958 Zb. Slovenskej národnej rady o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách a nadväzujúcimi právnymi predpismi. Bude však potrebné postupne pristúpiť k zosúladeniu právnych predpisov s ustanoveniami dohovoru, a to buď ich novelizovaním, alebo vypracovaním nového návrhu zákona o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás o súhlas s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva - UNESCO.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz žiadam určeného spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Mikloška, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva - UNESCO (tlač 1459) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 9. februára 2006 č. 1502 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote a v prijatých uzneseniach zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas.
Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré predkladaný návrh prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na ratifikáciu Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva - UNESCO. Návrh uznesenia znie takto: "Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva."
Skončil som, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za otvorenú. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
zákone z 2. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1484).
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi. Pán poslanec, uveďte to, prosím vás, vo svojom vystúpení.
P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 2. februára 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1484).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu túto tlač prerokoval rovnako ako ďalší výbor, ktorému bol pridelený rozhodnutím predsedu Národnej rady, Ústavnoprávny výbor s týmto výsledkom: Ústavnoprávny výbor odporúča schváliť s jednou zmenou. Výbor pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie, keďže nehlasovala potrebná väčšina. Do ustanoveného času výbor nedostal žiadne návrhy a pripomienky ani stanoviská od poslancov, ktoré by boli v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. V časti IV máte dva návrhy, ktoré predložil k danému návrhu zákona pán prezident.
Chcel by som vás upozorniť, že gestorský výbor k tomu prvému neprijal odporúčanie, takže tam budeme hlasovať bez odporučenia. Čo sa týka toho druhého výboru, je spoločná správa presná. Ďalej gestorský výbor odporúča predmetný návrh zákona Národnej rade schváliť so zmenou č. 2 uvedenou v rozhodnutí v časti III. Ďalej ma poveril, aby som predniesol túto správu a navrhol Národnej rade hlasovanie.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (tlač 1387).
Spoločná správa 1387a.
Prosím ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky pani Luciu Žitňanskú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka.
L. Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi navrhuje nahradiť doterajšiu právnu úpravu odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi v zákone č. 255/1998 Z. z. v znení zákona č. 422/2002 Z. z. s tým, že vládny návrh preberá Smernicu Rady č. 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov zo slovenského právneho poriadku.
Cieľom transpozície smernice je zlepšenie prístupu k možnosti získať odškodnenie za ujmu spôsobenú úmyselnými násilnými trestnými činmi, ktoré boli spáchané na území iného členského štátu Európskej únie, ako je členský štát, na území ktorého má poškodený trvalý pobyt. Základným prínosom transpozície smernice do navrhovanej právnej úpravy je zlepšenie možnosti poškodeného získať informácie o možnostiach odškodnenia, uľahčuje odškodnenie ujmy na zdraví spôsobenej na území iného členského štátu Európskej únie, a tým posilňuje postavenie poškodeného v tejto oblasti.
Ministerstvo spravodlivosti aj dosiaľ realizovalo odškodňovanie obetí poškodených násilnými trestnými činmi, významnou zmenou je však to, že na odškodnenie bude mať poškodený právny nárok. Je zrejmé, že žiadna finančná kompenzácia nemôže nahradiť život alebo zdravie človeka, štát by však mal prevziať aktívnejšiu úlohu pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže sa ním preberá do slovenského právneho poriadku smernica Rady, ktorej účelom je zmeniť postavenie poškodeného aj tým, že sa mu zlepší prístup k možnosti získať odškodnenie za ujmu spôsobenú úmyselným násilným trestným činom. Zároveň predkladaný návrh zákona tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Jánovi Cuperovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý ste dostali ako tlač 1387, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len "gestorský výbor") podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. decembra 2005 č. 2015 pridelila vládny návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý ste vtedy dostali ako tlač 1387, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III. Vládny návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (tlač 1387) odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 956 z 24. januára 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 756 z 25. januára 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 292 z 24. januára 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 452 zo 17. januára 2006 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 387 z 18. januára 2006.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy - dovolím si ich prečítať:
1. K § 2 písm. b). V písmene b) sa slová "treťou osobou" nahrádzajú slovami "inou osobou". Vzhľadom na to, že v ustanovení písmena b) sa vymedzuje, čo sa rozumie ujmou na zdraví, navrhuje sa z hľadiska jasnosti normatívneho textu nahradiť pojem "tretia osoba" pojmom "iná osoba".
