B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Tkáčová sa hlási s doplňujúcou otázkou, a už aj má, nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, pán minister.
Možno to z mojej otázky nevyplynulo celkom a neviem, či vy mi budete vedieť na to odpovedať. Skôr som narážala na problém, ktorý sa objavil v košickej tlači, že sa ministerstvo dopravy nevie dohodnúť so starostom obce Kechnec, kade tá trasa bude smerovaná, ale zrejme túto otázku musím si nechať až nabudúce. Zrejme vy nebudete vedieť odpoveď. Ďakujem.
J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Rád odovzdám túto otázku pánovi ministrovi dopravy. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Štvrtú otázku položil pán poslanec Polka ministrovi vnútra Slovenskej republiky Vladimírovi Palkovi: "Ako sa realizuje zákon č. 201/2004 Z. z., ktorý dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z., koľko policajtov porušilo služobnú povinnosť v zmysle § 48a ods. 12 a ako boli riešení?"
Pán minister, nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Odpoveď pánovi poslancovi Polkovi znie takto. Vážený pán poslanec, problematika podávania majetkového priznania policajtmi bola upravená zákonom č. 212/2003 Z. z. Od zavedenia majetkového priznania podávali policajti toto priznanie dvakrát a nadriadení trikrát, pretože na základe môjho rozkazu boli povinní podať prvé majetkové priznania už do 15. novembra 2003. Majetkové priznanie predkladá policajt svojmu nadriadenému s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať do funkcie, ktorý by v prípade porušenia služobnej povinnosti podľa § 48a ods. 12 zákona rozhodoval aj o prípadnom disciplinárnom opatrení. Zákon teda dáva (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené.) príslušnú kompetenciu tomuto nadriadenému a nepredpokladá osobitnú centrálnu evidenciu porušení postupu pri predkladaní majetkového priznania policajtmi. Preverenie prostredníctvom personálnych útvarov na útvaroch ministerstva, na Prezídiu policajného zboru, na krajských riaditeľstvách Policajného zboru ukázalo, že pri predkladaní majetkového priznania v uplynulom období sa nevyskytol ani jeden prípad porušenia služobnej povinnosti podľa § 48a ods. 12 zákona, na čo ste sa pýtali, pán poslanec.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Polka. Nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem pekne, pán minister. Ťažko dať doplňujúcu otázku, keď sa v tejto oblasti to stretlo s takýmto výsledkom. Myslím si, že by sme mali zvážiť, aký zmysel majú zákony a kvantá papierov na podávanie majetkových priznaní, keď sa po čase zistí, že žiaden policajt nemá nijaký nadmerný nadštandardný majetok alebo nadštandardné príjmy. Myslím si, že tí policajti, ktorí boli zadržaní asi pred mesiacom, alebo aj policajti aj colníci, ktorí boli zadržaní a sú predmetom vyšetrovania, na colnom priechode, myslím, že Vyšné Nemecké, asi mali niečo nadštandardné, keď to nie je v majetkových priznaniach. Zrejme treba apelovať na povinnosť nadriadených preveriť hodnoverným spôsobom tie údaje, ktoré sú uvedené v majetkových priznaniach. Ak tak nerobia, oni porušujú svoje povinnosti stanovené v zákone 73, resp. v novele zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Myslím, pán poslanec, že tu niet nejakého zásadného sporu. To, čo ste povedali, bolo skôr v rámci nejakých úvah, nie faktov. Prosím, v každom prípade, každý asi uzná, že je rozdiel, či niekto je policajtom a nenesie žiadne riziko z toho, že tají, že má viac majetku, ako by mu prislúchalo podľa jeho príjmov. A je rozdiel, keď je situácia, keď je povinnosť majetkového priznania a keď nesplnením tejto povinnosti podstupuje riziko, že za to bude disciplinárne stíhaný a že by takéto stíhanie mohlo viesť aj k strate zamestnania. Čiže v tomto smere to protikorupčným opatrením naozaj je.
Asi toľko z mojej strany, pán poslanec. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Piatu otázku položila pani poslankyňa Tkáčová ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsoltovi Simonovi, vzhľadom na jeho neprítomnosť bude odpovedať pán minister László Miklós, minister životného prostredia: "Vážený pán minister, s akými výsledkami prebehli konzultácie medzi novými a pristupujúcimi členmi EÚ a Svetovým potravinovým programom, ktoré sa uskutočnili v Nitre a ktorých cieľom by malo byť čo najširšie zapojenie sa do celosvetového boja proti hladu?"
Nech sa páči, pán minister.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, keďže budem odpovedať za pána ministra Simona, tak na moje zvyklosti budem nezvyčajne dlhý a budem čítať.
Konštatovalo sa, že všetkých 10 nových členských krajín Európskej únie, pristupujúce krajiny Rumunsko a Bulharsko a prítomná predsedajúca krajina Európskej únie Rakúska republika majú záujem pokračovať v konzultáciách so Svetovým potravinovým programom v roku 2007.
