V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 56. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Černá, Henzélyová, Pásztor a Rusnáková. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (tlač 1457).

Prosím zástupcu navrhovateľa za pána Pašku a spravodajcu pána Biroša, aby zaujali svoje miesta, a skôr ako skončíme rozpravu, sa pýtam pána ministra Zajaca, či žiada o slovo, aby vystúpil ako posledný v rozprave k tomuto bodu programu. Ospravedlňujem sa, ešte je tu procedurálny návrh, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda, nebude to celkom procedurálny návrh, ale naozaj tu denne sedíme a je tu aj pán minister zdravotníctva v tomto našom rade a nehovorím to sám, je obrovská zima. Upozorňujem na to, že som vedenie parlamentu viackrát upozorňoval na to, že je tu naozaj zima. Jediné riešenie, čo sa prijalo, bolo, že tu bol namontovaný jeden teplomer, ktorý ukazuje určite viac stupňov, ako máme my tu. Poďte sa sem pozrieť, naozaj sme všetci chorí z toho a tí, čo tu sedávame, máme z toho naozaj zdravotné problémy. Prepáčte, pán minister, žiadam nápravu. Dovidenia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nie je to naozaj prvá pripomienka, ihneď ako spustíme toto rokovanie, sa začnem touto otázkou zaoberať. Nech sa páči, pán minister. A poprosím kľud v rokovacej sále.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Opozičné strany dali návrh na moje odvolanie z funkcie ministra zdravotníctva. V parlamentnej demokracii je toto právo legitímne, rovnako legitímne je však aj moje právo povedať, že tento návrh má v sebe čosi znepokojujúce. Opozícia ma nechce odvolať za nečinnosť, ale za reformy, o ktorých aj ona sama hovorí, že sú nevyhnutné. Ale keď príde na lámanie chleba, absolútne ich odmieta. Reforma zdravotníctva je totiž nesmierne náročná a preto ju každá vláda odkladala, kým mohla. Iné riešenie však neexistuje a je len vecou odvahy, či sa nejaká vláda pustí do reformy aj s rizikami, že pri niektorých krokoch urobí chyby a ukáže sa, že ich treba priebežne korigovať. Mám už dnes za sebou aj túto skúsenosť a s o to väčšou pokorou sa pozerám na cestu, ktorú sme za posledné tri roky prešli. Chcem hneď na začiatku povedať, že moja vďaka patrí súčasnej vláde, ktorá sa reformy zdravotníctva ujala a vo svojom programovom vyhlásení prijala koncepciu, ktorú sme v reformnom tíme pripravovali už od roku 1999. Ak mám dnes pred vami hovoriť o dosiahnutých výsledkoch, ale aj o súčasných problémoch zdravotníctva, musím sa vrátiť do týchto rokov. Bol som už vtedy konfrontovaný s niektorými odborníkmi v zdravotníctve, ktorí sú dnes najhlasnejšími kritikmi reformy. Vtedy tvrdili, že stačí do zdravotníctva priliať viacej peňazí, oni s nimi už reformu urobia. Bolo to však absolútne nereálne. Vlievať finančné zdroje do nezreformovaného systému nemalo význam. Neznamenalo by to nič iné, iba prehlbovať krízu, neznamenalo by to nič iné, iba zhoršovať ekonomický stav. Rovnako je nereálne aj dnes, keď s znova objavuje návrh akejsi trucreformy, ktorá požaduje len maličkosť, 50 miliárd korún, čo by spoľahlivo rozvrátilo verejné financie. 50 miliárd korún ako príspevok štátu za poistencov štátu. Základ našej reformy bol presne opačný. Zdravotníctvo treba zreformovať a do zreformovaného zdravotníctva treba dať podstatne vyššie prostriedky, účelne využívané zdroje tak, aby boli na prospech poistenca a mohli v oveľa väčšej miere zhodnotiť prácu lekárov, sestier, zdravotníckeho personálu. Zefektívnenie ekonomiky v zdravotníctve nebolo pre mňa nikdy cieľom, ale nástrojom na jeho skvalitnenie. To treba povedať všetkým tým, čo dnes tvrdia, že zefektívnenie ekonomickej stránky zdravotníctva nie je potrebné, či, dokonca, že pre zdravotníctvo je škodlivé. Treba však povedať aj to, že zo strany opozície ide o - mierne povedané - o pokrytecký postoj. 15 rokov sme svedkami neskutočného odporu voči všetkým reformám. Sú to pritom tie isté politické strany a tí istí politici, čo tvrdili, že transformácia hospodárstva ožobráči ľudí, až kým sa neukázal jej úspech. Tvrdili, že rovná daň rozvráti systém, daňový, a štátny rozpočet. Až kým sa neukázalo, že jej výsledkom je zvýšenie príjmov. Tvrdili, že reforma verejnej správy pripraví obce a mestá o finančné zdroje, až kým sa neukázalo, že im dáva priestor pre samostatné rozhodovanie. Tvrdia, že reforma dôchodku zoberie ľuďom peniaze na zaslúžený odpočinok, až kým sa neukáže, že im ich pridá. Tvrdia, že platené vysoké školstvo zabráni študovať deťom z nemajetných rodín, až kým sa neukáže, že je to forma, ako sa naučiť vážiť si štúdium a jeho kvalitu, a naopak, umožniť sociálne slabším študovať. Tento príbeh sa opakuje už 15 rokov. Opozícia sa postavila proti každej reforme. Neštítila sa akéhokoľvek vodenia za nos a zavádzania verejnosti, vytvárala nezmyselné mýty o tom, že reformy ohrozujú Slovensko, a pritom ho sama ohrozovala. A vždy keď sa ukázalo, že reforma je úspešná, brali to tieto politické strany ako samozrejmosť a zrazu začali vykrikovať, že oni sú za reformy a robili by ich lepšie, hoci neexistuje ani jediná reforma, ktorú navrhli. Tento postoj, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokladám za hlboko nepoctivý. Tváriť sa dnes bohorovne a tvrdiť, ako to robí opozícia, že by robili lepšie reformy, je vzhľadom na existujúcu skutočnosť hlboko zavádzajúce. Opozičné strany si aj dnes tak ako vždy umývajú ruky a tvrdia, že robiť reformy je zodpovednosť vlády a ich zodpovednosť je tieto reformy kritizovať. Zabúdajú na to, že opozičné strany majú voči verejnosti základnú povinnosť a zodpovednosť hovoriť o nej pravdu. Na tom, že včerajší postoj verejnosti k ekonomickým reformám, reforme verejnej správy, dôchodkovej reforme, reforme školstva bol krajne negatívny, niesla veľkú časť zodpovednosti opozícia, rovnako ako ju nesie dnes za mýty o negatívnych dopadoch reformy zdravotníctva. Z tejto politickej zodpovednosti sa opozícia vyviazať nemôže, nech sa tvári akokoľvek svätuškársky.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať, nech sa už dnešné hlasovanie skončí akokoľvek, celé moje počínanie, aj to pri chybách a omyloch, ktoré reformu nevyhnutne sprevádzali a ktorých sme si vedomí, lebo je to oblasť, v ktorej sme sa často nemohli oprieť o vyskúšané vzory a museli sme vykonať doslova pilotnú činnosť a prácu. Je vedená týmto pôvodným reformným pátosom. Nosím si ho v sebe a podnes som presvedčený, že reforma zdravotníctva bola, je a bude jedinou správnou cestou. A toto presvedčenie naozaj nemôže vziať nijaký návrh na odvolávanie.

