V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami vystúpi pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Mikloško, poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pani Bollová ako prvá.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ale hlavne vážený kolega Jarjabek, vystúpenie tohto pána je v Národnej rade vždy zážitkom, a preto, kto tu je, myslím si, že nemôže nepočúvať, čo rozpráva, ale ja som ho počúvala možnože o trochu pozornejšie, a tak som si tam všimla jednu repliku, s ktorou si dovolím, vážený pán kolega, vysloviť nesúhlas alebo aspoň pochybnosti. Pán kolega Jarjabek totiž povedal, že za minulého zriadenia kultúra musela slúžiť ideológii. To ja akože neprotestujem, ale hneď na to povedal, že dnes nemusí. Ja si myslím, po prvé, že to nie je pravda, že dnes kultúra tiež slúži istej ideológii a okrem toho, ak by to nebola ideológia, kultúra vždy musí slúžiť, pán kolega, alebo nieže musí, ale jednoducho slúži svojmu národu, inak by tu bola úplne zbytočná, respektíve nebol by národ, o to viac nebola by žiadna kultúra. To som chcela len poopraviť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Jarjabek, ale aj pani predkladateľka, vás sa týka to isté, čo poviem. Rád by som vám trošku pripomenul, predsa pre istý zmysel pre pravdu a dejiny. Národná rada Slovenskej republiky prerokúvala správu ministra kultúry, kde bolo okrem iného povedané aj o správcovskej spoločnosti. Takisto sa to prerokovalo v našom výbore. Národná rada túto správu schválila a zobrala na vedomie. Ja vám pripomínam, aby ste sa pozreli, ako ste hlasovali. Vy ste všetci hlasovali za. A dovolím si vám pripomenúť, že vtedy sa zdržal len poslanecký klub KDH, lebo sme vedeli, že toto vyvolá problémy. Čiže, prosím vás, o tej správcovskej spoločnosti, hovorte veľmi opatrne jednak z toho dôvodu, neruš ma, prosím ťa, pán kolega, jednak z toho dôvodu, že ste to schválili a pozrite si hlasovanie, a z druhého dôvodu, že to naozaj aj prvé uznesenie vlády bolo uznesenie, ktoré podpísal premiér, aj druhé uznesenie, ktoré zrušil premiér. Čiže v tomto smere minister kultúry, v prvom prípade Chmel a v druhom prípade Tóth to predkladali, ale vláda za to prebrala celú zodpovednosť, čiže toto by si snáď mohla pamätať aj umelecká obec, že to nebol problém len ministra, ale bol to problém celej vlády, ktorá za to musí niesť tiež teda zodpovednosť v tom zmysle, že to nie je len problém ministra. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec vo svojom vystúpení uviedol viaceré momenty činnosti v rezorte kultúry, za ktoré minister nesie zodpovednosť a prečo by mal byť odvolaný.

Ja mám ešte ďalší dôvod, pretože verejnosť, niektorí novinári kladú otázku, či je logické ku koncu volebného obdobia odvolávať ministra. Ja hovorím, že áno. Vo svojom vystúpení uvediem viac dôvodov, ale teraz jeden. Pri zrušovacích vašich aktivitách už ide aj o zmenu postavenia Literárneho fondu, a to takú zmenu, ktorá by viedla k jeho zrušeniu. Pán minister, tento fond existuje vyše 50 rokov. Veľkou mierou sa pričinil o rozvoj slovenskej literatúry, najmä mladých literátov, literárnych umelcov. Preto je pre mňa vaše ďalšie pôsobenie ako riziko, že zasiahnete negatívne, pretože už pripravujete určité kroky, ktoré môžu negatívne zasiahnuť do existencie tohto fondu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, všetkým prítomným za diskusiu. Ja by som začal, ak dovolíte, od pána poslanca Mikloška. My si to veľmi dobre pamätáme tú správcovskú spoločnosť, len, pán poslanec, tu ide o jednu vec. Nikde nebolo povedané vtedy, či správcovská spoločnosť bude, ja to poviem veľmi jednoducho, nadriadená alebo podriadená ge... Áno, už som tu späť. Keď je tá správcovská spoločnosť nadriadená generálnemu riaditeľovi, peniaze z Národného divadla, hovorím to ešte raz, hovorím to veľmi jednoducho. Zarobené peniaze z Národného divadla idú do rezortu, keď je podriadená generálnemu riaditeľovi, zarobené peniaze zostávajú v Národnom divadle. To je ten rozdiel, ktorý si treba uvedomiť a o tomto je táto hra.

Ďakujem veľmi pekne aj pani poslankyni Bollovej, aby sme si rozumeli, ja by som začal možno tým, že aj pred rokom 1989 aj po roku 1989 sa hrala v Národnom divadle Traviatta. Tá Traviatta sa vždy hrá v taliančine a hrá sa rovnako vo Viedni, v Prahe, v Budapešti alebo kdekoľvek chcete. Vždy na tú Traviattu, je to vždy cťou pre Národné divadlo, akýkoľvek predseda vlády si priviedol svojho rezortného kolegu z akéhokoľvek štátu. Teraz nejde o to, aký vzťah má kultúra k vládnej moci, ale aký vzťah má vládna moc ku kultúre, o tom som chcel hovoriť preto, lebo tá Traviatta, ešte raz to opakujem, sa stále spieva rovnako.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Mečiar, pani poslankyňa Bollová, Kovarčík, Štefanková, pani poslankyňa Tóthová ako posledná prihlásená ústne do rozpravy. Ako prvý vystúpi pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky s výnimkou obdobia, keď vláda po voľbách podáva demisiu a do vymenovania novej je poverená výkonom vlády, môže kedykoľvek odvolať ktoréhokoľvek člena vlády. Čiže je to úkon legislatívne čistý, legitímny, odôvodnený právnym postupom, ale aj odôvodnený vecne.