Prvá konzultácia v Nitre v dňoch 30. a 31. januára 2006 prediskutovala hlavné záujmy podpory potravinovej pomoci Svetového potravinového programu v núdzových operáciách, v pokračujúcich operáciách pre poskytovanie potravinovej pomoci a operáciách slúžiacich k vybudovaniu hospodárstva prostredníctvom potravinovej pomoci a zložiek nepotravinovej pomoci súvisiacich služieb a informácií. Svetový potravinový program sa zaviazal, že poskytne priestor pre zástupcov nových členských krajín, odborníkov, mladých ľudí, ako aj médiá oboznámiť sa s prácou Svetového potravinového programu priamo v terénnych operáciách.
Svetový potravinový program je prostredníctvom priamych konzultácií otvorený pokračovať v dialógoch so všetkými novými členskými krajinami Európskej únie, Európskou komisiou a pristupujúcimi krajinami Európskej únie pri vytvorení nových dohôd a možností poskytovania potravinovej pomoci a širšieho zapojenia sa do technickej podpory poskytovania tejto potravinovej pomoci, normotvorby, informačnej databázy, propagácie a iniciácie nových komodít potravinovej pomoci a smerov mobilizácie záujmu verejnosti a podobne.
V priebehu roku 2006 bude vytvorená samostatná internetová stránka špeciálne pre nové členské krajiny Európskej únie, pristupujúce krajiny v národných jazykoch, ktoré budú obsahovať aj vízie na účasť v núdzových operáciách, hodnotenia a popis priebehu projektov a ďalšie potrebné informácie pre možnosť zapojenia sa podnikateľských subjektov prostredníctvom medzinárodných výberových konaní a tiež pre zapojenie sa a podporu budúcich operácií mimo vládneho sektora.
Za pozitívne možno považovať priamu výmenu názorov, poskytnuté dokumenty, vysvetlenia a odpovede na vznesené otázky v rámci dvoch sprievodných národných podujatí, orientovaných na účasť slovenských mimovládnych organizácií v operácii Svetového potravinového programu. Prítomných bolo 33 mimovládnych organizácií a tiež prediskutovanie možností obchodovania podnikateľských subjektov v Medzinárodnom obstarávateľskom systéme Organizácie spojených národov. Svetový potravinový program zabezpečí v priebehu rokov 2006 - 2007 obdobné konzultácie s mimovládnymi organizáciami aj s inými zúčastnenými krajinami podľa vzoru uskutočneného úspešného seminára v Slovenskej republike. Svetový potravinový program bude na vlastné náklady pokračovať v konzultáciách s členskými krajinami Európskej únie, Úradom pre humanitárnu pomoc Európskej komisie a Európskou sieťou pomoci. Pripraví sa akčný plán prostredníctvom spolupráce Svetového potravinového programu a zúčastnených subjektov pre stratégiu, prehĺbenie spolupráce.
Jednotlivým členským krajinám sa poskytnú mobilizujúce počítačové hry Foodforce podľa vzoru Slovenskej republiky, Českej republiky a Maďarskej republiky a predpokladá sa podpora ich prekladu do národného jazyka. Účastníci pozitívne hodnotili projekt Mládež proti hladu. Autori výtvarných diel, žiaci, boli ocenení výkonným riaditeľom Svetového potravinového programu, Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Agroinštitútom. Pre širšie zapojenie verejnosti a mládeže do potravinovej pomoci budú zahrnuté v akčnom pláne tieto aktivity. Ministerstvo školstva v jednotlivých krajinách bude oslovené ako ďalší partner spolupráce. Ako vzorový projekt Svetového potravinového programu s podporou TNT, vedúcej spoločnosti na európskom trhu v expresnom logistickom a medzinárodnom doručovaní sa uskutoční 21. 5. 2006 podujatie Pochod pre svet prvýkrát v Prahe za možnej pozorovateľskej účasti prítomných 10 členských krajín Európskej únie spojené s benefičnou zbierkou, ktorá bude použitá na projekty potravinovej pomoci. Tento pochod sa úspešne uskutoční v júni 2005 v starých členských krajinách Európskej únie a ďalších krajinách sveta, spolu asi 80. Svetový potravinový program podporí prípravu stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci podľa požiadavky Rumunska aj priamou misiou v krajine. Bude odbornými radami pomáhať aj iným zúčastneným krajinám pri revízii koncepcií oficiálnej rozvojovej pomoci. Doplňujúce informácie budú trvale podávané pri vstupe nových podnikateľských subjektov a mimovládnych organizácií z týchto krajín do obchodovania so Svetovým potravinovým programom.