Zásadné reformy zdravotníctva sme spolu s Petrom Pažitným verejne publikovali v rokoch 1999 až 2001, kedy prešli rozsiahlou diskusiou a verejnou oponentúrou. Komplexnú reformu sme pripravovali v najreformnejšom politickom prostredí, aké tu bolo po roku 89, a k tomuto prostrediu sa vnútorne aj dnes hlásim a pokladám ho aj dnes za svoje politické prostredie. Keď sa v tomto prostredí povedalo naše slovo, platilo, platilo. Keď sa v tomto prostredí toto slovo prestalo platiť, zaniklo aj toto prostredie. Aj preto som prijal ponuku novo vznikajúcej, v tom čase novo vznikajúcej Aliancie nového občana, aby som na jej kandidátke kandidoval do parlamentu ako nezávislý odborník. Bol by som nevďačný, keby som aj dnes, nech sa medzi tým udialo čokoľvek, nepovedal, že som za túto ponuku ANO zaviazaný, lebo bez nej, bez tejto strany by celá reforma ostala iba na papieri. Politickí analytici označili vládu po voľbách v roku 2002 za vládu programovej zhody. Žiaľ, však platila aj druhá časť pravdy. Bola to aj vláda neprogramových rozporov, ktoré ju na verejnosti a v parlamente počas celého volebného obdobia neúnosne oslabovali, čo sa prejavilo aj pri prijímaní zákonov súvisiacich s reformami zdravotníctva. Pri nástupe do funkcie ministra zdravotníctva som verejne povedal, že pôjde o ťažkú reformu, ktorá sa dotkne a vzbudí nevôľu všetkých zložiek zdravotníctva - pacientov, lekárov, lekárnikov, poisťovní. Nikoho som nevodil za nos. Nesľuboval som modré z neba. Dnes teda je čas bilancovať, čo sa za vyše tri roky v rezorte zdravotníctva udialo.

Skúsim to urobiť veľmi stručne. Začnem tým, čo považujem za najdôležitejšie. Zmenou legislatívneho prostredia. Tento parlament v októbri roku 2004, 15 rokov po páde komunistického režimu, definitívne schválil 6 zákonov, ktoré na ruinách donekonečna upravovaného takzvaného socialistického zdravotníctva postavili základy nového, moderného systému slovenského zdravotníctva. Na tejto zmene pracovali po mojom nástupe do funkcie v roku 2002 desiatky kolegov na ministerstve a aj mimo neho. Použili sme pri tom to najlepšie z našich aj medzinárodných skúseností a vytvorili sme bezpochyby logicky dobre nadväzujúci a previazaný systém. Pri všetkých sprievodných problémoch, ktoré schvaľovanie a aplikácia novej legislatívy sprevádzajú, môžem so zadosťučinením konštatovať, že táto rozsiahla zmena prostredia za prvý polrok svojej účinnosti nespôsobila ani len vážnejšie zakolísanie poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom, tak ako to niektorí hlasno predtým prorokovali. Pokúsim sa vymenovať aspoň najzákladnejšie zmeny, ktoré táto legislatíva priniesla. Predovšetkým prináša do zdravotníctva súťaž, súťaž ako jediného garanta efektívnosti. Súťaž slobodnú a spravodlivú, súťaž, v ktorej sa nedá súťažiť na úkor občana. Súťaž, ktorej sa môže zúčastniť každý, kto splnil podmienky, zákonom stanovené, a nie tomu, komu to ministerstvo alebo komory láskavo povolia. Súťaž, ktorá je transparentná a je pod dohľadom štátu. Súťaž, v ktorej budú úspešní tí, ktorí budú schopní dosiahnuť požadovanú kvalitu za najlepšiu cenu. Súťaž, ktorej sa tí, ktorí úspešne roky parazitovali na predošlom systéme, boja ako čert svätenej vody. V novom systéme nie je možné beztrestne plytvať, vytvárať a kamuflovať dlhy. Každý, kto začne tvoriť dlhy, bude musieť okamžite reagovať a nie čakať na oddlžovanie. Hra s pravidelným oddlžovaním sa skončila. Systém taktiež významne sprehľadňuje hospodárske a finančné toky v zdravotníctve, čo následne prispeje k významnému zníženiu korupcie. Sociálne práva občanov, nový solidárny systém je plne garantovaný. Zo zákona má každý občan na základe verejného zdravotného poistenia právo na rovnakú starostlivosť a na rovnakú potrebu nezávisle na tom, v akom je sociálnom statuse. Minimálna dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti je garantovaná zákonom. Európska charta práv pacientov je prvý raz na Slovensku v Slovenskej republike prijatá tým najzávažnejším spôsobom. Je zakotvená priamo v zákonoch. Občania získali mnoho nových práv. Už nebudú len v pasívnej role pacientov, stávajú sa klientmi v tom najlepšom slova zmysle. Kvalita a bezpečnosť je garantovaná zákonom. Zvýšila sa vymožiteľnosť kvality a bezpečnosti.

