B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia zatiaľ pán poslanec Drgonec a pán poslanec Brocka. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Drgonec.
J. Drgonec, poslanec: Pani poslankyňa, keď sa tento návrh zákona naposledy prerokúval v pléne, tak som vás videl v televízii potom hovoriť, aký politický komplot sa udial, keď ten návrh nebol schválený.
Ja musím zdôrazniť len jednu vec. Ten návrh je nezmyselný, pretože kombinuje rozhodovanie súdov s tzv. administratívnymi rozvodmi, ktorých podstata je tá, že sa o nich rozhoduje mimo súdov dohodou manželov. Ale proste toto je šialené, to je absolútny hybrid, ktorý popiera podstatu všetkého, na čom právo stojí. Je to nezmyselný návrh.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Ja by som chcel ešte jeden moment spomenúť, o ktorom som nehovoril pri svojom vystúpení, a chcem reagovať na pani poslankyňu Černú. Keby tento návrh prešiel, pani kolegyňa, tak si neviete predstaviť, ako by sa dal zneužívať. Poviem vám jeden príklad, to nehovorím teraz ako návod, ako sa dá na takýchto rozvodoch dohodou zarábať. Ale viete si predstaviť, že by niekto chcel získať napr. trvalý pobyt na Slovensku a že by sa takto dohodol s niekým na manželstve, na ktorom by sa potom dohodli tak, že sa rozvedú dohodou. (Reakcia z pléna.) Ale určite to bude, pani kolegyňa, oveľa ľahšie po prijatí tejto novely, ako je to teraz.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Černá, môžete reagovať na faktické poznámky.
E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán Brocka, ja by som ešte raz odporúčala si dobre prečítať tento návrh zákona, aj keď v zásade si myslím, že je pre vás zbytočný, pretože ste zásadne proti nemu. Takže akákoľvek argumentácia z mojej strany smerom k vám je, myslím si, mrhaním slov, pretože ja poznám vaše názory, navyše ich aj rešpektujem, samozrejme, len netreba zbytočne vymýšľať.
Pán JUDr. Drgonec, neviem, o akých politických komplotoch a mojich vyjadreniach hovoríte, pravdepodobne je to z inej témy, pretože toto bola téma, o ktorej sme hlasovali, a spoločne sme boli v koalícii a boli to, žiaľ, práve kolegovia z Aliancie nového občana, ktorí sčasti nepodporili tento návrh, lebo sa báli iných problémov v rámci koalície, takže žiadne komploty. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Hlásia sa pán poslanec Madej, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
R. Madej, poslanec: Pán poslanec Brocka...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, počkajte ešte. Pán poslanec Bielik sa ešte hlási do rozpravy, ale naposledy, musíte zavčasu sa prihlásiť, to znamená, končím možnosť sa prihlásiť...
R. Madej, poslanec: Pán poslanec...
B. Bugár, podpredseda NR SR: ... do rozpravy.
Najprv pán poslanec Madej a potom pani poslankyňa Tóthová. Prosím o trpezlivosť, pán poslanec.
R. Madej, poslanec: Prepáčte mi, pán predsedajúci, naozaj som chcel len veľmi krátko zareagovať, aby mal pán poslanec Brocka možnosť zareagovať aj na mňa, nechcem zneužívať oprávnenie navrhovateľa.
Pán poslanec Brocka, rád by som na váš argument zareagoval veľmi rýchlo. Pred šiestimi mesiacmi, keď sa predkladal tento návrh zákona, sme argumentovali tým, že tento inštitút nebude zneužiteľný preto, lebo v tom čase bol v druhom čítaní návrh novely zákona o štátnom občianstve. Udelenie štátneho občianstva sa v prípade manželstva podmieňuje už aj trvaním manželstva, myslím, minimálne tri roky, ak nie päť rokov. To znamená, bez ohľadu na to, či inštitút rozvodu dohodou, nesporových rozvodov existuje alebo nie, tak to manželstvo musí trvať. Tento argument z tohto dôvodu absolútne neobstojí, pretože práve toto sa už riešilo bez ohľadu na to, či inštitút rozvodov dohodou existoval alebo nie. Tento návrh zákona naozaj je dôvodný, ale to už potom neskôr. Myslím si, že tento príklad a takáto forma zneužitia nie je možná. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Madeja s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Miklušičák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len kolegovi Madejovi chcem povedať, že to nijako nevyvracia, že zákon o štátnom občianstve ukladá trojročnú lehotu. Čiže nie je problém si tri roky počkať u každého kdesi inde a potom spísať dohodu. Čiže to nevyvracia ten argument, ktorý použil pán Brocka. To je všetko, ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Bielik.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, rodina a jej existencia je podľa mňa vážna vec. Základnou bunkou spoločnosti je rodina, dobrá rodina. Ja som chcela na túto otázku reagovať vo faktickej poznámke, žiaľ, v minúte, ktorá nebola dvomi minútami, sa to nepodarilo, tak začnem práve týmto svoje vystúpenie. Nič nie je krajšieho a lepšieho pre dieťa, ak môže svoje detstvo prežiť v usporiadanej, súladnej rodine. Myslím, že psychológovia už napísali veľa traktátov o tom, aký význam to má pre ďalší vývoj, pre schopnosť človeka prispôsobovať sa, riešiť problémy, ktoré ho v živote stretnú, a vôbec aký význam to má pre jeho duševný a psychický vývoj.