Osobitná pozornosť bude venovaná budovaniu personálnych a technických kapacít týchto krajín pre prácu vo Svetovom potravinovom programe, a to programe mladí profesionálni odborníci, v krátkodobých stážach, v terénnych pracoviskách Svetového potravinového programu a v rozvoji zoznamu konzultantov, expertov z týchto krajín.
Keďže doteraz aktívnejšie spolupracovali so Svetovým potravinovým programom Maďarská republika, Poľská republika, Česká republika, Slovenská republika a Slovinsko, v akčnom pláne sa počíta aj s možnosťou rozšírenia partnerstva nielen s vládami týchto krajín. Slovenská republika poskytuje dobrovoľný príspevok vo výške 15 tis. USD od roku 1997, ale aj inými národnými zdrojmi, ako sú napríklad súkromné a verejné zdroje.
Záverečná správa bude schválená po odsúhlasení partnerov konzultácie približne do jedného mesiaca. No, podľa môjho skromného názoru to bola dokonalá odpoveď, aj keď nebola moja.
Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, za slovo, pán predsedajúci, a vám, pán minister, ďakujem za dokonalú prezentáciu tejto odpovede, ale napriek tomu mi dovoľte jednu poznámku. Vieme, že jednou z priorít OSN je celosvetový boj s chudobou a v tejto súvislosti si musíme uvedomiť, že približne miliarda ľudí žije denne približne z jednej misky ryže a ako slušná spoločnosť chceme byť nápomocní tým, ktorí teda zažívajú skutočné peklo chudoby. Ale na druhej strane nemali by sme si položiť otázku v rámci Európskej únie napríklad, že najúčinnejšie by sme im pomohli, keby sme otvorili svoje trhy týmto najchudobnejším krajinám?" Ďakujem.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vedel by som na to odpoveď, aj poviem, dokonca máme aj iné poznatky z Biblie, že nerozdávajme ryby, ale kúpme siete, takže približne to je v tom istom. Takže ja s vami súhlasím, ale ešte dovoľte, aby som povedal za seba niečo. Približne 1,5 mld. ľudí žije aj bez prístupu k vode, nielen k potravinám, ale k vode. Čiže, tieto veci treba spájať a celkom iste s vami súhlasím.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jarjabek pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Na internete som sa dočítal, že pozemkoví makléri odhadujú cenu pozemkov okolo novostavby SND na 1,2 mld. Sk. Nepovažujete za nehospodárne nakladanie s majetkom štátu, ak ich minister kultúry predáva za 150,9 mil. Sk?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Jarjabek, táto suma, ktorú spomínate vo svojej otázke 150,9 mil. korún, je stanovená na základe znaleckého posudku ako primeraná cena nehnuteľnosti podľa § 8a ods. 5 zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu označuje všeobecná hodnota podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška ministerstva spravodlivosti z roku 2004. Zároveň je potrebné upozorniť, že v tomto prípade ide o vyhlásené osobitné ponukové konanie len na časť pozemkov prislúchajúcich k budove novostavby Slovenského národného divadla. Ponuky majú byť zaslané na ministerstvo kultúry do 13. februára roku 2006. V súčasnosti je potrebné počkať, aké ponuky budú zaslané. Samozrejme, je predpoklad, že tieto ponuky budú výrazne vyššie, aj keď sa ťažko odhaduje aké oproti tejto úradne stanovenej cene. Takže práve tender a ponukové konanie je nástrojom a myslím si, že efektívnym nástrojom najmä vtedy, keď dopyt je väčší, keď je viacero uchádzačov na vygenerovanie skutočnej trhovej ceny.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vašu odpoveď. Ja vám trošku pomôžem pri týchto úvahách svojou podotázkou. Nie je to prvý raz, kde štát "sa hrá" s pozemkami Slovenského národného divadla. Moja otázka znie, či by nemal štát pri svojich finančných úvahách okolo novostavby Slovenského národného divadla zohľadniť aj skutočnosť, že v roku 1999 už odovzdal vtedajší šéf rezortu kultúry na základe vládneho rozhodnutia mestu Bratislava časť pozemkov, hovorím odovzdal, pôvodne patriacich k areálu SND. Mesto ich potom predalo developerskej spoločnosti za vyše pol miliardy slovenských korún. Čiže už sa tu zohrala istá hra s pozemkami Slovenského národného divadla, ktoré sa odovzdali a následne sa predali za oveľa vyššiu sumu, aká bola tá odhadovaná. To je ako veľmi známa hra. Najskôr verbálne čosi znehodnotiť, aby sa dosiahla čo najnižšia suma, potom sa to, samozrejme, predá za čo najnižšiu sumu, aby sa to vzápätí za čo najvyššiu sumu predalo. Čiže, bez ohľadu na nejaké podozrenia nemáte pocit, že je to trošku málo a že by sa v tomto zmysle mali aj zohľadniť isté veci smerom k minulosti, hovorím to darovanie mestu napríklad?
