B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Áno, pán poslanec Madej, pán poslanec Cuper. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Madej, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovolím si len v krátkosti vystúpiť k predmetnému návrhu zákona. Tak ako už bolo povedané v prvom čítaní, považujeme tento návrh zákona za veľmi dobrý pre vlastníkov nehnuteľností, či už ide o stavby alebo pozemky, ktorí sa domáhajú a budú domáhať aspoň toho svojho najzákladnejšieho práva užívať tieto nehnuteľnosti, nakoľko priľahlý alebo susediaci pozemok môže patriť inému vlastníkovi, ktorý môže robiť naozaj niekedy prieky alebo škodu. Nie je záujmom tohto návrhu zákona - a to oceňujem -, uškodiť ktorémukoľvek typu vlastníctva alebo ktorémukoľvek vlastníkovi, pretože rozhodovanie o vecnom bremene sa ponecháva na nezávislý súd v rámci jednotlivých rozhodovacích inštancií. Práve z toho dôvodu, že vecné bremeno nebolo možné zriadiť inak ako len zmluvne alebo vydržaním, nebolo možné pre mnohých vlastníkov nehnuteľností sa domôcť práva prechodu či už cez priľahlý, alebo susediaci pozemok. Nemohli zriadiť vecné bremeno na to, aby svoju nehnuteľnosť mohli užívať. Práve z rokovaní výborov Národnej rady k predmetnému návrhu zákona vznikli pripomienky a návrhy a názory poslancov, a samozrejme, aj tých, ktorí mali výhrady k predmetnej novelizácii, ktoré sa práve pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladáme, snažíme vyriešiť. Záujem je, aby bolo možné zriadiť vecné bremeno súdnou cestou, ale na druhej strane musia byť garancie, aby to bolo len za minimálnych okolností. Teda ak nie je možné dosiahnuť prístup k nehnuteľnosti inak, to je prvá garancia, a ďalšie, a to už dopĺňame, len zriadenie vecného bremena v nevyhnutnej miere a rozsahu, to znamená, ktorý len nevyhnutne potrebuje vlastník, nie na bežné a stabilné užívanie, ale len tú najzákladnejšiu nevyhnutnosť a v prípade, ak by tým bola spôsobená ujma, škoda vlastníkovi tejto dotknutej nehnuteľnosti, ktorý by mohol súdnou cestou sa domáhať primeranej náhrady. Preto si dovolím podať v mene 16 poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:
Po prvé, v § 151o ods. 3 sa za slovo: "priľahlého" dopĺňajú slová: "alebo susediaceho" a za slovo: "priľahlý" vkladajú slová: "alebo susediaci". Ide len o legislatívno-technickú zmenu a trošku rozšírenie pojmoslovia.
Po druhé, v § 151o ods. 3 na konci sa pripája veta, ktorá znie. "Vecné bremeno je možné zriadiť len v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu". Tu sa navrhuje sprísniť podmienky zriadenia vecného bremena a samotný rozsah vecného bremena tak, aby to vecné bremeno bolo len v nevyhnutnej miere, ako je už naformulované, a prípadne za primeranú náhradu, ktorej by sa v takomto konaní mohol domáhať vlastník dotknutej nehnuteľnosti. Myslím si a som presvedčený, že ak Národná rada, tak ako odporučil ústavnoprávny výbor, neschváli bod 3 zo spoločnej správy, keďže je tam aj odporúčanie neschváliť, bude sa môcť hlasovať o týchto pozmeňujúcich návrhoch a tieto pozmeňujúce návrhy upravia novelu pani poslankyne Zmajkovičovej tak, že tento návrh zákona v prípade, ak bude schválený Národnou radou, bude prínosom pre ľudí, najmä v tom zmysle, že budú môcť sa domáhať užívania svojich nehnuteľností a, samozrejme, zabezpečia právnu istotu všetkým vlastníkom nehnuteľností. Vyriešia sa tým možno aj niektoré susedské spory, ale to riešenie, podotýkam, to riešenie nie je na zákonodarcovi, zákonodarca tu len otvára možnosť a riešiť tieto veci bude nezávislý a verme, že aj nestranný súd. Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán predseda výboru Drgonec. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Myslím si, že predložený návrh preukazuje, že keď sa ešte päť alebo šesťkrát bude rokovať o tomto návrhu zákona v pléne, tak sa dostaneme k dobrému riešeniu, ale, pán poslanec, hovorili ste o tom, že tento návrh tak, ako ho teraz predkladáte, znamená obmedzenie obmedzovaného vlastníka, ktoré nebude na bežné užívanie, ale len v nejakom rozsahu, v nejakej miere. Má to znamenať, že vecné bremeno sa podľa tohto bude zriaďovať len vo sviatky?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.