Minister kultúry by mal zastupovať kultúru vo vláde a vládu v kultúre. Aké sú možnosti tohto pána ministra zastupovať jednu alebo druhú stranu? S poľutovaním konštatujem žiadne. Minister vstupuje do vlády ako zástupca skupiny okolo, nie je nominovaný žiadnou politickou stranou, nemá politickú identitu, keď sa stane členom vlády a má vykonávať politiku vlády, začne zakladať vlastný politický subjekt, ktorého záujmy sú nekompatibilné s vládou, dokonca v rozpore s niektorými inými členmi vlády a namiesto toho, aby robil politiku rezortu vo vláde, začne robiť politiku z toho, že chce seba etablovať na politickej scéne ako politika a využíva funkciu ministra na založenie a prípravu novej strany a reprezentáciu tejto strany na verejnosti s cieľmi, ktoré s kultúrou nemajú nič spoločné. Sú agitkou, ale nie šéfovaním takému dôležitému rezortu, ako je.

Keď zoberieme, že ako zastupuje minister kultúru vo vláde, tak, samozrejme, že veľa vecí sa vlečie. Urobili sme aj za našej vlády niektoré chyby vo vzťahových veciach k umelcom, ale vždy sme boli za slovenskú kultúru a dnes sme v situácii, že ako vlastne slovenskú kultúru môže politicky nikde nepatriaci, neidentifikovaný minister zastupovať v rezorte. Ak aj hovoríme, že je zo skupiny okolo, tak treba priznať, že to je pán minister, ktorý hovorí, že z tejto skupiny okolo nemôže zobrať nikoho do svojho klubu, lebo nie sú čistí. Tak prečo čistý a čestný človek zastupuje nečistých poslancov vo vláde? A vďaka nim si zbiera svoju kariéru. Veď keď je čestný, nech ide preč. Čo tam robí?

Pokiaľ ide o otázky, ktoré v rezorte pretrvávajú, sú dlhšie, niektoré sa hromadia za jeho vlády, niektoré tu boli skôr, ale otázka je, čo robí v tej vláde pre kultúru? A zisťujeme, že ten podstatný moment je niekde inde. Niekto požiada miliardu na rodinné domy pre Kórejčanov a má ich. Iný požiada pol miliardy pre Talianov za Slovalko v Žiari nad Hronom a má ich. Iní požiadajú iné zdroje a majú ich. A minister kultúry, ktorý má žiadať o zvýšenú podporu z vlády a parlamentu pre kultúru, nepýta nič. Nevie nič presadiť, nevie nič vybaviť, púšťa tu teórie, ktoré sú na smiech každému, čo okolo kultúry aspoň prešiel a nič nedosiahol. Ani navýšenie zdrojov, ani uvoľnenie rezerv, ani pustenie tých základných programov, ktoré pre kultúru sú nevyhnutné. Namiesto toho prichádza s teóriou reštrikcie kultúrnych zariadení, kultúrnych objektov a kultúrneho majetku.

Takže minister, ktorý takto robí, nie je zástupca rezortu vo vláde. Na to, aby mohol zastupovať vládu v rezorte, musí vedieť rozprávať s ľuďmi a s ním sa nemá kto rozprávať. Že tam sľubuje niektoré populárne kroky, ktoré robil ako štátny tajomník, že tam dáme na voľný čas, tam dáme hento, tam oné, no, ale to nie podpora kultúry. To nie je ani kultúra sama osebe. Ekonomické chápanie kultúry v tejto podobe je na hony vzdialené od reálneho ekonomického chápania významu kultúry a kultúrnosti spoločnosti.

Takže, pán minister, to vaše pôsobenie je nielen naivné, ale aj nezmyselné. Ak hovoríme o tom, že kultúra má niečo v súčasnosti urobiť a je snaha získať zdroje, prečo kšeftujete s objektmi, ktoré sú kultúrnou podstatou a kultúrnou hodnotou, hodnotami, prečo sľubujete a ešte ste taký geniálny, že hovoríte, že idem predávať objekt za 256 miliónov, ale ak by ho nikto nechcel, tak ho dáme za polovicu. Tým automaticky všetkým záujemcom poviete, počkajte trošku, bude za polovicu. Prečo ho ponúkate potom buď vyššiemu územnému celku, alebo ste našli kontakt s primátorom mesta a tam aj dnes vám kresťanskí demokrati nevyslovia nedôveru možno aj preto, že to bude majetkom primátora mesta, ktorý je za KDH, a získava objekt, ktorý lukratívne prenesiete niekde inde bez akéhokoľvek projektu ďalšieho využitia. Kšeftujete s pozemkami okolo objektu budúceho Slovenského národného divadla, ktoré majú obrovskú hodnotu a sú vyčlenené dlhodobo na vytvorenie kultúrno-spoločenského centra európskeho významu a vy z toho ako drobný obchodník idete robiť obchod.