Nový systém mobilizuje súkromné zdroje, nepotláča viacej súkromnú iniciatívu. Práca na vytvorenie a presadenie nového legislatívneho prostredia trvala viacej ako dva roky. Hovoríme im tiež aj nové pravidlá. Bola veľmi namáhavá, dokonca ťažšia, ako som sám predpokladal. V roku 2005 sme dolaďovali pravidlá, transformovali zdravotné poisťovne na akciové spoločnosti. Oboje je dnes úspešne za nami. Začali sme dnes transformáciu nemocníc, ktorá bude zavŕšená do konca tohto roku. Vytvorením tohto prostredia sme uskutočnili nevyhnutný predpoklad pre dlhodobý, garantovaný, stabilný rozvoj prosperity slovenského zdravotníctva. Bez tohto predpokladu by sa akákoľvek dočasná intervencia skončila možno trochu viac-menej populárnym ministrom, ale ďalej neriešeným problémom, kopiacimi sa dlhmi a pokračujúcou frustráciou poistencov.

Druhá, nemenej namáhavá a oveľa dlhšia časť reformy sa začína teraz a znamená zmenu správania lekárov, sestier, nemocníc, poisťovní a aj poistencov. Za veľký úspech považujeme to, čo prvý raz v histórii Slovenska existuje ako ucelený systém, je to systém záchrannej služby, ktorý dostatočne husto pokrýva územie celej krajiny a ktorému sme zabezpečili veľkorysé finančné zdroje. Tieto prostriedky budú po prvý raz vynaložené výlučne na záchranu života a zdravia občanov. Neuveriteľná a fascinujúca zmena z poskytovateľského manažovania záchrannej služby zaťaženého vysokými chybami a omylmi na geografický nadhľad akoby z dáždnika, ktorý nemá vo svete zatiaľ obdobu, tvorba takejto rýchlej zmeny nemôže byť a ani nebude zastavená nijakým, hocijako krivým obviňovaním. Štát na seba zobral povinnosť a prevádzkuje 8 krajských operačných stredísk, ktoré sú súčasťou integrovaného záchranného systému a ktoré celý rok 24 hodín denne prijímajú hovory z čísla 155 alebo z čísla 112. Vysielajú pojazdné ambulancie zdravotnej záchrannej služby a určujú cieľové nemocnice. Operačné strediská aj ambulancie budú vo veľmi krátkom čase, ešte tento polrok vybavené najmodernejšou dopravnou, medicínskou a komunikačnou technikou v hodnote vyše 300 miliónov korún, ktoré sme na systém kooperačných stredísk uvoľnili. Na zelenej lúke sme vybudovali Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dohliada na to, či občanom bola poskytnutá taká kvalitná zdravotná starostlivosť, na akú majú nárok. Nikdy predtým sa štát tak dôsledne nezaoberal tým, čo občania za svoje peniaze dostávajú, ako sa s ich peniazmi nakladá v zdravotných poisťovniach. Úrad je nezávislý a sústredí sa len na túto činnosť. Úrad za minulý rok vykonal vyše 2 200 kontrol, prebral vyše 10 000 oznámení, rozhodol v opodstatnených prípadoch 285-krát, podal 15 trestných oznámení. Porovnajme jeho pôsobenie s bývalým štátnym dohľadom, ktorý vykonávali úradníci. Veď z pôvodne 13 verejnoprávnych poisťovní ostalo 5. Straty korún, ktoré nastali nielen v kauze Perspektíva, je iba vrcholom ľadovca zlyhávania socialistického systému zdravotného poistenia cez pilot verejnoprávneho poistenia. Prostredníctvom spoločnosti Veriteľ sa nám podarilo úspešne a transparentne oddlžiť nemocnice všetkého typu. A poisťovne o dlhoch vo výške viac ako 20 miliárd korún, ktoré sme zdedili z minulých období. Taktiež sa nám podarilo zastaviť rast dlhu v rezorte. Za rok 2005 predpokladáme dlh už iba na úrovni splatnosti faktúr. V roku 2006 je skoro isté, že systém bude vyrovnaný včítane odpisov. Iba tento postup vytvára predpoklad pre zlepšovanie miest a následne aj sociálneho postavenia zdravotníckych pracovníkov.

Okrem týchto zásadných zmien pokročil rezort zdravotníctva aj v oblasti, ktoré sa občanov priamo nedotýkajú, prispievajú však k jeho celkovej modernizácii. V oblasti vzdelávania sme urobili zásadné zmeny. Praktická výučba študentov lekárskych fakúlt a odborov ošetrovateľstva je honorovaná z fondu, ktorý sme vytvorili a ktorý spravodlivo rozdeľuje finančný podiel na zvýšených nárokoch fakultných nemocníc spojených s praktickou výučbou. Ďalšie vzdelávanie lekárov a sestier, teda postgraduálne vzdelávanie sme zrovnoprávnili. Každá fakulta, ktorá má pregraduálnu prípravu, má právo sa uchádzať aj o postgraduálnu prípravu zdravotníckeho pracovníka u akreditačnej komisie ministerstva zdravotníctva a požiadať o akreditáciu ďalšieho vzdelávania. Už nebudú musieť získavať mladí lekári a sestry svoju špecializáciu iba v Bratislave, ale budú ju môcť získavať na deviatich fakultách. Vytvorili sme nový, oveľa transparentnejší a súťaživejší spôsob prideľovania vedecko-výskumných grantov ministerstva. Projekty dnes schvaľuje vedecká rada ministerstva zložená z najpoprednejších vedcov a napriek nedostatku zdrojov transparentne investujeme do ľudí vyše 150 miliónov korún ročne.