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Neviem, pán poslanec, čo máte na mysli, nejakým znehodnocovaním. V tej vašej otázke ako keby bol v podtexte minimálne taký nejaký názor, že došlo k nejakej špekulácii alebo k niečomu podobnému. Neviem o ničom takom, asi by sme si mali uvedomiť, ak hovoríte o tom, čo sa stalo v roku 1999, že prevod majetku aj bezodplatný prevod zo strany štátu, štátnej správy, teda centrálnej vlády, do správy a do vlastníctva miestnej samosprávy je stále presun v rámci verejného sektora. A k takýmto presunom dochádza pomerne často, naposledy, ak si spomínate, pri majetkoch, ktoré boli v správe ministerstva obrany, rôzne kasárne a podobné záležitosti, boli bezodplatne presúvané na miestnu samosprávu a ja v tom nevidím absolútne nič zlé.
Otázka totiž môže stáť aj tak, ale, samozrejme, že nie. Je to verejný sektor, pán poslanec. To, že potom sa miestna samospráva rozhodla tieto pozemky predať, je v jej kompetencii zo zákona. Samozrejme, mohol to predať štát, bolo by to príjmom štátneho rozpočtu. Ale všetko je to verejný sektor, pán poslanec. Neuhýbam, všetko je to verejný sektor. Pán poslanec, nie neuhýbam. Vy ste vo svojej doplňujúcej otázke spomínali rok 1999 bezodplatný prevod pozemkov a naznačili ste, že malo dôjsť k nejakým špekuláciám. Ja sa vyjadrujem presne k tomu, o čom ste hovorili vy.
A k druhej časti otázky sa vyjadrím tiež. Čo sa týka toho odhadu, ten odhad je robený podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti, v tejto vyhláške nie je a ani nemôže byť zohľadnená tzv. polohová renta. Polohová renta znamená, že pozemok v centre Bratislavy alebo teda konkrétne tento, má celkom určite rádovo vyššiu hodnotu ako pozemok, ja neviem, pri poľských hraniciach alebo pri ukrajinských hraniciach alebo niekde v lese. Takže je celkom evidentné, že zohľadniť polohovú rentu môže len trh pri dopyte, keď sa stretne dopyt s ponukou, a preto špeciálne pri pozemkoch, ktoré majú vysokú polohovú rentu, ktoré sú v centre veľkých miest, vždy bude skutočná trhová hodnota sa pomerne zásadne líšiť od úradnej hodnoty, ktorá je stanovená na základe nejakej vyhlášky, pretože vyhláška nemôže postihnúť generovanie tejto trhovej hodnoty. Vygenerovanie trhovej ceny, najlepší spôsob, jediný, aký poznáme, je súťaž. Reálna súťaž, kde sa v konkurencii stretávajú viacerí potenciálni záujemcovia.
Ministerstvo kultúry ide touto cestou, ja by som považoval za legitímnu kritiku, ak by sa prišlo na to, ak by ste napríklad prišli na to, že nedochádza k reálnej súťaži, že sa to chce predať priamo na základe napríklad takéhoto odhadu, potom celkom evidentne by to problém bol, pretože sa dá predpokladať, že skutočná trhová cena je omnoho vyššia. Ale keďže ministerstvo kultúry to robí ponukovým konaním, teda súťažou, tak sa dá predpokladať, že aj tá cena bude vyššia, možno výrazne vyššia, ja neviem aká, uvidíme to po 13. februári, kedy budú predložené ponuky.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Siedmu otázku položila pani poslankyňa Tkáčová pánovi ministrovi vnútra Vladimírovi Palkovi: "Vážený pán minister, ako sa vyvíja nehodovosť a počet usmrtených pri dopravných nehodách na slovenských cestách?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, vývoj dopravnej nehodovosti v priebehu roka 2005 možno hodnotiť veľmi pozitívne, keďže je charakterizovaný poklesom všetkých základných ukazovateľov dopravnej nehodovosti, teda počet dopravných nehôd a najmä následky nehôd na zdravie a životy ľudí. V roku 2005 sme zaznamenali v porovnaní s rokom 2004 pokles počtu dopravných nehôd o 1 261. Pri podrobnejšej analýze dopravnej nehodovosti v sledovanom období zisťujeme, že ten hlavný úspech, ku ktorému došlo, je to, že počet 560 osôb usmrtených pri dopravných nehodách v roku 2005 je najnižší počet usmrtených osôb pri dopravných nehodách za celé obdobie po roku 1989, a to je veľmi, veľmi potešujúce. Najmä to vystupuje do popredia, keď to porovnáme s obdobím niekedy v polovici 90. rokov, kedy boli roky, keď zahynulo aj viac ako 800 ľudí. Čiže 800 a 560 to už je veľký rozdiel, to je pokles okolo, takmer okolo 40 %.