R. Madej, poslanec: Vážený pán predseda ústavnoprávneho výboru, žiaľ, ste tomu neporozumeli, ale ja som ochotný to vysvetliť po skončení rozpravy, osobne. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale aj my by sme boli radi, čo to znamená.
R. Madej, poslanec: No určite toto nie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper. Nech sa páči.
J. Cuper, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni. Týmto navrhovaným riešením alebo novelou, ktorou sa má novelizovať naše občianske právo, v podstate mnohí by aj mohli súhlasiť, ale len keď sú neprávnici alebo keď si kúpili majetok alebo nehnuteľnosť bez toho, aby naň bol prístup. O tom však museli dopredu vedieť, pretože boli zrejme uzrozumení. Teraz by zrejme z tej nehnuteľnosti potrebovali urobiť trebárs stavebný pozemok a potrebovali by naň prístup, no a tak sa tu objavila v parlamente novela, čisto účelová, pre tento prípad, aby sa takto tieto pozemky stali pozemkami lukratívnejšími, ako sú. Ústava Slovenskej republiky však osobitne chráni vlastníctvo a jednoznačne v čl. 20 v ods. 4 hovorí, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ja si myslím, že daná novela nerieši verejný záujem prístupu na súkromné pozemky, ale že ide o záujmy čisto súkromné, preto si myslím, že táto novela je v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Je aj retroaktívna, pretože podľa nej by sa dali zlegalizovať práve alebo lepšie povedané lukratívne vylepšiť aj také pozemky, na ktoré momentálne prístup zrejme asi vinou tých, ktorí si ich kupovali a stali sa ich vlastníkmi, nie sú, lebo na tie, ktoré boli v takomto postavení, pozemky, zrejme už to právo prechodu bolo zriadené ešte za bývalého režimu alebo ešte možno skôr. Tu ide teda o zriaďovanie vecného bremena na také pozemky alebo aby bol prístup, ktoré boli kúpené buď v nedávnej dobe, alebo ktoré sa ešte len budú chcieť kúpiť. Pokiaľ ide o ten verejný záujem a riešenie týchto problémov, je možné aj podľa súčasnej právnej úpravy, pretože ak by boli takéto pozemky a obec by z nich chcela urobiť stavebné pozemky, tak vo verejnom záujme sa to dá vyvlastniť a potom sa tam nemusí zriaďovať právo prechodu ako vecné bremeno cez pozemok súkromníka, ale môže sa tam urobiť normálna cesta a takto sprístupniť tieto vlastnícke pozemky. Preto ja nevidím nijakú opodstatnenosť tohto návrhu. Podľa môjho názoru je hrubým zásahom do vlastníctva iného a umožňoval by súdu aj proti vôli vlastníka, aby mu bolo zriadené na jeho vlastníctve vecné bremeno. Preto súhlasím s tými názormi, ktoré odzneli v ústavnoprávnom výbore, že takýto návrh nie je potrebný, nie je potrebné legalizovať dodatočne vlastníctvo tých vlastníkov, ktorí si ho kúpili s nádejou, že teda zriadením vecného bremena budú znepríjemňovať užívanie vlastníctva iným a preto ako politicky účelové ho jednoducho nepodporím. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Kolegyne a kolegovia, ja by som chcela predsa poprosiť, aby ste podporili pozmeňujúci návrh poslanca Róberta Maděja, pretože skutočne, ako povedal pán poslanec Drgonec, sa zaoberáme veľmi intenzívne touto novelou, a preto sme aj prišli, a preto som prišla aj do tejto snemovne s týmto návrhom zákona. Ja som mu povedala, že nepôjde o legalizáciu čiernych stavieb a, samozrejme, vždy bude rozhodovať nezávislý súd. Súd rozhodne, či umožní a zriadi právo vecného bremena. Dnes mnohí vlastníci objektov alebo aj pozemkov sa nemôžu "dožiadať" prístupovej cesty a prístupu k vlastnej nehnuteľnosti. Toto bolo účelom tejto novely zákona.