Pripravili sme nový kúpeľný zákon, ktorý tu bol schválený a ktorý výrazne modernizuje správu aj narábanie s národným prírodným bohatstvom. Umožňuje lepšie a spravodlivejšie deliť toto bohatstvo na prospech občanov, ale aj podnikateľov Slovenskej republiky. Minulý týždeň parlament schválil zákon o verejnom zdravotníctve, ktorý Slovensko posunul medzi moderné krajiny rešpektujúce mimoriadnu dôležitosť správneho životného spôsobu, podpory a ochrany zdravia, "pablik hels". Oproti minulosti, keď rezort nevedel získať ani korunu, sa nám podarilo získať pre náš rezort mimoriadne veľa prostriedkov z fondov PHARE, teda prestupových fondov či inej zahraničnej pomoci, nórskej alebo švajčiarskej. Zo štrukturálnych fondov bude mať zdravotníctvo aj vďaka našej vytrvalosti a neoblomnosti pre plánovacie obdobie rokov 2007 až 2013 rezervovaných 380 miliónov eur plus 25 % "kopejment" štátneho rozpočtu. Čiže niečo na úrovni 20 miliárd korún, ktoré budú slúžiť na modernizáciu Slovenska. Pracujem ešte na mnohých projektoch, ktoré prispejú k celkovej modernizácii. Ale pre túto chvíľu môžem skončiť s konštatovaním výpočtu týchto vecí s tým, že zdravotníctvo prestáva byť popoluškou medzi ostatnými rezortmi.

Reforma zdravotníctva je dnes kritizovaná z dvoch pozícií. Radikálni publicisti hovoria, že ide o samoľúbu poloreformu. A opozícia sa zastrája, že ak sa dostane k moci, reformu fakticky zruší. Nie som samoľúby poloreformátor a viem, že reforma sa ešte neskončila. Nie som ani sociálny necitlivý človek, tak ako nie som človek bez chýb. Keby som mal dnes zhodnotiť výsledky reformy, musel by som povedať, že to, že niektoré kroky, o ktorých sme boli presvedčení, že sú správne, sme museli na základe "praktických výsledkov" korigovať, čo vyvolávalo najmä na verejnosti, ale aj medzi lekármi pocit zneistenia a pričastého menenia sa pravidiel. Sú veci, s ktorými som nespokojný. V prvom rade nemôžem byť spokojný s tým, že občania ešte na vlastnej koži nepocítili zmenu správania sa poskytovateľov a zdravotných poisťovní. To je vec, ktorá sa nedá priamo ovplyvniť z postu ministra ani ministerstva a bude potrebovať svoj čas. Napriek tomu však pri každej príležitosti upozorňujem, prinajmenšom štátom vlastnené nemocnice a poisťovňu, všeobecnú poisťovňu, aby popri svojej vlastnej transformácii sa sústredili hlavne na potreby svojich klientov, poistencov, pacientov. Majú na to vytvorené všetky legislatívne podmienky. Reálnu zmenu štátom vlastnených nemocníc a všeobecné zdravotné poisťovne považujem za najväčšiu úlohu do konca volebného obdobia.

Ďalšou vecou, s ktorou nie som spokojný, je stav vecí v oblasti sociálnej a dlhodobej starostlivosti. Do tejto oblasti patrí aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti ľuďom, ktorých životná situácia vyžaduje pomoc sociálneho systému. Ľuďom so zdravotným postihnutím, či už telesným alebo duševným, ľudí na okraji spoločnosti, ľudí bez domova, vzdelania, sociálnych návykov. Na našom ministerstve sme v spolupráci so zahraničnými konzultantmi Svetovej banky pripravili nový, moderný model financovania vrátane paragrafovaného znenia príslušného zákona. Keď sme nakoniec dosiahli inú dohodu s ministerstvom práce a sociálnych vecí, dohodli sme sa, že zákon predloží práve toto ministerstvo v podobe zákona o sociálnych službách. Spoluautorka nášho modelu pani Helena Voleková sa nakoniec stala poradkyňou pani ministerky Ivety Radičovej.

Veľmi dobrým príkladom potreby zákonnej úpravy tejto problematiky je aj tragédia, ktorá sa nedávno udiala v Trenčíne. Stalo sa presne to, čo sa stať nemalo. Kvôli nedostatku pravidiel a jasne definovanej zodpovednosti nám medzi systémami zdravotným, policajným a sociálnym a doslova pod mostom prepadol človek. Žiaľ, tentoraz s tragickým následkom. A kedy budem spokojný? Poviem, v akom poradí očakávam zmeny ja, samozrejme, ak zostane zachovaný súčasne legislatívny stav.

