V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili, pán poslanec, najprv sa musí ukončiť cyklus jeden, potom ďalej. Pán poslanec Kondrót, Tóthová, Burian, Jarjabek. Končím možnosť s ďalšími prihláškami s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Kondrót.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem vyjadriť podporu tomu, čo bolo povedané zo strany pána poslanca Vážneho, bolo vecne zargumentované naše stanovisko a zároveň chcem vyjadriť pochvalu tomu, že nereagoval na slová pána predsedu poslaneckého klubu SDKÚ, lebo aj podľa slov kolegu Ivanča to bolo nevecné a nestálo to ani za zmienku. Výnimočne s pánom poslancom súhlasím. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, chcem reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca, kde hovoril o finančnom ohodnotení poradcu. Vážený pán minister, bola vôbec zvažovaná alternatíva, či vôbec privatizačný poradca bude radiť aj privatizovať alebo neprivatizovať a pre prípad neprivatizovať, aká bola preňho prisľúbená odmena? Totiž myslím si, áno, on hovoril o cene, myslím si, že postup by mal byť taký, domáci experti mali urobiť analýzu, či privatizovať, alebo neprivatizovať, pretože poradca zahraničný predsa nepôjde proti vlastným finančným záujmom a nepovie Slovenskej republike neprivatizujte, pretože výhodnejšie je pre vás ako pre štát držať vo vlastníctve toto letisko, keď nemá ponúknutú sumu za takéto stanovisko. Veď on môže dostať 2,5 percenta jedine zo sumy, ak odporučí privatizáciu.
Preto sa pýtam, či sa vôbec rokovalo, teraz neviem, ako sa mám pýtať, keď pán minister hovorí s pánom poslancom, ale napriek tomu sa pýtam, ako by bol odmenený poradca, keby objektívne došiel k realite, že pre Slovenskú republiku nie je výhodné privatizovať. Lebo ak k tomu dospeje, bude zrejmé, ak nebola mu ponúknutá suma, bude finančne ukrátený.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, myslím si, že teraz máte rečnícku diskusiu inú, ale chcem sa vás opýtať. Myslím si, že kľúčovým momentom vôbec tejto celej privatizácie je výber poradcu pre túto privatizáciu. Bolo vybrané konzorcium, ktoré by som bol veľmi rád alebo rád by som počul, na základe akých kritérií bol vybraný tento poradca, a chcem počuť, ak bol vybraný tento poradca, koľko investičných zámerov z pohľadu privatizácie letísk urobil. Lebo či teda má takéto skúsenosti, o ktorých tu je prezentované, a prečo vláda vybrala práve takého poradcu, ktorým bolo na výsosť jasné, že jeden z kľúčových hráčov bude pochádzať z teritória alebo teda z krajiny, kde je ten najväčší záujemca alebo jeden z najväčších záujemcov. Ak toto sa udialo, ak toto sa deje, že sa vyberie kľúčový moment tento poradca, už nie je problém nastaviť parametre tak, aby táto privatizácia prebehla čo najjednoduchšie aj najtransparentnejšie pre toho, koho chceme, aby bol víťazom. Toto si myslím, že, bohužiaľ, nie je odpoveďou vašou, že toto mala opozícia kritizovať, to práve vláda mala nastaviť tak parametre, aby sa nestal tento precedens, ktorý, dovolím si povedať, že aj privatizácia letiska v Ulanbátare v Mongolsku takýto strašidelný zážitok nezažíva. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V nadväznosti na slová pána poslanca Vážneho tu vzniká, samozrejme, ešte jedna veľmi vážna otázka pre mňa pánu ministrovi. Keď sme sa teda dopracovali k tej sume 350 miliónov zhruba plus mínus, samozrejme, v nadväznosti na predaj, môže byť a nemusí byť, ide mi o tých 2,5 percenta, pán minister. Prečo 2,5 percenta. Pri privatizácii SPP to bolo hore, dole 1 percento, ak si to dobre spomínam, však? Prečo tu ste zvolili takúto sumu, prečo 2,5 percenta. Prečo práve 2,5 percenta. Prečo nie 2 percentá, prečo nie 3 percentá.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, ja vás musím poprosiť, aby ste striktne dodržali rokovací poriadok a reagovali priamo na pána Vážneho.
D. Jarjabek, poslanec: Striktne reagujem na to, čo povedal pán poslanec Vážny, a ešte striktnejšie na základe toho sa pýtam, na základe toho, čo povedal pán poslanec Vážny, ešte striktnejšie sa pýtam pána ministra. To je dovolené, nie? Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák, v pozícii spravodajcu ste požiadali o slovo. Nech sa páči.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Však mám pripravené písomné vystúpenie, ale to všetko odznelo, nebudem vás s ním zdržiavať, lebo by som opakoval mnohé slová, ktoré tu odzneli.
Som predseda výboru pre hospodárstvo a člen komisie pre privatizáciu letísk, čiže človek, ktorý jednoducho pozná dôverne veci, ktoré tam prebiehajú, a chcem vám povedať, že tento proces skutočne bol transparentný. Mrzí má, že pán poslanec Kondrót to nemôže so mnou potvrdiť, lebo jednoducho odišiel. Ale nie o tom chcem rozprávať.
Pán poslanec Vážny povedal takú vetu, na ktorú ste všetci tlieskali a profesori a vzdelaní ľudia mali tento proces sledovať. Viete, my v tomto výbore sa držíme zásady, že každý hovorí do témy, ktorej aspoň trošku rozumie. Politik nemusí rozumieť detaily, ale okrajovo by mal temer rozumieť, čiže sa čudujem pánovi poslancovi Jarjabkovi, že je taký aktívny vo vzťahu k letiskám, ale možnože rozumie letiskám tak dobre ako kultúre, ale to je v poriadku.
Chcem ale hovoriť o inom, keď vydržíš chvíľu, teraz ja by som trošku rozprával. Pozerám na pána poslanca profesora Mikolaja, ktorý sedí v tejto sále. V našom výbore sme hlasovali o tom, ja držím tvrdo zásadu, že uznesením výboru musíme schváliť toho, kto bude v tej ktorej komisii privatizačnej, aby jednoducho tam bolo zaručené to, čo parlament má - kontrolná funkcia. Preto hovorím jeden zástupca koalície, jeden zástupca opozície. Vtedy, čuduj sa svete, ma prehlasovali poslanci z opozície, kde som navrhol okrem iných i pána poslanca Mikolaja a pozrel som na neho s tým, aj on s tým súhlasil, že jednoducho je to človek, ktorý tejto dopravnej infraštruktúre bude rozumieť a bude rozumieť iste aj tým témam, ktoré budú v komisii. Jednoducho bol vybraný iný. Hlasovaním poslanci rozhodli pána poslanca Kondróta. Ja som to teda akceptoval. Čiže bola snaha o to, aby odborníci mohli do veci hovoriť, jednoducho nebola akceptovaná.