Chcela by som povedať ešte kolegom, kolegyniam, že takáto novela zákona je aj v Českej republike a, samozrejme, nespôsobuje žiadne problémy žiadnym vlastníkom. Vlastnícke práva touto novelou zákona nebudú upreté občanom Slovenskej republiky. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
zákone z 28. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 747/2004 Z. z. vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač1392).
Materiál ste dostali ako tlač 1392. Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi. Nech sa páči.
J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Mám takú otázku. Ten pohárik tu je putovný, alebo zabudnutý? Ale poďme teda k veci.
Zákon z 28. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zjednodušene zákon o slobode informácií v znení zákona č. 747/2004 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ide o tlač 1392, pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1402 zo 16. novembra 2005 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil k predmetnému zákonu ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor. Výbory prerokovali predmetný zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory, to znamená ústavnoprávny výbor uznesením z 29. novembra č. 923 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 382 z 23. novembra odporúčali zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou schváliť v znení pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedenej v 3. časti prezidenta republiky z 15. novembra č. 5220 2005 Ba. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zároveň odporučil zaradiť vrátený zákon na začiatok 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto zákonu. Z rozhodnutia prezidenta republiky a uznesení výborov vyplýva tento pozmeňujúci návrh: V čl. I sa vypúšťa 17. bod. Doterajší 18. bod až 20. bod sa označuje ako 17. bod až 19. bod. Gestorský výbor k zákonu z 28. októbra 2005 prijal uznesenie, ktorým odporúča schváliť v znení pripomienky uvedenej v tejto správe vrátený zákon. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona z 28. októbra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v druhom a treťom čítaní, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 5. decembra 2005 č. 946.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé a tretie čítanie o
zákone z 9. novembra 2005 o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1408).
Dávam slovo predsedovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor predkladá spoločnú správu výborov k tomuto vrátenému návrhu zákona. Prerokovali ho na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto dvoch výborov, ktorým bol vrátený návrh zákona pridelený, v určenej lehote gestorskému výboru neoznámili žiadne stanovisko k vrátenému zákonu. Výbory, ktoré ho prerokovali, ho odporúčajú schváliť Národnej rade. Vo vrátenom návrhu zákona je iba jedna pripomienka pána prezidenta, ktorú gestorský výbor rovnako ako výbory, ktoré ho prerokovali, odporúča plénu schváliť. Gestorský výbor na základe aj svojho stanoviska k tomuto návrhu z 9. novembra odporúča Národnej rade vrátený zákon po opätovnom prerokovaní schváliť. Vážený pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je
návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2006 (tlač 1314).
Prosím teraz prezidenta Prezídia Fondu národného majetku Jozefa Kojdu, aby návrh uviedol. Nech sa páči, pán prezident.
J. Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v zmysle zákona 92/1991 Zb. predkladá Fond národného majetku na schválenie návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na rok 2006. Tento návrh bol prerokovaný orgánmi fondu, ako prezídiom, tak dozornou radou, ako aj vládou Slovenskej republiky a následne bol predložený na prerokovanie a schválenie Národnej rade. Návrh počíta s celkovými nákladmi na činnosť Fondu národného majetku vo výške 153 843 000 Sk, z čoho 148 793 000 Sk sú prevádzkové náklady a 5 050 000 Sk sú náklady na obstaranie dlhodobého majetku. Podrobné rozčlenenie nákladov je v jednotlivých prílohách materiálu, pričom ja na úvod môžem konštatovať, že náklady na činnosť Fondu národného majetku, ak odpočítame nutné rezervy, ktoré nám vyplývajú z prebiehajúcich súdnych sporov, majú klesajúcu tendenciu, a náklady vrátane nákladov na mzdy sú nižšie oproti predchádzajúcemu roku. Ak dovolíte, pán predsedajúci, na úvod by to bolo všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam slovo členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Milanovi Rehákovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, pán prezident, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2006, je to tlač 1314, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2006 podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1385 zo 17. októbra 2005 pridelil návrh na prerokovanie s termínom do 30. novembra 2005 výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženia návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 30. novembra 2005. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 1. decembra 2005 a uznesením č. 729 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť s tým, že bude zabezpečená účelná úspornosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Druhý výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 29. novembra 2005 a uznesením č. 705 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2006 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rok 2006 bola schválená uznesením č. 728 - 6. decembra 2005. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu k predloženému materiálu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalším bodom a to s
návrhom na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2006 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (tlač 1315).
