V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si na záver rozpravy ešte vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o
vládnom návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1342).
Prosím pána ministra aj spoločného spravodajcu, aby zostali na svojich miestach. Teraz dávam slovo spravodajcovi poslancovi Horváthovi, aby predložil Národnej rade stanovisko gestorského výboru k tomuto návrhu zákona.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte mi predniesť uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 19. januára 2006 k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom podanými poslancami Národnej rady Slovenskej republiky v rozprave v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie po prerokovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov podáva Národnej rade Slovenskej republiky nasledovné stanovisko: Návrh poslanca Blajska výbor odporúča neschváliť. Návrh poslanca Horvátha odporučí schváliť, odporúča schváliť a návrh poslanca Oremusa odporúča výbor neschváliť. Pán predsedajúci, toto je všetko, čo sa týka výboru.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, analogicky ako pri predchádzajúcom chcem otvoriť týmto rozpravu, aby pán poslanec Horváth mohol predniesť návrh na posunutie účinnosti. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca Horváth. Zároveň sa pýtam, kto sa ešte hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Pán Horváth, máte slovo.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi predniesť krátku, krátke doplňujúce návrhy k zákonu o inšpekcii práce, týkajú sa účinnosti, ako povedal predkladateľ minister Mikloš. Teda vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v článku 1 mení a dopĺňa takto: 1. V § 22 ods. 1 sa slová: "31. decembra 2005" nahrádzajú slovami: "30. júna 2006". V ods. 1, 2, 3 a 5 sa slová: "1. januára 2006" nahrádzajú slovami: "1. júla 2006" v príslušnom gramatickom tvare. Navrhovaná zmena súvisí s návrhom na zmenu účinnosti zákona v článku 4.
2. V článku 4 sa slová: "1. januára 2006" nahrádzajú slovami: "1. júla 2006".
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že sa nikto viac neprihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete hovoriť ešte? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1373),
spoločná správa ako tlač č. 1373a. Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky, pána Miklósa, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona bol potrebný z dôvodu prebratia niektorých predpisov rady, parlamentu a rady predovšetkým na urýchlenie a jednotnú implementáciu záväzkov európskeho spoločenstva vo vzťahu k dvom medzinárodným dohovorom a to je protokol o perzistentných organických látkach k regionálnemu dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia a Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach prijatý v Štokholme. Zákon má viac-menej administratívny charakter. Upravuje povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, podnikateľov, ktorí sú držiteľmi zásob obsahujúcich alebo skladajúcich sa z perzistentnej organickej látky, podrobnosti o národnom realizačnom pláne, ako zaobchodiť s perzistentnými organickými látkami, pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností. Takže je to zákon, ktorý je vlastne vykonávacím zákonom jednak k legislatíve Európskeho spoločenstva a vo vzťahu k medzinárodným dohovorom. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, prosím o podporu tohoto zákona. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslankyni Libuši Martinčekovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohoto návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.
L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1373, informovala o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona, uvedenej ako tlač 1373a, máte ju pred sebou.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 288 dňa 31. januára 2006. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2032 zo 14. decembra 2005 pridelila vládny návrh zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1373, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo a výboru Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o uvedenom vládnom návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. Vládny návrh zákona o perzistentných organických látkach a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1373, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený vládny návrh zákona 24. januára 2006. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 3 v časti IV spoločnej správy, tlač 1373a. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe výborov k vládnemu zákonu o perzistentných organických látkach o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1373, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor ma svojím uznesením č. 288 z 31. januára 2006 poveril ako spoločnú spravodajkyňu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie v mene gestorského výboru navrhovať procedurálny postup rokovania a formu predkladania podkladov pre hlasovanie v druhom a treťom čítaní. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania. Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítane o
vládnom návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1257).
Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca, aby vládny návrh zákona uviedol.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, okrem zdravotnej starostlivosti je na úseku zdravotníctva potrebné upraviť aj rozsiahlu problematiku verejného zdravotníctva. Táto problematika je v súčasnosti upravená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov ako aj množstvom všeobecne záväzných právnych predpisov nižšej právnej sily. Prípravu nového zákona ovplyvnil vývoj v oblasti ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia a prevencie ochorenia ako aj skutočnosť, že pôvodný zákon bol prinajmenšom pätnásťkrát novelizovaný. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Podľa návrhu zákona bude potrebné akceptovať výsledky verejnej diskusie k tomuto vládnemu návrhu zákona, ku ktorým došlo v odbornej verejnosti po predložení zákona do parlamentu. Vzhľadom na široký rozsah problematiky na zákon nadväzuje množstvo predpisov vydaných na základe splnomocnenia v zákone, ktoré budú podrobne upravovať špecifické okruhy tém verejného zdravotníctva, aproximačné nariadenia, ktoré už boli vydané v súlade so zákonom č. 19/2002 a ktorým sa stanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení. Prosím o, skončil som, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Márii Majdovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, (S hlbokým povzdychom.) panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku predložila plénu Národnej rady spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máte vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte pod číslom parlamentnej tlače 1257.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1806 z 21. septembra 2005 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie výborom, ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory prerokujú vládny návrh zákona v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Uznesením č. 1871 z 25. októbra 2005 Národná rada Slovenskej republiky pozmenila svoje uznesenie z 21. septembra č. 1806 v časti C tak, že určila lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 31. januára 2006 a v gestorskom výbore do 2. februára 2006.
Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený. Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 24. januára 2006 a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor pre financie, rozpočet a menu prerušil rokovanie o návrhu zákona a požiadal predkladateľa o predloženie písomných pozmeňujúcich návrhov, ktoré odstránia nedostatky a nezrovnalosti vyskytujúce sa v predloženom návrhu s termínom do 30. januára 2006. Výbor sa opätovne zišiel 30. januára 2006 a k predloženému návrhu zákona po opätovnej rozprave neprijal uznesenie v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, keďže za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 24. januára 2006, odporučil ho Národnej rade na schválenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerušil rokovanie, výbor pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 24. januára 2006 a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.
Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 17. januára 2006 a odporučil ho plénu Národnej rady schváliť. Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetný návrh zákona 24. januára a neprijal platné uznesenie. Výbor pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona 30. januára a odporučil ho Národnej rade na schválenie s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy pod bodom IV. Týchto pozmeňujúcich návrhov je celkovo 95.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. O spôsobe hlasovania vás budem informovať po ukončení rozpravy.
Zároveň ma výbor poveril, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku na zasadnutí Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Dávam slovo pani poslankyni Muškovej, ktorá sa prihlásila písomne do rozpravy. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, milí hostia, predložený vládny návrh zákona o verejnom zdravotníctve zahŕňa i tému, ktorá sa pre nedostatok zverejnených informácií nepovažuje za kontroverznú či problematickú, no v skutočnosti táto téma v zahraničí je často pertraktovaná a verejne diskutovaná. Hovorím o povinnom očkovaní. V predloženom návrhu zákona pristupujeme k sprísňovaniu sankcií a musím povedať, že aj k nezmyselnému spájaniu očkovania so školskou dochádzkou. Trend vo vyspelej Európe a vo svete je iný. Renomovaní odborníci totiž zverejňujú nové štúdie, výskumy a publikácie, diskutujú, upozorňujú a hovoria aj o negatívnych účinkoch vakcín a to najmä pre dojčatá a batoľatá do dvoch rokov, počas ktorých sa vyvíja nervový a imunitný systém. Tieto odborné štúdie upozorňujú totiž na prítomnosť jedov v niektorých vakcínach, a to napríklad formaldehydu, vysoko toxickej konzervačnej látky obsahujúcej ortuť tiomersalu, alebo timerosalu, alebo acurberofosfátu hlinitého a hydroxidu sodného. Na základe nových vedeckých poznatkov už v Japonsku pristúpili k zákazu očkovania detí do dvoch rokov života, čím tento štát dosiahol najnižšiu detskú úmrtnosť na svete. Pre porovnanie, u nás dieťaťu do jedenapol roka života povinne aplikujeme až 22 vakcín. Vo väčšine pôvodných členských štátov Európy je očkovanie dobrovoľné. Úpravy v druhom odporúčaní očkovaní v očkovacom kalendári a v kvalite vakcín robia aj v iných rozvinutých štátoch. Napríklad v Taliansku v roku 2003 dekrétom ministra zakázali pre deti používať vakcíny, ktoré obsahujú ortuť, a tak je to už aj v Spojených štátoch amerických od roku 2000. Na Slovensku sa ďalej nachádza ortuť v niektorých vakcínach a dokonca aj v množstve prekračujúcom odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Tiež Nemecko zrušilo očkovanie proti TBC, v Česku podal výbor Českej pneumologickej a fyziologickej spoločnosti návrh na posun tohto očkovania na 7. až 12. mesiac veku dieťaťa. U nás sa vykonáva už v 4. dni života vakcínou, ktorá má vedľajšie účinky, napríklad v podobe hnisavých ložísk, opuchov a zápalov lymfatických uzlín. V Nemecku dočasne vyňali očkovanie proti čiernemu kašľu zo zoznamu povinných očkovaní, v súčasnosti tam podobne ako v iných štátoch Európskej únie zamenili celobunkovú vakcínu proti čiernemu kašľu za acelulárnu, u nás sa, žiaľ, očkuje celobunkovou vakcínou a za acelulárnu si rodičia musia priplatiť 1 200 korún na jednu očkovaciu dávku. Musím povedať, že v prvom roku života sa pritom podávajú tri dávky. Avšak pre vyvíjajúci sa nervový systém dieťaťa sú rizikové aj ostatné zložky vo vakcíne DTP.
V zahraničí tiež prebieha polemika o nutnosti očkovať trojkombináciou proti mumpsu, osýpkam a ružienke. Vedecky je totiž dokázané, že je ideálne v detskom veku sa s týmito chorobami stretnúť, pretože ich prekonanie posilňuje imunitný systém, znižuje riziko vzniku vážnejších ochorení, ako sú rakovina či astma. Mnohé zahraničné štúdie poukazujú na zbytočnosť v ranom veku zaťažovať deti očkovaním proti chorobám, ktoré sa na malé dieťa nemôžu preniesť, lebo sú vo svetovom meradle takmer sa nevyskytujúce. Alarmujúcim príkladom je pre bábätká úplne zbytočné očkovanie vakcínou proti hepatitíde B. Túto chorobu prenášajúcu sa len krvou a intímnym stykom dieťa do 14. až 15. roku života nemá šancu dostať. Pritom, samozrejme, nehovorím o matkách, ktoré sú touto chorobou postihnuté, tam každý súdny človek musí uznať, že je to potrebné. Túto chorobu prenášajúcu sa, na Novom Zélande po zavedení tohoto očkovania v roku 1996 stúpol výskyt detskej cukrovky o 60 %. Rovnaký nárast zaznamenali aj vo Fínsku a USA. U nás, žiaľ, štatistiky v tomto smere chýbajú. Nárast detskej cukrovky však v poslednom čase zaznamenávame aj u nás. Vo viacerých štátoch v dôsledku pozorovaného počtu poškodení a úmrtí spôsobených očkovaním zriadili inštitúcie, ktoré negatívne účinky vakcinácie zaznamenávajú. U nás, sa pýtam, či sú takéto inštitúcie. Tieto opatrenia a štatistické sledovania odhaľujú nárasty najmä autoimunitných ochorení spôsobených očkovaním. Tvrdia vo Veľkej Británii, poviem spoločnosť, Medical Research Council, je podozrenie, že vakcíny sú aj za autizmom, že dnes je už výskyt autizmu v pomere 1:166 a Národná autistická spoločnosť hovorí o hodnote 1:110. Vo svetovom meradle teda prebieha diskusia a prijímajú sa aj opatrenia. U nás nie. U nás rodič často nevie o možnosti výberu vakcíny a často aj lekár očkuje dieťa, ktoré má poškodenú imunitu. U nás neexistuje ani fond, respektíve inštitúcia, ktorá by poskytla odškodnenie v prípade negatívneho následku očkovania, tak ako je to v USA, v Nemecku, v Taliansku a tak ďalej. Zodpovednosť teda nenesie štát, ale sa ponecháva na pleciach rodičov. Myslím si, že takýto zákon by mal obsahovať takúto inštitúciu.