Ďalej ďalším úspechom bolo, ďalším kladným rekordom bolo to, že ďalší ukazovateľ, a to je počet ťažko zranených osôb, tam sme tiež zaznamenali najmenší počet ťažko zranených osôb pri dopravných nehodách po roku 1989. Čiže, v tomto bol rok 2005 veľmi úspešný. Aj tu keď porovnáme situáciu s tým, ako to bolo niekedy v polovici 90. rokov, vtedy bolo bežné, že to číslo sa šplhalo takmer ku 4 tisíc za rok. Teraz tých ťažko zranených bolo menej ako 2 000 a síce 1 962. A k významnému poklesu došlo aj u počtu ľahko zranených osôb pri dopravných nehodách. Takže toto sú čísla, z ktorých mám naozaj veľkú radosť a ukazuje sa, že ten trend, ktorý sme začali dopravno-bezpečnostnými akciami pred dvomi, dva a pol rokom, že ten trend priniesol svoje ovocie. Veľa sa tu kritizovalo v médiách, ale nám išlo o to, aby bolo menej mŕtvych, menej ranených a tento cieľ sme dosiahli. Čiže, krídla jastraba boli krídlami ochrannými.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Samozrejme, že sú to potešujúce výsledky, hoci každý zbytočne vyhasnutý život prináša pre rodinu traumu a zbytočnú bolesť. Chcela by som sa ešte opýtať. Údajne Slovensko patrí v Európskej únii medzi krajiny s veľmi vysokou mierou nehodovosti, aj usmrtených pri nehodách a údajne máme domácu úlohu znížiť to na polovicu. Je na tom niečo pravdy?
V. Palko, minister vnútra SR: Rád odpoviem aj na toto, pretože ono to nie je také zlé s tým Slovenskom. Isteže, v starých krajinách EÚ tam tie počty tragických následkov na dopravné nehody nie sú také zlé, ako je to u nás. Ale keď sa porovnávame so všetkými novými členskými krajinami, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a porovnáme si, povedzme, počet usmrtených pri dopravných nehodách na 100 tisíc obyvateľov, tak zisťujeme, že Slovensko je skôr na tom najlepšie, lepšie na tom je už iba Malta, pričom na Malte, samozrejme, keďže je to maličký ostrov, sa jazdí veľmi pokojne. Čiže zo všetkých ostatných členských krajín sme na tom, z nových členských krajín sme na tom najlepšie a chceme sa ďalej zlepšovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ôsmu otázku položil pán poslanec Jarjabek ministrovi kultúry Slovenskej republiky Františkovi Tóthovi: "Pán minister, aký je v súčasnosti osud dotácie (grantu), ktorý na rok 2005 odsúhlasilo a pridelilo ministerstvo kultúry Literárnemu týždenníku?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
F. Tóth, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, musím konštatovať, že vaši informátori pracujú na 100 %, lebo to je naozaj téma, ktorá je naozaj absolútne aktuálna. Áno, je pravda, že ministerstvo kultúry uzatvorilo v roku 2005 zmluvu o poskytnutí dotácie s vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov, s. r. o. na vydávanie Literárneho týždenníka. Vzhľadom na to, že ide o podnikateľský subjekt, u ktorého podpora zo štátneho rozpočtu za posledné 3 kalendárne roky presiahla čiastku 100 tisíc eur, bolo ministerstvo povinné v zmysle zákona o štátnej pomoci požiadať prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky Európsku komisiu o stanovisko k poskytnutiu finančných prostriedkov. Stanovisko komisie sme však napriek tomu, že sme viazali schválené finančné prostriedky, dostali až v tomto kalendárnom roku, kedy v zmysle platného výnosu ministerstva kultúry o poskytovaní dotácií už nie je možné schválené finančné prostriedky vyplatiť. Obrátili sme sa preto o pomoc na ministerstvo financií, na základe jeho včerajšieho stanoviska o 16.00 hodine teraz urýchlene novelizujeme výnos a hľadáme tú cestu, realizujeme tú cestu, ako by sme tento grant vyplatili. Čiže, je to otázka techniky najbližších dní, najbližších hodín a grant bude v plnej výške vyplatený. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči doplňujúca otázka.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister, kultúra je jedna veľká rodina a, chvalabohu, na 99 % nepozná politické hranice, preto to možno bude o tom. Ale dovoľte mi ešte doplňujúcu otázku. (So smiechom.) Zase ma zaujíma váš aj osobný názor, či je podľa vás perspektívne únosné, aby o grantoch ministerstva kultúry rozhodovali následne ešte v Bruseli len preto, že žiadateľom nie je podnikateľský subjekt, ktorý s prostriedkami ministerstva pracuje (profesionálne) teda, a nie občianske združenie, hej?