Prosím znovu prezidenta Prezídia Fondu národného majetku pána Jozefa Kojdu, aby návrh uviedol. Nech sa páči.
J. Kojda, prezident Prezídia Fondu národného majetku: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, Fond národného majetku predkladá v zmysle zákona 92/1991 Zb. návrh na použitie majetku Fondu národného majetku pre rok 2006 vo výške 22,1 mld. Sk. Tento návrh vychádza z predpokladaných príjmov, ktoré budú realizované v roku 2006 v dvoch hlavných položkách, je to z predaja majetku, respektíve akcií, ktoré Fond národného majetku začal už v tomto roku, ale budú ukončené až v roku 2006 vo výške 30 mld. Sk, a z predpokladaných dividend, ktoré prijmeme v roku 2006 vo výške 14 mld. Sk. Predložený návrh je koncipovaný tak, že 22,1 mld. Sk bude použitých na výdavky, ktoré tento návrh obsahuje, a viac ako 18 mld. Sk bude prebytok Fondu národného majetku, ktorý bude použitý až v roku 2007. Čo sa týka výdavkov, výdavky sú koncipované v rozhodujúcej miere cez štátne finančné aktíva, to znamená cez ministerstvo financií a majú byť použité vo výške 14 mld. Sk na posilnenie štátnych finančných aktív a vo výške 8,1 mld. Sk na krytie úverov so štátnymi zárukami. Všetky ostatné položky sú podstatne nižšieho rozsahu, okrem § 30 už citovaného zákona vo výške 2 mld. Sk, čo je vlastne rezerva na prebiehajúce súdne spory. Môžeme teda konštatovať, že viac ako 90 % navrhovaného použitia majetku Fondu národného majetku sa deje prostredníctvom štátnych finančných aktív a ministerstva financií.
Ak dovolíte, pán predsedajúci, na úvod by to bolo všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo znovu členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Milanovi Rehákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, pán prezident, milé dámy, vážení páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2006 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, tlač 1315, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2006 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s príslušným ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 1385 zo 17. októbra 2005 pridelil návrh na prerokovanie s termínom do 30. novembra 2005 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Poveril ho vypracovaním spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 30. novembra 2005. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská.
Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 1. decembra 2005 a uznesením č. 728 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 29. novembra 2005 a uznesením č. 704 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola parlamentná tlač pridelená, v súlade s § 70 ods. 4 písm. f) rokovancieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2006 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe tejto správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2006 podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením č. 729 zo 6. decembra 2005. Súčasne ma výbor poveril právomocami spravodajcu v zmysle právomocí, ktoré sú na základe § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
To je z mojej strany všetko. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujme rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je
návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2006 (tlač 1363).
Návrh rozpočtu uvedie predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne František Halmeš.
Pán predseda, ak potrebujete sprievod, stačí povedať. Môžete, nech sa páči, máte slovo.