Vážení kolegovia, moje vystúpenie má smerovať k vyvolaniu diskusie na túto tému najmä v odborných kruhoch, ale aj vo verejnosti. V iných krajinách je bežné, že sa na túto tému diskutuje, u nás je tabu. Preto je veľmi dôležité, aby kompetentní vedeli o najnovších výskumoch, trendoch, ku ktorým pristúpili vyspelé krajiny, či už v posunutí očkovania na neskorší vek, či vylúčenia vakcín s obsahom jedovatých látok nebezpečných pre detský organizmus, alebo neočkovania niektorých chorôb, ktoré je zbytočné.
Dovoľte však, aby som na záver v súvislosti, to, čo som v úvode povedala, nevhodnosti spájania očkovania so školskou dochádzkou, predložila pozmeňujúci návrh.
1. V čl. 1 v § 33 ods. 8 sa vypúšťa písm. d).
2. V čl. 1 v § 33 ods. 9 sa vypúšťajú slová: "a o povinnom očkovaní podľa ods. 8, písm. d)".
3. V čl. 1 v § 33 sa vypúšťa odsek 10. Doterajšie odseky 11 a 12 sa označujú ako odseky 10 a 11.
Navrhujem bod zo spoločnej správy pod číslom 67 vyňať na osobitné hlasovanie. Môj pozmeňujúci návrh zdôvodňujem tým, že viaceré choroby ako astma, alergie, autizmus, atopický exém a tak ďalej sú kontraindikované voči vakcínam, ktoré obsahujú látky, ktoré môžu u citlivého dieťaťa vyvolať autoimunitné reakcie. Toto dieťa napriek spomínaných chorobám môže navštevovať predškolské zariadenie a školu. Pozmeňujúci návrh v spoločnej správe v bode 67 umožňuje návštevu školy aj bez absolvovania povinného očkovania, ak na to existujú objektívne prekážky, ale tento pojem nedefinujú dobre. Na druhej strane si tiež myslím, že dieťa, ktoré teda má astmu alebo nemôže byť očkované, neohrozuje druhé deti, skôr naopak, teda deti, ktoré sú očkované, by mali byť bezpečné. Takže poprosím vás veľmi pekne o prijatie môjho návrhu, ale aj o diskusie, následné k tejto téme. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pani poslankyňa.
E. Rusnáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem podporiť návrh pani poslankyne Muškovej už aj z toho dôvodu, že sme "spoločne" niekoľkokrát hovorili o tom, že nie je vhodné prepájať očkovanie s povinnou školskou dochádzkou, pretože by to mohlo mať dokonca, následky právne i neústavné. V súčasnosti je potrebné povedať, že pravdepodobne, ak sa mýlim, pán minister, tak ma opravte, že v Slovenskej republike neexistuje zoznam zakázaných zložiek očkovacích látok pre deti, ak on existuje, tak určite by bolo dobré naozaj v tej diskusii, ktorú navrhla pani poslankyňa Mušková, pokračovať, pretože vedecké výsledky z krajín ako Veľká Británia, USA, Taliansko, Francúzsko aj Nemecko hovoria najmä o výhradách rodičov, ktorí majú deti postihnuté autizmom. Súhlasím s tým, aby sme bod 67 spoločnej správy neschválili, pretože nie je mi jasné, kto by mal vydávať potvrdenie o tom, že očkovanie nie je potrebné alebo nebolo uskutočnené z objektívnych dôvodov. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, pani poslankyňa nie, však? Takže končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som chcel teda, pani spravodajkyňa, vás upozorniť, že o spôsobe hlasovania musíte Národnú radu Slovenskej republiky informovať pred rozpravou. Súvisí to napríklad asi aj s tým bodom 67 spoločnej správy, ak vy o spôsobe hlasovania potom navrhnete, aby tento bod 67 bol v nejakom súbore za alebo proti, tak navrhovatelia nemajú šancu, aby uspeli. Takže o tom, akým spôsobom sa bude hlasovať, je potrebné informovať snemovňu pred rozpravou, aby prípadne teda sa mohlo stať to, čo spravím ja teraz, ak teda máte tento bod 67, o bod 67 išlo, v nejakom súbore hlasovaní, tak prosím, aby tento bod bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ale ešte predtým mi dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 1257. Ten návrh na uznesenie znie: "Národná rada Slovenskej republiky rozhodla v súlade s § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku vrátiť vláde návrh zákona na dopracovanie."