Takže, pán minister, dovoľte mi, aby som vám oznámil, že pre nás v našom chápaní platí slovo predsedu vlády - zastavia sa akékoľvek privatizačné akty pre akékoľvek zmeny vlastníctva. Ak v nich chcete pokračovať a takto budete žartovať, tak stiahnete so sebou celú vládu a nebudeme ani chvíľku váhať predložiť Národnej rade Slovenskej republiky pre neplnenie slova predsedu vlády návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády a celej vláde. Buď s tým skončíte a platí to na všetko, čo vláda robí, alebo sa vystavujete riziku, že strhnete celú vládu. Keď sa vás vláda nechce zbaviť a považuje vás za takého dôležitého, že jej stojíte za túto cenu, nech sa stane táto druhá vôľa. Prečo by sme sa jej bránili?

Pokiaľ ide o otázky chápania kultúry a vášho ekonomizmu naivného, to je horšie ako naivné maliarstvo, lebo tí aspoň voľačo vytvoria, ale vy ste proti zmyslu času. V čom sa prejavuje tento ekonomizmus? Prvý potenciál pre rozvoj každej spoločnosti je tvorivosť. Rozvoj tvorivosti je vždy podmienený rozvojom kultúry a umenia. Tam sú základy tvorivosti. Tie sa prenášajú do všetkých ostatných disciplín. Keď som bol v národoch v Ázii a rozprával som sa s nimi, hovorili, nižší stupeň tvorivosti vyžaduje väčší stupeň nakladania ekonomickej sily na vymyslenie niečoho nového.

Druhý aspekt, ktorý každý musí rešpektovať, aj veľké nadnárodné spoločnosti prišli na to, kultúrnosť prostredia, kultúrnosť vzťahov je ekonomickou veličinou. Tí, ktorí majú kultúrne vzťahy a majú kultúrnosť prostredia, dosahujú vyššie ekonomické výkony a výsledky pri porovnateľnej technológii ako tí, ktorí ju nemajú. Tam je druhá hodnota kultúry a kultúrnosti. Kultúrnosť je súčasť vzdelania človeka, dotvára ho a kompletuje ho ako osobnosť v hodnotovom systéme, dotvára ho aj ako človeka, ktorý si utvára názor na mnoho vecí, potrebuje ju poznať. Kto nepozná mnoho vecí, v mnohom je jeho život ochudobnený.

Potom, pán minister, sme nespokojní s vami aj preto, že ak hovoríte o ekonomike, tak sme všetci svedkami nastupujúcej globalizácie, ale táto globalizácia prináša so sebou okrem pozitívnych trendov aj niektoré veci, ktoré sú kontraproduktívne a teraz mi povedzte pod vaším vedením, ako by slovenská kultúra zostala slovenskou v globalizačnom svete? Veď o tom nemáte ani tušenie. Akoby v európskej integrácii Slovensko európsku integráciu obohacovalo svojou vlastnou kultúrou, pritom sa neuzatváralo, ale prijímalo tú ostatnú kultúru. Dnes, keď prebieha svetová unifikácia kultúrnych foriem zábavy, kultúrneho spôsobu života, ktorý si môžete pozrieť u Japoncov, môžete pozrieť u Indov, môžete pozrieť u Arabov, čokoľvek, všade je to rovnaké. Ak prebieha táto unifikácia, v čom má byť tá zvláštnosť a osobitosť kultúry slovenskej?

Ak hovoríte o ekonomizácii, tak si potom povedzme, že tu je 5 300-tisíc ľudí, kultúra Slovenska je kultúra Slovákov a národnostných menšín, čiže je to multikulturálna funkcia, ktorá sa vzájomne ovplyvňuje a má sa navzájom ovplyvňovať a obohacovať ďalej, ale ak toto existuje, ak teda tento vplyv viacerých kultúr existuje, ako zachováme jej podstatu, keď trh má 5 300-tisíc odberateľov, keď ľudia v tomto štáte majú istú úroveň priemerných zárobkov a ceny kultúrnych podujatí určujú dostupnosť kultúry občanov. Poviete mi, že dávate 200 korún mladým ľuďom na jednorazové vystúpenie, ale je to to, čo potrebuje umenie? Potrebuje štát nie ako riaditeľa, ktorý bude distribuovať peniaze a rozhodovať o milosti a nemilosti. Potrebuje štát ako sponzora podporujúceho tvorbu, ale s objektivizáciou rozdelenia peňazí cez umelecké zväzy a organizácie. Hovoríte o daňovom zaťažení. No dobre, ale veď rastom dane z pridanej hodnoty zdraželi aj umelecké diela. Ponúkate mastičku v podobe jedného, dvoch percent, že zoberiete peniaze umeleckým zväzom alebo niektorým organizáciám, alebo fondom, ale to nerieši podstatu nižšej dostupnosti zdrojov pre všetkých tvorivých umelcov.

Aj pri kritike socializmu, veď tam bolo predsa na každú investíciu viazané isté percento vecí pre výtvarníctvo. Dnes také niečo neexistuje. Vrátiť sa treba aj k takýmto veciam a hľadať zdroje na ich podporu.