Predpokladám, že ako prvé začnú konať poisťovne. Začnú sa starať o manažment poistenca a o súťaž o poistenca. Poisťovne začnú ponúkať svojim klientom lepší komfort a nové služby. Budú sa aktívne zaujímať o ich zdravotný stav, snažiť sa podporiť prevenciu tam, kde môžu predísť nákladnej liečbe. Poistenec bude spokojný len u poisťovne, ktorá mu zabezpečí takéto služby, s ktorými bude navyše spokojný. Na tomto mieste by som chcel vyzvať aj občanov, pýtajte sa svojich poistencov na vaše práva a práva na vaše nároky. Porovnajte prístup poisťovní k vám s inými. Staňte sa náročnými klientmi zdravotných poisťovní. Vaša prihláška do zdravotnej poisťovne rozhoduje o ich existencii. Prestali ste, občania, byť nutným zlom systému. Súčasne s tým sa začínajú aj zmeny v nemocniciach. Keďže koláč nestačí pre všetkých, nemocnice veľmi rýchlo pochopia, že kľúčom na prežitie je starostlivosť, ale aj spokojnosť klientov, pacientov, občanov. Tí, ktorí to pochopia neskoro, alebo vôbec nie, tí, ktorí nebudú vedieť poskytnúť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, budú musieť hľadať uplatnenie v inej oblasti. Samozrejme, nie na poslednom mieste budem spokojný až vtedy, keď začnú byť lekári, sestry a iní zdravotnícki pracovníci primerane odmeňovaní a objaví sa u nich pocit spokojnosti zo svojej práce, ale aj odmeny, ktorú za ňu dostali. Dnes môžem pokojne povedať, že v oblasti prijímania zákonov nakoniec snemovňa prijala 14 nových zákonov, z toho 2 v úplnom znení a 12 úplne nových. Prijala 22 noviel, vydali sme 24 nariadení vlády. Vydali sme 67 vyhlášok, 68 výnosov a 48 opatrení, teda celkovo, spolu 242 podzákonných noriem. Chcem povedať, že tento proces zdravotníckej reformy je už fakticky uzavretý. Neľpiem na svojej stoličke, ale pokladám za dôležité a správne dokončiť svoju prácu, preto nevidím nijaký dôvod ustupovať nátlaku opozície ani dôvod odstupovať kvôli reforme zo svoje funkcie len preto, že ju väčšina verejnosti neprijíma v tejto chvíli úplne pozitívne. Chcem veriť, že táto vláda si až do konca svojho obdobia vymedzeného zákonom ponechá svoju reformnú povahu bez ohľadu na blížiace sa voľby.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, napriek všetkým problémom sprevádzajúcim reformy v zdravotníctve som "hlboko" presvedčený, že reforma, tak ako ju prijala a uskutočňovala dnešná vláda, je správna, a je čas jej správnosť potvrdiť v tom najdôležitejšom, v spokojnosti pacientov, lekárov a zdravotníckeho personálu. Som presvedčený, že v konečnom dôsledku povedie k svojmu cieľu, ktorým je zlepšovanie situácie pacientov, lepšie ohodnotenie lekárov, sestier, obmedzovanie korupcie. Korupcia v zdravotníctve je ešte stále veľmi rozsiahla. Nie preto, že sa v zdravotníctve robí reforma, ale práve preto, naopak, že sa začala robiť tak neskoro a narúša, veľmi ťažko narúša zavedené stereotypy, a tým sú už tradične v pozornosti lekárov. Korupcia v zdravotníctve sa však nedá odstrániť moralizovaním, ale len systémovými krokmi a jedným z nich je aj dobré ohodnotenie lekárov, sestier a celého zdravotníckeho personálu tak, aby sa už nemuseli uchyľovať k činnosti, ktorá je pre nich samotných ponižujúca. Toto mám celý čas na pamäti, aj keď sa hovorilo možno oveľa viac a častejšie o ekonomických problémoch zdravotníctva ako o pacientoch. Ale bez ekonomizácie zdravotníctva, bez zlepšenej situácie pacientov jednoducho nie je možné zlepšovať ekonomickú situáciu zamestnancov. Za reformou zdravotníctva si plne stojím. Odmietam tlak opozície. Poviem rovno, ak by opozícia chcela po voľbách splniť to, čo dnes hovorí, zaviedlo by to zdravotníctvo na scestie a všetky dnešné obete všetkých účastníkov trhu by boli zbytočné. Musíme apelovať na trpezlivosť pacientov a lekárov, pretože iná činnosť by tak či tak vyšla navnivoč. Preto je mojím želaním odovzdať zdravotníctvo do rúk proreformného a nie protireformného ministra. Opozícia, ale aj niektoré, aj mienkotvorné médiá škandalizujú od začiatku všetko, čo sa v zdravotníckej reforme urobilo. Predvčerom škandalizovali spoločnosť Veriteľ. Včera predaj nemocníc, dnes škandalizujú výberovú súťaž na záchranky a tak ďalej a tak ďalej. Nič z týchto škandalizácií sa však neukázalo, ani nemôže ukázať ako pravdivé a rovnako ako nepravdivé sú napríklad všetky tieto kauzy. Politickí a mediálni kaliči studní sú však spokojní, dosiahli, čo chceli. Zneistili ľudí, spochybnili reformu a spokojne môžu na plné ústa vykrikovať, že ju zmanipulovaná verejnosť odmieta. Nikdy som sa netajil a ani sa netajím tým, že pokladám dnešnú opozíciu za hroznú pre zdravotníctvo. Hovorím to nerád, ale musím to povedať, že za doslova hanebnú pokladám z jej strany kriminalizáciu politiky, ku ktorej sa uchyľuje, keď sa pokúša prostredníctvom trestných oznámení riešiť problémy, ktoré majú vecnú alebo politickú povahu. Opozícii to neželám, ale mala by pamätať aj na staré porekadlo: Kto s čím schádza, tým aj zachádza. Názor oponentov o tom, že všetko je zlé, je dostatočne známy. Nikdy sme sa však okrem populistických výkrikov nedozvedeli, ako by to malo vyzerať, aby bolo dobre. Dodnes sme nevideli nijakú, ani len čiastkovú koncepciu reformy od Smeru. Okrem zrušenia platieb a v tomto populistickom názore je Smer osamostatnený tak v zdravotníckej obci, ako aj takmer v celej Európe, som nezaznamenal žiadnu povšimnutia hodnú ideu. Nedávno Slobodné fórum predstavilo niečo, čo by si za normálnych okolností ani nezaslúžilo pozornosť. Musím povedať, že keby sa zrealizovali ich návrhy pre zdravotníctvo, znamenalo by to iba návrat k tým princípom, ktoré ho zruinovali, a teda katastrofu. Keďže sa však Slobodné fórum vydáva za reformnú stranu, vymenujem aspoň najväčšie perly z jej pseudoreformných krokov. Podľa právomocí, ktoré by mali dostať komory, by sa mal návrh volať zdravotníctvo pre komory. Nečudo, veď pán Škodler vždy zastupoval a zjavne zastupuje iba práva komôr. Lekári majú mať časovú obmedzenú licenciu, ktorú im obnovuje komora. Toto lekári iste privítajú. O tom, ktorý konkrétny lekár či nemocnica môže dostávať zmluvu s poisťovňou, a ktorý nie, bude rozhodovať ministerstvo, a to je naozaj čistý socializmus. Kde zostala rovnosť, súťaž a transparentnosť? Štát má podľa návrhu platiť zhruba o 50 miliárd korún ročne viac oproti dnešnému stavu. To by znamenalo spoľahlivý rozhľad verejných financií. Zrušia sa poplatky za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Je to populistické heslo, ktoré politickej strane hrdo hlásiacej sa k pravému stredu zrejme nemôže chýbať.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozhodnutie o tom, či budem pokračovať vo svojej funkcii, alebo budem odvolaný, je vo vašich rukách. To je vaše neodňateľné právo a rozhodnutie, ktoré hlboko rešpektujem a budem rešpektovať. Dovoľte mi povedať, že som spokojný a vyrovnaný, pretože som mohol byť pri zrode uskutočňovania jednej z najťažších, ale aj najdôležitejších ponovembrových reforiem. Za toto životné šťastie pociťujem hlboký pocit vďaky a som si istý, že ak nebudete chcieť niekto postaviť reformu zdravotníctva znovu na hlavu, potom na nejaký čas zabudneme na dnešné spory a dostaneme všetci reálnu šancu na nové a lepšie zdravie. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Ospravedlňujem sa, som až teraz postrehol. Tak nie ešte, vraciam do pozície faktických poznámok. Na vystúpenie pána ministra vystupuje ako prvá pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Murgaš, pán poslanec Šulaj, pán poslanec Džupa. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ešte pani poslankyňa Tóthová? Pokojne tam dajte tú kartu, ona vám tam označí, že ste boli, pomaly ju tam dávajte, ona vám označí, že ste boli "zaprezentovaný", a potom stlačte tlačidlo. Je to v poriadku. Pani poslankyňa Tóthová ako posledná. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Malý moment. Zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, krátko chcem zareagovať, lebo to vystúpenie bolo dlhé, zaznelo veľa reflexií pána ministra. Jedna taká zásadná, všeobecná pripomienka. Pán minister, vy viete veľmi dobre, že počas tvorby reformy a počas prijímania v parlamente ste mnohokrát nereflektovali výhrady odbornej verejnosti, ktoré boli prednášané v parlamente cez poslancov, a museli doznať vaše reformy ako základné zákony mnohých noviel už za toto krátke obdobie. Ak hovoríte, že sme síce vybudovali jeden skvelý úrad pre dohľad, ja myslím, že aj podľa starých noriem a zákonov ministerstvo zdravotníctva malo zo zákona veľa kompetencií na to, aby bolo mohlo kontrolovať hospodárenie aj výkon zdravotnej starostlivosti. Povedali ste, že nemá obdobu vo svete také poskytovanie záchrannej zdravotnej služby, ako sme my zapracovali.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dostali ste len minútu, alebo vypol vám mikrofón? Ešte zapnite mikrofón pani poslankyni Sabolovej.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Zabezpečili ste veľkorysé finančné zdroje pre túto záchrannú zdravotnú starostlivosť, ale chcem sa spýtať, prečo tí, ktorí poskytovali aj bez veľkorysých zdrojov túto záchrannú starostlivosť, nemohli dostať vo výberovom konaní také podmienky, sú to nemocnice, aby mohli pokračovať vo svojej činnosti. Zmobilizovali ste hlavne súkromné zdroje, hovoríte, mne sa zdá, že niekedy viac, ako bolo potrebné, pretože mali byť kontrolované tie súkromné zdroje alebo mohli by byť kontrolované lepšie. Mne sa zdá, že ste vynechali tých, ktorí kvalitne poskytovali zdravotnú starostlivosť pri tej reforme napriek tomu, že pracovali aj v socialistickom režime a určite nie som zástankyňa minulého režimu, ale že na ruinách socialistického zdravotníctva ste pripravili lepšie. Žiaľ, práce cez tú nereflexiu na odborníkov, aj ktorí poskytovali... (Vystúpenie prerušené časomierou).