Pani spravodajkyňa už konštatovala, že spoločná správa obsahuje 95 pozmeňujúcich návrhov. Pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj z toho formálneho hľadiska, tam sú teda prebraté tie pripomienky, ktoré uplatnil odbor legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky, tam by som až taký problém nevidel, ale sú tam teda medzi týmito 95 pozmeňujúcimi návrhmi aj dôležité vecné zmeny. Máme skúsenosti už s legislatívou ministerstva zdravotníctva, že keď zákon nadobudne účinnosť, tak potom sa odborné kruhy začnú ozývať, že ten zákon sa pre rozpornosť niektorých ustanovení nedá aplikovať v zdravotníckej praxi. Ak by Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o vrátení tohto vládneho návrhu zákona vláde na dopracovanie, tak by muselo prebehnúť kompletné medzirezortné pripomienkové konanie a tým by sme toto riziko eliminovali. Takže, pani spravodajkyňa, predkladám vám ten návrh na uznesenie k tlači 1257. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. V prvom rade chcem povedať, že chcem podporiť návrh pani poslankyne Muškovej, pretože je to dobrý návrh, ktorý liberalizuje trochu ten ortodoxný pohľad na očkovanie. Padlo tam niekoľko otázok. Rád by som na ne odpovedal, lebo je to dôležité. Máme inštitúciu, na ktorú možno podať všetky podnety na lieky, a to je Štátny ústav pre kontrolu liečiv, máme inštitúciu, ktorá pripúšťa očkovacie látky na Slovensku na aplikáciu, ktorá skúma ich kvalitu a teda ktorá registruje očkovacie látky, znova je to Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Teda problém nie je možno ani v pohľade toho, či my tu nepoužívame nejaké horšie alebo nebezpečnejšie očkovacie látky, pretože naša registrácia má parametre európskej, to vyplýva z aproximácie, tá otázka je postavená, o tom, či naozaj tak rigorózne trvať a sankcionovať neočkovanie, keď sa začínajú vo svete aj v Európe množiť hlasy o jeho rizikovosti prinajmenšom pre niektoré skupiny. Zaznelo tu napríklad aj to, ako je očkovanie novorodencov alebo malých detí u hepatitídy typu B, kde naozaj jediná indikácia pre očkovanie je, ak je pozitívna matka, pretože tam ten krvný prenos je vysoko pravdepodobný cez placentu. Inak my už neočkujeme. To znamená, podporím tento návrh z toho dôvodu, že je dobrý, že modernizuje trochu ten pohľad.
Čo sa týka pána poslanca Maxona, práve odborná verejnosť si vynútila takúto rozsiahlu zmenu v organizácii štátnej správy a tí, čo boli na rokovaní zdravotníckeho výboru a videli tam všetkých 36 riaditeľov regionálnych úradov verejného zdravotníctva, vedia, že sme veľmi zložito pripravovali túto zmenu. Napriek tomu si myslím, že zákon si zaslúži podporu poslancov Národnej rady, pretože dáva úplne iný systémový pohľad na verejné zdravotníctvo, ktorý nám tu chýba prinajmenšom posledných 15 rokov a prechádza z toho prokurátorského systému hygienicko-epidemiologickej služby, prechádzajú na programy podpory zdravia modernejších oblastí prevencie zdravia. Očkovanie nepochybne patrí k prevencii, aj modernizácia, ktorá sa dnes udeje formou pozmeňujúceho návrhu, je modernizácia dobrá a preto zreteľa hodná. Takže to je to. Čo sa týka tej formálnej stránky, myslím, že pri hlasovaní bude uvádzať pani spravodajkyňa spôsob hlasovania, pretože ona nemôže pred rozpravou vedieť, ako ste vy navrhovali, čo sa bude diať v rozprave, ale po rozprave už bude vedieť a zajtra to iste bravúrne zvládne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno? Nech sa páči.