Za tento návrh boli Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor odporúča tento návrh schváliť.
2. K § 5 ods. 1. V odseku 1 v prvej vete sa za slová "osobitného predpisu" vkladajú slová "upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia". Toto všetko v zátvorkách. Ide o spresnenie normatívneho textu s prihliadnutím na požiadavku jasnosti a určitosti právneho predpisu, ako aj na skutočnosť, že poznámky pod čiarou majú len informatívny charakter.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky je za tento návrh, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor, teda ústavnoprávny výbor, odporúča tento návrh schváliť.
3. K § 9 ods. 1. V odseku 1 sa slová "v súlade s osobitným predpisom", až po predpisom, je to v zátvorkách, vypúšťajú. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odseku 3. (Reakcie z pléna.) Máte spoločnú správu, dobre.
Teda gestorský výbor odporúča schváliť obdobne ako arabskú 4, kde v ods. 6 sa slová "na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo v súlade s osobitným predpisom" nahrádzajú slovami "s použitím príslušného štandardného formulára". Takisto gestorský výbor odporúča schváliť.
5. K § 13. Takisto v § 13 sa vkladá za odsek 2 nový odsek 3, ktorý znie: "Formuláre žiadosti o odškodnenie a súvisiaca dokumentácia odosielaná medzi asistenčným orgánom a rozhodovacím orgánom sú oslobodené od overovania alebo inej obdobnej formality." Pripomienka je vyjadrením zásady formulovanej v čl. 11 ods. 3 preberanej smernice. Takisto odporúčame schváliť.
6. K § 18 a 20. V § 18 sa slová "1. marcom" nahrádzajú slovami "1. apríl"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nečítajte všetko...
J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, kvôli zápisu sa to prečítať musí. Navrhujem, aby sa...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Je to v spoločnej správe.
J. Cuper, poslanec: Navrhujem, aby sa o všetkých týchto návrhoch, vyjmúc 6. návrh, teda pod arabskou šesť, ten navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie a aby sa o ostatných hlasovalo spoločne. Predpokladám, že bude ešte k nemu prednesený návrh, ktorý vzíde z rozpravy. A teda tých 5 odporúčam schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (tlač 1387) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade schváliť vládny návrh zákona.
Pán predsedajúci, dovoľte, aby som vám odporučil otvoriť rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Pán poslanec Abelovský, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie pozmeňujúci návrh pod bodom č. 6 - účinnosť a prechodné ustanovenia a neschváliť ho, a to vzhľadom na časový posun legislatívneho procesu.
Po druhé, k § 18 a k § 20. K § 18 sa slová "1. marcom 2006" nahrádzajú slovami "1. májom 2006" a v § 20 sa slová "1. marca 2006" nahrádzajú slovami "1. mája 2006". Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu navrhujem zmeniť účinnosť zákona a v nadväznosti na zmenu účinnosti je nevyhnutné zmeniť aj dátum obsiahnutý v ustanovení § 18.
Tento môj pozmeňujúci návrh podpísalo 15 poslancov a poslankýň Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme rokovali o trestných kódexoch, tak sme sa snažili nájsť spravodlivosť pre obvinených, tento návrh zákona sa usiluje nájsť spravodlivosť aj pre obete trestných činov a pre ich rodiny.
V roku 2004 bolo na Slovensku spáchaných 13 781 násilných trestných činov. Je to síce klesajúci trend aj vďaka prísnej represii, ale je to veľké číslo. A nejde len o číslo, pretože za každým z týchto čísel je obrovská bolesť, príbeh utrpenia a príbeh strateného pocitu bezpečia. Napriek tomu sú práva obetí trestných činov často na okraji záujmu našej trestnej justície. Nie je to správne, nie je to spravodlivé a musíme mať spoločnú ambíciu to zmeniť. Tak ako ochraňujeme práva páchateľov trestných činov v trestnom konaní, musíme ešte s väčším dôrazom ochraňovať práva obetí trestných činov.
V tomto smere idú aj nové trestné kódexy, rozšírili sme hranice nutnej obrany, zaviedli sme novú okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí, umožnili sme, aby nárok na náhradu škody poškodeného mohol byť zaistený aj na majetku právnickej osoby, ak bol trestný čin spáchaný v jej prospech, čo boli napríklad prípady nebankových subjektov. Zaviedli sme možnosť poškodeného žiadať, aby mu bolo oznámené prepustenie obvineného z väzby alebo odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a pri majetkových trestných činoch poškodený môže vymáhať okrem skutočnej škody aj ušlý zisk.