F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2006 spolu s rozpočtovým výhľadom na roky 2007 až 2010 sa predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s § 122 ods. 2 písm. f) zákona č. 461 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a tiež v súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hneď v úvode chcem povedať, že návrh rozpočtu bol zostavený v podmienkach zákona č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinných k termínu spracúvania materiálu pri premietnutí dopadov vyplývajúcich z vládou Slovenskej republiky schválenej novely tohto zákona, čo bolo v septembri tohto roka. Predloženiu tohto materiálu predchádzalo jeho prerokovanie v Rade riaditeľov Sociálnej poisťovne, v Dozornej rade Sociálnej poisťovne a spoločne so stanoviskom dozornej rady aj vo vláde Slovenskej republiky. Ku kvantifikácii jednotlivých ukazovateľov návrhu rozpočtu sa okrem vplyvu makroekonomických ukazovateľov, ktoré predikoval inštitút finančnej politiky ministerstva financií a dostupných štatistických údajov v oblasti hospodárstva a demografie, vychádzalo z údajovej základne Sociálnej poisťovne, z vývojových radov v oblasti príjmov a výdavkov v predchádzajúcich rokoch a z predpokladu, že do starobného dôchodkového sporenia sa do konca roka 2006 zapojí celkom 65 % z ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo predstavuje približne 1,4 mil. sporiteľov. Už v súčasnosti je registrovaných takmer 1,1 mil. sporiteľov. Prepočty obsiahnuté v návrhu rozpočtu vychádzajú z očakávanej skutočnosti roka 2005 na základe údajov vývoja príjmov a výdavkov k 31. 8., kde zostatok finančných prostriedkov vo fondoch Sociálnej poisťovne k 31. 12. by mal predstavovať 9 864 041 000 korún.
Celkové príjmy v bežnom roku, bez vplyvu druhého piliera, pretože rozpočet je spracovaný v obidvoch variantoch, predstavujú 131 mld. Sk a celkové výdavky 129 mld. korún. Bilančný rozdiel je plus 2,1 mld. korún. S vplyvom druhého piliara, teda so započítaním odlivu prostriedkov, ktoré idú na kontá sporiteľov v dôchodkových správcovských spoločnostiach, sú celkové príjmy 110,8 mld. korún, výdavky 129,3 mld. a bilančný rozdiel potom predstavuje sumu mínus 18,5 mld. korún. Z porovnania príjmov a výdavkov v roku 2006 v jednotlivých fondoch s vplyvom druhého piliera vyplýva, že vo všetkých základných fondoch okrem základného fondu starobného poistenia a základného fondu garančného poistenia by mala vyčíslená výška príjmov kryť výdavky. Deficit v dôchodkovom poistení vznikne "vo výške" 40 416 478 000 korún. Po jeho navýšení o 6 877 825 000 korún, čo zodpovedá nutnému zostatku na zabezpečenie plynulosti výplat dôchodkových dávok, vznikne potreba krytia v dôchodkovom poistení "vo výške" 47 294 303 000 korún. Na krytie tohto deficitu môže Sociálna poisťovňa z vnútorných zdrojov zabezpečiť z rezervného fondu solidarity 15 885 863 000 korún a zo základných fondov v nadväznosti na znenie príslušného paragrafu zákona o sociálnom poistení, ktorý umožňuje presun zdrojov z prebytkových do deficitných fondov 13 808 440 000 korún. Na zostávajúcich 17 miliárd 600 miliónov Sk bude potrebné poskytnutie finančnej výpomoci od štátu v zmysle príslušného paragrafu zákona o sociálnom poistení. Ide o zdroje, ktoré sú uložené v Štátnej pokladnici z privatizácie Slovenského plynárenského podniku. Po zohľadnení vplyvu návrhu zákona na doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváleného 7. 12. 2005, bude znamenať zlepšenie bilancie v roku 2006 o 386,7 mil. Sk. Na uvedenej sume sa podľa vylepšenia bilančného rozdielu v nemocenskom poistení podieľa suma 176,7 mil. korún, v dôchodkovom poistení je to 190 mil. korún a v poistení v nezamestnanosti zlepšenie bilancie o 45 mil. korún a zhoršenie bilančného rozdielu v garančnom poistení o 25 mil. korún.