Ja som mala to šťastie vyrastať vo veľmi peknom rodinnom prostredí. A myslím, že to je to najkrajšie, čo človek v živote, v prvej fáze života môže získať. Ja preto súhlasím s pánom poslancom Brockom, že rodina je základ, aby sme ju nerušili a podobne. Osobne tiež sa vyjadrím nie súhlasne k tomuto legislatívnemu návrhu, ale nemôžem nepovedať, že rodina je pekná, súladná, bezproblémová vtedy, ak má podmienky pre svoju existenciu. Ak nemá bývanie, ak je pod úrovňou životného minima, ak je otec rodiny bez práce, ktorý potom trpí psychickými traumami, ako to v literatúre a už v dennej tlači signalizujú, že množstvo psychických chorôb, ktoré sa zvyšuje, je z nezamestnanosti, zo zlej ekonomickej situácie rodín, tak potom skutočne tie rodiny nie sú súladné, dochádza k veľkým hádkam kvôli financiám, dochádza k hádkam, kam tú jednu korunu je rozumnejšie dať. A tí dvaja mladí ľudia môžu mať na to rôzny názor, aj sa chcú niektorí pobaviť, žena tiež si chce niečo na seba kúpiť a otec rodiny tiež si chce sadnúť s priateľmi raz za čas k tomu pivečku, ale keď je nezamestnaný a nie sú príjmy, tak potom súlad rodiny nemôže byť a ozaj deti vyrastajú v takom prostredí, kde sa rodičia napádajú, dochádza k hádkam, čo nie je pre rozvoj jedinca v spoločností prínosné.
Ale ja sa pýtam: Máme tieto situácie riešiť, že dáme možnosť mladým ľuďom, keď sa pohádajú a v afekte si povedia, že "tak sa dohodni, tu máš dohodu, podpíš" a podobne, alebo máme riešiť tú situáciu, teda príčiny toho stavu, napätia, ktoré vznikajú v rodinách? Ja si myslím, že by sme mali ísť cestou riešenia príčin, otvoreného povedania si, aká je ekonomická situácia a čo spôsobuje rozpad rodín. Mali by sme sa pozrieť, aké dopady toho, čo ste láskavo dneska v parlamente neodsúhlasili, zdraženia elektriny, plynu, vodného, stočného, ďalších poplatkov na rozpočet rodiny sú a čo to bude v súladnosti spolužitia a plnenia funkcií mladých rodín, rodín s viac ako dvomi deťmi, a ja som navrhovala zahrnúť sem aj dôchodcov, spôsobovať. Toto parlament nechce vidieť. Je mi veľmi ľúto, že ideme takou cestou, že áno, keď sú problémy, nech spravia dohodu a nech sa rozvedú. Mali by sme ísť inou cestou. Toto ma mrzí. A práve dneska sme mali možnosť aj odsúhlasiť niečo, čo by možno dalo jasnejší pohľad na situáciu v rodinách, na ich ekonomickú situáciu, teda na podhubie mnohých hádok a rozpadov rodín, pretože už psychológovia jasne povedali, že rozpad rodín je dôsledkom aj ekonomických problémov, kde vzniká potom alkoholizmus, násilie a ďalšie negatívne javy.
Dovoľte, aby som aj čisto z právnického hľadiska sa vyjadrila. Skutočne sú pekne spracované úvodné paragrafy, vôbec aj vyjadrovanie, terminológia, nemala by som pripomienky.
K čomu mám pripomienku, to je § 23 ods. 1: "Ak obaja manželia s návrhom na rozvod manželstva súhlasia a súčasne s návrhom na rozvod predložia súdu dohodu, súd ich manželstvo rozvedie bez zisťovania príčin rozvratu." Opakujem, je to bez zisťovania príčin rozvratu. A čo keď nie je rozvrat taký v rodine hlboký, trvalý? Čo keď ide o mladícku ješitnosť, nerozvážnosť, prudkosť, dôjdu k dohode a už ani jeden z hľadiska určitej takej vlastnej ješitnosti nechce ustúpiť?