Je pravdou, že veľmi často sú finančné straty obetí násilných trestných činov ignorované, preto skutočnosť, že návrh zákona zavádza právny nárok na odškodnenie, je veľmi dôležitý aj s presným popisom, ako sa bude výška odškodnenia vypočítavať. Samozrejme, otázka vzniká, ako si štát cení ľudský život alebo ľudské zdravie. Ale táto otázka je podľa mojej mienky zle postavená. Nič nenahradí stratený ľudský život, nič nenahradí poškodené ľudské zdravie. Možnosti štátu sú obmedzené. Štát nemôže odstrániť bolesť a utrpenie spôsobené násilným zločinom. Štát však môže postaviť páchateľov pred súd a môže pomôcť, zdôrazňujem, pomôcť zmierniť finančné náklady, ktoré obete trestných činov alebo ich pozostalí majú.
Preto ak máme ambíciu nachádzať spravodlivosť aj pre obete, pre poškodených, pre ich rodiny, tak je našou morálnou povinnosťou urobiť prvý krok, ktorý minimálne zmierni finančné následky násilného zločinu v našej krajine.
Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani ministerka, želáte si na záver rozpravy vystúpiť? Pani ministerka? Nie. Pán spravodajca?
J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, neželám si vystúpiť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona o výkone väzby (tlač 1269).
Rokovanie o tomto bode sme na 51. schôdzi prerušili po skončení rozpravy.
Prosím ministerku spravodlivosti pani Žitňanskú, aby zaujala miesto, je už tam, pretože z predchádzajúceho bodu zostala, zároveň pána Abelovského, aby zaujal miesto pre spravodajcov.
Prosím, pani ministerka, máte slovo, keďže ste o to slovo požiadali. Upozorňujem však poslankyne a poslancov, že vystúpením pani ministerky sa otvára rozprava.
L. Žitňanská, ministerka spravodlivosti SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, prosím o otvorenie rozpravy. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte musím poprosiť pána Abelovského, aby sa sem ako spravodajca dostavil, ak ma počuje niekde v budove pán Abelovský.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa prihlásil pán poslanec Miklušičák, má slovo, nech sa páči. Zároveň aj vyhlasujem prihlášky do rozpravy za ukončené.
Nech sa páči, pán Miklušičák, môžete hovoriť.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán podpredseda vlády, pani ministerka, ctená snemovňa, dovoľte mi predložiť niekoľko pozmeňujúcich návrhov k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Sú to dve skupiny, jedna sa týka aj meritórnych návrhov, druhá vyplýva z toho, že tento návrh prerokúvame trochu neskôr, ako bola navrhovaná účinnosť.
Čiže najprv tá prvá skupina.
1. V § 9 odseky 3, 4 a 5 znejú:
"(3) Obvinený sa predvedie pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd mimo ústavu na vykonanie úkonov trestného konania v trestnej veci, pre ktorú bol vzatý do väzby. Predvedenie sa vykoná na základe ich písomnej žiadosti.
(4) Obvinený sa predvedie pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd mimo ústavu na vykonanie úkonov trestného konania v inej trestnej veci, než pre ktorú bol vzatý do väzby, alebo v inej veci na základe žiadosti doloženej písomným súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.
(5) Pri predvedení podľa ods. 3 a 4 zodpovedá za stráženie obvineného a plnenie účelu väzby ten orgán, ktorému bol obvinený odovzdaný, ak eskortu nezabezpečuje zbor."
2. § 9 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom sa rozumie v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie alebo prokurátor, ktorý vo veci koná, a po podaní obžaloby predseda senátu alebo samosudca, ktorý vo veci koná."
3. V § 43 odsek 1 znie:
"(1) Obvinený má právo na poskytovanie duchovnej služby v rozsahu a za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch26) a podľa pravidiel výkonu náboženských úkonov dohodnutých medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami a ústavom podľa osobitných predpisov. Ak je obvinený v kolúznej väzbe, o poskytnutí duchovnej služby sa vedie evidencia, ktorá sa na dožiadanie dá k dispozícii príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo sudcovi."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 26 znie:
"26) Napríklad zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami č. 250/2002 Z. z., Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone astračnej väzby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky a Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch č. 270/2005 Z. z."