Pani poslankyne, páni poslanci, v prípade, že v diskusii bude treba zaujať stanovisko k niektorým údajom, ktoré som uviedol, som na to pripravený. Prosím vás o podporu návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram... Pardon. Dávam slovo pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, členke výboru pre sociálne veci a bývanie, aby podala správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, vážený pán predseda, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2006. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 17. októbra 2005 č. 1385 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2006 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2006 prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a to uznesením č. 730 z 1. decembra 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 424 z 24. novembra 2005 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky sú rozpočtované takto: zdroje celkom 120 675 175 000 a výdavky 129 297 350 000. Nebudem čítať jednotlivé základné fondy, máte ich v spoločnej správe. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2006 prerokovali, nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne schváliť a súčasne predkladá návrh uznesenia, ktorý máte v prílohe spoločnej správy. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa ako prvá.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási okrem pani spravodajkyne do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Takže jediná pani poslankyňa Navrátilová. Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pri schvaľovaní rozpočtu sme viacerí z nás poukázali na to, že najvážnejším rozpočtovým rizikom pre rok 2006, ale nielen pre rok 2006, je rozpočet Sociálnej poisťovne. Chcela by som sa pozastaviť pri niektorých veciach, ktoré ma naozaj dlhodobo trápia v Sociálnej poisťovni a ktoré sa mi nedarí presadiť v Národnej rade. Pán riaditeľ pred chvíľou hovoril, že vo fonde starobného poistenia je deficit 40 mld. Ten deficit môže byť aj 80 mld., ak nastavíme sadzby poistného tak, ako sú nastavené, ten deficit môže rásť donekonečna. Ja jedno nechápem, prečo nie je politická vôľa prestavať sadzby poistného tak, aby sme tu neviedli dlhodobé diskusie, či je deficit 40 mld., 20 mld., a celé je to len z toho, že sú nereálne nastavené sadzby poistného. Je to podľa mňa kľúčová záležitosť, aby sme všetci rozprávali o rovnakých číslach a aby sme v diskusiách nevychádzali z mylných predpokladov. Druhú vec, ktorú chcem povedať. Keď sme schvaľovali zákon o sociálnom poistení, mali sme istú dopadovú štúdiu, ktorá hovorila o tom, pardon, nie o sociálnom poistení, o starobnom dôchodkovom sporení, mali sme dopadovú štúdiu, ktorá hovorila o výpadku v Sociálnej poisťovni v rozmedzí 7 - 8 mld. korún ročne. Tá štúdia alebo tá kvantifikácia vychádzala z mylného predpokladu o počte poistencov, respektíve o počte sporiteľov. Ja nezávidím žiadnej exekutíve, ktorá príde po voľbách, pretože ten výpadok, ktorý tu bude, nebude pomaly z čoho sanovať a obávam sa, že budú sa musieť robiť zásahy do prvého piliera tak, aby sa znížili nároky z prvého piliera. O tom tu nikto nerozpráva, každý hovorí len o tom, že prvý pilier skvele funguje, ja upozorňujem na to, že ak nepríde k privatizácii ďalších podnikov, tak nasledujúca exekutíva nebude mať z čoho sanovať tieto výpadky, a ak pripočítame ešte k tomu výpadky z toho, čo sľúbila pani ministerka, že bude naprávať krivdy medzi staro- a novodôchodcami, tak to bude minimálne 2 - 3 mld. korún ročne navyše len na tie najväčšie nespravodlivosti. To už nebudem hovoriť o dôchodcoch, ktorým dôchodky boli priznané v roku 1995, lebo to je ďalší výpadok 8 mld. korún, čiže dohromady na odstránenie všetkých nespravodlivostí 10 mld. korún. Kde na to zoberieme. Ja sa pýtam, kde na to zoberieme?
Ďalej, k rozpočtovým rizikám. Ja som sa už o nich zmienila pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Naozaj, tento rozpočet bol postavený za predpokladu, že prejde novela zákona, ktorú pripravil pán minister Kaník. Takže o probléme ádeháčky už nebudem hovoriť, pretože je to komplikovaná diskusia, ale bude spôsobovať ďalšie výpadky v Sociálnej poisťovni, ktoré neviem kvantifikovať. Čo však viem celkom iste, že je podhodnotená práceneschopnosť. Vy ste predpokladali v rozpočte, že SZČO pôjdu do režimu ostatných zamestnancov, domnievam sa, že vám to urobí dosť veľké problémy. Za úplný nezmysel, opakujem, nezmysel, považujem skutočnosť, že Sociálna poisťovňa platí za zamestnávateľov do dôchodkového sporenia, ak oni neplatia za svojich zamestnancov. Prosím vás pekne, všetci, aj tí, čo nie sú, ktorí nie sú v druhom pilieri, sa skladajú ročne "vo výške" 500 mil. korún na to, aby sa uhradili dôchodkovým správcovským spoločnostiam peniaze, ktoré neplatia za svojich zamestnancov. Toto treba okamžite v zákone o sociálnom poistení odstrániť, neviem, prečo sa na to čaká, je to administratívne náročné, to je prvá vec, ale druhá vec, aj pol miliardy korún v Sociálnej poisťovni sú peniaze.