Keď hovoríme o privatizačnom poradcovi, mne je divné, že jednoducho začíname hovoriť o národnosti. Veď predsa poradcu nevyberáme podľa toho, či je z Ruska, Anglicka, Francúzska, ale podľa toho, či spĺňa kritériá, ktoré sú stanovené. Tento poradca jednoducho kritériá spĺňal a v tejto chvíli bol vybraný za poradcu a až následne sa prihlasovali tí, ktorí mali záujem o privatizáciu. Čiže ja nevidím v tom žiaden problém. Chcem vám zodpovedne vyhlásiť v tejto sále, že celý proces privatizácie, dal som toto vyhlásenie i do médií, málokde to bolo uverejnené, bol transparentný a bol v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Ja viem, že národné záujmy sú možno vyššia norma, ale zo stránky právnej tento proces bol transparentný a pán poslanec Kondrót to mohol takisto potvrdiť.
Privatizačná komisia splnila svoje poslanie a posunula tento proces ďalej. Jednoducho privatizačná komisia nemal inú úlohu a je vecou vlády a je vecou ministra tejto vlády, aby naložili s výsledkami, tak ako naložiť majú. Jednoducho v podmienkach bolo jasne povedané, že vláda je tá, ktorá prioritne môže rozhodnúť o tom, či ten proces zavŕši tak alebo onak. Čiže i tento ďalší proces, ktorý nastal v tejto chvíli, je absolútne transparentný. Pýtam sa vás, či je dôležité, keď sme v Bratislave alebo Košiciach, či letisko vlastní ten alebo oný, pre mňa je dôležitejšie, či letisko je prosperujúce, alebo je to letisko, ktoré síce je letiskom, ale z neho odlieta naďalej päť lietadiel. Ja som presvedčený o tom, že to je tak.
Málo hovoríme o Letisku Košice. Letisko Košice je takisto dôležité ako Letisko Bratislava, pretože jednoducho rozvoj východného Slovenska ja pokladám za veľmi dôležitý, nakoniec tam žijem, a jednoducho takisto využívam priestor, pretože je to jasné, toto je míting predvolebný. Toto nie je o probléme letiska, pretože táto Národná rada už vo svojich uzneseniach dávno predtým rozhodla, že vláda môže pokračovať. Čiže dnes sa v podstate nič nezmení. Jednoducho potrebuje jedno i druhé letisko financie. Potrebuje financie, aby neudržalo stav na tejto úrovni, ako je, ale jednoducho, aby tu prišli investori. Ja si myslím, že nie je na škodu, či to bude jeden, alebo druhý, keď tu prinesú investície a prinesú tu aj svoje znalosti z oblasti leteckej dopravy a letiská sa budú rozvíjať. Je jednoznačne isté, že Košice síce majú nový terminál, ale potrebuje ho Bratislava, letové dráhy a tak ďalej, infraštruktúra. Všetci chodíte s výbormi po Bruseli a tak ďalej, snáď uznáte, že bratislavské letisko nespĺňa kritériá, ktoré sú absolútne normálnym štandardom všade vo svete. Preto treba tento proces zavŕšiť, netreba ho nejakým spôsobom nabúravať, pretože hovoriť o národnosti a tí, ktorí, to tu dnes zaznelo, že tí, ktorí budú hlasovať inak ako my, tak sú proti záujmom štátu. Veď to je demagógia. To ja pokladám za niečo nehorázne.
Jednoducho chcem povedať, že tento proces je dobrý proces. Treba ho naďalej sledovať veľmi zodpovedne. Ja som dva týždne ležal, bol som po operácii, keď som sa v médiách dozvedel, aký zrazu obrovský záujem o letiská je zo strany či verejnosti, či poslancov, je to možno dobre, lebo je skutočne letisko dôležité, ja dokonca potvrdzujem, čo hovoril pán poslanec Vážny, pretože naše vzťahy sú skutočne korektné, keď hovoril o tom, že on mnohokrát hovoril svoj názor. Len zdôrazňujem, že každý z nás môžeme mať na vec názor, ale nesmieme si osobovať právo, že ten jediný náš názor je správy. Musíme rešpektovať aj iný názor. Jeden z názorov je ten, ktorý sme prijali v uzneseniach v tejto Národnej rade, kde sme hovoril, že vláda má právo, vláda v súlade so zákonom môže ďalej pokračovať v tejto činnosti. Nehovoríme o tom, že sú tu kúpení alebo nekúpení poslanci, pretože tým pádom spochybňujeme, pretože máme v tom prípade doniesť dôkazy. Ja túto polemiku nechcem rozvíjať, len chcem povedať, že všetky procesy, ktoré tu prebiehajú, sú v súlade so zákonom, a keď ste si všimli, pán poslanec Muňko, v mnohých veciach veľmi dobré veci povedal, jednoducho každý poslanec sa tu môže dnes vyjadriť, každý poslanec môže zaujať svoje stanovisko. My sme pri hlasovaní nesabotovali túto schôdzu. My sme jednoducho pri hlasovaní potvrdili to, že tu budeme sedieť. Tí, ktorí chceme, tu sedíme a jednoducho počúvame. Pretože, keď sa budeme vzájomne rešpektovať a vzájomne počúvať svoje stanoviská, jednoducho odídeme od toho, čo som nazval čierno-bielym videním. Čierno-biele videnie je to, čo nám škodí. Slovensko je ďalej. Jednoducho sú dobré názory v opozícii, sú názory v koalícii.
Nezneužívajme túto pôdu, keď hovoríme o letiskách, na vyjadrenia, ktoré len majú tým jednoduchým ľuďom, ktorí sa s touto problematikou nezaoberajú, ukázať, že tí zlí chcú sprivatizovať to naše slovenské. Nie, tí zlí nechcú sprivatizovať to naše slovenské. Tí, ktorí sú teraz poslancami Národnej rady za koalíciu a ministri za koalíciu chcú jednoducho postupovať v súlade so svojím programovým vyhlásením, ktoré si odsúhlasili. Čiže my sa nikde neponáhľame, my len chceme svoju prácu urobiť, o štyri roky, aby sme mohli skladať účty takisto, ako možno to budete robiť vy v budúcnosti. Čiže jednoducho rešpektovanie sa vzájomne je základným princípom slušnosti a ja si takéto princípy budem vždy vážiť. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Muňko a pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Muňko.