M. Majdová, poslankyňa: Ja len niekoľko slov na záver. Chcem sa poďakovať všetkým pracovníkom parlamentnej legislatívy, aj teda pracovníkom legislatívy na ministerstve, ale najmä teda tým 36 pracovníkom, riaditeľom teda úradov verejného zdravotníctva, ktorí naozaj, myslím si, odviedli mravčiu prácu, skutočne tých 95 pozmeňujúcich návrhov, hoci ma teda mrzí, že ich je toľko, ale v zásade vyjadrujú ich vôľu, takže toľko k spoločnej správe a k pozmeňujúcemu návrhu, pani poslankyni Muškovej chcem povedať tiež len toľko, že v podstate sme hľadali dosť dlhú dobu nejaké riešenie s pani poslankyňou Rusnákovou, takže ja tento pozmeňujúci návrh a so mnou, teda, myslím, aj celý poslanecký klub KDH, podporíme. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že ďalej by sme teraz mali prerokovať body 33 a 34, kde zatiaľ ešte spoločné správy nie sú hotové. Preto navrhujem, aby sme pokračovali bodom 35 a to návrhom pána poslanca Ladislava Polku. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Hlasy v sále: Áno!) Ďakujem pekne. Takže v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (tlač 1362).
Pán poslanec Polka, nech sa páči, môžete uviesť návrh, svoj.
L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni, zvykol som si rečniť v tejto osirelej snemovni, chýba mi tu len minister Palko, ale myslím, že pán poslanec Šimko ho nahradí. Dámy a páni, teda poslanecký návrh zákona nie je ničím iným, len návrhom na zmenu alebo pozmeňujúcim návrhom z mája 2004, keď sme sa s poslancom Šimkom snažili vyriešiť niektoré problémy, ktoré tento ináč veľmi dobrý zákon nemohol a neobsiahol v reálnej situácii Slovenska. Tento zákon je excelentne vylobovaný jednou nemenovanou znaleckou inštitúciou z nemenovanej univerzity z nemenovaného mestečka na severe Slovenska a skutočne ich predpoklady veľmi brilantne napĺňa. Zákon však nepostrehol realitu, ktorá na Slovensku existuje, a to je predovšetkým v existencii niekoľkých inštitúcií, ktoré sú zo zákona znaleckými, ako napríklad NBÚ, kde v zákone o utajovaných skutočnostiach sa jednoznačne "deklaruje", alebo sme tento úrad zriadili s tým, že bude zároveň znaleckou inštitúciou v oblasti ochrany utajovaných skutočností a ochrany šifrovaných správ. Zároveň však týmto zákonom kladieme isté podmienky. Dotknem sa dvoch takých naj, by som povedal, pertraktovanejších z nich, na ktorých ministerstvo spravodlivosti zúrivo a dlho trvalo. Zdôrazňujem ministerstvo spravodlivosti, pretože s ministrom sme našli isté kompromisné riešenia. Ide predovšetkým o skutočnosť, že ministerstvo zapíše do zoznamu znaleckú organizáciu vtedy, ak sú minimálne traja jej zamestnanci zapísaní v zozname znalcov. To znamená, že v odbore kriminalistika, ktorý je na kriminalistickoexpertíznom ústave, je 22 odvetví. Nechcem vás s nim trápiť, ale je tam napríklad odbor, odvetvie fonoskopia, ktoré nebyť toho, že jeden náš kolega sa rozhodol si pre históriu zaznamenávať svoje diskusie s kolegami, tak tento odborník na fonoskopiu, ani neviem, ako sa volá, by mali byť podľa dikcie zákona traja, ale čo by robili, ibaže by sme si začali všetci nahrávať naše rozhovory. Je jeden a ďaleko si vystačí. Je tam odborník napríklad na balistiku, nedávno ste ho videli v televízii, dokumentoval náš bohumilý zákon, ktorým sme spravili tú zbraňovú amnestiu, občania ostošesť vracajú nelegálne držané zbrane. Primäť tohto človeka, aby robil zároveň štátneho znalca z príslušníka zboru, Policajného zboru a zároveň bol aj súkromným znalcom zapísaným v zoznam znalcov, je nelogické, neetické a, by som povedal, viac než formálno-právne. Predstavte si, že on robí test na tej stolici s použitou zbraňou, a jeho náčelník by mal vedieť a zodpovedať za to, že nerobí súkromnú fušku, že to je štátna skúška. Ako to robiť. Predstava