Pokiaľ ide o ostatné zložky územia, keď zoberiete jazykové, viazané sú na územie Slovenskej republiky, možno Čiech a dosť, ďalej sa nepredajú. Prečo tak veľa spevákov spieva v angličtine, lebo sa nepredajú. To naše územie ich nestačí uživiť. Ešte ak zoberieme, že tlačia CD, dvakrát idú cez hranicu, máte tam dvakrát sadzby, dvakrát pridanú hodnotu a všetko potom nesmierne zdražieva. Ako chcete toto riešiť, pán minister? Toto by bola ekonomizácia kultúry, nie tie nezmysly, čo vy hovoríte, že budeme hodnotiť cenu kultúrnych objektov podľa toho, koľko lístkov na vstupnom predajú. Nuž, podľa toho, aká bude organizácia návštevnosti, to sa predsa nedá.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s podporou jednotlivých druhov umení, treba povedať aj, čo to je slovenské umenie. To nie je len toho, ktorý je tvorca. To je aj interpret, aj keď spieva v inej jazykovej verzii alebo v inom štáte, ale je to interpret, ktorý vyrástol z tejto podstaty, reprodukuje to umenie niekde inde. To je ten, čo ju tvorí ako originál. A keď zoberieme tieto veci, tak prichádzame k záveru. Spadajú vám médiá, v Slovenskej televízii skoro nič, tá dáva teraz premiéru áčkarských programov, predražených programov, do konca roka bude chudobnejšie. Ostatné televízie pracujú na komerčnej báze, pôvodná tvorba takmer zaniká, to je televízna tvorba, iná tvorba.

Ďalej, keď zoberiem spisovateľov, tak dnes majú situáciu mimoriadne ťažkú, pretože, ak chce vydať knižku, nemôže len napísať, musí si zohnať aj toho, kto to zaplatí. Ak ho nezoženie, tak jednoducho jeho umenie je umenie v stolíku. Keď zoberieme, koľko príležitostí dostávajú výtvarní umelci, aké majú šance v zahraničí, doma na prezentáciu, ak nemá sponzora, tak jeho umenie je odkázané na toho, kto má peniaze a sprostredkúva biznis. Nie na toho, čo má tvorivý potenciál. A zmeny, náznaky týchto zmien u vás, pán minister, nie sú. My sme mali sťažené podmienky s umelcami, ktoré vyplývali skôr z politických rozdielov ako z rozdielov toho, že by sme si slovenské umenie nevážili. Ale u vás nič v tomto smere nevidím.

Súčasťou slovenského umenia je ľudová kultúra. Aká je podpora tejto kultúry? Súčasťou vecí, ktoré patria do vašej pôsobnosti, sú verejnoprávne médiá. Aká je situácia v rozhlase? Aké metódy práce sa tam používajú? Aká je situácia vo verejnoprávnej Slovenskej televízii? Aká je situácia v TASR, ktorá patrí do vašej kompetencie. Veď ste tam ešte ani nevstúpili, ani to neviete ovplyvniť, ani to neviete komentovať. Aká je situácia v oblasti printových médií? Ako vyzeráme s cenami, s odbytom, s distribúciou, s monopolizáciou. Na to nemáte ani len najmenšiu odpoveď. Takže preto, pán minister, nie preto, že ste Tóth, čo v preklade je Slovák, ale preto, že tomu nerozumiete. Niečo ste zdedili, ale namiesto, aby ste korigovali chyby dedičstva, rozvíjate chyby nové, ktoré podstatným spôsobom postihnú túto kultúru. Na to, aby ste riešili svoju osobu, kladiete väčší dôraz ako na obsah vlastnej výkonnosti vo funkcii ministra.

Minister, to je nie pán, to je služobník. Aj od latinského minister služobník pochádza. Tak slúžte. Nepanujte. Nechcite vládnuť, nechcite určovať, nájdite dialóg s ľuďmi, s ktorými robia, ak je to už neskoro, alebo choďte preč. Tí umelci, ktorí vás kritizujú, vás kritizujú oprávnene. Majú dostatok dôvodov na to, aby v argumentácii uviedli, v čom robíte chyby. Budete sa brániť, budete brániť svoje postavenie. Asi ho dnes ubránite, ale nepomôžete tomu, prečo ste minister. Prečo si vás štát platí, prečo vás ľudia platia, čo máte pre nich urobiť. Čakať, že nájdete v sebe morálnu silu a odstúpite, je zbytočné. Nemáte ju. Čakať, že vás odvolá predseda vlády v situácii, keď má 53 poslancov, bojí sa, že niektorý z tých ľudí okolo, že by povedali, že nepodporia ani jeho člena vlády, má strach. A vyplýva to zase z politickej slabosti. Tam, kde sa politická, ľudská slabosť a chamtivosť spoja, vychádza to, čo dnes vidíme. Takže, pán minister, neohrozujte celú vládu. Skončite s vašimi obchodmi, inak strhnete so sebou všetkých. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloško, pán poslanec Cuper a posledná pani poslankyňa Štrofová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Mečiar, rád by som vás povedal tri poznámky na vaše vystúpenie. Po prvé, hovorili ste o tom, že táto vláda dala slovo, že nebude už ďalej privatizovať, upozornili ste pána ministra, že pokiaľ by to porušil, tak to poruší celá vláda. Rád by som sa vás opýtal, ako to bolo v roku 1994. Mám pocit, že vy ste poslednú noc ešte vaša vláda privatizovala, akcie VSŽ dávala, privatizovala pre firmu Manažér, pokiaľ sa nemýlim. Čiže ubezpečujem vás, že aj keď som v opozícii, predpokladám, že poslednú noc táto vláda už nebude privatizovať.