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Murgaš. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Murgašovi.

Musíme počkať, aby technici usporiadali...

M. Murgaš, poslanec: Pán minister, chcel by som vás poprosiť, keďže ste nepočúvali celú rozpravu, nepočúvate ani teraz, takže, pán minister zdravotníctva, pán komerčný urológ, vy ste používali zasa termíny, ktorým odborníci nerozumejú, navyše ste používali termíny, ktoré s vašou osobou absolútne nesedia. Povedali ste: Pokladám za hlboko nepoctivé. Nuž, pri vašej osobe hovoriť o nejakej poctivosti, to je naozaj zábavné. Povedali ste: Považujem za hlboko zavádzajúce. Veď vy ste nás tu zavádzali triapol roka. Povedali ste, citujem: "Systém výrazne sprehľadňuje finančné toky a znižuje mieru korupcie." Koniec citátu. Veď zdravotníctvo je najkorupčnejšie odvetvie podľa Transparency International. Ďalej vás budem citovať: "Za veľký úspech považujeme, že existuje ucelený systém záchrannej služby." Koniec citátu. Áno, ten, ktorý ste vy dali dokopy, ak niekto doňho vstúpi, tak sa dočká záchrany, ale s prepáčením na druhom svete. Vy ste vytvorili úrad, ktorý ste nazvali, citujem: "Úrad je nezávislý." Koniec citátu. Ten úrad nie je ani nezávislý, ale mal by byť úradom predovšetkým, ktorý je absolútne zbytočný. No a napokon použili ste krásny terminus technikus: "Systém bude vyrovnaný vrátane odpisov." Pán minister, vy ste sám seba nazvali, že ste komerčný urológ, tak prosím vás, už nedávajte svoje prsty do ekonomiky zdravotníctva a do ekonómie zdravotníctva, lebo ste v tom absolútny diletant. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Podľa môjho názoru Národná rada Slovenskej republiky má vytvoriť podmienky na chod zdravotníctva. Napríklad legislatívne, v ktorých by mala určiť kompetencie a správaním sa subjektov v zdravotníctve, finančné, či už kreovaním rozpočtu verejnej správy, alebo odsúhlasovaním rozpočtu jednotlivých zdravotných poisťovní. Vo svojom príhovore ste hovorili aj o tom, že opozícia len kritizovala a nevstupovala aktívne do zdravotníckej reformy. Myslím si, že to nie je pravda, pretože náš kolega Paľo Paška hovoril niekoľkokrát o našich víziách. Ja by som chcel povedať len o jednej konkrétnej veci. Ja som pred nejakým obdobím vystupoval s novelou návrhu zákona o zdravotných odvodoch, čo sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, ak sú choré, aby neplatili odvody. Tento zákon aj koalícia zmietla zo stola, za dva alebo tri mesiace sme ho dostali ako návrh zákona, ktorý proreformne vylepšuje zdravotné odvody. Chcel by som upozorniť na to, že ročné zúčtovanie odvodov do zdravotných poisťovní, tak ako ste ho navrhli, je nekoncepčné, je komplikované a v mnohých prípadoch aj neuskutočniteľné. To znamená, že neboli vytvorené správne podmienky na fungovanie zdravotníctva v ďalšom období.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa...