D. Muňko, poslanec: Pán poslanec, pán predseda výboru, povedali ste projekt privatizácie. Bol spracovaný, beriem. Napriek tomu, že došli dva listy od monopolného úradu, kde vám jasne povedali pravidlá, že z hľadiska hospodárskej súťaže, že nemal byť vybraný, a to tu už povedal pán poslanec Vážny, Meinl Bank ako hlavný poradca, pretože išiel o konflikt záujmov, keď sa o to uchádzali Rakúšania. Nehovoriac o tom, že do toho vstúpili dve konzorciá rakúske, ktoré mali byť vylúčené, pretože za obidvomi stála Reifeissen Bank. Dokonca i turecké konzorcium, ktoré bolo vybrané ako štvrté, pretože kodanské letisko vypadlo, má prepojenie na Reifeissen Bank a má stavať tretiu dráhu v Turecku v Istanbule. Už keď hovoríte, že ste postupovali podľa projektu privatizačného, tak ste museli dať zrážku desať bodov. Nie tak, ako ste dali sedem bodov, aby vyhralo konzorcium TwoOne.
A môžem vymenovať ďalšie veci, ktoré ste sa ako komisia dopustili pri vyhodnocovaní. Čiže ste celý tender zmanipulovali. Keď ste nevedeli ako ďalej, tak ÚV KSČ rozhodlo, tak teraz rozhodla koaličná rada bez toho, že by bola mala právnickú analýzu. Dajte si spraviť k tomuto projektu právnu analýzu. Tá vám jasne povie, aká situácia je. Nakoniec ste rozhodli, že vy ostatné konzorciá vylúčite a poskytnete výhodu konzorciu prvým dvom, aby navýšili cenovú ponuku.
Čo sa týka, to je tak, ako bolo predané vajnorské letisko za 1 000 korún za štvorcový meter. Keď zoberiete štvorcové metre letiska Bratislava a Košice na Slovensku a zrátate len priemerné ceny, ktoré stanovil magistrát, tak zistíte, aká cena je bratislavského letiska.
A ďalšia vec, pán minister, letiská sa nepredávajú. Letiská spravuje štát, mestá, čiže územné celky.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán predseda hospodárskeho výboru, ty nemôžeš spochybňovať moje právo pýtať sa. Toto nie je o privatizácii, len o privatizácii bratislavského alebo košického letiska. Toto je o privatizačnom poradcovi. Veď ty si bol jeden z tých, pán predseda hospodárskeho výboru, aj s tvojou koalíciou, ktorá ešte nedávno chcela privatizovať Slovenské národné divadlo. A tam tiež už bol zrejme vybratý, možno nie, nejaký privatizačný poradca, ktorý by si zobral nejakú neidentifikovateľnú grču peňazí za to, že by nás obral o Slovenské národné divadlo. Ja chcem len vedieť podmienky tohto kšeftíčka, pán predseda hospodárskeho výboru. Prečo 2,5 percenta? Prečo nie 1 percento? Prečo nie 3 percentá? Ja sa na to pýtam. A to s problematikou v tejto chvíli v tej profesijnosti, o ktorej ty hovoríš, nemá nič spoločného preto, pochopiteľne, na to si naslovovzatý odborník ty. Ďakujem pekne za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Najskôr bude reagovať pán spravodajca a potom o slovo požiadal pán navrhovateľ.
J. Rusnák, poslanec: Pán poslanec, je absolútne vaším právom vystúpiť. Ja som to tak aj povedal, takže keď sa vás to dotklo, tak sa vám môžem aj ospravedlniť.
Pán poslanec Muňko, ja by som si dovolil na vás reagovať asi takto. Vy viete viacej pomaly, ako viem ja, čo je veľmi zvláštne, pretože ja na rozdiel od vás nemôžem na vás reagovať, pretože som podpísal určitý stupeň mlčanlivosti, ktorý musím rešpektovať ako člen komisie, čiže na tieto otázky by som vám mohol odpovedať, ale jednoducho je to v rozpore s právom. Takže tieto veci, bohužiaľ, v tejto fáze nemôžem odpovedať, ale divím sa, že máte niektoré informácie, ktoré nie sú verejne dostupné, ale budiš, je to váš problém, že ste sa k nim dostali. Ďakujem. (Reakcie v sále.) Ale tým som nepovedal, že sú tie informácie pravdivé, samozrejme.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Vážny.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Už sľubujem, že len na koniec vystúpim, ak teda nebudú také závažné iné informácie. Ale musím reagovať na pána spravodajcu. Poslanec Kondrót, už to tu viackrát odznelo, sa zúčastnil dvoch zasadnutí komisie a jednoducho, keď videl, ako sa tá komisia uberá, a videl, že ten výsledok vedie k ničomu, že vedie k netransparentnému procesu, tak na protest proti tomuto sa vzdal.
Čo sa týka poradcu. Zase to tu viackrát odznelo. Nechcem, aby sme rozprávali len o tom istom, ale myslíme si a práve preto, že bola rakúska spoločnosť vybratá za poradcu, práve preto tam mali byť kritériá postavené inak. Tie kritériá na výber poradcu boli zle postavené, pretože ak bol jeden zo záujemcov, alebo viacerí záujemcovia Rakúšania, nemal by tam byť rakúsky poradca. Je to o tom, ja už som to raz do médií povedal, že ak bude poradca Eskimák, tak poradie eskimáckeho kupujúceho, jednoducho je to tak, a tým na tom nič nezmeníme.
Dotknem sa ešte toho, či sme málo vystupovali, alebo veľa vystupovali. Pán predseda výboru, dobre vieš, že aj vo výbore sme viackrát vystupovali. Dobre vieš, že aj poslanec Mikolaj aj ja sme kričali, že tento poradca bude tendenčný, pretože je to rakúsky poradca, že to nepasuje. Takisto to musí byť zapísané v našich vystúpeniach vo výbore. Čiže treba si to len pozrieť. A kričali sme podľa môjho názoru dostatočne, len neboli sme vypočutí.
Čo sa týka Letiska Vajnory. Letisko Vajnory je podľa môjho názoru jeden veľký biznis, ktorý ja osobne som v októbri napadol podaním na Generálnu prokuratúru, pretože podľa môjho názoru tam prišiel štát o 1 až 1,5 miliardy Sk tým, že bola podhodnotená cena 80 ha zhruba tohto letiska a bolo to predané firme súkromnej, ktorá sa volá Square, a podľa môjho názoru tá cena za štvorcový meter letiska je podstatne vyššia. Odhliadnuc od toho, že ma veľmi mrzí, že aj Aeroklub Vajnory, kde sa do pŕs bije 80 letcov, ktorých vychovali ich otcovia a minulé generácie, ktorí mohli tento predaj zablokovať, za judášske groše podporili ten predaj a predali aj svoje a teraz sa tešia na nejakých 80 miliónov, ktoré si teraz budú deliť. Ja sa ich pýtam, tých ľudí z toho Aeroklubu Vajnory, prečo nechcú vychovať budúce generácie tak, ako ich vychovali predchádzajúce generácie. Čiže je to obrovská škoda tohto letiska a musíme sa zamyslieť, či je správny takýto postup, ako bol urobený, a dúfam, že orgány činné v trestnom konaní tento postup vyšetria a prijmú záver, aký má byť.