Druhá vec, hovorili ste tu o tvorbe a podpore tvorby v kultúre. Rád by som sa opýtal, ako je to s Kolibou, ona patrí celá vám alebo vašej dcére, alebo sčasti vám a koľko filmov sa tam natočilo? Čo ste vy urobili pre slovenskú kinematografiu, ako by som povedal hlavný manažér Koliby?

A tretia vec, ja si myslím, ale že niečo pozitívne predsa v tom je, že ste sa postavili na čelo týchto umelcov, podotýkam, ktorých ešte v toku 1997 ste nie vy, ale ktorí boli ťahaní dole po schodoch, môžete sa to napríklad opýtať pána herca Kožku, že tú zlomenú ruku, že z čoho to má, chodil s tou sadrou na pravej ruke asi dva mesiace, lebo to bola veľmi zložitá zlomenina. Čiže chcem len oceniť, že zrejme tým dávate najavo, že ste pochopili, že vtedy ste ich nemali, nemyslím zase vy, ťahať po tých schodoch a vyháňať a že tá politika, ktorú robil váš minister Hudec, nebola dobrá, a teda, že takýmto spôsobom dávate najavo, že to začínate s kultúrou myslieť dobre, čo je v najnovších dejinách Slovenska veľmi pozitívny, by som povedal, trend.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Mečiara v tých častiach, kde hovoril o vzťahu globalizácie kultúry a jej podstaty v národnom štáte, kde aj tkvie. V každom prípade za vlády alebo za vlád Vladimíra Mečiara a za vlády alebo za vlád, v ktorých bola aj Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko sa dbalo na to heglovské, že štát sa rovná kultúra. Štát je výdobytkom civilizačných postupov ľudstva a vždy produkoval, alebo lepšie povedané produkovala ho istá kultúra. Dnes tieto reformné vlády Mikuláša Dzurindu sa riadia bezbrehým liberalizmom aj v oblasti kultúry alebo ponímania kultúry a jej odštátňovania a nahrádzajú ju akýmsi regionalizmom.

Chcem vám všetkým povedať, že si treba kúpiť občas aj nejakú publikáciu o globalistických a antiglobalistických tendenciách aj v oblasti kultúry a tam sa dočítate, že podstata kultúry alebo štátnej kultúry, štátom dotovanej kultúry nestratila na svojom význame, pretože jej likvidáciou likviduje štát samu svoju podstatu, a tak tomu bolo vždy v dejinách, že štát mal vlastnú kultúru, vlastnú civilizáciu, ktorá ho vlastne aj živila, a tým ho vlastne aj filozoficky oprávňovala na existenciu. Takže asi toľko som chcel povedať k tomu, ostatné dopoviem vo svojom vystúpení. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani Štrofová.

D. Štrofová, poslankyňa: Pán exminister, môžem rozprávať? Nebudete ma vyrušovať?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pani Štrofová.

D. Štrofová, poslankyňa: Nie, vyrušuje ma váš exminister, takže dovolím si požiadať ešte raz o čas, lebo uteká mi.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dajte ešte raz čas od začiatku pani poslankyni Štrofovej.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, chcem reagovať na svojho predrečníka, na pána poslanca Mečiara, a to vo viacerých súvislostiach, ale neodpustím si reagovať aj na to, že isté trápnosti a tendenčné návraty do minulosti tu stále prezentuje jedna osoba, ktorá nás vracia stále len do minulosti. Príde mi to trošku smiešne, lebo tento parlament má v prvom rade posúvať túto spoločnosť dopredu, a nie stále vracať sa do minulosti. Minulosť, z nej sa môžeme učiť, ale musíme sa pozerať dopredu, pán poslanec.

Kultúra je v spoločnosti veľkou výzvou, a tá má byť veľkou výzvou aj pre pána ministra. Kde je dnes kultúra v kultúre, prosím vás. V umeleckej obci je nespokojnosť, v novinárskej obci tiež nespokojnosť. Treba povedať, že zatiaľ nebol schválený zákon, ktorý tu už viacerí predrečníci spomínali tak, aby sa zabezpečila istá etika a morálka v médiách. V literárnej obci nespokojnosť, neriešenie mnohých ich problémov. Kultúra má byť o kultúre, a nielen o istej lukrativite a obchode. Kultúra je investícia do istej formy vzdelania, doplnenia osobnosti, naplnenia duševných hodnôt spoločnosti. Nemožno všetko vidieť len cez peniaze. Sú aj menej ekonomické rezorty, možno ten váš do toho spadá. A treba nad ním aj takto uvažovať. Takže len manažérsky a ekonomický prístup nie je ten najvhodnejší. Budovy divadla sa stali dnes predmetom špekulácií, a tým aj dosť veľkej nekultúry, pán minister. Myslím si, že aj toto je veľmi na zamyslenie. Kultúra ostala možno ešte kultúrou preto, že sa zdráha nechať sa ovplyvňovať politikmi. Len dokedy vydrží? Umelec je dnes človek, ktorý si musí...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh? Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Podať procedurálny návrh, aby ste urobili prestávku, aby pán minister slovenskej nekultúry tu nekultúrne počas prejavov poslancov sa kŕmil a zapíjal obed minerálkou. Nepatrí sa to v tejto snemovni a ani nie je to umožnené ani poslancom. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Päť minút prestávka.