Pán poslanec Madej aj pani poslankyňa Černá v dobrej viere a, myslím, celkom s vnútorným presvedčením uviedli, že je tu poistka súdu, v odseku 4, že ak to nie je v záujme maloletých detí, návrh na rozvod manželstva súd neprejedná, teda neschváli a prejedná ako normálne konanie. Vážení, ale keď súd nezistí príčiny rozvratu medzi manželmi, nezisťuje ich, či ten rozvrat je, ako môže zistiť, že niečo nie je v záujme maloletých detí? Môže dospieť k stanovisku, že rozvod nie je v záujme maloletých detí len vtedy, ak skúma príčiny a zistí, že tuto dôvody nie sú. Čiže toto je vzájomná spätná nadväznosť. A dnes občiansko-súdne konanie je nie stavané na princípe materiálnej pravdy, ale na princípe posúdenia dôkazov, ktoré strany predložia, teda posúdenia toho. Niekedy hovoríme o voľnom hodnotení, ale je to hodnotenie v rámci existujúceho platného právneho stavu, tak spomínam posúdenie. Ale keď nič sa nepredloží, tak čo majú posúdiť. Veď súd nebude iniciatívne skúmať, pretože to nie je jeho povinnosť dnes. Dnes kontradiktórne občiansko-súdne konanie máme stavané na takomto princípe. Takže preto mi to nerobí poistku. A pri zaťaženosti súdov som hlboko presvedčená, že sudca bude rád, keď bude môcť ukončiť čo najrýchlejšie kauzu a pracovať na ďalšej kauze.
Summa summarum záver môj je taký, že som presvedčená, že ešte sme v štádiu, keď by sme mali dbať na udržanie rodín, aby najmä kvôli mladým ľuďom, ktorí sa nerozvážne stavajú a niekedy aj nezodpovedne stavajú k tak vážnej veci, ako je manželstvo a výchova detí v manželstve, sme trošku ešte s takýmto legislatívnym návrhom počkali, na vývoj, a predovšetkým zlepšovali ekonomickú situáciu mladých rodín, aby nedochádzalo z týchto dôvodov k hádkam a k rozvratom manželstva. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa hlásia traja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja naozaj neviem posúdiť tie časti, ktoré sa týkali právnej čistoty alebo nečistoty toho, ako je ten návrh urobený, ale zostanem len čisto pri niektorých vecných argumentoch, prečo ja budem podporovať tento návrh.
Po prvé, keď sa dvaja berú, nikto sa nepýta, či sa berú s rozvahou alebo bez rozvahy. Proste idú na úrad a úrad ich zosobáši bez toho, aby skúmal v nejakom správnom konaní, či sú vôbec na to vhodní. A je to správne, že to tak robí.
Druhá vec je. Pokiaľ ide o rozvod ako taký, aj v dnešnej právnej úprave dokážete urobiť cirkus na tom súde taký, že vás rýchlo rozvedú. A uvediem vám príklad, aby som nešla k cudzím príkladom, ja som sa rozvádzala. My sme sa dohodli s mojím manželom, že nebudeme robiť žiadne cirkusy na súde. Ako dvaja ľudia, ktorí sa chceli civilizovaným spôsobom rozviesť, tak sme odmietali na seba kydať. Výsledok bol, že všetci tí, ktorí na tom súde robili cirkusy, boli rozvedení a my nie, pretože ten normálny spôsob komunikácie je asi zriedkavý pri takýchto vypätých životných situáciách. Ja by som bola veľmi prijala to, aby sme tam došli, že my sme dohodnutí, dohodnutí sme na rozvode, na dieťati a, prosím vás pekne, neťahajte od nás žiadne blato. Takýchto prípadov, ako som ja, ja netvrdím, že sú stovky, tisíce, ale je tu časť ľudí, ktorá sa civilizovane vie dohodnúť, a my ich nútime na tých súdoch rozprávať veci, ktoré nielenže sú im nepríjemné, ale aj sú nedôstojné. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, iste sa zhodneme na tom, že rôzni ľudia môžu mať a nielen môžu mať, ale aj majú rôzne názory. Ale zároveň jedným dychom vyslovujeme i skutočnosť, že postoj, stanovisko a názor každého jedného z nás je determinovaný do určitej miery predovšetkým životnými skúsenosťami, ktoré máme z osobného života, poznania a z okolia, v ktorom sa nachádzame.
Napriek tomu všetkému ale, tak ako diskusia tuná beží, sme sa zhodli na jednej veci, na veci, ktorá je nie nová, ktorá je zaužívaná a datuje sa stáročia, že skutočne rodina je základom spoločnosti a ako taká, má aj svoje funkcie, nezameniteľné miesto v spoločnosti, nezameniteľné funkcie aj dovnútra rodiny. Nechcem o všetkom hovoriť, ale jedna z tých je práve tá ekonomická funkcia. Aby rodina mohla plniť svoje povinnosti, svoje funkcie ostatné, musí mať vytvorené podmienky na to, aby skutočne vedela zabezpečiť ten život, ktorý zabezpečovať má, či je to už funkcia biologická alebo sociálna. A tu nastupuje aj úloha štátu, ktorý má vytvárať také podmienky ekonomické, aby rodina skutočne bola plnoprávna a aby tieto funkcie mohla zabezpečovať.
Týmto smerom, vážená vládna koalícia, by sme sa mali pozrieť, či skutočne súčasný štát, súčasná spoločnosť voči tej rodine si plní tie funkcie, ktoré si má plniť. Situácia, ktorá je na Slovensku v poslednom období, hovorí o tom, že to tak nie je, pretože klesá populácia, stúpa rozvodovosť, klesá záujem mladých ľudí uzatvárať manželstvá. A to je všetko determinované tými podmienkami, v ktorých sa nachádza mladý človek. Nezamestnanosť... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Pani poslankyňa Tóthová, páčilo sa mi vaše vystúpenie, ako ste rozviedli to, čo pán poslanec Drgonec nazval právnym nezmyslom. Predpokladám, že pani poslankyňa Černá vás nebude upodozrievať, že ste ideologicky proti, lebo vy ste veľmi logicky a právne a správne proti tomu.