F. Tóth, minister kultúry SR: Samozrejme, myslím si, že v zmysle širších súvislostí je naozaj podpora štátu nejakému podnikateľskému subjektu, dajme tomu nejakému vydavateľstvu, tlačiarni atď., musí podliehať určitej kontrole, aby nedošlo k nejakému dumpingu, k nejakej nekalej súťaži. Myslím si, a tak sme sa dohodli aj na poslednom stretnutí s ich zástupcami, na ktorom sa zúčastnil aj pán Ján Čarnogurský, ktorý ich zastupoval, že nepomerne rýchlejšie bude, ak o tie isté peniaze bude žiadať občianske združenie, a nie podnikateľský subjekt, v tom prípade my nebudeme musieť žiadať Brusel o súhlas a bude to len na našom vyjadrení a toto vyjadrenie im dáme a spravil som veľa opatrení na to, aby grantový systém v roku 2006 bol pružnejší a aby tí, čo podajú do konca februára žiadosti, v apríli mali peniaze na svojich účtoch. Budem robiť pre to všetko a, samozrejme, ide to veľmi ťažko, ale snažím sa. Využijem túto chvíľku ešte na to, aby som doodpovedal tú otázku ohľadom predaja tých pozemkov. My v súčasnosti z tých dvoch pozemkov, ktoré sú okolo SND, predávame ten menší, čiže na plochu metrov štvorcových je menší, ten úradný odhad je taký, aký je, skladá sa z dvoch častí, jednak je to ohodnotenie pozemku, ale aj stavieb, ktoré sú na tom pozemku. Vychádza to v prepočte na meter štvorcový asi 28 tisíc korún. Očakávame, že v tej súťaži sa táto cena zvýši a jediným kritériom pre úspešného uchádzača je ponúknutá cena. Čiže, žiadne iné kritérium, ponúknutá cena a kto ponúkne najvyššiu cenu, tak ten ten pozemok získa.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Poslednú otázku položil pán poslanec Jarjabek ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduardovi Kukanovi: "Ako je pripravená slovenská kultúrna prezentácia počas olympijských hier v Turíne?"
Nech sa páči, pán minister.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, taká najkratšia odpoveď a najpriamejšia na vašu otázku po tom, čo som sa zaujímal o tieto problémy, je asi taká, že komplexnú prezentáciu Slovenskej republiky na zimných olympijských hrách v Turíne zabezpečuje Slovenský olympijský výbor, ktorý od vlády Slovenskej republiky dostal na tento účel aj finančné prostriedky. V rozpočtovej kapitole môjho ministerstva, ministerstva zahraničných vecí nie sú pridelené finančné prostriedky, ale bez ohľadu na to sa snažíme prispieť k prezentácii Slovenska, lebo veď je to jedinečná príležitosť. Naše veľvyslanectvo spolu so Slovenským inštitútom usporiadajú 17. februára v auditóriu Centra v Turíne v rámci týchto zimných olympijských hier koncert pod názvom Pocta mojej krajine - Maggio a la mia terra. Koncert sa uskutoční v spolupráci so Slovenským olympijským výborom, honorárnym konzulátom Slovenskej republiky v Turíne. Odznejú na ňom piesne a árie slovenskej a svetovej proveniencie, budú sa projektovať krásy Slovenska, a potom sa bude konať recepcia, kde budú podávané slovenské špeciality. Predpokladá sa účasť talianskych občanov, športovcov, účastníkov olympiády, proste účastníkov z celého sveta. Viete, že počas olympijských hier otvorí Slovenský olympijský výbor, to už je tradícia, Slovenský dom, v ktorom budú mať rokovania, ale ktorý budú navštevovať aj športovci, účastníci olympiády, kde bude vystupovať permanentne náš folklórny súbor. Iba takú poznámku na okraj, bezpečnostné opatrenia, ktoré sprevádzajú organizáciu zimných olympijských hier, do určitej miery redukovali ten počet kultúrnych podujatí, ktorý sa počas olympiády organizuje.
Toľko viem o tejto otázke, pán poslanec, a ešte takú neformálnu poznámku. Vy sa spytujete na kultúrnu prezentáciu, preto nechcem uhýbať, ale aj keby všetky slovenské inštitúcie, ktoré sa podieľajú na prezentácii Slovenska, pracovali perfektne, jeden významný úspech našich športovcov, keby sa napríklad naši hokejisti stali majstrami sveta, by pre propagáciu Slovenska vo svete urobil určite viac ako my všetci dohromady.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ja len doplňujúcu otázku alebo teda konštatovanie k tomu, čo ste povedali, či tomu dobre rozumiem. To znamená, že je teda prenajatý istý vhodný objekt, kde by malo práve prísť k prezentácii všetkého toho, čo ste povedali, k prezentácii Slovenska ako istej destinácie veľmi turisticky a nielen turisticky atraktívnej? Tak ste to povedali? Hovorili ste o prenajatí konkrétneho objektu? Niečo také by sa malo udiať?