Čo sa týka toho, že dnešné naše sedenie je predvolebný míting. Ja si vôbec nemyslím, že je to predvolebný míting, je to ozaj snaha opozície zastaviť takýto nezmyselný predaj, zastaviť takýto nevýhodný predaj štátneho majetku. Podľa nášho názoru stále je to poškodenie strategických záujmov Slovenska. Podľa nášho názoru, a nie je to žiadny expresívny výraz, je to hospodárska vlastizrada a zatiaľ som tu nepočul solídnu odpoveď na to, čo sme hovorili, že ten tender bol zlý, že bola nesprávne zostavená ponuka štátu. Ja konkrétne som viackrát povedal, prečo bola nesprávne zostavená ponuka štátu. Nemôžeme dať letiská Bratislava a Košice do jedného balíka. Nemôžeme to umožniť. Ak to umožníme, potrieme konkurenciu. To musia byť dva satelity, ktoré si budú konkurovať. Je jedno, že ten má o pätinu menšie výkony ako ten, ale musí tu byť konkurencia. Ak potrieme princíp konkurencie, jednoducho sa nepohneme v tomto štáte ďalej.
Nebola do tohto procesu zapojená odborná verejnosť, či už dopravná, tak vysoké školy, tak ostatné inštitúcie, Výskumný ústav dopravy, VÚC, samospráva. Je tu nadväznosť na to. Však tá samospráva bude robiť cesty k tomu novému letisku, tá bude ten proces potom blokovať, keď sa s ním dopredu neodsúhlasí. Čiže je to o tomto.
Letisko Košice, bol to iba hlúpy predaj. Nehodnotil sa ani podnikateľský zámer. Ja som to tu povedal. Degradovali sme Letisko Košice na obyčajné vidiecke letisko. Prečo nebol hodnotený aj podnikateľský predaj, ktorý rozvoj toho letiska takisto zabezpečí. Keď hovoríš, že si z východu, tak prečo si podporil takéto niečo? Na toto som tu zatiaľ nedostal odpoveď.
Podľa môjho názoru tá objektívnosť výberu takisto. Nemôže rezonovať ponuka ISAP-u. Jeden deň ju akceptujeme, druhý deň prehodnotíme, či je to správne, zrušíme. To takisto neexistuje.
Technický poradca Meinl Bank. Meinl Bank bol ako hlavný poradca. Jeho technický poradca povedal, že je najhorší podnikateľský plán TwoOne. Cez noc najprv sa rakúsky poradca Meinl Bank s tým stotožnil, cez noc toto zotrel a povedal, ja toto neberiem do úvahy. Pritom len na základe toho, že technický poradca mu vošiel do tímu, ktorý radil, že je to zlý podnikateľský zámer, mohol ísť tento hlavný poradca, mohol sa uchádzať o funkciu poradcu a získať tých 300 miliónov, o ktorých tu teraz hovoríme. Čiže stále tu nevidím žiadnu argumentáciu takú, aká by stála za vec a nesúhlasím s tým, že je to predvolebný míting. Ak to je predvolebný míting, tak ho využite aj vy, koalícia, argumentujte, obhájte tú privatizáciu. Ja som tu nezačul žiadne argumenty, žiadnu obhajobu, urobte si vy z toho predvolebný míting, koalícia, keď hovoríte, že my si z toho robíme predvolebný míting. Ale zatiaľ žiadny pádny argument, prečo okradnúť tento štát o letiská, nezaznel. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Samozrejme, že v súlade s rokovacím poriadkom máte na to nárok, ale skúsme racionálne.
J. Rusnák, poslanec: Môžeme toto stretnutie nazvať tak alebo onak, je dôležité, že prebieha vo vecnej rovine a že si tieto veci vieme vydiskutovať. Takže ja odpoviem na konkrétnu otázku pána predkladateľa, ktorý hovorí o tom v jednom balíku. Nie je to pravda. V žiadnom jednom balíku. Boli to dva samostatné tendre, o čom sú zápisy. Takže miešať toto dohromady jednoducho nejde a v zápise z rokovaní je uvedené mnoho mojich stanovísk ku Košiciam. Takže áno, na mnohé veci sme sa pýtali, ale to je v zápise z rokovania komisie. Čiže ide o dva samostatné tendre. Dúfam, že to večer nebudem musieť pánovi poslancovi opakovať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mečiar. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
V. Mečiar, poslanec: Vystúpenie, ktoré urobil zástupca, ma inšpirovalo k otázke, ktorá v tomto parlamente nie je dodnes vyriešená. Ako je možné zaviazať poslanca Národnej rady k mlčanlivosti pred najvyšším orgánom štátu o nakladaní s obchodnými záujmami súkromných spoločností. Čo je potom parlament? Komu sme podriadení? Ako je možné, že množstvo obchodných zmlúv zostáva utajených pred parlamentom a najvyšším orgánom štátu s odôvodnením, že záväzky vládnych osôb súkromným spoločnostiam sú viac. Kto sú vykonávatelia týchto zákonov? Pán poslanec, nemyslím, že máte iný záväzok ako ten, ktorý vám vyplýva z ústavy, pokiaľ neohrozujete bezpečnosť štátu. Ste povinný zverejniť skutočnosti, ktoré poznáte. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Ako posledný za poslanecké kluby vystúpi pán poslanec Cagala za poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči.
M. Cagala, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľko slov povedal takisto, a najmä pragmatických slov, k tu dnes prebiehajúcej diskusii o predaji, privatizácii alebo o odštátnení, aby som to presne nazval, letísk Bratislava a Košice.
Hneď na úvod musím povedať, že mrzí ma, že musím reagovať na predchodcu môjho, ktorý vystupoval za klub Smeru, ktorý povedal, že pán Hort neoznačil HZDS ako stranu, ktorá je opozičná. Prečo? Nuž preto, lebo HZDS sa hlási k myšlienke, ktorá v roku 1990 nastala po premenách roku 1990, kde sa zmenil systém, zmenila sa situácia. HZDS sa hlási aj k myšlienke, ktorá bola dôsledkom tejto doby, t. j. privatizácie. Preto HZDS asi neoznačil Hort za opozičný klub. Opozícia sme a sme od začiatku proti privatizácii a proti odštátneniu alebo predaju týchto letísk. Žiaľbohu, však ale musím povedať jedno, že ja som osobne povedal pánu predsedovi Smeru Ficovi, keď som zastupoval náš klub na rokovaní, keďže schôdza nebola v piatok, že sme pripravení podpísať aj my tento návrh na neprivatizáciu letísk. Žiaľbohu, ani jeden poslanec za HZDS tam podpísaný nie je. Nikto neoslovil našich poslancov a dnes chceme z toho vytĺkať politický kapitál. Je to chybou, že sa opozícia musí dnes tu škriepiť. Je to chybou a beriem to ako vážny dokument, že si myslím, že práve tu nie je priestor na to, aby sme my medzi sebou viedli boj, keď máme jednu myšlienku - neprivatizovať to, čo privatizovateľné nie je. Čiže taká je myšlienka, taký je aj zásadný postoj HZDS.