Ale vy ste vo svojom vystúpení začali tým, že ste hovorili o zlej sociálnej situácii v rodinách. Ja s vami súhlasím, že zlá sociálna situácia vedie a môže viesť až k rozvratu v rodine. Ale rozvod nezlepšuje sociálnu situáciu ani manželky, ani detí, v prevažnej miere, práve naopak. Čiže ani z týchto dôvodov ja napr. by som nepodporil tento návrh.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať na faktické poznámky.
K. Tóthová, poslankyňa: K pani poslankyni Navrátilovej by som chcela povedať, že na súde netreba prať špinavé prádlo, ak sú manželia na úrovni, pretože dnes sa nerozhoduje o vine. Keď obidvaja tvrdia, že majú rozvrat, nežijú spolu, uvedú určité argumenty, prečo sa chcú rozviesť, proste nezhodnú sa sexuálne, názorovo a tak ďalej, súd ich rozvedie. Čiže tu nejde o to, že kto perie špinavé prádlo, tak ten ho bude prať, lebo vám ani dohodu neurobí. Čiže nebudete ochránení od toho, v čom vy chcete ochrániť manželov. Kultivovaný rozvod je aj dnes možný, možno nie na prvom pojednávaní, ale na druhom bez problémov.
A pokiaľ hovoril pán poslanec Brocka o ekonomickej situácii. Rozhodne ju to nezlepší, ale možno niektorej matke, keď sa rozvedie, rozvod zabezpečí, že alkoholik ju nebude denne biť, že proste dieťa sa nebude prebúdzať v noci na jeho hlučný príchod a podobne. Ale to zase tento návrh nerieši. V tom je ten problém, že toto týmto návrhom nevyriešime, pretože tie brutálne vzťahy, tie tvrdé vzťahy nepôjdu dohodou a to, čo je kultivované a príp. by dohodu uzavrelo, dnes má možnosť kultúrne sa rozviesť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Bielik, predseda výboru. Nech sa páči.
J. Bielik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovolím si povedať niekoľko slov k takejto závažnej téme, aj keď zdanlivo ide o skrátenie konania v prípade rozvodu a súhlasu dvoch strán, ktoré by malo podmieniť rozhodnutie následné súdu.
Milan Rúfus vo svojej jednej básni hovorí, že nie naša mamka bola planá, ale my sme boli planí. Znamená to, že nie je problémom samotná vec, okolnosť, udalosť, jav, hodnota ako taká, ale spôsob, ako sa s touto udalosťou, vecou a hodnotou pracuje, narába, ako sa ona formuje a nakoniec aj realizuje. Ak by som chcel ísť do dôsledkov, tak poviem, že rodina je inštitúcia, ktorá podľa všetkého má všeobecné uznanie, lebo lepšie je vždy tá dobrá úplná rodina, ako aj dobrá neúplná rodina, nebudeme tam dávať variácie zlá úplná rodina a dobrá neúplná rodina, takisto ako nemôžeme použiť argument, že 40 % rodín v tejto spoločnosti nefunguje, pretože toľko sa ich rozvádza a možno ešte viac ich má problémy a chceme uľahčiť únik alebo odchod z tohto stavu práve technickou pomocou, pretože keď sa už rozhodnú rozviesť, nikto im v tom nezabráni, ale chceme im akože uľahčiť alebo chceme akože uľahčiť aj spoločnosti skrátenie rozvodového konania. Ale de facto tým nabúravame práve inštitúciu rodiny, o ktorej hovoril pán poslanec Brocka. Je to niečo podobné, ako keby sme chceli hovoriť o človeku, že človek akú má hodnotu. Každý povie, že ten človek má hodnotu stopercentnú, lebo človek je najvyššia hodnota z žijúcich bytostí tu na Zemi, ale pritom môžeme povedať, že 80 % ľudí je náchylných na zlo. A čo budeme robiť? Budeme uľahčovať zlo alebo budeme preferovať tých 20 % všeobecnej hodnoty, pozitívnej, ktorá je v každom z nás? A keby som chcel ísť do dôsledkov, tak poviem, že parlament je inštitúcia, ktorá má svoje miesto v demokracii. Napriek tomu máme možno len 15-percentnú podporu verejnosti. Obrazne povedané, by som mohol to nazvať, že sme tu tí najzaslúžilejší z tých najnehodnejších. Ale nebudeme spochybňovať a nebudeme hľadať technické skratky ako parlament akože uľahčiť mu prácu, uľahčiť mu cestu. Sú tu legislatívne obmedzenia, sú tu organizačné akty, ktoré formujú aj prácu tohto parlamentu, a v každej inštitúcii je to niečo podobné. Takže aj v rodine je to niečo podobné. To je toľko k hodnotovému obsahu. A tak ten hodnotový obsah je možno ďaleko významnejší ako technická časová skratka.