Tretia moja poznámka. Opakovane sa pýtam, a to nie je, pán predseda, na vás otázka, prečo štát neodvádza v takom režime, ako odvádzajú všetci iní. Prečo do rezervného fondu solidarity odvádza štát 2 %, všetci ostatní 4,75 % z vymeriavacieho základu. Prosím, to je ďalších 500 miliónov, aby bolo jasné. Ja už pravidelne tu vyslovujem veľké znepokojenie nad tým, aké sú záväzky Sociálnej poisťovne voči dodávateľom softvéru. Ak sa s týmto niečo neurobí, tak potom neviem, lebo to je povedzme ročne zase pol miliarda, takže už hovoríme o 1,5 miliarde a snáď taká poznámka. Chcela by som vám položiť otázku. Včera parlament odmietol rokovať o tom, že správcovské spoločnosti budú mať obmedzené prestupy. Chcem vás poprosiť, aby ste tu poslancom povedali, ako je Sociálna poisťovňa pripravená na masové prestupy sporiteľov z jednej správcovskej spoločnosti do druhej. Už dnes má Sociálna poisťovňa problémy s odvodom peňazí do správcovských spoločností a ja sa domnievam, hovorím, domnievam sa, že ak príde k masovým prestupom, Sociálna poisťovňa sa môže dostať do kolapsu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Predpokladám, pán poslanec, že s faktickou. (Hlas v rokovacej sále.) Ha, taká možnosť už dávno nie je, ja som sa pýtal, len pani poslankyňa sa prihlásila, nikto iný. Takže tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda, chcete zaujať stanovisko? Áno? Nech sa páči.
F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Otázky boli veľmi ťažké, pán predseda, takže ja len veľmi stručne budem odpovedať. Problémy, ktoré pani poslankyňa Navrátilová otvorila, nie sú až na posledný problém nové a Sociálna poisťovňa má aj analýzy, aj predpoklady riešenia, ale aj otvorené otázky, ktoré síce nepatria jej, ale patria na politické a ekonomické rozhodnutia v budúcnosti. Čo sa týka deficitov, ktoré vznikajú v prvom pilieri z dôvodu presunu peňazí na dôchodkové správcovské spoločnosti, je fakt, že v rozpočte, v predikcii rozpočtu na tento rok sa predpokladalo, že nábehová krivka počtu sporiteľov bude najskôr vysoká a potom nízka a v závere toho obdobia, keď sa končí obdobie možnosti vstúpiť do druhého piliera, bude mohutná. Tento predpoklad sa nenaplnil a treba povedať, že bol veľmi teoretický, pretože hneď v januári vstúpilo 400 000 sporiteľov do druhého piliera a ten rast pokračoval a spomalenie nastalo až niekedy v letných mesiacoch a v súčasnosti tvorí počet sporiteľov približne necelých 1,1 milióna občanov. Dá sa predpokladať, že do konca obdobia je na trhu ešte možno 300 - 350 000 tých, ktorí reálne uvažujú "so vstupom" do druhého piliera.
Ten deficit, ktorý mal z titulu presunu peňazí nastať v tomto roku, mal pôvodne výšku 5,6 mld. V súčasnosti vieme, že to bude okolo 11 miliárd v tomto roku, v budúcom roku predpokladáme okolo 17,6 miliardy a v ďalšom roku - a to je tá odpoveď, pani poslankyňa -, potom sú štyri roky, ktoré oscilujú okolo 20 miliárd a trošku viac. Faktom je, že zdroje, ktoré sú pripravené, tvoria 70 miliárd korún a trošku sa zhodnocujú, to znamená, že keď už tak jedna vláda má ešte v zásade postarané, ale určite treba už v súčasnosti pri privatizácii myslieť na to, že tieto zdroje treba posilniť pre budúcnosť, aj keď v analýzach sa predpokladá, že nesmie ten deficit z tohto titulu byť väčší ako niečo viac ako 1 % hrubého domáceho produktu, čo sa v dlhodobých víziách počíta v najbližších 50 rokoch.