A prečo neprivatizovať? Poviem argumenty. Nebudem tárať frázy. V prvom rade chcem povedať jedno. Dnes najväčší rozmach zaznamenalo Letisko Praha, ktoré je štátne letisko, ktoré sa rozvíja tak ako žiadne v strednej Európe, ktoré predbehlo v rozvoji rakúske Letisko Schwechat. Dnes má Praha 12 miliónov cestujúcich ročne. Keď zoberiem, Viedeň Schwechat má 16 miliónov, toto letisko funguje už niekoľko desaťročí dozadu a má, samozrejme, svoju klientelu. Za ním ďaleko je Budapešť so 7 miliónmi a naše letisko bratislavské má 1,2 až 1,3 milióna cestujúcich, čo je, samozrejme, aj stúpajúci trend, ale málo na to, aby sme sa s Európou porovnávali. Čiže keď to tak porovnáme, tak, samozrejme, že je pravda na jednej strane, že sme za to, aby to štátu zostalo, aby štát tam mal hlavné slovo, ale, samozrejme, treba aj k tomu hľadať isté podmienky a prioritu navýšenú kapitálom, prípadne partnera, aby tento rozvoj bol zabezpečený.
Keď hovoríme o investíciách, tak musím povedať, prečo nesúhlasíme s tým, aby to dostalo konzorcium TwoOne, pretože dnes majú záväzok tí, čo chcú privatizovať letisko bratislavské, viac ako 40 percent ceny, ktorú ešte nepreinvestovali na Letisku Schwechat. Preto konzorcium, ktoré sa uchádza sčasti aj o letisko bratislavské, kým neinvestujú do Schwechatu, asi ťažko budú investovať v Bratislave.
Neobstoja ani slová koalície, že naše letisko potrebuje investície do dráhy, že potrebuje investície do terminálov. Do dráhy, pokiaľ nechceme tu mať ťažkú nákladnú prepravu, dráha postačuje ešte minimálne desať rokov tá, ktorá momentálne v Bratislave vybudovaná je. Taká je pravda. To sú slová odborníkov, nie moje. Ja nečerpám zo svojho rozumu, taký odborník nie som.
Takisto, samozrejme, že je potrebné povedať o termináli. Terminál je postačujúci, keď budeme koordinovať cestujúcich tak, aby nebolo naraz, čo ja viem, 1 500 cestujúcich na letisku. Keď budeme koordinovať tak, že tam bude 500 cestujúcich v priebehu dvoch hodín, tak ten terminál momentálne postačuje. Ale, samozrejme, súhlasím s tým, že Letisko Bratislava nemá európsku úroveň. Potrebujeme ho dostať na európsku úroveň a na to potrebujeme zdroje. Ale mali sme aj zdroje a tie boli z predaja vajnorského letiska, a to aj napriek nízkej cene 1,5 miliardy korún, ktoré sa mohli použiť práve na rozšírenie letiska bratislavského. To sa nestalo, peniaze boli použité inde. (Potlesk.) Čiže to sú argumenty, o ktorých chceme hovoriť, a nie aby sme tu demagogicky tárali, že neprivatizovať, privatizovať.
Ja hovorím ešte raz. Som za to, aby bol tu partner na Slovensku, ktorý pomôže rozvinúť letisko, ktorý pomôže rozšíriť aktivity tak, aby Slovensko bolo krajinou, ktorá chce rozvíjať najväčší biznis, ktorý bude v tomto desaťročí alebo storočí možno budúcom vo svete existovať, to je cestovný ruch a na to potrebujeme kvalitné služby aj na letisku, ktoré Slovensko ako najväčšie dnes má. Čiže ešte raz hovorím. Je potrebné povedať, že áno, sme za to, aby sa pripravili veci, aktivity, ktoré smerujú k tomu, že chceme mať partnera, chceme rozvinúť letisko, ktoré tu dnes máme, ale nehovorme o tom, že ho musíme predať možno pod cenu alebo predať len tomu, ktorý dnes bol jeden z konzorcia vybraný. Ja si myslím práve naopak, že, a poviem argumenty, ktoré aj nás viedli v rokoch 1996 až 1998 za vlády HZDS alebo za spoluvlády HZDS, lebo nebolo len HZDS vo vláde, keby bolo HZDS samo vo vláde, možno ten stav je tiež iný vtedy, a mali sme tiež partnerov, ktorých sme museli počúvať, poslúchať, tak ako malo voľakedy SDKÚ vo vláde SDĽ a tiež sa všetko nedalo urobiť, ako chceli oni, aj my sme možno mali iné myšlienky vtedy, ale sa nedali zrealizovať a tiež bola tu podmienka vtedy rakúskej vlády, ja som osobne bol na rokovaní aj kolega, nie je tu, už nesedí tu pán šéf dnes NKÚ Jasovský, kde sa povedalo, áno, chceme sa spolu podieľať na rozšírení alebo na rozvoji letiska bratislavského, bolo rokovanie aj za účasti predsedu rakúskej vlády a predsedu vlády našej pána Mečiara. Ale ich podmienka bola na Slovensku Cargo, vo Viedni bude osobná doprava. Na to sme nepristúpili, a preto aj dodnes nie je vybudovaná diaľnica ani spojenie diaľničné medzi Slovenskom a Rakúskom. Preto doteraz nie je spojená železnicou, mala to byť osobitná dráha k tomu, žiaľbohu, neprišlo. Samozrejme, že chceme, aby rozvoj cestovného ruchu na Slovensku bol, to sme chceli vtedy aj my, tento kontrakt alebo kontakt, alebo aj privatizácia sa neuskutočnil. Preto upozorním túto vládu na to, že ma netrápi, keď aj prijmeme partnera, ale chcem povedať, aby bola zmluva tak uzatvorená, aby nebola žiadna tajná, aby bola verejná, aby sa tieto veci, o ktorých tu hovorím, stali reálnou skutočnosťou, že Slovensko sa bude rozvíjať ako krajina, ktorá potrebuje osobné letisko, potrebuje osobné letisko preto, že chce rozvíjať cestovný ruch, ktorý je najväčším, ešte raz hovorím, garantom rozvoja vo svete, rozvoja na Slovensku do budúcich období.