zase, že by vykonával balistické skúšky doma v obývačke, je "údesná". Máme tam kriminalistických videoexpertov, opäť kolega nahrávač, metalografov a máme tam napríklad človeka, ktorý robí takzvané fyziologické overovanie pravdovravnosti osôb. Nájdite mi troch ľudí, ktorí budú robiť, to je ten takzvaný detektor lži a ktorí budú dobrovoľne zapísaní v zozname znalcov a tým by kryli pojem znalecká organizácia. Musím sa vyrozprávať, ja už nebudem rozprávať. Vám je hej, vy budete rozprávať ešte v iných záležitostiach a musím to odôvodniť, lebo by som si to nezaslúžil, svoj plat. Druhý problém - je a budem skutočne stručný, Jožko, - v tom, že ministerstvo podmieňuje existenciu znaleckých ústavov existenciou troch znalcov, z toho jeden garant s vedecko-pedagogickým alebo s umelecko-pedagogickým titulom. Opäť nájsť trasológa s vedeckou hodnosťou je veľmi zložité a najmä umožniť tomuto človeku, kde si vedecko-pedagogickú hodnosť získa, pretože taký odbor sa ťažko niekde prednáša a ťažko sa niekde uplatňuje. Kriminalistická požiarna chémia, pyrotechnika, to sú odbory, sedel tu v období 94-98 až do svojho vylúčenia odborník na kriminalistiku, požiarnictvo, ale to študoval na východe a myslím, že tá vysoká škola tam už nie je. Takže stretol som sa s najprv odmietavým stanoviskom vlády, ktoré potom pán minister Lipšic modifikoval do dvoch alternatívnych návrhov, ktoré kolegovia poslanci ešte asi budú modifikovať. Chcel by som vás oboznámiť so stanoviskom Národného bezpečnostného úradu, ktoré jednoznačne odmieta alternatívy, ktoré predložilo pôvodne ministerstvo, pretože ich považuje za chybné, odporujúce niektorým ustanoveniam zákona a nerieši ich problém. NBÚ išlo tak ďaleko, že si dokonca vyžiadalo stanoviská ministerstva financií a samotného ministerstva spravodlivosti ako platiť, ako honorovať túto znaleckú činnosť. Ako stanovisko ministerstva financií tak i spravodlivosti im dalo jednoznačne zamietavú odpoveď, pretože to sa nedá platiť zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo vnútra - s údivom som konštatoval -, že napriek argumentom ministerstva spravodlivosti uvedenými v bode 2 odporúča na rokovaní vlády a na rokovaní parlamentu tento poslanecký návrh podporiť. Veľmi ma to prekvapilo, ale s vďakou som to prijal. Takže, dámy a páni, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu, nie je to politikárčenie, nie je to predvolebná kampaň, nie je to nič iné, len snaha pomôcť 200 pracovníkom kriminalistického expertízneho ústavu, neviem koľkým desiatkam pracovníkov NBÚ, pracovníkov požiarneho ústavu, ktorí doposiaľ vykonávali vynikajúcu, excelentnú činnosť, sú členmi zahraničných medzinárodných zoskupení európskej siete foréznych ústavov a túto činnosť by sme im istým spôsobom sťažili, ba dokonca až zmarili. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor, k návrhu poslanca Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a zmeny a doplnení zákonov ma poveril predložením tejto spoločnej správy. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. decembra 2005 pridelila návrh poslanca Ladislava Polku na vydanie tohoto zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslanca Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1362, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 958 z 24. januára 2006 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 742 z 24. januára 2006. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci návrh: K čl. I slová: "28. februára 2006" sa nahrádzajú slovami: "30. apríla 2006".
Gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom rímska tri tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Polku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 30. januára 2006. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.