Čo sa týka softvéru, je to naozaj jedno z najslabších miest Sociálnej poisťovne, ktoré spôsobilo popri tom masívnom zvládnutí transformácie zákona o sociálnom poistení vo viacerých fondoch aj určité problémy, ktoré sa prejavujú v slabšej komunikácii medzi systémom jednotného výberu poistného a komunikácii na určitých sporiteľov s tým, že Sociálna poisťovňa historicky má niekoľko systémov, ktoré nemajú dostatočnú "vzájomnú" komunikáciu.
A my stojíme opäť už niekoľkokrát pred otázkou, či sa celý systém nahradí jednotným systémom výberu a jednotným systémom takzvaných produkčných systémov, ale treba povedať, že my na to v súčasnosti zdroje nemáme a robíme stabilizačné opatrenia, ktoré bez zdrojov zo Svetovej banky, ktoré sa v minulosti "počítali", na to využiť, budú síce miernym zlepšením, ale pravdepodobne definitívne nevyriešia ten komfort, ktorý by sa pri takých investíciách z minulosti predpokladal. Súčasne treba povedať, že je tu nový fenomén, že ministerstvo práce aj ministerstvo financií predbežne predpokladajú, že výber poistného by mohol prejsť na daňové úrady. Samozrejme, každý, kto sa zoznámi so šírkou záberu výberu poistného, lebo to je individuálny výber pre 2,3 milióna občanov a rozpočítavanie do šiestich fondov, každý bude veľmi zdržanlivý, keď bude mať tento masívny systém prebrať a navyše prebrať ho v krátkej dobe. Takže my sa nespoliehame na to, že to bude za rok ani za dva a musíme existovať dovtedy celkom reálne, lebo život, žiaľ, nám nedáva žiadnu šancu na zastavenie sa.
Čo sa týka prestupov, tak tam je to otázka registrácie. Tam tak ako sa zvládla registrácia automaticky bez papierov na začiatku roka, tak tam predpokladáme, že by problém nemal nastať. My sme síce si trošku mysleli, že sa parlament bude zaoberať tým a že schváli aspoň o šesť mesiacov predĺženie možnosti prestupovať. Ak sa tak nestalo, tak my predpokladáme, že vo februári sme plánovali bez ohľadu na výsledok rozhodnutia parlamentu overenie toho systému a tam, pani poslankyňa, vyhlasujem pred Národnou radou, že by problém v registrácii nastať nemal. Kde je problém a ten je aj metodický a to je systém zasielania peňazí po prestupe klienta, keď je podlžnosť ešte do starej dôchodkovej spoločnosti, a v novej dôchodkovej spoločnosti a takých prípadov je možno desaťtisíc, desaťtisíce ešte, tak tam, priznám sa, buď ja nepoznám teraz riešenia, lebo som sa nezúčastnil posledných rokovaní, alebo tie riešenia ešte nie sú úplne dotiahnuté, ale v každom prípade od 1. 1. musíme prestupy zabezpečovať. Sme v úzkej komunikácii s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Chcem súčasne povedať, že z hľadiska strategickej úlohy do konca roka a to je zdynamizovanie výberu poistného, sa v spoločnosti najmä z iniciatívy ministerstva financií viedla diskusia, že Sociálna poisťovňa nedostatočne dynamicky kopíruje rast makroekonomických ukazovateľov v spoločnosti. Že sa to nepremieta do rovnako dynamického rastu výberu poistného. My sme vláde Slovenskej republiky predložili našu analýzu, ktorá hovorí, že nie je možné kopírovať rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve vo výbere poistného rovnakým spôsobom, pretože do priemernej mzdy sa ráta veľa činiteľov, ktoré nepatria do vymeriavacieho základu, alebo to poistné nezachytáva odmeny na konci roka, ktoré presahujú maximálny vymeriavací základ, ale do priemernej mzdy, samozrejme, idú. Myslím si, že vláda to zobrala na vedomie rovnako, ako berieme na vedomie, že sa v decembri darí sčasti dobiehať určité zaostávanie oproti rozpočtu schválenému Národnou radou v oblasti výberu poistného a že do konca roka by sme mali spoločne so zdrojmi, ktoré sme dostali od Veriteľa, naplniť rozpočet.
Skončil som, pán predseda.