Preto si myslím, že ak tento stav bude dodržaný, tak si myslím, že potom by sme sa možno ani nemuseli o tejto veci dnes tu tak sa baviť. A ešte celkom na záver chcem povedať jedno, že HZDS stále je opozičnou stranou, pritom opozičnou stranou bude a hlási sa k myšlienkam, ktoré boli v roku 1989 na Slovensko prinesené, to jest, že chceme rozvoj infraštruktúry, chceme rozvoj samostatnosti, chceme rozvoj Slovenska tak, aby fungoval ako štát, ktorý sa priradí ku krajinám strednej Európy, ktorý bude rovnocennou krajinou ako ostatné štáty. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Mečiar, Číž, Muňko, Rusnák. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý dostane slovo pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Zaznela odôvodnená reakcia pána poslanca na diskusiu, ktorá sa čas od času pri vážnych problémoch opakuje vo vzťahu k Ľudovej strane - HZDS, keď je Ľudová strana spochybňovaná. Mám odporučenie, pretože sa to opakuje z tých istých úst a veľmi často a aj v médiách. Vážený pane, ak ste zdravý, odbavujte sa inak, a nie na HZDS.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.
M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem predrečníkovi za uvedenie niektorých faktov, ktoré skutočne ako človek, ktorý sa nezaoberám prioritne letiskami, povedzme, že suma 1,5 miliardy korún, ktoré sa dali použiť na rozvoj letiska. Takže nepochybne korektný názor na privatizáciu letiska, veď je predsa nezmysel tvrdiť, že postoje Smeru v tejto veci stoja na tom, že neuznávame partnerov alebo neuznávame strategických partnerov, že nechápeme dispozície, aj obchodné a iné, ale hlavne strategické tohto letiska, jednoducho otvárame legitímnu diskusiu a žiadame odpovede na otázky, ktoré v každej normálnej krajine sa jednoducho v tejto súvislosti postavia. Otázka strategická je základná, kde vláda zadefinuje naše potreby a podobne. Vo väzbe na situáciu s letiskom, veď predsa základná otázka je, bude sa rozvíjať bratislavské letisko, ak bude súčasťou tou alebo onou viedenského letiska v súlade so záujmami Slovenska? Cena, ktorú zaň dostaneme, je adekvátna dôsledkom, ktoré budú dané výberom tohto strategického partnera? Skúsme zadefinovať tie predpoklady, aby sme ich mohli kontrolovať o pár rokov a v takom prípade jednak naznačí navrhovateľ hĺbku svojich úvah, a keď nás uspokojí, verte mi, že nikto z nás zbytočne nebude naťahovať a nebude hovoriť o takejto diskusii. Len zhodou okolnosti, Rakúska republika, ktorá svojím tlakom, a zdá sa, že iracionálnym, na Jaslovské Bohunice spôsobila Slovensku veľmi reálne škody možno v desiatkach miliardách korún, takže takáto nezvyčajná ústretovosť a neochota rozvíjať, povedzme, že postavenie tohto letiska vo väzbe, povedzme, že možno na Kolín, možno na Frankfurt a podobne, minimálne nevysvetlenie, prečo teda nie týmto smerom tie strategické úvahy a čo spôsobuje toto a plus tie obrovské pochybnosti samotného priebehu tendra. To sú hlavné problémy, s ktorými sa stretávame, na ktoré dôsledne nedostávame odpoveď od našich vážených kolegov...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muňko.
D. Muňko, poslanec: Pán Cagala veľmi dobre vystihol, že od Nežnej revolúcie uplynulo už pomaly 16 rokov. Rakúsko nevybudovalo diaľnicu do Bratislavy. No preto, aby sa nekonkurovalo viedenskému letisku. Prečo nevybudovalo rýchlodráhu? No, pretože spád rakúskych turistov do Bratislavy by narástol, ako začala tu lietať Sky Europe, nízkonákladový prepravca. Pokiaľ by bola mala vláda v roku 1998 spracovanú celkovú koncepciu, tak dnes bratislavské letisko mohlo už mať zhruba okolo 2 miliónov ľudí.
A chcem sa ešte vrátiť k jednej veci. Hovorilo sa tu, a hovorili to aj moji predchádzajúci poslanci, bratislavské letisko, pokiaľ sa dostane pod viedenské letisko, nikdy nebude z bratislavského letiska letisko, ktoré by si Bratislava zaslúžila. Už za vlády pána Mečiara bolo prijaté, keď sa budoval národný prepravca a takisto sa budovalo aj bratislavské letisko, ktoré mohlo dnes byť už vybudované ako Cargo letisko. Že sa presunú určité časti prepravy z Luxemburska, kde je najväčšie letisko z hľadiska prepravy v Európe do Bratislavy. Pretože sú tu nízke náklady, nízka pracovná sila. Takže to nie je otázka dneška, prečo opozícia chce vedieť podrobné veci a prečo je proti privatizácii bratislavského letiska. To je otázka na ďalších päťdesiat rokov, ako bude vyzerať bratislavské letisko a ako budú slovenskí ľudia cestovať do zahraničia.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák s faktickou poznámkou.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Keďže nechcem vidieť veci, tak ako som už niekoľkokrát povedal, čierno-bielo, tak ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Cagalu, ktorého pokladám za odborníka a človeka, ktorý je prínosom i pre prácu výboru, v ktorom spolu sedíme. Môžeme mať iný názor na tempo, na spôsoby, ale jednoducho hovoríme všetci o tom, že investor pre rozvoj týchto letísk je potrebný, možnože v časových intervaloch máme na to iný pohľad, ale každý názor, ktorý odznie týmto smerom, je názor pozitívny, zastavovať, rušiť, to je niečo veľmi negatívne. Nato na Slovensku už dnes jednoducho čas nemáme. Cesta späť neexistuje. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo ešte s reakciou na faktické poznámky najskôr dostane k dispozícii mikrofón pán Cagala a potom o slovo požiadal pán minister hospodárstva Malchárek.
M. Cagala, poslanec: Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som len poďakoval tým, čo vystúpili a podporili môj názor, pretože tento môj názor nie je osobný, je to názor odborníkov, ktorí v tomto smere pracujú, pracovali a verím, že pracovať budú. Ďakujem veľmi pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády a minister hospodárstva Malchárek, nech sa páči, máte slovo.