A čo sa týka takej praktickej odozvy, by som sa veľmi rád spýtal predkladateľov, pretože takýto návrh by mal reagovať na určitý podnet, či vedia, aký je priemerný čas rozvodového konania v súčasnosti, koľko trvá najkratšie rozvodové konanie riadne pred súdom a koľko trvá najdlhšie rozvodové konanie, či sa niekto obrátil na Ústavný súd kvôli prieťahom v súdnom konaní, kedy to bolo, či to skončilo alebo nie až na súde v Štrasburgu. Na základe akého teda mandátu dávate návrh na tento spôsob, pretože ak nemáte k tomu dispozície a nemáte k tomu žiadne fakty, tak to je teda akože, by som povedal, zachytené zo vzduchu?
Ďalšia vec je otázka zodpovednosti. Dotknem sa vystúpenia pani poslankyne Navrátilovej. Hovorí o zodpovednosti pri vstupe do manželstva. To je, samozrejme, primárna zodpovednosť, ale tá zodpovednosť je znásobená, ak ju prijmem. A keď sa rozvádzam, tak tu nesiem dvojnásobnú zodpovednosť. To nie je ekvivalent skúmania pred nejakou štátnou alebo verejnou inštitúciou, to je vnútorný záväzok a vnútorná zodpovednosť. Ale keďže to je uznaná inštitúcia štátom, tak vtedy štát dbá na to, čo je pochopiteľné, aby takýto úkon formalizoval. A preto zvyšuje nároky na toto zodpovedné rozhodnutie. S tým, že sa v tom skrývajú individuálne drámy, ťažkosti, problémy, určite nikto nebude polemizovať. A je určite namieste, aby tá bolesť, ktorá v tomto konaní je, v tom individuálnom zážitku bola umiešaná na čo najmenšiu mieru, aby bola rešpektovaná dôstojnosť muža, dôstojnosť ženy, ale aby boli chránené práva detí. Akú hodnotu má dohoda dvoch ľudí, pretože to je inštitúcia, a znova sa k tomu vrátim, ktorá je rešpektovaná štátom? V takomto prípade musí niekto vstupovať ešte aj do toho a tie práva detí toľkokrát diskutované musia byť nejakým spôsobom garantované, či už dobre alebo zle, je to stále štátna inštitúcia, je tu stále ten súd.
A možno posledná taká pripomienka k tomu, čo už povedal pán predseda ústavnoprávneho výboru, že to je právny nezmysel. Čo v tom bráni súdu, ak sa tí dvaja slušne dohodnú? A teda hovoríme o úrovni súdu a súdneho konania, tak súd to môže len odobriť. Možno vaša individuálna skúsenosť nebola najlepšia, ale znova, by som povedal, nie je to problém individuálnej skúsenosti, je to problém systému súdnictva. Takže ak pánovi ministrovi Lipšicovi dokážete, že súdnictvo v tomto smere pokrivkáva, že sú tam chyby, sú tam nedostatky, tak určite bude hľadať spôsob a cestu, ako aj toto napraviť. Ale skutočne si myslím, že toto nie je meritum vecí.
Záverom. Pospájať vaše argumenty som sa snažil do určitého kontextu, do kontextu hodnoty veci, o ktorej debatujeme, do kontextu legislatívneho stavu, do kontextu praktického obsahu a nakoniec do kontextu technickej formy. A mám pocit, že predkladatelia povýšili práve túto technickú formu alebo kvázi technickú formu nad obsah. A to je mi ľúto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Navrátilová ako prvá.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán kolega, jednej veci mi je ľúto, a dokonca musím použiť ostrejšie slová, jedna vec ma štve. Vy sa staviate do pozície, vy, ktorí s tým nesúhlasíte, že tí, ktorí s tým súhlasia, nevidia v manželstve hodnotu. To je ťažký omyl, ťažký omyl. Ľudia, ktorí toto podporujú, vidia v manželstve hodnotu, vidia v rodine hodnotu. Ja mám neúplnú rodinu, ale skvele fungujúcu rodinu. A ja by som si aj pre budúcnosť v zásade dosť vyprosila, aby sa tá diskusia viedla v tom zmysle, že odporca nevyznáva hodnotu rodiny. To je prvá vec.
Druhá vec. Priznám sa, že niektorým pasážam som nerozumela.
A tretia vec je tá, že ak má dieťa žiť v rozvrátenej rodine, je to preň ďaleko horšie, ako keď žije v rozvedenej rodine. Môžem z vlastnej skúsenosti nie z mojej rodiny, ale z môjho pôsobenia v štátnej správe poukázať na to, koľkokrát sme zasahovali do fungujúcich akože rodín. A to boli naozaj, ako mi našepkalo, formálne fungujúce rodiny, kde tie deti žili v ťažkej traume. Ak teda podporujem tento zákon, nepodporujem ho kvôli tomu, že si myslím, že treba nerozvážne vstupovať do manželstva, nerozvážne vystupovať z toho manželstva. Mimochodom, ja nepoznám ženu, ktorá by vstupovala do manželstva s tým, že ju minú dve veci, obidve začínajú na r, rakovina a rozvod, pretože tie ženy jednoducho fixujú tie deti, ale tá trauma z rozvodu je tak veľká, že ja sa budem vždy... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa pridať k postoju pána poslanca Bielika, ktorý hovoril, že vlastne smerujeme k riešeniu technickej stránky rozvodového konania a že aj napriek tomu, že každý dáva rodinu na určitý stupeň, že áno, rodina je to, čo by malo v spoločnosti fungovať, zjednodušujeme rozpad rodiny, i keď by sme mohli robiť iné kroky, ktoré by práve viedli k tomu, aby nedochádzalo k tým nerozvážnym krokom pri zakladaní rodiny. A toto, si myslím, je úlohou spoločnosti.