(Päťminútová prestávke.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím pani navrhovateľku, pána spravodajcu a pána ministra, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať v prerokúvanom bode programu. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ešte musíme počkať na pána spravodajcu. Pán poslanec Kropilák. Člen príslušného výboru zaujme miesto za spravodajcu v súlade s poverením výboru pre kultúru, školstvo, médiá, mládež a šport. Teraz budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Bollová. Pripraví sa pán poslanec Kovarčík.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážená pani navrhovateľka, dámy, páni, milí kolegovia, keď sa v Národnej rade Slovenskej republiky rozhodovalo o tom, či podporiť, alebo nie návrh ústavnej zmluvy o Európskej únii, odporcovia argumentovali hlavne vyjadreniami, že predloženým návrhom bude ohrozená suverenita Slovenska a jeho národno-kultúrna identita. Pretože za návrh zmluvy hlasovala väčšina poslancov tohto parlamentu, obavy zo straty oboch atribútov zvrchovanosti krajiny a jej národa akoby sa pominuli. Nasvedčuje tomu pôsobenie vlády Slovenskej republiky, ktorá stále viac celonárodného majetku, ale i svojich kompetencií priamo či nepriamo odovzdáva do rúk cudzincov a výkonom funkcií ministrov, rezorty ktorých by mali v prvom rade posilňovať národno-kultúrnu identitu, poveruje osoby vedené pudom korporatívneho správania sa mŕtveho chrobáka, teda ľudí všemožne ignorujúcich váhu vzdelania a kultúry. Nepochybne k nim patrí i pán minister Tóth.

Pochybujem o tom, že niekto informoval pána Tótha pred nastúpením na ministerský post, čo to vlastne je kultúra. Nebudem vykladať tento pojem, aby som neurážala tých, ktorí výklad poznajú. Len konštatujem, že v žiadnej encyklopédii ani výkladovom slovníku sa nespájajú s pojmom kultúra slová biznis, tovar, makro či mikroekonomické kategórie a hodnotenia. Zrejme z nevedomosti základných postulátov ani jeden z ministrov kultúry po roku 1989 sa ani nepokúsil vypracovať zásady kultúrnej politiky štátu, t. j. Slovenskej republiky, ktorej národná identita je priamo závislá od stavu kultúry najmä v čase, keď vládne eufória univerzalizmu a násilného vnucovania cudzích hodnôt a spôsobov života. Do sféry kultúry patrí i princíp slobodnej vôle, schopnosť rozlišovať a vedieť voliť medzi dobrom a zlom, neprípustnosť zabíjania, vzájomná úcta, tolerancia, solidarita a ďalšie morálne princípy, ktoré sú pôvodnou súčasťou hodnotových systémov. V posudzovaní činnosti, respektíve nečinnosti ministerstva kultúry nemôže ísť iba o vzťah ministra k divadelnej obci, o nedostatky či netransparentnosť v podpore umelcov rôznych žánrov, o nejestvovanie štátnej mediálnej politiky, o predaji nehnuteľností pôvodne určených na kultúrnu produkciu. Nestačí iba kritizovať nedostatočné financovanie národnej ľudovej kultúry, pôvodnej tvorby, literárnych periodík či udeľovanie grantov.

Pokiaľ bude kultúra v politike štátu predstavovať iba zostatkovú kapitolu štátneho rozpočtu a bude tlačená do pozície samofinancovania, nemožno hovoriť o duchovnom povznesení slovenského národa, bez ktorého nebude jestvovať rast úrovne jeho materiálnych statkov ani jeho schopnosť multikultúrnej komunikácie či prezentácie Slovenskej republiky v súčasnom európskom a svetovom politickom chaose. Dovolím si poznamenať, opäť pripomenúť, že som svojho času vysvetľovala svoje chápanie výrazu "národ slovenský". Rátam do toho všetkých občanov, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, teda Slovákov i ostatných príslušníkov národnostných menšín. Všetkých sa ich týka kultúra a jej stav.