J. Malchárek, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ. Neviem, kde začať, ale asi tiež začnem tam, kde pán predseda výboru reakciou na pána poslanca Milana Cagalu, že aj nesúhlasiť sa dá veľmi dôstojne a inteligentne, a myslím si, že treba všetkým poďakovať, ktorí prispeli vôbec k tomu, že tu môžeme dnes o tejto téme diskutovať. Z tejto témy, ktorá bola výsostne pragmatická, vecná, sa stala dnes politická téma a niektorí viac alebo menej predsa len to zneužívajú a trošku zneužívajú aj túto pôdu. Ale v tej politickej aj vecnej rovine sme tu od toho, aby sme aj my vedeli niečo k tomu povedať a obhájili pozíciu vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, aj pán minister dopravy pozíciu ministerstva dopravy, ktorá v tomto procese privatizácie hrá naozaj kľúčovú úlohu.
Vláda má schválenú koncepciu rozvoja leteckej dopravy, takže tiež nie je pravda, že by vláda nemala schválenú koncepciu, a riadi sa ňou, bola schválená 11. 7. 2001. Vláda prijala v roku 2004 a parlament prijal zákon v roku 2004 o letiskových spoločnostiach, ktorý upravil podmienky, spôsob založenia, právne pomery akciových spoločností, ktoré sú teraz predmetom privatizácie. Vláda svojím rozhodnutím z 21. 6. 2005 schválila návrh koncepcie privatizácie vyššie uvedených letiskových spoločností, a to tak, že do privatizácie zaradila 66-percentnú majetkovú účasť.
Ministerstvo hospodárstva bolo prítomné pri tomto celom procese, postupujeme v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu. Mal som a mám dvoch ľudí za ministerstvo hospodárstva zastúpených v komisii. Jeden z nich je generálny riaditeľ sekcie legislatívy, čiže náš najlepší právnik z ministerstva, a druhý je analytik. Takže snažili sme sa byť pritom, diskutovať, vyhodnocovať podmienky tak, aby v konečnom dôsledku tie kritériá boli naozaj nastavené tak, že v drvivej väčšine hovoríme o finančných podmienkach, ktoré mali byť splnené, to znamená, dve tretiny sú finančné a garantované podmienky a jedna tretina bol práve investičný plán. Nie je to predaj jednej tehly, to znamená, tu naozaj ten investičný plán musel mať určitú váhu, a je dobre, že teraz 100 percent nebola len stanovená cena, ale cena je odrazom aj toho, aký zámer vlastne má konkrétny partner, ktorý sa uchádza o privatizáciu s konkrétnym letiskom. Ak niekto je ochotný investovať do spoločnosti, ktorá nie, ako pán predseda Smeru hovoril o 200 miliónoch, ale do spoločnosti, ktorá má rádovo 35 až 50 miliónov zisk, ktorá má 700- miliónový obrat, je niekto ochotný investovať 9 miliárd v prvých piatich rokoch, je ochotný zaplatiť viac ako 6 miliárd do štátneho rozpočtu, to naozaj svedčí o serióznom postoji a o serióznom záujme zabezpečiť rozvoj tohto letiska.
Z hľadiska konkurencie letísk nevidím priestor na konkurenciu medzi letiskom, ktoré má 15 miliónov cestujúcich, a medzi letiskom, ktoré má 1,5 milióna cestujúcich, okrem toho nekonkurujú si letiská, ale letecké spoločnosti a, samozrejme, ak si majú letecké spoločnosti konkurovať, musia mať na to vytvorené podmienky, to znamená, musia mať kvalitné letisko. Ak by akékoľvek rozhodnutie vzišlo dnes, ktoré by malo pozastaviť alebo zastaviť privatizáciu, stalo by sa len to, že viedenské letisko by bolo nútené investovať do svojej dráhy, že maďarské, budapeštianske letisko cez firmu BAA by takisto rozvíjalo letisko, nakoľko ho kúpilo pred pár týždňami a v rámci konkurencie, v ktorej sa pohybujú letecké spoločnosti, či už nízkonákladové, alebo iné, by sme prišli na záver na prerozdelenie týchto spoločností, ktoré dnes môžu reálne vstúpiť a dnes môžu reálne priniesť letisku príjem, príjem nielen finančný, ale príjem aj v oblasti klientov a v oblasti rozvoja cestovného ruchu. Plánovaný počet pasažierov je v obidvoch prvých najlepších spoločnostiach od 3,5 do 5 miliónov v porovnaní s dnešnými 1,5 miliónmi. Čiže bezpochyby by takáto investícia prispela teda aj k rozvoju nielen samotného letiska, ale aj k samotnému rozvoju cestovného ruchu. Komisia navrhla spoločnosť, ktorá sa rozhodla zainvestovať do aviatických investícií viac ako 9 miliárd, to znamená, to sú priamo investície do rozvoja letiska.
Druhý v poradí sa rozhodol zainvestovať viac ako tiež 9 miliárd s rozdielom okolo 200 miliónov korún, z toho ale viac ako 2 miliardy do neaviatických projektov, to znamená do rozvoja hotelov, biznis centier. Sú to presne čísla 9 miliárd 370 miliónov v prvých piatich rokoch - BTS Holding, KO-BRA Airport Partners - 9,754 miliardy. Rozdiel medzi tými investíciami, ktoré idú do priameho rozvoja a ktoré idú aj do tej infraštruktúry je 3,6 miliardy. Rozdiel v samotnej cene je 2,8 miliardy. KO-BRA ponúka do štátneho rozpočtu sumu 3,3 miliardy, TwoOne 6 miliárd. To je to, čo vieme získať za letisko do štátneho rozpočtu a tých 9,3 až 9,7 miliardy, to sú priame zaručené investície vychádzajúce z podmienok tendra do rozvoja letiska.
Z hľadiska tých argumentov, ktoré tu odzneli, súvisiacich s možným prenájmom alebo inou realizáciou, teda rozvoja letiska ja len chcem upozorniť, že letisko, ktoré alebo pre spoločnosť, ktorá má rádovo zisk 35 až 50 miliónov korún, je prakticky nereálne bez štátnej záruky, aby získala zhruba 15-miliardový priestor, ktorý momentálne tvorí či už príjem do štátneho rozpočtu spolu teda so záväznými investíciami. Je to obchodne nereálna transakcia, o ktorej tu môžeme len snívať, a pritom samo osebe ešte ani vlastníctvo štátu a s týmito prostriedkami by nemuselo zabezpečiť rozvoj letiska.
Väčšina sprivatizovaných letísk vo svete bola privatizovaná formou predaja podniku alebo časti podniku, či už priamym predajom (súkromná spoločnosť je zodpovedná za vlastníctvo, investície, riadenie a prevádzku letiskovej infraštruktúry), alebo uvedením na burzu cez tzv. IPO.
Všetky spoločnosti, ktoré prečítam, sú v tomto režime a sú to veľmi úspešné spoločnosti, ktoré robia svoj biznis v oblasti prevádzkovania letiska. Je to: BBA - London Heathrow, London Gatwick, London Stansted, Glasgow, Edinburgh, Aberdeen, Southampton, Beijing Airport, Bristol, Liverpool, London City, Belfast City, Belfast International, Viedeň, Brusel, Hannover, Düsseldorf, Hamburg, Zürich, Hahn a mnohé ďalšie.