K. Džupa, poslanec: Ďakujem pekne. Každému, kto pracuje vo výkonnej či v organizačnej zložke zdravotníctva Slovenskej republiky, bolo jasné, že k reforme zdravotníctva dôjsť musí, že to je už dnes, alebo v čase, keď sa začínala táto reforma, to už nebola možnosť, ale nutnosť. Každý, kto pracuje v organizácii zdravotníctva, vie, že o čo dlhší čas čakania na reformu je, o to ťažšie reformné kroky s väčšími dopadmi musia prísť. A každý, kto žije v prostredí organizácie zdravotníctva, vie, že reformu nie je možné realizovať jednoducho a jednorazovo, že je to proces, ktorý má svoju dynamiku, a každé obdobie reformy má svoje priority a ďalej každý, kto pracuje v oblasti organizácie zdravotníctva vie, že ten, kto riadi reformu, v tomto prípade reformný minister, musí byť dostatočne razantný, aby tieto priority, ktoré určil a ktoré spracoval do jednotlivých zákonov, aj udržal. Z týchto dôvodov je dobre kritizovať, je to niečo, čo sa hovorí, že je "in" ale myslím si, že v celom spektre, politickom, odborná verejnosť a organizačná verejnosť, ktorá sa zaoberá zdravotníctvom, vie, aký kus roboty sa urobil. Takže z tohto hľadiska sa urobil veľký kus práce, ale tá práca musí pokračovať ďalej a z tohto presvedčenia je aj môj príspevok. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ak by som mal jednou vetou zhodnotiť výsledok zdravotníckej reformy, tak by som povedal, že tí, čo mali zarobiť, zarobili, a tí, čo ešte mohli žiť, zomreli, a pritom nemuseli. To je podľa mňa výsledok zdravotníckej reformy, ktorý poškodil predovšetkým okrajové časti Slovenskej republiky, pretože dostupnosť zdravotníckej starostlivosti tak, ako hovorí ústava, je oveľa horšia, než bola predtým, pred nástupom tejto vládnej koalície a nehovorím, že keď už to budem porovnávať, pred rokom 1989. Mnohé malé nemocnice na východnom Slovensku doslova živoria, mestá ich dávajú súkromníkom, súkromníci ich potom vracajú mestám, lebo zisťujú, že sa na tom príliš veľa nedá zarobiť. Ja si myslím, že bolo veľkou chybou, že štát sa zbavil zodpovednosti za chod nemocníc takzvaného druhého a prvého typu, a dnes mestá, ktoré majú problémy so školstvom, majú problémy s udržovaním ciest, majú iné problémy, majú ešte udržiavať nemocnice a nemajú na to prakticky žiadne finančné prostriedky, respektíve aj tie, čo majú, sú nepostačujúce. Ja si myslím, že táto zdravotnícka reforma sa dotkla predovšetkým našich dôchodcov, ktorým sa prístup k bezplatnej zdravotníckej starostlivosti prakticky zamedzil, majú problémy so zaplatením liekov, majú problémy na to, aby mohli sa dať ošetriť, pretože im jednoducho finančné prostriedky nestačia, ak zoberieme do úvahy, aké je vysoké nájomné, aké sú vysoké nároky na stravu. Čiže ja si myslím, že tá zdravotnícka reforma v ponímaní, že niečo bolo potrebné urobiť v zdravotníctve, bola potrebná iným smerom, mala sa uberať tak, aby to zdravotníctvo bolo dostupnejšie, prístupnejšie všetkým občanom Slovenskej republiky a nie iba tým, čo majú finančné prostriedky.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán minister, tu ste urobili plejádu výpočtu, čo ste všetko urobili. Chcem vám povedať, že predsa boli ste ministrom, brali ste vysoký plat, tak za to obdobie ste museli aj robiť! Ale podstatné je, že to, čo ste robili, nebola spokojnosť parlamentu a už vonkoncom nie ľudí, ktorým sa absolútne zhoršila situácia v zdravotnej starostlivosti. Chválili ste sa, že ste vytvorili ďalší úrad pre dohľad nad zdravotníctvom. Pán minister, to je katastrofa, pretože náš vývoj ide k vytváraniu ďalších centrálnych úradov, zaťažuje to len daňových poplatníkov. Kontrolnú funkciu má mať ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy, nemá sa zbavovať kontrolných oprávnení. Ďalej ste veľa vecí decentralizovali, samozrejme, bez peňazí a keď som ja vás interpelovala, tak ste tu krčili ramenami a som povedala, čo teda robí ministerstvo, my ho nepotrebujeme! Vaša odpoveď: Nuž, aj ja si myslím, že ho netreba. Tak to boli trápne chvíle v tomto parlamente. Ďalej ste zaťažili občanov stanovením stropu, vy hovoríte: Netreba zvýšiť na strop, ale jedno, čo ste zamlčali, že tento strop je naviazaný na životné minimum a ak sa zvýši životné minimum, aj tento strop pôjde smerom hore. A dovoľte, aby som zakončila svojím už viackrát vám povedaným výrokom, pretože som o ňom hlboko presvedčená. Celý svet robí pokusy na zajacoch, iba na Slovensku Zajac robil pokusy na našom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bola posledná s faktickou poznámkou. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode rokovania za skončenú. Teraz má slovo navrhovateľ pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, pôvodne keď som zvažoval, aké slová zvoliť pri tejto záverečnej reči, v ktorej som sa pokúsil zhrnúť to, prečo už druhý deň dnes sa zaoberáme osobou pána Zajaca, myslel som si, že budem mať možnosť reagovať na očakávanú vecnú výpoveď pána ministra Zajaca, v ktorej logicky sa bude snažiť argumentovať a obhájiť všetky tie dôvody, ktoré sme včera za skupinu navrhovateľov uviedli a ktoré považujeme za relevantné na to, aby pán minister odstúpil. Žiaľ, súčasťou prejavu pána ministra zdravotníctva bolo opäť aj to, čo sme takisto včera popísali ako jeden z vážnych dôvodov, prečo bez ohľadu na chybný obsah a chybné definovanie cieľov experimentu pána Zajaca bolo jedným z vážnych dôvodov, prečo nikdy nedospel k dialógu a prečo rešpekt voči nemu ako osobe a rešpekt voči obsahu jeho transformácie je skoro nulový. Je to jeho primeraná miera arogancie, ktorá sa opäť prejavila v nálepkovaní, osočovaní každého, čo len trochu sa pokúsil, alebo pokúša byť oponentom. Nuž teda dovoľte, pán minister zdravotníctva, povedať vám teraz z tohto miesta, že hrozbou slovenskému zdravotníctvu nie je politická opozícia, nech už má podľa vás populistický, dekonštruktívny, kriminalizujúci, alebo už ani neviem, aké nálepky ste použili, charakter, že hrozbou slovenského zdravotníctva nie sú médiá a žurnalisti, ktorí len robia svoju robotu a ktorí pracujú s informáciami, ktoré majú svoju váhu a ktoré sú dostupné, a že hrozbou slovenskému zdravotníctvu nie sú ani slovenskí občania, ktorí podľa vás, žiaľ, nedosiahli vašu mentálnu úroveň a nepochopili geniálne dielo z vašej dielne, ktorú nazývate reforma zdravotníctva. Hrozbou slovenského zdravotníctva ste vy, pán minister Zajac, a preto tu už druhý deň o tom hovoríme a snažíme sa na základe chýb a vecných argumentov poukázať na to, prečo by mala táto Národná rada rozhodnúť uznesením o tom, aby ste skončili na poste ministra zdravotníctva. Ale poďme ďalej, aj včera sme počuli z úst aj kolegu Murgaša, ktorý veľmi jasne na základe citácií dokumentoval, aká je váha vášho slova, ako jeden deň čosi poviete a na druhý deň inak konáte. Vaše sľuby o tom, ako reforma prinesie občanovi konečne kvalitné, dostupné zdravotníctvo, sú naozaj prázdnymi slovami. Aj vaša dnešná ranná prezentácia preukázala, že ste majstrom slova, ale už nie ste majstrom činu. Jediné, čo viete tvrdošijne a zaryto robiť, je presviedčať o svojej nenahraditeľnosti a genialite. Ja už som to včera povedal, ale poviem to znovu. História poznám veľa konštruktérov, ktorí v záujme svetlej budúcnosti dokonca obracali toky riek, dnes je po nich púšť a vyprahnutá zem a obrovské problémy. My nechceme, aby zo slovenského zdravotníctva bola vyprahnutá púšť a preto robíme len to, čo každá opozícia v každom demokratickom parlamente má robiť, snažíme sa poukázať na chyby a snažíme sa v konštruktívnom dialógu dospieť k alternatívnemu riešeniu. Aj opäť tá pesnička, ktorú omieľate donekonečna, o tom, ako nikto iný nemá alternatívu, ako nikto iný to nevie, len potvrdzuje opäť čosi, čím som začínal včerajšie úvodné slovo, a to, že ste dnes ministrom SDKÚ, idete podľa manuálu, ktorý vám napísali vaši poradcovia, a donekonečna omieľate tieto nezmysly miesto toho, aby ste veľmi jasne "odreflektovali" to, na čo všetci poukazujeme a čo je negatívne. Nuž a na záver, žiadalo by sa povedať toho ešte veľmi veľa, veľmi rád by som sa pustil aj do niektorých ekonomických dišpút s vami, pretože vaše interpretácie toho, ako ideme rozvrátiť verejné financie, a o tom, ako nemáme šajnu o ekonomike, ako dávame nesplniteľné sľuby, ma naozaj niekedy iritujú, pretože sme niekoľkokrát a veľmi jasne poukázali, akým spôsobom a ako si to predstavujeme, a vôbec sme nehovorili o číslach, ktoré by mali zásadným spôsobom spôsobiť problém národnému hospodárstvu alebo ekonomike tejto krajiny, ale že jednoducho chceme "stebajstep", krok po kroku odstrániť to, čo vy ste zdeformovali za štyri roky a vôbec sa to nebudem báť hovoriť, aj napriek tomu, že ste opäť strašili ľudí Slovenska, keby náhodou dali vo voľbách, ktoré budú čoskoro, hlas niekomu inému ako vám, čo by ich čakalo. Nuž chcem im znovu z tohto miesta sľúbiť, že ich bude čakať ozaj trpezlivá práca, ktorou sa budeme snažiť dať do poriadku to, čo ste vy pokazili, a robíme to z jedného veľmi jednoduchého dôvodu, my na rozdiel od vás solidaritu nechápeme ako službu bohatým, nechápeme ju ako mechanizmus, v ktorom ten, čo má veľa, už nemá dať vôbec nič, a ten, čo nemá skoro nič, nech si pekne zaplatí aj to, na čo má nárok. Pre nás je solidarita pojmom a inštitútom, na ktorom chceme postaviť nielen svoju koncepciu zdravotníctva, ale aj sociálnych vecí tak, aby solidarita vyjadrená ekonomickými nástrojmi bola naozaj súhrnom potrieb ľudí na Slovensku, ktorý by im zabezpečil minimálne dôstojný štandard v oblastiach tak, ako to poznáme z krajín civilizovanej Európy. Aj preto, pán minister, ešte raz chcem z toho miesta sľúbiť ľuďom a všetkým tým, ktorí len trochu počúvali a snažili sa vecne pochopiť argumenty, o ktorých sme hovorili, že všetci spolu na rozdiel od vás, spolu, v dialógu s odbornou verejnosťou, s občanmi, s politickými stranami budeme hľadať riešenie a precizovať riešenie, ktoré zvráti všetky negatíva, ktoré ste vy ako minister zdravotníctva svojou reformou alebo svojím experimentom do tohto nesmierne citlivého segmentu vniesli.

Dámy a páni, dalo by sa hovoriť ešte veľmi dlho, myslím, že sme veľmi jasne nielen ja, ale aj niektorí kolegovia z Národnej rady pomenovali dôvody a príčiny, prečo navrhovatelia podali tento návrh a prečo vás chcem znovu z tohto miesta požiadať, aby ste hlasovali za návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vysloví nedôveru ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi. Ďakujem. (Potlesk.)