Nekonečný môže byť výpočet nedostatkov ministra kultúry. Lenže v zmysle systému korporatívneho absurdizmu kritiku nahradila pokrytecká solidarita, vzájomné pochlebovanie, z ktorého pramení nedotknuteľnosť osoby, desivá arogancia a manifestácia moci. Prepojením kultúrno-intelektuálnych a ekonomických skupín vznikla mocensky centralizovaná sebainterpretácia a solidárna uniformita. Je zložité zdôvodniť katastrofálny stav kultúry na Slovensku. Pretože nik zo solidárnej korporácie vládnej moci sa neobťažuje premýšľať nad sférou, ktorá neprináša zisky jednotlivcom alebo lobistickým skupinám. Preto je nevyhnutné zabrániť pokračovaniu agónie slovenskej kultúry, aby sme nespôsobili jej smrť. Všetci, ktorí nepatria ku skupine kultúrnych analfabetov, chápu, že by po smrti kultúry nastúpila likvidácia slovenského národa i slovenskej štátnosti. A potom by už vôbec nebolo potrebné hľadať dôstojného kompetentného človeka na funkciu ministra kultúry. Teraz je ešte čas. Ale myslíme si, že najvyšší. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Pán poslanec Cuper. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať pani poslankyni Bollovej za terminus technicus, ktorý použila vo svojom vystúpení, a to je hodnotový systém. To je asi tá prapodstata vecí, od čoho sa všetko odvíja a bude sa ešte dlhodobo odvíjať a na začiatku akéhokoľvek vládnutia smerom ku kultúre a nielen smerom ku kultúre, samozrejme, ale v tejto chvíli hovoríme o kultúre, no ale kde inde hovoriť o hodnotovom systéme a kde inde podporiť ten hodnotový systém, istú filozofiu hodnotového systému ako v parlamente legislatívou. A to je to, čo tu nefunguje, to je to, čo nefunguje z hľadiska ministerstva kultúry, a to je to, prečo sa pán minister kultúry Tóth stal po ôsmich rokoch istým vrcholom ľadovca, ktoré sa prejavilo v rámci jeho odvolávania v súčasnosti. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pani poslankyni Bollovej za jej veľmi pekné vystúpenie. V konečnom dôsledku jej vystúpenia sú vždy naozaj fundované. Aj tentoraz sa postavila k problému, tak ako stojí so slovenskou kultúrou a jej podporou zo strany Slovenskej republiky. Ani jeden z takzvaných reformných ministrov na ministerstve kultúry si neuvedomil, že slovenský národ a slovenská spoločnosť prežila len vďaka tomu, že si zachovala kultúrnu identitu, lebo štátna jej vždy chýbala. S akým počudovaním človek ale potom pozerá na ich primitívnosť počínania, keď si prečíta, trebárs, v českom časopise, akým spôsobom napríklad Slovenská národná galéria vystavuje takzvanú slovenskú gotiku, lebo tak ju volá a píše už iba o uhorskej gotike. Je netvrdím, gotika je univerzálny umelecký štýl, ktorý tu bol, ale mala svoje národné špecifiká všade a všade sa píše o nej v tomto duchu ako o univerzálnom aj národnom kultúrnom počínaní. Ale v Slovenskej národnej galérii sa zrazu začína objavovať už iba akýsi bezbrehý regionalizmus. Potiera sa to, že tu existuje už okrem slovenskej kultúry, slovenského národa, ktorý tvoril túto kultúru po stáročia, takmer tisícročie, skutočnosť, že by vôbec sa na nej podieľal, lebo už sa nehovorí o slovenskej gotike, slovenskom baroku, zrazu už sa hovorí len o stredoeurópskom alebo dokonca o uhorskom, ako keby na jeho tvorbe v Uhorsku neparticipovali Slováci, ale iba Maďari. Takže toto...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne mojim kolegom za podporu. Niekedy ma skutočne veľmi mrzí, ak ich tu nie je prítomná väčšina poslancov nie pri mojich vystúpeniach, ale pri prerokúvaní takých závažných vecí ako napríklad teraz otázka kultúry. Ale som rada, že tí, ktorí sa o to zaujímajú, tu sú, a to ma teší, že som mohla pred nimi vystúpiť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kovarčík. Pripraví sa pani poslankyňa Štefanková.

J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dnes odvolávame ministra kultúry Slovenskej republiky. Zdôrazňujem to Slovenskej republiky, pretože môj stručný a krátky príspevok sa bude týkať tejto problematiky.

Po odbornom a veľmi kvalifikovanom zdôvodnení kolegyňou Dankou Podrackou nedá mi, aby som nepripomenul poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a občanom Slovenskej republiky veľmi vážny prešľap pána Tótha, ministra kultúry Slovenskej republiky, keď odhalil s podpredsedom vlády pánom Csákym v obci Štitáre tabuľu v maďarskom jazyku hudobnému skladateľovi Zoltánovi Kodálymu. Upozorňujem, že v maďarskom jazyku na území Slovenskej republiky. Uvedenú tabuľu financovalo z peňazí daňových poplatníkov Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ja som, samozrejme, nezostal pokojný a išiel som sa spýtať pána starostu, že keď občania, ktorých je tu 90 percent, teda Slovákov z národnosti slovenskej, keď niekto sa bude chcieť spýtať, čo na tej tabuli je napísané, že ako sa to dozvie, tak on mi povedal, že zastaví si niektorého občana v tých Štitároch a ten mu to preloží.

Ja sa vás pýtam, pán minister, kto vám dal právo degradovať národ, 90 percent občanov tejto Slovenskej republiky, a pýtam sa, koľko tabúľ podobného druhu bolo odhalených v Maďarskej republike slovenským umelcom, slovenským spisovateľom, básnikom za obdobie vášho vládnutia na ministerstve kultúry, prípadne za obdobie osem rokov vládnutia vlády Mikuláša Dzurindu. Už len tento prešľap je dôvodom na to, aby ste odstúpili z funkcie ministra kultúry Slovenskej republiky.

Pán minister, ja vás vyzývam, nenechávajte sa odvolávať, odstúpte sám. Všetci sú proti vám, kultúrna obec, politici, občania Slovenskej republiky a vy sa držíte vo funkcii ako kliešť. Ja sa pýtam prečo? Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Urbáni, Jaduš, Cuper, pán Husár, pani poslankyňa Tóthová posledná. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Urbánimu.