Vyššie priame príjmy práve pri konkrétnych vlastníkoch sú zabezpečené z predaja ako pri prenájme, kde sú neisté príjmy rozdelené do dlhodobejšieho obdobia niekoľkých desiatok rokov. Nový vlastník je zodpovedný za financovanie všetkých prevádzkových aj investičných potrieb, t. j. štát nedotuje spoločnosť cez štátny rozpočet, a tým nevytvára tlak na možný deficit financií. Nesmieme zabudnúť, že pri vlastníctve štátu by zodpovednosť vlastníka za existenciu tej infraštruktúry bola stála. Zefektívnenie prevádzky letiska z titulu transferu know-how od strategického partnera, od kohokoľvek, kto teraz k nám príde, sú to všetko veľkí partneri v oblasti tohto letiskového biznisu.
Nevýhodou predaja podniku je, samozrejme, že čiastočná strata vplyvu na chod spoločnosti, ktorej rozvoj má dopad na ekonomiku štátu, a to tu odznelo od viacerých poslancov, s tým sa dá polemizovať čiastočne, nakoľko už povedal aj pán minister dopravy, že 34-percentný balík zaručuje v zmysle platného Obchodného zákonníka blokovaciu kontrolu štátu nad väčšinou významných rozhodnutí v rámci valného zhromaždenia.
Menšia časť letísk vo svete bola privatizovaná na princípe koncesie. Súkromná spoločnosť financuje, buduje, resp. modernizuje budovy a zariadenia, prevádzkuje letisko a ponecháva si zisk; po určitom čase je vlastníctvo prevedené na štát. Koncesia je do značnej miery podobná manažérskemu kontraktu, kde vlastníctvo a investície zostávajú v rukách štátu, ale riadenie a prevádzka je vykonávaná súkromnou spoločnosťou na báze manažérskeho kontraktu alebo servisnej koncesie, resp. manažérskeho kontraktu. Takéto letiská sú napríklad v Aténach, v Lutone, v Ríme, vo Florencii, v Melbourne, v Adelaide a podobne.
Medzi nesporné výhody koncesie patrí fakt, že vlastníctvo infraštruktúry zostáva v rukách štátu a ten môže ovplyvňovať chod spoločnosti. Takéto koncesie boli realizované v štátoch, kde bola vybudovaná infraštruktúra, kde tieto spoločnosti boli výrazne funkčné, len štát nechcel byť podnikateľom, preto prevádzkovanie prostredníctvom koncesie zveril do rúk súkromnému partnerovi, čo nie je teda prípad ani bratislavského, ani košického letiska.
Medzi nesporné nevýhody práve koncesie je, že nevytvára stimuly pre investície, ktoré sú nevyhnutné pre bratislavské aj košické letisko, ani v krátkodobom, ani v dlhodobom horizonte, pričom väčšina investícií je v dlhodobom horizonte, kde, samozrejme, pri koncesii sa neinvestuje do dlhodobého horizontu, aspoň ani v jednom z týchto prípadov sa to nestalo.
Štát ako prenajímateľ majetku priamo alebo nepriamo prostredníctvom leteckej dopravnej spoločnosti bude vo všeobecnosti naďalej niesť zodpovednosť voči nájomcovi za stav majetku - ďalšia nevýhoda.
Koncesia nie je konečným riešením ani na dohodnuté obdobie nájmu. Nájomná zmluva by mohla byť právoplatne ukončená. Z toho vyplýva tá neistota a z toho vyplýva aj fakt, že v týchto všetkých spoločnostiach, ktoré som vymenoval, neboli uplatnené investície dlhodobého charakteru. Hospodársky úpadok alebo konkurz nájomcu by de facto mal vplyv na prenajímateľa, pretože prenajímateľ by musel vymáhať svoje dlhy v súdnych konaniach s výnosom závislým od situácie a rozsahu hospodárskeho úpadku. To je ten neistý vzťah medzi majiteľom vlastne tej infraštruktúry a prevádzkovateľom.
Ešte tu padali rôzne čísla v súvislosti s Vajnorami, že 1,5 miliardy. Nemám informáciu, že by Vajnory boli predané za 1,5 miliardy, rádovo išlo o 800 miliónov korún. Osemsto miliónov korún naozaj nerieši problém bratislavského letiska, a preto by 800 miliónov v porovnaní s 15 miliardami prirodzene v žiadnom prípade, či už nezabezpečilo ani príjem do štátneho rozpočtu, ale ani rozvoj letiska Bratislava ani Košice, ale tých 15 miliárd hovorím o bratislavskom letisku.
Ešte si dovolím odpovedať, keďže som bol k tomu vyzvaný pánom poslancom Ficom, aj keď to spolu nesúvisí, ale tak moja povinnosť je odpovedať, keď to súvisí s ministerstvom hospodárstva a súvisí to s privatizáciou ako takou, a to je odpoveď, prečo ČEZ má neustály nárast zisku a prečo Slovenské elektrárne sa trošku trápia. No, pretože ČEZ má úplne inú svoju štruktúru vlastníctva, to znamená, ČEZ ešte vlastní aj distribučné spoločnosti, ktoré štát dnes nevlastní, ale berie z toho dividendy. Tieto spoločnosti na Slovensku sú ozdravené, ale nie sú v portfóliu vlastníctvom Slovenských elektrární. Takisto ČEZ nemá odstavenú A1, ani nemá rozostavané Mochovce, nemá uviaznuté náklady. Veď ale tá privatizácia bola v poriadku, len sa diverzifikovali tieto aktíva, a je to v poriadku, len prečo porovnávame neporovnateľné. Pán Číž, môžete sa smiať, len počúvajte, prečo porovnávate Slovenské elektrárne a ČEZ, keď majú úplne iné vlastnícke portfólium z hľadiska toho, s akým portfóliom tie spoločnosti pracujú.
Takisto Česká republika má prebytok elektrickej energie, čiže s ním môže obchodovať. Slovenská ekonomika stojí pred investíciami, ktoré budú zabezpečovať väčšie a nové zdroje elektrickej energie, či už priame cez budovanie nových elektrární, alebo cez alternatívne zdroje, ktoré sú súčasťou Energetickej politiky schválenej vládou Slovenskej republiky. A či poradca mal, alebo nemal skúsenosti. Poradca bol vyberaný z množstva poradcov, ja som to tu videl u ministra Prokopoviča z jeho podkladov a odkázal mi, aby som pri tomto vystúpení povedal, že áno, aj táto spoločnosť mala a má skúsenosti s posudzovaním privatizačných aktivít súvisiacich s letiskami vo svete. Z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.