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: To sú dve veci. Máme tam Slovenský dom, ktorý si prenajal Slovenský olympijský výbor, kde sa budú každý deň usporadúvať rôzne kultúrne podujatia, ale tú akciu, ktorú som spomenul, ktorú organizuje ministerstvo zahraničných vecí, tá je inde, to sa, tuším, volá Centrum kultúry v Turíne a my to prenajímame na jeden konkrétny večer, kde chceme Concerto spectacolo, píše sa tam na pozvánkach, kde chceme zorganizovať takú serióznejšiu, väčšiu reprezentačnú prezentáciu, ktorá bude určite dobre obsadená, pripravená umelcami a zo všetkých stránok a mohla by mať taký širší dosah a širší kladný ohlas.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vzhľadom na to, že to bola posledná otázka položená ministrom, končím tento bod a zároveň vyhlasujem 5-minútovú prestávku, aby prepli technický systém a potom budeme pokračovať v rokovaní 55. schôdze Národnej rady. Takže 5-minútová prestávka.
(Päťminútová technická prestávka.)
(Po technickej prestávke.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1386).
(Ruch v sále.) Páni poslanci! Takže, pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.
Pán poslanec Galbavý, ako spravodajca máte slovo.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, ďakujem za slovo, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe školského výboru pre vzdelanie, vedu, mládež, kultúru a médiá. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorsky výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. decembra 2005 č. 2043 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1386), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - nebudem ich čítať, pretože máte ich všetci na stole, na lavici pred sebou. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 a 5 až 12 a tieto schváliť. Osobitne o bode 4 a tento neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. c) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky
a) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť;
b) určuje poslanca Tomáša Galbavého za spoločného spravodajcu výboru, to som ja, a poveruje ho, aby vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločný spravodajca výborov a podal správu o výsledku jeho prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Dany Podrackej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 1386), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá (gestorsky výbor) zo dňa 30. januára 2006 č. 479.
Pán predsedajúci, skončil som, z mojej strany je to všetko. Poprosím vás, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Jaduš ako prvý a potom pán poslanec Horák.
J. Jaduš, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som svojím vystúpením podporiť návrh zákona predkladateliek a kolegýň pani Podrackej a Muškovej, ktorého prijatie chápem ako schopnosť tohto parlamentu pochopiť nebezpečenstvo a zvrátiť ho doslova v hodine dvanástej.
Chcel by som sa obrátiť predovšetkým na konzervatívnych politikov, ktorí deklarujú a hlásia sa k uchovávaniu hodnôt, ako sú česť, morálka, láska a ľudská spolupatričnosť. Žijeme v materiálne orientovanej spoločnosti a všemocný tlak trhu už dávno prekročil určovanie ekonomických a výrobných vzťahov a vstúpil do oblasti duše a významným spôsobom ovplyvňuje výchovu a morálku v spoločnosti. Je tragédiou, že sa zo života spoločnosti vytratil pozitívny príklad. Je tragédiou, že v médiách sa dennodenne stretávame v rôznych formátoch s príkladmi, ktoré hovoria o tom, že nie čestná a poctivá práca dáva šance na spokojný a bohatý život. Do ústrania sa tak dostáva rodina a harmonický rodinný život a vzťahy a do pozornosti verejnosti sa dennodenne dostávajú bulvárne správy s rôznymi nedôstojnými pikantériami. Hrdinami spoločenského života sa stávajú nie čestní a statoční ľudia, ale rôzni chamtivci, nepoctivci, násilníci, ľudia, ktorí sa prezentujú zvrátenými názormi na život a vynikajú extrémnym individualizmom a egocentrizmom.
Myslel som si, že po rôznych telenovelách juhoamerického typu už nemôže byť stupídnejšieho programu. Ako som sa veľmi mýlil. Stupídnosť pseudoumelcov nekonečných seriálov, na ktorých obranu možno povedať azda len toľko, že to mali predpísané v scenároch, tak tá stupídnosť je oveľa viac prekonávaná "jednoduchými ľudkami" zo Slovenska. Ešte aj erotické filmy či relácie sú neškodnejšie ako zvrátená pornografia duše prezentovaná v slovenských reality šou. Je skutočnou tragédiou, že sa tieto reality šou stali kultom, že sa tieto formáty stali rodinnou zábavou.