M. Urbáni, poslanec: Pán predsedajúci, dámy a páni, ja by som doplnil pána Kovarčíka s tým, že nositeľkou kultúry a propagátorkou kultúry na Slovensku je aj Matica slovenská. Predkladal som s kolegyňou pozmeňujúci návrh pri rozpočte navýšenia zdrojov Matici slovenskej o 5 miliónov. Údajne to nebolo možné, ale bol prísľub od pána ministra, že Matica slovenská tieto zdroje dostane. Preto doplňujem kolegu Kovarčíka a chcem sa opýtať pána ministra, či Matica slovenská týchto 5 miliónov sľúbených dostala. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Ja by som chcel svojho kolegu Janka Kovarčíka podporiť a vyzvať rovnako pána ministra, či nezváži sám abdikáciu na svoju funkciu, pretože byť nechceným ministrom v prostredí, keď sa mu z každej strany na hlavu valí toľko výčitiek a možno aj urážok je skutočne nie veľmi lichotivé a nie je dobré možno aj pre politickú budúcnosť strany, ktorú zakladá. Ale ja do istej miery ho chcem aj poľutovať, pretože pán minister je pokračovateľom liberálnej strany, ktorej sa akosi zvýšilo pri deľbe moci práve to kultúrno, zvýšilo sa jej umenie a jednoducho treba povedať, že trhové princípy, ktoré sú základom liberálnej politiky bývalej strany ANO, sa nedajú aplikovať na kultúru. Ja som dlho chcel porozumieť a pochopiť, prečo KDH sa zastáva, aj keď je v "tvrdej" opozícii tohto postu ministra kultúry a prišiel som práve po reči pána Mikloška na to, že KDH určite ako strana konzervatívna, ktorá určite chápe význam kultúry a umenia z dôb historických, z dôb, keď aj cirkev potrebovala kultúru a umenie na presadzovanie svojich ušľachtilých cieľov, tak KDH rovnako cíti pravdepodobne spoluzodpovednosť za to, že tá deľba moci bola jednoducho veľmi zlá. Cíti spoluzodpovednosť za osem rokov nič nerobenia v kultúre, za úpadok mravov, cíti spoločnú zodpovednosť za degradáciu umelcov, ktorí za peniaze bojovali za politické ciele proti pôsobeniu Hnutia za demokratické Slovensko. Dnes to mnohí umelci pripúšťajú. Dnes sa mnohí umelci aj za peniaze, aj za svoje postupy v roku 1998 hanbia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne. Pán Kovarčík, netreba ísť až do Štitárov. Stačí si zájsť na terasu Bratislavského hradu, kde bol prednedávnom odhalený pamätník Alžbete Uhorskej, ktorá síce sa narodila na Hrade Wartburg, ale bola uhorskou kráľovnou. Je tam nadpis samozrejme alebo chvalabohu, že aj v slovenčine, ale napodiv aj v maďarčine a v angličtine už nie, v nemčine, i keď maďarsky nikdy nevedela táto kráľovná, ale Slovenské učené tovarišstvo a Anton Bernolák, tvorca gramatiky nášho jazyka národného, ktorý tu pôsobil v sídle Slovenskej národnej rady, lebo Hrad je oficiálnym sídlom Národnej rady, jednoducho ani len nemá pamätnú tabuľu. O to sa nepostaral ani jeden minister takzvaný reformno-liberálny. Chcem pánovi ministrovi však pripomenúť, že tá deetatizácia slovenskej kultúry a podieľanie sa na alebo priživovanie sa iných kultúr na tom, čo by mala patriť tomuto národu, je aj v iných oblastiach. Veď si len pozrite, koľko už odbočiek má Národné múzeum slovenského národa. Je tam už maďarská odbočka a iné. Ja sa pýtam, pán minister, koľko má odbočiek národnostných Maďarské národné múzeum v Budapešti alebo, nebodaj, České národné múzeum v Prahe a je tam silná slovenská komunita, takisto ako bola v Maďarsku. Samozrejme, že nikto takúto slepú odštátňovaciu politiku nepestuje. Jasne, že potom nie sú peniaze na slovenskú kultúru alebo sa stenčujú aj takýmito skrytými spôsobmi. To nehovorím už o likvidácii...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Najpodstatnejšia časť vystúpenia pána kolegu Kovarčíka podľa môjho názoru bola, pán minister, v poslednej vete, ktorú povedal. S kým naozaj chcete robiť kultúru bez tých, ktorí kultúru robia? S úradníkmi na ministerstve? Vaša situácia je taká paradoxná, že mi pripomenula jednu starú poľskú anekdotu. Vošiel sprievodca do osobného vlaku z Krakova do Varšavy do prvého vagóna a pýta od Anteka lístok. Nemám, hovorí Antek popravde. A peniaze máte? Nemám, odpovedá takisto popravde Antek. Tak ho zobral za krágeľ, dovliekol k najbližšej zastávke ku dverám a kopol do zadnej časti tela. Opakovalo sa to v druhom, treťom, štvrtom, piatom vagóne a v ôsmom už výpravca rezignovaný sa pýta Anteka: Kde až pán cestuje? Antek sa postaví, vyskúša tu spomínanú zadnú časť tela a povedal: "Ak dupak vytrzsyme, tak až do Varšavy". (Smiech.)

Takže, pán minister, vo vašom prípade to nebude ona zadná časť tela, ale svedomie. Ak vám vydrží svedomie, tak budete ministrovať až do 11. júna a možno ešte trochu ďalej.