A myslím, že už tu predo mnou vystúpili dvaja právnici, ktorí vlastne tento zákon jednoznačne postavili do roviny, že nie je v polohe, kde by riešil problém pre zlepšenie situácie pre tých, ktorí toto konajú. Mali by sme vidieť za tým nie oportunistické názory, ako teraz tu pred chvíľou odznelo, že tu už to staviame do pozície nejakého takého súboja. Ja si myslím, že keď každý z nás tu dával na určitý piedestál rodinu, že rodina je to, čo by malo fungovať, tak tento zákon tej rodine v ničom nepomáha. A keď je aj problém napr. manžela alebo to môže byť aj manželka, ktorá vlastne spôsobuje veľmi zložité veci pre toho partnera, tak stále je tam ešte možnosť určitej odluky. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Bielik.
J. Bielik, poslanec: Ďakujem pekne. Len niekoľko slov k vystúpeniu, reakcii pani poslankyne Navrátilovej. Ja by som v tej reakcii len chcel povedať, v tom mojom vstupe nadviazal som na jej časť vystúpenia, v ktorom hovorila o svojej individuálnej skúsenosti, že keď sa aj dohodli, aj tak to nebolo príjemné, ale nechcel som sa vás skutočne, pani poslankyňa, dotknúť nejakým osobným spôsobom, chcel som len povedať, že nie je dobré aj individuálnu skúsenosť generalizovať, pretože tá generalizácia ako model je niekedy užitočná, ale v zásade nemusí byť komplementárna, pokiaľ ide o ten problém. Ja som sa snažil modelovať ten problém ako taký, ale neodrážať sa proste z tej individuálnej skúsenosti.
Ešte raz, ak som sa vás dotkol, sa ospravedlňujem, nebolo to tak myslené.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa najprv čo najúprimnejšie poďakovať, pretože zákonom, si myslím, keď prechádzajú aj veľkou polemikou pri diskusiách v Národnej rade, môže to len pomôcť. Stieranie rozdielov v jednotlivých názoroch a vydiskutovanie si a zmeny v postojoch môžu aj v kvalite legislatívy pomôcť a každú vecnú stránku ak v prípade aj postupu zákona do druhého čítania bude možné do toho zákona pretaviť, určite to predkladatelia veľmi radi urobia.
Dovolil by som si tak na záver zhrnúť niekoľko argumentov voči vystúpeniam poslancov, poslankýň k tým otázkam, ktoré boli najčastejšie spomenuté.
Ja si dovolím tvrdiť, že tento návrh zákona nepodporuje ľahkovážnosť, pretože pri ľahkovážnosti rozvodov sa nedbá na záujem maloletých detí, pretože ja osobne som presvedčený, že tie sankčné mechanizmy a tie brzdy, ktoré sú v rámci podmienok v tomto návrhu zákona, sú dostatočné.
Ja to rešpektujem, že poslanci KDH majú iný názor na to, ako by malo vyzerať rodinné právo. Majú názor, že by v rodinnom práve mala existovať tvrdostná klauzula. Ja na druhej strane si myslím, že tvrdostná klauzula, kde jeden z manželov nesúhlasí, by nemala byť zachovaná, resp. implementovaná do nášho právneho poriadku, skôr naopak, v prípade, ak sa slušne vedia manželia dohodnúť, štát by im prekážky klásť nemal.
To, čo povedal pán poslanec Brocka, že štát ušetrí, je to nie jeden z argumentov na prospech tohto návrhu zákona, to v žiadnom prípade nie, ale keďže veľmi dobre viete, že v rámci dôvodovej správy sa majú vyčísliť, a je to povinnosť každého navrhovateľa, rozpočtové dopady, bolo našou povinnosťou vyčísliť tie rozpočtové dopady a poukázať na fakty, ktoré spôsobia, čo vlastne spôsobí návrh zákona v prípade jeho prijatia.