Zdôvodnenie:
K bodu 1, najprv k odseku 3:
Týmto ustanovením sa jednoznačne rieši predvedenie pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd mimo ústavu v trestnej veci, v ktorej je obvinený vo väzbe. Predvedenie sa vykoná na základe písomnej žiadosti.
K odseku 4:
Predvedenie obvineného pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd mimo ústavu v inej trestnej veci než v tej, v ktorej je obvinený vo väzbe, sa podmieňuje žiadosťou doloženou písomným súhlasom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý vo veci, v ktorej je obvinený vo väzbe, koná. Týmto sa zabezpečí, aby o obvinenom a o väzbe rozhodoval výlučne ten orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý rozhoduje v danej väzobnej veci. Zároveň to vylúči možnosť, že iný orgán činný v trestnom konaní alebo súd dá príkaz na predvedenie obvineného napríklad v čase, na ktorý je už určený termín hlavného pojednávania, čím by mohlo dôjsť k zmareniu tohto súdneho konania. Zákonom je nevyhnutné upraviť aj možnosť predvedenia obvineného na konanie pred súd v inej než trestnej veci, napríklad v občianskoprávnom konaní. Predpokladom toho je doloženie žiadosti o predvedenie písomným súhlasom orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý koná v trestnej veci, pre ktorú bol obvinený vzatý do väzby. Nemožnosť predvedenia obvineného pred súd v inom než trestnom konaní by mohla spôsobiť procesné prekážky v súdnom konaní.
K odseku 5:
Ustanovenie uvádza povinnosť napríklad policajtovi, ak mu je odovzdaný obvinený, aby bolo zabezpečené stráženie a účel väzby aj počas takéhoto odovzdania.
K bodu 2:
Tým ustanovením sa spresňuje, kto je oprávnený dať písomný súhlas na predvedenie obvineného.
K bodu 3:
Obvinenému vo výkone aj kolúznej väzby je žiaduce vytvoriť právne podmienky, aby na jeho žiadosť alebo s jeho súhlasom sa umožnil kontakt s poverenou osobou vykonávajúcou duchovenskú činnosť za účelom výkonu náboženských úkonov a za účelom poskytovania duchovnej služby aj bez súhlasu orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Kontakt medzi obvineným a poverenou osobu vykonávajúcou duchovenskú činnosť bez prítomnosti inej osoby v čase a priestore neohrozujúcom vnútorný poriadok a účely väzby musia byť obsahom dohody medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami a ústavom podľa osobitných predpisov.
Odkaz 26: Podrobnosti o vedení evidencie určí osobitný predpis. Je tu aj príslušný podpis pätnástich poslancov.
A teraz druhý blok pozmeňujúcich návrhov, ktorý vyplýva z neskoršieho prerokovania návrhu zákona.
1. K § 66, 67 a 69. V § 66, 67 a 69 sa slová "1. január 2006" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "1. júl 2006" v príslušnom tvare.
Navrhujeme, aby deň účinnosti predmetného zákona bol ustanovený až k 1. júlu 2006, a to s prihliadnutím na deň jeho prerokovania a schválenia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V nadväznosti na túto zmenu je potrebné vykonať aj zmeny s dátumom 1. január 2006 obsiahnutý v § 66 a 67 na 1. júl 2006.
2. K § 66 ods. 4. Odsek 4 znie:
"(4) Ak bol obvinený, ktorý je poberateľom dôchodku15) vzatý do väzby pred 1. septembrom 2002 a väzba trvá aj po 1. júli 2006, trovy výkonu väzby sa mu vypočítajú len od 1. septembra 2002, pričom za dni väzby od 1. júla 2006, najviac za prvých 180 kalendárnych dní."
Ide o spresnenie normatívneho textu s prihliadnutím na požiadavky jasnosti a určitosti právneho predpisu, ako aj na novonavrhovaný deň účinnosti zákona.
Vzhľadom na posun legislatívneho procesu a vzájomnú súvislosť pozmeňujúcich návrhov pod bodom 20 a 23 spoločnej správy navrhujem ich vyňať na osobitné hlasovanie, aj bod 20. O týchto bodoch hlasovať spoločne a tieto odporúčam neschváliť. Je tu aj príslušný počet 15 podpisov.
Ďakujem pekne za pozornosť.