Čo vidia na obrazovkách naše deti, ktoré skutočne nevedia rozlíšiť hodnoty od pseudohodnôt? Čo vidia deti, ktoré sa skutočne nevedia brániť? Miesto lásky živočíšny sex, miesto rodinnej spolupatričnosti zvrhlé matky a otcov, ktorí to akosi jednoducho nemohli vydržať. Vidia, že nie vzdelanie, inteligencia a práca sú zdrojom peňazí a úspechu, ale majiteľmi miliónov sa skutočne nestávajú tí, ktorí cítia, ktorí sú čestní a múdri, ale producenti reality šou nám namiesto toho ponúkajú ako vzory spoločnosti rôznych úchylákov, hlupáčikov, naivky a nebodaj prostitútky. Vyhrá ten, kto sa prvý vyzlečie, kto tára dve na tri, kto klame a zavádza, kto má väčší objem svalov, väčší nech objem mozgu. Predstavte si na miestach týchto chudákov svoje vlastné deti. Keď som sa to opýtal svojich známych, nikto si to z nich nevedel ani nechcel predstaviť. Nikto si to skutočne nechcel pripustiť. Ale bavia sa. Síce slaboducho, ale bavia sa.
Vážim si všetkých, ktorí sa proti tejto pseudokultúre ozvali, ktorí protestovali. Kde sú však inštitúcie, ktoré mali ako prvé mobilizovať a využiť svoje možnosti a dôrazne proti tomuto nešťastiu bojovať? Kde sú verejnoprávne médiá? Ak v iných krajinách dokázali zvádzať úspešné protikampane a priviesť divákov napríklad k literatúre, ako to bolo vo Veľkej Británii, či k iným hodnotám umenia, kultúry a skutočného života, čo nám ponúkla ako alternatívu STV? Skúsme spomínať a budeme spomínať veľmi dlho.
Treba si uvedomiť, že len legislatívnymi obmedzeniami a zákazmi nedokážeme zvrátiť, ale len obmedziť negatívne pôsobenie týchto formátov komerčných televízií. Je potrebné zmeniť spoločenské potreby a predovšetkým spoločenskú objednávku. To sa dá len dôslednou výchovou a vzdelávaním. Žiada si to skutočne celospoločenské úsilie vzdelávacích, kultúrnych inštitúcií, cirkví, umeleckých kruhov. Proti vymývaniu mozgov sa môže skutočne brániť len ten, kto myslí, kto je veľký a bohatý duchom. Proti úpadku morálky sa vie úspešne brániť len ten, kto pozná skutočný cit, kto vie, čo je to láska a rodinné harmonické zázemie. Tu je naša úloha a ruku na srdce, v našom úsilí sú skutočne rezervy a dnes síce deklarujeme podporu vzdelávaniu a rodiny, bohužiaľ, každodenná reality šou, ktorá sa volá život, nás presviedča mnohokrát o opaku.
Nechcem sa tváriť ako puritán alebo moralista, nechcem byť však ten, ktorý stiahne chvost a zmieri sa so súčasnou realitou. Mám malé deti a bol by som skutočne veľmi rád, keby sa na uliciach našich miest nestretávali s agresivitou, vulgárnosťou. Chcem, aby dostali šancu ctiť si ľudí a v dobrom im veriť. Chcem, aby sa stretávali s láskou a pozornosťou, aby si vážili skutočný ľudský cit. Len v harmonickom, kultúrnom a citovo bohatom prostredí môžeme dať našim deťom i celej spoločnosti šancu na pozitívny vývoj a pozitívnu, skutočnú budúcnosť. Musíme však zamedziť, aby sa rozvíjal naďalej kult individualizmu a materiálnych túžob, ktorý sa prezentuje egoizmom, agresivitou, bezcitnosťou a chladnou kalkuláciou a tzv. cestou doslova aj cez mŕtvoly.
Na piedestál spoločnosti musíme postaviť citovo bohatého, pracovitého a čestného a vysoko vzdelaného človeka. Príkladov by však bolo dosť aj v súčasnosti, bohužiaľ, práve takéto pozitívne príklady nedokážu predávať bulvárne noviny a časopisy, nedokážu predávať prime time, časy elektronických médií. Sú tu však možné dohody so sponzormi. Aj to je možno cesta, po ktorej sme sa ešte nevydali. Pretože sponzori programov a relácií, to znamená obchodné spoločnosti, nadnárodné spoločnosti, medzinárodné kapitálotvorné vrstvy, sú tí, ktorí neraz stáli aj za spoločenskými a politickými zmenami, ktorí skutočne určovali mediálne a spravodajské trendy. Tí, ktorí platia reklamy, sú tí, ktorí skutočne ovládajú mediálne prostredie. Možno s nimi treba hovoriť, aby vyvinuli tlak a pomohli snahe o morálnu obrodu tejto spoločnosti.
Možno sú tieto slová naivné, ale aj ako zákonodarca musím povedať, že sa cítim v tejto otázke a v tejto chvíli skutočne bezmocný. Chcem poprosiť všetkých, ktorým táto otázka nie je ľahostajná, aby dnes zahlasovali za tento návrh, pretože aj keď nevyriešime veľa, ale budeme pre svoj pokoj duše môcť povedať, že sme aspoň niečo chceli urobiť.
Ďakujem veľmi pekne.