Chcem trvať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na tom, že ak niekto podá ľahkovážne návrh na rozvod, tak podá ľahkovážne klasický návrh na rozvod manželstva, pretože to netreba nič iné, ako, je to klasické konanie v rámci súdu, podať návrh na rozvod. V rámci nášho inštitútu, ktorý navrhujeme zaviesť, budú musieť dvaja mladí ľudia, dvaja ľudia rozvádzajúci sa, bol tu argument o mladých ľuďoch, k tomu sa ešte vyjadrím, teda dvaja rozvádzajúci sa manželia dohodnúť, urobiť tri dohody, dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dohodu o nájme bytu a dohodu o výkone rodičovských práv. To nemôžu dohodnúť rozvádzajúci sa manželia ľahkovážne, ľahkovážne niekto podá návrh na rozvod, ale tri závažné dohody uzavrú len v prípade, ak si to vážne rozmyslia, vážne si rozmyslia vysporiadanie majetku, nájom bytu a výkon rodičovských práv a povinností. Práve už aj to, že pred podaním návrhu bude vytvorený priestor na uzavretie týchto dohôd, istej negociácie, vyjednávania, môže pomôcť zachovať to manželstvo, kde by mohlo ísť v prípade klasického rozvodu o podanie ľahkovážneho návrhu. Rozvod dohodou ľahkovážne návrhy v tomto prípade a za týchto podmienok v žiadnom prípade nepripúšťa.
Pán poslanec Drgonec povedal, že ide o nezmyselné návrhy z hľadiska toho, že ide o hybrid administratívnoprávny, súdny. Trvám na tom, že návrh na rozvod bude posudzovaný súdom, či po formálnej stránke spĺňa náležitosti, to znamená, či spĺňa zákonom stanovené podmienky. Navyše súd bude posudzovať, či dohoda, a tu odpovedám aj na argument pani poslankyne Tóthovej, o výkone rodičovských práv a povinností je v súlade so záujmom maloletých detí. To znamená, pri rozvode dohodou súd posudzuje, či dohoda o výkone rodičovských práv je v súlade so záujmom maloletých detí. To znamená, že nie je dôvod na skúmanie príčin rozvratu manželstva.
K tomu, čo bolo povedané už predtým v rozprave, čo povedala aj pani poslankyňa Tóthová, čo sa týka afektu a mladých ľudí. Ja si myslím, že to nie je problém mladých ľudí, veď priemerná dĺžka manželstva, pri ktorej sa rozvádzajú manželia, je 13 rokov. To znamená, po uplynutí 13 rokov je najčastejšie podávaný priemerne návrh na rozvod manželstva. Práve preto si myslím, že z hľadiska priemeru ale v drvivej väčšine prípadov ide o ľudí, ktorí majú isté životné skúsenosti, a ide o ľudí, ktorí naozaj budú musieť vážne rozmýšľať a nebudú nútení štátom a, samozrejme, zákonom dostať sa do situácie, aby súd presvedčili o tom, že sú dané príčiny rozvratu manželstva. Naozaj podstata tohto návrhu zákona je v tom, že zákon nestavia účastníkov konania do tej situácie, že budú musieť súd presvedčiť, že ich manželstvo je rozvrátené na základe niektorých skutočností a faktov. A ja chcem pani poslankyňu Tóthovú naozaj presvedčiť tým, že môžem povedať, v štatistike 40 % hovorí o tom, že keď sa niekto chce rozviesť, tak sa rozvedie. Čo my chceme, to je, aby ľudia o tom nemuseli neslušnými, špinavými a rôznymi inými spôsobmi presviedčať súd, aby to vedeli urobiť slušne. Som presvedčený, že ak sa niekto chce rozviesť, urobí to bez toho. Chceme len vytvoriť právnu úpravu takú, aby tento spôsob konania mohol byť slušný a dôstojný pre ľudí.
Ja veľmi oceňujem vystúpenie pani poslankyne Navrátilovej a naozaj si veľmi hlboko vážim, keď niekto pri rozprave v parlamente spomína aj vážne osobné skúsenosti, veľmi si to cením. A naozaj aj tento príklad je dôvodom, a reagujem aj na to, že mnoho ďalších podobných príkladov je, kde možno aj konzervatívnejší sudca sa príliš veľa pýta z hľadiska toho, že človek by chcel mať zachovanú tú ochranu svojho vlastného súkromia. Ja môžem povedať, že mnoho mladých ľudí povie, že rozvodové konanie, a budem hovoriť o chvíľku aj o približných dĺžkach, je pre mnoho mladých ľudí, deti, ktoré sú u týchto rozvádzajúcich sa rodičov, veľmi stresujúce. Mnohí z nich sa vyjadrili: "Bol to môj najhorší rok v živote, keď sa moji rodičia rozvádzali." A je to naozaj v niektorých prípadoch niekoľko pojednávaní.
Na záver by som už chcel len reagovať na pána poslanca Bielika. Môžem povedať, že zo sprostredkovaných skúseností, keďže tento návrh zákona bol prerokovávaný aj s mnohými sudcami, ktorí práve sú vo výkone pri týchto konaniach, je podľa mojich informácií veľmi málo rozhodnutí na prvom pojednávaní, väčšinou ide o rozhodnutia po niekoľkých pojednávaniach. Závisí to od osobného rozhodnutia súdu, sudcu. A navyše chcem ešte povedať jedno, že podľa Občianskeho súdneho poriadku je súd povinný vytýčiť prvé pojednávanie do 9 mesiacov. Ja osobne mám skúsenosti, že pojednávania na súdoch sú každé 4, 5, 6 mesiacov, to znamená, konanie trvá dlho, najmä ak sa vyžaduje niekoľko pojednávaní v rámci konania.
Pán poslanec povedal, že na zlo je náchylných 80 %. A ja by som si tu chcel na záver už len nakoniec vyjadriť jednu otázku. Vy ste označili rozvod za zlo. Ja si hlboko vážim inštitút manželstva, myslím si tiež, že najlepšie vychovávať deti je vo fungujúcom manželstve. Pán poslanec Bielik, ale ja nemôžem súhlasiť s tým, že rozvod je všeobecne zlo. Keď si predstavím manželstvá s domácim násilím, predstavím množstvo vecí, s ktorými sa naozaj stretávame, tak som presvedčený, že vychovávať deti v niektorých prípadoch je lepšie v rámci rozvedených rodín ako v rámci nefungujúceho manželstva s veľmi zlými podmienkami. To znamená, som presvedčený o tom, že v niektorých prípadoch je rozvod nevyhnutnosť. A ak sa vedia dvaja dospelí ľudia slušne rozhodnúť, dohodnúť na dohodách o majetku, o úprave rodičovských práv a o nájme bytu, nemali by sme im zákonnými cestami vytvárať ďalšie prekážky.
Prosím o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania, aby sme mohli konkrétnosti vydiskutovať v rámci rokovania vo výboroch. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Opaterného, Zuzany Martinákovej a Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov (tlač 1435).
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Opaternému, aby návrh zákona odôvodnil.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi najprv stručne vás oboznámiť s tým, čo naša novela obsahuje. Ide o tom, že v rámci zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach špecifikuje to, čo sa považuje za pôvodcu registratúry, a to štátne ústredné organizácie, organizácie s regionálnou územnou pôsobnosťou, štátne orgány, štátne rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, obecné orgány, orgány miest a samosprávnych krajov, právnické osoby zriadené zákonom, právnické a fyzické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej správy, a tie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré o to dobrovoľne požiadajú.
Čo sa týka komentára. Presne tento zákon sme predkladali v júni minulého roku. Podľa nášho názoru povinnosti, ktoré ukladá zákon všetkým pôvodcom registratúry bez výnimky, v súčasnom znení prispievajú k zhoršovaniu podnikateľského prostredia. Vtedy bol tento návrh odmietnutý s odôvodnením, že bude pozastavená účinnosť tohto zákona, ktorá pôvodne mala byť, myslím, k 1. júlu minulého roku, a dovtedy sa zákon pozmení, upraví sa to tak, aby nebol do tej miery škodlivý, ako je podľa nášho názoru škodlivý teraz. Je koniec januára a zajtra február a nestalo sa nič. Preto predkladáme tento návrh ešte raz. A dávame všetkým poslancom príležitosť na reparát, zlepšime podnikateľské prostredie aspoň v tomto jednom bode. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, Karolovi Mitríkovi. Pán poslanec, nech sa páči.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predseda výboru pre verejnú správu ma určil ako spravodajcu k návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. V zmysle rokovacieho poriadku podávam spravodajskú informáciu k uvedenému návrhu zákonu.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti z formálnoprávnej stránky v zmysle rokovacieho poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje v prvom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správ. Odporúčam aby prerokovali predmetný návrh zákona výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Skončil som, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže nemám písomné prihlášky do rozpravy. Ako jediná pani poslankyňa Podracká. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, chcem povedať veľmi krátko k tomu, že keď sa otvára zákon o archívoch a registratúrach, chcela by som zabŕdnuť do tej sféry archívov, a nie registratúr. A pokiaľ by bola vôľa zo strany predkladateľov, mám taký návrh vo vzťahu ku genealogickému bádaniu a štúdiu matrík. Je to taký nový kultúrny rozmer vo vzťahu k tomuto zákonu, čo je taký opak toho podnikateľského prostredia, o ktorom ste hovorili. Ide o to, že súčasný stav je taký, že sadzobník správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. hovorí o tom, že za nahliadnutie do matrík za každý zväzok sa platí 50 korún. Čiže ak si niekto robí ten rodostrom alebo genealogický výskum svojho vlastného rodu, za každé nahliadnutie do matriky musí zaplatiť zakaždým 50 korún. Čiže pokiaľ by bola takáto ochota, aby sa uľahčilo tým, ktorí si to na vlastné náklady platia, potom ak by to prešlo do druhého čítania, by sme chceli podať takýto pozmeňujúci návrh, aby buď toto bolo bezplatné, alebo iba za, povedzme, jednorazové nahliadnutie do matriky raz aby sa zaplatilo tých 50 korún, aby sa tým, ktorí si ten rodostrom robia, mohli toto urobiť za lacnejšie peniaze. Je to v súvislosti s tým rodopisným štúdiom, ktoré sa zdá byť veľmi dôležité s tým, že sa aj vytvára európske kultúrne prostredie tak, aby aj tá regionálna história a zameranie občanov na tie vlastné rody, ktoré sú aj populárne, napr. v Slovenskom rozhlase ako je relácia, mali svoj určitý iný rozmer. Ďakujem.